O Ešebno Kraľengero Zvitkos
1Le Davidoskero phuripen
1Sar o David sas igen phuro, sas les šil, a choc thovkerenas pre leste o lepedi, našťi roztačolas. 2Leskere služobňika leske phende: “Kampel amare rajeske the kraľiske te rodel la džuvľa, savi mek na pašľiľa le muršeha. Oj pes pal leste starinela a kerela pašal leste. Pašľola paš leste, a avke amare rajes the kraľis ela tates.”
3Paľis rodenas šukar džuvľa andre calo Izrael, arakhle la Abišag andral o Šunem a ande la ko kraľis. 4Odi džuvľi sas igen šukar. Starinelas pes a kerelas pašal leste, ale o kraľis laha na pašľiľa.
O Adonijah kamel te ačhel kraľiske
5O Adonijah, la Chaggitakero čhavo, pes hazdelas upre a phenelas: “Me avava kraľis!” Stradľa peske maribnaskere verdana, muršen pro graja the penda (50) murša, save denašenas angle leste. 6O David leske šoha (ňikda) andre ňisoste na dovakerelas: “Soske oda keres?” Ov sas igen šukar a uľiľa (narodzinďa pes) pal o Absolon. 7Ov sas dothodo le Joaboha the le rašaha le Ebjataroha. On ačhenas vaš o Adonijah. 8Ale o rašaj Cadok na sas le Adonijoha, aňi le Jehojadoskero čhavo o Benajah, aňi o prorokos Natan, aňi o Šimej, aňi o Rei, aňi le Davidoskere ťelesne stražňika.
9Andre jekh džives o Adonijah obetinelas le bakren, gurumňen the thule terne gurumňen paš o bar Zochelet, so hino paš o prameňis En-Rogel. 10Ale na vičinďa le proroken le Natan the le Benajah, aňi le ťelesne stražňiken, aňi peskere phrales le Šalamun.
O Natan the e Batšeba anglo kraľis
11O Natan phenďa le Šalamunoskera dake la Batšebake: “Tu na šunďal, hoj la Chaggitakero čhavo o Adonijah ačhiľa kraľiske? Ale amaro raj o David pal oda aňi na džanel! 12Av manca, phenava tuke, sar šaj aven zachraňimen tu the tiro čhavo Šalamun. 13Dža ko David a phen leske: ‘Či mange na phenďal, rajeja miro the kraľina, hoj miro čhavo o Šalamun ačhela kraľis pal tute a hoj ov bešela pre tiro tronos? Soske akor ačhiľa o Adonijah kraľiske?’ 14Medik ode vakereha le kraľiha Davidoha, me džava pal tu a phenava, hoj hin avke, sar phenes.”
15Avke e Batšeba geľa andro kher ko kraľis. O David sas igen phuro a e Šunemčanka Abišag pašal leste kerelas. 16E Batšeba banďiľa a diňa le kraľis pačiv.
“So kames?” ov phučľa latar.
17“Rajeja miro,” oj odphenďa leske, “iľal mange vera pre tiro RAJ the Del: ‘Tiro čhavo o Šalamun ela kraľis pal mande, ov bešela pre miro tronos.’ 18Ale akana o Adonijah ačhiľa kraľis a tu pal ada aňi na džanes, rajeja miro the kraľina. 19Ov obetinďa igen but gurumňen, thule terne gurumňen the le bakren. Vičinďa savore tire čhaven, le rašas le Ebjatar the le slugaďengere veľiťeľis le Joab, ale le Šalamun na vičinďa! 20Akana, rajeja miro the kraľina, savore manuša andral o Izrael užaren pre tu, hoj te džanen, ko pal tu majinel te ačhol kraľis. 21Te tu ada na kereha, rajeja miro the kraľina, ta paľis, sar tu mereha, man the mire čhas le Šalamun lena vaš ola, ko kerde namištes.”
22Medik vakerelas le Davidoha, avľa andre o prorokos o Natan. 23Vareko phenďa le kraľiske: “Hino ade o prorokos o Natan.” Sar avľa anglo David, banďiľa le mujeha dži ke phuv.
24Paľis lestar phučľa: “Rajeja miro the kraľina, phenďal tu, hoj o Adonijah ačhola pal tu kraľis a bešela pre tiro tronos? 25Adadžives geľa tele a obetinďa igen but gurumňen, terne thule gurumňen the le bakren. Vičinďa peske savore tire čhaven, le veľiťeľen upral o slugaďa the le rašas le Ebjatar a ode chan, pijen a vičinen: ‘Mi dživel o kraľis Adonijah!’ 26Ale na vičinďa aňi man, tire služobňikos, aňi le Cadok, aňi le Jehojadoskere čhas le Benajah, aňi le Šalamun. 27Rajeja miro the kraľina, kerďal oda tu avke? A na diňal amenge te džanel, ko majinel te el pal tu kraľis, savo bešela pre tiro tronos?”
O Šalamun ačhel kraľiske
28Akor o David prevakerďa: “Vičinen mange la Batšeba!” Avke avľa ko kraľis a zaačhiľa angle leste.
29O David phenďa: “Avke sar dživel o RAJ, savo man cirdňa avri andral dojekh miro pharipen, 30mek adadžives kerava oda, so tuke phenďom andre vera anglo RAJ, anglo Del le Izraeloskero, hoj tiro čhavo o Šalamun ela kraľis pal mande a bešela pre miro tronos.”
31Akor e Batšeba banďiľa le mujeha dži ke phuv, diňa le David pačiv a zvičinďa: “Mi dživel miro raj the kraľis o David pro furt!”
32Paľis o David phenďa: “Vičinen mange le rašas le Cadok, le prorokos Natan the le Jehojadoskere čhas le Benajah!” Sar avle anglal leste, 33o David lenge phenďa: “Len peha le služobňiken peskere rajeskeren a thoven te bešel mire čhas le Šalamun pre mulica a odľidžan les tele paš o prameňis Gichon. 34Ode les o rašaj o Cadok the o prorokos Natan pomakhena vaš o kraľis upral o Izrael. Akor zatrubinen pro rohos a zvičinen: ‘Mi dživel o kraľis o Šalamun!’ 35Tumen džan pal leste. Ov avela a bešela pre miro tronos a kraľinela pal mande, bo les ačhaďom, hoj te ľidžal o Izrael the e Juda.”
36O Benajah odphenďa le kraľiske: “Amen! O RAJ, o Del, oda mi kerel mire rajeske the kraľiske! 37Avke sar o RAJ sas mire rajeha the le kraľiha, mi el the le Šalamunoha a leskero tronos mi el bareder sar le Davidoskero, mire rajeskero.”
38O rašaj o Cadok, o prorokos Natan, o Benajah, o Kereťana the o Pileťana gele tele, thode te bešel le Šalamun pre le Davidoskeri mulica a ľidžanas les paš o prameňis Gichon. 39O Cadok iľa andral le RAJESKERO Stanos o rohos le olejoha a pomakhľa le Šalamun. Paľis zatrubinde a savore manuša zvičinde: “Mi dživel o kraľis o Šalamun!” 40Savore manuša džanas pal leste andro Jeruzalem a bašavenas pro flauti a radisaľonas avke zorales, hoj e phuv zarazisaľiľa.
O Adonijah daral le Šalamunostar
41Šunďa oda o Adonijah the savore, save ode sas vičimen, ipen akor, sar dochale pre hoscina. Sar o Joab šunďa o trubi, phučľa: “So ajsi bari vika andro foros?”
42Mek vakerelas, sar jekhvareste avľa o Jonatan, o čhavo le rašaskero le Ebjataroskero. O Adonijah leske phenďa: “Ča av, se tu sal zoralo murš a anes o lačho hiros.”
43“Na!” odphenďa leske o Jonatan. “Amaro raj, o kraľis David, ačhaďa le Šalamun vaš o kraľis! 44O David bičhaďa le rašas le Cadok, le prorokos Natan, le Benajah, le Kereťanen the le Pileťanen, hoj te džan le Šalamunoha. On les thode pre le Davidoskeri mulica. 45O Cadok le Natanoha les paš o Gichon pomakhle vaš o kraľis. Visarde pes odarik radišagoha a andre calo foros hin bari vika. Kada, so šunďan, hin kadi vika. 46O Šalamun imar bešel pro kraľiskero tronos. 47Mek the le Davidoskere služobňika avle te presikavel e pačiv amare rajeske, le kraľiske Davidoske. Phende: ‘Mi kerel tiro Del, hoj te el le Šalamunoskero nav bareder sar tiro, a leskero tronos mi el bareder sar tiro!’ ” Akor o David banďiľa pro haďos 48a phenďa: “Mi el barardo o RAJ, o Del le Izraeloskero, bo šaj adadžives dikhav le kraľis, saves o Del diňa te bešel pre miro tronos!”
49Avke savore, ko sas pre hoscina ko Adonijah predaranďile, ušťile a rozgele pes. 50The o Adonijah pes daralas le Šalamunostar, vašoda odgeľa andro stanos le RAJESKERO a chudľa pes le oltariskere rohendar. 51Le Šalamunoske phende: “Dikh! O Adonijah daral le kraľistar le Šalamunostar, bo pes chudel le oltariskere rohendar a mangel: ‘Akana mi lel mange vera o Šalamun, hoj na domukela, hoj man te murdaren la šabľaha.’ ”
52O Šalamun odphenďa: “Te pes ľikerela pačivalones, aňi bal pal o šero leske na perela. Ale te man dodžanava, hoj vareso nalačho kerďa, merela!” 53Paľis diňa o Šalamun les te odľigenel het le oltaristar. Sar paľis o Adonijah avľa te banďol anglo kraľis, o Šalamun leske phenďa: “Dža khere.”
2Le Davidoskere posledne lava
1Sar o David džanelas, hoj leskero meriben hino pašes, prikazinďa peskere čhaske le Šalamunoske ada: 2“Me imar džav pal kadi phuv avke sar dojekh manuš, ale tu av zoralo a ľiker tut sar murš. 3Doľiker o prikazaňja le RAJESKERE, tire Devleskere. Phir pal leskero drom a doľiker leskere lava, prikazaňja the savoro, so hin pisimen andre le Mojžišoskero zakonos. Te kada doľikereha, paľis tut ela bach andre savoreste, so kereha, a všadzik, kaj džaha. 4Avke o RAJ ľikerela oda lav, so mange phenďa: ‘Te tire čhave dživena avke, sar me kamav, a te phirena angle mande pačivalones, cale jileha the caľa dušaha, ela furt vareko tira famelijatar pro tronos andro Izrael.’
5Tu džanes, so mange kerďa o Joab, la Cerujakero čhavo, sar murdarďa mire duje Izraelike veľiťeľen: Le Abner, le Neroskere čhas, the le Amasah, le Jeteroskere čhas. Murdarďa len akor, sar te ulehas andro mariben, ale sas o smirom. Oleha meľarďa le rateha o sirimos pašal peste the o sandalki pre peskere pindre. 6Se tu džanes, so te kerel! Ma muk les, hoj te sphurol a andro smirom te merel.
7Ale le Barzillajoske andral o Gilead ker ada: Presikav o jileskeriben leskere čhavenge. Mi chan jekhetane pašal tiro skamind, bo on ke ma sas jileskere akor, sar denašavas anglal tiro phral Absolon.
8Hin ade the o Benjaminos Šimej, o čhavo le Geraskero andral o Bachurim. Ov man igen prekošľa andre oda džives, sar džavas andro Machanajim. Ale paľis avľa anglal ma paš o paňi Jordan a ode leske diňom vera anglo RAJ, hoj les na murdarava la šabľaha. 9Ale akana ma muk les bijal o trestos. Tu sal goďaver murš a džanes, so leha te kerel. Ma muk les, hoj te sphurol a andro smirom te merel.”
O David merel
10Paľis o David muľa a parunde les paš peskere phure dada andro Foros le Davidoskero. 11O David kraľinelas upral o Izrael saranda (40) berš; andro Hebron efta (7) berš a andro Jeruzalem tranda the trin (33) berš. 12Avke o Šalamun bešľa pro tronos peskere dadeskero a leskero tronos ačhiľa igen zoralo.
O Adonijah hin murdardo
13Andre jekh džives geľa la Chaggitakero čhavo o Adonijah te dikhel le Šalamunoskera da la Batšeba. Oj lestar phučľa: “Aves andro smirom?”
Ov odphenďa: “He, andro smirom. 14Kamav tutar vareso te phučel.”
“Vaker,” phenďa leske e Batšeba.
15“Se tu džanes,” ov phenďa, “hoj o kraľišagos majinďa te el miro a hoj savore manuša andral calo Izrael peske man kidle avri vaš o kraľis. Ale o kraľišagos mandar sas odilo a sas dino mire phraleske, bo o RAJ leske diňa. 16Akana, hin man jekh mangipen. Ker mange ada!”
“Vaker!” oj phenďa leske.
17Avke ov phenďa: “Privaker tut vaš ma ko Šalamun, hoj te del mange la Abišag andral o Šunem romňake. Ov čačes priačhela pre oda.”
18“Mištes,” odphenďa leske e Batšeba, “privakerava man vaš tu ko kraľis.”
19Paľis, sar avľa e Batšeba ko Šalamun te privakerel pes vaš o Adonijah, o Šalamun ušťiľa pal o tronos a banďiľa angle late. Avke bešľa pale pro tronos a thoďa the la te bešel pro tronos paš leskeri čači (pravo) sera. 20Avke leske oj phenďa: “Kamav tutar jekh cikňi veca, hoj te keres prekal ma!”
“Phen, so kames, a me oda kerava, daje miri,” phenďa lake o Šalamun.
21Oj phenďa: “Mi den la Abišag andral o Šunem vaš e romňi tire phraleske le Adonijoske.”
22“Soske manges prekal o Adonijah la Abišag?” phučľa latar o Šalamun. “Se mang the o kraľišagos, bo ov hino miro phureder phral a leha hino o rašaj o Ebjatar the la Cerujakero čhavo o Joab!”
23Androda o kraľis o Šalamun iľa vera anglo RAJ: “O Del man zorales mi marel, te o Adonijah na počinela peskere dživipnaha vaš kadi veca, so mandar mangelas. 24Avke sar dživel o RAJ, savo man thoďa pro tronos mire dadeskero a savo mange kerďa sa avke, sar phenďa, o Adonijah mušinel mek adadžives te merel.”
25Paľis o Šalamun bičhaďa le Jehojadoskere čhas le Benajah te murdarel le Adonijah. Ov geľa a murdarďa les.
O Ebjatar hin bičhado khere
26Le Ebjataroske o Šalamun phenďa: “Dža pre peskere maľi andro Anatot, bo zasogaľines (zaslužines) tuke merel. Ale adadžives mek tut na murdarava, bo tu ľidžahas le RAJESKERI Archa angle miro dad David a zľidžahas leha leskere pharipena, so les sas.” 27Avke le Ebjatar premukľa andral e rašajiko služba, so kerelas anglo RAJ. Avke pes ačhiľa oda, so o RAJ phenďa andro Šilo pre le Eliskeri famelija.
O Joab hin murdardo
28Sar o hiros pal oda avľa dži ko Joab, ov daranďiľa, bo pes ľikerelas le Adonijoha, choc angloda na sas le Absolonoha. Avke denašľa andre le RAJESKERO stanos a ode pes chudľa le oltariskere rohendar. 29Le Šalamunoske phende, hoj o Joab denašľa andro RAJESKERO stanos a hoj ipen hino paš o oltaris. O Šalamun bičhaďa varekas ko Joab lestar te phučel: “Soske oda kerďal, hoj denašľal ko oltaris?”
“Daravas tutar, vašoda denašľom ko RAJ,” ov odphenďa.
O Šalamun phenďa le Jehojadoskere čhaske le Benajoske: “Dža a murdar les!”
30Avke ov geľa paš o stanos le RAJESKERO a phenďa: “O kraľis phenel, av avri!”
Ale o Joab odphenďa: “Na, me ade merava.”
O Benajah geľa te phenel le kraľiske, so phenďa o Joab.
31“Ker avke, sar kamel!” phenďa leske o kraľis. “Murdar les ode a parun les! Avke khoseha pal ma the pal miri famelija o rat, so o Joab vaš ňisoste avri čhorďa. 32Bo akana o RAJ leske visarel pale vaš o rat, so avri čhorďa akor, sar murdarďa la šabľaha duje muršen, save sas buter čačipnaskere the feder sar ov. Choc miro dad na džanelas pal oda, murdarďa le čhas le Neroskeres le Abner, savo sas veľiťeľis upral o slugaďa andro Izrael, the le čhas le Jeteroskeres le Amasah, savo sas veľiťeľis upral o slugaďa andre Judsko. 33Lengero rat mi perel pro šero le Joaboske the pre leskero potomstvos pro furt. Ale le Davidoskere potomstvos, leskera famelija the leskere tronos mi el smirom le RAJESTAR pro furt.”
34Avke o Benajah geľa, demaďa le Joab a murdarďa les. Paľis les parunde paš leskero kher pre pušťa. 35Avke o Šalamun pre le Joaboskero than ačhaďa vaš o veľiťeľis upral o slugaďa le Jehojadoskere čhas le Benajah a le Cadok vaš o rašaj pre le Ebjataroskero than.
O Šimej hino murdardo
36Paľis o Šalamun diňa te vičinel ke peste le Šimej a phenďa leske: “Ačhav tuke kher andro Jeruzalem, beš ode a ňikhaj odarik ma dža! 37Ale andre oda džives, sar džaha adarik het a predžaha o paňi Kidron, čačes mereha! Vaš tiro meriben korkoro tuke aveha vinovato.”
38O Šimej leske odphenďa: “Oda, so phenďal, rajeja miro the kraľina, hino lačho a me kerava avke, sar phenďal.” Avke o Šimej ačhiľa but časos andro Jeruzalem.
39Paľis pal o trin berš le Šimejoske denašle duj sluhi ko Gatsko kraľis ko Achiš, saveske sas dad o Maachah. Sar le Šimejoske phende, hoj leskere sluhi hine andro Gat, 40bešľa pro somaris a geľa ko Achiš andro Gat len te rodel. Sar len arakhľa, anďa len pale khere.
41Sar o Šalamun šunďa, so o Šimej kerďa, 42bičhaďa vaš leske a phenďa: “Či tu mange na phenďal anglo RAJ a na prikazinďom tuke, hoj sar džaha het chockaj andral o Jeruzalem, čačes mereha? A tu korkoro mange phenďal, hoj šunďal, so phenďom a hoj mištes vakerďom. 43Soske na doľikerďal oda lav, so phenďal anglo RAJ, a na šunďal oda, so me tuke phenďom? 44Pridžan tuke savoro nalačhipen, so kerďal mire dadeske le Davidoske. Akana o RAJ tuke visarela pale oda savoro! 45Me, o Šalamun, som kraľis a o RAJ man požehňinela a kerela, hoj le Davidoskero tronos ela zoralo pro furt.”
46Paľis o Šalamun phenďa le Benajoske: “Dža a murdar le Šimej.” Ov geľa, demaďa les a murdarďa. Avke o kraľišagos sas zoralo andre le Šalamunoskere vasta.
