Ẹkwo-Ozhi Mbụ, Pọlu Deru Nụ Ndu
KỌ́RINTU
11Ẹkwo-ozhi-a bẹ shi l’ẹka mbẹdua, bụ Pọlu, mbụ mụbe onye Kuráyisutu Jisọsu kuru, mee tẹ mu bụru onye-ishi-ozhi iya. Ekuku ono, o kuru mu ono bẹ bụkwa iwhe dụ Chileke l’uche. Onye mu l’iya yekoru ẹka ede ẹkwo-ọ bụ nwanna anyi Sósutenisu.
2Ndu anyi l’ede iya anụ bẹ bụ chọchi nke Chileke, bụ ndu ọwhu nọ lẹ Kọ́rintu. Anyi gude iya ekele unubẹ ndu Chileke doberu nsọ t’unu bụru nkiya, nkele ọo l’unu lẹ Kuráyisutu Jisọsu tụgbaru bụru nnanụ. Anyi l’edekwa iya who anụ iwhe bụ ndu nọ l’ẹka whẹ nọ abarụ Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu ẹja. Jisọsu ono bẹ bụ Onye-nwe-whẹ-nụ, bụkwaruwho Onye-nwe-anyịbedua.
3Anyi l’ekfu tẹ Chileke, bụ Nna anyi mẹe Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu Kuráyisutu meeru unu eze-iwhe-ọma, mekwaawho t’unu buru guu.
Ekele nke iwhe-ọma, shi l’ẹka Kuráyisutu
4Mu l’anọje ekeleru unu Chileke ekele nteke nteke nke eze-iwhe-ọma ono, o shi l’ẹka Kuráyisutu Jisọsu meeru unu. 5Nkele unu lẹ Kuráyisutu tụgbaru bụru nnanụ, unu shi nno baa eze l’iwhe lile, shi l’ẹka iya. Unu tụko-gezhia okfu-ọnu makọtaru, makọtakwaruwho mmamagụ. 6Ozhi ẹhu Kuráyisutu ono b’e mewaru, ọ dụ unu l’obu, dụshia ya unu ike. 7Ọo ya meru tọ dụ iwhe bụ iwhe ọwhu Ume Chileke l’anụje anụ ọwhu ụko iya dụru unu ilile, mbụ g’unu nọdu ngabẹru nteke Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu l’a-dawhu azụ goshi onwiya l’ọdu-biribiri iya. 8Jisọsu ono l’e-me unu t’unu shihu gbagbaradịngu jeye lẹ mgbe ikpazụ. Ọo ya bụ, t’ọ bọ dụ ẹka l’aa-ta unu ụta mbọku ono, Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu l’e-kpe ikpe. 9Chileke bụ o-me-g’o-kfuru. Ọ bụru Chileke ono bẹ kuru unu t’unu lẹ Nwa iya Jisọsu Kuráyisutu bya abụru nnanụ, gbarụ mgba l’iwhe lile, mbụ onye ono, bụhukwawho Onye-nwe-anyi.
Ọkpa ẹnya, dụ lẹ chọchi
10Sụa, ụnwunna mu, ọ kwa Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu bẹ mu gude ẹwha iya l’aryọ unu aryọ, sụ t’ọnu unu wụkoje nnanụ l’iwhe lile, bụ iwhe unu l’ekfu g’unu hakọta. Ọo ya bụ, t’ọ bọ dụ ẹka ọkpa ẹnya l’a-dụ l’echilabọ unu. Unu tụgbakwa bụru nnanụ ọkpobe abụru. T’ọriri unu bụru nnanụ, idzu unu abụru nnanụ. 11Ụnwunna mu, l’iwhe mu kwoberu ekfu iwhe-e ẹgube-ẹ bụkwa lẹ ndibe Kulóyi bẹ byawarụ bya akọoru mu kọ-rwuaru mu iya alị l’unu kwarụ lẹ ntụtego. 12Mbụ iwhe mu l’ekfu bụkwa l’a sụru l’unu l’anọje adzọkashi; onye ọwhu asụ lẹ yẹbedua bụ nke Pọlu, onye ọwhu asụ lẹ ya bụ nke Apọ́losu, onye ọwhu asụ lẹ ya bụ nke Kífasu, onye ọwhu asụ lẹ ya bụ nke Kuráyisutu. 13Iwhe mu l’ajị bụ: ?A gbẹenu bya ekekashiwanu Kuráyisutu ọbu ekekashi? ?Ọo mbẹdua, bụ Pọlu bẹ nwụhuru l’iswi ẹhu unu l’eli oswebe, tọ kwaa Kuráyisutu? ?Ọo ẹwha mụbe Pọlu b’e gude mee unu baputizimu?
14Tẹ Chileke lebukwaaru mu ẹka l’ọ tọ bụ Kirísupọsu yẹle Gáyosu mẹ mu asụ l’o to nwekwa g’unu ha mbụkwa m’ọo onye lanụ, mu meru baputizimu. 15Ọo ya bụ, t’ọ bọ dụkwa g’unu ha, onye ọwhu l’a-sụ l’e gude ẹwha mu mee ya baputizimu tẹ mu bụru onye-nwe-iya-nụ. 16Ẹhee! Mu mekwaruwho Sutẹ́fanasu yẹle ndibe iya baputizimu. A gbachiha ndu ono ya, bẹ l’ooto dodua mu ẹnya nke l’o nweru onye ọdo, mu meru baputizimu. 17O noo l’ọ tọ dụ ome baputizimu bẹ Kuráyisutu zhiru mu tẹ mu bya emeje. Iwhe o zhiru mu tẹ mu bya emeje bụ tẹ mu bya ezhije ndiwhe ozhi-ọma. Tẹ mu be egude okfu okfu, l’egoshi mmamagụ ndiwhe zhi iya, a nọnyakwaa, ọ tụrwua ike ono dụ l’anwụhu, Kuráyisutu nwụru l’eli oswebe.
Kuráyisutu bụ ike, bụru mmamagụ, shi l’ẹka Chileke
18L’okfu nke anwụhu ono, Kuráyisutu nwụhuru l’eli oswebe bẹ bụkwa iwhe éswè l’ẹnya ndu l’ala l’iyi, ọle l’ẹhu nke anyịbedua, l’aadzọfuta adzọfuta b’ọ bụ ike, shi Chileke l’ẹka. 19L’e dekwaru l’ẹkwo Okfu Chileke sụ lẹ Chileke sụru:
“Mmamagụ ndu marụ iwhe bẹ
mu l’e-mebyishigezhia emebyishi.
Mu l’e-me ọriri ndu ọwhu sụru
lẹ whẹ marụ iwhe, ya abụru iwhe mmaanụ.”
20Ọo ya bụ, mu sụru agha, ?ọ hụnu awee bẹ ndu ọbu, marụ mmamagụ kfụru nta-a? ?Ọo awee bẹ ndu marụ oke ẹkwo kfụru nta-a? Mu sụru, ?ọo awee bẹ ndu marụ okfu lẹ mgboko-o kfụru? Chileke meekwaru tẹ mmamagụ, ndiwhe marụ bụru iwhe éswè.
21A makwarụ-a lẹ Chileke meru madzụ nke ọwhu l’oo-shi lẹ mmamagụ, yẹbe Chileke nụru iya marụ iya, ọle madzụ gude lẹ ya manụkaru mmamagụ, buhaa egude mmamagụ ono marụ Chileke. O noo g’e meru, Chileke sụ lẹ ya l’e-gude iwhe ono, ndu marụ iwhe sụru l’ọo iwhe éswè, bụ iya bụ ozhi-ọma ono, anyi l’ezhi, mbụ nke anwụhu ono, Kuráyisutu nwụhuru l’oswebe, l’o noo iwhe ya l’e-gude dzọo madzụ. Onye bụ onye natarụ ozhi-ọma ono bẹ Chileke dzọtaakwaru. 22Ndu Ju bẹ bụ iwhe-awhụrulenya bẹ whẹ sụru t’e goshi whẹ, ọwhube ndu Girísu bụkwanuru mmamagụ bẹ whẹ l’achọ. 23Ọle iwhe anyịbedua l’ezhi ozhi iya bụ l’a kpọpyaberu Kuráyisutu l’eli oswebe. O noo ụkfu, l’anọje akpọpyashi ndu Ju ọkpa; ọ bụru iwhe-eswe l’ẹnya ndu l’ete abụa ndu Ju. 24Ọle ndu onona, Chileke kuru, mbụ ndu Ju mẹe ndu l’ẹte abụa ndu Ju bẹ Kuráyisutu ono bụ ike Chileke, bụkwaruwho mmamagụ, shi Chileke l’ẹka. 25O noo l’iwhe Chileke l’eme, ọ dụ g’ọo ya ome éswè bẹ gbẹkwaa ka mmamagụ ndiwhe nkajishi, tẹmenu iwhe dụa g’ọo arwụhu, Chileke rwụhu iya bẹ kakwawhọ ụnwu-eliwhe ike.
Gẹ Chileke l’eshije eme iwhe iya
26Ọo ya bụ, ụnwunna mu, unu nyatakwa iwhe unu shi bụru tẹmenu Chileke bya ekua unu. Unu te eshikwa ha l’igweligwe maberu iwhe lẹge ndiwhe, marụ ẹkwo l’amabeje iya; unu te eshi ha l’urwu nweru ẹnya; ndu shi l’oke madzụ te eshikwawho baa nwishi. 27Ọle Chileke họtaleru-a iwhe dụ ẹreswe ẹreswe l’ẹnya ndiwhe gude meru iwhe iwhere nụ ndu marụ iwhe. Ọ họtakwawho iwhe ọwhu rwụhuru arwụhu l’ẹnya ndiwhe gude meru iwhe iwhere nụ ndu ọkpu-ẹhu dụ. 28Chileke bẹ họtaru iwhe ẹnya lwarụ l’eliwhe-e, mbụ iwhe l’adụa iwhe ndiwhe kuru iya. Ọo iwhe whẹ sụru l’ọ tọ dụdu iwhe ọ bụ b’ọ họtaru, gude mee iwhe ndiwhe rịru l’ọo ọkpobe iwhe t’ọ bọ dụ iwhe l’ọo-bụ. 29Ọo ya bụ, tọ bọ dụ madzụ igbalekọma, l’e-je ọnga onwiya ụnga l’atatiwhu Chileke. 30Ọle unubẹdua bẹ Chileke mewaru, unu lẹ Kuráyisutu Jisọsu tụgba bụru nnanụ, tẹmenu ọ byakwawhọ emee ya, ọ bụru mmamiwhe nke anyịbedua. Ọo ya b’o shi l’ẹka, ọ bụru iya bụ l’anyi abụru ndu dụ chịriri l’iwhu Chileke. Anyi shi iya l’ẹka bụru ndibe Chileke, bụkwaruwho ndu ọ gbatarụ l’iwhe-dụ-ẹji, pyịtaru anyi l’ẹkpiri. 31O nokwa iwhe ọbu, ẹkwo-okfu Chileke kfuru sụ: “T’onye ọ dụ nke tẹ ya ngajẹ ụnga, t’onye ọbu ngajẹ ụnga eze iwhe Onye-Nwe-Ọha meru.”
2Kuráyisutu l’eli oswebe
1Sụa, ụnwunna mu, lẹ nteke mbụ ono, mu byakfutaru unu bya ezhia unu ozhi-ọma nke Chileke ono, a marwetaru l’ọo ọkpobe-okfu, bẹ mu l’egudekwaa ire-mẹchemeche zhia ya unu, mu ta abya unu egoshi lẹ mu nwụru ẹkwo, bụru nwọmaru-ọ-machaa. 2O noo lẹ mu dụ mbụ chịa ya l’obu mu sụ lẹ mu l’a-nọlewho eme gẹ-woo l’ọ tọ dụdu iwhe mu marụ l’echilabọ unu, t’a gụfule iya whọ Jisọsu Kuráyisutu nwẹkiya, bụ iya bụ onye a kpọpyaberu l’eli oswebe. 3Iwhe ọdo bụru lẹ nteke ono, mu l’unu shi nọdu bẹ ike l’ẹte adụdua mu, mu shikwawho anọje atsụshi egvu ike; ẹhu shi etekwa mu who ete shii. 4Iwhe mu kfuru ekfu mẹe ozhi, mu zhiru ezhi ta abụkwa iwhe mu bya egude ire-mẹchemeche woo lẹ mu manụkaru iwhe kfua, nnta gẹ l’ee-shi t’e kweta iya. Iwhe mu gbẹ-chia mee nu bụ lẹ mu goshiru unu l’ọo Ume Chileke yẹle ike nke Chileke bẹ l’ere ire l’okfu ono, 5nke ọwhu ekwekwe, unu kweru nke Kuráyisutu l’ẹte eshi lẹ mmamagụ nke madzụ, gbahaa t’o shichia l’ike nke Chileke.
