Ẹkwo-Ozhi, Pọlu Deru Nụ Ndu
GALÉSHIYA
11Ẹkwo-ozhi-a bẹ shi l’ẹka mbẹdua, bụ Pọlu, onye e meru t’ọ bụru onye-ishi-ozhi Jisọsu Kuráyisutu. Onye-ishi-ozhi ono, e meru mu ta abụkwa madzụ meru mu iya, tọ bụ madzụ b’o shi l’ẹka. Ọ kwa Jisọsu Kuráyisutu yẹle Chileke b’o shi l’ẹka. Chileke, bụ Nna bẹ bụ iya bụ onye meru tẹ Jisọsu ono shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ. 2Ụnwunna anyi, mu lẹ whẹ nọ l’ẹka-a bẹ mu lẹ whẹ tụkowaru ekele iwhe bụ chọchi, dụkota lẹ Galéshiya ekele.
3Sụa, iwhe mu l’ekfu anụ Chileke, bụ Nna anyi; ekfukwa iya who anụ Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu Kuráyisutu bụ tẹ whẹ meeru unu eze-iwhe-ọma, whẹ emekwaawho t’unu buru guu.
4Ọo Kuráyisutu ono bẹ wotaru onwiya gbaa ẹja ọha, nwụhu; shi noo safụ anyi iwhe-dụ-ẹji, anyi metagbaberu gẹ l’ee-shi tẹ ya dzọfuta anyi lẹ mgboko ọwa, ejo-iwhe jiru ejiji-a. Iwhe ono bụru uche-obu Nna anyi Chileke b’o meru nno. 5Anyi l’ekfukwa tẹ ọja-ama bụru nke Chileke jeye lẹ tututu-mịmimi! O noo g’ọ dụ-o.
Ozhi-ọma lanụ kpụ bẹ dụ nụ
6Iwhe ọwa kpụbekwaru mu ọnu okfu: lẹ Chileke bẹ kuakwaru unu nggẹ Kuráyisutu shi l’eze-iwhe-ọma ono, o meru unu dzọfuta unu, ọ bụru iya bẹ l’ọoto dụ-zhiduaro g’a nọ-bewaru, unu gbẹwaru nụ Chileke ono, bụ iya kuru unu azụ, gbee chebewanu iwhu l’ozhi-ọma ọdo, gbarụ iche. 7E -kfude iya ekfu bẹ l’ọoto dụkwaa ozhi-ọma ọdo, dụ nụ, ọlekwaa l’o nweru ndu l’akwasweshi unu iwhu, mbụ ndu l’eme tẹ whẹ gbanwee ozhi-ọma nke Kuráyisutu ono. 8A-a! Nteke ọ bụkwa l’ọo anyịbedua, ọdua l’ọo ojozhi, shi l’imigwe bya bya ezhilahaa unu ozhi-ọma ọwhu yẹle ọwhu anyi zhihawaru unu l’ete ebukohee ishi, tẹ Chileke tuwhukwaa onye ọbu l’ọnu t’ọ laa l’iyi. 9Ọo iwhe anyi kfuhawaru bẹ mu l’ekfu ọdo ntaa sụ: Onye l’ezhi unu ozhi-ọma ọwhu yẹle ọwhu anyi zhiru unu l’ete ebukohee ishi, tẹ Chileke tuwhukwaa onye ọbu l’ọnu t’ọ laa l’iyi.
10?Ọ dụ unu gẹ mu l’eme tẹ mu kfua iwhe l’atsọ ndiwhe ụtso lẹ nchị? ?Tọ dụ unu gẹ mu l’eme tẹ ndiwhe sụ lẹ mu bụ onye ọma? Wawakwa! Iwhe mu l’eme tẹ mu mee kwa iwhe l’a-dụ Chileke ree. Nggẹ l’ọo iwhe mu l’eme tẹ ndiwhe sụ lẹ mu bụ onye ọma mẹ mu ta abụkwa onye ozhi Kuráyisutu.
Gẹ Pọlu shi bụru onye-ishi-ozhi
11Sụ; iwhe unu l’a-malẹwho ụnwunna mu; bụ l’ozhi-ọma ọwhu mu l’ezhije ta abụkwa l’uche madzụ b’o shi. 12O noo l’ọ tọ bụdu madzụ b’o shi l’ẹka, tọ bụ madzụ kpozhiru mu ụzo iya. Ọo Jisọsu Kuráyisutu goshiru mu onwiya, woru ozhi-ọma ono ye mu l’ẹka.
13Unu nụwarua gẹ ndzụ mu shi dụ nteke ono, mu shi eme nke omelalị ndu Ju l’egudeje abarụ Chileke ẹja, nụkwaawho lẹge mu shi kpaa chọchi ẹhu nke ba ama gẹ l’ee-me iya. Unu nụwaru l’iwhe mu shi ese anya iya bụ tẹ mu mebyia chọchi ono l’owhu l’owhu. 14Mu shi atụkojelewho iwu ndu ono mekota lẹge a tụru iya. Mu mezhiaru iya who, meta iya nke ọwhu mu tụkoru igweligwe ndu mu lẹ whẹ bụ l’ọgbo kakọta iya ememe, tẹmenu omelalị ndụ-ichee anyi whẹ shi anọjekwa awhọ mu l’obu awhọshi mu iya ike.
15Ọle Chileke bẹ họtahaadaru mu rọo t’a nọo anọ nwụa mu, mbụ kwobe iswi eze-iwhe-ọma iya kua mu tẹ mu jeeru iya ozhi. Ọo l’ọo lẹ, ọ dụ iya ree bẹ meru iwhe, 16o goshiru mu Nwa iya ono, gẹ l’ee-shi tẹ mu kfua okfu-ẹhu iya tẹ ndu l’ẹte abụa ndu Ju madzuru iya. Nteke iwhe ono nwụru bẹ l’ọoto dụkwaa madzụ, kfụ ẹka, kfuru ọkpa, mu je achị-koshi idzu iya. 17Mu te ejekwawho Jerúsalẹmu nke tẹ mu jekfu ndu vu mu ụzo bụru ndụ-ishi-ozhi je whẹ ọkpata ishi. Iwhe mu mechiaru bụkwa lẹ mu gbalihuru tụgbua bahụ Arabụ, shiwaro ẹka ono dawhu azụ lẹ Damásukọsu. 18A nọlewho awha ẹto; mu tụgburu jeshia Jerúsalẹmu tẹ mu je amarụ Pyita. Mu l’iya nọo abalị iri l’ise. 19Ọle ọ tọ dụkwa ndụ-ishi-ozhi ono ndu ọwhu dụ onye ọwhu mu whụru, gbahalẹwho Jémusu, bụ nwune Onye-Nwe-Ọha.