3O Šalamun mangel o goďaveripen le RAJESTAR
1O Šalamun ačhiľa džamutro le kraľiske le Faraonoske andral o Egipt, bo peske iľa leskera čha romňake. Anďa la peske andro Foros le Davidoskero, medik na dokerďa peskero palacis, o Chramos le RAJESKERO the o muri pašal o Jeruzalem. 2O manuša anenas o obeti pro chocsave uče thana, bo mek na sas dokerdo o Chramos prekal o RAJ. 3O Šalamun kamelas le RAJES. Ľikerelas pes pal o prikazaňja, save les diňa leskero dad o David, ale the avke mek anelas obeti pro chocsave uče thana a labarelas ode o voňava obeti.
4Jekhvar o kraľis geľa te obetinel andro Gibeon, bo ode sas nekfeder ačhado učo than pro lašariben. Pre oda oltaris o Šalamun obetinďa 1 000 labarde obeti. 5Ode pes leske rači andro suno sikaďa o RAJ, o Del, a phenďa: “So kames, hoj tut te dav?”
6O Šalamun odphenďa: “Tu presikaďal baro lačhipen tire služobňikoske le Davidoske, mire dadeske, bo ov sas verno, čačipnaskero the pačivalo ke tu. Oda baro lačhipen leske presikaďal the akor, sar les diňal čhas, savo adadžives bešel pre leskero tronos. 7No akana, RAJEJA, Devla miro, tu ačhaďal tire služobňikos kraľiske pal miro dad David, ale me som terno murš a na džanav, sar mištes te ľidžal le manušen. 8Akana me som ade maškar tire avrikidle manuša, save hine ajci but, hoj pes len na del te zgenel aňi te zrachinel. 9Mangav tut, de man goďi, sar te ľidžal tire manušen, hoj te sprindžarav, so hin lačho a so nalačho. Bo ko šaj ľidžal kada baro narodos?”
10Le RAJESKE sas pre dzeka, so peske o Šalamun mangľa. 11Phenďa leske: “Mištes kerďal, hoj tuke na mangľal baro dživipen, aňi o barvaľipen, aňi o meriben peskere ňeprijaťeľengero, ale mangľal tuke o goďaveripen, hoj mištes te sudzines. 12Vašoda kerava avke, sar mandar mangľal. Dava tut baro goďaveripen, hoj savoro te rozprindžares; ajso goďaveripen, so mek šoha (ňikda) ňikas anglal tu na sas aňi na ela. 13Dava tut the oda, so mandar na mangľal: O barvaľipen the e slava – avke, hoj pal calo tiro dživipen ňiko le kraľendar na ela ajso sar tu. 14Te phireha pal mire droma a te doľikereha mire zakoni the prikazaňja avke, sar oda doľikerelas tiro dad o David, dava tut, hoj but te džives.” 15Androda o Šalamun pes prekerďa a avľa pre oda, hoj o RAJ vakerelas leha andro suno.
Paľis geľa andro Jeruzalem a ačhaďa pes angle RAJESKERI Zmluvakeri Archa. Anďa ode labarde the smiromoskere obeti a kerďa prekal savore peskere služobňika hoscina.
Le Šalamunoskero goďaveripen
16Jekhvar avle ko Šalamun duj džuvľija, save sas lubňa, a ačhile anglal leste. 17Jekh lendar phenďa: “Ó, rajeja miro, me bešav kala džuvľaha jekhetane andre jekh kher. Sar mange uľiľa miro muršoro, oj sas paš oda. 18Paľis pro trito džives the lake uľiľa muršoro. Samas andro kher ča duj džeňa a ňiko aver ode na sas. 19Ale kala džuvľake o muršoro rači muľa, bo oj pašľiľa pre leste. 20Pal o jepaš rat, medik me sovavas, oj ušťiľa a iľa pašal ma mire čhavores. Thoďa les paš peste a peskere mule čhavores thoďa paš mande. 21Sar tosara ušťiľom a kamľom te del le čhavores te pijel, dikhľom, hoj sas mulo. Ale sar vidňisaľolas, obdikhľom les feder a avľom pre oda, hoj oda nane miro čhavoro, savo mange uľiľa.”
22No oki džuvľi phenelas: “Na! Miro čhavoro hino oda, savo dživel, a tiro hino oda mulo!”
A pale oki džuvľi phenelas: “Na! Tiro hino oda mulo a miro oda, savo dživel!”
Kavke pes vesekedinenas anglo kraľis.
23O kraľis peske phenďa: “Jekh lendar phenel: ‘O džido čhavoro hino miro a o mulo tiro’ a e dujto phenel: ‘O mulo čhavoro hino tiro a o džido miro.’ ”
24Avke o kraľis phenďa: “Anen mange e šabľa!” Sar ande leske e šabľa, 25phenďa: “Rozčhinen ole džide čhavores pro duj kotora a den jekh kotor jekhake a aver kotor avrake!”
26O jilo ola džuvľakero, savi sas daj le džide čhavoreskeri, sas pherdo le kamibnaha ko muršoro, a vašoda phenďa le kraľiske: “Mangav tut, rajeja miro, den lake ole džide čhavores a ma murdaren les!”
Oki džuvľi phenelas: “Na ela aňi miro aňi tiro. Rozčhinen les!”
27Avke o Šalamun phenďa: “Ma murdaren les, ale den les ola džuvľaka, savi kamel, hoj te dživel. Oj hiňi čačes leskeri daj!”
28Sar pes calo Izrael dodžanľa pal oda, so kerďa o Šalamun, denas les bari pačiv, bo dikhle, hoj sas les o goďaveripen le Devleskero, hoj mištes te sudzinel.
4Le Davidoskere služobňika
1O Šalamun ačhiľa kraľis upral calo Izrael. 2Kala sas leskere bare uradňika:
O Azarijah, le Cadokoskero čhavo, sas o rašaj.
3O Elichoref the o Achijah, le Šišoskere čhave, sas pisara andro palacis.
O Jošafat, le Achiludoskero čhavo, sas o matrikaris.
4O Benajah, le Jehojadoskero čhavo, sas o veľiťeľis upral o slugaďa.
O Cadok the o Ebjatar sas o rašaja.
5O Azarijah, le Natanoskero čhavo, sas o baro guverneris upral o krajengere guvernera.
O Zabud, le Natanoskero čhavo, sas o rašaj the le kraľiskero pašutno radcas.
6O Achišar sas o uradňikos upral o služobňika andro palacis.
O Adoniram, le Abdoskero čhavo, sas veľiťeľis upral o robotňika, save sas ispidle andre buči.
7O Šalamun ačhaďa dešuduj (12) guverneren upral o kraji andre calo Izrael, save pes starinenas pal o chaben prekal o kraľis the calo palacis. Dojekh lendar anelas andral peskero krajos jekhvar andro berš pre calo čhon chaben andre le kraľiskero palacis. 8Kala hin lengere nava the kraja:
O Ben-Chur andro Efrajimike brehi;
9o Ben-Deker andro Makac, Šaalbim, Bet-Šemeš, Elon the Bet-Chanan;
10o Ben-Chesed andro Arubbot, Socho the caľi phuv Chefer;
11o Ben-Abinadab andro Nafat-Dor – leskeri romňi sas e Tafat, le Šalamunoskeri čhaj;
12o Baanas, le Achiludoskero čhavo, andro fori Taanach the Megiddo the andre calo Bet-Šean, so hino paš e Caretan teleder le Jezreelostar, khatar o Bet-Šean dži ke Abel-Mechola the dži pal o Jokmeam;
13o Ben-Geber andro foros Ramot-Gilead – sas les o gava le Jairoskere, le Menaššeskere, andro Gilead, mek the e phuv Argob andro Bašan – ode sas šovardeš (60) bare fori le murenca, pre save sas o brondzune brani;
14o Achinadab, le Iddoskero čhavo, andro Machanajim;
15o Achimaac andro Naftali – le Achimaacoske sas romňi e Basemat, le Šalamunoskeri čhaj;
16o Baanas, le Chušajoskero čhavo, andro Ašer the Alot;
17o Jošafat, le Paruachoskero čhavo, andro Jissachar;
18o Šimej, le Elasoskero čhavo, andre phuv Benjamin;
19the o Geber, le Urihoskero čhavo, andre phuv Gilead, kaj sas o Amorejiko kraľis o Sichon the o Bašaňiko kraľis o Og.
Upral savore kraji sas jekh baro guverneris. 20O Judejci the o Izraeliti sas ajci but sar e poši paš o moros. Sas lenge mištes, bo len sas, so te chal a te pijel.
5Nadpis
1O Šalamun kraľinelas upral savore kraľišagi le paňestar Eufrat dži paš e Filišťinengeri phuv a mek the paš e Egiptsko hraňica. On anenas le Šalamunoske o daňe a služinenas leske pal calo leskero dživipen.
2Le Šalamunoske džalas pro džives eňa toni sano aro the dešuochto (18) toni thulo aro, 3deš thule gurumňa, biš (20) terne gurumňa, save pes pasinenas pre maľa, šel (100) bakre, mek the o jeleňa, o sarni the o avričaľarde kachňa. 4Vašoda, hoj sas kraľis upral savore narodi pre zapadno sera le paňestar Eufrat, le Tifsachostar dži andre Gaza, sas les smirom savore narodendar, save bešenas pašal leste. 5Medik o Šalamun kraľinelas, o manuša andre caľi Judsko the Izrael – andral o Dan dži Beer-Šeba – dživenas bi e dar a dojekhes sas viňica the figovňikos.
6Le Šalamun sas maštalňi prekal o 40 000 graja, save cirdenas o verdana, the 12 000 murša pro graja.
7Leskere guvernera pes starinenas pal o chaben prekal o kraľis the calo palacis. Dojekh lendar anelas andral peskero krajos jekhvar andro berš chaben pre calo čhon andre le kraľiskero palacis. On merkinenas pre oda, hoj len te el savoro, so kampel. 8Avke dojekh guverneris anelas o kotor le jačmeňistar the phusendar ode, kaj kampelas, prekal o graja the džvirini, so cirdenas.
Le Šalamunoskero goďaveripen
9O Del diňa le Šalamun goďaveripen the prindžaripen andre savoreste, avke sar hin e poši paš o moroskero brehos. 10Leskero goďaveripen sas bareder sar o goďaveripen pal calo vichodos the savoro goďaveripen andro Egipt. 11Sas goďaveder sar savore manuša the sar o Ezrachitas o Etan the sar o čhave la Macholakere – o Heman, o Kalkol the o Dardas. Avke o hiros pal leste džalas maškar savore narodi, save ode sas. 12Sthoďa 3 000 goďaver vakeribena the 1 005 giľa. 13Vakerelas pal o stromi – le libanoňike cedrostar dži ko izopos, so barol andral o muros. Vakerelas the pal o džvirini, pal ola, save pes cirden pal e phuv, pal o čirikle the pal o ribi. 14O manuša andral dojekh narodos avenas te šunel le Šalamunoskero goďaveripen. Bičhade len o kraľa pal savore phuva, bo došunde pes pal leskero goďaveripen.
O Šalamun pes pririchtinel te ačhavel o Chramos
15Sar pes o kraľis Chiram andral o Tir došunďa, hoj le Šalamun pomakhle vaš o kraľis pal leskero dad, bičhaďa ke leste peskere uradňiken, bo ov sas furt le Davidoskero prijaťeľis. 16Paľis o Šalamun diňa te phenen le Chiramoske:
17“Džanes, hoj miro dad o David našťi ačhaďa Chramos pre pačiv le RAJESKE peskere Devleske prekal o maribena le narodenca, save bešenas pašal leste, medik leske o RAJ len na thovela paš o pindre. 18Ale akana o RAJ, miro Del, mange diňa smirom avre narodendar, save bešen pašal mande, a imar man nane ňeprijaťeľis a na mušinav man lendar te daral. 19Vašoda kamav te ačhavel o Chramos pre pačiv le RAJESKE, mire Devleske, avke sar o RAJ phenďa mire dadeske le Davidoske: ‘Tiro čhavo, saves thovava pro tronos pal tu, ačhavela o Chramos pre pačiv mire naveske.’
20Akana bičhav tire muršen, hoj mange te čhingeren andro Libanon o cedroskere kašta. Mire murša kerena jekhetane tire muršenca a me lenge počinava ajci, keci pheneha. Se tu mištes džanes, hoj amare murša na džanen te kerel le kaštenca avke sar o Sidončana.”
21Sar o Chiram šunďa le Šalamunoskere lava, radišagoha zvinčinďa: “Mi el adadžives lašardo o RAJ, hoj diňa le David goďavere čhas, hoj te ľidžal kada baro narodos.”
22O Chiram diňa te phenel le Šalamunoske:
“Šunďom oda, so mange phende tire murša. Kerava sa oda, so mandar kames: Dava tut cedroskere the sosnakere kašta. 23Mire murša len anena khatar o Libanon dži ko moros. Ode o kašta sphandena ke peste jekhetane a bičhavava len prekal o moros pre oda than, kaj kameha. Ode mire murša len rozphundravena a tumen peske len odarik šaj len. Ale tu paľis doľiker oda, so me kamav, hoj andro miro palacis dodavkereha o chabena.”
24Avke o Chiram le Šalamunoske dodelas ajci cedroskere the sosnakere kašta, keci kamelas. 25O Šalamun delas le Chiram sako berš andre leskero palacis 2 000 toni žužoďiv the 400 000 ľitri olivovo olejos.
26O RAJ požehňinďa le Šalamun goďaveripnaha, avke sar les diňa lav. Sas andro smirom le Chiramoha a phandle maškar peste zmluva.
27Paľis o Šalamun ispidelas andre buči pro Chramos 30 000 muršen andral calo Izrael. 28Ačhaďa le Adoniram, hoj te ľidžal o buča. Le muršen rozulaďa andro trin partiji po 10 000 murša. Dojekh partija kerelas jekh čhon andro Libanon a paľis sas duj čhon khere. 29Le Šalamun sas 80 000 murša, save čhingerenas o bara andro verchi, the 70 000 murša, save hordinenas o bara. 30Ačhaďa upral lende 3 300 veľiťeľen, save len ľidžanas andre buči. 31Avke lenge phenďa o Šalamun, hoj te čhingeren avri bare kvadri le lačhe barendar, hoj lendar te keren o zakladi pro Chramos. 32Le Šalamunoskere murša, le Chiramoskere murša the o murša andral o Gebal čhingerenas a pririchtinenas o kašta the o bara prekal o Chramos.
6O Šalamun ačhavel o Chramos
1O Šalamun chudľa te ačhavel o Chramos le RAJESKE štar šel the ochtovardeš (480) berš pal oda, so o Izraeliti gele avri andral o Egipt, akor, sar kraľinelas andro Izrael imar štarto berš, andro dujto čhon Ziv.
2O Chramos, so ačhavelas o Šalamun le RAJESKE, sas 27 metri džinďardo, 9 metri buchlo the 13,5 metri učo. 3E veranda anglo Chramos sas 4,5 metri džinďarďi a sas buchľi 9 metri – ajci keci o Chramos. 4Andro Chramos diňa te kerel oblaki, so andral sas buchleder sar avral. 5Paš o avrune muri pašal o trin seri le chramoskere ačhaďa učo kher trine poschodenca a sas andre the aver khera. 6O teluno poschodos sas buchlo 2,2 metri, o dujto sas buchlo 2,7 metri the o upruno 3,1 metri. Pašal le chramoskero muros mukľa avri schodos pro dojekh poschodos a thovelas o hredi pre ola schodi, hoj te keren e podlaha.
7O bara sas imar pririchtimen andro lomos, a vašoda na šunďolas o čokana, o dlati, aňi ňisave trastune sersami, sar ačhavenas o Chramos.
8O vudar le telune poschodoskero sas pre južno sera le chramoskeri. Odarik pes džalas upre le garadičenca andro maškaruno the upruno poschodos. 9Sar dokerďa o Chramos, kerďa e strecha le hranolendar the le deskendar, so sas le cedrostar. 10O trin poschodi pašal o chramoskere muri sas dojekh uče 2,2 metri a sas spojimen le Chramoha le cedroskere hranolenca.
11Akor o RAJ prevakerďa ko Šalamun: 12“Te džal pal oda Chramos, so ačhaves, te doľikereha savore mire zakoni the prikazaňja a te ľikereha tut pal mire lava, me doľikerava tuke miro lav, so phenďom tire dadeske le Davidoske. 13Bešava maškar o Izraeliti a me mire Izraelike manušen na omukava.”
O Chramos hino dokerdo
14Kavke dokerďa o Šalamun e buči pro Chramos. 15O andrune fali sas obthode le cedroskere deskenca la phuvatar dži ko stropos a e phuv sas kerďi le sosnakere kaštestar. 16Kerďa prička le cedroskere kaštestar 9 metri le palune murostar andro Chramos a avke pal e prička sas o Neksentneder Than. 17O baro than anglo Neksentneder Than sas 18 metri džinďardo. 18O Chramos sas andral obthodo le cedroskere kašteha, so sas avrirandlo le prajtenca the le kvitkenca. Savoro obthode le cedroskere kašteha avke, hoj na dičholas ňisavo bar.
19Andro Chramos sas paluno than, kaj thoďa le RAJESKERI Zmluvakeri Archa. 20Oda Neksentneder chramoskero than sas 9 metri džinďardo, 9 metri buchlo the 9 metri učo a sas obthodo le žuže somnakaha. The o oltaris sas obthodo le cedroskere kašteha. 21O Šalamun obrakinďa andral o Chramos le žuže somnakaha. Anglo Neksentneder Than, so diňa te obcirdel le somnakaha, figinďa o pochtan le somnakune lancenca. 22Obthoďa calo Chramos andral le somnakaha; avke the o oltaris andro Sentno Than.
23Andro Neksentneder Than kerďa le olivakere kaštestar duje cheruben6,23 Abo: aňjelen, save sas uče 4,4 metri. 24-25O cherubi dičhonas avri jednakones a sas jednakones uče the džinďarde. Le cherubengere kridli sas džinďarde 2,2 metri a merinenas 4,4 metri, sar sas rozcirdle. 26Soduj cherubi sas uče 4,4 metri. 27Thoďa len paš peste maškar o Neksentneder Than a lengere kridli sas rozcirdle avke, hoj o kridlos jekhe cheruboskero pes chudelas jekha falatar a o kridlos dujtoneskero pes chudelas la avra falatar. Lengere aver kridli pes chudenas maškaral. 28Le cheruben obthoďa le somnakaha.
29Pal savore fali andro paluno than the angluno than le chramoskero diňa te randel avri o cherubi, o palmi the o kvitki. 30The e phuv pro soduj thana le chramoskere obthoďa le somnakaha.
