Nufule nɔ́ ɔláta enú Bóol ŋɔ yɔɔ́ŋɔ́kɛ́ná belumitinine bá

Kɔlɛ́ɛntɛ

Bɛsana a bɛ́ ŋɔ yɔɔ́lɔ anyía bá lɔ́kɔ́máka bɔmbányɛ nyɛfana nyí nufule eenu

Ekúlú eyí Bóol ŋaá bá ɔɔ́ Kɔlɛ́ɛntɛ, weé húlikinyi baacɔ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma yí Yésus Kilís, yiíyi eéyé u ŋɔ yɔɔ́ŋɔ́kɛ́ná Bɔkɔlɛ́ɛntiɛ́ŋ nufule nú buúse. U ŋaá bá weé bíkétíki anyía e elime ci ekúlú u káá hɔ́lɛ́na ɔɔ́ Kɔlɛ́ɛntɛ ɔ ɔcɔbaka i iisí cɛ Masɛtuán, na ɔ ɔcɔbaka ne o okowéélúéke áyá. U ŋa báta anyía belumitinine bá Kɔlɛ́ɛntɛ á bándáka nyiínjie enyí ne wuúci na bíáyɛ́ bikendinyi bɛ́ ɔkanda ké húle ebú hiíte o okoówiínjie benyíinyí bé Yelúsalɛm.

Mbá yááŋa háyɛ anyía baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ ŋa ká bɔ́ laakɛ́na Bóol anyía belumitinine bá Kɔlɛ́ɛntɛ ti ómo bú lumitine ilébé ikime ecí u ŋeé beébe iínjiékine eeyé e nufule ; ɔláta tɔ́na anyía a bɔ́mɔtɛ́ Besuif a bá ŋa bɔ́ hákɛ́na mɔŋɔlɛ́ né Kilís ŋa ka bɔ́ háma hɔ́á, bó túme oweékúnyi eékúnyi cá bɛfala. Bé núúsiki nyiékúnyi nyɛ́ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma nyí Bóol, bá kɔɔnaka báyɛ u tɛ a bá taaká cɛ ɔɔcɔ u ɛndɔ́ma u Kilís.

Yaátɛ́ asana Bóol ti ómo líhe ɔɔ́ Kɔlɛ́ɛntɛ ; yɔ́ lɔ́kɔ́máka ɔtɛ́má ɔnua buéŋí e ekúlú eyí u ŋeé húliki hɔ́á (2Kɔ 2.1). Yááŋa háyɛ anyía muékúnyi bɛsana a mumɔtɛ́ ŋɔ yɔ́ɔ́mbɔ́náka Bóol, u kɔɔnaka ɔsɛ Bóol tɛ a bá taaká cɛ ɔɔcɔ u ɛndɔ́ma, aáná ta ɔɔcɔ ɛ ɛkatɛ́katɛ́ ci belumitinine tɛ ɔ́mɔ táŋɛ́ta mbá ta ɔbɔ́nɔ́sia muékúnyi eémú ; yáakɛlá asana eéyé yɛ́ ŋa kɛla anyía Bóol á hátɔ́na hɔ́á.

A nyíáyɛ́ nyɛkahálɔ́mɔ́na nyɛ́ Ɛfɛ́ɛsɛ, ɛ́ɛhɛ́ u mɔ yɔɔ́ŋɔ́kɛ́na Bɔkɔlɛ́ɛntiɛ́ŋ anatákánɔ́ yí nufule (2Kɔ 2.4 ; 7.8) ; u bataka anyía bɔ́ bɔ́nɔ́sia ɔɔcɔ oócí ewú u ŋeé wuúci ɔɔ́mbɔ́náka, u ŋaá tɔ́ma nufule eénú né Tite. (Tu tɛ asɔ́ bá ne nufule eénú a Ciɔɔ́ŋɛ́ cɛ́ *Bandɔ́mɛsɛ́ noómi.) Bóol ŋa báta tɔ́na Tite anyía wá tákákɛ́na nyiínjie eényí. E elime eécí Bóol ŋaá lɔ́kɔ́máka muuyé muéŋí a mɔ́ ŋa sɛ́ mú é wuúci ɔ́ɔ́nɔ́ (2Kɔ 1.8-10). U ŋa hátɔ́na ɛ Ɛfɛ́ɛsɛ, u aambaka ɔlɛcana ne Tite awɔ́ u ŋaá bá u kaá hálɔ́mɔ́kɔ́na ɔɔ́ Kɔlɛ́ɛntɛ. Ta ayɛ́ ekúlú ŋa hɔ́láka bá ŋa bɔ́ lɛcana e elime ; Tite yó wuúci bíkétíkinyi bɛmbányɛ bɛ́ bɛsana a bɛ́ ŋaá bɛ́hɔ́láka hɔ́á. E elime eécí Bóol mɔ́ yɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ eenu anɔ́ tú ŋa sɔ́ lɔ́ŋɔ anyía 2 Kɔlɛɛntiɛ́ŋ.

1

Bóol ŋeé téŋi belumitinine bá Kɔlɛ́ɛntɛ

1Yaŋɔ́ Bóol, *Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá mɛ táfá anyía yámɛ bámɔ́kɔ́na *ɔɔcɔ u ɛndɔ́ma u *Yésus *Kilís. Yaŋɔ́, ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ ɔ́ɔ́ŋɛ́na nufule eenu, na yaŋɔ́ ne Timoté, uusú onyíinyí u olumitinine. Tu ŋa sɔ́ banɔ́ ɔ́ɔ́ŋɛ́na nufule eenu, na banɔ́ hiɔ́bɔ hí belumitinine hɛ́ Kɔlɛ́ɛntɛ1.1 Bóol ŋaá tɔ́ma nufule eenu wuúci a Masɛtuán, hoóhi tuɔŋɔ túfendí e elime ci nufule nú buúse nɔ́ Kɔlɛɛntiɛ́ŋ. ne eebe bekime a bá bɔ́ŋa e ekéti yí iisí yɛ́ Akayí1.1 Ekéti yí iisí a yɛáŋá yí Lóom, a aháŋá yɛ́ bulɔɔ́lɔ yɛ́ nuafa nɔ́ tuafa túfendí yɛ́ Kɛlɛsɛ. ekime. 2Na ciasɔ́ Síkíne Bandɔ́mɛsɛ́ ne Otéŋí a Waáŋá Yésus Kilís bá banɔ́ sáyábákɛ́na, bá banɔ́ iínjíékíne mbuumu ɛ ɛtɛ́má noómi.

3Nuúmi á bá na Bandɔ́mɛsɛ́, Síkíne ci uusú Otéŋí a Waáŋá Yésus Kilís, Síkíne a cɛ́ ŋa bɛ́cáma baacɔ mahana buéŋí, cɛ basɔ́ kíndísíki ɛtɛ́má bikúlú bikime. 4Wuúci u ŋaá basɔ́ kíndísi ɛtɛ́má a anamá cá muasɔ́ muuyé ekime. Ekúlú ayɛ́ ú maá basɔ́ kíndísíki ɛtɛ́má aáná, basɔ́ tɔ́na tua sɔ́ŋa tu okíndísíki bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bá ŋa bɔ́ lɛ́ca anamá cé muuyé ekime. Tu ŋe sú beébe hélúmúnyi ɛtɛ́má a tɔɔna háyɛ basɔ́ bɛ́muátá Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ hélúmúkúnyínyi ɛtɛ́má. 5Asana ayɛ́ tu ŋa sɔ́ kɔ́ɔna áŋa anyía Kilís ŋaá lɔ́kɔ́máká muuyé muéŋí ; basɔ́ tɔ́na tu ŋa sɔ́ lɔ́kɔ́ma muuyé muéŋí o o wuúci látɛ́na. Aáná Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ kíndísi buéŋí anyía tua sɔ́ŋa balatánɔ́ e nyimónjóló ne Kilís. 6Mbɔ́kɔ tu ŋa sɔ́ lɔ́kɔ́ma muuyé, yááŋa a asana na búánɔ́ bɔmbányɛ anyía núánɔ́ kɛ́ndáka, mbá Bandɔ́mɛsɛ́ á banɔ́ nóhíki ; mbɔ́kɔ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ kíndísíki ɛtɛ́má, bɛsana eébí tɔ́na áŋa a asana na búánɔ́ bɔmbányɛ ; aáná nua nɔ́ŋa nú oweéhíkínyínyi muuyé amɔ́ basɔ́ tɔ́na tu ŋe sú eéhínyínyi. 7Tu ŋe sú ményi bɔmbányɛ bɔmbányɛ anyía nua nɔ́ŋa bɔɔ́nɛ́nánɔ́ o olumitinine noómi ; tu menyukune tɔ́na anyía Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá banɔ́ kíndísi ɛtɛ́má a nyɛnamá anyɛ́ u ŋaá basɔ́ kíndísi, ananyía nu ŋa nɔ́ lɔ́kɔ́ma muuyé háyɛ basɔ́ tɔ́na tu ŋe sú muúmu lɔ́kɔ́ma.

8Baláamɛ, tu ŋa sɔ́ áamba ɔ banɔ́ óókísi yáaŋa asana eeye, anyía núénú ményi asana yí muuyé amɔ́ tua sɔ́ŋa balɔ́kɔ́mákánɔ́ i iisí cɛ Asi.1.8 Ekéti yí iisí yí Lóom yɛ́ Asi Minɛ́ɛl a aháŋá yɛ́ nyɛfianɛna nyɛ́ ɔɔcɔ ; yááyɛ́ aatɔ́ yɛ́ bálɛ́ka áŋa Ɛfɛ́ɛsɛ. Tua sɔ́ŋa balɔ́kɔ́mákánɔ́ muuyé muéŋí mɔ basɔ́ lámakɛna buéŋí ɔ ɔhɔla maasɔ makɛ́nda, tu bɛ́tááka hú owé. 9Ɛ́ɛ, aá taaká, tu ŋa sɔ́ bá tuásɔ́ bɛ́tááka, basɔ́ bɛ́muátá, anyía máásɔ́ mɔɔ́sɛ́ me olíhéke ma mána. Yááŋa anyía bú ŋaá bɛ́kɛ́láka aáná anyía tu tɛ bámɔ́kɔ́na na mɔŋɔlɛ́ me olíhéke aá basɔ́ bɛ́muátá, mbá túésú meéme hákɛ́na ná Bandɔ́mɛsɛ́ bímuócí ; wuúci wáŋa Muhéényi biwéewé. 10Bandɔ́mɛsɛ́ oócí u ŋaá basɔ́ líhísíkí e muuyé mɔ nyɛnamá nyí owé eényí ; u káá basɔ́ líhísíki e muuyé mu etémbí. Ɛ́ɛ, tua sɔ́ŋa na mɔŋɔlɛ́ anyía u káá basɔ́ líhísíki tɔ́na, 11mbɔ́kɔ nu ŋá nɔ́ basɔ́ tímbe ne úúnú ɔbɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na. Ekúlú ayɛ́ u káá basɔ́ líhísíki e elime ci úúnú ɔbɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na, baacɔ beéŋí ké bú wuúci bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́na, bé wuúci iínjíékíne bitéŋíti a yáásɔ́ asana.

Bóol ŋeé hémbuline baacɔ o-ti-nyíóyísínyi ú úúyé ɔtáŋa

12Asana a yɛ́ ŋaá basɔ́ iínjie bɔɔcɔ e túásɔ́ tɔcɔɔ́cɔ́ tɔ́ ɛtɛ́má noómi áŋa anyía nyíásɔ́ nyɛbɛ́kɛ́lɛ́na tɛ á bá ne bicocí, nyɛ́áŋa taaká.1.12 Cɛ́mɔtɛ́ Ciɔɔ́ŋɛ́ cɛ́ buáyá áŋa na « nyɛ́áŋa nyifúúménénú ». Tu ŋe sú nyíóyísíkínyi bɛsana abɛ́ tu ŋa sɔ́ táŋa háyɛ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé léne, te eenú eé buúse tu ŋa sɔ́ bɛ́kɛ́lɛ́na aáná. Tu tɛ ɔ́mɔ́ sɔ́ bɛ́kɛ́lɛ́na ne injiŋé cɛ baacɔ, mbá yaála yí nuubo yɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ kíndísíkí ɔ ɔkɛla aáná. 13-14Aáná bɛsana bikime abɛ́ tu ŋa sɔ́ banɔ́ ɔ́ɔ́ŋɛ́na ŋa lɔ́kɔ́mána háyɛ bɛ́áŋa bɛɔ́ŋɔ́kɔ́nɔ́, bɔkɔ a bɔnambánɔ́ tɛ á bá hɔ́á. Nua nuáŋa ɔ ɔlɔ́kɔ́ma bɛsana bɔmbányɛ nyɛnamá, mbá ya mɛ́ŋa na mɔŋɔlɛ́ anyía nu ká nɔ́ lɔ́kɔ́máka bɔmbányɛ bɔmbányɛ asana eeye : Tu ká sɔ́ bá núánɔ́ nuúmi, banɔ́ tɔ́na nuɔ́ bámɔ́kɔ́na núásɔ́ nuúmi a buɔ́sɛ́ ebú uusú Otéŋí a Waáŋá ká ka hálɔ́mɔ́na. 15Ɔ mɔŋɔlɛ́ eémé mekime ɛ ŋaá mɛ bá yémi bíkétíki efule tɛ́ka anyía ɛ ká cáŋa ka mɛ́ faaya náánɔ́, mbá nú bílénéke bikúlú bífendí.1.15 Cɛ́mɔtɛ́ Ciɔɔ́ŋɛ́ cɛ́ buáyá áŋa na « …ambányɛ́kɛ́ yɛ́ asana ».16Aáná yámɛ hatɔ́na náánɔ́, míɔ cɔba a Masɛtuán;1.16 Ekéti yí iisí a yaáŋá yí Lóom a aháŋá yɛ́ namuaná yɛ́ nuafa nɔ́ tuafa túfendí yɛ́ Kɛlɛsɛ. yá ka mɛ́ halɔ́mɔ́na a Masɛtuán, mío fule tálɛ́mɛ́na náánɔ́ anyía nuánɔ́ mɛ aambákɛ́na ohónyí wú ɔcɔbana úúmi ɔkanda ne buúse eé Yuté.1.16 Fanáka 1Kɔ 16.5-9.17Ekúlú ayɛ́ ɛ ŋa mɛ́ sɔ́mbɔ́tɔ́na ɔkɛla aáná, yaŋɔ́ te onyíóyísínyi úúmi ɔtáŋa, bú ti ŋó tóŋínyi anyía ɛ tɛ ámɛ bá na taaká ci indélímínyínyi. Eéʼeé, ekúlú ayɛ́ ɛ ŋa mɛ́ sɔ́mbɔ́tɔ́na ɔkɛla aáná, ɛ tɛ ɔ́mɔ kɛ́la a nyiámɛ nyɛháŋa nyɛ́ bɛ́muátá anyía búa bá ekúlú ɔ́mɔtɛ́ na « Ɛ́ɛ » ne « Eéʼeé ».1.17 Bá ŋaá kákálákɛ́na Bóol anyía u ŋaá hɛ́ŋɛ́na nyíáyɛ́ nyɛtákɛ́na nyɛ́ ɛkanda a nyíáyɛ́ nyɛháŋa nyɛ́ bɛ́muátá.18Aá taaká, Bandɔ́mɛsɛ́ bɛ́muátá ŋeé menyi anyía bɛsana bikime abɛ́ tu naŋa tuásɔ́ banɔ́ laákɛ́na tɛ a bá ekúlú ɔ́mɔtɛ́ na « Ɛ́ɛ » ne « Eéʼeé ». 19Yááŋa anyía Yésus *Kilís bɛ́muátá, Ɔɔ́nɔ́ u Bandɔ́mɛsɛ́, wuúci tu ŋa sɔ́ banɔ́ hulíkínyi bíáyɛ́ bɛsana, na yaŋɔ́ ne Sílas 1.19 Bá háná wuúci ciékínyi anyía Silifeŋ (fanáka BBƐ 15.22-40 ; 16.19-29 ; 1Bi 5.12). ne Timoté, u tɛ ŋáa bá ekúlú ɔ́mɔtɛ́ na « Ɛ́ɛ » ne « Eéʼeé » ; mbá « Ɛ́ɛ » ciíci cɛ á báka nááyá. 20Yááŋa anyía Yésus áŋa « Ɛ́ɛ » a ciáŋa inyíóyísíkínyinyi ɛndána ikime cɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́. Né Yésus tɔ́na tu ŋa sɔ́ kɔɔna ciasɔ́ « *Híáná yááŋa » o owiínjie Bandɔ́mɛsɛ́ nuúmi. 21Bandɔ́mɛsɛ́ bɛ́muátá u ŋaá basɔ́ lɔ́tɔ́kɔ, wuúci u naŋa waá kɛ́laka tɔ́na anyía na basɔ́ na banɔ́ túásɔ bá e nyimónjóló ne Kilís. 22U ŋa háná a basɔ́ bílícíkínyínyi na búáyɛ́ bubílícínyínyí, yɔ́ basɔ́ iínjie yááyɛ́ Elilé e cíísú ɛtɛ́má noómi o otóŋínyi anyía tua sɔ́ŋa bááyɛ́ baacɔ ; yiíyi yí ŋo tóŋínyi anyía u káá basɔ́ iínjíékíne tɔ́na bɛnyɛ́ma bí etémbí abɛ́ u ŋa basɔ́ batɛ́ákɛ́nɛ́na.