Mmamagụ nke Chileke
6Ọle, ọobujekwaa nteke mu lẹ ndu dzuru oke l’iwhe nke Ume-Dụ-Nsọ l’ekfu, mu egude mmamagụ ekfu eyeru whẹ. Ọle ọ tọ bụkwa mmamagụ, shi l’ẹka ndiwhe, tọ bụkwawho mmamagụ, ọwhu shi l’ẹka ndu ike ọwhu l’achị mgboko l’owhu; whẹbedua bẹ Chileke l’e-mekwaa ike whẹ ọbu t’ọ bụru iwhe mmaanụ. 7Mmamagụ ọwhu mu l’egudeje ekfu bụkwa mmamagụ ọwhu Chileke shi domia edomi, mbụ mmamagụ ọwhu o meru tẹ ndiwhe ba ama. Mmamagụ ọbu bụ lẹ Chileke kfuhawaru iya roo dobe edobe tẹmenu o mee mgboko l’anyi l’iya l’a-gba mgba l’ọdu-biribiri iya. 8Ọ tọ dụkwa ndu ono, l’achị ndiwhe l’owhu dụ m’ọo onye lanụ, marụ mmamagụ ono. Nggẹ l’ọo iwhe whẹ marụ iya mẹ whẹ te eje ọkpopyabe Onye-Nwe-Ọha ono l’oswebe, mbụ Onye-Nwe-Ọha ono yẹle Chileke gba mgba l’ọdu-biribiri iya. 9Obenu l’iwhe ono, e deru l’ẹkwo Okfu Chileke sụru:
“Iwhe ẹnya l’ẹteke awhụbua, nchị ta anụjeru iya,
tọ dụ onye rị-vujeru iya l’ọriri l’oo-me,
ọo ẹgube iwhe ono bẹ Chileke doberu ngabẹru ndu yeru iya obu.”
10Chileke shiwaa l’ẹka Ume nkiya goshi anyi iwhe ono, o shi domia edomi. Unu marụ-a lẹ Ume Chileke l’avọfuta-gejee iwhe bụkota iwhe e domiru edomi je akpaa l’idzu Chileke chịruro l’ime obu iya nke ememe dobe. 11Sụa, ?ọo onye marụ iwhe dụ ibe iya l’obu? Ọo onyenọnu marụ iwhe dụ l’ime obu nke yẹbedua. O nokwawho gẹ l’ọoto dụa onye marụ iwhe dụ Chileke l’obu, t’a gụfulewho Ume Chileke. 12Sụa, ọ tọ bụkwa Ume nke ndiwhe bẹ anyi natarụ, ọ kwa Ume, shi Chileke l’ẹka bẹ anyi natarụ, bụ iya bụ Ume, l’e-mekwanu t’anyi makọtaru iwhe-ọma, Chileke meshigbaberu anyi.
13Ọo ya bụ l’ọ tọ bụkwa okfu, e gude mmamagụ ndiwhe zhia anyi bẹ anyi l’egudeje ekfu iwhe ono. Iwhe anyi l’egudeje ekfu iya bụkwa okfu, Ume Chileke zhiru anyi. Ọo ya bụ, nggẹ anyi ewotaje ọkpobe-okfu, shi l’ẹka Ume Chileke kọoru ndu Ume Chileke bu l’ẹhu t’o doo whẹ ẹnya. 14Madzụ mmaanụ, Ume Chileke l’ete ebua l’ẹhu ta anatajẹkwa iwhe shi Ume Chileke l’ẹka, o noo l’iwhe ono dụ iya ẹreswe ẹreswe l’ẹnya. To dojekwa iya who ẹnya, gẹ l’abụa l’ọ bya l’ama urwu iya m’ọ -bụdua lẹ Ume Chileke dụ iya l’ime, eyeru iya ẹka. 15Obenu l’onye Ume Chileke bu l’ẹhu l’amakọtaje urwu iwhe lile, ọle ọ tọ dụdu madzụ mmaanụ, l’adụjekwanu ike marụ iwhe ọwhu onye ono l’eme. 16Ọo ya bẹ bụ iwhe ọbu, e deru l’ẹkwo Okfu Chileke sụ:
“?Ọo onye marụ uche-obu Onye-Nwe-Ọha, bụ Chileke?
?Ọo onye bẹ l’a-dụ ike akarụ iya iwhe l’oo-me?”
Obekwanu l’anyịbedua, nweru uche nke Kuráyisutu bụ iya l’emeje t’anyi rịje ọriri gẹ Kuráyisutu ọbu l’arị.
3Ndu, l’ejeru Chileke ozhi
1Ụnwunna mu, mu ta adụkwa ike ekfuru unu okfu, l’eekfuru ndu Ume Chileke bu l’ẹhu. Eshi-ọwhu unu bụkwadu ndu l’etso ụzo nke ndu mgboko-o, bẹ mu kfukwaru unu okfu, l’eekfuru ndu dụkwadu g’ọo ụnwegirima, a nwụru nke ọwhuu l’iwhe nke Kuráyisutu. 2O noo g’o gude, mu chee unu mịlinko, tọ bụ nri shihuru ike bẹ mu nụru unu, eshi-ọwhu unu l’eteke eshia dzua eriri iya. Mbụ lụfukwa m’ọo lẹ ntaa bẹ unu l’eteke edzukwaa nu m’ọo eriri iya. 3O noo l’unu l’emekwadua umere ndiwhe. Eshi-ọwhu unu l’ekwokwadua ekwo, akpawhe ẹnya l’echilabọ unu, ?unu ta amadụ l’unu l’etsokwadua ụzo nke ndu mgboko-o, emekwawho umere ndiwhe? 4Eshi-ọwhu unu l’anọje ekfukaa l’ẹhu l’ẹhu sụ: “Mu bụkwa nke Pọlu,” onye ọwhu asụ: “Mbẹdua bụru nke Apọ́losu;” ?tọ dụ iya ọbu bụ l’unu l’emekwadua umere g’ọo ndu Ume Chileke l’ete ebua l’ẹhu?
5Mbụ, Apọ́losu ono, ?bụnua onye? tọo Pọlu, ?bụ onye? Ọ tọ dụdu iwhe ọdo, anyi bụ, gbahaa ndu l’ejeru Chileke ozhi, ndu goshiru unu ụzo, unu shi bya eworu onwunu ye Jisọsu l’ẹka. Anyi g’anyi ha bẹ nwekotaru iwhe Onye-Nwe-Ọha sụru t’anyi mee. 6Iwhe anyi meru dụ g’ọo ẹgube l’aakụje akpụru oshi. Ọo mbẹdua bẹ kụru akpụru oshi ono akụ, o fushilewho, ọwhube Apọ́losu bya agbaa ya mini. Ọ bụkwanuru Chileke bụ onye meru t’o vuje ivu. 7Sụa, onye kụru akpụru iwhe ono mẹe onye gbarụ iya mini ta adụkwa iwhe whẹ kfụberu bụru. Onye ọwhu bụ iwhe bụ Chileke ono bụ iya bụ onye meru t’o vua. 8Onye ọwhu kụru iwhe akụ mẹe onye ọwhu gbarụ iya mini bẹ tụkoru eje ozhi lanụ. Uzhi ụmadzu labọ ono bẹ Chileke l’e-bukota obunggo ozhi, whẹ jeru l’ẹhu l’ẹhu. Onye jeru g’o jeru, ya ebua ya obunggo lẹge ozhi, o jeru dụ. 9L’ọ kwa Chileke bẹ anyi l’iya tụkoru gba mgba eje ozhi ono. Unubẹdua dụ g’unu bụ ẹka Chileke kọru okfu.
Tẹmenu unu dụkwawho g’ọo ụlo, Chileke l’atụ. 10Mu gude iwhe-ọma, Chileke yeru mu l’ẹka tẹ mu gude jeeru iya ozhi mee iwhe onye marụ ọtu ụlo ọkpobe atụtu l’emeje. Mu gvuberu ukfu-ụlo, onye ọdo l’atụ ụlo l’eli iya. Ọle t’onye l’atụ gẹ l’ọotu letakwawho ẹnya marụ ẹgube ụlo, l’ọotu l’eli ukfu-ụlo ono. 11O noo lẹ Chileke gudeekwa ẹka iya gbube ukfu-ụlo ọbu. Ọo Jisọsu Kuráyisutu bụ ukfu-ụlo ono. Ọ tọ dụhedu onye ọdo fụru kpaghata ukfu-ụlo ono, Chileke gbubewaru, je egbube ukfu-ụlo ọdo. 12Lẹ nteke a byarụ l’eli ukfu-ụlo ono b’o nweru ndu l’e-gude mkpọla-ododo atụ iya ụlo, ndu egude mkpọla-ọcha; ndu l’egude ẹwhuru, l’ereshi ire ike, ya enweruro ndu ọwhu bụ oshi bẹ whẹ l’e-gude atụ nke whẹ, ndu egude ọnma, ndu abụkwaruro ẹta bẹ whẹ l’e-gude atụ nke whẹ. 13Ọle onyenọnu bẹ l’aa-ma g’iwhe o gude tụa nkiya dụ-be ree mbọku ikpe ono, Chileke l’e-wofuta iya l’ebedebe. Ọku, l’a-dzụ mbọku ono bụ: ọ -dzụ-gee, a whụ ozhi onyenọnu jeru iwhu. Ọku ono bẹ l’a-dzụ iya gude data iya, goshikwanu g’ọ gbarụ gba. 14Onye ọwhu ọku l’ekee iwhe o gude tụa ụlo l’eli ukfu-ụlo ono, Chileke ebua ya obunggo. 15Ọle onye ọwhu ọku keru nkiya, ya a-bụru onye ọbu iwhe iyi yitaru. Ọle yẹbedua l’ishi onwiya bẹ l’aa-dzọtakwanu, ọle adzọfuta nkiya bẹ l’a-dụa g’ọo onye a lọfutaru l’ọku icheku.
16Sụa, ?unu ta amadụ l’unu bụ eze-ụlo Chileke, lẹ Ume nke Chileke bu ebu l’ime unu? 17Onye l’emebyi eze-ụlo Chileke bẹ Chileke l’e-mebyikwawho. O noo l’eze-ụlo Chileke bẹ dụkwa nsọ, ọ bụkwaru unubẹdua l’ishi onwunu bụ eze-ụlo iya ọbu.
18T’ọ bọ dụkwa g’unu ha, onye ọwhu l’a-nọ aghọ-wheru onwiya ụgho. T’onye l’arị lẹ ya marụ iwhe l’ọgbo elenu-a, t’onye ọbu hakwaawhọ ọri ẹgube ọriri ono, bya abụru onye eswe nke ọwhu bụ: e -megekwanua; onye ọbu abụru onye marụ iwhe ọkpobe amama. 19O noo nkele iwhe ndiwhe gbẹenu gụbe mmamagụ lẹ mgboko-o bẹ bụ iwhe eswe l’iwhu Chileke. L’e dekwaru iya ede l’ẹkwo Okfu Chileke sụ: “Ọo Chileke bụ onye l’egudeje ndu marụ ágụ l’ẹregede whẹ.” 20E dekwaru iya whọ l’ẹkwo Okfu Chileke sụ: “Onye-Nwe-Ọha makwarụ-a l’ọriri ndu marụ iwhe bụ mkpọkoro iwhe.” 21Ọo ya bụ, t’ọ bọ dụkwa onye l’e-gudeje madzụ ibe iya anga ụnga. O noo l’e -kfude iya ekfu bẹ iwhe lile tụkotaru bụru iwhe unu; 22m’ọ bụ Pọlu m’ọ bụ Apọ́losu m’ọ bụkwanu Kífasu; mgboko owhu mẹe ndzụ mẹe ọnwu. Iwhe l’eme lẹ mbọku elenu-a mẹe ọwhu l’e-me lẹ mgbe l’iwhu; iwhe lile ono bẹ tụkoru bụkotaru iwhe unu. 23Unubẹdua tụkokwawho bụkotaru iwhe nke Kuráyisutu, Kuráyisutu bụkwanuru nke Chileke.