31Diňa te kerel vudar le olivakere kaštestar andro Neksentneder Than. O prahos the e zarubňa sas kerde avke, hoj sas pandž zarubňi jekh andre aver. 32Pro soduj kridli le vudareskere sas avrirandle o cherubi, o palmi the o kvitki. O vudar, o cherubi the o palmi obthoďa le somnakaha. 33O zarubňi pro angluno vudar andro Chramos kerďa le olivove kaštestar a o zarubňi sas zathode štarval jekh andre aver. 34O vudar sas le sosnakere kaštestar a delas pes te sthovel, bo sas štar vudareskere kridli, duj pre dojekh sera. 35Randľa pre lende avri o cherubi, o palmi the o kvitki a oda obthoďa le igen sane somnakaha.
36Paľis ačhaďa o muri pašal e andruňi dvora le barune kvadrendar the le cedroskere kaštestar. Pre dojekh trito baruno šoros thoďa o cedroskere hranoli.
37Andro čhon Ziv, sar kraľinelas o Šalamun štarto berš, sas dokerde o chramoskere zakladi. 38Dešujekhto (11.) berš andro ochtoto čhon6,38 Oda hin: O čhon Bul. sas dokerdo o Chramos; savoro ipen avke sar kamelas o kraľis. O Šalamun ačhavelas o Chramos efta berš.
7O Šalamun ačhavel peskere palaca
1O Šalamun ačhavelas the peskero palacis a kerelas les dešutrin (13) berš, medik les na dokerďa. 2-3Ačhaďa bari hala, so pes vičinelas Libanoňiko Vešeskero Kher. Sas 44 metri džinďardo, 22 metri buchlo a 13,5 metri učo. Le cedrostar ačhaďa trin šori slupi po dešupandž (15). Sas jekhetane 45 slupi, so ľikerenas le cedroskere hredi. O stropos upral o hredi sas le cedroskere kaštestar. 4Pro soduj avrune muri sas po trin šori oblaki. 5Anglal sas trin vudara pre dojekh fala. Pro vudara the oblaki sas o štareagorengere rami.
6O Šalamun ačhaďa the le Slupengeri Hala, so sas 22 metri džinďarďi the 13,5 metri buchľi. Anglal sas kerďi e slupengeri veranda.
7Ačhaďa the e hala, kaj sas o tronos a so pes vičinelas Sudcengeri Hala. Sas obthoďi le cedroskere kaštestar la phuvatar dži ko stropos.
8O palacis, andre savo bešelas o Šalamun, sas pre aver dvora pal e hala a sas ačhado avke sar the odi Sudcengeri Hala. Ačhaďa ajso palacis the prekal le Faraonoskeri čhaj, sava peske iľa romňake.
9Savore palaca, o hali the e bari dvora sas ačhade le nekfeder barune kvadrendar le zakladostar dži e strecha. O bara sas mištes oprikerde la pilaha angluňa the paluňa seratar. 10O zakladi sas le dragane bare barendar, so merinenas 4 metri the 3,5 metri. 11Upral lende sas bara, so sas mištes oprikerde, the o kašta le cedrostar. 12O muri pašal e palaciskeri dvora sas ačhade trine šorendar le barune kvadrendar a pre lende sas jekh šoros le cedroskere hranolendar, avke sar sas ačhaďi e andruňi dvora the e hala andre le RAJESKERO Chramos.
Pal o Chiram
13O Šalamun diňa te vičinel le Chiram andral o Tir. 14Ov sas o čhavo la vdovakero andral o kmeňos Naftali a leskero dad, savo sas andral o Tir, kerelas le brondzoha. O Chiram sas igen goďaver a džanelas te kerel savoro le brondzostar. Ov avľa ko Šalamun a chudľa te kerel savore buča, so lestar kamelas.
O brondzune slupi
15Ov kerďa le brondzostar duj slupi, so sas uče vaj 8 metri. O obvodos jekhe sluposkero sas 5,3 metri. 16Mek kerďa pro agor le slupenge o brondzune kriti, so sas uče 2,2 metri. 17O kriti upral o slupi sas šukares obthode le prephandle lancenca. Pre dojekh slupos sas efta lanci. 18Kerďa duj šori granatoskere phaba le brondzostar pašal o prephandle lanci, so zagaruvenas o kritos upral o slupos. Kavke kerďa the pro dujto slupos.
19O sluposkere kriti sas kerde le brondzostar sar o kvitki ľaľije, so sas uče 1,8 metros. 20Pro soduj kriti, so sas thode pro slupi, sas duj šel (200) phaba a sas rozthode andro duj šori pašal lende.
21O Chiram diňa te ačhavel o slupi angle angluňi dvora le chramoskeri. Oleske pro juhos diňa nav Jachin a dujtoneske pro severos Boaz. 22O upruno agor le slupengero dičholas avri sar o ľaľije. Avke sas e buči pro slupi dokerďi.
E igen bari nadrža
23O Chiram kerďa le brondzostar igen bari okruhlo nadrža. Le jekhe agorestar ke aver merinďa 4,4 metri, sas uči 2,2 metri a lakero obvodos sas 13,2 metri. 24Pašal o agor sas kerde šukar brondzune ruži andro duj šori – po deš ruži pro 44 centimetri. O ruži sas kerde jekhetane la nadobaha le brondzostar.
25E nadoba sas thoďi pro dešuduj (12) brondzune biki. Trin biki dikhenas pro severos, trin pro zapados, trin pro juhos a trin pro vichodos. E nadrža ačhelas pre lende a lengere buľa sas maškaral. 26E sera pre nadrža sas thuľi 7,5 centimetri a lakero agor dičholas avri sar e phundraďi ľaľija. Rešľolas andre 40 000 ľitri paňi.
O brondzune verdanora
27Mek kerďa deš brondzune verdanora. Dojekh verdanoro sas džinďardo 1,8 metros, buchlo 1,8 metros the učo 1,3 metros. 28O verdanoro sas kerdo avke: Kerde rami a andro rami thode o brondzune bľachi. 29Pre ola bľachi the pro rami sas avrirandle o ľevi, o biki the o cherubi. Upral the telal o ľevi the biki sas figimen o brondzune venci.
30Pre dojekh verdanoro sas brondzune kereki the tički. Pre leskere štar rohi sas o rameni, so ľikerenas e nadoba. O rameni sas obthode le brondzune vencenca. 31Upral o verdanoro tel e nadoba sas okruhlo ramos, so avelas avri upral le verdanorestar 45 centimetri a džalas tele 22 centimetri. A pašal leste sas avrirandle o šukar veci. O bľachi sas hranate a na okruhle.
32Tel o verdanoreskere bľachi sas štar kereki, so sas 66 centimetri uče, a lengere tički sas prichudle pro verdanoro. 33Sas kerde avke sar o kereki pro verdana andro mariben. O tički, o rafiki, o špici the o ložiska sas kerde le brondzostar.
34Pro rohi sas štar ručki, so sas kerde jekhe kotorestar le verdanoreha. 35Upral o verdanoro sas obruba uči 22 centimetri a tel o verdanoro sas rameni, so ľikerenas savoro. O rameni, o bľachi the o verdanoro sas jekhe kotorestar. 36Pro bľachi the rameni kerďa všadzik cherubi, ľevi, palmi a pašal savoro o venci. 37Avke kerďa deš jednake verdanora, so sas jednakones džinďarde the bare.
38Kerďa the deš nadobi le brondzostar – jekh pre dojekh verdanoro. Dojekh nadoba sas buchľi 1,8 metros a rešľolas andre 800 ľitri paňi. 39Pandž verdanora thoďa pre južno sera a pandž pre severno sera le chramoskeri. E igen bari nadrža thoďa pre vichodno sera.
Savore veci, so kerďa
40O Chiram paľis kerďa lavora, lopati the čarore.
Avke dokerďa e buči, so kerelas prekal o Šalamun pre le RAJESKERO Chramos. 41Kerďa:
o duj slupi;
o kriti le brondzostar, so thoďa pro upruno agor le slupenge a sas šukares obthode le prethode lancenca;
42400 granatoskere phaba le brondzostar, so sas thode pro duj prephandle lanci;
43deš verdanora the deš nadobi, so sas pre ola verdanora;
44e igen bari nadrža a tel late dešuduj biken;
45o pira, o lopati the o čarore. Savore ola veci, so kerďa le Šalamunoske prekal le RAJESKERO Chramos, sas kerde le bľišťace brondzostar.
46O Šalamun oda diňa te kerel andro čhikakere formi maškar o gava Sukkot the Caretan pašal o Jordan. 47Savore veci sas ajci but, hoj o Šalamun o brondzos aňi na diňa te važinel.
48O Šalamun diňa te kerel andre le RAJESKERO Chramos the aver sersamos:
o somnakuno oltaris;
o somnakuno skamind, pre savo pes thovelas o maro;
49o deš somnakune momeľara – pandž ačhenas pre čači (pravo) sera a pandž pre baľogňi (ľavo) sera anglo Neksentneder Than;
o somnakune kvitki, o lampi, o silava;
50o čare, o čhurora, o kuča the o lopatki, so sas tiš kerde le somnakastar.
The o somnakune čopi pro vudara andro Chramos.
51Sar o Šalamun dokerďa savori buči pre le RAJESKERO Chramos, anďa ode o sentne veci peskere dadeskere le Davidoskere: o rup, o somnakaj the aver veci a thoďa len andre le chramoskere skladi.
8E Archa le RAJESKERI ľidžan andro Chramos
1Akor o Šalamun zvičinďa ke peste andro Jeruzalem savore Izraelike vodcen le dojekhe kmeňostar the fajtatar, hoj te anen e Archa le RAJESKERI andral o Foros le Davidoskero – andral o Sion – andro Chramos. 2Savore murša andral o Izrael pes zgele ko kraľis Šalamun, sar sas o inepos andro eftato čhon Etanim.
3Sar avle savore vodci andral o Izrael, o rašaja hazdle le RAJESKERI Archa upre 4a preľigende la; o rašaja the o Leviti ľidžanas o Sentno Stanos the savore sentne veci, so sas andro Stanos. 5O Šalamun the savore Izraelike manuša, save pes ode zgele, obetinenas angle Archa ajci but bakren the gurumňen, hoj pes aňi na delas te zgenel.
6O rašaja ľigende e RAJESKERI Zmluvakeri Archa pro paluno than andro Chramos, pro Neksentneder Than a thode la tel o cherubengere kridli. 7Lengere kridli sas rozcirdle upral o than, kaj e Archa sas thoďi, a garude la the o dručki, savenca ľidžanas e Archa. 8O dručki sas ajse džinďarde, hoj lengere agora dičholas andral o Sentno Than, ale avral len na dičholas. Ode hine dži adadžives. 9Andre Archa sas ča o duj barune tabli, pre save sas pisimen o deš prikazaňja, so ode thoďa o Mojžiš akor, sar o RAJ phandľa e zmluva le Izraelitenca pro verchos Choreb8,9 Abo: Sinaj, sar avle avri andral o Egipt.
10Sar o rašaja avenas avri andral o Sentno Than, e chmara zaučharďa o Chramos le RAJESKERO 11a o rašaja našťi dureder kerenas e služba prekal e chmara, bo le RAJESKERI slava pherarďa oda than. 12Akor phenďa o Šalamun: “O RAJ phenďa, hoj bešela andre kaľi chmara. 13Ale me akana prekal tu ačhaďom šukar Chramos, o than, kaj šaj aves pro furt.”
O Šalamun vakerel ko manuša
14Medik savore Izraeliti ode ačhenas, o kraľis pes visarďa ke lende a požehňinďa len. 15Phenďa lenge:
“Mi el lašardo o RAJ, o Del le Izraeloskero, bo ov doľikerďa o lav a peskere vastenca kerďa oda, so phenďa mire dadeske le Davidoske: 16‘Ole dživesestar, sar iľom mire manušen le Izraeliten avri andral o Egipt, andre ňisavo Izraeliko kmeňos na kidňom mange avri foros, kaj mange te keren o Chramos, andre savo uľahas lašardo miro nav, ale kidňom mange avri le David, hoj te el upral mire Izraelike manuša.’
17Imar mire dadeske le Davidoske sas andro jilo, hoj te ačhavel o Chramos, hoj o manuša te lašaren le RAJES, le Izraeloskere Devles. 18Ale o RAJ mire dadeske le Davidoske phenďa: ‘Mištes, hoj tuke sas andro jilo te ačhavel o Chramos prekal miro nav, 19ča oda Chramos na ačhaveha tu, ale korkoro tiro čhavo, savo ela tutar. Ov mange ačhavela o Chramos prekal miro nav.’
20O RAJ oda, so phenďa, the kerďa a ačhiľom kraľis pal miro dad o David a bešľom pro Izraeliko tronos, avke sar phenďa o RAJ. Ačhaďom the o Chramos prekal o nav le RAJESKERO – prekal le Izraeloskero Del. 21Pririchtinďom ode than prekal e Archa, andre savi hiňi le RAJESKERI zmluva, so phandľa amare dadenca akor, sar len iľa avri andral o Egipt.”
Le Šalamunoskeri modľitba
22Paľis anglo manuša, save pes zgele, o Šalamun ačhelas anglo le RAJESKERO oltaris, hazdňa o vasta ko ňebos 23a phenďa:
“RAJEJA, Devla le Izraeloskero! Nane aver Del, sar sal tu, aňi pro ňebos, aňi pre phuv. Tu doľikeres e zmluva a sal lačhejileskero ke peskere služobňika, save džan pal tu cale jileha. 24Tu doľikerďal tiro lav, avke sar phenďal mire dadeske le Davidoske. Tire vastenca kerďal, so le mujeha phenďal, a adadžives oda hin avke.
25Ale akana, RAJEJA, Devla le Izraeloskero, doľiker oda lav, so diňal tire služobňikos le David, mire dades, akor sar leske phenďal: ‘Furt ela vareko leskere potomkendar pro Izraeliko tronos, ale ča akor, te man mištes šunena tire čhave avke sar tu.’ 26Vašoda, Devla le Izraeloskero, mangav tut, mi ačhel pes avke, sar phenďal mire dadeske le Davidoske.
27Či so, šaj o Del bešel pre phuv? Se aňi o ňebos, aňi o nekučeder ňebos leske nane dos a na mek kada Chramos, so ačhaďom! 28Mangav tut, RAJEJA, Devla miro, šun avri e modľitba tire služobňikoskeri, mangav vaš o jileskeriben! Ker avke, sar tutar mangav adadžives. 29Mi dikhen tire jakha rat a džives pre kada Chramos, pal savo phenďal, hoj ode ela tiro nav lašardo. Šun avri e modľitba tire služobňikoskeri, te pes visarel a modľinel ke kada than. 30Mangav tut, šun o mangipen tire služobňikoskero the tire Izraelike manušengero akor, sar ena visarde ke kada than a modľinena pes. Šun len avri andral o ňebos, kaj bešes, a odmuk lenge.
31Te varesavo manuš kerela binos pre peskero pašutno a ov pre leste ispidela, hoj te džal andro Chramos, hoj te lel vera anglo tiro oltaris, 32tu oda šun andral o ňebos a rozsudzin maškar lende. Oles, ko ela vinovato, mar avke, sar peske zasogaľinel (zaslužinel). Vaš o čačipnaskero zaačh tut a de les tiš avke, sar peske zasogaľinel.
33Sar o ňeprijaťeľa ňerinena (zviťazinena) upral tire Izraelike manuša, bo kerde binos, ale te paľis pes visarena ke tute, lašarena tiro nav, modľinena pes a mangena tut andre kada Chramos, 34šun len avri andral o ňebos. Odmuk tire manušenge o bini a an len pale andre phuv, so diňal lengere dadenge.
35Sar tu zaačhaveha o brišind vašoda, hoj tire manuša kerde binos, ale te visarena pes le binostar, bo pokorinďal len a te dikhena ke oda than a lašarena tiro nav, 36šun len avri andral o ňebos. Odmuk o bini tire Izraelike manušenge, tire služobňikenge, sikav len, sar te džal pal tiro drom a de o brišind andre tiri phuv, so diňal sar ďeďictvos tire manušenge.
37Te ela andre phuv bokh the e pľaga, abo te o uľipen pro maľi kirňola, abo te ela pro maľi o grajora the o kirme, abo te o ňeprijaťeľa džana pre lengere fori, abo te ela o pharipen vaj o nasvaľiben, 38šun dojekh modľitba the o mangipen vaš o jileskeriben. Te pes chocko andral tiro narodos ke tu mangela, abo te nacirdela peskere vasta ke kada Chramos, 39šun oda andral o ňebos, odmuk a pomožin lenge. Počin dojekheske pal savoro, so kerel, se tu korkoro džanes o jile savore manušengere, 40avke, hoj pes tutar te daran pal calo časos, medik dživena andre kadi phuv, so diňal amare dadenge.
41Te o cudzincos, savo nane andral o Izrael, avľahas dural andral aver phuv prekal tiro nav 42– bo the aver narodi pes dodžanena pal tiro baro nav, pal tiri zor the pal savoro, so kerďal – a kade modľinďahas pes ke kada Chramos, 43šun avri andral o ňebos, kaj bešes lengero mangipen a ker lenge avke, sar tutar mangena, hoj savore narodi pre phuv tut te sprindžaren a te daran tutar avke sar tire Izraelike manuša. Paľis the on džanena, hoj kada Chramos, so ačhaďom, hino prekal tiro nav.
44Te džana tire murša le dromeha, saveha len bičhaveha pro mariben pre peskere ňeprijaťeľa, a te visarena pes ke tiro avrikidlo foros the ko Chramos, so ačhaďom pre pačiv tire naveske, a te pes mangena ke tu, RAJEJA, 45šun avri lengere modľitbi the o mangipen andral o ňebos a de lenge o ňerinďipen (viťaztvo).
46Te tire manuša angle tu kerena o binos, bo dojekh manuš hino binošno, a tu pre lende aveha choľamen a domukeha lengere ňeprijaťeľenge, hoj te ňerinen upral lende, a on len paľis odľigenena sar zaphandlen andre peskeri phuv – či pašes abo dur – 47a te andre odi phuv, kaj sas odľigende, peske pridžanena, hoj kerde binos, a te pes visarena ke tu a te mangena tut vaš o jileskeriben a phenena: ‘Kerďam binos a sam vinovate. Kerďam nalačhipen,’ 48a te pes visarena cale peskere jileha the dušaha a mangena tut andre odi phuv, kaj hine zaphandle, sar ena visarde ke peskeri phuv, so diňal lengere dadenge, the ko avrikidlo foros the ko Chramos, so ačhaďom prekal tiro nav, 49šun avri andral o ňebos, kaj bešes, lengere modľitbi the mangipen a zaačh tut vaš lenge. 50Odmuk lenge savore bini a savoro nalačhipen, so kerde tuke, a de, hoj lengere ňeprijaťeľa te en ke lende lačhejileskere. 51Se on hine tire manuša, tiro ďeďictvos, saven iľal avri andral o Egipt – andral o trastuno bov.
52Dikh pro mangipen tire služobňikoske a šun o modľitbi the tire Izraelike manušengere, sar ke tu vičinena, hoj lenge te pomožines. 53Se tu peske len kidňal avri vaš peskero ďeďictvos andral savore narodi pre phuv, avke sar phenďal prekal tiro služobňikos Mojžiš, sar odľigenďal amare daden andral o Egipt, ó, RAJEJA, Devla!”