23Bandɔ́mɛsɛ́ áŋa uumi ɔmbasɔ́mbásɔ ; mbɔ́kɔ i ŋeé mi néne, ɛ ŋa mɛ́ nyɛmána wu owé. Yááŋa anyía ɛ tɛ ɔ́mɔɔ́ háná faaya náánɔ́ ɔɔ́ Kɔlɛ́ɛntɛ anyía i ti ómo léne ɔ banɔ́ núesiki ɛtɛ́má. 24Tu tɛ ŋá sɔ́ áamba otéŋínyi uunú olumitinine. Yááŋa anyía nua nuáŋa bɔɔ́nɛ́nánɔ́ buéŋí o olumitinine, mbá tu ŋe sú léne ohiite nuafa a asana ne úúnú obíléne.

2

1Aáná ɛ ŋa mɛ́ lɛca bɔmbányɛ anyía ɛ tɛ ká háná ámɛ faaya náánɔ́, keyé ɛ ká háná ámɛ banɔ́ núésíki ɛtɛ́má.2.1 Aaha Bóol ŋaá táŋa asana yɛ́ ɔkanda ú fiaŋɔ awɔ́ u ŋaá kɛ́láka e elime cɛ nyɛtɔ́ma nyí 1Kɔ.2Mbɔ́kɔ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ núésíki ɛtɛ́má, aányɛ́ u etémbí wáŋa wu o mi iínjítúne obíléne ɔ ɔtɛ́má noómi, ɛ tɛ ŋáa bá hú banɔ́ ebé i ŋe mí nuesi ɛtɛ́má e ? 2.2 Nyɛkɔ́ŋɔ́na nyí etémbí : « ɛ tɛ ŋáa bá ooci ewú i ŋe mí líŋísi yaŋɔ́ bɛ́muátá », ɛ́cɛ anyía ooci awɔ́ u ŋɔɔ́ tɔkɔ Bóol (fanáka bik. 5-11).3Yaátɛ́ asana ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ ɔɔ́ŋɔ́kɛ́na nufule eénú2.3 Bóol ŋaá táŋa asana yí nufule a nɔ́mɔtɛ́ anɔ́ tu tɛ asɔ́ bá ne nuúnu. aáná, anyía i ti ŋé mi léne ɔ ɔkɔɔ́háma náánɔ́, yámɛ lɔ́kɔ́mákɛ́na baacɔ ɔtɛ́má ɔnua, beébe a bábɔ́ nyɛmána bé o mi iínjíékíne obíléne ɔ ɔtɛ́má. I ŋeé mi bíketi aá taaká anyía ekúlú ekime eyí i ŋeé mi bíléne, banɔ́ bekime tɔ́na nu ŋe nú bíléne. 4Yááŋa anyía ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ ɔɔ́ŋɔ́kɛ́na nufule eénú na ɔtɛ́má ɔnua weéŋí na bɛlɛlá e eése hú mbiɔ́kɛ, tɛ́ cáŋa anyía yámɛ banɔ́ núésíki ɛtɛ́má, mbá anyía núénú ményi nyɛnamá anyɛ́ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ léne.

Bóol ŋeé kíndísi belumitinine ɔnyɛanɛnɛna ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́

5Yááŋa háyɛ anyía ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ ŋaá bá wá banɔ́ núésiki ɔtɛ́má ; tɛ́ cáŋa yaŋɔ́ u ŋeé núésíki ɔtɛ́má, mbá banɔ́ bekime, ta anyía baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ náánɔ́ u ŋeé núésíki ɛtɛ́má. Aáná ɛ tɛ ŋá mɛ aamba obeyi asana eéyé. 6A nyɛnamá nyɛ́ ɔɔcɔ eényí, nyɛkákálɛ́na enyí bé ŋeé wuúci kákálákɛ́na a yáaŋa nyɛnyɛmánánɔ́. 7Yaátɛ́ asana, aámbáya nú ŋa nɔ́ nyɛmána nú o wuúci nyɛanɛnɛna yáaŋa, nuó wuúci kíndísi ɔtɛ́má, anyía mbɔ́kɔ nu tɛ ŋá nɔ́ kɛla aáná, ɔtɛ́má ɔnua kéé wuúci tímbie buéŋí ɔ ɔhɔla, yɔ́ kása buúse bukime. 8Ɛ́ɛhɛ́ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na anyía énu wuúci tóŋínyi aná hibílícínyínyí, wá lɛcá anyía nua nuánáŋa o o wuúci léne. 9Asana ayɛ́ ɛ ŋaá mɛ banɔ́ ɔɔ́ŋɔ́kɛ́na nufule áŋa anyía yámɛ banɔ́ ɔ́ɔ́kɛ́tɛ́na mbá ɛ lɛca mbɔ́kɔ nú ŋa nɔ́ mɛ lɔ́kɔ́mɛ́na a bɛsana bikime. 10Núánɔ́ nyɛánɛ́nɛ́na ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ asana a yaabɛ́, yaŋɔ́ tɔ́na í me mí wuúci nyɛanɛnɛna. Yááŋa anyía yaŋɔ́ ya mɛáŋa ɔnyɛanɛ́nánɔ́ ɔɔcɔ oócí, mbɔ́kɔ wáŋa ɔ mɛ kɛlákánɔ́ asana a yaabɛ́ a yɛ́mɔtɛ́. Ya mɛ́ŋa ɔkɛlákánɔ́ aáná a yáánɔ́ asana eé buúse bú *Kilís, 11anyía *Sátan tɛ bɔ́ŋɔ ohónyí náásɔ́, ananyía tu ŋe sú ményi bɔmbányɛ mááyɛ́ menjiŋé mekime.

Bóol a bálɛ́ka cɛ Tɔlɔwás

12Ɛ ŋa mɛ́ hatɔ́na, míɔ cɔba a bálɛ́ka cɛ Tɔlɔwás o okohúlinyi baacɔ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma yí *Kilís. Ɛŋakɛlá yá kaá mɛ háma hɔ́á, míɔ lɛca anyía Otéŋí a Waáŋá áŋa ɔ mɛ tábɔ́nákɛ́nánɔ́ ohónyí wú ɔnyiɔkɔ buólí hɔ́á. 13Mbá úúmi ɔtɛ́má ŋaá bá wá bɛ́nyíáka a asana ayɛ́ ɛ tɛ ɔ́mɔ́ kúana uusú onyíinyí Tite. Yaátɛ́ asana, i ŋeé mi bíósínyí belumitinine bá Tɔlɔwás, mío súéte a Masɛtuán o okoó wuúci aamba.

Ambányɛ yí enumbé yɛ́ ɔsɔŋɔ eyí Kilís ŋeé lúlinyi Bandɔ́mɛsɛ́

14Mbá tú iínjíékíne Síkíne Bandɔ́mɛsɛ́ bitéŋíti anyía ú ma hɔ́lɛ́na né *Kilís, yɔ́ basɔ́ bɛ́nɔ́fa buúse bukime. U ŋaá basɔ́ kéndi bɛhaála bikime o ohulinyi baacɔ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma yí Kilís. Yááŋa háyɛ ambányɛ yí enumbé yɛ́ ɔsɔŋɔ a yɛ́ maá yáányána haála hekime ananyía baacɔ e menyúkúnyínyi ne Kilís. 15Yááŋa anyía ekúlú eyí tú ŋe sú húlinyi baacɔ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma, tua sɔ́ŋa háyɛ ambányɛ yí enumbé yɛ́ ɔsɔŋɔ eyí Kilís ŋeé lúlinyi Bandɔ́mɛsɛ́. Enumbé eéyé áŋa ne eé buúse bɔ́ baacɔ abá Bandɔ́mɛsɛ́ ŋoó nóhi, ne eé buúse bɔ́ baacɔ e bé ŋe bú nyíme haaca na Bandɔ́mɛsɛ́ áyá. 16A asana na baacɔ abá Bandɔ́mɛsɛ́ ŋoó nóhi, enumbé eéyé áŋa e yí ŋe yiínjíéne olíhe. A asana na baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ e bé ŋe bú nyíme, enumbé eéyé áŋa e yí ŋe yiínjíéne owé. Aányɛ́ aná wáŋa wu ɔkɛlaka nyɛnamá nyí buólí háyɛ eényí e ? Ta ɔɔcɔ. 17Mbá Bandɔ́mɛsɛ́ wuúci ú ŋaá basɔ́ tɔ́mɔ́kɔ́ná ɔ ɔnyiɔ buólí eébú, u basɔ́ kíndísíki o o buúbu nyiɔ. Tu tɛ asɔ́ bá háyɛ baacɔ beéŋí a bɔ́mɔtɛ́ a bá ŋa bɔ́ kɛ́la onduné na Bɛsana bɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́. Basɔ́ tu ŋe sú húlínyi baacɔ Bɛsana bɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ yáaŋa na ɔtɛ́má ɔ́mɔtɛ́, Bandɔ́mɛsɛ́ basɔ́ lɛ́caka, anyía tua sɔ́ŋa e nyimónjóló ne Kilís.

3

Bɔnyiɔnɔ bá yɔɔ́sɔɔ́sɔ yɛ́ nyɛlatana

1A bɛsana eébí abɛ́ ɛ ŋa mɛ́ ɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ, nua nɔ́ŋa nú ɔkɔɔna yáakɛlá anyía i ŋeé mi bíbééti ayɛ́ʼ ? Ta anyía tu ŋa sɔ́ áamba anyía núánɔ́ basɔ́ iínjíé nufule nɔ́ ɛmbasɔ́ e nú ŋe tóŋínyi anyía tua sɔ́ŋa taaká cɛ́ baacɔ bá ɛndɔ́ma e ? Bú tɛ ŋɔ́ yɔ́ɔ́lɔ o otóŋínyi baacɔ nyɛnamá nyí nufule nɔ́ ɛmbasɔ́ eényí aá yaandándá yí buólí ayɛ́ tu ŋa sɔ́ nyiɔ́kɔ náánɔ́. 2Yááŋa anyía banɔ́ bɛ́muátá nua nɔ́ŋa núásɔ́ nufule a núáŋa nuɔ́ŋɔ́kɔ́nɔ́ é cíísú ɛtɛ́má noómi ; nuúnu baacɔ bekime ŋe bú menyi, bá fánaka tɔ́na. 3Bú ŋoó tóŋínyi bɔmbányɛ bɔmbányɛ anyía *Kilís bɛ́muátá u ŋɔ yɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ nufule nú buólí eénú ; u tɛ ɔ́mɔ́ wɔ́ɔ́ŋɔ na hɛɔ́ŋɛ́ná, mbá u ŋɔ yɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ ne Elilé yɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ a wáŋa wɔɔ́sɔ ; u tɛ ɔ́mɔ́ wɔ́ɔ́ŋɔ á bɛsalɛ bɛ́ andányɛ́ ɔ ɔmuaná, mbá u ŋɔ yɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ ɛ ɛtɛ́má cɛ́ baacɔ noómi.3.3 Fanáka Sel 31.33.

4Tu ŋa sɔ́ kɔ́ɔna aáná ananyía tua sɔ́ŋa baháyánɔ́ mɔŋɔlɛ́ eé buúse bɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́ a asana eyí Kilís ŋaá basɔ́ tóŋínyi anyía bɛsana eébí áŋa taaká. 5Tu ŋe sú ményi anyía tu tɛ asɔ́ bá tú ɔkɛlaka bɔkɔ a búmɔtɛ́ na máásɔ́ makɛ́nda ma bɛ́muátá,3.5 Nyɛkɔ́ŋɔ́na a nyɛ́mɔtɛ́ : « …tu tɛ asɔ́ bá na makɛ́nda ma ɔbɔ́kɛ́na bɔkɔ a búmɔtɛ́ basɔ́ bɛ́muátá ». mbá Bandɔ́mɛsɛ́ bímuócí u ŋaá basɔ́ íinjie makɛ́nda ma ɔnyiɔkɔ buólí eébú. 6Wuúci u ŋaá basɔ́ iínjíékíne makɛ́nda ma ɔbámɔ́kɔ́na bɔnyiɔnɔ bá yɔɔ́sɔɔ́sɔ yí bumbénú. Bikotí abɛ́ bɔ́ ŋɔ yɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ́ buáyá tɛ á bá a yɔɔ́sɔɔ́sɔ yí bumbénú eéyí noómi, mbá e Elilé noómi. Bikotí abɛ́ bɔ́ ŋɔ yɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ́ buáyá ŋɔ yɔ́ɔnɔ baacɔ, mbá *Efúúménénú yí Elilé ŋe beébe iínjie yɔɔ́sɔɔ́sɔ yí olíhe yí ekúlú ekime.

7Yááŋa anyía bɔ́ ŋɔ yɔ́ɔ́ŋɔ́kɔ́ *bikotí a bɛ́ ŋɔ yɔ́ɔ́nɔ́nɔ a bɛsalɛ bɛ́ andányɛ́ ɔ ɔmuaná na hɛɔ́ŋɛ́ná, bɔ́ lɛ́caka eese yɛ́ makɛ́nda ma Bandɔ́mɛsɛ́ ekúlú eyí bé ŋe yoófíkinyi baacɔ a nyɛlatana eényí noómi. Buúse bú *Moyís ŋaá bá búá nɔ́maka na nyɛnamá nyí eese anyɛ́ baáná bé *Islayɛ́l tɛ ɔ́mɔ bɔ́ bá bó wuúci tála eése, yiíyi anyía eese eéyé ŋaá bá yí ekéti yí ekúlú. Mbɔ́kɔ bikotí a bɛ́ ŋɔ́ yɔ́ɔnɔ baacɔ ŋeé beébe tóŋgínyi eese yɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ aáná, 8mbá anyána aná ne buólí bú Efúúménénú yí Elilé e ? Bú káá kɛ́la anyía baacɔ á lɛcáka buáŋá bɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ɔ ɔhɔla. 9Mbɔ́kɔ buólí bú ohulikinyi baacɔ bikotí ŋaá bá búó yóómísíki Bandɔ́mɛsɛ́, ta yɛ́ caŋa á bá anyía bikotí eébí ŋaá bá bí é nénisiki baacɔ, tɛ́ka asana e yí ŋe télímínyi baacɔ a batálɛ́mánánɔ́ eé buúse bɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́ kéé wuúci óómísíki ɔ ɔhɔla e ? 10Aáná, bé é kéti ne nuúmi nɔ́ buáyá na nɔ́ aámbáya bú ŋa lɛ́cana ɔ ɔlɛcana anyía bɔkɔ bɔ́ buáyá eébú tɛ á bá ta bɔkɔ, ananyía nuúmi nɔ́ aámbáya ne meé buúbu bíhúéne buúse bukime. 11Yááŋa anyía nyɛlatana nyí bumbénú nyɛ́ buáyá anyɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá láta e ekéti yí ekúlú ŋaá bá nyío yoómóko, tɛ́ka yɔɔ́sɔɔ́sɔ yɛ́ nyɛlatana nyí bumbénú nyí ekúlú ekime kó yoómóko ɔ ɔhɔla e ?