20Ọo Chileke nwẹkiya bụ onye marụ l’iwhe lile-e, mu nọ l’iwhu iya ederu unu, ta adụdu ọwhu bụ ejire, mu l’a-dzụ iya. ?Unu nụwaru iya?
21Tọ dụ iya bụ lẹ mu abya atụgbua, ọ bụru mu oje alị Siriya; jekwawho alị Silísiya. 22Gẹ l’eekfu-a ta abụkwanu l’ọ dụ iwhe bụ-zhia ndu chọchi Kuráyisutu lẹ Judíya gẹ whẹ ha, dụ ndu ọwhu mawarụ onye mu bụ. 23Iwhe whẹ l’anụlewho lẹ nchị lẹ nchị bụlewho l’a sụru: “Onye-e, shi akpa anyi ẹhu-a bẹ l’aryaakwa ozhi-ọma nke t’e kweta nke Kuráyisutu aryarya. Mbụ ekwekwe ono, o shi eme tẹ ya mebyia emebyi ono.” 24O noo iwhe meru whẹ l’ekeleje Chileke ekele okfu ẹhu mu.
2Pọlu mẹe ndụ-ishi-ozhi ọwhuna
1A nọlewho awha iri l’ẹno, mu lẹ Bánabasu lịru dawhushia azụ lẹ Jerúsalẹmu. Mu dutakwawho Táyitọsu, mu l’iya lịfuaru. 2Iwhe meru mu jeshia ẹka ono bụ l’ọo Chileke bẹ goshiru mu iya, sụ tẹ mu jeshia ya. Mu lẹ ndu ono, bụ ndu ishi whẹ bya anọkoo iche. Mu bya ewota ozhi-ọma ono, mu zhiru ndu l’ẹte abụa ndu Ju shi ishi lanụ hakashịaru whẹ. Iwhe mu kwoberu mee ya nno bụ tẹ anya ono, mu sehawaru mẹe ọwhu mu l’ese ntaa ba abụ mu nsegbu anya. Whẹ zụa mgbede. 3Ọ tọ dụkwa onye, whẹ yebutaru t’o bua ugvu. Mbụkwa je akpagee lẹ Táyitọsu-a, l’ẹte abụa onye Ju-a, bụ onye-e kwe mu onye ẹbo-ọ, ta adụkwa onye kebutaru iya sụ l’ọo t’o bufuta ugvu. 4Ọle g’o dụle-zhia b’o nwekwaruwho ndu meru tẹ whẹ bua ya ugvu, ndu ono bẹ bụ ndu pyobataru bya emede gẹ whẹ bụ ndu nke Kuráyisutu, t’a ma lẹ whẹ ta abụdu iya, l’ọo ngge bẹ whẹ byarụ egege, tẹ whẹ bya egeta g’anyi gbẹta-beru iwu ono azụ nkele ọo l’anyi bụ ndu nke Kuráyisutu Jisọsu. Iwhe whẹ shi achọ ụzo iya bụ tẹ whẹ mee anyi t’anyi mejelewho iwhe iwu nke whẹ kfuru lẹge ohu l’anọje eme iwhe onye gbarụ iya nụ kfuru iya. 5Ọle anyi te ekwedu yeru whẹ nhafụ-ẹka ẹka ilile t’ọ kadụ mma l’ọo ugbo lanụ, nnta gẹ l’ee-shi t’anyi kwakọberu unu iwhe ono, bụ ọkpobe-okfu ono, bụ ozhi-ọma ono.
6Ọle ndu ono, a sụru lẹ whẹ bụ ndu ishi ono, mbụ iwhe meru: mu l’ekfu iwhe-e ẹgube bụkwa lẹ mu ta akpadụ ishi, ?whẹ bụ ndu ishi mẹ whẹ ta abụ nkele Chileke ta adụdu onye l’oole ẹnya l’iwhu sụ: ndu ono, a sụru lẹ whẹ bụ ndu ishi ta adụkwa iwhe ọdo, whẹ yeru ọnu sụ tẹ mu yebaa l’ozhi-ọma ono. 7Iwhe whẹ gbechia mee bụ lẹ whẹ whụru lẹ Chileke wowaru ozhi-ọma ono ye mu l’ẹka tẹ mu je ezhia ya ndu l’ẹte abụa ndu Ju, mbụnua g’o woru iya ye ọwhube Pyita l’ẹka t’o je ezhia ya ọwhube ndu Ju. 8O noo l’ọo gẹ ike nke Chileke reru ire l’ẹhu Pyita, ọ bụru onye-ishi-ozhi, zhia ndu Ju ozhi-ọma ono, bụkwawho gẹ ike nke Chileke reru mu ire l’ẹhu, mu bụru onye-ishi-ozhi, zhia ya ndu l’ẹte abụa ndu Ju. 9T’ọ dụ iya bụ lẹ Jémusu mẹe Pyita mẹe Jọnu, bụ ndu ono, a sụru l’ọo whẹ bụ ndu ishi, gude chọchi-a, abya amarụ l’ọo Chileke yeru mu ozhi-ọma ono l’ẹka. Whẹ zụa, kwee mu lẹ Bánabasu l’ẹka, bya ekweta l’anyi lẹ whẹ tụkoru bụru nnanụ. Anyi lẹ whẹ bya atụko, idzu bụru anyi nnanụ lẹ mu lẹ Bánabasu l’a-nọ ezhi ozhi-ọma ono l’echilabọ ndu l’ẹte abụa ndu Ju, tẹ whẹbedua je ezhije iya l’echi ndu Ju. 10Iwhe lanụ, whẹ sụru t’anyi mee bụ t’anyi nyatajẹkwa ndu chọchi, darụ ụkpa. O noo bụru iwhe shi whọtahawa mu l’obu ememe.
Mba, Pọlu barụ Pyita lẹ Ántiyọku
11Ọ bya ebe nteke Pyita byarụ Ántiyọku, mu kfụru iya l’iwhu baarụ iya mba l’edzudzu-ọha nkele o nweru iwhe o meru, lwuru iya nụ. 12Lẹ nteke mbụlembu bẹ Pyita yẹle ndu l’ẹte abụa ndu Ju shi erigbaje nri. Tọ dụ iya bụ l’ọ bya ebelewho nteke ono, ndu whẹ lẹ Jémusu nọ byakfutageleru iya who, ọ bọkata onwiya sụ lẹ yẹle ndu ono, l’ẹte abụa ndu Ju te erigbahekwa nri ọdo. Iwhe kparụ iya nụ bụkwanuru lẹ Pyita l’atsụ egvu ndu Ju ono, sụru l’onyenọnu bufutaje ugvu. 13Ụnwunna anyi ndu Ju ọwhua bya eyefua ẹka l’ote ọbu, dụ Pyita whẹ ọbu. Mbụ lụfuchaa lẹ Bánabasu bẹ whẹ kwakọta-geeru; o tsoru whẹ bụru ndu ote ono. 14Ọ bya ebe nteke mu byabya awhụa l’ẹnya, lẹ whẹ te etsodu ozhi-ọma ono lẹ nhamụnha iya, mu kfụru l’iwhu ndu chọchi gẹ whẹ ha sụ Pyita: “Lewaro gẹ gụbedua bụ onye Ju gbee bya emede umere g’ọo onye l’abụa onye Ju; ?ndẹhunu g’o gude l’iime t’i kebuta ndu l’ẹte abụa ndu Ju tẹ whẹ meje iwu ndu Ju?”