O Šalamun žehňinel le manušen
54Sar o Šalamun mangelas a modľinelas pes ko RAJ, sas pro khoča anglo oltaris a hazdelas upre o vasta ko ňebos. Sar preačhiľa, ušťiľa 55a požehňinďa zorale hangoha savore Izraelike manušen. Phenďa:
56“Mi el lašardo o RAJ, savo diňa o smirom peskere manušen le Izraeliten, avke sar oda phenďa. Doľikerďa dojekh lav, so diňa prekal peskero služobňikos o Mojžiš. 57Mi ačhel o RAJ, amaro Del, amenca, avke sar sas amare dadenca. Te na omukel amen a te na odčhivel amen pestar het. 58O RAJ mi visarel amare jile ke peste, hoj te dživas avke, sar ov kamel, a te doľikeras savore leskere lava, prikazaňja the zakoni, so diňa amare daden. 59Kala lava, savenca man mangavas anglo RAJ, mi en pašes paš miro RAJ, o Del, dživese the rači. Mi zaačhel vaš peskero služobňikos the vaš peskere Izraelike manuša sako džives. 60Paľis dojekh narodos pre phuv džanela, hoj ča o RAJ hino Del a nane aver. 61Odden pes le RAJESKE, amare Devleske, cale tumare jileha a doľikeren leskere zakoni the o prikazaňja avke sar adadžives.”
62Paľis o kraľis the savore manuša andral o Izrael ande obeti le RAJESKE. 63O Šalamun obetinďa le RAJESKE 22 000 gurumňen the 120 000 bakren sar o smiromoskere obeti. Avke o Šalamun the savore manuša sentňarde o Chramos le RAJESKERO. 64Vašoda, hoj o brondzuno oltaris sas cikno prekal ola savore obeti, o kraľis oda džives sentňarďa the o maškaruno than pre dvora anglo le RAJESKERO Chramos a the ode kerenas o labarde obeti, chabeneskere obeti the o žiros pre smiromoskere obeti.
65Andre oda časos o Šalamun the savore Izraeliti kerde paš o Chramos anglo RAJ, amaro Del, o Inepos le Stankengero, so ľikerelas efta džives. Avle ode igen but manuša khatar o Lebo-Chamat pal o severos dži paš o paňi Egipt pro juhos. 66O Šalamun pro ochtoto džives bičhaďa le manušen khere. On savore les chudle te ašarel a dojekh lendar džalas khere bare radišagoha vaš savoro lačhipen, so o RAJ presikaďa peskere služobňikoske le Davidoske the le Izraelitenge, leskere manušenge.
9O RAJ pes pale sikavel le Šalamunoske
1Sar o Šalamun dokerďa le RAJESKERO Chramos, peskero palacis a savoro, so kamľa te kerel, 2sikaďa pes leske o RAJ dujtovar andro suno avke sar angloda andro Gibeon. 3O RAJ leske phenďa:
“Šunďom avri tiri modľitba the o mangipen, sar pes mangehas ke mande. Me sentňarďom kada Chramos, so ačhaďal, hoj ode miro nav te el barardo pro furt. Mire jakha the miro jilo ode ena pro furt.
4Te tu phireha angle ma pačivalones the žuže jileha avke sar tiro dad o David a te doľikereha mire zakoni the prikazaňja a te kereha savoro, so tuke phenďom, 5me doľikerava o lav, so phenďom tire dadeske le Davidoske: Leskero tronos ela furt zoralo upral o Izrael a furt ela vareko andral leskero potomstvos pro tronos.
6Ale te pes mandar odvisareha tu the tire čhave a na doľikerena mire zakoni the o prikazaňja, so tumen diňom, ale džana te služinel avre devlenge a lašarena len, 7akor me khosava tele mire manušen le Izraeliten pal kadi phuv, so len diňom. O Chramos, so sentňarďom prekal miro nav, odčhivava mandar a paľis o Izrael ela dojekhe narodoske pro pheras the pro asaben. 8A kale Chramostar na ačhela ňič, ča o bara, a dojekh, ko odarik predžala, ela sar kašt a phenela: ‘Soske kada o RAJ kerďa kala phuvake the Chramoske?’ 9Odphenela pes lenge: ‘Bo omukle le RAJES, peskere Devles, savo iľa avri lengere daden andral o Egipt. Chudle te banďol a te lašarel avre devlen, a vašoda o RAJ pre lende domukľa kadi bibach.’ ”
O Šalamun pes dothovel le Chiramoha
10O Šalamun ačhavelas o Chramos le RAJESKE the o palacis biš berš (20) 11a o kraľis Chiram andral o Tir dodelas le Šalamunoske cedroskere the sosnakere kašta a o somnakaj ajci, keci kamelas. Paľis o Šalamun les diňa biš fori andre Galileja. 12O Chiram avľa andral o Tir te predikhel ola fori, so les diňa o Šalamun, ale leske na sas pre dzeka. 13Avke phenďa le Šalamunoske: “Phrala miro, oda save fori man diňal?” Paľis ole forenge diňa nav Kabul a kavke dži adadžives pes vičinel odi phuv. 14Ale o Chiram the avke bičhaďa le Šalamunoske 4 000 kili somnakaj.
15O Šalamun ispidelas pro manuša, hoj te keren e buči sar otroka pro Chramos le RAJESKERO the pre leskero palacis, pre terasa pašal o foros the pro muri pašal o Jeruzalem, Chacor, Megiddo the Gezer. 16O Faraonos, o Egiptsko kraľis, geľa pro mariben andro foros Gezer, domarďa les a zlabarďa avri. Murdarďa le Kanaančanen the ole manušen, save ode bešenas, a paľis o foros diňa peskera čhake, le Šalamunoskera romňake. 17Paľis o Šalamun pale ačhaďa o foros Gezer, teluno foros Bet-Choron, 18Baalat, Tamar pre Judsko pušťa 19the savore fori, kaj sas odthodo o chaben, mek the o fori prekal o maribnaskere verdana the graja. A ačhade savoro, so kamelas andro Jeruzalem, andro Libanon the andre caľi phuv, kaj sas kraľis.
20-21O Šalamun ispidelas andre buči savore Amorejen, Chetitanen, Perizejen, Chivijen the Jebusejen, save ačhile andre odi phuv a saven angloda na murdarde avri. Lengere potomki mušinenas te kerel sar otroka – a oda dži adadžives. 22O Šalamun le Izraelitendar na kerelas otroken, bo on leske služinenas sar slugaďa, uradňika, veľiťeľa the veľiťeľa upral o verdana the upral o murša pro graja. 23O Šalamun ačhaďa upral o buča 550 veľiťeľen, save sas upral o buča, so kerenas o manuša.
24Sar leskeri romňi, le Faraonoskeri čhaj, odgeľa upre andral o Foros le Davidoskero, hoj te bešel andre peskero palacis, so lake ačhaďa o Šalamun, ov chudľa te kerel e terasa pašal o foros.
25O Šalamun anelas andro berš trival o labarde the o smiromoskere obeti pro oltaris, so ačhaďa le RAJESKE, a labarelas anglal leste o kaďidlos. A avke dokerďa o Chramos.
26O Šalamun mek kerďa o loďi andro Ecjon-Geber, so hino paš o Elat, paš o brehos le Lole Moroskero andro Edom. 27O Chiram bičhaďa peskere služobňiken, save mištes prindžarenas o moros, hoj te služinen le Šalamunoskere muršenca pro loďi. 28On džanas la loďaha andre phuv Ofir a odarik ande 14 000 kili somnakaj le Šalamunoske.
10E kraľovna andral e Šeba avel ko Šalamun
1Sar pes došunďa e kraľovna andral e Šeba pal le Šalamunoskeri slava, avľa ke leste a phučkerelas lestar phare veci, hoj les te probaľinel (skušinel). 2Avľa andro Jeruzalem igen but manušenca the le ťavenca, pre save anelas voňava oleja, igen but somnakaj the o dragane bara. Sar doavľa ko Šalamun, vakerelas leha pal savoro, so la sas pro jilo. 3O Šalamun lake odphenelas pre savoro, so lestar phučelas. Prekal leste na sas ňič ajso pharo, hoj te na odphenel lake. 4E kraľovna andral e Šeba dikhľa, savo baro goďaveripen hin le Šalamun, the savo palacis ačhaďa 5the o chabena pre leskero skamind. Dikhľa, sar bešenas pašal leste leskere služobňika a sar pes ľikerenas leskere sluhi the čašňika. Dikhľa the lengero uraviben the o labarde obeti, so anelas andro RAJESKERO Chramos. Sar oda savoro dikhľa, ačhiľa bijal peste a na džanelas, so pre oda te phenel.
6Phenďa le Šalamunoske: “Čačipen hin, so me šunďom andre miri phuv pal tute the pal tiro goďaveripen. 7Ale me oleske na pačavas, medik na avľom a na dikhľom pre mire jakha. No, so me dikhav, olestar mange na phende aňi jepaš! Tiro goďaveripen the barvaľipen hino bareder, sar me pal oda šunďom. 8Bachtale hine tire murša the tire služobňika, save furt pašal tu keren a šunen tiro goďaveripen! 9Mi el barardo o RAJ, tiro Del, savo peske tut zakamľa avke, hoj tut thoďa pro Izraeliko tronos. Bo o RAJ kamel o Izrael pro furt, ačhaďa tut vaš o kraľis, hoj te ľikeres o zakonos the o spravodľišagos.”
10Paľis oj diňa le Šalamun buter sar 4 000 kili somnakaj a igen but voňava oleja the dragane bara. Šoha (ňikda) buter pes imar ode na anďa ajci but voňava oleja, keci anďa e kraľovna andral e Šeba le Šalamunoske.
11(The le Chiramoskere loďi anenas o somnakaj andral o Ofir the igen but algumoskere kašta the o dragane bara. 12Ole kaštendar o Šalamun kerďa o slupi andro Chramos the peskero palacis a mek diňa te kerel o citari the o harfi prekal o lavutara. Ajci but kašta pes imar dži adadžives ode buter na ande.)
13O Šalamun diňa la kraľovna andral e Šeba o dari, so pes delas le kraľenge, a paš oda the mek savoro, so oj kamelas. Paľis oj the savore lakere služobňika gele pale andre peskeri phuv.
Le Šalamunoskero barvaľipen
14Le Šalamunoske anenas sako berš vaj 23 toni somnakaj, 15a mek ke oda the o daňe, so počinenas savore Izraelike krajengere guvernera, o kraľa andral e Arabija the o manuša, save bikenkeren.
16O Šalamun kerďa duj šel (200) šťiti le somnakastar. Pre jekh šťitos leske kampelas vaj efta kili somnakaj. 17Paľis mek kerďa trin šel (300) cikneder šťiti le somnakastar. Pre jekh šťitos leske kampelas vaj duj kili somnakaj. Avke o Šalamun len thoďa andro palacis, so pes vičinelas Libanoňiko Veš.
18Paľis o kraľis kerďa igen baro tronos, so sas obthodo la slonovinaha the le žuže somnakaha. 19E paluňi sera, kaj oprinelas o šero, sas okruhľi a pal soduj seri le tronostar, kaj oprinelas o vasta, ačhenas duj ľevi. Anglo tronos sas šov garadiči 20a pro garadiči ačhenas pal o soduj seri ľevi – jekhetane dešuduj (12) ľevi. Ajso tronos na sas ňikhaj andre ňisavo kraľišagos. 21Savore kuča, andral save pijelas o Šalamun, sas kerde le somnakastar a savore veci andro palacis, so pes vičinelas Libanoňiko Veš, sas kerde le žuže somnakastar. Ňič na sas kerdo le rupostar, bo andre oda časos o rup prekal lende na sas dragano. 22Le Šalamun sas but loďi pro moros. Sako trin berš len bičhavelas pro moros le Chiramoskere loďenca, hoj te doanen o somnakaj, o rup, e slonovina, opicen the paven.
23O Šalamun sas barvaleder the goďaveder sar dojekh kraľis pre phuv. 24O manuša andral dojekh narodos kamenas te šunel o goďaveripen, so les diňa o Del. 25Berš pre beršeste sako, ko avelas ke leste, anelas leske daros: rupune abo somnakune veci, gada, veci pro mariben, voňava oleja, grajen the mulicen.
26Paľis o Šalamun diňa te anel peske verdana the grajen. Avke les sas 1 400 verdana pro mariben a 12 000 graja. Rozačhaďa o verdana andro aver fori the paš peste andro Jeruzalem. 27O kraľis kerďa, hoj te el o rup ajci sar o bara a o kašta le cedrostar ajci sar o dzive figovňiki pro Judske brehi. 28O graja prekal o Šalamun pes anelas andral o Egipt the andral o Kuj10,28 Oda hin e Cilicija.. Le kraľiskere murša len cinenas khatar o Kuj. 29Andral o Egipt pes cinelas o verdan pro mariben vaš šov šel (600) rupune the o graj vaš šel the penda (150) rupune. Avke on odarik anenas grajen the verdana prekal savore Chetitanengere the Aramejike kraľa.
11O Šalamun lašarel avre devlen
1O kraľis o Šalamun kamelas but džuvľijen andral aver narodi: le Faraonoskera čha, Moabčanken, Ammončanken, Edomčanken, Sidončanken the Chetitanken. 2On sas ole narodendar, pal save o RAJ le Izraelitenge phenďa: “Našťi peske len romňijen andral aver narodi, aňi on andral tumaro narodos. Šaj el, hoj on tumen mandar odcirdena, hoj te lašaren lengere devlen.” Ale o Šalamun len the avke kamelas. 3Sas les efta šel (700) rajikane romňija the trin šel (300) romňija-služki. On les odcirdle le Devlestar. 4Sar o Šalamun sphuriľa, leskere romňija les scirdle pal aver devla a ov imar na sas ajso pačivalo le RAJESKE, peskere Devleske, sar sas leskero dad o David. 5Ov lašarelas la Aštarta, savi sas del andro Sidon, the le Molech11,5 Abo: o Milkom, savo sas igen džungalo del andro Ammon. 6Aleha o Šalamun kerelas nalačhipen anglo RAJ a ov na sas calo oddino le Devleske avke sar leskero dad o David.
7Akor pro verchos pre vichodno sera le Jeruzalemostar o Šalamun ačhaďa oltaris prekal o Kemoš, savo sas o džungalo del le Moabčanengero, the prekal o Molech, savo sas džungalo del le Ammončanengero. 8Kavke kerďa oltara the prekal savore peskere romňija andral aver narodi, save peskere devlenge anenas o voňava the aver obeti.
9-10Choc o RAJ, o Del le Izraeloskero, pes le Šalamunoske sikaďa duvar andro suno a phenďa leske, hoj te na lašarel avre devlen, ov the avke le RAJES na šunďa, ale odvisarďa pes lestar. Aleha o RAJ sas choľamen pro Šalamun. 11Vašoda o RAJ phenďa le Šalamunoske: “Te ada kerďal a na doľikerďal miri zmluva the o zakonos, so tut diňom, čačes lava tutar o kraľišagos a dava jekhe tire služobňikoske. 12Ale prekal tiro dad David oda na kerava, medik tu dživeha, ale odlava oda tire čhastar, 13no aňi lestar na odlava calo kraľišagos. Jekh kmeňos mukava tire čhaske, ča vaš miro služobňikos David the vaš o Jeruzalem, so mange avri kidňom.”
Pal o Hadad
14O RAJ kerďa upre le Edomčanos Hadad, savo sas andral le kraľengeri famelija, hoj te el le Šalamunoskero ňeprijaťeľis. 15-16Akor, sar o David ňerinďa (zviťazinďa) upral o Edom, o Joab, leskero veľiťeľis upral o slugaďa, geľa te parunel olen, save mule. O Joab savore Izraelitenca ačhiľa andro Edom šov čhon, medik na murdarďa savore ole muršen. 17Ča o Hadad, savo sas mek čhavoro, the varesave peskere dadeskere služobňikendar andral o Edom, denašle andro Egipt. 18Odgele khatar o Midijan, a sar avle andro Paran, ile odarik muršen a gele andro Egipt ko Faraonos. Ov les diňa kher, chaben the maľa. 19Vašoda, hoj o Hadad sas le Faraonoske pre dzeka, diňa leske the la Tachpeneskera pheňa romňake – e Tachpenes sas le Faraonoskeri romňi. 20Paľis lake uľiľa muršoro o Genubat. E kraľovna les bararďa avri andro palacis maškar o kraľiskere čhave.
21Sar pes o Hadad andro Egipt došunďa, hoj muľa o David the o Joab, savo sas veľiťeľis upral slugaďa, phenďa le kraľiske: “Domuk, hoj te džav pale andre miri phuv.”
22“Soske?” phučľa lestar o Faraonos. “Chibaľinel tuke vareso ade, hoj jekhvareste kames te džal pale andre tiri phuv?”
“Na,” odphenďa leske o Hadad, “ale the avke man muk te džal khere.”
Pal o Rezon
23O Del kerďa upre le Rezon, le Eljadasoskere čhas, hoj te el le Šalamunoskero ňeprijaťeľis. O Rezon denašľa peskere rajestar le Hadad-Ezerostar, savo sas kraľis andre Coba. 24O Rezon vičinďa ke peste zbujňiken, saven ľidžalas. Sar len o David murdarkerelas, o Rezon the leskere murša gele andro Damaskus a ode ačhiľa kraľis. 25Avke o Rezon sas kraľis andro Aram11,25 Abo: Sirija. Sas ňeprijaťeľis le Izraeloske medik dživelas o Šalamun a kerelas lenge o nalačhipen, avke sar the o Hadad.
O RAJ del lav le Jeroboam
26The o Jeroboam, savo sas služobňikos le Šalamunoske, pes vzburinďa pro Šalamun. Ov sas le Nebatoskero čhavo, Efraťanos andral e Cereda, a leskeri daj sas e vdova Ceruja. 27Oda pes ačhiľa, sar o Šalamun kerďa o Millo a oprikerďa o foroskere muri. 28O Jeroboam sas zoralo murš. Sar o Šalamun dikhľa ole terne muršes, sar kerel peskeri buči, ačhaďa les upral o murša andral o kmeňi Efrajim the Menašše, hoj len te ľidžal andre buči.