4Iwhe ndụ-ishi-ozhi Kuráyisutu l’egoshi anyi
1Sụa, unu be ewojekwa anyi g’anyi bụ ndu ọdo, gbahaa ndụ-ozhi Kuráyisutu; ndu Chileke yeru tẹ whẹ letaje ẹnya l’okfu Chileke ono, bụ okfu ọwhu Chileke shi domia edomi. 2Iwhe l’aanọje achọ l’ẹka onye l’eleta ozhi ẹnya t’o mee ta abụkwa iwhe ọdo, gbahaa t’onye ọbu bụru onye Onye-nwe-iya-nụ gude ire iya ẹka. 3L’ẹhu nke mu, bẹ mu ta akpakwarọ ishi l’unu doberu mu nno, ọdua lẹ madzụ kperu mu ikpe ozhi, mu jeru; lẹ mbẹdua l’onwomu ta adụkwa nteke mu sụjeru l’ọ waa gẹ mu dụ ndọwa. 4O noo l’ọ tọ dụdu iwhe mu whụru onwomu l’ẹhu, bụ iwhe mu l’a-sụ l’o noo ẹka mu shisweru ụzo, ọle ọ tọ kwa iwhe ono goshiru lẹ mu kpefuwaru. Ọ kwa Onye-Nwe-Ọha bẹ bụ onye l’e-kpe mu ikpe. 5Ọo ya bụ, t’ọ bọ dụshi onye unu l’e-jewaa okpe ikpe mkpehe, l’o boko rwua nteke l’ee-kpe ikpe; ikpe bụ nteke Onye-Nwe-Ọha byazhiaruwho, ya ekpee ya. O noo nteke l’oo-wofuta iwhe e shi domia l’ọochi bya edobe l’iwhoro, ya abya ewofuta iwhe bụ idzu, madzụ chịru nke ememe, bụ iwhe dụ iya l’ime obu, tọgbo iya l’ebedebe. O noo nteke madzụ lile l’ẹhu l’ẹhu l’a-nata ọja-ama Chileke ọwhu rwuberu iya nu.
6Ụnwunna mu, ọ kwa nggẹ unu marụ iwhe mu l’ekfu bẹ meru iwhe mu wotaru iwhe lile ono tụbe l’ẹhu mu lẹ Apọ́losu. Mu gude ẹhu mu lẹ Apọ́losu anmarụ unu ẹtu nggẹ unu nwụta iwhe ono, e kfuru sụ: “Unu be emeghatajekwa iwhe e deru l’ẹkwo Okfu Chileke.” Sụa, t’ọ b’ọ dụkwa g’unu ha, onye ọwhu l’e-gudeje onye lanụ eku onwiya, ya eme onye ọwhu jolajola. 7O noo iwhe meru mu jị sụ: ?O nwezhiaru iwhe i gude kango ndu ọdo? ?Ọo gụnu b’i nweru ọbu, l’ẹte abụa iwhe Chileke nụru ghu? Ọ -bụkwanuru l’ọo Chileke nụru ghu iya, ?ọo gụnu meru iwhe i gbee gude iya eku onwoghu gẹ-woo l’ọ tọ bụhedu iwhe a nụru ghu anụ?
8?Unu gbee nwekotawarunu iwhe lile ẹhu unu chọru? ?Unu gbee nwewarunu ẹku-l’ụba? ?Unu bụkotawanu eze, anyịbedua ta abụ? Ọ dụkwa ree, ọ gbẹkwaanu dụ mu t’a sụ l’unu bụkotawaa eze. Mbụ ọ -bụkwanuru l’unu bụwaa eze mẹ anyịbedua abyanụ t’anyi tụko bụru eze ọbu, nweru ẹnya. 9Ọle ọ dụkwa mu gẹ Chileke wotawaru anyịbedua, bụ ndụ-ishi-ozhi nke Kuráyisutu dobe l’ikpazụ. Anyi nọwaa g’ọo ndu e doberu nke akfugbu l’edzudzu-ọha, mbụ t’anyi bụru iwhe ndu mgboko owhu bụ iya bụ ndiwhe mẹe ndu ojozhi-imigwe l’a-byajẹ eleta. 10Anyi kwoberu okfu ẹhu Kuráyisutu bụru ndu eswe, unubẹdua gbee shiwanu l’ẹka Kuráyisutu bụru ndu marụ iwhe. Anyi bụ ndu ụvo l’ẹte adụa, ọle unubẹdua gbẹenu shihu ike. Anyi bụ ndu l’eeme jolajola, ọle unubẹdua b’e gbee kwabẹ ugvu. 11Sụa, ẹgu l’anọjekwa agụ anyi mbụkwa byeye nta-a, ẹgu-mini l’anọje agụ anyi, anyi l’ewe nkịriba iwhe, l’aakụ anyi pyaapyaa, anyi tsoru mgboko aghawhe ngvudangvu, anyi te enwe uwhu, 12anyi gbee gude ẹka anyi ese anya, nnta gẹ l’ee-shi t’anyi mejee ẹka l’ọnu. Nteke a tụru anyi ọnu, anyi agọru ọnu-ọma nụ onye ọbu. Nteke bụ l’ọo ẹhu bẹ l’aakpa anyi, anyi enweru iya obu. 13E -kfubyishia ẹwha anyi, anyi ekfuru okfu bẹlebele nụ onye ọbu. E meru anyi, anyi bụru ikpọzu nke ndiwhe, mbụ ideyideyi, e gude ẹza zafụ l’ẹka lile. O noo iwhe anyi bụ l’ẹnya ndiwhe byeye l’oge, dụ g’ọo ntanụ.
14Iwhe mu kwoberu ederu unu iwhe-e ta abụkwa t’o mee unu iwhe iwhere. Iwhe mu gbechia eme kwa tẹ mu gude iya mee unu t’unu tsoru ụzo, kfụru nhamụnha l’unu bụ ụnwu mu, mu yeru obu. 15L’unu -nwegekwaaru m’ọo nweru ụnukurunu ndu l’eleta unu ẹnya l’ụzo nke Kuráyisutu; nna unu ta ahakwa l’igweligwe. Ọ kwa mbẹdua bụ nna unu, nụru unu ndzụ, shi l’ẹka Kuráyisutu Jisọsu, eshi-ọwhu ọ bụ mbẹdua bẹ bya ezhia unu ozhi-ọma ono. 16O noo iwhe meru, mu l’aryọ unu aryọ sụ: byiko, t’unu natanụ ẹka mu. 17O nokwa iwhe meru mu ye Tímoti t’ọ byakfuta unu. Tímoti ono bẹ eshi-ọwhu ọ bụ mu zhiru iya otso ụzo Onye-Nwe-Ọha b’ọ bụwaa nwa mu, mu yeru obu; tẹmenu ọ bụru onye goshiwaru lẹ ya gbarụ tẹ mu gude ire iya ẹka. Nteke ọ byarụ bẹ l’ọo-nyataru unu gẹ mu l’egudeje etso ụzo Kuráyisutu Jisọsu ono, mbụ lẹge mu l’ezhije iya l’iwhe bụ chọchi gẹ chọchi ha l’ẹka lile.
18O nwekwaruro ndu hawarụ eku onwowhe l’echilabọ unu eme gẹ-woo, lẹ mu te ebehedu agba ọkpa l’ụzo iya nke unu ọdo. 19Ọle a ta anọhedu ọdu nta-a, mu abya mẹe Chileke kwenu. Nteke mu byawarụro, mu awhụwaro iwhe ndu ono, l’eku onwowhe nno l’a-dụ ike mee, tọo lẹ whẹ bụlewho nwọ-karụ-ọnu akage-ẹka. 20O noo l’iwhe bụ lẹ Chileke bụ eze ta abụkwa okfu, l’eekfu l’ọnu, ọ kwa iwhe gude ike ere ire. 21?Ndẹe ọwhu ka unu ree? ?Ọo tẹ mu gude ẹchachi byakfuta unu bẹ ka unu ree, t’ọo tẹ mu gude obu-iwhoro bya l’olu odoo?
5Ụrwu-alị, harụ dụ l’ime chọchi
1Sụa, mu l’anụkwaa l’unubẹ ndu chọchi harụ arwụ ụrwu-alị. L’ejo ụrwu-alị, unu harụ arwụ dụta-be ẹji nke ọwhu bụ lẹ ndu l’ẹte amaa iwu Chileke ta abyadụ nụ m’ọo l’atụ ama nke ememe iya, mbụ nke tẹ nwoke dutaje nyee nna iya dobe l’ụlo iya g’ọo nyee ya. 2Unu l’ekukwawho onwunu. ?Unu ta amadụ l’ọ gbachiaru nke t’iwhe unu meru rwujee unu l’ẹhu? Unu kefukwa onye meru iwhe ono l’oke t’ọ bọ nọduhekwa l’echilabọ unu. 3L’a makwarụ-a lẹ mu ta anọdudu l’ẹka unu nọ l’ẹnya mu, ọle obu mu dụkwaa l’ẹka unu nọ. O nokwa g’o gude mu gude ike nke Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu nma onye ono, meru akpamara ono ikpe gẹ-woo lẹ mu nọ l’ẹka ono. 4Unu -nọkobelewho nteke ono, obu mu anọdukwawho l’ẹka unu nọ, ike nke Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu anọdukwawho l’ẹka ono, anyi nọ ono. 5Ọo nteke ono unu dzukotaru bẹ unu l’e-woru ẹgube onye ono ye l’ẹka Sétanu t’o mebyia ogwẹhu iya nke ọwhu Chileke l’a-dzọfuta ndzụ iya mbọku ono, Onye-Nwe-Ọha l’a-bya.
6Sụa, ekuku ono, unu l’eku onwunu ta adụkwawho ree. ?Unu ta amadụ l’ọo nwa ụturutuu-iwhe shihuru ụka l’ekoje buredi; ọwhu a chị lẹ nwọbochi-ẹka bẹ l’ekolije ishi buredi owhu? 7Unu tọ nwẹhu safụchaa akahụ iwhe-l’ekoje-buredi bụ iya bụ iwhe-dụ-ẹji nggẹ unu dụ g’ọo buredi dụ ọwhuu ọwhuu, dụkwawho ree. O noo gẹ Kuráyisutu meru unu t’unu dụ eshi nteke ono, ọ safụru unu iwhe-dụ-ẹji ono, unu meru, bụ iya bụ nteke ono, o wotaru onwiya mee nwatụru oge O-je-ghata; gude onwiya swata anyi ẹja; gbaa nụ Chileke. 8Ọo ya bụ, t’anyi wata ori oge ono lẹge ọ gbarụ nta-a bụ iya bụ t’anyi be egudekwa buredi ọwhu akahụ iwhe-l’ekoje-buredi dụ, bụ iya bụ ejo-iwhe mẹe nshiruma gude eri iya. Unu t’anyi gude buredi ọwhu iwhe-l’ekoje-buredi l’adụa adụdu owhu ria ya bụ iya bụ ọnodu ndzụ ọwhu mmerwu l’adụa ilile mẹe anọ eme iwhe ire-lanụ.
9Mu deekwaru unu ẹkwo sụ unu t’unu lẹ ndu l’akpa lẹ nwanyị mẹe ndu l’akpa lẹ nwoke be emegbajekwa iwhe. 10Ndu mu l’ekfuru ta abụkwa ndu ono, l’ẹte amaa Chileke, eme ẹgube iwhe ono, tọ bụ ndu ẹnya-kfụrukfuru; tọ bụ ndu l’ana nfụ, tọ bụ ndu l’agba ẹja. Ndu onona bụkwa unu -jeshia whẹ ezelaru b’ọ bụlekwa iya whọ bụ t’unu lụfulewho alụfu lẹ mgboko-o. 11Iwhe mu shi ekfu bụkwa t’unu jijeru ụba yeru onye kuru onwiya nwanna, onye ọbu gbee akpa lẹ nwanyị, ọdua l’ọokpa lẹ nwoke, ọdua onye ọbu bụru onye ẹnya-kfụrukfuru, ọdua ọ bụru onye l’agba ẹja, ọdua ọ bụru onye okfu-azụ, ọdua ọ bụru onye l’angụnuka mmẹe, ọdua ọ bụru onye l’ana nfụ. Ọ kwa ẹgube onye ono bẹ mu sụru t’unu l’iya be erikokwa iwhe ilile.
12Ọ -bụru nke ndu l’ẹte amaa Jisọsu, ?nke mu l’ole, nke eje whẹ ọnma ikpe? Ndu ọwhu ọ gbarụ unu t’unu kpee ikpe bẹ bụkwa ndu ọwhu tso lẹ ndu chọchi. 13Ọkwa Chileke bẹ l’e-kpe ndu ọwhu l’ẹte amaa Jisọsu ikpe. L’ẹkwo-okfu Chileke sụkwaru: “T’unu chigbujee mgbashị l’igbo, o beru, tẹ ọdo be eberu iya.”
6Ọgbaru ụnwunna ẹkwo
1Ndẹnu g’o meru l’ọobuje ọ bụru m’ọo l’o nweru g’unu ha, onye okfu l’adarụ yẹle ibe iya, onye ọbu ẹgbee pata iya pakfushia ndu l’ẹte amaa Chileke tẹ whẹ kpee? ?Ọo gụnu meru whẹ ta apatajẹ iya pakfu ndu nke Chileke ibe whẹ tẹ whẹ kpeshia? 2Tọo woo: l’unu ta amadụ l’ọo unubẹdua, bụ ndu nke Chileke l’e-megee kpee ndiwhe l’owhu ikpe? Ọ dụ ree! Eshi-ọwhu ọ bụ unu l’e-kpe ndiwhe l’owhu ikpe, ?unu ta akabẹdu dụ ike nọkobe kpeshia ụnwu iwhe ono l’adụa ọwhu bụ okfu, nchị ọdo l’a-nụ? 3?Unu ta amadụ l’ọo anyịbedua bẹ l’ee-megee kpee ndu ojozhi-imigwe ikpe? Ya abụ-chiaru nu ụnwu okfu ọwhu l’ada l’eliwhe bẹ unu l’ẹte adụjedu ike kpeshia. 4Ọo ya bụ, ọ -bụru l’ẹgube okfu ono dụru unu, ?ndẹhunu g’o gude unu l’ewotaje iya je edooru ndu ono, unubẹ chọchi sụru l’ọ tọ dụdu iwhe whẹ bụ? 5Iwhe meru mu l’ekfu iwhe-e bụ nggẹ iwhere iya dụ unu. ?Ọ fụtaru l’ọ tọ dụdu tọ ka mma l’ọo onye lanụ l’echilabọ unu, bụ onye marụ ágụ nke ọwhu l’oo-doshije okfu, l’adarụ nwanna yẹle nwanna iya? 6L’ọ gbechijee bụru: nwanna -gbashi, ya eje agbaarụ nwanna iya ẹkwo l’iwhu ndu l’ẹte amaa Chileke.