12Yaátɛ́ asana tu ŋa sɔ́ táŋa a miányɛ́, baacɔ bekime lɔ́kɔ́máka, anyía tua sɔ́ŋa baháyánɔ́ nyɛnamá nyɛ́ mɔŋɔlɛ́ ɛ ɛtɛ́má a nyɛ́ á hɔ́la. 13Yááŋa anyía basɔ́ tu tɛ ŋá sɔ́ kɛla háyɛ Moyís ; u ŋaá bá weé bíhúéke bɔlaka eé buúse anyía baáná bé Islayɛ́l tɛ lɛca háyɛ eese a yɛ́ ŋaá bá yá nɔ́maka eeyé eé buúse, e ekéti yí ekúlú ŋeé séŋúlue.3.13 Nyh 34.35. Bɔ́mɔtɛ́ baacɔ ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́ma anyía « ɔlɛca oséŋúlue hú huasɛ wɔ sána ú búáyɛ́ buúse ».14Híáná cííbú injiŋé ŋeé nyímúkúne ɔ ɔkɔɔ́háma hɛ́nánɔ eeci ; ekúlú ayɛ́ bá ŋa bɔ́ fana tufule tɔ́ nyɛlata nyí bumbénú nyɛ́ buáyá a Ciɔɔ́ŋɛ́ cɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́, bá tɛ ŋá bɔ́ lɔ́kɔ́ma bɔmbányɛ nyɛfana anyía bá bɔ́ánáŋa ne buume e eése. Yááŋa anyía hí ekúlú ayɛ́ ɔɔcɔ áŋa e nyimónjóló ne Kilís, ɛ́ɛhɛ́ buume ŋá mána eeyé eé buúse. 15Ɛ́ɛ, ta hú hɛ́nánɔ eeci, ekúlú ayɛ́ bá ŋa bɔ́ fana tufule tú Moyís, bá tɛ ŋá bɔ́ lɔ́kɔ́ma bɔmbányɛ nyɛfana háyɛ anyía bɔkɔ meé beébe cúáka injiŋé. 16Mbá ɔɔcɔ a wá bɛ́kɔ́ŋɔ́nɛ́na ɔtɛ́má, yɔ́ tála eése né Otéŋí a Waáŋá, buume káá mána a cááyɛ́ eése.3.16 Bɔ́mɔtɛ́ baacɔ ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́ma anyía : « Ekúlú eyí Moyís ŋaá bá wá bɛ́kɔ́ŋɔ́na ɔ ɔlɛca Bandɔ́mɛsɛ́, yɔ́ waáŋia bɔlaka eeyé eé buúse. » Fanáka Nyh 34.34.17Buhúnyi eebu « Otéŋí a Waáŋá » ŋe hémbule aaha anyía Efúúménénú yí Elilé;3.17 Bɔ́mɔtɛ́ baacɔ ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́ma anyía : « Otéŋí a Waáŋá ɛ́cɛ Efúúménénú yí Elilé ». aáná haála ehé Elilé yí Otéŋí a Waáŋá áŋa baacɔ á bɔ́ŋa baháŋɔ́nákánɔ́. 18Híáná basɔ́ bekime tú tɛ asɔ́ bá tɔ́na ne buume e eése, anyía nuúmi nú Otéŋí a Waáŋá ŋa nɔ́ma náásɔ́3.18 Nyɛkɔ́ŋɔ́na nyí etémbí : « tu ŋa sɔ́ lɛcana nuúmi nú Otéŋí a Waáŋá ». háyɛ o oólí noómi, tu lɛcakana háyɛ ciayɛ́ ihúényínyí, na yaandándá yí nuúmi a yɛ́ ŋá bááta bɔ bááta ɔ ɔhɔla. Buólí bú Otéŋí a Waáŋá eébú ebú Elilé ŋɔ́ nyiɔ.

4

Eese a yɛ́ ŋa nɔ́ma i ibíne noómi

1Yááŋa anyía Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ bɛ́cámá mahana a yááyɛ́ ambányɛ yɛ́ ɔtɛ́má, yɔ́ basɔ́ íinjie buólí eebu ; yaátɛ́ asana tu tɛ asɔ́ bá tú ɔkasaka. 2Tu ŋe sú kínéke ɔkɛla bɛsana bɛ́ aatɔ́ ɔlama, biíbi bɛ́ ŋa bɛ́kɛ́la a nyɛnamba. Tu ti néŋe baacɔ mbá te okótímísi Bɛsana bɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́. Yááŋa anyía tú ŋe sú húlínyi yáaŋa baacɔ taaká cɛ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma o motóndóló eé buúse bɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́, ɔ ɔkɛla anyía baacɔ bekime ébú menyí nyɛnamá nyɛ́ baacɔ anyɛ́ tua sɔ́ŋa. 3Ta híáná, baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ tɛ ŋá bɔ́ lɔ́kɔ́ma bɔmbányɛ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma eeye eyí tu ŋe sú beébe hulinyi ; yááŋa háyɛ anyía bá bɔ́ŋa ne buume e eése. Ta yɛ́ cáŋa á bá aáná, énu menyí anyía búáŋa aáná hú á baacɔ eebe a bá bɔ́ŋa o ohónyí ú bunyímé noómi. 4A asana na baacɔ eébé a bá tɛ ŋá bɔ́ lɔ́kɔ́ma bɔmbányɛ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma, yááŋa anyía Sátan, bandɔ́mɛsɛ́ cɛ ɔmɛsɛ́ ooci, u ne meé beébe cakalaka bíábɔ́ bɛɛtɔ́, anyía bá tɛ́ lɛcá háyɛ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma yí nuúmi nú *Kilís ŋá nɔ́ma náábɔ́, nú húlúkúne ne Kilís. Waáta Kilís áŋa taaká ci ihúényínyí cɛ Bandɔ́mɛsɛ́ bɛ́muátá. 5Yááŋa anyíaʼo, tɛ́ cáŋa yáásɔ́ asana yɛ́ bɛ́muátá tu ŋe sú húlínyi baacɔ ; mbá tu ŋe sú beébe hulinyi hú asana yí Otéŋí a Waáŋá Yésus Kilís. A yáásɔ́ aháŋá, tu ŋa sɔ́ láana baacɔ hú anyía : Tua sɔ́ŋa báánɔ́ bɔnyiɔnɔ anyía tu ŋa sɔ́ látɛ́na Yésus. 6Yááŋa anyía Bandɔ́mɛsɛ́ u ŋaá kɔ́ɔ́na buáyá anyía eese á nɔ́máka i ibíne noómi, wuúci tɔ́na u ŋaá basɔ́ númisinyi yááyɛ́ eese ɛ ɛtɛ́má noómi. Eese eéyé ŋaá basɔ́ tóŋínyi núáyɛ́ nuúmi a nɔ́ ŋa nɔ́ma eé buúse bú Kilís ; buátɛ́ bɔkɔ tu ŋe sú húlínyi baacɔ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma.4.6 Fanáka Sɛn 1.3 ; Ɛsa 9.1.

Na bɔtɔmbɔ́ ne muuyé mu buólí bɔ́ ɔɔcɔ u ɛndɔ́ma

7Mbá basɔ́ eebe abá Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ cúméke taaká cɛ bɔnɔ́mɛ eébú, tua sɔ́ŋa na bɔtɔmbɔ́ ; tu ŋa sɔ́ bɛ́ɔ́ndɔɔ́ndɔ háyɛ tusényí a tɔ́ ŋa yáatia. Bandɔ́mɛsɛ́ ŋa kɛ́láka aáná anyía mbá baacɔ ábɔ́ lɛcáka anyía bɛandándá bɛ́ makɛ́nda eébí ŋeé húle nááyá bímuócí, tɛ́ cáŋa basɔ́ bɛ́muátá tua sɔ́ŋa ne biíbi. 8Tu ŋa sɔ́ lɔ́kɔ́ma anamánamá cé muuyé ekime, ta híáná mu tɛ ŋá basɔ́ nyɔ́lɛ́na ; ta híáná, tu tɛ ŋá sɔ́ kása. 9Indekese ciéŋí ŋaá basɔ́ húlíne á baacɔ, ta híáná Bandɔ́mɛsɛ́ tɛ ŋá basɔ́ bɛ́yúata te hikúlúkúlú ; baacɔ ŋa bɔ́ basɔ́ kúúsi ɔ ɔmɛsɛ́, ta híáná tu ti ŋé sú wé. 10Aáná ekúlú ekime, nyɛnamá nyí owé nyí Yésus ŋaá basɔ́ númbine ɔ ɔkɛla anyía baacɔ ábɔ́ lɛcáka e úúsú olíhe, olíhe ú Yésus. 11E úúsú olíhe okime ú ɔmɛsɛ́, basɔ́ baacɔ, owé ú ŋaá basɔ́ númbine ekúlú ekime a asana ne Yésus. Aáná baacɔ á bɔ́ŋa bá ɔlɛcaka olíhe ú Yésus náásɔ́, basɔ́ baacɔ ebé tu ŋe sú wé. 12Ɛ́ɛhɛ́, a yáásɔ́ aháŋá, owé wuúci ú ŋaá basɔ́ númbine ekúlú ekime ; mbá aá banɔ́, olíhe á banɔ́ sóómókíne a asana eéyé.

13Aáná basɔ́ tɔ́na e Elilé noómi tua sɔ́ŋa belumitinine Bandɔ́mɛsɛ́ bɔkɔ búmɔtɛ́ háyɛ yááŋa yɔɔ́ŋɔ́kɔ́nɔ́ anyía : « I ŋe mí lumitinine, yaátɛ́ asana ɛ ŋaá mɛ táŋáka ».4.13 Maŋ 116.10 Basɔ́ tɔ́na tu ŋe sú lumitinine, yaátɛ́ asana tu ŋa sɔ́ táŋa. 14Tu ŋe sú menyi anyía Bandɔ́mɛsɛ́ ewú u ŋeé héényi Otéŋí a Waáŋá Yésus o owé, wuúci tɔ́na ú káá basɔ́ héenyiki tɔ́na o owé anyía tua sɔ́ŋa ɔlɔŋɔ ne Yésus ; yɔ́ kɛ́la anyía tú ka sɔ́ háma nááyá ɔlɔŋɔ na banɔ́.

15Aáná muuyé mukime eémú amɔ́ tu ŋa sɔ́ lɔ́kɔ́ma áŋa a yáánɔ́ asana ɔ ɔkɛla anyía mbá yaála yí nuubo yɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ é tekéke buéŋí bikúlú bikime a baacɔ ; aáná beéŋí nyémiki Bandɔ́mɛsɛ́, bé wuúci iínjíékíne bitéŋíti buéŋí a núáyɛ́ nuúmi noómi.

Cɛɛ́tɔ ci ekúlú ekime

16Yaátɛ́ asana tu tɛ ŋá sɔ́ bɛ́nyɛ́ána anyía makasa á basɔ́ tímbíéke ; ta ciasɔ́ cɛɛ́tɔ ŋe húlé ɔtɔmbɔ butíkítíki butíkítíki, híísú hɛtányɛ́ ŋe bíkúmbútúne a mɔɔ́sɛ́ mekime. 17Yááŋa anyía muuyé mukime amɔ́ tu ŋa sɔ́ lɔ́kɔ́ma aámbáya tɛ á bá ta bɔkɔ ekúlú ayɛ́ tu ŋe sú muúmu keti na yaandándá yí nuúmi yí ekúlú ekime a yɛ́ a hɔ́la, nuúnu tu ká sɔ́ lɛ́cáka. 18Yááŋa anyía tua sɔ́ŋa na mɔŋɔlɛ́ a bɛsana bɛ́ Ɔmuaná abɛ́ baacɔ tɛ ŋá bɔ́ lɛca ne eése ; basɔ́ tɛ́ka na mɔŋɔlɛ́ a bɛsana bɛ́ ɔmɛsɛ́ abɛ́ baacɔ ŋa bɔ́ lɛca na cáábɔ́ eése. Yááŋa anyía bɛsana bɛ́ ɔmɛsɛ́ a bɛ́ ŋa lɛ́cana ne eése ti ŋeé líhe ekúlú acaha ; mbá, bɛsana bɛ́ Ɔmuaná a bɛ́ tɛ ŋá lɛ́cana ne eése ŋeé líhe bikúlú bikime.

5

1Tu ŋe sú ményi anyía mbɔ́kɔ yáásɔ́ ekule eyí tu ŋe sú líhíne ɔ ɔmɛsɛ́, ɛ́cɛ anyía ciasɔ́ cɛɛ́tɔ, ŋá káátiaka, tua sɔ́ŋa na yɔɔ́nɛ́nánɔ́ yí ciíbe ɔ Ɔmuaná acɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ fálɛ́fákɛ́na. Ciáŋa ekúlú ekime, tɛ́ cáŋa baacɔ bá ŋa bɔ́ fálɛ́fáka na cáábɔ́ aabá. 2Yaátɛ́ asana tu ŋa sɔ́ kɛ́mba aámbáya e ekule eéyé, basɔ́ na ɛcaná cɛ ɔtálɛ́na aá cɛɛ́tɔ eécí cíásɔ́ ciíbe cɛ Ɔmuaná anyía cíé bíhúéne eeci a cɛ́mɔtɛ́, 3ananyía bá basɔ́ lɛcaka anyía tua sɔ́ŋa babɛ́láŋábákánɔ́, tu tɛ asɔ́ bá cɛɛ́tɔ etémbí. 4Yááŋa anyía ekúlú ekime ayɛ́ tua sɔánáŋa e ekule eéyé, muuyé maá basɔ́ eékínyi ; tu ŋa sɔ́ kɛ́mba. Bu tɛ á bá anyía tu ŋa sɔ́ aamba ɔwaálɔ́nána na ciasɔ́ cɛɛ́tɔ eeci, mbá tu ŋa sɔ́ aamba yáaŋa ɔbɛ́tálɛ́na yɔɔ́sɔɔ́sɔ yɛ́ cɛɛ́tɔ yí etémbí, ananyía mbá olíhe á mɛ́na hú míóti bɔkɔ eébú a búáŋa bú owé. 5Bandɔ́mɛsɛ́ wuúci bɛ́muátá u ŋaá tábɔ́náka anyía tu ká sɔ́ hɛ́ŋɛ́na nyɛnamá nyɛ́ nyɛhɛŋɛna eényí, yɔ́ basɔ́ iínjie yááyɛ́ Elilé a yááŋa hibílícínyínyí e hí ŋo tóŋínyi anyía u káá basɔ́ batɛ́ákɛ́nɛ́na bɛnyɛ́ma. 6Yaátɛ́ asana tua sɔ́ŋa bonyíóyókónú na mɔŋɔlɛ́ ɔ ɔtɛ́má hú mbiɔ́kɛ ekúlú ekime. Tu ŋe sú menyi anyía ekúlú ekime ayɛ́ tua sɔánáŋa o olíhe aá cɛɛ́tɔ eécí, tua sɔ́ŋa haaca na haála ehé Otéŋí a Waáŋá ŋaá basɔ́ tábɔ́nákɛ́na. 7Tu ŋe sú líhe o ohónyí wú olumitinine noómi, tɛ́ cáŋa o ohónyí wú nyɛlɛca nyí eése nyɛ́ baacɔ. 8Ta yɛ́ cáŋa á bá anyía tua sɔ́ŋa na mɔŋɔlɛ́ ɛ ɛtɛ́má hú mbiɔ́kɛ, bú ŋa hɔ́la ɔ basɔ́ bíléníne anyía túásɔ́ bɛ́yuáta cɛɛ́tɔ eeci acɛ́ tua sɔ́ŋa ne ciíci aámbáya, anyía tu ké sú límine hoóhi ne Otéŋí a Waáŋá. 9Ɛ́ɛhɛ́ tu ŋa cáŋa asɔ́ aamba o wuúci bíléníne, ta basɔ́ ɔ ɔmɛsɛ́ ooci, ta basɔ́ ɔ Ɔmuaná nááyá. 10Yááŋa anyía basɔ́ bekime, tu ŋá sɔ́ nyɛ́mána tú ɔkɔtálɛ́mákɛ́na eé buúse bú *Kilís anyía waá basɔ́ kélísíki. Aáná u káá námaka ɔɔcɔ okime a mááyɛ́ mekilíkínyí ma bɛ́muátá, ta a mambányɛ, ta a maabɛ́.