Oworu onwonye ye l’ẹka Kuráyisutu nwẹkiya l’a-dzọ ndu Ju, dzọo ndu l’ẹte abụa ndu Ju
15Sụa, a makwarụ-a l’anyịbedua b’a nwụru: anyi bụru ndu Ju, anyi ta alịdu lẹ ndu l’ẹte amaa iwu Chileke. 16Ọle anyịbedua marụ l’ọ tọ bụdu ome iwhe iwu kfuru bẹ l’e-me madzụ t’ọ bụru onye dụ chịriri l’iwhu Chileke. Onye dụ chịriri l’iwhu Chileke nwekiya bẹ bụlewho onye woru onwiya ye Jisọsu Kuráyisutu l’ẹka. Ọo ya bụ l’anyịbedua bẹ wookwaruwho onwanyị ye Jisọsu Kuráyisutu l’ẹka nggẹ anyi bụru ndu dụ chịriri l’iwhu Chileke nkele anyi kwetaru nke Jisọsu Kuráyisutu, ọ tọ bụkwa nke l’ọo l’anyi l’eme iwhe a tụru l’iwu. O noo l’ọ tọ dụdu onye Chileke l’agụ l’onye dụ chịriri nkele ọo l’onye ọbu meru iwhe a tụru l’iwu. 17O noo l’anyịbedua, bụ ndu Ju l’emekwawho t’anyi lẹ Kuráyisutu tụgba bụru nnanụ nggẹ o mee anyi t’anyi bụru ndu dụ chịriri l’iwhu Chileke. Ọ kwa iya bụ l’anyi kwewaru l’anyi bụhukwawho ndu l’eme iwhe-dụ-ẹji g’ọo ndu l’ẹte amaa iwu Chileke. Nteke ọ bụ l’o noo g’ọ dụ, ?ọ fụtaru lẹ Kuráyisutu bẹ l’eme tẹ ome iwhe-dụ-ẹji kabaa shii? Wawakwa! 18O gbee bụru nteke ọ -bụ lẹ madzụ vu ụzo mee ya t’o doo ẹnya l’ọ tọ bụhedu ome iwhe a tụru l’iwu l’emeje tẹ Chileke gụa madzụ l’onye dụ chịriri, tẹmenu t’onye ọbu gbee nteke ono dawhu azụ je awata iya ememe, bẹ bụ nteke onye ono bụ onye l’emebyi iwu. 19Mu gudeekwa ome iwu bya awhụa lẹ mu nwụhuru anwụhu, l’iwu gbuwaru mu egbugbu. Ọ kwa iya bụ, mu wofu iya ẹnya gẹ l’ee-shi tẹ mu nọduru Chileke ndzụ. 20A kpọpyabewaru mu lẹ Kuráyisutu l’oswebe. Ọo ya bụ l’ọ tọ bụhedu mbẹdua nọ ndzụ. Ọ waakwa Kuráyisutu bẹ nọdu ndzụ l’ime ẹhu mu. Ndzụ ọwhu mu nọdu l’eliwhe-e ntaa bụkwa lẹ mu woru onwomu ye Nwa Chileke l’ẹka bẹ mu kwoberu nọdu iya, mbụ onye ono, yeru mu obu, tụa ishi iya l’okfu ẹhu mu. 21Mu ta ajịkakwa eze-iwhe-ọma nke Chileke. Ọ -bụru l’ọo ome iwu bẹ bụ iwhe l’e-me madzụ, onye ọbu adụ chịriri l’iwhu Chileke mẹe ya abụkwaru iya bụ lẹ anwụhu, Kuráyisutu nwụhuru tege enwedu ishi.
3Okweta nke Kuráyisutu nwẹkiya l’adzọ ndzụ
1Oowa! G’eswe nke unu habụkwaa unubẹ ndu Galéshiya. ?Ọo onye kabẹ mee unu, unu l’eme g’ọo ndu arwarụ ẹka l’iwhu. ?Tọ bụdu unu bẹ mu shi ishi lanụ hakashịaru nke anwụhu ono, Jisọsu Kuráyisutu nwụhuru l’oswebe, o dokota unu ẹnya? 2Iwhe lanụ mu l’a-jị unu bụ, ?ọo iwhe iwu kfuru bẹ unu meedaru tẹmenu unu nata Ume-Dụ-Nsọ ono, unu natarụ ono? Wawakwa! Unu natakwarụ Ume-Dụ-Nsọ ono nkele unu nụru ozhi-ọma nke Kuráyisutu ono, unu woru onwunu ye iya l’ẹka. 3?Ọ nwụhunuru aghaa o gude unu bụru ndu eswe? Lẹ mbụ bẹ unu gude Ume nke Chileke wata anọ etso Kuráyisutu. ?Ọ hụnu gụnu meru iwhe unu parụ Ume Chileke ono buhaa, gbee dobenu sụ l’ọo ike nke unu bẹ unu l’e-gude tsokota Kuráyisutu ọbu? 4Sụa, iwhe lile ono, unu gude ẹnya unu whụkota, ?ọo bụ nke mmaanụ tọo gụnu? Ọle ọ bụ, ọ tọ dụkwa mu g’ọo nke mmaanụ. 5Lẹ Chileke bẹ l’anọje anụ unu Ume-Dụ-Nsọ, ya emeshikwawho iwhe-awhụrulenya l’echilabọ unu. Ọo ya bẹ mu l’ajị sụ: ?L’ọotukoje iwhe lile ono emeshi nkele ọo l’unu l’eme iwhe iwu kfuru, t’ọ kwaa l’ọo l’unu nụru ozhi-ọma ono, unu woru onwunu ye Kuráyisutu l’ẹka?