7Ọgba ẹkwo ono, unu l’anọje agbarụ ibe unu ono ta adụkwa ree, ọ kwa ejo iwhe bẹ unu l’eme ekpu onwunu. O benu m’ọo l’ono, ?ọo gụnu kpatarụ unu ta adụje ike taa nshi m’e -mee unu ẹji, ?tọ kachiaro mma l’ọo unubẹdua bẹ onye ọdo gbẹ-chia gude ụgho eme iwhe l’ẹte akfụaru nhamụnha? 8Unubẹdua l’onwunu l’agbẹjeenu eme ibe unu ẹji; gude ụgho eme ibe unu iwhe l’ẹte akfụaru nhamụnha, ọle ibe unu bụkwawho nwanna unu. 9?Unu ta amadụ lẹ ndu l’ẹte adụa chịriri bẹ l’ẹte etsodua lẹ ndu Chileke bụ eze whẹ? Unu be ekwekwa t’e duru unu ghaa ụzo. Lẹ ndu ụrwu-alị mẹe ndu l’agba ẹja mẹe ndu l’eri ogori mẹe onye nwoke l’ejekfuje nwoke ibe iya azẹe nwoke lẹ nwanyị, 10mẹe ndu oshi mẹe ndu ẹnya-kfụrukfuru mẹe ndu l’angụnuka mmẹe mẹe ndu okfu-azụ mẹe ndu l’ana nfụ; ndu lile ono ta adụkwa gẹ whẹ ha m’ọo onye lanụ, bya l’e-tso lẹ ndu Chileke bụ eze whẹ. 11O noo gẹ unu shi harụ dụ-gee ndono. Ọle Kuráyisutu safụchaaru unu iwhe-dụ-ẹji, unu meru, mee unu, unu bụru ndu nke Chileke, dụkota Chileke ree. Ọo l’ẹka Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu Kuráyisutu mẹe l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ bẹ Chileke shi gụa unu lẹ ndu dụ chịriri l’iwhu iya.
Ẹhu ghu l’owhu bụ nke Chileke
12O nweruro onye l’a-sụ l’ụzo dụru iya iwhoro tẹ ya meje gẹ sọru iya. O noo bụ ezhi-okfu, ọle ọ tọ bụdu iwhe lile bẹ bụ: i -mee ya, ya adụru ghu lẹ ree. L’ẹhu nke mbẹdua bẹ ụzo dụkwaru mu iwhoro tẹ mu meje iwhe sọru mu, ọle mu te ekwekwa t’ọ dụ iwhe l’e-wota mu dobe gẹ mu bụ ohu iya. 13A nọnyaa gụ asụ mu: “Lẹ nri b’e meru t’ọ lajẹ l’ẹwho, e mekwaawho ẹwho tẹ nri lajẹ iya.” O noo bụa ezhi-okfu. Chileke bẹ l’e-bechakwanua tụko iwhe labọ ono mebyia. Iwhe mu l’ekfuru ghu bụkwanu l’iwhe Chileke meturu ẹhu madzụ ta abụkwa t’o gude iya rwụje ụrwu-alị. Ọ kwa Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu Kuráyisutu b’o meturu iya, tẹmenu Onye-Nwe-Ọha l’onwiya bụkwaruwho Onye-Nwe-Ọha, bụ iya nwekota ẹhu madzụ. 14Chileke bẹ kuliru Onye-Nwe-Ọha; o shi l’ọnwu teta; nọdu ndzụ; ọ bụkwaruwho nno bụ gẹ l’oo-gude ike iya kulia anyịbedua.
15?Ọ dụ g’unu ta amadụ l’ogwẹhu unu bụ ẹkali ẹhu Kuráyisutu? ?Ndẹnu gẹ mu l’e-shi bya ewota ẹkali ẹhu Kuráyisutu je atsẹe l’ẹhu nwanyị ọkpara? Tẹ njọ ba akwa mu! 16Unu ta amadụ l’onye jekfuru nwanyị ọkpara bẹ yẹle iya tụgbawaru bụru onye lanụ. O noo l’e deru iya ede l’ẹkwo Okfu Chileke sụ: “Whẹ ẹbo abya atụko bụru onye lanụ.” 17Obenu l’onye yẹle Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu tụgbaakwanuru, bẹ yẹ l’iya bụakwawho nnanụ lẹ Ume Chileke.
18Ndu mu, unu jiru ụba yeru ụrwu-alị-o. Iwhe lile ọdo, bụ-zhia ejo iwhe l’eemezhia ememe ta adụkwa ọwhu l’emebyi anụ-ẹhu madzụ, ọle ọwhube onye l’arwụ ụrwu-alị l’emerwushi anụ-ẹhu iya. 19?Unu ta amadụ l’ogwẹhu unu bụ eze-ụlo dụ nsọ nke Ume-Dụ-Nsọ ono, bu ebu l’ime unu, mbụ Ume-Dụ-Nsọ ono, unu natarụ l’ẹka Chileke? O noo iwhe meru to bụhe unu nwe onwunu. 20Unu bụwaa aswa, Kuráyisutu zụru azụ. O noo iwhe meru g’o gude unu je l’e-gude ogwẹhu unu kutsee Chileke.
7A bya lẹ nke ọlu nwanyị
1A bya abya lẹ nke iwhe ono, unu deru mu l’ẹkwo-ozhi ono. Iwhe dụ ree bụkwa tẹ nwoke be ejejeshi ọlu nwanyị. 2Ọ waakwa nggẹ madzụ ta anọ akpawhe lẹ nwanyị meru g’o gude mu sụ tẹ unwoke: onyenọnu l’ẹhu l’ẹhu lụtaje nwanyị nke ẹka iya, nwanyị nọnu eje alụta ji nke ẹka iya. 3Tẹ nwoke lajẹeru nyee ya l’ụlo lẹge ọ gbarụ iya; eshi-ọwhu l’ọolu iya alụ. O nokwawho gẹ nwanyị l’a-lajẹru ji iya l’ụlo lẹge ọ gbarụ l’ọo ya bụ ji iya. 4O noo l’ọ tọ dụ nwanyị, l’aalụ alụ bẹ nwe ẹhu iya. Ọo nwoke nwe ẹhu nyee ya. O nokwawho g’ẹhu nwoke l’ẹte abụkwaa ya whọ nwe iya. Ọ kwawhọ nwanyị nwe ẹhu ji iya. 5Tẹ nwoke ba ajịkajekwa ojekfu nyee ya, ọwhube nwanyị ta ajịkajehunu ji iya azẹe, t’a gụfulekwawho l’unu chịru iya achị sụ l’ọo t’unu haa onwunu nke nwanteke ono nke ọwhu unu l’e-dobelewho uche l’anọ ekfu anụ Chileke ọkpobe ekfukfu. Ọle nteke unu kfuburu nke okfu anụ Chileke ọbu gvụlekwawho, t’unu watakwa anọ azẹe ọdo, a nọnyaadawho; Sétanu nwuru unu ye l’ome ẹji nkele unu ta adụdu ike sedekota onwunu.
6Ọle iwhe-e, mu l’ekfuru unu-a bụkwa nkele mu kwetaru t’ọ dụ nno; ọ tọ bụkwa woo: l’ọo iwu, a tụru atụ dobe. 7Ọ -darụ g’ọo mbẹdua mẹ mu asụkwa l’iwhe dụ-zhia mu whọ ree, bụ ọ dụ g’e shi; madzụ lile dụkota gẹ mbẹdua dụ-a, ọle onyenọnu nwekotaru iwhe-ọma, dụ iche, Chileke woru ye iya l’ẹka. Ọ -nụ onye lanụ ọga iya ọwa, ya anụkwaro onye ọwhu ọga iya ọdo.
8Sụa, ọ -bụru nke ndu l’ẹte alụ ji mẹe ndu l’ẹte alụ nwanyị mẹe ụnwanyi ọwhu ji whẹ l’ẹte anọhee, ndu onona bẹ iwhe mu l’ekfuru whẹ bụkwa l’ọ kachia mma tẹ whẹ daburu lẹ mgbegere tẹ whẹ ba alụ nwanyị, whẹ ta alụ ji, tẹ whẹ dabuchiaru lẹge mbẹdua daburu iya ọwa. 9Ọle ọ -bụkwaru lẹ whẹ ta adụdu ike esedekota onwowhe t’unwoke lụtakwa nwanyị, ọwhube ụnwanyi alụta ji. O noo kakwawhọ mma, amamẹ l’unu nọdu ata nshi ọkpehu l’iwhe l’agụkwaa onye ọbu agụshi iya ike.
10Ọ bya ebe lẹ ndu ọwhu l’alụwaa ji mẹe unwoke, ndu ọwhu l’alụwaa nwanyị, whẹbedua bẹ mu l’atụru iwu, mbụ ọ tọ bụkwa mbẹdua gẹdegede l’atụru whẹ iwu ono, ọ kwa Onye-nwe-anyi Jisọsu. Ọ sụkwaru tẹ nwanyị ba adụkwa nteke l’ọosu lẹ ya ta alụhedu ji iya. 11Nteke bụ lẹ nwanyị bẹ lụfuru lẹ ya ta alụhedu ji iya, tẹ nwanyị ọbu kpọgakwaru t’o bo jekwa ọluta ji ọdo. Nteke l’ọ dụa tọ dawhukwawho azụ je tẹ yẹle ji iya doshia. Tọ bọ dụkwa nteke nwoke l’a-chịfu nyee ya.
12A bya lẹ nke ndu ọwhu whọduru nu, whẹbedua bẹ mu sụkwaru; ọ waa kwa mbẹdua l’ekfu iya, ọ tọ bụhekwa Onye-Nwe-Ọha, sụ: nteke ọ -bụ l’onye nke Kuráyisutu, l’alụ nwanyị, l’ekwetaa nke Kuráyisutu, t’onye ọbu ba achịfukwa iya m’ọ -bụru lẹ nwanyị ọbu bẹ kwetaru-a lẹ yẹle iya l’a-tụko nọdu. 13Nteke bụkwanu l’ọo nwanyị, kweru nke Kuráyisutu bẹ l’alụ nwoke, l’ete ekwee nke Kuráyisutu, tẹ nwanyị ono ba alụfukwa l’ibe ji iya ono, m’ọ -bụru-a lẹ nwoke ono kweru-a lẹ yẹle iya l’a-nọo alụ. 14Sụa, lẹ nwoke, l’ete ekwee nke Kuráyisutu l’alụ nwanyị, wowaru onwiya ye Kuráyisutu l’ẹka bẹ shiakwa l’ẹka nyee ya ono bụwaru nke Chileke. O nokwawho gẹ nwanyị l’ete ekwee nke Kuráyisutu alụ nwoke, kweru nke Kuráyisutu shiwaa l’ẹka ji iya bụru nke Chileke. O noo l’ọ bụ l’ọ tọ dụ nno mẹe ụnwu, whẹ nwụtaru adụkwa Chileke ẹji. Ọle eshi ọ dụ nno ntaa bẹ whẹ bụakwa nke Chileke. 15Ọle ọ bụ, ọ -bụru lẹ nwanyị ono, l’ekwee nke Kuráyisutu b’ọ gụderu ẹgu tẹ ya lụfu l’ibe ji iya ono, wowaru onwiya ye Kuráyisutu l’ẹka, ọdua ọ bụru nwoke ono, l’ekwee b’ọ gụderu tẹ ya chịfu nyee ya ono, wowaru onwiya ye Kuráyisutu l’ẹka, t’onye ọwhu ọbu meero gẹ dụ iya nma. L’ẹgube iwhe dụ nno te enwekwa nwoke ọdua l’ọo nwanyị, kweru nke Kuráyisutu, l’eegude egude. O noo l’iwhe Chileke kwoberu kua anyi bụ tẹ nchị dụ anyi ndoo. 16Mbụ, gụbe nwanyị, wowaru onwoghu ye Kuráyisutu l’ẹka, ?ndẹe g’i meru marụ lẹ ji ghu te eshidu ghu l’ẹka woru onwiya ye Kuráyisutu l’ẹka? O nokwawho g’ọ dụ gụbe nwoke, wowaru onwoghu ye Kuráyisutu l’ẹka, ?ndẹe g’i meru marụ lẹ nyee ghu te eshidu ghu l’ẹka wofuaru onwiya ye Kuráyisutu l’ẹka?