Behényíhényi bé Kilís

11A asana eyí tu ŋe sú menyi aáná, tu ŋe sú kéké Otéŋí a Waáŋá. Yaátɛ́ asana tɔ́na tu ŋa sɔ́ bɛ́kɛ́ndɛ́na osúéne baacɔ nááyá. A aháŋá na Bandɔ́mɛsɛ́, u ŋaá basɔ́ ményi bɔmbányɛ bɔmbányɛ ; ya mɛ́ŋa na mɔŋɔlɛ́ anyía banɔ́ tɔ́na nu ŋe nú mí menyi háyɛ túánɔ́ tɔcɔɔ́cɔ́ tɔ́ ɛtɛ́má ŋaá banɔ́ tóŋínyi. 12Tu ti ŋé sú bíbééti ; tu ŋa sɔ́ aamba yáaŋa anyía núánɔ́ bámɔ́kɔ́na na bɔɔcɔ ekúlú ekime ayɛ́ nu ŋa nɔ́ bɛ́káma baacɔ a bá ŋa bɔ́ basɔ́ kákálɛ́na, bé híiteke nuúmi nɔ́ ɛkata, nuúnu tɛ́ka taaká e ci ŋeé húle ɔ ɔtɛ́má noómi. 13Yááŋa anyía mbɔ́kɔ basɔ́ tua sɔ́ŋa bɛála, tua sɔ́ŋa bɛála a asana na Bandɔ́mɛsɛ́, mbá basɔ́ tua sɔ́ŋa bambányɛ aá bɛɛtɔ́ noómi a yáánɔ́ asana. 14Yááŋa anyía nulénéne nú *Kilís náásɔ́ ŋaá basɔ́ íínjie makɛ́nda ma ɔnyiɔkɛna bɔsɔ́ɔ́kɔ́ buólí, basɔ́ tu ŋe sú ményi taaká anyía ɔɔcɔ ɔmɔtɛ́ ŋeé wééné eé buúse bɔ́ baacɔ bekime, aáná baacɔ bekime ŋe bú wéékúné ɔlɔŋɔ ne wuúci. 15U ŋeé wééné eé buúse bɔ́ baacɔ bekime, ananyía baacɔ eébé a bá bɔ́ŋa ekúlú ekime bɔɔ́sɔ tɛ háná líhe a nyíábɔ́ nyɛháŋa nyɛ́ bɛ́muátá, mbá bá aambáka ohónyí wú o wuúci bíléníne, anyía a búábɔ́ bɔmbányɛ u ŋeé wééné, yɔ́ háanyua o owé.

16Yaátɛ́ asana, o otúme aámbáya basɔ́, tu tɛ ŋá háná asɔ́ lɛca baacɔ háyɛ baacɔ bá bɔtɔhɔ, te yiíyi anyía tu ŋa sɔ́ lɛ́cáka Kilís aáná ; mbá aámbáya tu tɛ ŋá háná esú wuúci lɛca aáná. 17Aáná ɔɔcɔ okime a wáŋa e nyimónjóló ne Kilís a yáaŋa yɔɔ́sɔɔ́sɔ yɛ́ bɔlɔŋɔ ; mááyɛ́ mekilíkínyí ma buáyá ma mánaka, bɛsana bikime a yáaŋa bɛɔ́sɔɔ́sɔ nááyá.

18Bɛsana eébí bikime ŋeé húle ná Bandɔ́mɛsɛ́ bímuócí ; wuúci u ŋaa kɛ́la anyía nyiitíé a nyɛ́ ŋaá bá na basɔ́ ne wuúci á mána e elime ci Kilís. Wuúci u ŋaá basɔ́ íínjie makɛ́nda ma ɔnyiɔkɔ buólí bú omenyisiki nyiitíé ɛ ɛkatɛ́katɛ́ cɛ na baacɔ ne wuúci. 19Ɛ́cɛ anyía e elime ci Kilís, Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaa kɛ́lá anyía nyiitíé eényí á mana ɛ ɛkatɛ́katɛ́ cɛ na baacɔ bekime ne wuúci bɛ́muátá. U tɛ háná beébe fanɛna maabɔ́ maabɛ́. U ŋaá basɔ́ íinjie buhúnyi bɔ́ ɔkɔláakɛna baacɔ anyía nyiitíé á mana ne wuúci.

20Aáná tu ŋa sɔ́ nyiɔ buólí bú behényíhényi bé Kilís, búáŋa háyɛ Bandɔ́mɛsɛ́ bɛ́muátá ŋaa báŋɛna baacɔ eesú e eété ; tu beébe bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́na eé nyiínyi nyí Kilís anyía bé lumitine anyía nyiitíé a nyɛ́áŋa ɛ ɛkatɛ́katɛ́ ci ne beébe na Bandɔ́mɛsɛ́ á maná. 21A aháŋá ne Kilís, u tɛ ɔ́mɔ kɛ́la bɔɔbɛ́ ta buɔ́sɛ́, mbá ta híáná Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé wuúci túéhínyí búásɔ́ bɔɔbɛ́5.21 Bɔ́mɔtɛ́ baacɔ ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́ma anyía : « Bandɔ́mɛsɛ́ ŋe wuúci fɔnɛ́ná a bɔɔbɛ́ a yáásɔ́ asana ». ɔkɛla anyía wá basɔ́ háŋɔ́náka, túɔ́ bámɔ́kɔ́na bɛtálɛ́mánánɔ́ bɛ́ baacɔ eeyé eé buúse.5.21 Nyɛkɔ́ŋɔ́na nyí etémbí : « ɔkɛla anyía e elime ci Kilís, nyɛbɔsɔna nyɛ́ bɛsana a nyɛtálɛ́mánánɔ́ nyɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ á lɛcana náásɔ́ ».

6

1Ɛ́ɛhɛ́ háyɛ tu ŋa sɔ́ nyiɔ buólí ɔlɔŋɔ na Bandɔ́mɛsɛ́, ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na anyía, nɔtɛ kɛ́la anyía yaála yí nuubo ayɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá banɔ́ iínjíé á bɛ́cáŋa buólí bú nubókó. 2Yááŋa yɔɔ́ŋɔ́kɔ́nɔ́ anyía : « Ɛ ŋaá mɛ bɛ́kámá úúwe ɔbɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na e ekúlú a yɛnyɛmánánɔ́, míɔ kuɔŋɔ́ nohi a buɔ́sɛ́ bɔ́ nyɛkɔmba. »6.2 Ɛsa 49.8 Ánɔ lɛ́ca aná, ekúlú anyɛmánánɔ́ yí cibicibi eeye aámbáya ; aámbáya buɔ́sɛ́ bú okúmbíki baacɔ eebu hɛ́nánɔ. 3Tu tɛ ŋá sɔ́ aamba okúfítínyi ta ɔɔcɔ o ohónyí a wɔ́mɔtɛ́, anyía búásɔ́ buólí á bɛ́nyíɔ́kɔ tɛ́ka na abábɛ. 4Mbá a bɛsana bikime abɛ́ tu ŋa sɔ́ kɛla, tu ŋe sú tóŋínyi hú anyía tua sɔ́ŋa bɔnyiɔnɔ bá Bandɔ́mɛsɛ́. Ta tuasɔ́ lɔ́kɔ́máka muuyé anyána, ta mahana, ta muuyé a mɔ háányɛ́ ; ta bá basɔ́ tékeseke, tu ŋe sú eéhínyínyi buéŋí. 5Ta bá basɔ́ súbéke, ta bá ŋaá basɔ́ háya eé ciíbe cɛ ɛcaná, te bó yoósíkínyi baacɔ ɔ ɔ basɔ́ núúsi, te tuésú wéékúne buólí, tu tɛ hɛ́ta, tu tɛ nyíá tɔ́na, 6tu ŋe sú tóŋínyi ne efúúménénú yɛ́ ɔtɛ́má anyía tua sɔ́ŋa bɔnyiɔnɔ bá Bandɔ́mɛsɛ́ ne e nyimenyi nyɛ́ bɛsana noómi, ne e úúsú oweéhínyínyi weéŋí ɔ ɔtɛ́má noómi ; *Efúúménénú yí Elilé áŋa náásɔ́, tu ŋe sú léne bɔsɔ́ɔ́kɔ́ na ɔtɛ́má okime. 7Tu ŋe sú húlinyi baacɔ hú bɛsana bɛ́ taaká, Bandɔ́mɛsɛ́ basɔ́ kíndísíki. Yáásɔ́ ambányɛ yɛ́ nyɛbɛ́kɛ́lɛ́na áŋa háyɛ meléfényí ne me onuusiki baacɔ na ma ɔbɛ́kɛ́ŋákɛ́na e biité. 8Baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ ŋa bɔ́ basɔ́ iínjie nuúmi, bɔ́mɔtɛ́ basɔ́ bábákɛ́na ; a bɔ́mɔtɛ́ óómísi cáásɔ́ eénye, a bɔ́mɔtɛ́ ceéce tubisiki. Beéŋí ŋa bɔ́ basɔ́ lɛ́ca háyɛ benéŋe baacɔ, yiíyi anyía tu ŋa sɔ́ kɔɔna bɛsana bɛ́ taaká. 9Beéŋí a bɔ́mɔtɛ́ ŋa bɔ́ basɔ́ bínéŋítínyi háyɛ baacɔ ebé bé ti ŋé bú menyi, yiíyi anyía bá ŋa bɔ́ basɔ́ menyi bɔmbányɛ ; bɔ́mɔtɛ́ basɔ́ hiíteke háyɛ bitembú, ɛ́ná, basɔ́ eebe tua sɔ́ŋa taaká bɔɔ́sɔ ; bá ŋaá basɔ́ tibíle buéŋí, mbá tu ti wé. 10Ta yɛ́ cáŋa á bá anyía tu ŋa sɔ́ lɔ́kɔ́ma ɔtɛ́má ɔnua weéŋí, tu ŋa sɔ́ cɔba bɔ cɔba ne buúse o obíléne noómi. A nyɛlɛca nyɛ́ baacɔ, tua sɔ́ŋa basɔ́kásɔ́ka, yiíyi anyía tu ŋe sú céŋísi beéŋí baŋaŋa o olumitinine noómi ; bú ŋa lɛcana háyɛ anyía tua sɔ́ŋa aabá éfendí ; aá taaká tua sɔ́ŋa na bɛnyɛ́ma bikime.

11Baláamɛ bá Kɔlɛ́ɛntɛ, tu ŋa sɔ́ banɔ́ húúníne úúsú ɔtɛ́má okime, tuɔ́ banɔ́ láakɛna bɛsana bikime ; basɔ́ ta ɔ banɔ́ nambɛna bɔkɔ. 12Aá basɔ́, tu ŋa sɔ́ banɔ́ léne buéŋí, mbá banɔ́ nu tɛ ŋá háná anɔ́ basɔ́ léne. 13Aáná ɛ ŋaá mɛ́ táŋa náánɔ́ aaha háyɛ síkíne ŋá táŋa ná bááyɛ́ baáná ; ɛ́ɛhɛ́ banɔ́ tɔ́na, ánɔ basɔ́ huúnékíne cíínú ɛtɛ́má ikime.

Na bɔmbányɛ na bɔɔbɛ́ ti ŋé bú kéndinyi

14Nɔtɛ tákáka mekendinyi e nyikílínyi nyɛ́ bɛsana na baacɔ e bé ti ŋé bú lumitinine Bandɔ́mɛsɛ́. Énu menyí anyía na bɔmbányɛ na bɔɔbɛ́ ti ŋé bú kéndinyi ta buɔ́sɛ́, te ne eese, ne ibíne. 15Híáná tɔ́na, ne *Kilís na Bɛlɛ́al6.15 Nyiínyi eényí áŋa nyɛ́ ɔlɔ́ŋɔ́kɔ ta Sátan, ta anyía Munuusi Kilís. tɛ abɔ́ bá bá ɔlɔ́kɔ́mákána ; aáná ne mulumitinine Kilís ne mu-ti-lumitinine tɛ abɔ́ bá bá ɔbámɔ́kɔ́na na ɔbɛ́táá ɔ́mɔtɛ́. 16Bɛbɔ́kɔ́bɔ́kɔ tɛ á bá ne nyilimíné eé *Ciíbe cɛ Bandɔ́mɛsɛ́ ; basɔ́ tua sɔ́ŋa Ciíbe cɛ Bandɔ́mɛsɛ́ a wáŋa wɔɔ́sɔ. Yááŋa háyɛ u ŋaá kɔɔna ɔsɛ : « I ké ké mí limekíne náábɔ́, ɛ kandaka a ciabɔ́ ɛkatɛ́katɛ́, míɔ bá ciabɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́, beébe báámɛ baacɔ. »6.16 Lef 26.11-12 ; Ese 37.2717Yaátɛ́ asana Síkíne Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá kɔɔna ɔsɛ : « Ánɔ hatɔ́kɔ́na ɛ ɛkatɛ́katɛ́ cɛ bɛɛbɛ́ bɛ́ baacɔ eébí, ánɔ cɔbáka haaca ne biíbi. Nuti bítíse bɔkɔ bɔ́ mɔnyɔ́kɔ́lɔ́ a búmɔtɛ́;6.17 Ɛsa 52.11 aáná ɛ ká mɛ́ banɔ́ káháka ne obíléne.6.17 Ese 20.34, 4118Ɛ́ɛhɛ́ ɛ ká mɛ bá cianɔ́ Síkíne, núɔ́ bámɔ́kɔ́na báámɛ baáná, ne e beénjú, na a banɔ́mɔcɔ́. Buhúnyi bú Síkíne Bandɔ́mɛsɛ́, Alámakɛ́nda, eébú búáŋa. »6.18 2Sm 7.8, 14

7

1Baláamɛ bá ɔtɛ́má, Bandɔ́mɛsɛ́ maá basɔ́ bɛ́tánákɛ́na ɔ basɔ́ iínjíékine bɛnyɛ́ma eébí bikime. Yaátɛ́ asana túá nyɛanáka ɔkɛla bɛsana bɛ́ mɔnyɔ́kɔ́lɔ́ na aá ciasɔ́ cɛɛ́tɔ ne eé cíísú ɛtɛ́má áyá ; túá bɛ́kɛ́ndákɛ́na ɔbámɔ́kɔ́nɛ́na ekúlú ekime befúúménénú bɔmbányɛ bɔmbányɛ, tu líhéke háyɛ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé léne o o wuúci kéke.

Bóol ŋeé bíléne a asana ne belumitinine bá Kɔlɛ́ɛntɛ

2Ɛ ŋaá mɛ́ hálɔ́mɔ́nɛ́na ɔ banɔ́ laana anyía ánɔ basɔ́ húúnékíne cíínú ɛtɛ́má ikime. Basɔ́ ta ɔkɛla ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ asana a yaabɛ́, te onenisi ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ úúyé olumitinine, mbá ta ɔnyɛana ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ bɔkɔ. 3Ɛ tɛ ŋá mɛ kɔɔna aáná anyía yámɛ banɔ́ túméke andányɛ́, mbá yááŋa háyɛ yámɛ́ kɔɔna anyía tu ŋa sɔ́ banɔ́ léne buéŋí, tú ma sɔ́ banɔ́ háya e cíísú ɛtɛ́má noómi ; te o olíhe, te o owé, tua sɔ́ŋa ɔlɔŋɔ. 4Ya mɛ́ŋa ɔháyánɔ́ mɔŋɔlɛ́ buéŋí náánɔ́, nu ŋe nú mi iínjie bɔɔcɔ, nu mi kíndísíki ɔtɛ́má. Ta ayɛ́ ya mɛ́ŋa ɔlɔ́kɔ́mákánɔ́ muuyé muéŋí, ɛ tɛ ŋá mɛ kasa ; mbá ta híáná i ŋeé mi bíléne, ya mɛ́ŋa háyɛ nyitíne nyí bilúŋe.

5Yááŋa anyía, a nyíásɔ́ nyɛkaáháma aaha a Masɛtuán, tu tɛ ɔ́mɔ sɔ́ bɔ́ŋɔ ohónyí wú ohélúméke te butíkítíki, mbá tu ŋa sɔ́ lɔ́kɔ́máká anamánamá cé muuyé ekime. Baacɔ ŋa bɔ́ bá bábɔ́ basɔ́ núúsiki, basɔ́ tɔ́na ne bulíkílíki aasɔ́ ɛ ɛtɛ́má. 6Yááŋa anyía ekúlú ekime ayɛ́ baacɔ á bɔ́ŋa bakasákánɔ́, Bandɔ́mɛsɛ́ u ŋeé beébe kíndísi. Wuúci u ŋaá basɔ́ hélúmúkúnyi ɛtɛ́má a tɔɔna ekúlú eyí Tite ŋa kaá hámá. 7Tɛ́ cáŋa hú a asana eéyé cíísú ɛtɛ́má ŋaá halɔ́mɔ́kɔ́ná a tɔɔna, mbá tɔ́na Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ kíndísíki a bɛsana abɛ́ u ŋaá basɔ́ láákɛ́na. Ɔsɛ nu ŋe nú wuúci kíndísíkí, banɔ́ na ɛcaná ciéŋí ci ɔ háná mɛ lɛca ; nu bɛ́kákálákɛ́na yáánɔ́ aabɛ́ yɛ́ nyɛbɛ́kɛ́lɛ́na, banɔ́ bebíínjíénú e nyiwééné ɔ mɛ́ kamɛna. Aáná bɛsana bikime eébí ŋa háná émi íínjie obíléne weéŋí ɔ ɔhɔla.