29Andre jekh džives, sar o Jeroboam džalas het andral o Jeruzalem, arakhľa pes pre maľa le Achijoha, savo sas o prorokos andral o Šilo. Na sas ode ňiko, ča on duj džene. Pro Achijah sas urdo nevo plašťos. 30Chudľa oda plašťos a rozčhingerďa les pro dešuduj (12) kotora. 31A le Jeroboamoske phenďa: “Le tuke deš kotora, bo kavke phenel o RAJ, o Del le Izraeloskero: ‘Odlava o kraľišagos le Šalamunostar a tuke dava deš kmeňi. 32Andral savore Izraelike kmeňi leske ačhela ča jekh kmeňos a oda prekal miro služobňikos David the prekal o foros Jeruzalem, so mange kidňom avri. 33Kerava oda vašoda, bo o Šalamun man omukľa a chudľa te lašarel le Sidonike devles, la Aštarta, le Moabike devles Kemoš the le Ammonike devles Molech a na phirelas pal mire droma, na kerelas oda, so kamav, a na doľikerelas miro zakonos the mire lava avke sar leskero dad o David. 34Calo kraľišagos lestar na odlava, ale ľikerava les paš e zor, medik ov dživela a oda prekal miro služobňikos David, saves mange avri kidňom a savo doľikerelas mire prikazaňja the lava. 35Ale leskere čhastar odlava o kraľišagos le deše kmeňenca a dava len tuke. 36Le Šalamunoskere čhaske mukava ča jekh kmeňos, avke ela man furt vareko le Davidoskere čhavendar, save mange služinena andro foros Jeruzalem, andro foros, so mange avri kidňom, hoj ode te avav lašardo. 37Ale tut Jeroboam ačhavava kraľiske upral o Izrael. Aveha kraľis všadzik, kaj ča kameha. 38Te šuneha savoro, so tuke phenava, te phireha pal mire droma, te kereha oda, so ela lačho angle mire jakha, te doľikereha mire prikazaňja the lava avke sar miro služobňikos o David, me kerava, hoj furt vareko tira famelijatar ľidžala o Izrael, avke sar vareko la Davidoskera famelijatar furt ľidžal e Judsko. 39Vaš le Šalamunoskero binos marava le Davidoskere čhaven, ale na pro furt.’ ”
40Vašoda o Šalamun kamelas te murdarel le Jeroboam, ale o Jeroboam denašľa andro Egipt ko kraľis Šišak. Ode sas, medik o Šalamun na muľa.
Le Šalamunoskero meriben
41Aver veci, so o Šalamun kerďa, the savoro leskero goďaveripen hin pisimen andro zvitki le Šalamunoskere. 42O Šalamun kraľinelas andral o Jeruzalem pal calo Izrael saranda (40) berš. 43Sar muľa o Šalamun, parunde les andro foros le Davidoskero, leskere dadeskero. Pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo o Rechabeam.
12Deš kmeňi pes vzburinen pro Rechabeam
1O Rechabeam geľa andro Šichem, bo ode avle savore Izraeliti, hoj les te ačhaven vaš o kraľis. 2Sar pes pal oda došunďa o Jeroboam, le Nebatoskero čhavo – ov sas andro Egipt, bo ode denašľa anglo Šalamun – mek ode užarelas. 3Ale o Izraelike vodci bičhade vaš leste. Avke o Jeroboam savore Izraelitenca avle ko Rechabeam a phende leske: 4“Tiro dad o Šalamun pre amende thoďa pharo jarmo, ale tu akana ker lokeder e phari buči the o jarmo, so pre amende thoďa tiro dad, a amen tuke služinaha.”
5“Džan a aven ke ma pal o trin džives a phenava tumenge,” odphenďa lenge o kraľis Rechabeam. Avke gele het.
6Paľis o Rechabeam phučkerelas le phuredere vodcendar, save služinenas angloda leskere dadeske le Šalamunoske: “So majinav te odphenel le manušenge?”
7On leske odphende: “Te aveha lačho ke kala manuša a kereha lenge avke, sar tutar mangen, on tuke furt služinena pačivalones.”
8Ale o Rechabeam na priiľa lengero vakeriben, ale phučelas le terne muršendar, save jekhetane leha baronas a denas les goďi. 9Phučľa lendar: “So majinav te phenel le manušenge, save man mangen, hoj lendar te odlav o jarmo, so pre lende thoďa miro dad?”
10O terne murša leske odphende: “Le manušenge, save ke tu avle a phende, hoj tiro dad pre lende thoďa pharo jarmo, a kamen, hoj tu lenge oda te keres lokeder, phen kavke: ‘Man hin thuleder o cikno angušt, sar mire dades sas o ťelos. 11Miro dad pre tumende thoďa pharo jarmo, ale me tumenge mek kerava phareder! Miro dad tumen marelas le cikne bičoha, ale me tumen marava le bare bičoha12,11 E Hebrejiko čhib: Me tumen marava le škorpijonenca!!’ ”
12Pro trito džives avľa o Jeroboam savore manušenca ko Rechabeam, avke sar lenge phenďa o kraľis: “Aven ke ma pal o trito džives.” 13O kraľis lenge zorales odphenďa a na priiľa le phuredere vodcengero lav. 14Vakerelas lenca avke, sar leske phende o terne murša: “Miro dad pre tumende thoďa pharo jarmo, ale me tumenge kerava mek phareder! Miro dad tumen marelas le bičoha, ale me pal tumende cirdava tele e cipa!” 15Avke o Rechabeam na priačhiľa pre oda, so kamenas o manuša. Kada kerďa o Del, hoj pes avke te ačhel, sar phenďa o RAJ le Jeroboamoske prekal o Šilončanos Achijah.
16Sar savore Izraeliti dikhle, hoj o kraľis o Rechabeam len na šunďa, phende leske:
“Nane amen ňič le Davidoha!
So amen hin le Izajoskere čhaha?
Andre peskere stani, Izrael!
Akana David, starin tut pal peskero kher!”
Avke savore Izraeliti gele khere 17a o Rechabeam kraľinelas ča upral o Izraeliti, save bešenas andro Judske fori.
18Paľis o kraľis o Rechabeam bičhaďa ko Izraeliti le Adoram, savo sas upral e buča, ale savore Izraeliti les murdarde le barenca. Sar pes pal oda šunďa o Rechabeam, sigo bešľa pro verdan a denašľa odarik andro Jeruzalem. 19Avke pes calo Izrael vzburinďa pre le Davidoskeri famelija a oda ľikerel dži adadžives.
20Sar pes o manuša andral o Izrael došunde, hoj o Jeroboam pes visarďa andral o Egipt, bičhade pal leste. Avke pes zgele a ačhade les vaš o kraľis upral calo Izrael. Ča o kmeňos le Judaskero zaačhiľa vaš le Davidoskeri famelija.
21Sar o Rechabeam avľa andro Jeruzalem, diňa te zvičinel andral o kmeňos Juda the Benjamin 180 000 avrikidle slugaďen andro mariben pro Izrael, hoj leske te visaren pale o kraľišagos. 22Akor o Del prevakerďa ko Šemajah, ko Devleskero murš: 23“Dža a phen le Šalamunoskere čhaske le Rechabeamoske, le Judske kraľiske, a le manušenge andre Judsko the Benjamin, 24hoj o RAJ kavke vakerel: ‘Ma džan pro mariben pre tumare phrala, pro Izraeliti. Savore džan khere, bo me kada kerďom.’ ” On šunde le RAJESKERO lav a savore gele khere.
O Jeroboam oddžal le RAJESTAR
25Paľis o Jeroboam ačhaďa o foros Šichem andre Efrajimiko brehengeri phuv a ode ačhiľa te bešel. Paľis odarik geľa a ačhaďa o foros Penuel. 26Ale o Jeroboam phenďa peske: “Akana pes šaj visarel o kraľišagos pale le Davidoskera famelijake. 27Te kala manuša gelehas a obetindehas o obeti andre le RAJESKERO Chramos andro Jeruzalem, ulehas pale pačivale peskere rajeske le Rechabeamoske, le Judske kraľiske. Paľis man murdardehas a visardehas pes pale ke leste.”
28Avke o kraľis Jeroboam kerďa duj somnakune gurumňoren a phenďa le manušenge: “Dos phirenas andro Jeruzalem! Izrael, kade hin tumare devla, save tut ľigende avri andral o Egipt.” 29Jekh thoďa andro Betel a dujto andro Dan. 30Kada, so kerďa, anelas le manušen pro binos, bo on džanas dži andro Dan te lašarel jekh somnakuňa gurumňa.
31O Jeroboam ačhaďa the thana, kaj lašarenas le modlen, a andre rašajiko služba thoďa chocsave manušen, save na sas andral o kmeňos Levi. 32Andro ochtoto čhon, andro dešupandžto (15.) džives, diňa inepos prekal o Izraeliti, ajso, sar sas the andre Judsko a pro oltaris obetinelas o labarde obeti. Avke oda kerďa andro Betel a obetinďa le gurumňorenge, so kerďa. Paľis andro Betel ačhaďa rašajen, save služinenas pre ole thana, kaj lašarenas le modlen. 33Avke andro ochtoto čhon pro dešupandžto džives pro inepos, so diňa avri korkoro pestar, geľa ko oltaris, so ode ačhaďa a kerďa ode e voňavo obeta.
13O prorokos prorokinel pal o oltaris
1Ipen akor, sar o Jeroboam kamelas te kerel e obeta, avľa khatar e Judsko andro Betel le RAJESKERO prorokos. 2O prorokos phenďa andre le RAJESKERO nav: “Oltarina, oltarina! Kavke phenel o RAJ: ‘Le Davidoskera famelijake uľola muršoro a dena leske nav Joziaš. Ov pre tu obetinela le modlengere rašajen, save akana pre kada oltaris keren o voňava obeti. Zlabarela pre oda oltaris the le manušengere kokala!’ ” 3A mek andre oda džives o prorokos diňa znameňje. Phenďa: “Kada ela o znameňje, hoj o RAJ vakerelas prekal ma: O oltaris pharola pro duj kotora a o prachos andral leste perela avri.”
4Sar o kraľis Jeroboam šunďa, so phenďa o prorokos pro oltaris, so hino andro Betel, sikaďa pre leste le vasteha a phenďa: “Chuden les!” A sar ada phenďa, leskero vast takoj ačhiľa ňevladno a našťi les imar cirdňa pale ke peste. 5Androda pes o oltaris pharaďa pro duj kotora a o prachos andral leste peľa avri, avke sar phenďa o prorokos andre le RAJESKERO nav.
6O Jeroboam phenďa le prorokoske: “Mangav tut, modľin tut vaš ma ko RAJ, ke peskero Del, hoj mange te sasťarel avri o vast.” Avke pes o prorokos mangelas ko RAJ a leskero vast sasťiľa avri a sas ajso sar angloda.
7Paľis o Jeroboam phenďa le prorokoske: “Av manca andre miro kher, chaha varesavo chaben a dava tut the daros.”
8O prorokos leske odphenďa: “Choc te man diňalas jepaš tire barvaľipnastar, na geľomas tuha, na chaľomas o maro, aňi paňi na piľomas pre kada than. 9Bo o RAJ mange phenďa: ‘Našťi chas o maro, aňi paňi našťi pijes a aňi ole dromeha pes našťi pale visares.’ ” 10Avke o prorokos odarik geľa avre dromeha a na oleha, saveha avľa andro Betel.
O phuro prorokos andral o Betel
11Andro Betel bešelas jekh phuro prorokos. Leskere čhave avle ke leste a phende leske savoro, so kerďa le Devleskero prorokos andre oda džives andro Betel, the oda, so phenďa le kraľiske le Jeroboamoske. Sar leske oda savoro phende, 12ov lendar phučľa: “Save dromeha geľa?” Leskere čhave leske sikade, save dromeha džalas o prorokos andral e Judsko. 13Paľis phenďa peskere čhavenge: “Thoven o sedlos pro somaris!” Sar leske thode, ov bešľa pre leste 14a geľa pal le Devleskero prorokos. Arakhľa les te bešel tel o dubos a phučľa lestar: “Tu sal oda prorokos le Devleskero, savo avľa andral e Judsko?”
“He, me som!” ov odphenďa.
15“Av manca khere, hoj te chas vareso,” phenďa leske o phuro prorokos andral o Betel.
16Ale o prorokos odphenďa: “Našťi man tuha visarav pale a pre kada than našťi chav tuha o maro, aňi o paňi našťi pijav, 17bo o RAJ mange phenďa: ‘Na chaha ode o maro, aňi na pijeha o paňi a na džaha ole dromeha, saveha avľal.’ ”
18Paľis o phuro prorokos leske phenďa: “The me som prorokos avke sar the tu a le RAJESKERO aňjelos mange phenďa: ‘Dža a an les pale andre peskero kher, hoj te chal ode o maro a te pijel o paňi.’ ” Kavke leske klaminelas. 19Androda le Devleskero prorokos geľa leha andre leskero kher a chaľa ode o maro a piľa o paňi.
20Sar bešenas pašal o skamind, o RAJ prevakerďa ko phuro prorokos, savo les anďa pale andre peskero kher. 21Zvičinďa pre le Devleskero prorokos, savo avľa andral e Judsko, a phenďa leske: “Kavke vakerel o RAJ: ‘Vašoda, hoj man na šunďal a na doľikerďal miro lav, so tuke phenďom, 22ale geľal a chaľal ode o maro a piľal o paňi, na aveha parundo andre tire dadengero hrobos.’ ”
23Sar le Devleskero prorokos chaľa a piľa, o phuro prorokos pririchtinďa leske le somaris pro drom. 24Avke, sar odarik le Devleskero prorokos odgeľa, arakhľa pes le ľevoha pro drom. O ľevos pre leste chučiľa a murdarďa les. Paľis o somaris the o ľevos ačhenas paš leskero ťelos, so pašľolas pro drom. 25Ipen akor odarik džanas varesave murša a dikhle o ťelos pre phuv the le ľevos te ačhel paš leste. Gele andro Betel, kaj bešelas o phuro prorokos, a savoro oda rozvakerde.
26Sar pal oda šunďa o phuro prorokos phenďa: “Kada hino oda prorokos, savo na šunďa o lava le RAJESKERE! Avke o RAJ bičhaďa le ľevos pre leste, hoj les te murdarel, a o ľevos kerďa avke, sar phenďa o RAJ.”
27Paľis phenďa peskere čhavenge: “Pririchtinen mange le somaris pro drom.” Avke sar on oda kerde, 28ov geľa a arakhľa le prorokoskero ťelos te pašľol pre phuv. O somaris the o ľevos ačhenas paš o ťelos. O ľevos na chaľa o ťelos aňi le somaris. 29O phuro prorokos hazdňa leskero ťelos, thoďa pre peskero somaris a odľigenďa les pale andro Betel, hoj te rovel pre leste a te parunel. 30Parunďa les andre peskero hrobos a rovelas pal leste: “Ach, phrala miro!”
31Paloda, sar les parunďa, phenďa peskere čhavenge: “Sar merava, thoven man andre oda hrobos, kaj pašľol kada prorokos, hoj mire kokala te en paš leskere. 32Čačes pes ačhela oda, so vakerelas kada prorokos andre le RAJESKERO nav pro oltaris andro Betel the pre savore thana andre Samarija, kaj služinenas avre devlenge.”
33Aňi pal kada, so pes ačhiľa, pes o Jeroboam na odvisarďa pal peskero nalačho drom, ale dureder ačhavelas andre rašajiko služba pro uče thana chocsaven muršen. 34Aleha o Jeroboam anďa peskera famelija andro binos, a vašoda mušinde te el savore zňičimen a khosle tele pal kadi phuv.
14Le Jeroboamoskero čhavo merel
1Andre oda časos nasvaľiľa le Jeroboamoskero čhavo o Abijah. 2O Jeroboam phenďa peskera romňake: “Preuri tut andre aver gada, hoj tut te na sprindžaren, hoj sal miri romňi. Dža andro Šilo, kaj hino o prorokos o Achijah, bo ov mange phenďa, hoj ačhava kraľis andro Izrael. 3Le peha deš mare, varesave bokeľa the džbanos le medoha a dža ke leste. Ov tuke phenela, so ela le čhavoreha.” 4Oj kerďa avke, sar lake phenďa, a geľa andro Šilo ko Achijah.
Ov imar na dikhelas mištes, bo sas maj koro a igen phuro. 5Ale o RAJ phenďa le Achijoske: “Le Jeroboamoskeri romňi ipen akana avel ade, hoj te phučel pes pal peskero čhavo, bo hino igen nasvalo, ale oj kerela pestar, hoj hiňi vareko aver. Tu lake pheneha kavke the kavke.”
6Paľis, sar o Achijah šunďa lakero phiriben, hoj imar hiňi paš o vudar, phenďa lake: “Av andre. Me džanav, hoj tu sal le Jeroboamoskeri romňi. Soske pestar keres, hoj sal vareko aver? Nalačho hiros tuke phenava. 7Dža a phen le Jeroboamoske, hoj o RAJ, o Del le Izraeloskero, leske kavke phenel: ‘Kidňom mange tut avri le manušendar a ačhaďom tut, hoj te ľidžas mire manušen le Izraeliten. 8Odiľom o kraľišagos le Davidoskera famelijatar a diňom tuke. Ale tu na ľikerehas tut avke, sar miro služobňikos o David, savo doľikerelas mire prikazaňja a savo džalas pal ma cale peskere jileha a kerelas ča oda, so lestar kamavas. 9Ale tu pes ľikerehas goreder sar savore kraľa, save sas angle tute. Le dumeha tut odvisarďal mandar a kerďal peske avre devlen the modlen le somnakastar ča vašoda, hoj man lenca te choľares. 10Vašoda anav pre tiri famelija e bibach. Murdarava dojekhe tire muršes andro Izrael, savore otroken the slobodnen. Zňičinava tira famelija, avke sar o šmeci hine zlabarde. 11Te vareko tira famelijatar merela andro foros, chana len o rikone a olen, save merena pre maľa, chana o čirikle. Avke phenďa o RAJ.’ ”
12O Achijah mek lake phenďa: “Akana dža pale khere. Sar dodžaha andro foros, tiro čhavoro merela. 13Savore manuša andral o Izrael pal leste rovena a parunena les. Ča ov andral le Jeroboamoskeri famelija ela parundo avke, sar kampel, bo ča andre leste o RAJ, o Del le Izraeloskero, arakhľa vareso lačho. 14O RAJ ačhavela kraľis andro Izrael, savo murdarela avri le Jeroboamoskera famelija a oda mek adadžives! He, imar akana! 15O RAJ razinela le Izraeloha, avke sar e balvaj čhalavel la trsťinakera pacaha andro paňi. Ov le Izraeliten cirdela avri andral kadi lačhi phuv, so diňa lengere dadenge a rozčhivela len pal o baro paňi Eufrat, bo kerde slupi la modlake Ašera, savenca rozchoľarde le RAJES. 16O RAJ omukela le Izraeliten, bo o Jeroboam kerďa binos a the le manušen anďa andro binos.”
17Avke le Jeroboamoskeri romňi pes visarďa pale khere andro foros Tirca. Soča geľa prekal o vudar andro kher, o čhavoro muľa. 18O Izraeliti rovenas pal leste a parunde les, avke sar phenďa o RAJ prekal peskero služobňikos o prorokos Achijah.
Le Jeroboamoskero meriben
19Savore aver veci, so o Jeroboam kerďa, leskere maribena a sar ľidžalas o kraľišagos, hin pisimen andro Zvitkos le Izraelike Kraľengero. 20O Jeroboam ľidžal o kraľišagos bišuduj (22) berš. Ov muľa a sas parundo. Pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo o Nadab.