Onyenọnu dụlewho lẹge Chileke kwarụ iya
17T’onyenọnu mejelewho iwhe Chileke keru nụ iya t’o mejee; ya emejekwa iya whọ gẹ Chileke sụru t’o meje iya nteke ono, o kuru iya. O noo iwu ọwhu mu l’a-tụlewho edoberu iwhe bụkota chọchi, nọ l’ẹka lile. 18Mbụ iwhe mu l’ekfu l’ẹka ono bụ: t’onye gudewaa omelalị ndu Ju bua ugvu, tẹmenu onye ọbu bya abụru onye nke Kuráyisutu ba achịkwaru iya uche l’ẹka. T’onye bụwaa nke Kuráyisutu, onye ọbu teke ebua ugvu be ejehekwa iya who ebubu. 19O noo nkele e buru ugvu l’ete ebu ta adụkwa iwhe ọ patarụ l’iwhu Chileke. Ọwhu a marụ bụ okfu bụkwa t’e meje iwhe Chileke sụru t’e mee. 20Ọo ya bụ t’onyenọnu dụlewho lẹge ọ dụ nteke Chileke kuru iya. 21Nteke ọ -bụ l’ị bụ ohu nteke Chileke kuru ghu be ejekwaru iya ọchiru uche l’ẹka, gbahakwaa ọ -bụru l’ị marụ ụzo, l’ii-shi gbaa onwoghu, ọo ya bụ gụ emenua ya ọbu nwerunu onwoghu. 22L’onye Chileke kuru ọ bya yẹle Kuráyisutu tụgba bụru nnanụ nteke onye ono bụ ohu, t’onye ọbu nyatakwa lẹ Onye-Nwe-Ọha tọwaru iya l’uli, iwhe-dụ-ẹji shi libe iya. O nokwawho g’onye l’ẹte abụa ohu nteke Chileke kuru iya gbee bya abụakwaru ohu nke Onye-Nwe-Ọha, bụ Kuráyisutu. 23Unu bụakwa aswa. Kuráyisutu zụru azụ. Ọo ya bụ t’unu ba adawhubahekwaa azụ je abụru ohu nke ndu mgboko-o. 24Ọo ya bụ, ụnwunna mu, t’onyenọnu byiko dụlewho g’ọ dụ nteke Chileke kuru iya, t’onye ono nọdulekwawho l’atụgba, yẹle Chileke tụgbaru.
Ndu l’ẹteke alụdee ji mẹe ndu l’ẹteke alụdee nwanyị
25A bya abya ntaa l’ẹhu nke ụnwanyi, l’ẹte alụ ji mẹe unwoke, l’ẹte alụ nwanyị, ọ tọ dụkwa iwu, mu l’a-sụ lẹ Onye-Nwe-Ọha tụru doberu unu. Ọle mbẹdua l’e-kfu g’ọ dụ mu l’obu, eshi-ọwhu e shiwaa l’imiko ọwhu Chileke l’awhụru mu, mu bụru onye goshiwaru l’ọ gbarụ t’unu gude ire mu ẹka.
26Ọo ya bụ l’iwhe mu l’arịkwanu bụ l’eshi ọwhu iwhe-ọtsulanu habe ẹgube-ẹ ntaa bẹ iwhe kalẹwho ree bụ t’onyenọnu nọduleruwho onwiya g’ọ nọ. 27Mbụ ọ -bụru l’ịiluwaa nwanyị ba asụkwa l’ị tịi lụhedu iya. Nteke bụ l’ị tịki lụdedua, be ejekwa ọkpa ishi nke ọlu nwanyị. 28Ọle ọ tọ bụkwa iwhe-dụ-ẹji b’i meru m’ọ -bụru l’i je alụa nwanyị. Nteke ọ bụkwanu l’ọo nwamgbọko bẹ je alụta ji, nwamgbọko ọbu te emeswekwa. Ọ kwa l’iwhe mu l’ekfu bụ lẹ ndu, l’alụ nwanyị mẹe ụnwanyi, l’alụ ji bẹ vu iwhe-ọtsulanu nke eli-mgboko-o l’ishi. Ọ kwarọo ishi unu bẹ mu l’adzọ: t’unu ba adaba l’iwhe-ọtsulanu ọwhu ha nno.
29Ụnwunna mu, l’iwhe mu l’ekfukwa bụ lẹ mbọku l’agvụakwa. Tẹ ndu l’alụ nwanyị watazhiawho ntaa mejezhiawho gẹ-woo lẹ whẹ ta alụdu nwanyị. 30Tẹ ndu ọwhu áwhụ tsụru l’ọnu mejekwaaro g’ọ tọ dụdu iwhe l’a-tsụ whẹ lanụ. Tẹ ndu ọwhu ẹhu l’atsọ ụtso mejekwa gẹ-woo l’ẹhu ta atsọdu whẹ ụtso, ndu ọwhu nweru ngwa-aswa mejekwa gẹ whẹ te enwedu ngwa-aswa. 31Tẹ ndu l’emezhia iwhe whẹ l’eme lẹ mgboko metajekwaro g’ọ tọ dụdu iwhe iwhe ono bụ, o noo lẹ mgboko-o, dụ ẹgube-ẹ bẹ l’agvụakwa agvụ.
32Sụa, iwhe mu l’eme tẹ mu kfuru unu bụ t’unu haa ọchiwhe uche l’ẹka. T’iwhe nwoke, l’ẹte alụ nwanyị l’a-kwẹje ọnu bụlekwaruwho gẹ ya l’e-me jeeru Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu ozhi bụ iya bụ gẹ ya l’e-shi mee iwhe l’a-tsọ Nna ono ụtso. 33Ọle ọwhube onye l’alụ nwanyị bẹ bụlewho iwhe nke mgboko-o bẹ l’ọochijeru uche l’ẹka, bụ iya bụ gẹ ya l’e-shi mejee nyee ya t’obu tsọje iya ụtso. 34Tọ dụ iya bụ, onye ọbu achịru ụzo iwhe labọ arị. O nokwawho gẹ nwanyị, l’ẹte alụ ji mẹe nwamgbọko, l’ẹte alụ ji dụ ndono. Iwhe whẹ l’eyejeru ẹhu bụlewho gẹ whẹ l’e-shi jeeru Onye-Nwe-Ọha ozhi, gẹ whẹ l’e-me wota ẹhu whẹ mẹe ọriri whẹ doberu Chileke nsọ. Ọle ọwhube nwanyị, l’alụ ji bẹ bụ-zhiawho iwhe nke eli-mgboko-o bẹ l’ooyejeru ẹhu, bụ iya bụ gẹ iya l’e-shi mee t’obu tsọje ji iya ụtso.
35Sụa, iwhe mu kwoberu ekfushi iwhe lile-e kwa lẹ mu l’eme tẹ mu yeru unu ẹka. Mu te emekwa tẹ mu lowhu unu azụ. Iwhe mu gbẹ-chia eme bụkwa tẹ mu mee unu; t’unu meje iwhe kfụru nhamụnha, gbarụ unu l’ememe, t’ọ bọ dụ iwhe l’e-wofuje ọriri unu l’ojeru Onye-Nwe-Ọha ozhi.
36Sụa, nteke bụ l’ọo nwoke bẹ lụ-bugeeru nwanyị, a nọnyaa, ọ dụ iya gẹ ya te emedu umere, gbarụ iya l’ememe l’ẹka nwanyị ono nọ, mbụ ọ -bụru l’onye ono ta adụdu ike sedekota onwiya, t’onye ọbu mekwaa gẹ dụ iya mma, t’onye ono jekwa t’e kee ya nwanyị ono. Ọ tọ bụkwa iya ome ẹji. 37Ọle onye obu shihuru-a ike; o gude obu iya kfushia ya ike lẹ whẹ ta alụdedua nkele ọ marụ l’ọ to tsụdu iya l’ẹhu, lẹ ya l’adụa ike sedekota onwiya, ọ tọ dụkwa ẹji mẹe nwoke ono sụ lẹ ya teke ejededua t’e kee ya nwanyị ono. Onye ono mekwaru ree. 38Ọo ya bụ, l’onye jeru; e kee ya nwanyị, ọ lubuwaru bẹ mekwaru ree. Onye ọwhu hakwanụru nkiya kakwanụ ome ree.
Nwa-mbunu
39Nwanyị, l’aalụ alụ bẹ ji iya nwekwa enwe nteke ji iya ọbu nọdukwadua. Ọle mbọku, a nọnyaaru, ji iya ono nwụhu, o noo nteke ụzo dụru nwanyị ono iwhoro t’o je alụta onye ọdo, dụ iya ree. Ọle ọ -bya l’alụ t’ọ lụkwaa onye kweru nke Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu. 40Ọle ẹhu gẹ akakwa iya guu me ọ nọdu t’o je ọluta ji ọdo. O nokwa gẹ mbẹdua, bụ Pọlu kfuru. Mbụ mu l’aarịkwa lẹ Ume Chileke bukwa mu whọ l’ẹhu.
8Ori iwhe a gbarụ ẹja
1Ọnu ọwhu mbẹdua yeru lẹ nke iwhe a gbarụ ẹja bụ: l’a makwarụ-a l’unu sụru l’anyi lile tụkoru marụ ágụ. Iwhe ẹgube ọma agụ ono, unu sụru l’unu marụ l’emeje bụ l’oomeje madzụ ya eku onwiya eku, ọle ọwhube oye obu l’anọje ekutse chọchi ekutse. 2Ọ -bụru l’o nweru onye l’arịje lẹ ya marụ ágụ, onye ono tẹke amarwukwaa agụ lẹge ọ gbarụ iya l’amama iya. 3Ọle onye yeru Chileke obu bẹ Chileke malẹkwaru-a.
4Ọo ya bụ, a -bya lẹ nke ori iwhe a gbarụ ẹja l’agwa, iwhe anyi marụ bụ l’ọ tọ dụdu iwhe bụ iwhe l’aagwa agwa, dụ ọwhu dụ iwhe ọ bụ ilile; ọ bụkota okorowhoo iwhe. Anyi makwarụwho l’ọ tọ dụhedu Chileke ọdo dụ nụ, t’a gụfulewho Chileke lanụ ono kpụ. 5Mbụkwa e behuduru o nweru m’ọo igweligwe iwhe dụ-gee l’imigwe mẹe l’eliwhe, bụ-gee iwhe l’ewhebaje l’agwa, melahaa ire; a wata anọ abarụ iya ẹja. E -kfude iya ekfu bẹ iwhe e doberu edobe l’aabarụ ẹja hakwa l’igweligwe. Iwhe l’aasụ-gejee l’ọo ụwa madzụ hakwawhọ l’igweligwe. 6Obekwanu l’iwhe doru anyịbedua ẹnya bụ lẹ Chileke bụ Chileke lanụ kpelekengu-kpụu. Ọo Chileke lanụ ono bẹ bụ iya bụ Nna, bụ iya bẹ iwhe lile shikota l’ẹka, ọ bụru iya bẹ anyi nọdu-turu ndzụ. Ọ bụkwaruwho Onye-Nwe-Ọha lanụ kpụ bẹ dụ nụ bụ iya bụ Jisọsu Kuráyisutu. Onye bụ iya bẹ Chileke shi l’ẹka iya mee iwhe lile, tẹmenu ọ bụkwaru iya whọ bẹ anyi shi l’ẹka iya nọdu ọkpobe ndzụ.
7Ọle unu marụ-a l’ọ tọ bụdu madzụ lile maberu iwhe ẹgube ono. L’o nweru ndu gudekwadua omelalị whẹ nke ọwhu l’ọobuje whẹ l’eri iwhe ono, a gbarụ ẹja nta-a, uche whẹ aduzhia ya whọ l’ọo iwhe a gbarụ ẹja. Ọo ya bụ, whẹ arịlahaa l’iwhe ono, whẹ riru ono bẹ merwuru emerwu l’iwhu Chileke, eshi obu whẹ ono l’asụje whẹ l’iwhe ono, whẹ meru ono ta adụkwa ree. Iwhe kparụ iya nụ abụru l’ọkpobe okfu ono, whẹ marụ ono teke eshihudua whẹ ike l’obu. 8Ọ tọ bụkwa iwhe eriri l’e-me t’anyi kabaa ọbyakube Chileke ntse. Ọ tọ dụkwa iwhe o wofuru anyi l’ẹhu mẹ anyi eria ya; tọ hẹkwa l’o meru anyi: anyi bya akabaa ree l’iwhu Chileke m’ọ bụle anyi riru iya.