8Yááŋa anyía ɛ tɛ ŋá mɛ bɛ́kákálɛ́na aámbáya e nufule anɔ́ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ ɔ́ɔ́ŋɔ́kɛ́na,7.8 Fanáka nyihembule nyí 2.3. anyía nú ŋaá banɔ́ íínjíé ɔtɛ́má ɔnua. Ɛ ŋa cáŋa ámɛ bɛ́kákálákɛ́na ananyía núámɛ́ nufule ŋaá banɔ́ íínjíé ɔtɛ́má ɔnua e hikéti hí ekúlú. 9Mbá aámbáya i ŋeé mi bíléne buéŋí, tɛ́ cáŋa a asana ne úúnú ɔtɛ́má ɔnua, mbá ananyía úúnú ɔtɛ́má ɔnua ŋaá banɔ́ ɔ́ɔ́lɛ́tá ɔ ɔbɛ́kákálákɛ́na máánɔ́ maabɛ́,7.9 Nyɛkɔ́ŋɔ́na nyí etémbí : « ɔbɛ́kɔ́ŋɔ́nákɛ́na ɛtɛ́má », ta anyía « okumbutune nyɛbɛ́kɛ́lɛ́na ». mbá nu sɔ́mba ɔkɔlɔ́ eé meéme. Bú ŋeé bilénékíne Bandɔ́mɛsɛ́ aáná, tu ŋa sɔ́ lɛ́cá anyía tu tɛ ɔ́mɔ sɔ́ banɔ́ kɛ́la bɔɔbɛ́. 10Yááŋa anyía ɔtɛ́má ɔnua ewú ú ŋe bíléníne Bandɔ́mɛsɛ́ ŋɔ kɔ́ŋɔ́na ɔtɛ́má ú ɔɔcɔ anyía wɔ́ nɔhɔ ; bé ti ŋé wuúci kákálɛ́na ta buɔ́sɛ́. Mbá nyɛnamá nyɛ́ ɔtɛ́má ɔnua e nyí ŋeé tímbie baacɔ bá ɔmɛsɛ́ ŋeé beébe héléníne owé. 11Úúnú ɔtɛ́má ɔnua ŋee bílénékíne Bandɔ́mɛsɛ́ ; aámbáya aná, ánɔ lɛcá bɔkɔ abɔ́ ú maá banɔ́ kɛ́laka : Aayá a nyɛlɛca, nú me nú bíínjie na ɔtɛ́má okime o otóŋínyi anyía nu tɛ ŋá háná énu léne bɔɔbɛ́ ; nu ŋa nɔ́ bɛ́kákálɛ́na banɔ́ bɛ́muátá nyɛnamá na nyɛ́ mahana ne nyí bulíkílíki a asana eéyé. Nua nɔ́ŋa na ɛcaná cɛ ɔ mɛ lɛcɔtɔna, núá aambaka ɔkɛla háyɛ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé léne anyía bá bɔ́nɔ́sɛa mɔkɛla maabɛ́. Nú me nú tóŋgínyi ihényí ikime anyía nu tɛ anɔ́ kɛ́la na hɛkɔma a asana eéyé.

12Ɛ́ɛhɛ́ nufule anɔ́ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ ɔ́ɔ́ŋɔ́kɛ́ná tɛ ŋá lɛca ɔɔcɔ oócí awɔ́ u ŋa kɛ́láka bɔɔbɛ́, mbá te ooci awɔ́ sɔ́ɔ́kɔ́ ŋeé wuúci kɛla bɔɔbɛ́ ; mbá i ŋe mí nuúnu ɔɔ́ŋɔ́kɔ́ anyía núénú ményi bɔmbányɛ eé buúse bɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́ anyía nu ŋa nɔ́ basɔ́ léne ne úúnú ɔtɛ́má okime. 13A yaátɛ́ asana, aámbáya tua sɔáŋa na ɔtɛ́má a tɔɔna.

Tua sɔ́ŋa na ɔtɛ́má a tɔɔna, mbá asana yí etémbí áŋa tɔ́na a yɛ́ a hɔ́la. Tu ŋe sú bíléne tɔ́na a asana ne obíléne ú Tite, anyía banɔ́ bekime nu ŋe nú wuúci iínjie mbuumu ɔ ɔtɛ́má noómi. 14Ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ lembiki buéŋí ɔ ɔhɔla eé buúse bú Tite, bú ŋa lɛcana aámbáya anyía ɛ tɛ ɔ́mɔ banɔ́ lémbi e etémbí. Bɛsana bikime abɛ́ tu ŋa sɔ́ banɔ́ laana áŋa taaká, híáná nyilémbi nyikime anyɛ́ tu ŋa sɔ́ banɔ́ lémbiki eé buúse bú Tite áŋa tɔ́na taaká. 15Aáná nulénéne anɔ́ u ŋaá banɔ́ léne áŋa nuhɔ́lánɔ́ buéŋí, ekúlú ekime ayɛ́ u ŋa bɛ́táá nyíánɔ́ nyɛlɔ́kɔ́mɛ́na anyɛ́ nua nɔ́ŋa bé wuúci lɔ́kɔ́mákɛ́nánɔ́ banɔ́ bekime, ɔlata ne nyikéke enyí nú ŋe nú wuúci kékéké ne bulíkílíki. 16I ŋeé mi bíléne buéŋí anyía ya mɛ́ŋa ɔháyánɔ́ mɔŋɔlɛ́ náánɔ́ a bɛsana bikime.

8

Hibílícínyínyí hí nyiínjie nyí belumitinine bá Masɛtuán

1Baláamɛ, tu ŋa sɔ́ aamba anyía nuénu menyi anyána Bandɔ́mɛsɛ́ ŋoó tóŋínyi yááyɛ́ ambányɛ yɛ́ ɔtɛ́má aaha ná baacɔ bá tuɔ́bɔ tú belumitinine tú ekéti yí iisí yɛ́ Masɛtuán. 2Beébe bá ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́máka anamánamá cé muuyé. Te beébe na ɔsɔ́ka weéŋí, bá ŋa bɔ́ bá háyɛ nyitíne nyí bilúŋe owiínjíékíne bɛnyɛ́ma biéŋí ɔ ɔhɔla ne obíléne weéŋí ɔ ɔtɛ́má. 3Ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ laana anyía bé ŋe bú iínjíékíne bɛnyɛ́ma háyɛ nyíábɔ́ nyɛbɔ́ŋɔ áŋa ; ɛ́ɛ, bé ŋe bú iínjíékíne ɔ ɔhɔla nyíábɔ́ nyɛbɔ́ŋɔ, ta ɔɔcɔ te o beébe éékínyi. 4Bá ŋa bɔ́ basɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́ná buéŋí anyía túésú lúmítíne anyía te beébe tɔ́na bébú hííte nuafa ɔ ɔtɔ́mɛ́na belumitinine *Kilís bé *Yuté nyiɔ́lɔ. 5Aáná bá ŋa bɔ́ kɛ́láka ɔ ɔhɔla nyɛbɛ́táá anyɛ́ tu ŋa sɔ́ bá ne nyiínyi anyía bá bɔ́ŋa bá ɔkɛlaka. Bá ŋa bɔ́ cáŋa o bíínjie beébe bɛ́muátá né Otéŋí a Waáŋá Yésus ; bé ŋe síké bíínjie náásɔ́ a nyɛháŋa nyɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́.

6Yaátɛ́ asana tu ŋa sɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́ná buéŋí Tite anyía wé kúényínyi ambányɛ yí buólí eéyé eyí u ŋeé túmé aanɔ́ ɛ ɛkatɛ́katɛ́. 7Nua nɔ́ŋa na makɛ́nda buéŋí ɔ ɔhɔla bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bɛsana bikime : Te o olumitinine noómi, te o ohulinyi baacɔ Bɛsana bɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ; te o omenyi taaká, te o obíínjie buéŋí e nyiwééné ná Bandɔ́mɛsɛ́, ta ɔ ɔ basɔ́ léne buéŋí. Aáná bú ŋaá basɔ́ bíléníne anyía núánɔ́ kɛ́nda tɔ́na buéŋí ɔ ɔhɔla e nuubo eénú anɔ́ nua nɔ́ŋa bakɛlákánɔ́.

8Ɛ tɛ ŋá mɛ́ banɔ́ láana asana eéyé anyía yámɛ́ banɔ́ éékínyi. Yááŋa anyía ɛ ŋa mɛ́ aamba ɔ banɔ́ tóŋínyi nyibíínjie nyɛ́ bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bɔ́mɔtɛ́, ananyía núénú ményi anyía nu ŋe nú léne taaká bɔsɔ́ɔ́kɔ́. 9Nu ŋe nú ményi yaála yí nuubo eyí uusú Otéŋí a Waáŋá Yésus Kilís áŋa ne yiíyi. Wuúci awɔ́ u ŋaá bá na bɔnɔ́mɛ, u ŋeé bíhélúmúnyi wuúci bɛ́muátá ɔsɔ́kásɔ́ka anyía núánɔ́ bámɔ́kɔ́na na bɔnɔ́mɛ.

10A nyiámɛ, ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ láana bɔ laana asana a yá banɔ́ nyɛmana. Yááŋa anyía, a hiɔŋɔ ehinyíé, banɔ́ nu ŋa nɔ́ cáŋa ɔháŋa ɔkɛla asana eéyé ; nuɔ́ bámɔ́kɔ́na tɔ́na baacɔ bé buúse o otúme o yiíyi kɛla. 11Ɛ́ɛhɛ́, aámbáya aná, búáŋa bɔmbányɛ anyía núénú yiíyi nyíóyísínyi ɔkɛla ; ánɔ kɛláka ne obíléne ɔ́mɔtɛ́ awɔ́ nu ŋa nɔ́ bá ne wuúci ekúlú ayɛ́ nu ŋa nɔ́ sɔ́mbɔ́tɔ́ná, núo wiínjíékíne háyɛ nyíánɔ́ nyɛbɔ́ŋɔ áŋa. 12Yááŋa anyía, ekúlú ayɛ́ ɔɔcɔ á háŋa owiínjie bɔkɔ na ambányɛ yɛ́ ɔtɛ́má, Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaa káha nyíáyɛ́ nyiínjie eényí, u fanakɛna nyɛbɔ́ŋɔ nyɛ́ ɔɔcɔ oócí, mbá tɛ́ cáŋa a bɔkɔ abɔ́ u tɛ á bá ne buúbu. 13Asana ayɛ́ ɛ ŋa mɛ́ kɔɔna tɛ á bá anyía ákɛlá núánɔ́ ɔ́ɔ́lɔ́kɔ bɔsɔ́ɔ́kɔ́, mbá nu lɔbɔkɔ ɔ ɔsɔ́ka noómi. Eéʼeé, yááŋa hú anyía núánɔ́ bámɔ́kɔ́na bɔkɔ búmɔtɛ́. 14E ekúlú eéyé, nua nɔ́ŋa nú ɔwɔɔ́lɔ́kɔ bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bá bɔ́ŋa ne mecíli. Aáná buɔ́sɛ́ a búmɔtɛ́ ebú mecíli káá banɔ́ hámɛ́na, bɔsɔ́ɔ́kɔ́ e bulúŋú bɔ́ bɛnyɛ́ma noómi, bɔ́ banɔ́ ɔ́ɔ́lɔ́kɔ tɔ́na. Bú ŋo tóŋínyi anyía nua nɔ́ŋa bɔkɔ búmɔtɛ́. 15Bú káá bá háyɛ búáŋa buɔ́ŋɔ́kɔ́nɔ́ anyía : « Mɔkɔca bɛnyɛ́ma bɛ́ ɔnyíá biéŋí tɛ ɔ́mɔɔ́ bá na bɛnyɛ́ma ɔ ɔhɔla ; aáná mɔkɔca bitíkítíki tɛ ɔ́mɔɔ́ yába bɔkɔ. »8.15 Nyh 16.18

Ne Tite na baláayɛ́

16Bandɔ́mɛsɛ́ ŋa kɛ́lá anyía ɔtɛ́má ú Tite é bíínjíé e nyiwééné bɔkɔ búmɔtɛ́ háyɛ basɔ́ ɔ ɔ banɔ́ ɔ́ɔ́lɔ. Tu ŋe sú íínjie Bandɔ́mɛsɛ́ bitéŋíti a asana eéyé. 17Tite ŋe lúmítíne, ne obíléne okime, asana eyí tu ŋe sú wuúci batá ; yó tóŋínyi nyibíínjie nyiéŋí ɔ ɔhɔla, anyía wuúci bɛ́muátá u ŋaá háŋá ɔfaaya náánɔ́. 18Tú ma sɔ́ tɔ́ma tɔ́na uusú onyíinyí a wɔmɔtɛ́ ɔlɔŋɔ ne Tite ; wuúci oócí tuɔ́bɔ tú belumitinine *Kilís tukime ŋeé lémbi, anyía u ŋeé húlínyi bɔmbányɛ bɔmbányɛ baacɔ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma. 19Tɛ́ cáŋa hú a asana eéyé tu ŋe sú wuúci tɔ́ma, mbá tuɔ́bɔ tú belumitinine Kilís tú iisí cɛ Masɛtuán tú ŋeé wuúci táfá anyía wá bámɔ́kɔ́nɛ́na yáásɔ́ ekendinyi yí buólí o húle bánda nyiínjie.8.19 Bɔkɔ búmɔtɛ́ na BBƐ 14.23. Ambányɛ yí buólí eéyé ayɛ́ tu ŋa sɔ́ nyiɔ kéé yíínjie uusú Otéŋí a Waáŋá nuúmi ; yí tóŋgínyi ambányɛ yɛ́ nyɛháŋa nyɛ́ ɔtɛ́má ayɛ́ tu ŋa sɔ́ aamba ɔwɔɔ́lɔ baacɔ. 20Aáná tu ŋe sú bíkékényi buéŋí ɔtákɛ́na bɛandándá bɛ́ mɔɔnyɛ́ eébí, anyía ɔɔcɔ tɛ basɔ́ kákálɛ́na. 21Tu ŋa sɔ́ áamba ɔbámɔ́kɔ́nɛ́na na ambányɛ yɛ́ nyɛbɛ́kɛ́lɛ́na ne eé buúse bɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ne eé buúse bɔ́ baacɔ áyá.

22E bífendí bɛ́ baacɔ eébí, tú ma sɔ́ tɔ́ma tɔ́na uusú onyíinyí u olumitinine a wɔmɔtɛ́ ; wáŋa ɔɔcɔ awɔ́ tua sɔ́ŋa o o wuúci aákɔ́nákɛ́nánɔ́ bɔmbányɛ bɔmbányɛ bikúlú biéŋí, tuɔ́ lɛca anyía wáŋa obíínjíénú buéŋí ɔ nyiɔ́nɔ Bandɔ́mɛsɛ́ buólí. Aámbáya ú meé bíínjie tɔ́na buéŋí ɔ ɔhɔla, anyía wáŋa na mɔŋɔlɛ́ meéŋí na banɔ́. 23A aháŋá ne Tite, wáŋa yáámɛ ekendinyi yí buólí, tu naŋa tuesú nyiókínyi ɔ ɔ banɔ́ ɔ́ɔ́lɔ́kɔ. A aháŋá na báásɔ́ benyíinyí bé olumitinine a bá bɔ́ŋa ɔlɔŋɔ ne Tite, bá bɔ́ŋa ɛndɔ́ma cɛ́ tuɔ́bɔ tú belumitinine Kilís náánɔ́ ; búábɔ́ buólí ŋe yiínjie Kilís nuúmi. 24Ɛ́ɛhɛ́, énu tóŋínyi aná baacɔ eébé anyía nu ŋe nú beébe léne taaká taaká, anyía baacɔ bá tuɔ́bɔ tú belumitinine e bé ŋe bú beébe tɔ́ma ébú menyi anyía bɔɔcɔ abɔ́ tu ŋa sɔ́ bá ne buúbu náábɔ́ a yáánɔ́ asana áŋa taaká.

9

Bóol ŋeé hembúlíne Bɔkɔlɛ́ɛntiɛ́ŋ asana a yɛ́mɔtɛ́

1Yááŋa anyíaʼo, bú tɛ ŋɔ́ɔ yɔ́ɔ́lɔ anyía yámɛ banɔ́ ɔ́ɔ́ŋɔ́kɛ́na nufule a asana na nyiɔ́lɔ a nyɛ́ ŋa lɛ́ca belumitinine *Kilís bé Yuté.9.1 Fanáka 1Kɔ 16.1-4 ; Lom 15.25.2I ŋe mí menyi bíánɔ́ bɛmbányɛ bɛ́ ɛbɛ́táá a asana eéyé ; yaŋɔ́ na bɔɔcɔ buéŋí ɛ ɛkatɛ́katɛ́ cɛ Bamasɛ́tɔ́niɛ́ŋ.9.2 Fanáka nyihembule nyí 1.16. I ŋe mí beébe laákɛ́na ɛsɛ́ : « O otúme a hiɔŋɔ ehinyíé belumitinine Kilís bé ekéti yí iisí yɛ́ Akayí9.2 Bálɛ́ka cɛ Kɔlɛ́ɛntɛ áŋa i iisí cɛ Akayí. na maá bɔ́ bɛ́tábɔ́náka o beébe ɔɔ́lɛ́ta. » Nyíánɔ́ nyibíínjie e nyiwééné áŋa nyikíndísíkínyi bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bɔ́mɔtɛ́ beéŋí.