6Unu lewaro iwhe ẹkwo-okfu Chileke kfuru l’okfu ẹhu Ébirihamu. Ọ sụru: “Lẹ Ébirihamu woru onwiya ye Chileke l’ẹka, woo: Chileke gụaru iyẹ ya l’ọdu chịriri.” 7Ọo ya bụ l’unu l’eleenu iya ẹnya, l’ọ kwa ndu kweru iwhe Chileke kfuru bẹ bụ ndu bụ ụnwu Ébirihamu. 8Ẹkwo okfu Chileke kfukwaawho sụ lẹ Chileke l’e-me ndu l’ẹte abụa ndu Ju tẹ whẹ bụru ndu dụ chịriri mẹ whẹ woru onwowhe ye iya l’ẹka. Chileke vuhawaru ụzo zhia Ébirihamu ozhi-ọma ono sụ iya: “Ébirihamu, ọo l’ẹka ghu bẹ mu l’e-shi meeru ndiwhe l’owhu eze-iwhe-ọma.” 9Ọo ya bụ l’eshi ọwhu Ébirihamu woru onwiya ye Chileke l’ẹka, Chileke gọoru iya ọnu-ọma; b’o nokwawho gẹ Chileke l’a-gọru ọnu-ọma nụ iwhe bụ ndu woru onwowhe ye iya l’ẹka.
10L’iwhe lile, bụ ndu ike gbee kachia l’ome iwhe iwu kfuru, mbụ ndu sụru l’ọo ome iwu l’a-dzọ whẹ bẹ bụakwa ndu vu ọnu. O noo l’e deru l’ẹkwo iwu ndu Ju sụ: “Onye ono, l’ẹte atụkotaa iwhe lile, e dekotaru l’ẹkwo iwu eme g’ọ ha bẹ bụkwa onye vu ọnu.” 11Iwhe lanụ, doru ẹnya ree bụ l’o to nwedu onye bya l’a-dụ ike gude nkele ya l’eme iwhe iwu kfuru bụru onye dụ chịriri l’iwhu Chileke. O noo l’ederu sụ: “L’onye ono, woru onwiya ye Chileke l’ẹka, shi nno dobe onwiya chịriri l’iwhu Chileke bẹ l’a-nọdukwa ọkpobe ndzụ.” 12Ọle ome iwhe iwu kfuru yẹle oworu onwonye ye Chileke l’ẹka ta adụkwa iwhe whẹ jigba, o noo l’e dekwaruwho sụ: “Lẹ ndu l’emekota iwhe lile, iwu kfuru l’e-shikwawho nno nọdu ndzụ.”
13Kuráyisutu gbafụtaru anyi lẹ mburọnu, iwu ono meru anyi vuru, eshi-ọwhu o vutachiaru anyi mburọnu ono, gege egbu anyi nkele ẹkwo-okfu Chileke sụru: “Iwhe bụ-zhia onye a swị-gburu l’eli oshi bụkwa onye larụ lẹ mburọnu.” 14Kuráyisutu bẹ larụ lẹ mburọnu ono nnta gẹ l’ee-shi t’eze-iwhe-ọma, Chileke sụru lẹ ya l’e-meru Ébirihamu, shi l’ẹka Kuráyisutu Jisọsu rwube ndu l’ẹte abụa ndu Ju ẹka. Anyịbedua eshikwanu l’ekwekwe, anyi kweru nke Kuráyisutu nata Ume ono, Chileke kwehawaru ụkwa iya lẹ ya l’a-nụ anyi ono.
Iwu yẹle Ụkwa, Chileke kweru
15Ụnwunna mu, tẹ mu gudezhiadanu iwhe anyi l’emeje nmaarụ unu ẹtu ọwa: Madzụ -kee ekpe dee ya l’ẹkwo, byia ya ẹka ta adụkwa onye l’emebyije iya. Tọ dụkwawho onye l’eyekwaje iya iwhe, mbụ a makwarụa l’ọo ekpe, madzụ keru. 16Sụa, ọ kwa Ébirihamu yẹle onye shi l’eri iya bẹ Chileke kweru ụkwa iwhe. Ọ tọ sụkwa iya l’ọo yẹle ndu shi l’eri iya nggẹ l’o kfuru iya nno m’e gudekwanu nno makwanụru l’ọo igweligwe madzụ. Ọ sụru iya l’ọo yẹle onye shi l’eri iya bụ iya bụ l’ọo onye lanụ ono, bụ Kuráyisutu ọbu. 17Mbụ l’iwhe mu l’ekfu bụ lẹ-a: l’ọgbandzu ono, shi l’ẹka Chileke bẹ Chileke kweru ụkwa sụ lẹ ya l’e-me iwhe ya kfuru. Sụa, iwu ono, a nọodaru ụnu awha l’awha ụkporo l’iri gẹ Chileke kwegeedaruroo ụkwa ono tẹmenu t’ọ bya, ta afụkwa mebyia iwhe Chileke kwewaru ụkwa iya. O to mekwa ụkwa iwhe ono, Chileke kweru t’ọ bụru iwhe mmaanụ. 18Nggẹ l’ọo iwhe bụ l’ọo e meeda iwhe iwu kfuru tẹhenu tẹ Chileke emee iwhe o kweru ụkwa iya, m’a malẹruwho l’ọ tọ bụdu l’ọo lẹ, o kweru ụkwa iwhe meru l’oome iya. Obenu lẹ Chileke bẹ nụru Ébirihamu iwhe o kweru iya ụkwa iya nkele ọo l’o kwetaru iya ụkwa iya.
19Sụa, ?ọ hụnuru gụnu b’e kwoberu tụa iwu? Iwhe a tuturu iwu bụ t’iwu goshi iwhe ome iwhe-dụ-ẹji bụ. Iwhe e kwoberu tụa ya bụ t’ọ nọdu jeye nteke onye ono, shi l’eri Ébirihamu l’a-bya bụ iya bụ onye ọbu, Chileke kweru ụkwa iwhe doberu ọbu. Ọo Chileke tụru iwu ono bya eshi l’ẹka ndu ojozhi-imigwe woru iya nụ onye ẹto ono, bụ Mósisu nochiru madzụ, t’ọ tụaru ndiwhe. 20L’ọ kwa a -dụ ẹbo eme iwhe bẹ l’aachọje onye ẹto. Ọle nteke bụ l’ọo onye lanụ l’ekwe ụkwa nwẹkiya bẹ mkpa nke onye ẹto l’adụhekwa. Ọo Chileke bụ onye lanụ ono.
21?Ọ fụtaru ntaa l’iwu ono l’emebyi iwhe Chileke kweru ụkwa iya tọo gụnu? Awakwa! Ọ tọ dụkwaro nno. O noo lẹ nggẹ l’ọo iwhe o nweru iwu, a tụru gude ndzụ mẹe ọdu chịriri l’iwhu Chileke abụru l’odobe iwu b’o go shi. 22Ọle ẹkwo-okfu Chileke bẹ l’egoshi lẹ ndiwhe gẹ whẹ hakọta bẹ iwhe-dụ-ẹji pyịtaru l’ẹkpiri. Iwhe o kwoberu goshi iya bụ t’iwhe ono, Chileke kwetaru ụkwa lẹ ya l’e-meru onye wotaru onwiya ye Kuráyisutu Jisọsu l’ẹka bụleruwho ndu woru onwowhe ye Kuráyisutu l’ẹka bẹ l’oo-meru iya kpụ.