9Ọwhu ọbu, ọwhu ọbu, ọlekwawho t’unu kwachafụ ẹnya l’iwhe unu l’eme; t’unubẹdua, ọkpobe-okfu ono, unu marụ shihuru ike l’obu be eduta ndu ọwhu ọkpobe-okfu, whẹ marụ l’ẹteke eshihua ike l’obu nwuru ye tẹ whẹ ye ẹka l’ome iwhe-dụ-ẹji. 10T’e wota iya lẹ gụbe onye marụ ágụ bẹ nọ l’ụlo ẹja, eri iwhe a gbarụ ẹja, ị nọdukwadu eri iya, onye ọkpobe-okfu ono l’ẹteke eshihua ike l’obu bya awhụa ghu, ?tọ dụ iya bụ l’i gbee agbẹe ya ọkpu-ike t’o je asẹe onwiya asẹe l’ori iwhe ono, a gbarụ ẹja? 11Ọo ya bụ l’onye ono, ọkpobe-okfu ono l’ẹteke eshia ike l’obu bẹ shiwa l’agụ ọbu, ị marụ laa onwiya l’iyi, mbụ nnata nwanna ghu ono, bụ l’iswi ẹhu iya bẹ Kuráyisutu kwoberu nwụhu. 12Ọo ya bụ lẹ nteke unu meru nno bẹ unu meswewaru ụnwunna unu nkele unu mekataru whẹ l’obu nteke ọkpobe-okfu ono l’eteke eshihua whẹ ike l’obu. Ọ kwa iya whọ bụ l’unu shiwaa l’ẹhu ụnwunna unu ono meswee Kuráyisutu l’iwhe ono, unu meru ono. 13O noo iwhe meru mu sụ, l’o -bekwa t’ọ bụru l’ọo iwhe l’eeri l’ọnu l’a-kpata tẹ nwanna mu mee ẹji, mu ebuchilewho ọta anụ ilile t’ọ bọ bụ mu bẹ l’oo-shi l’ẹka tẹ nwanna mu melahaa ẹji.
9Pọlu jịkaru iwhe rwuberu iya nụ
1Sụa, ?o nweru madzụ, bụ iya l’anọje atụru mu iwhe mu l’e-me? ?Mu ta abụdu onye-ishi-ozhi? ?Mu te egudedu ẹnya mu whụa Onye-nwe-anyi Jisọsu? Mbụ, mu sụru agha: ?tọ bụdu unubẹdua bẹ bụ iwhe l’egoshi lẹ mu jeru-a Onye-Nwe-Ọha ozhi nkele unu l’iya tụgbaru bụru nnanụ. 2Ọ -bụhuduru m’ọo lẹ mu ta abụdu onye-ishi-ozhi Jisọsu l’ẹka ndu ọdo nọ; mu abụru iya nụ l’ẹka unu nọ. O noo nkele ọo unubẹdua bẹ bụ iwhe-ọhubama, l’e-goshi lẹ mu bụ-a onye-ishi-ozhi Onye-Nwe-Ọha, eshi unu bụwaa ndu whẹ lẹ Onye-Nwe-Ọha tụgbaru bụru nnanụ.
3Ọ waa iwhe mu l’asajẹ ndu l’ekfu l’iwhe Pọlu l’eme ta abụdu iya ndọwa. 4Mu l’asụje whẹ: ?to rwubedu anyịbe ndụ-ishi-ozhi nke t’a nụje anyi nri mẹe iwhe angụngu nke ozhi ono, anyi l’eje. 5Mu sụru: ?to rwubedu anyi t’anyi meje iwhe ndụ-ishi-ozhi ọdo l’eme, mbụ meje g’ọo unwune Onye-Nwe-Ọha mẹe Kífasu whẹ? Mbụ l’ọ gbarụ nke t’anyi lụta-gee nwanyị, l’etso ụzo nke Kuráyisutu dujeru je iwhe bụ ẹka anyi l’eje. 6T’ọ woo: l’ọlewho mu lẹ Bánabasu bẹ bụ ndu l’e-seje anya kpata nri, anyi l’e-rije. 7Akọ kọtajeru unu l’onye ojọgu l’anọje eje ọgu; ya abụkwaru iya whọ l’anọje akfụ onwiya ụgwo? ?Akọ kọtajeru unu l’o nweru onye kọ-gejeeru vayịnu, e megee; onye ọbu haa ori akpụru, shi iya nụ? Mu sụru: ?akọ kọjeru unu l’o nweru onye dobejeru igweligwe atụru, too rije iwhe shi l’atụru ono?
8?Ọ dụ unu gẹ mu l’ekfu iwhe-e nke l’ọo l’ọo iwhe ndiwhe l’ekfuje? Waawakwa! O nokwawho iwhe iwu kfukwaruwho ndono. 9O noo l’e deru iya ede l’ẹkwo iwu, Chileke tụru nụ Mósisu sụ: “Unu be ekechijekwa eswi ọnu mẹ unu mee ya l’ọodzoshiru unu ẹswa lẹ balị l’ụda balị unu.” ?Ọ dụnu unu g’ọo eswi bẹ Chileke l’ayọ ẹyo ẹhu iya ono? 10Ọ kwa okfu ẹhu anyi bẹ l’ookfu nno. Ọo anyịbedua b’e kwoberu dee iwhe ono l’ẹkwo Okfu Chileke. Unu marụ-a l’onye l’akọ ọkoro l’anọje akọ iya, ele ẹnya iwhe ya l’e-meta l’ẹka ọbu. Onye l’echishi ẹswa l’iwhe e meberu l’alị l’echishikwa iya whọ, tọgbo ẹnya lẹ ya l’e-metakwa iya who iwhe. 11Nteke bụ l’anyi kụwaru iwhe-ọma, shi l’ẹka Ume Chileke l’echilabọ unu, ?ọ kariru anyi ẹka mẹ anyi wọtaje iwhe l’eele l’ẹnya l’ẹka unu, rijee nọdu ndzụ. 12Ọ -bụru l’unu l’ekwetajechia haa ndu ọdo tẹ whẹ rita urwu iwhe ha nno l’ẹka unu, ?tọ kachidua anyịbedua erwube t’anyi gbẹenu ka orita unu iwhe l’ẹka?
O rwubekwaru anyi ọbu, ọle ọbu mẹ anyi tẹke atụbukwaa ya ama. Iwhe anyi l’emejechia bụ l’anyi l’atụkoje iwhe lile nwụ-gbua l’obu, gẹ l’ee-shi t’ọ bọ dụ ẹka ọ bụ anyịbedua chia l’e-gbee egbuchi ụzo ozhi-ọma nke Kuráyisutu egbuchi. 13?Unu ta amadụ lẹ ndu l’eje ozhi l’eze-ụlo Chileke bẹ Chileke sụru tẹ whẹ rijee iwhe shi l’eze-ụlo l’ẹka ono. Ndu l’eche ẹnya-mgbẹja Chileke l’eketajekwawho iwhe e gude gbaarụ Chileke ẹja. 14O nokwawho gẹ Onye-Nwe-Ọha tụru iwu iya sụ tẹ ndu l’ezhi ozhi-ọma ono rijee iwhe shi l’ozhi-ọma ono, whẹ l’ezhi.
15Ọle ọbu mẹ mu teke ajịbukwaa unu ajị ẹgube iwhe ono. Tọ hẹkwanu m’ọo l’ẹkwo-ozhi-a, mu l’ederu unu bụ tẹ mu karụ unu ntaa l’o noo iwhe rwuberu mu ndono. Ọ kachia mu mma lẹ mu nwụhuru anwụhu. Mu ta abyakwa l’ekwe t’o nweru onye l’e-me ụnga ono, mu l’anga t’ọ bụru mu mkpọkoro okfu. 16Unu marụ-a l’iwhe mu l’egudeje anga ụnga ta abụkwa lẹ mu l’ezhi ozhi-ọma ono. Ozhi ozhi-ọma ono bẹ bụ iwhe mu jefutaje. O noo l’ọo-bụ áwhụ tso mu m’ọ -bụru lẹ mu te ezhidu ozhi-ọma ono. 17Ọ -bụ lẹ mu l’ezhi ozhi-ọma ono, ọ bụru ozhi, mu zhiru onwomu mẹ mu elelahaa ẹnya obunggo, rwuberu mu nụ. Ọle mu l’eje iya nkele ọ bụwaa ozhi, Chileke yeru mu l’ẹka. Mu l’eje iya lẹge ohu l’anọje eje ozhi, onye-nwe-iya-nụ zhiru iya. 18?Ntaa bụ gụnu bẹ bụ obunggo mu ọbu? Iwhe bụ obunggo mu bụ lẹ mu l’anọje ezhi ozhi-ọma ono; mu ta anatadụ aswa iya; bụkwa iya bụ iwhe gbarụ mu l’ememe l’ozhi ono, mu l’ezhi.
Ome iwhe lile l’iswi ẹhu ozhi-ọma ono
19A makwarụ-a l’ọ tọ dụdu madzụ, bụ iya l’atụru mu iwhe mu l’eje, tọ dụ onye mu bụ ohu iya. Ọle mu gudewa ẹka mu mee onwomu ohu madzụ lile, nnta gẹ l’ee-shi tẹ mu gude ozhi-ọma ono kabaa okfubutaru Kuráyisutu madzụ l’urwu. 20L’ọobuje nteke mu lẹ ndu Ju nọ, mu awata ome umere ndu Ju, gẹ l’ee-shi tẹ mu kfubutaru Kuráyisutu ndu Ju. Ọ tọ bụkwa iwu Mósisu bẹ mu gude buru. Ọle ọobuje nteke mu lẹ ndu gude iwu Mósisu buru nọ, mu awata anọ eme g’ọo onye gude iwu ono buru. Iwhe mu l’ekwobejekwanu mee ya nno bụru tẹ mu shi nno kfubutaru Kuráyisutu ndu gude iwu ono buru. 21Nteke mu lẹ ndu l’ete ekfu nke iwu nọ; mu ahagezhia nke iwu sụru iwu ta sụ, nnta gẹ l’ee-shi tẹ mu kfubutaru Kuráyisutu ndu l’ete ekfu nke iwu. Sụ, iwhe ono ta akwa iya bụ woo: lẹ mu tẹ medu iwhe iwu Chileke kfuru. O noo lẹ mbẹdua gude iwu Kuráyisutu buru. 22Nteke mu lẹ ndu ọkpobe-okfu, whẹ marụ l’ete eshihua ike l’obu nọ, mu emelahaa g’ọo onye ọkpobe-okfu ono l’ete eshihua ike l’obu nggẹ mu shi nno kfutaru Kuráyisutu ndu ono. Ọo ya bụ l’iwhe bụ-zhia iwhe madzụ sụru l’iya bụ, mu abụkwaruwho iwhe ono, nnta gẹ l’ee-shi tẹ mu shi l’iwhe bụ-zhia ụzo, mu l’a-dụ ike shia gude harụ ndiwhe kfuta yeru Kuráyisutu t’ọ dzọo whẹ.
23Iwhe mu kwoberu emekota iwhe ono bụ iswi ozhi-ọma ono nggẹ mu lịkwanuru l’iwhe ọma, dụ iya nụ. 24Unu ta amahaada l’ọobuje nteke l’aagba ọso, iwhe bụ ndu l’agba iya nụ atụko atụ ẹgo iya, ọle ọ kwa onye lanụ kpụ l’e-beje nata obunggo ọso ono. Ọo ya bụ t’unu kebe ẹhu gbajẹ ọso ono nggẹ unu bụru ndu l’a-nata obunggo iya. 25Iwhe bụ onye l’akwakọ nke ọtu ẹgo ọso l’ekebeje ẹhu sede onwiya l’iwhe lile, l’oome. Iwhe l’ookwobeje sede onwiya bụ nggẹ ya nata obunggo, tso l’ọso ono, mbụkwa obunggo, l’ẹte adụa gẹ l’ọo-nọ-be ya emebyishihu. Ọle ọwhube anyịbedua, tso Kuráyisutu l’esedeje onwanyị nggẹ anyi nata obunggo ọwhu l’a-nọwaro jeye lẹ tuutuu-yooyoo. 26Sụ l’o noo iwhe meru g’o gude mu l’agba ọso ono eme tẹ mu gbarụ-a ẹka, a kparụ mu oge tẹ mu gbarụa. Ọ bụkwaruwho iwhe ono meru mu te etsu ẹka g’ọo onye l’etsu whẹrewhere ẹka. 27Iwhe mu l’emejechia bụ lẹ mu l’etsuje iya onwomu tsushia ya ike nke ọwhu mu l’esede onwomu ọkpobe esede t’ọ bọ bụ: mu -kfutagee ndu ọdo yeru Kuráyisutu, mbẹdua ẹgbee bụru onye, Chileke l’e-megee jịka ajịka.