O Rechabeam ačhel kraľis andre Judsko
21Le Šalamunoskero čhavo o Rechabeam ačhiľa kraľis andre Judsko, sar sas leske saranda the jekh (41) berš. Kraľinelas dešuefta (17) berš andro foros Jeruzalem, andro foros, so peske kidňa avri o RAJ maškar savore Izraelike fori, hoj ode les te lašaren. Le Rechabeamoskeri daj pes vičinelas Naama a sas Ammončanka.
22O manuša andral o kmeňos Juda kerenas buter binos anglo RAJ sar savore lengere phure dada a aleha pre peste anenas buter le RAJESKERI choľi, 23bo the on ačhavenas thana pro lašariben, o sentne slupi the o slupi la modlake Ašera; a oda pre dojekh učo than the paš dojekh baro stromos. 24Ale nekgoreder sas, hoj pre ola thana, kaj lašarenas peskere devlen, o murša the o džuvľa služinenas sar lubňa. Kerenas savore nalačhe the džungale veci, so kerenas o narodi, saven o RAJ tradľa avri anglal o Izraeliti.
25Sar o Rechabeam kraľinelas pandž berš, geľa o Egiptsko kraľis o Šišak pro Jeruzalem pro mariben. 26Iľa andral le RAJESKERO Chramos the andral o palacis savore dragane veci the o somnakune šťiti, so diňa te kerel o Šalamun. 27Paľis o Rechabeam pre lengero than diňa te kerel o šťiti le brondzostar a diňa le veľiťeľenge upral o stražňika, save merkinenas paš o palaciskero vudar. 28Kecivar džalas o kraľis andre le RAJESKERO Chramos, o stražňika lenas o šťiti a džanas leha, a paľis len thovenas andro kher, kaj sovenas o stražňika.
29Savore aver veci, so kerďa o Rechabeam, hin pisimen andro Zvitkos le Judske Kraľengero. 30Maškar o Rechabeam the Jeroboam sas furt o maribena. 31O Rechabeam muľa a sas parumen andro Foros le Davidoskero. Leskeri daj e Naama sas andral o Ammon. Pal o Rechabeam ačhiľa kraľis leskero čhavo Abijam.
15O Abijam kraľis andre Judsko
1Andro dešuochtoto (18.) berš, sar kraľinelas le Nebatoskero čhavo o Jeroboam andro Izrael, o Abijam ačhiľa kraľis upral e Judsko. 2Ov ľidžalas o kraľišagos andro Jeruzalem trin berš. Leskeri daj sas Maacha, e čhaj le Abišalomoskeri.
3Ov kerelas ajse bini sar angle leste leskero dad. Leskero jilo na sas oddino le RAJESKE, peskere Devleske, avke sar leskero prapapus o David. 4Ale ča prekal o David o RAJ, leskero Del, chraňinelas o Jeruzalem a diňa ode o svetlos oleha, hoj ačhaďa leskere čhas sar kraľis. 5O RAJ ada kerďa, bo o David kerelas savoro, so sas le RAJESKE pre dzeka. Medik ov dživelas andre savoreste les šunelas, ča na andre oda, so kerďa le Urijašoha, le Chetitoha15,5 2. Sam 11-12.
6O maribena maškar o Rechabeam the o Jeroboam sas furt, medik dživenas. 7O mariben le Jeroboamoha ľikerelas dureder the akor, sar sas kraľis o Abijam. Savore aver veci, so kerďa o Abijam, hin pisimen andro Zvitkos le Judske Kraľengero. 8Sar o Abijam muľa, parunde les andro Foros le Davidoskero. Pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo o Asa.
O Asa kraľis andre Judsko
9Sar kraľinelas o Jeroboam bišto (20) berš upral o Izrael, andre Judsko ačhiľa kraľis o Asa. 10Ov kraľinelas andro Jeruzalem saranda the jekh (41) berš. Leskeri baba sas e Maacha, le Abišalomoskeri čhaj.
11O Asa kerelas savoro, so sas le RAJESKE pre dzeka avke sar leskero prapapus o David. 12Ov andral odi phuv tradľa avri savore muršen the le džuvľijen, save služinenas paš o oltara sar lubňa. Zňičinďa savore modlen, so kerde angloda leskere phure dada. 13The peskera baba la kraľovna Maacha čhiďa tele pal o tronos, bo kerďa la modlake Ašera slupos. O Asa les čhinďa tele a labarďa andre dolina Kidron. 14O Asa sas cale jileha oddino le RAJESKE pal calo peskero dživipen, choc na zňičinďa savore thana, kaj lašarenas le modlen. 15Preľigenďa andre le RAJESKERO Chramos o dari, so leskero dad the ov sentňarde: o rup, somnakaj the o sersamos prekal o Chramos.
16O maribena maškar o Asa the o Izraeliko kraľis Baaša sas furt, medik dživenas. 17Andre jekh džives o Baaša geľa pro mariben pre Judsko. O foros Rama zoraľarďa, hoj ňiko le manušendar pes te na dochudel avri aňi andre Judsko.
18Avke o Asa iľa savoro rup the somnakaj, so ačhiľa andre le RAJESKERO Chramos the palacis, a bičhaďa peskere služobňikenca andro Damaskus ko Aramejiko kraľis Ben-Hadad. Ov sas le Tabrimmonoskero čhavo a leskero papus sas o Chezijon. Diňa leske te phenel kale lava: 19“Maškar amende mi el phandľi e zmluva, avke sar angloda sas maškar amare dada. Kada rup the somnakaj tuke bičhavav sar daros. Mangav tut, oddža la zmluvatar, so phandľal le kraľiha Baašaha, hoj te oddžal het peskere slugaďenca andral miri phuv!”
20O Ben-Hadad kerďa avke, sar leske phenďa o Asa, a bičhaďa peskere veľiťeľen pro Izraelike fori. Domarďa o Ijon, Dan, o foros Abel-Bet-Maacha the o phuva Galileja15,20 E Hebrejiko čhib: calo Kinneret the Naftali. 21Sar pes pal oda šunďa o Baaša, zaačhaďa o buča pre Rama a visarďa pes pale andre Tirca, hoj ode te bešel. 22O kraľis Asa prikazinďa savore manušenge andre Judsko, hoj te odľigenen andral e Rama o bara the o kašta, savenca o Baaša ačhavelas o foros. Paľis o Asa ačhaďa oleha o foros Geba andro Benjamin the o foros Micpa.
23Savore aver veci, so kerďa o kraľis Asa the leskere ňerinďipena (viťaztva), the sar zoraľarďa o fori, hin pisimen andro Zvitkos le Judske Kraľengero. Ale ov andro phuripen nasvaľiľa pro pindre. 24O Asa muľa a parunde les andro Foros le Davidoskero. Pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo o Jošafat.
O Nadab kraľis andro Izrael
25Sar kraľinelas o Asa dujto berš andre Judsko, le Jeroboamoskero čhavo o Nadab ačhiľa kraľis upral o Izrael a ľidžalas len duj berš. 26Ale o Nadab kerelas oda, so na sas le RAJESKE pre dzeka, avke sar the leskero dad, savo ľidžalas le Izrael andro binos.
27Paľis o Baaša, o čhavo le Achijoskero andral o kmeňos Jissachar, pes vzburinďa pro Nadab. Murdarďa les akor, sar o Izraelike slugaďa sas rozačhade pašal le Filišťinengero foros Gibbeton. 28Sar kraľinelas o Asa andre Judsko trito berš, o Baaša murdarďa le Nadab a ačhiľa pal leste kraľis andro Izrael. 29Sar ačhiľa kraľiske, murdarďa caľa Jeroboamoskera famelija a na mukľa ňikas te dživel, avke sar o RAJ phenďa prekal peskero prorokos Achijah andral o Šilo. 30Oda pes ačhiľa vašoda, bo o Jeroboam kerelas o bini a the le manušen andral o Izrael ľidžalas andre oda. Kaleha kerďa choľi le RAJESKE, le Izraelike Devleske.
31Savore aver veci, so kerďa o Nadab, hin pisimen andro Zvitkos le Izraelike Kraľengero. 32Medik dživelas o Baaša the o Asa, sas maškar lende furt o maribena.
O Baaša kraľis andro Izrael
33O Baaša, le Achijoskero čhavo, ačhiľa upral calo Izrael kraľis andre Tirca a kraľinelas bišuštar (24) berš. Oda pes ačhiľa andro trito berš, sar kraľinelas o Judsko kraľis Asa. 34O Baaša kerelas oda, so na sas le RAJESKE pre dzeka, avke sar angloda o Jeroboam, savo ľidžalas le Izraeliten andro bini.
161Akor o RAJ prevakerďa ko prorokos Jehu, savo sas o čhavo le Chananiskero, hoj te džal te phenel le Baašaske: 2“Me tut hazdňom upre andral o prachos a ačhaďom tut vodcaske upral mire manuša andro Izrael. Ale tu pes ľikerehas sar the o Jeroboam a ľigenďal mire manušen andro binos, hoj man aleha te choľaren. 3Vašoda akana zňičinava le Baaša the leskera famelija avke, sar oda kerďom le Jeroboamoha, le Nebatoskere čhaha, the leskera famelijaha. 4Te vareko le Baašaskera famelijatar merela andro foros, chana les o rikone, a te merela vareko pre maľa, chana les o čirikle.”
5Savore aver veci, so kerďa o Baaša, the leskere ňerinďipena (viťaztva), hin pisimen andro Zvitkos le Izraelike Kraľengero. 6Paľis o Baaša muľa a parunde les andre Tirca. Pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo o Elah.
7O RAJ prevakerďa prekal o prorokos Jehu ko Baaša the ke leskeri famelija, bo kerelas binos anglo RAJ. Peskere binenca the oleha, hoj murdarďa le Jeroboamoskera famelija, pre peste anelas le RAJESKERI choľi.
O Elah kraľis upral o Izrael
8Andro bišušovto (26) berš, sar kraľinelas o Asa andre Judsko, ačhiľa kraľis upral o Izrael o Elah, le Baašaskero čhavo. Ov kraľinelas andre Tirca duj berš. 9Ale pre leste pes ačhaďa leskero služobňikos o Zimri, savo sas veľiťeľis upral o jepaš leskere maribnaskere verdana. Andre jekh džives o Elah mulatinelas a mačiľa andre Tirca andro kher le Arcasoskero, savo sas upral o palacis andre Tirca. 10Akor avľa o Zimri a murdarďa les. Ačhiľa pes oda andro bišueftato (27) berš, sar kraľinelas andre Judsko o Asa. Avke pal o Elah ačhiľa kraľis o Zimri.
11Paľis, sar bešľa pre leskero tronos, diňa te murdarel savoren andral le Baašaskeri fajta a na mukľa te dživel aňi jekhe muršes andral leskeri famelija the prijaťeľa. 12Avke o Zimri murdarkerďa avri caľa Baašaskera famelija avke, sar o RAJ phenďa le Baašaske prekal o prorokos Jehu, 13bo o Baaša the o Elah kerenas o bini a lašarenas avre devlen a the le Izraeliten ľidžanas andro binos. Aleha pre peste ande e choľi le RAJESKERI.
14Savore aver veci, so kerďa o Elah, hin pisimen andro Zvitkos le Izraelike Kraľengero.
O Zimri kraľis upral o Izrael
15Andro bišueftato (27) berš, sar kraľinelas o Judsko kraľis Asa, ačhiľa kraľis upral o Izrael o Zimri andre Tirca pro efta džives. Akor o slugaďa andral o Izrael pes rozačhade pašal o Filišťiniko foros Gibbeton. 16Sar pes o Izraeliti došunde andro taboris, hoj o Zimri pes vzburinďa pro kraľis a murdarďa les, ačhade mek oda džives le Omri vaš o kraľis upral calo Izrael, savo sas veľiťeľis upral o slugaďa andro taboris. 17Paľis o Omri the calo Izrael omukle o foros Gibbeton a gele pes te rozačhavel pro mariben pašal o foros Tirca. 18Sar o Zimri dikhľa, hoj o foros sas zailo, geľa andro nekzoraleder kher andro palacis, podlabarďa les a muľa. 19Kada pes leske ačhiľa vaš peskere bini, bo the ov kerelas oda, so na sas le RAJESKE pre dzeka. Ov kerelas ola bini avke sar o Jeroboam a mek ke oda ľidžalas le Izraeliten andro binos.
20Savore aver veci, so o Zimri kerďa, the oda, sar pes vzburinďa, hin pisimen andro Zvitkos le Izraelike Kraľengero.
21Akor o Izraeliti pes rozulade pro duj partiji, bo varesave kamenas, hoj te el kraľis o Tibni, o čhavo le Ginatoskero, ale dujto partija kamenas le Omri. 22Ale o manuša, save ačhenas paš o Omri, sas zoraleder a ňerinde (zviťazinde) upral le Tibnioskere manuša. Avke o Tibni muľa a o Omri ačhiľa kraľis.
O Omri kraľis upral o Izrael
23Andro trandato ešebno (31) berš, sar kraľinelas andre Judsko o Asa, andro Izrael ačhiľa kraľis o Omri. Ov kraľinelas upral lende dešuduj (12) berš – olestar šov berš andre Tirca. 24Paľis le Šemerostar cinďa o brehos Šomeron vaš eftavardeš (70) kili rup16,24 E Hebrejiko čhib: duj talenti. Avke pro brehos ačhaďa foros, saveske diňa nav Samarija pal o Šemer, bo oda brehos sas angloda leskero.
25O Omri kerelas oda, so na sas le RAJESKE pre dzeka, bo kerelas buter bini sar savore kraľa angle leste. 26Ov kerelas avke sar the o Jeroboam a peskere binoha cirdňa the le Izraeliten pro binos oleha, hoj chudle te lašarel avre devlen. Aleha pre peste ande e choľi le RAJESKERI, le Izraelike Devleskeri.
27Savore aver veci, so kerďa o Omri, the leskere ňerinďipena hin pisimen andro Zvitkos le Izraelike Kraľengero. 28Sar o Omri muľa, parunde les andre Samarija. Pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo o Achab.
O Achab kraľis upral o Izrael
29Andro tranda ochtoto (38) berš, sar kraľinelas andre Judsko o Asa, andro Izrael ačhiľa kraľis o Achab, le Omrioskero čhavo. Ov kraľinelas andre Samarija bišuduj (22) berš. 30O Achab kerelas oda, so na sas le RAJESKE pre dzeka, bo kerelas buter bini sar savore kraľa angle leste. 31Na sas leske dos, hoj kerelas o bini avke sar the o Jeroboam, ale ke oda mek iľa peske la Jezabel romňake. Oj sas e čhaj le Etbaaloskeri, savo sas kraľis andro Sidon. Vašoda o Achab chudľa te služinel le Baaloske a te lašarel les. 32Ov ačhaďa andre Samarija chramos prekal o Baal a andre oda chramos kerďa leske the oltaris. 33O Achab mek kerďa slupos la modlake Ašera a aleha pre peste anďa buter e choľi le RAJESKERI, le Izraelike Devleskeri, bo sas goreder sar savore kraľa angle leste.
34Medik kraľinelas o Achab, jekh murš andral o Betel, savo pes vičinelas Chijel, chudľa pale te ačhavel o foros Jericho. Ale sar o Chijel thovelas o zakladi, leskero nekphureder čhavo o Abiram muľa. Paľis, sar dokerďa o foroskere brani, muľa leske the o terneder čhavo o Segub. Ov ačhaďa pale o Jericho vaš o dživipena peskere čhavenge, avke sar phenďa anglo but berš o Jozua, o čhavo le Nunoskero.
17O Eliaš zaačhavel o brišind
1Akor o Eliaš, o prorokos andral o foros Tišbe andro Gilead, phenďa le kraľiske Achaboske: “Avke sar dživel o RAJ, o Del le Izraeloskero, saveske me služinav: Tel kala trin berš na ela rosa, aňi o brišind na dela, medik me na phenava.”
2Paľis o RAJ phenďa le Eliašoske: 3“Dža adarik pro vichodos a garuv tut paš o paňi Kerit, so hino pre vichodno sera le Jordanostar. 4Odarik pijeha o paňi the chaha o chaben, bo prikazinďom le vranenge, hoj tuke te anen.”
5Avke o Eliaš odgeľa a kerďa oda, so leske phenďa o RAJ a bešelas pro vichodos le Jordanostar paš o paňi Kerit. 6Odarik pijelas o paňi a o vrani leske anenas tosara the rači o maro the o mas. 7Ale pal varesavo časos o paňi odarik našľiľa, bo na delas andre odi phuv o brišind.
O Eliaš andre Sarepta
8O RAJ phenďa le Eliašoske: 9“Ušťi a dža andro foros Sarepta paš o Sidon a ode ačh te bešel, bo me ode phenďom jekha vdovake, hoj pes pal tu te starinel le chabeneha.” 10Avke o Eliaš geľa andre Sarepta. Sar doavľa paš le foroskeri brana, ipen akor ode varesavi vdova kidelas o kašta. Ov pre late zvičinďa: “Mangav tut, an mange te pijel sikra paňi.” 11Sar leske džalas te anel o paňi, ov mek lake phenďa: “Mangav tut, an mange the sikra maro.”
12Oj leske phenďa: “Avke sar dživel o RAJ, tiro Del, nane man ňisavo maro! Hin man ča sikra aro andro čaro the olejos andro džbanos. Ipen akana kidav o kašta, hoj te džav te tavel chaben mange the mire čhaske. Kada ela amaro posledno chaben a paľis bokhatar meraha.”
13“Ma dara tut!” odphenďa lake o Eliaš. “Dža a ker avke, sar phenďal, ale ešeb (peršo) ker cikno maro prekal ma a an mange. Paľis ker tuke the tire čhaske. 14Bo kavke phenel o RAJ, o Del le Izraeloskero: ‘O aro andral tiro čaro aňi o olejos andral o džbanos na našľola, medik o RAJ na dela pale o brišind pre phuv.’ ”
15Avke oj geľa a kerďa avke, sar phenďa o Eliaš. A sas len but dživesa so te chal. 16O aro andral o čaro aňi o olejos andral o džbanos na našľolas, avke sar phenďa o RAJ prekal o Eliaš.
17Pal varesavo časos lake o čhavo nasvaľiľa. Oda nasvaľiben sas furt goreder, medik na muľa. 18Avke oj leske phenďa: “Ó, Devleskero manuš, so tut kerďom? Avľal mange te leperel mire bini anglo Del a te kerel, hoj miro čhavo te merel?”
19“De mange tire čhas!” odphenďa lake. Paľis iľa les andral lakere vasta a geľa leha andro upruno kher, kaj sovelas. Ode les thoďa pre peskero haďos 20a zorales pes mangelas: “RAJEJA, Devla miro, soske oda kerďal kala vdovake, ke savi avľom te bešel? Soske la dukhaďal aleha, hoj lakero čhavo muľa?” 21Paľis o Eliaš pašľiľa upral o mulo čhavo trival a mangelas le RAJES: “RAJEJA miro, Devla! Mangav tut, visar pale o dživipen kale čhaske!”
22O RAJ šunďa leskero mangipen avri a o čhavoro obdžiďiľa. 23Paľis le čhavores o Eliaš iľa a ľigenďa les tele paš leskeri daj a phenďa lake: “Dikh, tiro čhavo dživel.”