23Sụ; lẹ nteke Chileke l’ẹteke agụhaaru anyi ụzo t’anyi woru onwanyị ye Kuráyisutu l’ẹka bẹ iwu shikwa yebuta anyi, eche anyi echeche g’ọo ndu nọ l’ọka-mkpọro, jeye nteke Chileke goshiru anyi ụzo t’anyi woru onwanyị ye Kuráyisutu l’ẹka. 24Ọo ya bụ l’iwu ono bẹ shi eduzhi anyi ụzo g’ọo onye l’eleta ụnwegirima ẹnya, mbụ dua anyi jeye Kuráyisutu bya abya nggẹ anyi bụru ndu Chileke gụtaru lẹ ndu dụ chịriri nke l’ọo l’anyi woru onwanyị ye iya l’ẹka. 25Ntaa, Chileke gụhawaru anyi ụzo t’anyi woru onwanyị ye Kuráyisutu l’ẹka bẹ anyi l’anọduhekwa l’ẹka onye ono, l’eleta anyi ẹnya ono bụ iya bụ iwu.
26Ọo ya bụ l’eshi unu wowaru onwunu ye Kuráyisutu Jisọsu l’ẹka, unu l’iya tụgba bụru nnanụ bẹ unu bụkotaakwa ụnwu nke Chileke. 27Lẹ nteke ono, e meru unu baputizimu, unu lẹ Kuráyisutu tụgbaru bụru nnanụ ono, b’e -jeshia ya ekfukfu, a sụ l’unu wotaru ndzụ Kuráyisutu yee onwunu l’ẹhu g’ọo onye yeru uwe. 28Mkpọcha nke l’onye ọwa bụ onye Ju, woo: onye ọwa ta abụ onye Ju ta adụhekwa, tọ dụhe mbụ woo: l’onye ọwa bụ ohu; onye ọwa bụru amadụ, nke l’onye ọwhu bụ nwoke, onye ọwhu bụru nwanyị ta adụhekwawho, o noo l’unu g’unu ha shiwaa l’ẹka Kuráyisutu Jisọsu tụgba bụru nnanụ. 29Sụ, ọ -bụru l’unu bụwaa ndu nke Kuráyisutu bẹ unu bụakwa ndu shi l’eri Ébirihamu bụ iya bụ ndu iwhe ono, Chileke kweru Ébirihamu ụkwa iya ono rwuberu.
41Sụa, ọ waa iwhe mu l’e-gude goshi unu iwhe mu l’ekfu. L’onye bụ iya l’e-bechaa ria iwhe nna iya bẹ l’aanọjekwa eme gẹ l’eemeje ohu nteke ọ bụ nwata. Mbụ a machakwaarụa l’ọo ya nwekota iwhe lile. 2Ọle nteke ono, ọ bụkwadua nwata bẹ l’oonwejewho onye yẹle iya bu, bụ onye l’e-hefuta iya, ya enwekwaruwho onye l’a-nọ eleta iwhe o nweru ẹnya jeye nteke nna nwata ono kfuru sụ l’o noo nteke nwata ono gbarụ nke l’oogwota iwhe ono. 3O nokwawho g’ọ dụ l’ẹka anyịbedua nọ ndono. Nteke anyi l’ete eshia marụ iwhe bẹ ọgvu imigwe, bụ whẹ l’achị mgboko-o shi eme anyi ohu whẹ. 4Ọle ọ bya e rwulewho nteke ọ gbarụ, Chileke yefu Nwa iya t’ọ bya, ọ bya abụru madzụ, nwanyị nwụa ya. Ọ bụru iwhe iwu sụru tẹ ndu Ju mejee bẹ l’oomeje, 5nggẹ ya shi nno gbata ndu iwu keru ẹgbu nke ọwhu l’ee-gude nno, Chileke anata anyi t’anyi bụru ụnwu iya.
6Ọ bụkwaru l’ọo l’anyi bụwaa ụnwu iya bẹ meru g’o gude Chileke woru Ume iya ye anyi l’obu, mbụ Ume ọwhu l’emeje t’anyi kuje Chileke: “Nna!” 7Ọo ya bụ l’eshi l’ẹka Chileke, unu ta abụhe ohu. Unu bụwaa ụnwu Chileke. Tẹmenu eshi-ọwhu unu bụwaa ụnwu Chileke, bụana iya bụ l’unu lịkwaa lẹ ndu l’e-nwe iwhe ono, Chileke doberu ụnwu iya.
Pọlu l’arị ọriri ẹhu ndu Galéshiya
8Lẹ mbụ nteke unu l’eshia marụ Chileke bẹ unu shi bụkotaru ohu iwhe l’abụa Chileke. 9Ọ bya ebenu nta-a, unu mawarụ Chileke; waawa, tẹ mu kfuchia ya ẹgube-ẹ: Ọ bya ebe nta-a, Chileke mawarụ unu bẹ mu sụru ?ndẹnu iwhe meru unu ghachi adawhu azụ alakfu ọgvu ono, shi achị unu ono, l’ẹte adụa ike dụ iya nụ, tẹmenu ọ bụkwaruwho iwhe mmaanụ? ?Ọo gụnu meru unu l’eme t’unu dawhu azụ je abụru ohu whẹ ọdo? 10Unu l’edzeje mbọku, dzee ọnwa mẹe oge nteke iwhe meru, mẹe awha, dobegee ya iche iche. ?Unu doberu sụ l’o noo iwhe bụ unu l’eme iya Chileke asụ l’unu l’eme iya ree? 11Mu l’atsụkwa egvu ẹhu unu. ?Ozhi ono, mu nọdu jee l’ishi unu ta abụdu mu nụ nrimawhụ-e?
12Ụnwunna mu, mu l’aryọkwa unu aryọryo sụ t’unu dụnu gẹ mu dụ, o noo lẹ mbẹdua dụwaa g’unu dụ. Ọ tọ dụkwa iwhe-dụ-ẹji, unu meru mu. 13Unu makwarụa l’ọo nteke ẹhu l’adụa mu mma bẹ mu bya ezhia unu ozhi-ọma ono lẹ mbụ. 14E gudekwaro l’iwhe ono, shi eme mu nụ shi bụru unu oke iwhe adata. Mu ta adụ unu ashị, unu ta asọ mu oyi. Unu gbẹenu metaberu mu ree gẹ-woo lẹ mu bụ ojozhi-imigwe, ọdua l’ọo mu bụ Kuráyisutu Jisọsu ọbu l’onwiya. 15?Mbụ ẹhu ono, shi atsọ unu ụtso nteke ono l’okfu ẹhu mu, ?unu mehunuru ẹhu-ụtso ono aghaa ntaa-e? O noo lẹ mu marụ l’ata atụdu iya ẹgo, lẹ nggẹ l’ọ -bụ l’ọo iwhe unu dụ ike nteke ono mẹ unu aswọtachaa akpụru ẹnya nke unu chịru chẹe mu. 16?Mu gbẹenu bụwaru onye okfu unu ntaa nkele ọo lẹ mu kfuru unu iwhe bụ ọkpobe-okfu?