101Sụ, ụnwunna mu, unu nyatajẹkwa g’ọ nwụru nna anyi ochee whẹ. Unu nyatakwa lẹge whẹ hakọta bẹ nọru lẹ mkpula urwukpu ono. Gẹ whẹ ha jekota ije l’alị ọkponku ghaa l’eze-ẹnyimu ono. 2Whẹ gẹ whẹ ha bẹ Chileke gude urwukpu ono mẹe eze-ẹnyimu ono mee baputizimu tẹ whẹ bụru ndu l’etso ụzo Mósisu. 3Gẹ whẹ ha tụko rikota ọga nri lanụ ono, shi l’imigwe; 4ngụkotakwawho mini ono, shi l’ẹka Ume Chileke. Unu marụ-a lẹ whẹ ngụru mini ono, shi lẹ Ẹwhuru ono, l’ẹte awhụa l’ẹnya. Ẹwhuru ono bẹ bụ iya bụ Kuráyisutu. Ọ bụru Ẹwhuru ono bẹ tsoru whẹ nụ. 5Ọle ọbu mẹe ndu ọwhu bekochaaru mee iwhe l’adụa Chileke mma l’obu bechakwaaru ka shii. Ndu onona bẹ ishi whẹ whushihukwanuru nteke ono, whẹ nọ l’echi-ẹgu ono.
6Sụa, iwhe lile ono tụkowaru bụru iwhe l’alọ anyi ẹka lẹ nchị t’anyi gude kwachafụ ẹnya, t’ẹgu ome ejo-iwhe ba agụje anyi lẹge ọ gụru ndu onona. 7T’unu ba agbajẹkwa ẹja l’iwhe, l’o nokwa gẹ whẹ harụ eme nteke ono bụ iya bụ iwhe ọbu, e deru l’ẹkwo Okfu Chileke sụ: “Ndu Ízurẹlu dọru eri nri, angụ iwhe angụngu, whẹ nọnyaa wulihu telahaa egvu.” 8T’unu be ejekwa oye ẹka l’ọrwu ụrwu-alị, bụ lẹge whẹ hakwarụwho rwụa ya nteke ono, e bekochaa, ụnu madzụ ụkporo ugbo labọ l’unu iri l’ẹsaa l’ụkporo iri dakọta ọdaleba nwụshihukota l’akpụru ẹnyanwu lanụ. 9T’unu be ejekwa ọdata Onye-Nwe-Ọha, bụ gẹ whẹ harụ data iya lẹ nteke ndụ-ichee ono, agwọ tagbushia whẹ. 10Unu ba agụjekwa áwhụ, bụ lẹge whẹ hakwarụwho gụa ya, ojozhi-imigwe ono, bụ o-gbu-madzụ, shi l’ẹka Chileke bya atụko whẹ gbushikota.
11Sụa, iwhe lile ono bẹ nwụkotaru nụ l’ẹhu whẹ t’ọ bụru iwhe l’ee-gude nmaarụ anyi ọkwa, e deshikwaa ya who l’ẹkwo t’ọ bụru iwhe l’ee-gude ezhi anyi iwhe, l’unu marụ-a l’ọgbo ọwa anyi nọ bụ ọgbo iwhe lile l’a-gvụ.
12Ọo ya bụ t’onye l’arị lẹ ya kfụru kfụshia ike, kwakwaarụ onwiya ẹnya, a nọnyaanu ọ daa. 13L’ọ tọ dụkwa iwhe adata, byakfutajewaru unu l’ẹte abụa ẹgube iwhe adata, l’abyakfutajekwawho ndu ọdo. Ọle Chileke bụ onye l’emeje iwhe ọ sụru lẹ ya l’e-me. Ọ tọ byadụ l’ekwe t’a data unu dataghata unu lẹge ike unu ha. Iwhe l’oo-mechia bụ lẹ nteke l’aadata unu bẹ l’oo-goshikwawho unu ụzo, unu l’e-shi nahụ iwhe adata ono. Ọ kwanụ iya bụ nke ọwhu unu l’a-dụ ike nwugbua ya l’obu.
14Ọo ya bụ, ndu mu yeru obu, unu haa nke ọgba ẹja-o. 15Ọ kwa okfu, l’eekfujeru ndu égò rwuru ọhu-ẹwho bẹ mu l’ekfuru unu ọwa. Unu gudewaro ẹnya ẹnya lee l’iwhe ono, mu l’ekfu. 16Sụ, omogo ono, anyi tụkoru gude angụ, gude anyata nri Onye-Nwe-Ọha, mbụ nri Onye-Nwe-Ọha ono, bụkwawho iwhe anyi l’ekele Chileke ekele iya, ?tọ dụ mmee Kuráyisutu bẹ anyi gba mgba angụ l’omogo ono? ?Tọo buredi ono, anyi l’awashịje ata ono, ?tọ bụdu ẹhu Kuráyisutu bẹ anyi tụkoru gba mgba nno? 17Eshi-ọwhu ọ bụ buredi lanụ dụ, bẹ anyịbedua tụkokwaru bụru anụ-ẹhu lanụ ebehukwaduru anyi ka ẹswa l’igu, eshi anyi tụkowaru atadzuru buredi lanụ ono.
18Unu lewaro iwhe ndu Ízurẹlu l’emeje. Lẹ ndu Ízurẹlu l’atajẹkwa anụ ono, e gude bya agbaa ẹja nụ Chileke l’ẹnya-mgbẹja ono. Iwhe bụ ndu lile, tarụ anụ ono bẹ shiakwa l’atata ono, whẹ tarụ anụ ono, a nụru Chileke, whẹ lẹ Chileke tụgba bụru nnanụ. 19?Unu marụ-a iwhe mu l’eme tẹ mu kfua l’ẹka ono? ?Ọ dụ unu gẹ-woo l’iwhe mu l’eme tẹ mu kfua bụ l’o nweru iwhe iwhe l’aagwa agwa, ọdua l’ọo iwhe ọbu, e gude gwaa ya bụ. 20Wawakwa! Iwhe mu l’ekfu bụ lẹ ngwo-ẹja, ndu l’ẹte abụa ndu Ízurẹlu l’egwotaje gbaa, bụ ọgvu bẹ whẹ l’agbajẹ iya nụ. Ọ tọ bụkwa Chileke bẹ whẹ l’agba iya anụ. Mu ta abyakwanụ l’ekwe t’unu l’ọgvu tụgba bụru nnanụ. 21Unu ta abyakwa l’anọ angụ iwhe shi l’omogo nke Onye-Nwe-Ọha, unu angụkwawho ọwhu shi l’omogo nke ọgvu. O nokwawho gẹ unu l’ẹte abyaa l’anọ eri nri lẹ teburu nke Onye-Nwe-Ọha, unu erikwawho lẹ teburu nke ọgvu. 22Tẹ ?anyi l’e-gbẹe kpata tẹ Onye-Nwe-Ọha koje okoowhoo? ?Ọ dụ unu g’anyi ka Chileke ike?
23Unu sụru l’a harụ onyenọnu t’o meje iwhe sọru iya nụ. O noo bụkwa ezhi-okfu. Ọle ọ tọ bụdu iwhe l’ọha bụ: e -me ya, ya adụru onye ọbu, meru iya lẹ ree. A harụ onyenọnu t’o meje gẹ dụ iya mma, ọle ọ tọ bụdu iwhe l’ọha bẹ l’emetse chọchi emetse. 24Tọ bọ dụkwa onye l’a-nọjelewho ele ẹnya iwhe l’a-dụru iya lẹ ree. T’onye ọbu chọje-chia iwhe l’a-dụru ibe iya lẹ ree.
25Iwhe bụ-zhia anụ, l’eere ere l’aswa, unu zụtaru, t’unu tajẹkwaa ya whọ. T’anụ, unu zụru l’aswa ba abụkwa iwhe l’a-nọ eme t’obu unu nmajẹ unu ikpe nke ọwhu unu l’a-wata ọkpa ishi g’o shi shi. 26L’e dekwaru l’ẹkwo Okfu Chileke sụ: “Mgboko l’owhu mẹe iwhe dụkota iya nụ bụkotakwa nke Onye-Nwe-Ọha, bụ Chileke.”
27Sụ, nteke onye l’ete ekwee nke Kuráyisutu kuru unu t’unu bya l’eriri, unu kweta l’unu l’e-je, unu -jee, unu rilekwawho iwhe lile, e wofutaru bya anụ unu t’unu ria, t’unu be ekwekwa t’iwhe ono wata unu ọnma ikpe l’obu nke ọwhu unu l’a-kpọchalahaa mkpọcha nke g’o shi shi. 28-29Ọle nteke bụkwa l’o nweru onye tụfuru ọnu sụ ghu: “Iwhe-e bụkwa iwhe a gbarụ ẹja,” be erikwa iwhe ọbu mẹ l’ọgvukwaro onye ono, kfuru ghu iwhe ono mẹkwaro mẹ l’ọgvu obu ọnma ikpe. Obu ọnma ikpe, mu l’ekfuru bụkwa obu nkiya, ọ tọ bụkwa nke gụbedua. Sụ, ọle ọbu, ọ tọ bụkwa obu onye ọdo l’a-nọ anma mu ikpe tẹ mu ba anọ eme gẹ sọru mu. 30Eshi-ọwhu mu l’ekeleje Chileke ekele mẹ mu bya l’eri nri, ?ndẹhunu g’o gude ọ bụru iwhe ono, mu keleru Chileke ekele tẹmenu mu ride iya b’e gbee akpoyiru mu ẹhu lẹ mu l’eri iya?
31Ọo ya bụ, unu l’eri iwhe-o; ọdua ọ bụru nke angụngu bẹ unu l’angụ-o, mbụ-zhiwaro iwhe bụ iwhe unu l’eme, t’unu meje iya t’ọ bụru iwhe l’ee-gude aja Chileke ajaja. 32Tọ bọ dụkwa onye l’a-bụ ụkfu akpọpyashi onye ọdo ọkpa: m’ọ -bụ onye Ju, m’ọ -bụ onye l’ẹte abụa onye Ju, m’ọ -bụ chọchi Chileke. 33Ọlewho gẹ mu l’eme ono bụ g’unu l’a-nọje eme, mbụ gẹ mu l’anọje eme tẹ mu mee iwhe lile t’ọ dụ onyenọnu ree. Mu ta achọjekwa iwhe l’a-dụru mu lẹ ree, gbahaa iwhe l’a-dụru igweligwe ndu ọdo lẹ ree nggẹ a dzọta whẹ.
111Ọo ya bụ t’unu tsoje ẹka mu lẹge mbẹdua l’etso ẹka nke Kuráyisutu.
Nwanyị, l’eje ọbaru Chileke ẹja
2Mu l’aja unu ajaja l’unu l’anyatajẹ mu nteke nteke, tẹmenu unu gudeshikwaawho iwhe ono, chọchi l’ezhije ono ike, e yeru mu l’ẹka, mu bya ezhia ya unu. 3Ọle iwhe lanụ, mu l’eme t’unu makwarụwho bụ l’ọo Kuráyisutu bẹ bụ ishi iwhe lile, bụ-zhia onye nwoke, nwoke bụkwanuru ishi nke nwanyị, l’ọolu alụ. Ọ bụkwanuru Chileke bụ ishi nke Kuráyisutu. 4Onye bụ-zhia nwoke l’ekfu anụ Chileke l’ẹka l’aabarụ Chileke ẹja, ọdua onye ono l’ekfuchiru Chileke, onye ọbu -kpuru okpu l’ishi, onye ono l’emechishikwa Kuráyisutu iwhu. 5Obekwanu l’onye nwanyị l’ekfu anụ Chileke, ọdua l’ookfuchiru Chileke, to ke iwhe l’ishi, nwanyị ono kwa ji iya bẹ l’oomechishi iwhu. Nwanyị ono yẹle nwanyị ọwhu rwushiru ẹgbushi nkiya erwushi bẹ bụlewho iwhe lanụ. 6Lẹ nteke bụ lẹ nwanyị te ekebedu iwhe l’ishi; tẹ nwanyị ọbu kpashịlenuwho ẹgbushi iya ọbu akpashị. Ọle eshi-ọwhu ọ bụ iwhe iwhere nke tẹ nwanyị kpashịa ẹgbushi iya akpashị, ọdua l’ọo t’o rwushia ya erwushi, ọ kwa iya bụ t’unubẹ ụnwanyi kebeje iwhe l’ẹgbushi unu ọbu. 7L’ọ tọ gbakwa onye nwoke t’o kpuchia ishi iya l’okpu, nkeshi ọwhu Chileke meru iya, o shia yẹbe Chileke ono; tẹmenu ọ bụru onye nwoke bẹ l’egoshi gẹ Chileke dụ-be biribiri. Obenu l’ọwhube nwanyị bẹ bụlewho gẹ nwoke dụta-be biribiri bẹ l’oogoshi. 8Unu nyatakwa l’ọ tọ bụkwa nwoke bẹ Chileke gude iwhe shi nwanyị l’ẹhu mee, o chia nwanyị b’o gude iwhe shi l’ẹhu nwoke mee. 9Tọ hẹ l’ọo nwoke b’o meru t’ọ bụru nke nwanyị, o chia nwanyị bẹ o meru t’ọ bụru nke nwoke. 10O noo iwhe meru nwanyị je l’ekebeje iwhe l’ishi gude goshi l’ọo ji iya nwe iya mẹkwawho mẹ l’ọ gvụkwaro ndu ojozhi-imigwe. 11Ọle g’ọ dụlekwaa, ọ tọ dụkwa iwhe nwanyị bụ mẹe e -wofu nwoke, tọ dụkwawho iwhe nwoke bụ mẹ e -wofu nwanyị l’atụgba-a, anyi lẹ Kuráyisutu tụgbaru-a. 12Ọ kwa iwhe shi l’ẹhu nwoke bẹ Chileke gude mee nwanyị, ọ bụkwaruwho nwanyị bẹ l’anwụje nwoke. Ọle whẹ labọ ono bẹ tụkoru shikota l’ẹka Chileke ono, bụ iya meru iwhe lile.