3Aáná ɛ́ ma mɛ́ banɔ́ tɔ́mɛ́na báásɔ́ benyíinyí bé olumitinine ɔ ɔkɛla anyía bábɔ́ banɔ́ kúána babɛ́tábɔ́nákánɔ́ taaká taaká a nyiɔ́lɔ anyɛ́ ɛ ŋa mɛ́ cáŋa o beébe laakɛna ; nyiámɛ nyɛ-banɔ́-lémbi tɛ bɛ́cáŋa buólí bú nubókó. 4Yááŋa anyía, mbɔ́kɔ tɛ́ cáŋa aáná, keyé ekúlú ayɛ́ ɛ ká mɛ́ faaya ɔlɔŋɔ na Bamasɛ́tɔ́niɛ́ŋ, tuɔ kuana anyía nu tɛ ŋá nɔ́ bɛ́tábɔ́na a nyiɔ́lɔ eényí, nu ké nú mi lemisi aatɔ́, banɔ́ tɔ́na nuɔ́ bá na aatɔ́ ɔlama eébú eé buúse. 5Yaátɛ́ asana ɛ ŋa mɛ́ lɛca bɔmbányɛ ɔ ɔbata báásɔ́ benyíinyí bé olumitinine anyía bá cáŋa ɔfaaya, bá bándáka nyiínjie anyɛ́ nu ŋa nɔ́ bɛ́táná owiínjie. Aáná a nyiámɛ nyɛkaáháma, nu ká nɔ́ bá ɛ́cɛ nú ma nɔ́ bándáka nyiínjie eényí, nyɛ́ɔ lɛ́cána anyía nu ŋe nú íinjie na yáánɔ́ ambányɛ yɛ́ ɔtɛ́má ekime, tɛ́ cáŋa ɔɔcɔ wá banɔ́ eékínyi owiínjie.

Bɛnamá e bí ŋe húle e nuubo noómi

6Énu menyí anyía ɔɔcɔ ewú u ŋeé míene hú tuandándá tú moohó ma bɛnyɛ́ma káá bándáka hú tuandándá tɔ́ bɛnyɛ́ma. Ɔɔcɔ ewú u ŋeé míene moohó meéŋí káá bándáka tɔ́na bɛnyɛ́ma biéŋí.9.6 Ɛnj 22.87Aáná ɔɔcɔ okime á nyɛmána wu owiínjie a nyɛsɔ́mbɔ́tɔ́na nyí uúyé ɔtɛ́má ne obíléne, u ti bícúcúle, bé ti wuúci eékínyi. Yááŋa anyía, Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé léne ɔɔcɔ ewú u ŋe yiínjie ne obíléne okime. 8Bandɔ́mɛsɛ́ áŋa na makɛ́nda ma ɔ banɔ́ nyɛhɛ́tɛ́na anamá cá bɛnyɛ́ma ekime ɔ ɔhɔla, bɔkɔ tɛ banɔ́ bɛ́ambɛna. Aáná nu ká nɔ́ bá na bɛnyɛ́ma biéŋí ɔ ɔhɔla, bɛ́ ɔ banɔ́ ɔɔ́lɔ́kɔ ɔ ɔkɛla bɔsɔ́ɔ́kɔ́ bɛmbányɛ bɛ́ bɛsana bikime. 9Aáná yááŋa yɔɔ́ŋɔ́kɔ́nɔ́ anyía : « Ɔɔcɔ u ambányɛ yɛ́ ɔtɛ́má ŋoo bóosi basɔ́kásɔ́ka buéŋí na bɛnyɛ́ma ; u káá cɔba ne buúse ɔ ɔkɛla aáná ɔ ɔhɔla bikúlú bikime ».9.9 Maŋ 112.910Bandɔ́mɛsɛ́, wuúci u naŋa we yiínjíékíne baacɔ ne moohó na bɛnyɛ́ma bɛ́ ɔnyíá biéŋí.9.10 Ɛsa 55.10 U káá banɔ́ biíbi iínjíékíne, yó tékisiki moohó ɔkɛla anyía núánɔ́ nuubo á ááŋánáka buéŋí ɔ ɔhɔla. 11U káá banɔ́ iínjíékine bɛnyɛ́ma biéŋí ɔkɛla anyía núánɔ́ cɔba ne buúse o oboosi bɔsɔ́ɔ́kɔ́ ; aáná baacɔ beéŋí ké bú iínjíékine Bandɔ́mɛsɛ́ bitéŋíti ɔ ɔbɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na noómi a asana na nyíánɔ́ nyiɔ́lɔ enyí tu ké sú beébe cɔbanɛna. 12Yááŋa anyía, asana eyí nyiínjie eényí kéé tóŋínyi tɛ káá bá hú nyiɔ́lɔ nyɛ́ bɔnyiɔnɔ Bandɔ́mɛsɛ́ nyiínyi ne nyiínyi. Mbá yí ké yiínjie baacɔ beéŋí makɛ́nda me owiínjíékíne Bandɔ́mɛsɛ́ bitéŋíti. 13A nyíánɔ́ nyiɔ́lɔ eényí, nu ké nú tóŋgínyi baacɔ nyíánɔ́ nyibíínjie o olumitinine. Baacɔ beéŋí ké bú nyémiki Bandɔ́mɛsɛ́ a asana eyí nu ŋe nú wuúci lɔ́kɔ́mɛ́na e nyilumitinine enyí nu ŋe nú lumitinine Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma yí *Kilís. Bé ké bú wuúci nyémiki tɔ́na a asana eyí nu ŋe nú beébe boósi, nu boósíki tɔ́na baacɔ bé etémbí bekime. 14Aáná bé ké búle abɔ́ banɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́nɛ́na Bandɔ́mɛsɛ́ a asana ayɛ́ u ŋaá banɔ́ nyɛhɛ́tɛ́na bɛnyɛ́ma a yááyɛ́ yaála yí nuubo, 15tú wuúci iínjíékíne bitéŋíti a asana na yááyɛ́ yaála yí nuubo a yɛ́ tɛ á bá ne iŋetí.

10

Bóol ŋaá kámɛna búáyɛ́ buólí bɔ́ ɔɔcɔ u ɛndɔ́ma

1Yaŋɔ́ Bóol, yaŋɔ́ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na ne o osiotóto na a ambányɛ yɛ́ ɔtɛ́má háyɛ ú Yésus Kilís… Baacɔ ŋa bɔ́ kɔɔ́na báyɛ ya mɛ́ŋa obílóósínyi ɔ ɔmɛsɛ́ ekúlú ayɛ́ ya mɛ́ŋa eénú eé buúse ; asana ɔ́mɔtɛ́ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ sáamɛna buéŋí ekúlú ayɛ́ ya mɛ́ŋa haaca na banɔ́. 2Ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na, nɔtɛ kɛlá bɔkɔ a búáŋa bɔ́ ɔkɛla anyía núénú mi éékínyi ɔ banɔ́ saamɛna ekúlú ayɛ́ ɛ ká kaá mɛ háma aáhá náánɔ́. Ya mɛ́ŋa hoóhi na ɔ banɔ́ sáamakɛna, anyía bɔ́mɔtɛ́ baacɔ náánɔ́ ŋa bɔ́ bɛ́táá anyía ɛ ŋa mɛ́ nyiɔ buólí hú a nyɛbá nyɛ́ baacɔ ; i ké mí beébe saamakɛna efule tɛ́ka. 3Aá taaká tua sɔ́ŋa bɔtɔmbɔ́tɔ́mbɔ, anyía tu ŋe sú líhe ɔ ɔmɛsɛ́ a nyɛbá nyɛ́ bɔnyɛ baacɔ ; mbá ɛcálɛ acɛ́ tu ŋa sɔ́ nua, tu tɛ ŋá sɔ́ nua a nyɛbá nyɛ́ bɔnyɛ baacɔ. 4Máásɔ́ meléfényí ti ŋé húle a bɔnyɛ baacɔ, mbá mááŋa meléfényí ma makɛ́nda e mé ŋeé húle ná Bandɔ́mɛsɛ́ ; ma ɔ́ɔ́lɔ́kɔ ɔbɛ́a tukáká. Tu ŋa sɔ́ cákala bɛála bí injiŋé bɛ́ baacɔ ; 5tu ŋa sɔ́ yáka buhúnyi bukime bɔ́ bumálá a bú ŋá cúána baacɔ ohónyí wú omenyinyi na Bandɔ́mɛsɛ́. Tu ŋa sɔ́ kɔ́ŋɔ́na ɛbɛ́táá cɛ́ baacɔ anyía bá lɔ́kɔ́mákɛ́na yáaŋa *Kilís. 6Ekúlú ekime eyí nu ké nú tóŋínyi anyía nu ŋa nɔ́ lɔ́kɔ́mɛ́na Kilís bɔmbányɛ bɔmbányɛ, tua sɔ́ŋa babɛ́tábɔ́nákánɔ́ tɔ́na ɔ ɔbɔ́nɔ́sia ɔɔcɔ okime a wá yánáŋa na aatɔ́ ɔnata.

7Ánɔ lɛcáka bɛsana aná.10.7 Nyɛkɔ́ŋɔ́na nyí etémbí : « Nu ŋa nɔ́ lɛca bɛsana hú ne eése. » Mbɔ́kɔ ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ ŋeé menyi bɔmbányɛ e uúye ɔtɛ́má noómi anyía wáŋa ɔɔcɔ u Kilís, u ŋá nyɛmána wu omenyi tɔ́na anyía basɔ́ tɔ́na tua sɔ́ŋa baacɔ bé Kilís háyɛ wuúci. 8Yááŋa anyía Otéŋí a Waáŋá ŋeé mi iínjíé bɔɔcɔ anyía yámɛ́ banɔ́ ɔ́ɔ́lɔ́kɔ, núánɔ́ kɔ́máka o olumitinine ; tɛ́ cáŋa anyía yámɛ́ banɔ́ aáhákɛ́na e eciké.10.8 Fanáka 13.10ne Sel 1.10. Te yemi bíbéétíki buéŋí e buúbu, ɛ tɛ ŋá mɛ lɔ́kɔ́ma aatɔ́ ɔlama, te butíkítíki. 9Bá ŋaá kɔ́ɔna báyɛ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ líkímísi bu líkímísi na túámɛ tufule. Bú tɛ á bá aáná. 10Yááŋa anyía baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ ŋa bɔ́ kɔ́ɔna anyía : « Tufule tú Bóol áŋa ne mehúnyi a má ŋa láma, ma káláka buéŋí ; mbá ekúlú ayɛ́ wáŋa eé buúse bɔ́ baacɔ, u tɛ ŋáá kɛ́nda, bé fékítíkínyi mááyɛ́ mehúnyi. » 11Baacɔ a bá ŋa bɔ́ kɔ́ɔna aáná ébú menyí anyía bɛsana bikime abɛ́ tu ŋa sɔ́ banɔ́ ɔɔ́ŋɔ́kɛ́na basɔ́ haaca, tu ké sú biíbi nyíóyísíkínyi híáná efule tɛ́ka, ekúlú ayɛ́ tu ká sɔ́ bá aanɔ́ ɛ ɛkatɛ́katɛ́.

12Tu ti ŋé sú eéhínyínyi ta ɔnyɛmana, mbá te obíkétínyínyi bɔ́mɔtɛ́ baacɔ e bé ŋe bú bíhiíte beébe bɛ́muátá anyía bá bɔ́ŋa *baáŋá. Bá ŋa bɔ́ kɛla buála, anyía bá bɔ́ŋa na núábɔ́ nuketi nɔ́ bɛ́muátá enú bé ŋe bú bíkéti ; bé ti bíhiíte i indélímínyínyi acɛ́ baacɔ a bɔ́ŋa bé o beébe télímínyi. 13Mbá, aá basɔ́, tu tɛ ŋá sɔ́ cɔba o obíbéétíki a bɛsana a bɛ́ tɛ ŋá lɛca buólí abɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ cúméke anyía tuásɔ nyiɔkɔ ; aáná tu ŋe sú oóndísi hí e buólí eébú, túɔ́ kɔ hámánána o buúbu nyiɔ náánɔ́. 14Yááŋa anyía tu ti ómo sú húlisi nyióndi nyɛ́ búásɔ́ buólí ekúlú ayɛ́ tu ŋa sɔ́ cáŋa ɔkɔɔ́ banɔ́ húlíkínyi Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma a yɛ́ ŋa lɛca asana yí Kilís. 15Aáná tu ti ŋé sú bíbééti ɔ ɔhɔla e buólí abɔ́ bɔsɔ́ɔ́kɔ́ ŋa bɔ́ nyiɔkɔ. Mbá, maasɔ́ mɔŋɔlɛ́ áŋa anyía úúnú olumitinine ŋa cɔba ɔ ɔwɔɔ́nɛ́na ɔ ɔhɔla a nyɛnamá anyɛ́ tu ká sɔ́ nyiɔkɔ buólí bú etémbí e buéŋí náánɔ́ a makɛ́nda amá bá ŋaá basɔ́ iínjie. 16Aáná tu ké ké sú húlíkínyi baacɔ Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma ɔ bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bá bɔ́ŋa a bɛhaála bí etémbí bí elime cɛ cianɔ́ iisí, tu ti bíbééti e buólí abɔ́ bɔsɔ́ɔ́kɔ́ ŋa bɔ́ nyiɔkɔ. 17Ɛ́ɛhɛ́ yááŋa anyía ɔɔcɔ okime awɔ́ u ŋa yaámba obíbééti ŋá nyɛmána wu obíbéétíki né Otéŋí a Waáŋá.10.17 Fanáka Sel 9.23 ; 1Kɔ 1.31.18Yááŋa tɔ́na anyía bé ti ŋé lumitine nyɛkɛla a nyɛmbányɛ nyɛ́ ɔɔcɔ anyía u ŋeé bíbééti ; mbá Bandɔ́mɛsɛ́ é bééti ɔɔcɔ, bú ŋo tóŋínyi anyía nyíáyɛ́ nyɛkɛla áŋa nyɛmbányɛ.

11

Bóol ŋaá táŋa asana yí beékúnyi bá bɛfala

1Ɛ́ɛ, ánɔ cáŋa mi ééhínyínyi, míɔ cɔba ɔ ɔtáŋáka háyɛ yaála yɛ́ ɔɔcɔ ; énu mi eéhínyínyi yámɛ kɛláka buála. 2Yááŋa anyía, ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ kɛ́lɛna yɔɔtɛ i iŋetí acɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋá kɛ́la, a asana ayɛ́ ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ cíkílíékéne nyɛtɔ́nɔ́ na ɔnɔ́mɛ ɔmɔtɛ́ ; wuúci wáŋa *Kilís. Nua nɔ́ŋa háyɛ ɛndɔ́ŋɔ fíómi cɛ ɔbɔ́la a wáŋa ofúúménénú ; wuúci i ké ké mi síke ná ɔnɔ́mɛ. 3Ta híáná, ɛ ŋaá mɛ bɛ́ákɛ́na buéŋí anyía, háyɛ ciɔ́hɔ ŋeé néŋéké *Ɛfa na mááyɛ́ menjiŋé, baacɔ tɔ́na tɛ banɔ́ néŋéke ɔ ɔkɔɔ́háma ayɛ́ nua nɔ́ŋa nú ɔbɛ́áhákɛ́na e eciké, nu tɛ háná látɛ́na taaká ci ohónyí [e wufúúménénú] ú Kilís. 4Yááŋa anyíaʼo, ɛ ŋaá mɛ táŋa aáná anyía, ekúlú ayɛ́ ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ á fáaya náánɔ́ ɔ ɔkɔɔ́ banɔ́ húlinyi asana yí Yésus u etémbí awɔ́ u tɛ á bá ooci awɔ́ tú ŋa sɔ́ banɔ́ hulíkínyi yááyɛ́ asana, nu ŋe nú eéhínyínyi o wuúci lɔ́kɔ́ma. Híáná tɔ́na, nu ŋe nú ééhínyínyi ɔkáha elilé yí etémbí a yɛ́ tɛ á bá eeye ayɛ́ nu ŋa nɔ́ cáŋa ɔkáha, ta ambányɛ yɛ́ ɛsɔ́ma yí etémbí a yɛ́ tɛ á bá eeye ayɛ́ nu ŋa nɔ́ lɔ́kɔ́máká, núo yiíyi lumitinine.