17Ndu ono, l’eduwhu unu ono l’emekwaru unu ọnutso shii, ọle t’unu makwarụwho l’iwhe whẹ l’emeturu unu ọnutso ono ta adụkwa ree. Whẹ l’emekwa tẹ whẹ bọfu unu l’ẹhu mu t’unu gbarụ tsoru whẹ. 18Ọgba-tsoru ndu ọdo l’adụjekwa-a ree, ọle t’unu gbatsojeru ndu ọbu mẹ whẹ l’ekfu iwhe dụ ree. Unu mejekwa nno nteke nteke, t’ọ bọ bụlewho nteke mu l’unu nọ. 19Ụnwu mu! Ọo okfu ẹhu unu bẹ mu kwoberu nọdu l’iwhe-ọtsulanu ntaa, mbụkwa g’ọo nwanyị, l’abya ezeda. Mu je l’anọdugburu l’iwhe-ọtsulanu ono jeyenuwho nteke unu l’a-dụ g’ọo Kuráyisutu. 20Ọ dụle mu whọ nke t’a sụ lẹ mu l’unu nọ ntaa. Mẹ mu amakwanụru gẹ mu gege edobe ọnu kfuru okfu yeru unu. Ntaa b’ọ tụfukwaru mu ẹhu gẹ mu l’emezhia okfu ẹhu unu.
Ẹtu Hega yẹle Séra
21Unubẹ ndu ono, l’ọogu ẹgu t’unu meje iwhe iwu kfuru, unu kaadarụ mu ?unu ta anụdu iwhe iwu kfuru? 22O noo l’e dekwaru sụ lẹ Ébirihamu bẹ nwụtaru ụnwegirima unwoke labọ. Onye lanụ bẹ bụ nwanyị, bụ ohu bẹ nwụtaru iyẹ ya. 23Onye ọwhu bẹ bụ amadụ nwụtaru iyẹ ya. Onye ọwhu ohu who metaru iya b’a tsụtaru ime iya tọ dụ ụkwa, Chileke kweru swibe l’ẹhu iya nke iche. Onye ọwhu ọ bụ amadụ whọ metaru iya, b’a tsụtaru ime iya nkele ọo lẹ Chileke kweru ụkwa l’aa-nwụ iya. 24Mu gude iwhe ono, mehawaru nụ ono anmarụ unu ẹtu; ụnwanyi labọ ono, bụkota ne ụnwegirima ono bẹ nochiru ẹnya ọgbandzu labọ, shi l’ẹka Chileke. Onye ọwhu bụ Hega bẹ nochiru ẹnya iwhe ono, Chileke kweru ụkwa iya l’ọgbandzu, shi l’eli Ugvu Sáyinayi bụ iya bụ ẹka ono, ọ tụru iwu nụ Mósisu. Ẹwha nwanyị ono bụ Hega, bụkwawho ẹwha Ugvu Sáyinayi ono. Ụnwu nkiya b’a nwụru tẹ whẹ bụru ohu. 25Ugvu Sáyinayi ono bẹ dụ lẹ Arabụ. Ọ bụru lẹ Arabụ l’ẹka ono bẹ ụnwu nwanwa nke Hega bu. Sụa, ọo gẹ Hega, bụkwanu iya bụ nwanyị ọwhu bụ ohu who nochiru ẹnya Ugvu Sáyinayi ono bẹ bụkwawho g’ọ nochiru ẹnya Jerúsalẹmu ntanụ-a nkele Jerúsalẹmu, bụkwanu iya bụ ibe ndu Ju bẹ iwu mewaru yẹle ndu nọ iya nụ whẹ bụru ohu. 26Ọle Jerúsalẹmu nke Chileke, bụkwanu iya bụ Jerúsalẹmu ọwhu dụ l’imigwe ta abụdu ohu; tẹmenu ọ bụru iya bụ ne nke anyịbedua. 27O noo l’e deru l’ẹkwo Okfu Chileke sụ:
“T’ẹhu tsọo ghu ụtso, gụbe nwanyị, ẹhu iya keru ekeru,
l’ẹteke atsụbua ime!
Gude ẹhu-ụtso tee ẹswa, gụbe nwanyị l’ẹte amaa
iwhe l’eme lẹ nka nwanyị, ime l’eme!
O noo lẹ nwanyị ono, e shi gbẹeru azụ ono
bẹ l’egbee kanụ ọnwuta nwa karụ onye ọwhu yẹle
ji iya bu ebu.”
28Sụa, ụnwunna mu, unubẹdua bụakwawho ụnwu Chileke gẹ Áyiziku bụ iya. Mbụ l’ọo gẹ Chileke kweru ụkwa l’aa-nwụ Áyiziku tẹmenu a nwụa ya, bụ g’o kwekwaruwho ụkwa l’unu l’a-bụ ụnwu iya, tẹmenu unu bya abụru iya. 29Ọ kwawhọ g’ọ dụ nteke ono bụ g’ọ dụ ntaa. Nteke ono bẹ onye ono, a tsụtaru ime iya g’ọo ime nke ndu ọdo whọ, shi anọje aakpa onye ọwhu shi l’ẹka Ume Chileke whọ ẹhu. Ọ bụkwaruwho nno bụ g’ọ dụkwawho ntaa. 30Ọle ?ọ nụa gụnu bẹ ẹkwo-okfu Chileke kfuru? Ọ sụru: “Chịfukwa ohu yẹle nwa iya, o noo lẹ nwa, shi l’ohu bẹ yẹle nwa, amadụ nwụru ta agbakwa mgba eke iwhe nna whẹ.” 31Ọo ya bụ, ụnwunna mu, anyi ta abụkwa ụnwu, ohu nwụru, anyi bụkwa ụnwu nwanyị, bụ amadụ nwụru.
5Unu be ekwekwa t’e mee unu ohu ọdo
1Kuráyisutu bẹ tọokwaru anyi l’uli, sụ t’anyi ba abụhe ohu. Ọo ya bụ t’unu kfụshia ike. Unu be ekwekwa t’o nweru onye l’e-gude iwu mee unu t’unu bụbaaru ohu ọdo.