24A oj leske odphenďa: “Akana džanav, hoj sal le Devleskero prorokos a o RAJ čačes vakerel prekal tu!”
18O Eliaš pes sikavel le Achaboske
1Pal o buter časos, sar na delas trin berš o brišind, o RAJ prevakerďa ko Eliaš: “Dža a sikav tut le kraľiske Achaboske, bo kamav te bičhavel pre phuv o brišind.” 2Avke o Eliaš geľa ko kraľis Achab.
Andre Samarija sas bari bokh, 3a vašoda o Achab peske diňa te vičinel le Obadiah, savo sas o spravcas le palaciskero. O Obadiah igen daralas le RAJESTAR, 4a sar angloda e Jezabel murdarkerelas le RAJESKERE proroken, ov iľa ke peste šel (100) proroken a po penda (50) len garuďa andre jaskiňa. Ode lenge anelas chaben the paňi. 5O Achab phenďa le Obadioske: “Av džas andre caľi phuv paš dojekh paňi the dolina, či na arakhaha dos čar prekal amare graja the mulici, hoj te na murdaras amaro dobitkos.” 6Paľis pes dothode, ko kaj džala. Avke o Achab džalas jekha seraha a o Obadiah avra seraha.
7O Obadiah sas ipen pro drom, sar pes jekhvareste arakhľa le Eliašoha. Sar les sprindžarďa, peľa anglal leste a phučľa: “Sal oda tu, Eliaš, rajeja miro?”
8“He, me som,” odphenďa. “Dža a phen peskere rajeske, hoj som ade.”
9“So nalačho kerďom,” phučľa o Obadiah, “hoj kames tire služobňikos te del andro vasta le Achaboske, hoj man te murdarel? 10Avke sar dživel o RAJ, tiro Del, phenav tuke, hoj o kraľis tut diňa te rodel andre dojekh narodos the kraľišagos. Sar leske ola kraľa phenenas, hoj na sal ode, ov pre lende ispidelas, hoj te len pre peste vera, hoj tut čačes na arakhle. 11A tu akana kames, hoj te džav te phenel mire rajeske: ‘O Eliaš hino ade.’ 12Se sar džava tutar het, le RAJESKERO Duchos tut šaj odľidžal het a me na džanava kaj. Sar oda džava te phenel le Achaboske a paľis tut na arakhela, murdarela man. Se me, tiro služobňikos, terňipnastar lašarav le RAJES. 13Či na phende tuke, rajeja miro, so me kerďom akor, sar e Jezabel murdarkerelas le RAJESKERE proroken? Hoj garuďom šel (100) proroken a po penda (50) len thoďom andre jaskiňa a hordinavas lenge o maro the paňi? 14A tu akana mange phenes, hoj te džav te phenel mire rajeske: ‘O Eliaš hin ade.’ Se ov man murdarela!”
15Pre oda leske o Eliaš phenďa: “Avke sar dživel o Nekzoraleder RAJ, saveske služinav, mek adadžives man leske sikavava.”
16Avke geľa o Obadiah oda te phenel le Achaboske. Paľis o Achab džalas anglo Eliaš. 17Sar o Achab dikhľa le Eliaš, phenďa leske: “Či na sal oda tu, savo anes le Izraeliten andro pharipen?”
18“Na me,” odphenďa o Eliaš. “Ale tu the tiri famelija, bo omukľan o prikazaňja le RAJESKERE a chudľan te lašarel le Baaloskere modlen. 19Akana vičin savore Izraeliten ke ma pro verchos Karmel. Vičin the le Baaloskere štar šel the penda (450) proroken, the le štar šel (400) proroken la Ašerakere, save chan pal o skamind la Jezabelakero.”
O Eliaš the le Baaloskere proroka pro verchos
20Akor o Achab bičhaďa pal savore Izraeliti the pal le Baaloskere proroka, hoj te aven pro verchos Karmel. 21Androda o Eliaš geľa angle savore manuša a phenďa: “Dži kana kamen te el pro duj seri, hoj lašarena jekhvar le Devles a paľis le Baal? Te hin o RAJ tumaro Del, lašaren les, ale te hin o Baal tumaro del, akor les lašaren.”
Ale o manuša leske pre oda ňič na phende.
22O Eliaš mek phenďa: “Le RAJESKERE prorokendar ačhiľom ča me, ale le Baaloskere prorokendar hin štar šel the penda (450). 23Mi anen amenge duje biken. Le Baaloskere proroka peske mi kiden avri jekhe bikos, mi rozčhingeren les pro kotora a mi thoven les pro kašta, ale e jag mek te na podlabaren. Me paľis pririchtinava dujtones a thovava les pro kašta, ale aňi me e jag na podlabarava. 24Paľis le Baaloskere proroka mi mangen peskere devles a me mangava le RAJES. Oda del, savo podlabarela e jag, ela čačes o Del.”
Avke savore manuša phende: “Mištes!”
25O Eliaš phenďa le Baaloskere prorokenge: “Kiden peske avri jekhe bikos a pririchtinen les ešeb (peršo) tumen, bo tumen san buter. Paľis mangen tumare devles, ale e jag na podlabaren.”
26Avke ile peskere bikos a pririchtinde les. Tosarastar dži ko dilos mangenas le Baal a vičinenas: “Ó, Baal, odphen amenge!” No na šunďolas les, aňi lenge na odphenďa, choc khelenas the chučkerenas pašal o oltaris, so kerde.
27Paľis, pro dilos, o Eliaš lendar asalas a phenďa: “Vičinen pre leste mek buter, se ov hino o del! Šaj el, hoj akana gondoľinel pal vareso, vaj geľa pro budaris, abo geľa varekaj pro drom! Abo mek sovel a kampel les te uštavel!” 28Avke o proroka chudle te kerel bareder vika a čhingerenas pes le šabľenca the le ošťepenca, medik lendar na čuľalas o rat, avke sar furt kerenas. 29Imar sas pal o dilos a on mek oda kerenas dži akor, sar pes anelas e račakeri obeta. No le Baal na šunďolas, aňi na odphenďa lenge a ňič pes na ačhiľa.
30Akor o Eliaš phenďa savore manušenge: “Aven ke mande!” Avke savore manuša avle ke leste a ov oprikerďa le RAJESKERO oltaris, so sas čhido tele. 31O Eliaš iľa dešuduj (12) bara; ajci, keci sas o kmeňi le Jakoboskere čhavendar, saveske o RAJ phenďa: “Tiro nav ela Izrael.” 32Ole barendar ačhaďa oltaris prekal o RAJ a pašal leste kopaľinďa ajso buchlo žľabos, hoj šaj andre rešľiľa dešuduj ľitri18,32 E Hebrejiko čhib: duj sea. 33Paľis thoďa pro oltaris o kašta a rozčhingerďa le bikos. Thoďa les pro kašta a phenďa: 34“Pheraren štar kanti paňi a čhiven pre obeta the pro kašta! Keren oda pale!” A on avke the kerde. Paľis lenge phenďa: “Keren oda tritovar!” On oda kerde. 35O paňi čuľalas pašal oltaris a pherarďa the calo žľabos.
36Sar avľa o časos pre chabeneskeri obeta, geľa o prorokos o Eliaš ko oltaris a phenďa: “RAJEJA, Devla le Abrahamoskero, Izakoskero the Jakoboskero: adadžives mi sprindžaren, hoj tu sal o Del andro Izrael, hoj me som tiro služobňikos a kada savoro kerav prekal tiro lav. 37Odphen mange, RAJEJA, odphen, hoj kala manuša te džanen, hoj tu, RAJEJA, sal o Del, a hoj te visares lengere jile pale ke peste.”
38Androda avľa andral o ňebos e jag le RAJESTAR a zlabarďa e obeta, o kašta, bara, prachos the o paňi, so sas andro žľabos.
39Sar savore manuša kada dikhle, banďile le mujeha dži ke phuv a phenenas: “O RAJ hin o Del, o RAJ hin o Del!”
40O Eliaš lenge phenďa: “Chuden le Baaloskere proroken, hoj ňiko lendar te na denašel het!” Sar len chudle, o Eliaš len ľigenďa tele paš o paňi Kišon a ode len murdarkerďa.
O Eliaš pes mangel vaš o brišind
41Paľis phenďa o Eliaš le Achaboske: “Dža te chal a te pijel, bo šunav o hangos le bare brišindeskero.” 42Avke o Achab geľa upre, hoj te chal a te pijel, ale o Eliaš geľa pro verchos Karmel. Banďiľa dži ke phuv, o muj peske thoďa maškar o khoča a 43phenďa peskere sluhaske: “Dža upre a dikh pro moros.”
Sar geľa a rozdikhľa pes, phenďa: “Nane ode ňič!”
Avke o Eliaš leske phenďa, hoj te džal pale te dikhel mek eftavar.
44Sar oda o sluhas kerďa eftavar phenďa: “Dikhav te avel upre le morostar chmara, cikňi sar te le manušeskeri burňik.”
O Eliaš leske phenďa: “Dža a phen le Achaboske: ‘Pririchtin peskero verdan a dža tele, bo dela baro brišind a te na dochudel tut.’ ”
45Akor pro ňebos o chmari kaľile, phurdelas bari balvaj a chudľa te del zoralo brišind. O Achab bešľa andre peskero verdan a geľa andro Jezreel. 46Le RAJESKERI zor avľa pro Eliaš. Ov peskere gada phandľa pašal peste a denašelas anglo Achab calo drom dži ko Jezreel.
19O Eliaš denašel pro verchos Choreb
1O Achab phenďa la Jezabelake savoro, so kerďa o Eliaš, the oda, sar murdarďa la šabľaha savore proroken. 2Akor oj diňa te phenel le Eliašoske: “Mi maren man zorales mire devla, te tajsa andre ajso časos na murdarava tut, avke sar tu murdarďal mire proroken.”
3Sar oda šunďa o Eliaš, daralas pes pal peskero dživipen, iľa peskere sluhas a denašľa andre Judsko Beer-Šeba. Ode mukľa peskere sluhas. 4Sar o Eliaš džalas korkoro pal e pušťa calo džives, bešľa peske tel o krakos a kamľa te merel. Kavke pes modľinelas: “Hin man savorestar dos, RAJEJA miro! Le mandar o dživipen, bo me na som ňisoha feder mire dadendar.” 5Paľis peske pašľiľa tel o krakos a zasuča.
Jekhvareste pes lestar chudľa o aňjelos a phenďa leske: “Ušťi a cha!” 6Sar pes o Eliaš obdikhľa pašal peste, arakhľa paš o šero maro, so sas peko pre jag, the jekh džbanos paňi. Chaľa, piľa a pale zasuča.
7Paľis le RAJESKERO aňjelos avľa pale, chudľa pes lestar dujtovar a phenďa: “Ušťi a cha, bo hin angle tu igen baro drom.” 8Avke ušťiľa, chaľa a piľa. Zoraľarďa pes ole chabeneha a džalas saranda (40) dživesa the rača, medik na dogeľa pre le Devleskero verchos Choreb19,8 Abo: Sinaj. 9Ode geľa andre jaskiňa a presuča e rat.
Akor o RAJ ke leste jekhvareste prevakerďa: “Eliaš, so ade keres?”
10Ov odphenďa: “RAJEJA, Devla Nekzoraleder, tu džanes, hoj tuke so nekfeder služinavas, ale o manuša andral o Izrael omukle e zmluva, so tuha phandle. Čhide tele tire oltara a tire proroken murdarde la šabľaha! Ča me korkoro ačhiľom, ale akana kamen the man te murdarel.”
11“Dža avri andral e jaskiňa a ačhuv angle ma pro verchos, bo akana predžava pašal tu,” phenďa leske o RAJ.
Jekhvareste sas zoraľi balvaj, so odphurdelas o verchi a o skali anglo RAJ pharonas, ale o RAJ na sas andre odi balvaj. Paloda e phuv zorales razisaľolas, ale aňi andre oda na sas o RAJ. 12Avke avľa e jag, ale aňi andre odi jag na sas o RAJ. Paloda šunďolas cicho hangos. 13Sar oda šunďa o Eliaš, zagaruďa peske o muj le plašťoha, geľa avri a ačhaďa pes angle jaskiňa.
Androda ke leste o RAJ prevakerďa: “Eliaš, so ade keres?”
14Ov odphenďa: “Mange igen džalas pal oda, hoj tuke te služinav so nekfeder, RAJEJA, Devla Nekzoraleder, bo o Izraeliti omukle tiri zmluva, čhivkerde tele o oltara a murdarde tire proroken la šabľaha a ňiko lendar na ačhiľa, ča me. A akana kamen the man te murdarel.”
15O RAJ leske odphenďa: “Dža pale le dromeha ke pušťa paš o Damaskus. Sar ode dodžaha, pomakh le Chazael kraľiske upral o Aram; 16le Jehu, le Nimšiskere čhas, pomakh vaš o kraľis upral o Izrael a le Elizeus, le Šafatoskere čhas andral e Abel-Mechola, pomakh vaš o prorokos pre tiro than. 17A ela avke: O Jehu murdarela sakones, kas o Chazael na murdarela, a o Elizeus murdarela sakones, kas o Jehu na murdarela. 18Me mukava mange andro Izrael efta ezeren (7 000) manušen, save na banďile anglo Baal, aňi les na čumidle.”
O Eliaš vičinel le Elizeus
19Sar odarik o Eliaš odgeľa, arakhľa le Šafatoskere čhas le Elizeus ipen akor, sar orinelas e maľa. Sas les dešuduj (12) pari guruva a ov korkoro ľidžalas e posledno para. Sar o Eliaš džalas pašal leste, čhiďa pre leste peskero plašťos. 20Avke o Elizeus mukľa le guruven a denašľa pal o Eliaš. Phenďa leske: “Mangav tut, domuk mange, hoj te čumidav la da the le dades, paľis džava pal tu.”
“Dža a visar tut pale!” phenďa leske o Eliaš. “Me tut na zaačhavav.”
21Avke o Elizeus geľa, murdarďa duje guruven a taďa len pre jag, so kerďa le kaštune jarmendar, so sas pre ola guruva, a oda mas diňa te chal le manušenge. Paľis odgeľa a džalas pal o Eliaš a služinelas leske.
20O Aramejčana džan pro Izrael
1O kraľis andral o Aram, o Ben-Hadad, diňa te zvičinel savore slugaďen. Sas leha tranda the duj (32) kraľa, o graja the o maribnaskere verdana. On gele, rozačhade pes pašal o foros Samarija a džanas pre leste. 2Bičhaďa muršen andro foros, hoj te phenen le Izraelike kraľiske le Achaboske: “O Ben-Hadad phenel avke: 3‘Tiro rup the somnakaj, tire romňija the nekfeder čhave hine akana mire.’ ”
4“Avke sar phenes, rajeja miro the kraľina, me the savoro, so man hin, akana hino tiro,” odphenďa leske o Achab.
5O murša avle pale ke leste a phende: “Šun, so phenel o Ben-Hadad: ‘Kamavas tutar, hoj te des mange tiro somnakaj, rup, tire romňijen the čhaven. 6A akana, tajsa andre ajso časos bičhavava ke tu mire služobňiken, save predikhena tiro palacis the o khera tire služobňikenge a lena savoro, so ela lenge pre dzeka.’ ”
7Avke o Achab zvičinďa ke peste savore Izraelike vodcen a phenďa: “Dikhen, hoj kada murš amenge kamel te kerel aleha pre choľi. Ov mange diňa te phenel, hoj kamel miro somnakaj the rup, mire romňijen the čhaven, a me pre oda priačhiľom.”
8Paľis savore vodci the manuša leske phende: “Ma šun les a ma domuk oda!”
9Avke o Achab phenďa le muršenge, saven bičhaďa o Ben-Hadad: “Phenen mire rajeske the kraľiske, hoj oda, so ešebnovar (peršovar) kamelas peskere služobňikostar, les dava, ale kada, so akana mandar kamel, imar na.” Avke on leske oda gele te phenel.
10O Ben-Hadad leske diňa te phenel: “Mi maren man zorales mire devla, te ole forostar ačhela ajci prachos, hoj te el dojekhe mire muršes sikra andre burňik.”
11O kraľis o Achab pre oda odphenďa: “Oda, ko mekča lel o zbraňi andro vasta, te na lašarel pes avke sar oda, ko imar thovel tele e šabľa pal o mariben.”
12O Ben-Hadad oda šunďa akor, sar pijelas le kraľenca andro stani. Paľis phenďa peskere muršenge, hoj pes te pririchtinen pro mariben pre Samarija. Avke pes on rozačhade pašal o foros.
13Jekhvareste avľa ko kraľis Achab varesavo prorokos a phenďa: “Kavke vakerel o RAJ: ‘Dikhes kale but slugaďen? Mek adadžives tuke dava o ňerinďipen (viťaztvo) upral lende, hoj te džanes, hoj me som o RAJ.’ ”
14“Ko ľidžala o mariben?” phučľa o Achab le prorokostar.
O prorokos odphenďa: “O terne slugaďa le guvernerengere, save ľidžan o fori!”
“Ko majinel te džal ešebno pro mariben?” mek phučľa o kraľis.
“Tu!” odphenďa.
15Avke o Achab diňa te zvičinel ole terne slugaďen – savore sas 232. Zvičinďa the savore Izraelike slugaďen, save sas 7 000.
16Pro dilos gele pro mariben, ipen akor, sar o Ben-Hadad sas mato, bo pijelas andro stanos le tranda the duje (32) kraľenca, save leske avle te pomožinel. 17Ešeb gele o terne slugaďa a avke le Ben-Hadadoskere murša, save anglal merkinenas pro Izraeliti, avle a phende leske, hoj varesave murša aven andral e Samarija. 18Ov lenge odphenďa: “Zalen len, choc te aven ade andro smirom, abo pro mariben!”
19Ale o Izraeliti džanas avri andral o foros, ešeb o terne slugaďa, save ľidžanas o mariben, a pal lende caľi armada. 20Dojekh lendar murdarďa ole muršes, savo džalas pre leste. Avke o Aramejčana denašenas het a o Izraeliti džanas pal lende. O kraľis andral o Aram, o Ben-Hadad, denašľa odarik het le muršenca pro graja. 21Akor o Achab džalas pal lende, zaiľa leskere grajen the o verdana a zňičinďa le Ben-Hadadoskera armada.
O Aramejčana džan pale pro Izrael
22Paľis o prorokos geľa ko kraľis Achab a phenďa leske: “Dža, zoraľar a pririchtin tire slugaďen, bo kavke pre aver berš o Ben-Hadad avela pre tu pro mariben.”
23Le Ben-Hadadoskere služobňika phende leske: “Ňerinde (zviťazinde) upral amende, bo lengero del hino del le verchengero, ale te pes lenca maraha pro rovno than, ňerinaha amen! 24Vašoda akana ker kada, hoj te na ľidžan o maribena o kraľa, ale o veľiťeľa le slugaďengere. 25Paľis arakh aver muršen, ajci keci tuke mule andro mariben, a avke ker the le grajenca the le maribnaskere verdanenca. Avke džaha pes lenca te marel pro rovno than a čačes ňerinaha pre lende.” Ov len šunďa a kerďa avke.