5I ŋeé mi bíkéti ɛsɛ́, baacɔ eébé ebé nu ŋe nú híite háyɛ balá-baacɔ bá ɛndɔ́ma, bá tɛ ŋá bɔ́ mɛ hɔ́la te butíkítíki. 6Ta ayɛ́ ɛ tɛ ŋá mɛ́ hɔ́la omenyi ɔtáŋa háyɛ beébe, i ŋe mí menyi ta híáná bɔkɔ abɔ́ ɛ ŋaá mɛ kɔɔna anyía ya mɛ́ŋa ɔ banɔ́ tóŋgínyínyi bɛsana eébí anamá ekime e bikúlú biéŋí.

7Ɔ́kɔ, ɛ́cɛ anyía ɛ ŋa mɛ́ kɛláka bɔɔbɛ́ ekúlú eyí i ŋeé mi bílóósi yaŋɔ́ bɛ́muátá ɔ ɔmɛsɛ́, míɔ banɔ́ húlikinyi Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma yɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ tɛ́ka na bɛnamá ananyía núánɔ́ bámɔ́kɔ́na ɔ ɔmuaná e ? 8Énu menyí anyía ekúlú ayɛ́ ɛ ŋaá mɛ bá náánɔ́, ɛ ŋa mɛ́ kɛ́láka anyía tuɔ́bɔ tú belumitinine Kilís a tɔ́mɔtɛ́ e bínyímísíki a yáánɔ́ asana, tuútu tú ŋa mɛ́ namáka búámɛ buólí náánɔ́. 9Ta ayɛ́ ɛ ŋaá mɛ bá na ɔsɔ́ka, yaŋɔ́ náánɔ́, i ti ómo túéhínyi ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ búámɛ bɔlamɔ́ ; hú belumitinine bá aaha a Masɛtuán bé ŋe bú mi iínjíékíné bɛnyɛ́ma bikime a bɛ́ ŋaá bá bɛ́ á mɛ bɛ́ambákɛna. I ŋeé mi bíkékényíki ɔ banɔ́ yébi ; ɛ ká mɛ́ cɔba ne buúse ɔ ɔkɛla aáná. 10Ɛ ŋa mɛ́ kɔɔna okelú ɔ ɔmuaná aá taaká ci Kilís a cɛáŋa náámɛ anyía : Ta ɔɔcɔ náánɔ́ i iisí ikime cɛ Akayí tɛ a bá wu ɔ mɛ aáŋíá nuúmi eénú. 11Mbá anyíatɛ́ ɛ ŋa mɛ́ táŋa aáná e ? Yááŋa anyía ɛ tɛ ŋá mɛ́ banɔ́ léne e ? Eéʼeé, ta Bandɔ́mɛsɛ́ bɛ́muátá ŋe ményi anyía ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ léne. 12Mbá ɛ ŋa mɛ́ kɛla aáná, ɛ cɔbaka ne buúse ɔ ɔkɛla aáná, ananyía baacɔ a bá ŋa bɔ́ aamba ohónyí wú ɔbɛ́kɔ́ɔnaka anyía bá ŋa bɔ́ nyiɔ buólí bɔkɔ búmɔtɛ́ háyɛ basɔ́ ti wuúci bɔ́ŋɔ.

13Aáná baacɔ eébé á bɔ́ŋa *baacɔ bá ɛndɔ́ma bá bɛfala, beébe bɔnyiɔnɔ e bé ŋe bú néŋe bɔsɔ́ɔ́kɔ́, bé bíhiítéke háyɛ baacɔ bá ɛndɔ́ma bé Kilís. 14Nuti kékéke asana eéyé ! Yááŋa anyía ta Sátan bɛ́muátá, u naŋa we bíhiítéke háyɛ *elilé yɛ́ bɔsɔ́ma e yí ŋo tóŋínyi eese. 15*Híáná yááŋa hɛsanasáná ekúlú ayɛ́ bááyɛ́ bɔnyiɔnɔ ŋe bú bíhííte háyɛ bɔnyiɔnɔ a bá ŋa bɔ́ nyiɔ háyɛ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé léne. Nyíábɔ́ nyibíóndísínyi káá bá hú ɔhɔ́ma bɛnamá bɛ́ maabɔ́ mekilíkínyí.

Bɛɔ́mɔ́ bí Bóol a búáyɛ́ buólí bɔ́ ɔɔcɔ u ɛndɔ́ma

16Ɛ ŋa mɛ́ hálɔ́mɔ́nɛ́na ɔkɔɔna isíʼo, nuti mi hiíte háyɛ yaála yɛ́ ɔɔcɔ ; oo, énu mi hiíte aná háyɛ yaála yɛ́ ɔɔcɔ ɔ ɔkɛla anyía yámɛ bɛ́kɔ́ɔnaka, ta yaŋɔ́ tɔ́na. 17Asana ayɛ́ ɛ ŋa mɛ́ táŋa aámbáya ti ŋé bíléníne Otéŋí a Waáŋá, ɛ ŋa mɛ́ táŋa háyɛ yaála yɛ́ ɔɔcɔ ; i menyukune anyía ya mɛ́ŋa na bɔkɔ bɔ́ ɔbɛ́kɔ́ɔnakɛna. 18Ayɛ́ yááŋa anyía baacɔ beéŋí ŋa bɔ́ bɛ́kɔɔ́na a bɛsana abɛ́ bá ŋa bɔ́ kɛ́láka ɔ ɔmɛsɛ́, ta yaŋɔ́ tɔ́na míɔ cɔba ɔ ɔbɛ́kɔ́ɔnaka. 19Tɛ́ka nɔsɛ nua nɔ́ŋa ne injiŋé ciéŋí a bɛɛtɔ́ a nyɛnamá enyí nu ŋe nú ééhínyínyi ta bɛála aá cianɔ́ ɛkatɛ́katɛ́ e ? 20Nu ŋe nú lúmitine anyía baacɔ bé etémbí ábɔ́ banɔ́ tíŋéke bɛɔ́lɛ́, bá banɔ́ nyíákɛ́na bɛnyɛ́ma, bá banɔ́ néŋéke, bá banɔ́ fénékíne, bá banɔ́ tékéséke. 21Ánɔ mɛ nyɛánɛ́nɛ́na ! Ya mɛ́ŋa na aatɔ́ ɔlama o olumitine anyía tua sɔ́ŋa bɔcɔ́ɔ́cɔ́ buéŋí.

Yiíye anyía ɛ ŋaá mɛ táŋa háyɛ yaála yɛ́ ɔɔcɔ, ɛ bɛ́kɔ́ɔnaka a bɛsana a bɛ́mɔtɛ́ abɛ́ bɔsɔ́ɔ́kɔ́ ŋa bɔ́ bɛ́kɔ́ɔnɛna. 22Ta bá bɔ́ŋa baacɔ bé Ebélé, yaŋɔ́ tɔ́na ya mɛ́ŋa ɔɔcɔ u Ebélé ; ta bá bɔ́ŋa *Besuif, yaŋɔ́ tɔ́na ya mɛ́ŋa u Besuif ; ta bá bɔ́ŋa bá bɔnyɛ *Abɛ́laham, yaŋɔ́ tɔ́na ya mɛ́ŋa ɔɔcɔ u hííyé hɛnyɛ́nɔ́. 23Ta bá bɔ́ŋa bɔnyiɔnɔ *Kilís, yaŋɔ́ tɔ́na i ŋe mí wuúci nyiɔnɔ buólí o o beébe hɔ́la, ɛ ŋa mɛ́ táŋa aaha háyɛ ɔɔcɔ awɔ́ u tɛ a bá tɔ́na na aatɔ́. Yááŋa anyía ya mɛ́ŋa ɔnyiɔ́kɔ́nɔ́ ɔ ɔhɔla, bé húlé mɛ hákɛ́na eé meébe ma ɛcaná ɔ ɔhɔla, bá mɛ sábáka o onuti bikúlú biéŋí ɔ ɔhɔla, owé mi numbékine. 24Betéŋínyi Besuif á bɔ́ŋa bé mi súbékénú bikúlú bɛ́táánɔ, hí ekúlú mesue nyitíne ne buunyi ne menyíse.11.24 Bikotí ŋaá bá bɛakɔ́náka anyía bé ti súbe ɔɔcɔ mesue ɔ ɔkɔɔ́háma etíne éfendí. Aáná bá ŋaá bá bé súbéke baacɔ ɔmbana oócí (39).25Aáná tɔ́na baacɔ bá ambala yí *Lóom á bɔ́ŋa bé mi súbékénú bikúlú bɛ́tátɔ́. Ekúlú ɔ́mɔtɛ́ bé ŋé mi túméke andányɛ́ ɔ ɔ mɛ ɔ́ɔ́nɔ, bikúlú bɛ́tátɔ́ ya mɛ́ŋa ɔbɛ́hɔɔ́nɔ e menyífé eé sitíme, ya mɛ́ŋa ɔhɔlákánɔ́ buɔ́sɛ́ búmɔtɛ́ ne buutú búmɔtɛ́ aá nuɔmɔ́ nɔ́ makɛ́lɛ́ noómi. 26Bikúlú bikúlú abɛ́ ɛ ŋa mɛ́ kanda hɛ́ a bɛɔ́mɔ́ ɔ ɔmuaná : Bɛɔ́mɔ́ eé tuúci e tunyíóyókónú, bɛɔ́mɔ́ ɔ ɔhɔlaka bɛhaála ebí bicónjólóŋó bɛ́ baacɔ áŋa, bɛɔ́mɔ́ na baacɔ bá mɔnɔŋɔ me etémbí, bɛɔ́mɔ́ a buamɛ bɔ́ bɛ́muátá, bɛɔ́mɔ́ a bálɛ́ka, bɛɔ́mɔ́ i iisí cɛ ɔsɛ́bɛ́á, bɛɔ́mɔ́ aá nuɔmɔ́ nɔ́ makɛ́lɛ́ noómi, bɛɔ́mɔ́ bɛhaála bikime te ne eebe e bé ŋé bú bíhíite háyɛ benyíinyí bé olumitinine. 27Ɛ ŋa mɛ́ bɛ́ɔ́kɔ́sɔ́kɔ ne muuyé muéŋí e buólí meetú meéŋí ɛ tɛ hɛ́ta hiiné ; mío weéhíkínyínyi na ɛcaná ne nyimóti, bikúlú a bɛ́mɔtɛ́ ɛ ŋa mɛ́ bá oweékínyínyi *obíkíilie ɔnyíá, nyiike ŋaá mɛ nuákɛ́na yaŋɔ́ cɛɛ́tɔ etémbí, tɛ́ka na bɔlaka.

28Ɛ tɛ ámɛ bá wu ɔfaaya ɔ ɔfana bɛɔ́mɔ́ bí etémbí. Úúmi ɔtɛ́má bɛ́nyíáka mɔɔ́sɛ́ mekime ekúlú ayɛ́ ɛ ŋaá mɛ bɛ́táá tuɔ́bɔ tú belumitinine Kilís tukime. 29Yááŋa anyíaʼo, ekúlú ekime ayɛ́ ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ á kása, bú ŋeé mi kesi buéŋí e úúmi ɔtɛ́má noómi ; híáná tɔ́na, ekúlú ekime ayɛ́ ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ a kɛ́la asana a yaabɛ́, asana eéyé ŋaá mɛ kálɛ́na buéŋí ɔɔ́mɛ ɔ ɔtɛ́má noómi.

30Aá taaká, ɔ́kɔ ɛ ŋá mɛ nyɛmána wu ɔbɛ́kɔ́ɔnaka, ɛ ŋá mɛ́ nyɛmána wu ɔbɛ́kɔ́ɔnaka a búámɛ bɔtɔmbɔ́ noómi. 31Bandɔ́mɛsɛ́ áŋa Síkíne ci Otéŋí a Waáŋá Yésus ; wáŋa ne nuúmi bikúlú bikime, wuúci u ŋe ményi anyía i ti ŋé mi néŋe. 32Ekúlú ayɛ́ ɛ ŋaá mɛ bá a bálɛ́ka cɛ Tamás, kɔ́mɛ́na a cɛ́ ŋaá bá cɛ́ɔ́ nyiɔkɛna Otéŋí Alɛsɛtás,11.32 Alɛsɛtás ŋeé téŋgínyi Banabatɛ́ɛŋ o otúme a tuɔŋɔ 9 ɛ́cɛ Yésus meé bíbíéne. Iisí eécí ŋaá bá na a bulɔɔ́lɔ na a aháŋá yɛ́ nyɛháma nyɛ́ ɔɔ́cɔ́ yɛ́ Balɛstíne. ŋeé télímíkínyi bicénji o ofine ekime cá hɛkáká hɛ́ bálɛ́ka anyía bɛ́ á mɛ hatɛ́na. 33Ta híáná, bá ŋá mɛ háya ɛ ɛŋáká, bó mí loosiki ne nukolí e wíndo a cɛmɔtɛ́ cɛ hɛkáká hɛ́ bálɛ́ka ; aáná ɛ ŋa mɛ́ bɛ́hɔ́ɔ́nɔ ɔɔcɔ oócí.

12

Bóol ŋeé bíkétínyi baacɔ biseye abɛ́ u ŋa lɛ́cáka

1Ɔ́kɔ, ɔɔcɔ ŋá nyɛ́mána wa ɔbɛ́kɔ́ɔnaka e ? Eéʼeé, bú tɛ ŋɔ́ yɔɔ́lɔ́ buúse bukime. Ta híáná, míɔ cɔba ɔ ɔkɔɔnaka ne biseye ebí Otéŋí a Waáŋá ŋeé mi tóŋgínyi, na abɛ́ ú ŋa mɛ́ nambɔ́nákɛ́na. 2I ŋe mí menyi mulumitinine *Kilís a mumɔtɛ́,12.2 Bóol ŋaá táŋa yááyɛ́ asana yɛ́ bɛ́muátá háyɛ asana yɛ́ ɔɔcɔ u etémbí anyía baacɔ ti menyi anyía wuúci. mú ŋaá báátáka oówo ɔ Ɔmuaná, yɔ́ kɔɔ́ háma ɔ Ɔmuaná ú anamá átátɔ́, asana eéyé ŋaá bɛ́kɛ́láka hɛ́nánɔ tuɔŋɔ túɔ́hátá ne túnyíse. Ta u ŋaá báátáka na ciayɛ́ cɛɛ́tɔ cɛ bɛ́muátá e, te hú na yááyɛ́ elilé e ? Ɛ tɛ ŋá mɛ hɔla omenyi, hú Bandɔ́mɛsɛ́ bímuócí ú ŋé menyi. 3-4Ɛ ŋaá mɛ hálɔ́mɔ́nɛ́na ɔkɔɔna anyía ta na ciayɛ́ cɛɛ́tɔ cɛ bɛ́muátá u ŋaá báátáka e, te hú na yááyɛ́ elilé e ? Ɛ tɛ ŋá mɛ́ hɔla omenyi, hú Bandɔ́mɛsɛ́ bímuócí ú ŋe ményi. I ŋe mí menyi bɔmbányɛ anyía ɔɔcɔ oócí ŋaá báátáka hí oówo ɔ Ɔmuaná, yɔ́ kɔɔ́háma a Balatis. U ŋaá lɔ́kɔ́máká mehúnyi a mɔmɔtɛ́ amá ɔɔcɔ tɛ a bá wu omenyi ɔhálɔ́mɔ́kɔ́nɛ́na, bé tí wuúci iínjié makɛ́nda me o meéme bíkétíki.12.3-4 Bɔ́mɔtɛ́ baacɔ ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́ma anyía « indibulúne cí mehúnyi acɛ́ bá tɛ á bá bá ɔhálɔ́mɔ́kɔ́nɛ́na ».5A asana na nyɛnamá nyɛ́ ɔɔcɔ eényí ya mɛ́ŋa wu ɔbɛ́kɔ́ɔnaka ; ta híáná, ɛ tɛ ámɛ bá wu ɔkɛlaka aáná aámɛ a aháŋá yɛ́ bɛ́muátá ; mbɔ́kɔ ya mɛ́ŋa wu ɔbɛ́kɔ́ɔnaka a asana na búámɛ butɔmbɔ́. 6Mbɔ́kɔ yaŋɔ́ i ŋeé mi léne ɔbɛ́kɔ́ɔna, keyé ɛ tɛ ámɛ bá yaála yɛ́ ɔɔcɔ anyía ɛ ŋa mɛ́ kɔɔna hú taaká ; yááŋa anyía i meé mi lésíkínyi mbuumu, anyía ta ɔɔcɔ tɛ mɛ háya e ehélé a yɛ́mɔtɛ́ a yɛ́ tɛ ŋá nyɛ́mana ta na bɛsana abɛ́ ɛ náŋa yámɛ kɛlaka, ta na abɛ́ baacɔ naŋa bábɔ́ lɔ́kɔ́máka yamɛ́ kɔɔnaka. Otéŋí a Waáŋá ú ŋeé mi tóŋgínyi bikéki bí biseye eébí.