2Sụa, tẹ mbẹdua, bụ Pọlu karụ unu: ọ -bụru l’ọo obu ugvu bẹ bụ iwhe unu gude eme t’unu bụru ndu dụ chịriri l’iwhu Chileke, ọo ya bụnua l’abyabya, Kuráyisutu byarụ ta adụdu urwu, ọ bẹru unu. 3Tẹ mu kfukwaa ya t’ọ bahụ iwhe bụ ndu ono, buru ugvu lẹ nchị. T’onye buru ugvu, nnta gẹ l’ee-shi tẹ Chileke gụa ya l’onye dụ chịriri nyatakwa lẹ ya dobefutaje iwhe lile, iwu kfuru g’o ha. 4Unubẹ ndu ọwhu l’eme tẹ Chileke gụa unu lẹ ndu dụ chịriri nkele ọo l’unu l’eme iwhe iwu kfuru bẹ bọfuakwaru onwunu l’ẹka Kuráyisutu nọ. Unu nashịakwaru onwunu eze-iwhe-ọma nke Chileke. 5Ọwhube anyịbedua bẹ iwhe anyi kwẹe ẹka ele ẹnya eleshi iya ike lẹ Chileke l’a-gụta anyi lẹ ndu dụ chịriri l’iwhu iya, bụkwa l’anyi natarụ Ume-Dụ-Nsọ nke l’ọo l’anyi woru onwanyị ye Kuráyisutu l’ẹka. 6L’onye yẹle Kuráyisutu Jisọsu tụgbaru bụru nnanụ bẹ l’ete ekfuhekwa nke l’onye ọbu buru ugvu, l’o to bu. Iwhe l’eekfu bụakwa nke oworu onwonye ye Kuráyisutu l’ẹka bụ iya bụ okweta nke Kuráyisutu ọwhu anyi shi l’obu, anyi yeru ibe anyi egoshi.
7Mẹ unu shikwa aha ọkpa ree. Mẹ unu shikwa etsokota ụzo ono ree. ?O zhihunua onye kposhiru unu anọ eme iwhe bụ ọkpobe-okfu ono ntaa? 8Iwhe doru ẹnya bụ l’ọ tọ bụdu Chileke-e, bụ iya kuru unu-a bẹ gbee bya anọdu lẹ mkpọshi ono t’unu be emehe ọkpobe-okfu ono. 9A nmarụ ẹtu sụ l’ọo nwa iwhe l’ekolije buredi, ọwhu a chị l’ẹka bẹ l’evulije ishi buredi owhu. 10Ọle atụgba ọwhu anyi l’unu tụgbaru lẹ Onye-Nwe-Ọha bẹ meekwaru obu shihu mu ike l’ẹka unu nọ. Mbụ l’unu l’a-dawhua azụ bya etsozhi-a ụzo, wata ọri iwhe mu l’arị. L’onye ono, l’akwasweshi unu iwhu ono; onye ọbu; onye ọbu, bẹ Chileke l’a-nmakwa ikpe.
11Obenu, ụnwunna mu, ọ -bụ l’ọo t’e bua ugvu bẹ mbẹdua l’ezhikwadua, arya iya arya ono; ?m’ọ bụhunuru gụnu bẹ meru l’aakpakwadụ mu-a ẹhu? Nggẹ l’ọo iwhe ọ dụ nno mẹe aryarya, mu l’arya lẹ Chileke l’a-gụlewho anyi lẹ ndu dụ chịriri nke l’ọo lẹ Kuráyisutu nwụhuru l’oswebe, tẹge adụkwa onye ọ gọgo nọje eghu eghu. 12Nteke bụ l’o zhiawho nke obu ugvu bẹ l’awhọnuka ndu ono l’obu, mbụ ndu ono, l’akwasweshi unu iwhu, tẹ whẹ jenu je ahaa onwowhe aháhá.
13L’unubẹdua ụnwunna mu b’e kuru t’unu bụru ndu a tọru l’uli. A makwarụa l’a tọwaru unu l’uli. Ọle ọ bụ, t’unu ba atụkwaru onwunu tọgboru iwhe l’anọje agụ unu ẹgu mẹe iwhe unu l’arị l’obu unu t’ọ bya eke unu ẹgbu ọdo. Iwhe unu l’e-mechia bụ, t’onyenọnu ye ibe iya obu nke ọwhu unu l’anọduje eyeru ibe unu ẹka. 14O noo l’iwu ono g’ọ hakọta bẹ tụkoru rwụrwee ishi l’akpụru okfu lanụ ono, kfuru sụ: “Ye madzụ ibe ghu obu g’i yeru iya onwoghu.” 15Ọle nteke bụ l’unu l’anọje eme g’ọo anụ-ẹworo, l’ete eyeje ibe iya obu, unu wata ọtakashi ibe unu ẹrwu, anmabushi ibe unu anụ; ha! T’unu leta ẹnya; a nọnyaa, unu tụko onwunu takọta, unu gvụ.
Ume Chileke mẹe ejo-iwhe l’agụkaa madzụ
16Ọle mbẹdua sụru-o, t’unu hakwaa Ume Chileke t’o goshije unu ụzo. Ọo ya bụkwanu nke ọwhu unu l’ete emeje ejo-iwhe l’agụkaa unu. 17O noo nkele ejo-iwhe, l’agụkaa madzụ bẹ l’ẹte adụjedu Ume Chileke ree. Tọ hẹ l’iwhe ọwhu l’agụ Ume Chileke bẹ dụ uche madzụ ree. O noo nkele iwhe labọ ono bẹ l’agarụ onwowhe ẹnya. Mbụ ọ bụkwaru iwhe ono meru unu ta adụje ike mee iwhe dụ ree, unu rịru nke ememe. 18Ọle nteke ọ bụ Ume Chileke l’egoshije unu ụzo, ọo ya-a bụ l’iwu te ekehedu unu ẹgbu.
19Sụa, iwhe shigee l’uche madzụ dokwaru ẹnya. Ị whụa anọ akpa lẹ nwanyị, ?tị whụdu ejo umere l’eshi nshi, ?tị whụdu iwhere ọogvu l’iwhu. 20?Tị whụdu ọgba ẹja mẹe ọgwo ọgvu, ose okfu mẹe ọlwu ọgu mẹe oke-ẹnya mẹe obu-ọku mẹe anọ akpawhe ẹnya mẹe okekashi onwonye akpa iche iche, 21ẹnya-kfụrukfuru mẹe ọngunuka mmẹe mẹe anọ eri angụ-sweshi iwhu mẹwaro iwhe ọdo, dụ-gee nno. O noo iwhe shikota l’uche madzụ. Sụa, tẹ mu lọkwaa unu ẹka lẹ nchị gẹ mu lọhawaru iya unu. Ndu l’eme nno ta abyakwa l’etso lẹ ndu Chileke bụ eze whẹ.