26A ačhiľa pes, hoj pal o berš o Ben-Hadad vičinďa le Aramejčanen a geľa lenca andro foros Afek pro mariben pro Izrael. 27O Izraeliti pes zgele, pririchtinde pes a džanas pro mariben. Kerde peske taboris angle lende sar te duj cikne stadi le kozengere, ale o Aramejčana sas všadzik pal caľi odi phuv.
28Avke o prorokos avľa ko kraľis Achab a phenďa leske: “Kavke phenel o RAJ: ‘O Aramejčana phenen, hoj me som del le verchengero a na del la dolinakero, vašoda dava kala bara armada andre tire vasta a on paľis sprindžarena, hoj me som o RAJ.’ ”
29Efta džives taborinenas jekh angle aver a pro eftato džives pes chudle te marel. O Izraeliti murdarde andre jekh džives 100 000 slugaďen. 30Ole, save ačhile te dživel, denašle andro foros Afek, ale pro 27 000 lendar pele o foroskere muri. O Ben-Hadad denašľa a dochudľa pes andro foros, pro garudo than andro kher.
31Paľis leskere služobňika leske phende: “Šunďam, hoj o Izraelike kraľa hine jileskere. Av, thovas pašal o per o gone a the o špargi pašal e meň a džas ko Izraeliko kraľis. Šaj el, hoj tut mukela te dživel.”
32Avke kerde a gele ko kraľis a phende: “Tiro služobňikos o Ben-Hadad tut mangel, hoj les te mukes te dživel.”
O Achab lendar phučľa: “Ov mek dživel? Ov hino miro phral!”
33Ole služobňika oda ile sar lačho znameňje lestar a chasňarde (viužinde) oda avri a phende: “O Ben-Hadad hino tiro phral!”
“Džan a anen les ke ma!” phenďa o Achab.
Avke o Ben-Hadad avľa ke leste, ov les iľa pre peskero verdan 34a phenďa leske: “O fori, so iľa miro dad tire dadestar, dava tuke pale. Šaj peske keres andro Damaskus pro uľici o pľaci avke sar varekana miro dad andre Samarija.”
O Achab leske phenďa: “Sar phandava tuha e zmluva, mukava tut te džal.” Avke leha phandľa e zmluva a premukľa les.
O prorokos odsudzinel le Achab
35Akor jekh dženo maškar o proroka phenďa avre dženeske, avke sar leske phenďa o RAJ: “Čhin man!” Ale ov oda na kerďa. 36Avke oda prorokos leske phenďa: “Sar mandar oddžaha het, o ľevos tut murdarela, bo na šunďal le RAJES!” Sar lestar oda dženo geľa het, o ľevos pre leste chučiľa a murdarďa les.
37Paľis oda prorokos arakhľa avres a phenďa leske: “Čhin man!” Avke oda murš les igen demaďa a dukhaďa. 38Androda o prorokos geľa te užarel le Izraelike kraľis Achab pro drom a o jakha peske zagaruďa le khosneha, hoj les te na sprindžaren. 39Sar o kraľis odarik predžalas, ov zvičinďa zorales pre leste: “Tiro služobňikos sas andro mariben a vareko ke ma anďa varesave muršes a phenďa mange: ‘Merkin pre kada murš! Te denašela, počineha tire dživipnaha, abo tranda the štar (34) kili rupoha.’ 40Ale medik me, tiro služobňikos, vareso aver keravas, ov jekhvareste denašľa.”
Pre oda leske phenďa o Achab: “Tu korkoro tut odsudzinďal a mušines te počinel.”
41Ale ov peske sigo iľa pal o jakha tele o khosno a o Achab sprindžarďa, hoj hino jekh le prorokendar. 42Paľis oda prorokos phenďa le kraľiske: “Kavke phenel o RAJ: ‘Vašoda, hoj premukľal le Ben-Hadad, pal savo prikazinďom, hoj te merel, akana lava tiro dživipen vaš leskero a tire manušen vaš leskere manuša.’ ”
43Avke o Izraeliko kraľis Achab sas andre bari choľi a džalas pale khere andre Samarija nalačha dzekaha.
21Le Nabotoskeri viňica
1Le Nabot andral o Jezreel sas viňica pašes paš o Achaboskero palacis. 2Andre jekh džives phenďa o kraľis Achab le Nabotoske: “De mange tiri viňica, so hiňi pašes paš miro palacis, bo kamav ode te sadzinel e zeleňina. Dav tut vaš late mek feder, sar tut hin, a te na, počinava vaš late ajci, keci mol.” 3O Nabot leske odphenďa: “O RAJ man mi chraňinel, hoj me la tuke te dav, se hiňi o ďeďictvos pal mire phure dada!” 4Akor o Achab avľa khere choľamen the andre nalačhi dzeka vaš oda, so leske phenďa o Nabot. Pašľiľa pro haďos, sas visardo ke fala a na kamelas ňič te chal. 5Akor avľa ke leste leskeri romňi e Jezabel a phučľa lestar: “So pes ačhiľa? Soske tut hin nalačhi dzeka? Soske na chas ňič?” 6Ov lake odphenďa: “Vaš oda, so mange phenďa o Nabot. Kamľom lestar te cinel e viňica vaš love abo, te kamľahas, diňomas les vaš late mek feder viňica, sar les hin. Ale ov phenďa, hoj la mange na dela.” 7Oj leske phenďa: “Či na sal tu kraľis andro Izrael? Ušťi, cha vareso a ma trapin tut! Me dochudava odi viňica a dava tuke!” 8Paľis andre le Achaboskero nav pisinďa ľila, zapečaťinďa leskera pečaťaha a bičhaďa len le uradňikenge the le vodcenge, save bešenas le Nabotoha andro foros Jezreel. 9Andro ľila pisinďa: “Den te džanel savorenge, hoj ela o postos. Sar o manuša ena jekhetane, thoven le Nabot te bešel pro pačivalo than. 10Arakhen varesave bijedevleskere muršen a thoven len te bešel anglal leste. Mi phenen pre leste, hoj prekošelas le Devles the le kraľis. Paľis les mi len avri andral o foros a mi čhivkeren andre leste le barenca, medik na merela!” 11Avke o uradňika the o vodci, save leha bešenas andro foros Jezreel, kerde avke, sar lenge pisinďa andro ľila e Jezabel. 12On dine avri o postos a le Nabot thode te bešel pro pačivalo than. 13Akor avle ola duj bijedevleskere murša, bešle anglal leste a chudle te vakerel pro Nabot, hoj prekošelas le Devles the le kraľis. Avke les o manuša ile avri andral o foros a čhivkerenas andre leste le barenca, medik na muľa. 14Paľis la Jezabelake dine te džanel: “O Nabot sas murdardo le barenca.” 15Sar pes e Jezabel dodžanľa, hoj o Nabot muľa, phenďa le Achaboske: “Ušťi a dža. Le e viňica, so tuke na kamľa te bikenel o Nabot, bo ov imar na dživel, hino mulo.” 16Sar o Achab šunďa, hoj o Nabot muľa, geľa te zalel leskeri viňica.
O Eliaš dovakerel le Achaboske
17Akor o RAJ prevakerďa ko Eliaš andral o Tišbe: 18“Ušťi a dža anglo Izraeliko kraľis Achab andral e Samarija, bo ipen akana hino andre le Nabotoskeri viňica, hoj la peske te zalel. 19Phen leske, hoj kavke vakerel o RAJ: ‘Murdarďal le Nabot a mek kames te lel leskeri viňica? Ode, kaj o rikone ľizinenas le Nabotoskero rat, ľizinena the tiro rat.’ ” 20Paľis o Achab phenďa le Eliašoske: “Arakhľal man, ňeprijaťeľina miro?” O Eliaš odphenďa: “He, bo pes oddiňal, hoj te keres o nalačhipen anglo RAJ. 21Avke o RAJ tuke phenel: ‘Vaš oda, so kerďal, anava pre tu e bibach. Zňičinava andro Izrael savore muršen andral tiri famelija, či le otroken vaj slobodnen. 22Tira famelijaha kerava avke, sar kerďom le Jeroboamoha, le Nebatoskere čhaha, the le Baašaha, le Achijoskere čhaha, bo le Izraeliten ľidžahas andro binos a kerehas oda, so man anelas andre choľi.’ 23O RAJ phenel the pal e Jezabel, hoj o rikone chana lakero ťelos paš o foroskere muri andro Jezreel. 24A te vareko andral le Achaboskeri famelija merela andro foros, chana les o rikone, a te leske vareko merela pre maľa, chana les o supi.”
25(Ňisavo kraľis pes na oddiňa te kerel o nalačhipen anglo RAJ avke sar o Achab, bo andre savoreste les ispidelas leskeri romňi e Jezabel. 26O Achab pes ľikerelas igen namištes oleha, hoj banďolas angle aver devla avke sar the o Amoreja, saven o RAJ tradľa avri anglal o Izraeliti.) 27Sar o Achab šunďa kala lava, rozčhingerďa pre peste o gada a urďa pre peste o gono. Poscinelas pes, sovelas andro gono a sas igen smutno. 28Avke o RAJ phenďa le prorokoske Eliašoske: 29“Dikhľal, sar pes o Achab angle ma pokorinďa? Vašoda, hoj ada kerďa, na kerava odi bibach, so leske phenďom, medik ov dživela, ale kerava oda, sar ela kraľis leskero čhavo.”
22O Achab na šunel le prorokos Michah
1Trin berš na sas mariben maškar o Aramejčana the Izraeliti, 2ale pro trito berš geľa o Judsko kraľis Jošafat ko Izraeliko kraľis Achab. 3O Achab phenďa peskere služobňikenge: “Se tumen džanen, hoj o foros Ramot-Gilead hino amaro. Soske na keras ňič, hoj les te las andral o vasta le Aramejike kraľiske?”
4Avke phučľa le Jošafatostar: “Aveha manca pro mariben pro Ramot-Gilead?”
O Jošafat leske odphenďa: “Som tuha, mire manuša hine tire manuša a mire graja hine tire graja.” 5Ale o Jošafat phenďa le Izraelike kraľiske: “Phuč ešeb (peršo), so phenel pre oda o RAJ.”
6Avke o Izraeliko kraľis zvičinďa vaj štar šel (400) proroken a phučľa lendar: “Majinav te džal pro mariben pro Ramot-Gilead, abo na?”
“Dža!” odphende leske. “O RAJ les dela le kraľiske andro vasta!”
7Ale o Jošafat phučľa: “Nane ade mek aver prorokos le RAJESKERO, hoj lestar te phučas?”
8O Achab leske odphenďa: “Hin ade mek o Michah, le Jimloskero čhavo, prekal savo pes šaj phučas le RAJESTAR, ale me les našťi avri ačhav, bo šoha (ňikda) mange ňič lačho na prorokinel, ča nalačho.”
“Te na vakerel avke o kraľis!” phenďa o Jošafat.
9Avke o Izraeliko kraľis peske diňa te vičinel jekhe uradňikos a phenďa leske: “Sigo dža a an mange le Michah, le Jimloskere čhas!”
10O Achab the o Jošafat bešenas pre peskere troni andre Samarija paš e foroskeri brana pre oda than, kaj žužarenas o ďiv, a sas urde andro kraľengere plašťi a savore proroka anglal lende prorokinenas. 11Jekh lendar, o Cidkijah, le Kenaaniskero čhavo, peske kerďa trastune rohi a vičinelas: “Avke phenel o RAJ: ‘Kale rohenca predemeha le Aramejčanen, medik len na murdareha.’ ”
12Savore proroka kavke prorokinenas: “Dža pro Ramot-Gilead a ela tumen bach! Bo o RAJ oda dela tuke andro vasta.”
13Oda murš, savo geľa pal o Michah, phenďa leske: “Dikh, savore proroka prorokinenas le kraľiske bach. The tu prorokin bach!”
14Ale o Michah leske odphenďa: “Avke sar dživel o RAJ, me vakerava oda, so o RAJ phenela.”
15Sar avľa ko kraľis Achab, phučľa lestar: “Michah, majinas te džal pro mariben pro Ramot-Gilead, abo na?”
“Džan a ňerinena. O RAJ oda dela andro vasta le kraľiske!” phenďa leske.
16Ale o kraľis leske phenďa: “Kecivar tut mušinav te lel andre vera, hoj mange te vakeres ča o čačipen andre le RAJESKERO nav?”
17O Michah phenďa: “Dikhľom calo Izrael rozčhido pal o verchi sar bakren, saven nane pasťjeris. A o RAJ phenďa: ‘Kale manušen nane ko te ľidžal. On šaj džan andro smirom khere.’ ”
18Akor o Achab phenďa le Jošafatoske: “Na vakeravas tuke, hoj mange ňič lačho na prorokinel, ale ča nalačho?”
19O Michah mek phenďa: “Šun akana o lav le RAJESKERO! Dikhľom le RAJES te bešel pro tronos a savore aňjelen te ačhel pašal leste, pre čači (pravo) the baľogňi (ľavo) sera. 20O RAJ phučľa: ‘Ko kerela upre le Achab, hoj te džal pro mariben andro Ramot-Gilead a hoj ode te merel?’ Jekh phenelas kavke a dujto avke. 21Androda avľa varesavo duchos anglo RAJ a phenďa: ‘Me leha thovava avri!’ O RAJ lestar phučľa: ‘Sar?’ 22Avke oda duchos phenďa: ‘Me kerava, hoj o proroka le Achaboske te klaminen.’ O RAJ phenďa: ‘Tu čačes leha thoveha avri. Dža a ker ada!’
23Akana pes avke the ačhiľa! O RAJ kerďa, hoj savore tire proroka tuke te klaminen. O RAJ diňa avri pre tu e bibach.”
24Androda o Cidkijah, le Kenaaniskero čhavo, geľa ko Michah, čhinďa les pal o muj a phenďa: “Sar geľa mandar o Duchos le RAJESKERO, hoj te vakerel tuha?”
25O Michah phenďa: “Tu korkoro dikheha andre oda džives, sar denašeha tut te garuvel kher kherestar.”
26Avke o Achab phenďa: “Chude le Michah a ľidža les ko foroskero veľiťeľis Amon the ko kraľiskero čhavo Joaš. 27A phen, hoj o kraľis kavke prikazinel: ‘Thoven les andre bertena a den les te chal ča maro the paňi, medik na avava bachtales pale.’ ”
28Ale o Michah phenďa: “Te pes bachtales visareha, ta akor o RAJ na vakerelas prekal ma.” A mek phenďa: “Šunen ada, savore manuša!”
Le Achaboskero meriben
29O Izraeliko kraľis Achab the o Judsko kraľis Jošafat gele pro mariben pro Ramot-Gilead. 30O Achab phenďa le Jošafatoske: “Me man preurava andre aver gada, sar džava andro mariben, ale tu pre tu muk tiro kraľiskero plašťos.” Avke o Achab pes preurďa andre aver gada a geľa andro mariben.
31O kraľis andral o Aram prikazinďa peskere tranda the duj veľiťeľenge (32) upral o maribnaskere verdana: “Te na džal tumenge pal ňikaste, ča pal o Izraeliko kraľis.” 32Sar o veľiťeľa dikhle le Jošafat, gondoľinde, hoj oda hino o Izraeliko kraľis, a gele pre leste. Akor o Jošafat zvičinďa 33a sar pre oda avle, hoj oda nane o Izraeliko kraľis, preačhile pre leste te džal.
34Androda varesavo slugaďis ča avke ľivinďa andral o lukos a taľinďa (trafinďa) le Achab maškar o pancjeris. Avke phenďa le manušeske, savo ľidžalas leskero verdan: “Visar tut a odľigen man andral o mariben, bo som zraňimen.” 35Ale oda džives o mariben sas zoralo a o Achab mušinďa te ačhel calo džives andro verdan anglo Aramejčana. O rat andral leskeri rana čuľalas andro verdan a rači muľa. 36Sar zageľa o kham, andro taboris šunďiľa hangos: “Dojekh andre peskero foros the andre peskeri phuv!”
37Avke o kraľis muľa. Paľis gele andre Samarija a ode les parunde. 38Sar leskero verdan thovenas (omorenas) le ratestar paš o paňi andre Samarija, o rikone chľipinenas leskero rat a o lubňa andre lanďonas, avke sar phenďa o RAJ.
39Savore aver veci, so o Achab kerďa, the oda, sar o palacis obthoďa la slonovinatar a sar zoraľarďa o fori, hin pisimen andro Zvitkos le Izraelike Kraľengero. 40Sar o Achab muľa, pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo Achazijah.
O Jošafat kraľis upral e Judsko
41Sar imar kraľinelas o Achab upral Izrael štarto berš, ačhiľa kraľis upral e Judsko o Jošafat, le Asaoskero čhavo. 42Le Jošafatoske sas tranda the pandž (35) berš, sar ačhiľa kraľis, a andro Jeruzalem kraľinelas biš the pandž (25) berš. Leskeri daj pes vičinelas Azuba, oj sas le Šilchioskeri čhaj. 43Ov kerelas oda, so sas le RAJESKE pre dzeka, avke sar leskero dad o Asa. 44Ale o thana, kaj lašarenas le modlen, na zňičinďa a o manuša ode dureder obetinenas a labarenas kaďidlos.
45Maškar o Jošafat the Izraeliko kraľis sas o smirom. 46Savore aver veci, so o Jošafat kerďa, leskere maribena the o ňerinďipena (viťaztva) hin pisimen andro Zvitkos le Judske Kraľengero.
47Ov tradňa het andral odi phuv le muršen the džuvľen, save služinenas sar lubňa pre ola thana, kaj lašarenas peskere devlen. On sas ode, kanastar sas kraľis leskero dad o Asa.
48Andro Edom akor na sas kraľis, ča uradňikos. 49O Jošafat diňa te ačhavel o loďi, hoj te džan pro moros andro Ofir pal o somnakaj. Ale o loďi na gele, bo tašľile (potopinde) paš o Ecjon-Geber.
50Akor o Achazijah, le Achaboskero čhavo, phenďa le Jošafatoske: “Mi džan mire služobňika pro loďi tire muršenca.” Ale o Jošafat oda na kamľa. 51O Jošafat muľa a sas parundo andro kraľiskero hrobos andro Foros le Davidoskero. Pal leste ačhiľa kraľis leskero čhavo o Jehoram.
O Achazijah kraľis upral o Izrael
52Le Achaboskero čhavo o Achazijah ačhiľa kraľis upral o Izrael andre Samarija, sar kraľinelas o Jošafat imar dešueftato (17.) berš. 53Kerelas oda, so na sas le RAJESKE pre dzeka, the oda, so leskero dad, e daj the o Jeroboam, le Nebatoskero čhavo, savo ľidžalas le Izrael andro binos. 54O Achazijah lašarelas the služinelas le Baaloske. Aleha pre peste anelas le RAJESKERI choľi avke sar the leskero dad.