7Ɛ́ɛhɛ́ ú ŋeé mi túéhínyí tɔ́na ɔkɔnɔ ooci aá cɛɛ́tɔ,12.7 Tu ti ŋé sú menyi nyibúlúne nyɛ́ ɔkɔnɔ ooci. ú húlúkúne né elilé yɛ́ bɔsɔ́ma yɛ́ Sátan, ú mɛ sásámákɛ́na anyía wé mi leké ɔbɛ́kɔ́ɔna. 8Ya mɛ́ŋa ɔbɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́nánɔ́ Otéŋí a Waáŋá bikúlú bɛ́tátɔ́ anyía wá mɛ aáŋíá afɛ́kɛ́ eéyé, 9yɔ́ mɛ bɛ́káma ɔsɛ : « Yáámɛ yaála yí nuubo ŋɔ́ yɔ́ nyɛmána ; a bɔtɔmbɔ́ noómi i ŋeé mi tóŋínyi máámɛ makɛ́nda bɔmbányɛ bɔmbányɛ. » Yaátɛ́ asana ya mɛ́ŋa wu ɔbɛ́kɔ́ɔnaka yáaŋa aámɛ a bɔtɔmbɔ́ noómi, anyía mbá yámɛ bá na makɛ́nda me Kilís.

10Yaátɛ́ asana ɛ naŋa yémi bílénéke a nyiámɛ nyɛbá nyɛ́ bɔtɔmbɔ́ noómi, ta bá á mɛ ɔ́ɔ́mbɔ́náka anyána ; te bé é mí tekeseke, ta yaŋɔ́ a mahana noómi, mbá te úúmi ɔtɛ́má á bɛ́nyíáka, i ŋe mí menyi bɔmbányɛ anyía ɛ ŋaá mɛ lɔ́kɔ́ma muuyé a asana ne Yésus Kilís. I ŋeé mi bíléne anyía ekúlú ekime ayɛ́ ya mɛ́ŋa na bɔtɔmbɔ́, yiíyi eéyé ya mɛ́ŋa na makɛ́nda.

11Ɛ́ maá mɛ táŋáka háyɛ yaála, asana ɔ́mɔtɛ́ banɔ́ nua nɔ́ŋa nu mi éékínyínyi ɔkɛla aáná. Yááŋa anyía banɔ́, núánɔ́ nyɛmana nú ɔlaakɛna baacɔ aányɛ́ ya mɛ́ŋa ; ta ayɛ́ baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ ŋa bɔ́ kɔ́ɔna anyía ɛ tɛ ámɛ bá ta bɔkɔ, balá-baacɔ bá ɛndɔ́ma eébé tɛ ŋá bɔ́ mɛ hɔla te butíkítíki. 12Yááŋa anyíaʼo, ekúlú ayɛ́ ɛ ŋaá mɛ bá yémi líhéke aanɔ́ ɛ ɛkatɛ́katɛ́, ɛ ŋa mɛ́ nyiɔ́kɔ buólí ne oweéhínyínyi weéŋí ; Bandɔ́mɛsɛ́ yɔ́ kɛ́laka anamá ekime cé ne bikéki bí tubílícínyínyí, ne bikémése na bɛandándá bɛ́ bɛsana eémi e elime, anyía wó tóŋgínyi baacɔ anyía ya mɛ́ŋa taaká ɔɔcɔ u ɛndɔ́ma. 13Ánɔ mɛ laána : Asana ayɛ́ yaátɛ́ yɛ́ ŋɔ́ɔ lɔ́bɔ́ náánɔ́ tɛ́ka na ɔkɛla, mío koó yiíyi kɛlaka aá tuɔ́bɔ tú belumitinine tú etémbí e ? Ɛ́ tɛ ŋáa bá anyía ɛ tɛ ɔ́mɔɔ́ banɔ́ túéhínyi bɔlamɔ́ bú úúmi olíhe a bíánɔ́ bɛɛtɔ́ ; ánɔ mɛ nyɛ́ánɛ́nɛ́na anyía nyɛkɛla eényí tɛ ɔ́mɔ́ bá nyɛtálɛ́mánánɔ́. 14Ɛ́ná, yaŋɔ́ oócí kokóokó tɔ́na náánɔ́ e bikúlú bɛ́tátɔ́, ta híáná bɔlamɔ́ bú úúmi olíhe tɛ káá banɔ́ lámɛna. Yááŋa anyíaʼo, tɛ́ cáŋa búánɔ́ bɔnɔ́mɛ ɛ ŋa mɛ́ aamba, mbá cíínú ilíhe cɛ́ bɛ́muátá. Aáná tɛ́ cáŋa baáná bábɔ́ nyɛ́mána bá ɔbándákɛ́na bibíényi bɔnɔ́mɛ o o beébe sókóbínyi, mbá bibíényi. 15Aámɛ a aháŋáʼo, i ké mí bínyímísíki buéŋí, yaŋɔ́ bɛ́muátá míɔ bɛ́fɔ́náka ɔ ɔhɔla a asana ne úúnú olíhe. Yaŋɔ́, ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ léne buéŋí ɔ ɔhɔla, mbá banɔ́ nu ŋe nú mi léne butíkítíki.

16Nu ŋe nú ményi banɔ́ bɛ́muátá anyía ɛ tɛ ɔ́mɔɔ́ banɔ́ báta ta buɔ́sɛ́ anyía núénú mi túkéke ; mbá baacɔ beéŋí aanɔ́ ɛ ɛkatɛ́katɛ́ ŋa bɔ́ kɔ́ɔna anyía ɛ ŋa mɛ́ banɔ́ néŋéke, míɔ banɔ́ nyíákɛ́na e menjiŋé. 17Aáná ɛ ŋaá mɛ bɛ́báta anyía mbá ɛ ŋaá mɛ bá wu ɔ banɔ́ néŋéke, míɔ banɔ́ nyíákɛ́na e elime cɛ ɔmɔtɛ́ u báámɛ baacɔ abá ɛ ŋaá mɛ banɔ́ tɔ́mɔ́kɔ́nɛ́na ayɛ́ʼ ? 18Nu ŋe nú menyi anyía ɛ ŋaá mɛ bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́na Tite anyía wá faáya náánɔ́, míɔ banɔ́ tɔ́mɛ́na uusú onyíinyí u olumitinine a wɔmɔtɛ́ ɔlɔŋɔ ne wuúci, mbá Tite ŋaá bá wu ɔ banɔ́ néŋéke, yɔ́ banɔ́ nyíákɛ́na bɛnyɛ́ma e ? Eéʼeé, anyía na yaŋɔ́ ne wuúci, tu ŋa sɔ́ bá na ɔkɔlɔ́ ú buólí ɔ́mɔtɛ́, tu kendikinyi tɔ́na ohónyí ɔ́mɔtɛ́. 19Yááŋa háyɛ anyía nuánɔ́ báka ɔ ɔbɛ́táá feeké anyía tu ŋa sɔ́ banɔ́ bɛ́kálɛ́na e ? Eéʼeé, tu ŋa sɔ́ táŋa yáaŋa bɛsana bikime eebi na Bandɔ́mɛsɛ́ e nyimónjóló anyɛ́ tua sɔ́ŋa ne Kilís. Baláamɛ bá ɔtɛ́má, tu ŋa sɔ́ áamba yáaŋa ɔ banɔ́ ɔ́ɔ́lɛ́ta a núánɔ́ nɔkɔma nú bililé. 20Ɛ ŋaá mɛ bɛ́ákɛ́na ɔɔ́mɛ ɔ ɔtɛ́má noómi anyía, ɛkákɛ́la yá ká mɛ faáya aáhá náánɔ́, míɔ banɔ́ kúana na aabɛ́ yɛ́ nyɛbɛ́kɛ́lɛ́na e yí ti ŋé mi bíléníne ; banɔ́ tɔ́na nu tɛ mɛ lɛca a nyɛnamá a nyɛ́ ŋaá banɔ́ bíléníne. Yáakɛlá ɛ ká mɛ́ banɔ́ kúana nuanɔ́ sááka banɔ́ na banɔ́, nu aákákána, nu bɛ́kátákánána, banɔ́ a bɛhɔnɔnɔ bí bilimíníne, nu oótókóno, nu kɔɔnakana bɛbáyɛ, nu bɛ́kɔ́ɔnakanana, banɔ́ ne tukókó aanɔ́ ɛ ɛkatɛ́katɛ́. 21Ɛ ŋaá mɛ bɛ́ákɛ́na buéŋí ɔɔ́mɛ ɔ ɔtɛ́má noómi anyía ciasɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ká háná é mi lemisi aatɔ́, míɔ lɛlaka a asana yɛ́ bakɛla maabɛ́ beéŋí, eebe a bá tɛ ɔ́mɔ bɔ́ bɛ́kákálɛ́na maabɔ́ maabɛ́, bá cɔ́baka ne buúse na a mɔnyɔ́kɔ́lɔ́, na ɛ ɛnjɔkɔ́nɔ́nɔ, na a mafala.

13

Bɛsana bí nyibíóndísínyi

1Afaaya átátɔ́ eece ɛ ŋaá mɛ faakɔna náánɔ́,13.1 Nyɛfaaya nyí buúse ŋaá bá nyitélímínyi nyɛ́ hiɔ́bɔ hí belumitinine (BBƐ 18). Afaaya éfendí ŋaá bá ekúlú ekúti, ekúlú yí úúyé ɔkanda ú Ɛfɛ́ɛsɛ (BBƐ 19). aáná tu ké sú cíkiliekene eetíé ekime e elime cɛ ɛmbasɔ́ cɛ́ baacɔ béfendí ta anyía bátátɔ́, tu látáka háyɛ Ciɔɔ́ŋɛ́ ŋó tóŋínyi.13.1 Fanáka 10.8 ; Sel 1.10.2A afaaya éfendí acɛ́ ɛ ŋaá mɛ bá náánɔ́, ɛ ŋaá mɛ laakɛ́na baacɔ bekime a bá ŋa bɔ́ kɛ́láka buáyá bɛɛbɛ́ bɛ́ bɛsana ɔ ɔlata na bɔsɔ́ɔ́kɔ́ bé etémbí bekime anyía bá tɛ háná cɔba ne buúse ɔ ɔkɛla aáná. Aámbáya eeci, ekúlú ayɛ́ ya mɛ́ŋa haaca na banɔ́ ɛ ŋaá mɛ halɔ́mɔ́nɛ́na ɔ banɔ́ laana isíʼo : Ayɛ́ ɛ ká ká mɛ faaya náánɔ́, ɔɔcɔ okime awɔ́ u káá kɛ́laka aabɛ́ yɛ́ asana káá bá na bɔ́nɔ́sɛa. 3Nu ŋa nɔ́ áamba ɔlɛca bɔkɔ e bú ŋo tóŋínyi anyía *Kilís ŋaá táŋa náámɛ ; Kilís tɛ a bá na bɔtɔmbɔ́ náánɔ́, aáná u naŋa wo tóŋgínyi mááyɛ́ makɛ́nda aanɔ́ ɛ ɛkatɛ́katɛ́. 4Yááŋa taaká anyía ekúlú eyí bé ŋeé wuúci aátákɛ́ná ɔ ɔmbásá ɔ ɔmuaná o o wuúci ɔ́ɔ́nɔ, u ŋaá bá na bɔtɔmbɔ́ ; mbá aámbáya u ŋeé líhe a makɛ́nda ma Bandɔ́mɛsɛ́. Ɛ́ɛhɛ́ ta basɔ́ abá tua sɔ́ŋa balatákánɔ́ e nyimónjóló ne wuúci tua sɔ́ŋa tɔ́na na bɔtɔmbɔ́ ; mbá, ekúlú ayɛ́ tu ká ka sɔ́ fáaya náánɔ́, tu ká sɔ́ banɔ́ tóŋgínyi anyía tua sɔ́ŋa bɔɔ́sɔ ne wuúci a makɛ́nda ma Bandɔ́mɛsɛ́.

5Ánɔ bɛ́kákálákɛ́na, nu bíbúlúnéke bɔmbányɛ bɔmbányɛ aná, banɔ́ bɛ́muátá, mbá nu lɛcaka mbɔ́kɔ nu ŋe nú líhe o olumitinine noómi. Nu ti ŋé nú ményi anyía Yésus Kilís áŋa e cíínú ɛtɛ́má noómi e ? Ɛ́cɛ anyía nu tɛ anɔ́ bá na makɛ́nda me otóŋgínyi baacɔ anyía nua nɔ́ŋa belumitinine e ? 6Asana ɔ́mɔtɛ́, tua sɔ́ŋa na mɔŋɔlɛ́ ɔ ɔtɛ́má anyía nu ŋa nɔ́ cɔ́ba o omenyi anyía tú ma sɔ́ banɔ́ tóŋgínyi tubílícínyínyí tuéŋí e tú ŋo tóŋínyi anyía tua sɔ́ŋa taaká cí belumitinine. 7Ta híáná, tu ŋa sɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na Bandɔ́mɛsɛ́ anyía nu tɛ háná kɛ́laka bɛsana a bɛɛbɛ́ ; tu ti ŋé sú wuúci bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na aáná ɔ ɔbɛ́sɔ́mɔ́kɔ tɔkɔma mbá, ta ayɛ́ yɛ́ ŋa lɛcana háyɛ anyía tu ti ómó sú menyi otóŋínyi baacɔ bɔmbányɛ anyía tua sɔ́ŋa baacɔ bá ɛndɔ́ma, tu ŋa sɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na hú anyía núánɔ́ kɛ́láka bɛmbányɛ bɛ́ bɛsana. 8Yááŋa anyía tua sɔ́ŋa hú na makɛ́nda ma ɔkɛlaka bɛsana bɛ́ taaká ; basɔ́ tɛ́ka na makɛ́nda me onuusiki taaká eécí. 9Tu naŋa tuésú bílénéke buéŋí ekúlú ekime eyí nu ŋe nú bíkéti anyía tua sɔ́ŋa na bɔtɔmbɔ́, mbɔ́kɔ banɔ́ bɛ́muátá nua nɔ́ŋa na makɛ́nda. Asana ayɛ́ tu ŋa sɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na tɔ́na Bandɔ́mɛsɛ́ áŋa anyía wá banɔ́ nyióyísínyi olumitinine ɛ ɛtɛ́má hú mbiɔ́kɛ.

10Yaátɛ́ asana ɛ ŋa cáŋa ámɛ banɔ́ ɔɔ́ŋɛ́na nufule eenu ɔ ɔkɛla anyía a nyiámɛ nyɛkaáháma náánɔ́ ɛ tɛ bámɔ́kɔ́na oweékínyínyi, anyía yámɛ banɔ́ kákálákɛ́na a makɛ́nda me butéŋí emé Otéŋí a Waáŋá ŋée mi iínjie ; ɛ tɛ ŋá mɛ faaya ɔ ɔkɔcáŋɛna úúnú olumitinine, mbá ɛ ŋa mɛ́ aamba yáaŋa anyía Bandɔ́mɛsɛ́ á banɔ́ nyióyísíkínyi olumitinine ɛ ɛtɛ́má hú mbiɔ́kɛ.

11A nyɛmana, banɔ́ báámɛ benyíinyí, i ŋée mi bíóndísínyi ɔ banɔ́ laana anyíaʼo : Ánɔ bɛ́kɛ́ndákɛ́na olíhe o obíléne noómi, nu aambaka anyía úúnú olíhe ú belumitinine na bɔsɔ́ɔ́kɔ́ á bámɔ́kɔ́na ɔmbányɛ ɔ ɔhɔla ; énu kíndísíkínyínyi banɔ́ na banɔ́, nu lɔ́kɔ́mákána, nu líhéke tɔ́na e mbuumu noómi. Aáná Bandɔ́mɛsɛ́ a wáŋa nulénéne, wuúci mbuumu, káá bá na banɔ́. 12Énu bíémbíkínyínyi e mutéŋínyi anyía nua nɔ́ŋa benyíinyí o olumitinine noómi. Belumitinine Kilís bekime a bá bɔ́ŋa aaha ŋa bɔ́ banɔ́ téŋi. 13Na yaála yí nuubo nú Otéŋí a Waáŋá Yésus Kilís, ne nulénéne nɔ́ Bandɔ́mɛsɛ́, na nyɛlatana nyɛ́ ɛtɛ́má nyí *Efúúménénú yí Elilé bɛ́ a bámɔ́kɔ́na náánɔ́.