22Obekwanu l’iwhe shigee lẹ Ume Chileke bụ: oye obu, ẹhu-ụtso, nchị-ọdu-ndoo, ọta-nshi, obu-ọma, ụma ọma, ọkfushi ike l’iwhe onye kfụru, 23ome bẹlebele mẹe osede onwonye. Ọ tọ dụdu iwu, a tụru sụ l’onye meru iwhe dụkota nno bẹ l’aa-nma ikpe. 24Ndu, bụkwanu ndu nke Kuráyisutu Jisọsu kpọpyabewaru iwhe-dụ-ẹji, l’agụkaa whẹ nụ mẹe ejo umere, shikota whẹ l’uche l’oswebe. 25Chileke bẹ shiwaa lẹ Ume nkiya nụ anyi ndzụ ọwhuu. Ọo ya bụ, unu t’anyi hanụa tẹ Ume ono goshije anyi ụzo. 26T’anyi ba anọjekwa eme iwhe nggẹ a jaa anyi. Anyi te emeje ibe anyi iwhe l’e-ghu iya eghu. Anyi te edoberu ibe anyi oke-ẹnya.
6Ivu ibe ghu
1Ụnwunna mu, ọ -bụru l’ọ dụ nteke ọ dụ onye ẹka guderu l’ẹka l’oome iwhe l’adụa ree, t’unubẹdua, Ume Chileke gude ndzụ unu-a, jikwaa obu oyi duwhu iya azụ l’ụzo, kfụru nhamụnha. Ọo l’ọo t’onyenọnu letakwa onwiya ẹnya t’e be enwufuaru iya ye l’ome iwhe-dụ-ẹji. 2T’onyenọnu gbatajẹru ibe iya l’iwhe l’atsụ iya l’anụ nggẹ unu gude nno mekotagee iwu, Kuráyisutu tụru. 3O noo l’onye rịru lẹ ya bụ iwhe l’ọ bọ dụkwanu iwhe onye ọbụ bụ: Ha! Ọ kwa eswe bẹ onye ono l’eme onwiya. 4Ọ kwa t’onyenọnu gudeje ẹnya lee onwiya marụ gẹ umere iya dụ dụ. Nteke ọ bụ l’ị malẹruwho gẹ umere ghu dụ; gụ ewotaje iwhe i meru tụberu umere, gbarụ ghu nụ. Ọo ya bụ l’i tii jeheduro je ewota iwhe i meru tụberu nke onye ọdo. 5O noo l’onyenọnu l’e-vukwaru iwhe o shi meta lẹ mgboko-o bya l’iwhu Chileke.
6T’onye l’eezhi ozhi-ọma nke Kuráyisutu nụjekwa onye ono, l’ezhi iyẹ ya nụ iwhe dụ ree, o nweru.
7Unu be ekwekwa t’e duwhua unu, Chileke ta abụkwa onye l’eeme eswe, o noo l’ọo iwhe bụ iwhe madzụ l’akụ bẹ l’ọo-wọta akpụru iya. 8O noo l’onye l’eme ejo-iwhe l’agụ iya nụ, bẹ l’a-lakwa l’iyi. Ọle onye l’emewho iwhe Ume Chileke zhiru iya bẹ Chileke l’a-nụ ndzụ tututu-mịmimi. 9Ọo ya bụ t’ike ba agvụkwa anyi l’ome ree, o noo l’anyi l’e-megekwaa whụ urwu iya mẹ oge iya -belewho mẹ anyi gudewho ẹka anyi g’anyi gude iya. 10Ọo ya bụ t’anyi mejeru onyenọnu ree ntaa, ụzo dụ anyi l’ememe iya. Ndu, anyi l’a-kagejezhia o meru ree ono bụ ndu anyi lẹ whẹ bụ ndu ọnu-ụlo lanụ nkele anyi lẹ whẹ tụkowaru woru onwanyị ye Kuráyisutu l’ẹka.
Ekele
11Ntaa ọwa bẹ mu gudekwa ẹka mu gẹdegede ederu unu ẹkwo ọbu. Unu lewaro gẹ akpụru okfu ọbu hagee okporokpo okporokpo. 12Ọ kwa ndu ono, l’eme t’a jaa whẹ ajaja nke iwhe whẹ sụru l’eemefutaje l’eli ẹhu bụ ndu l’eyebutaje unu sụ t’unu bua ugvu. Iwhe whẹ l’ekwobeje eme iya bụ nggẹ ndu Ju ta akpa whẹ ẹhu. Whẹ marụ lẹ ndu Ju gẹga akpa whẹ ẹhu; ọ bụ l’ọo iwhe whẹ kweru l’ọlewho Kuráyisutu ono, nwụhuru l’oswebe l’a-dzọkota whẹ. 13Mẹ ndu ọbu buru ugvu ọbu ta ahẹkwanu m’ọo lẹ whẹ l’emeje iwhe iwu kfuru. Iwhe ọbu, meru l’ọogu whẹ tẹ whẹ mee t’unu bua ugvu bụ nke ọwhu whẹ l’a-nọ anga ụnga l’ọo whẹ meru unu mee iwhe-ọhubama l’anụ-ẹhu. 14A bya abya lẹ mbẹdua, mu ta afụkwa gude iwhe ọdo ngaa ụnga; ta agbahaa oswebe Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu. L’eshi ọwhu ọ nwụhuru l’ẹli oswebe bẹ iwhe nke mgboko-o l’ẹte adụhekwa iwhe ọ bụ mu; tẹmenu mbẹdua dụakwawho g’ọo onye nwụhuru anwụhu l’iwhe nke mgboko. 15Lẹ nke l’e buru ugvu l’ete budu ta adụhekwa iwhe iwhe ono bụ. Ọwhu bụ úkfù nwẹkiya bụ t’a bụru onye Chileke keru nke ọwhuu. 16Tẹ Chileke mee t’iwhe bụkota ndu l’etsoje ụzo ono, mu goshiru unu ono buru guu, ya awhụkwaaru whẹ whọ imiko. Ọo whẹ bẹ bụ ọkpobe ndu Ízurẹlu nke Chileke.
17Sụa, shitalewho ntanụ-a; t’ọ bọ dụkwa onye l’e-kfuchibaa mu nchị. Lẹ ichi iwhe ọwa-a, mu vu l’ẹhu bẹ bụakwa iwhe-ọhubama, l’egoshi lẹ mu bụwaa ohu Jisọsu Kuráyisutu.
18Ụnwunna mu, tẹ Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu mekwaaru unu eze-iwhe-ọma g’unu hakọta. O noo g’ọ dụ.