13Unu lekwaa ya ẹnya l’onwunu; ?ọo gbarụ nke tẹ nwanyị nọdu l’ẹka l’aabarụ Chileke ẹja kfujeru nụ Chileke, l’o bo okechi iwhe l’ishi? 14?Unu ta amadụ lẹge madzụ gbarụ bẹ nwoke l’eme onwiya iwhe iwhere m’ọ -haa ẹgbushi iya, o rwuta rwuba iya l’ọnu? 15Ọle nteke onye nwanyị nwe ẹgbushi ogologo b’ọ bụ-gewaro iwhe l’oo-gude ama ụma. L’ẹgbushi ogologo bẹ Chileke nụru nwanyị t’ọ bụru iwhe l’e-kpuchije iya ishi. 16Nteke bụ l’o nweru onye l’atụ ẹgo l’ọ tọ dụdu nno; iwhe lanụ, mu l’ekfuleruwho onye ọbu bụ l’anyi te enwehekwa omelalị ọdo, anyi gude abarụ Chileke ẹja, chọchi Chileke te enwehekwawho ọdo.
Ori Nri-ẹnyashi Onye-Nwe-Ọha
(Mát. 26:26-29; Mak. 14:22-25; Luk. 22:14-20)
17A bya abya l’iwhe ọwa, mu l’abya ekfukfu-a, mu ta ajakwa unu ajaja iya, o noo l’edzuko, unubẹ chọchi l’edzukoje l’egbekwa bụru: ọkpata nke t’o yeru unu ẹka, ya ẹgbeenu bụru iwhe l’egbuchi ndu ọdo ụzo. 18Ọwhu bụ-zhiadanu nke mbụ bụ lẹ mu nụru l’unu l’anọje abọ onwunu ẹbo me unu dzukobe, mbụ ọ dụkwa mu gẹ iwhe ono harụ bụru ezhi-okfu. 19Mu marụ-a l’ọo ezhi-okfu l’ọ tọ dụ-zhidua gẹ l’ee-mekata t’olu unu ba ahajẹru daa iche iche. Ọo ya bụkwanu nke ọwhu l’aa-makwanụ ndu l’eme iwhe gbarụ whẹ l’ememe. 20O nokwa iwhe meru tọ bụ Nri-ẹnyashi Onye-Nwe-Ọha bẹ unu l’erije mẹ unu dzukobe ono, 21eshi-ọwhu l’ọobuje unu -gbashi, onyenọnu apata nri nkiya; eri, angụ. E -rigele iya whọ, ẹgu agụ ndu ọwhu l’ọo-nọ agụ, ndu ọdo angụta-gee mmẹe, ya eme whẹ l’ẹnya. 22Haa! ?M’ọ dụ g’unu te enwedu ụlo, unu l’a-nọduje l’ibe unu eri nri ọbu, angụkwawho nke angụngu? ?Tẹ ọlewho l’unu l’emekwadu t’unu kpọo chọchi Chileke ọ dụ ẹbo l’afụ; eme ndu ọwhu l’ẹte adụa gẹ whẹ marụ iya iwhe iwhere? ?Mu l’a-sụ-zhia unu agha-a nta-a? ?Mu l’a-nọ etu unu ẹwha iya? Wawakwa! Mu te emekwa nno.
23Iwhe ono, mu zhiru unu ono bẹ bụkwa Onye-Nwe-Ọha bẹ kfuru mu iya nu, lẹ yẹbedua, bụ Onye-nwe-anyi Jisọsu bẹ wotaru buredi l’ẹnyashi mbọku ono, e doru iya ye, 24bya ekelegelewho Chileke ekele iya, o wota iya nyawashịa sụ: “Ọ waa bụ ogwẹhu mu, mu gude gbaa ẹja l’iswi ẹhu unu. Unu meje iwhe-e gude nyatajẹ mu.” 25Whẹ rigelewho Nri-ẹnyashi ono, o wotafukwaawho ọwhube omogo sụ: “Omogo ọwa bẹ l’egoshi ọgbandzu ọwhuu, shi Chileke l’ẹka bụ iya bụ ọgbandzu ọwhuu, o gude mmee mụbe Jisọsu mee, o vuru ire. Nteke bụ nteke unu ngụru iya, unu gudeje iya nyatajẹ mu.” 26Jeye nteke Onye-Nwe-Ọha ọbu l’a-bya ọdo, nteke bụ-zhia nteke unu l’eri nri-a, angụ mmẹe l’omogo bẹ unu l’ekfusaakwaa anwụhu ono, Onye-Nwe-Ọha nwụhuru l’oswebe.
27Sụa, onye bụkwanu onye riru buredi ono, ọdua ọ bụru l’ọ ngụru iwhe angụngu, shi l’omogo nke Onye-Nwe-Ọha l’ụzo, l’akfụaru akfụru, onye ono bẹ Chileke l’a-nma ikpe l’o meru ogwẹhu Onye-Nwe-Ọha yẹle mmee ya iwhe-dụ-ẹji. 28Ọo ya bụ tẹ madzụ nyochajekwa onwiya ime, tẹmenu ya eria buredi ono, ngụa iwhe ono shi l’omogo ono. 29L’onye l’eri angụ; onye ono te eleta ẹnya, marweta iwhe ogwẹhu Kuráyisutu bụ bẹ l’eritakwa ikpe atụ-kobe onwiya l’ishi, angụtakwawho ikpe atụ-kobe onwiya l’ishi. 30O nokwa iwhe meru ikpoto madzụ l’ime unu bụru ndu arwụhu, ndu harụ daburu l’ẹhu; ọnwu harụ egbushi ndu ọwhu l’oogbushi. 31Ọle nteke anyi vuzhiwaa ụzo kpee onwanyị ọkpobe ikpe, ọo ya bụ lẹ Chileke te ekpeheduwaro anyi ikpe, hụa anyi ahụhu ono. 32Ọle nteke ọ bụkwanu lẹ Onye-Nwe-Ọha bẹ gude ẹka iya kpee anyi ikpe, kpegee ya hụa anyi ahụ bẹ iwhe o kwoberu eme iya bụkwa tẹ ya be ejehe ọnmagbabe anyi lẹ ndiwhe tụko nma ikpe.
33Ọo ya bụ, ụnwunna mu, nteke unu dzukotajeru nke ori Nri-ẹnyashi Onye-Nwe-Ọha ono, t’unu nọdujekwa ngabẹru ibe unu. 34Nteke bụ l’o nweru onye ẹgu l’agụ, t’onye ono vuru ụzo riada nri l’uwhu. O noo iwhe unu l’e-meje ndono, a nọnyakwaanu, Chileke nma unu ikpe nke edzuko obu, unu l’edzukoje.
A bya abya l’iwhe lile ndu ọwhu, bẹ waakwarọ mu -bya bẹ mu l’e-yefua ya ọnu.
12Iwhe ọma, shigee l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ
1A bya abya lẹ nke iwhe-ọma, shigee l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ bẹ mu sụkwaru, ụnwunna mu, mu l’emelekwawho tẹ mu kfua ya t’unu marụ iya. 2Unu marụ-a lẹ nteke ono, unu shi bụru ndu l’ete eshia kweta nke Kuráyisutu bẹ unu makwarụ-a gẹ ọnodu unu shi dụ. Unu manụru-a gẹ ọgvu shi anọje alowhu unu alowhu nteke bụlewho nteke o guderu unu, l’eedotaje unu doru je, t’unu gwajẹ ntẹkpe, bụ iwhe l’ete ekfu okfu. 3O noo g’o gude mu l’eme tẹ mu mee ya t’o doo unu ẹnya l’ọ tọ dụkwa onye gude Ume Chileke ekfu okfu l’a-dụ-zhia ike sụ: “Jisọsu bụbukwaa onye vu ọnu.” Tọ dụkwawho onye l’a-dụ ike sụ lẹ Jisọsu bụ Onye-Nwe-Ọha, t’a gụfulewho l’onye ọbu gude Ume-Dụ-Nsọ ekfu iya.
4Iwhe ọma, shi l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ bẹ dụkwa l’iche l’iche, ọle ọ kwa Ume-Dụ-Nsọ lanụ kpụ bẹ l’anụkota iya. 5O nokwawho g’ụzo, e shi ejeru Onye-Nwe-Ọha ozhi dụkwawho l’iche l’iche, ọ bụkwaruwho Onye-Nwe-Ọha lanụ kpụ b’a tụkoru ejeru ozhi ono. 6Ike, Chileke l’eyeje madzụ l’ẹhu t’o gude mee iwhe bẹ dụkwa l’iche l’iche. Ọle ọ kwaa Chileke lanụ ono bẹ l’emekotaje ike ono t’o ree ire l’ẹhu iwhe bụ onye o yeru iya. 7Chileke shi l’ẹka onyemonye l’ẹhu l’ẹhu egoshi g’ike Ume-Dụ-Nsọ l’erebe ire, t’ọ bụru iwhe l’a-nọ abẹru ọha urwu. 8Mbụ-a, onye lanụ bẹ Ume-Dụ-Nsọ ono l’eyeje ike l’ẹhu nke ọwhu onye ono l’a-nọje ekfu okfu, l’egoshi lẹ Chileke nụru iya mmamagụ, Ume ono eye onye ọdo ike l’ẹhu nke ọwhu l’oo-kfuje okfu, l’egoshije lẹ ya marụ Chileke ọkpobe amama. Ya abụkwaru-a Ume lanụ ono l’emekotaje iya. 9Ya abyakwawhọ bya eye onye ọdo ike l’ẹhu, mbụ ike nke okweta nke Chileke gudeje iya emekaa iwhe dụ-gee biribiri, ya abụkwaru Ume-Dụ-Nsọ lanụ ono. Onye ọdo bẹ l’oo-yero ike l’ẹhu nke t’o mejee t’onye ẹhu l’eme mehu; ya abụkwaru-a Ume-Dụ-Nsọ lanụ ono kpụ. 10Onye ọdo bẹ l’ooyeje ike l’ẹhu t’o meje iwhe-awhụrulenya, ya eye onye ọdo ike l’ẹhu nke okfuje okfu, l’e-goshi ozhi Chileke zhiru iya, ya eye onye ọdo ike l’ẹhu nke ọkokashije iwhe shi l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ mẹe ọwhu l’eshia ya; ya eye onye ọdo ike l’ẹhu nke t’ọ ghajẹe okfu-alị iya, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’e-goshi iya, ya eye onye ọdo ike l’ẹhu nke akọje iwhe l’eekfu l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ goshiru. 11Ọle ọ tụkoru bụru Ume-Dụ-Nsọ lanụ bẹ l’anụkotaje iwhe lile ono. Onyenọnu bẹ l’oomejeru iwhe-ọma, dụ iche iche lẹge ọ tụru obu iya ama lẹ ya l’e-me iya.
Ogwẹhu lanụ yẹle iwhe lile, mokashiru iya nụ
12Lẹ chọchi Kuráyisutu dụkwa g’ọo ogwẹhu lanụ. Ogwẹhu madzụ l’emokashijekwa ẹkali l’igweligwe. A makwarụ-a l’iwhe mokashiru l’ogwẹhu bẹ ha l’igweligwe, ọle ọ bụlekwaa ogwẹhu lanụ g’ọ bụ iya. 13O noo l’iwhe bụ-zhia lẹ g’anyi hakọta ?ị bụ onye Ju: ?tị tị bụdu onye Ju, ?ị bụ ohu: ?ị bụ amadụ? Ume-Dụ-Nsọ tụkotaru anyi nmagbabẹ, anyi bụru ogwẹhu lanụ nteke ono, anyi meru baputizimu, anyi tụko gbawarụ mgba lẹ Ume-Dụ-Nsọ ono, bụ iya bẹ l’eyeje anyi ike l’ẹhu.
14L’ogwẹhu anyi l’onwiya ta akpụkokwa owhu bụleruwho iwhe lanụ. Iwhe dụ iya nụ hakwa l’igweligwe. 15Nggẹ l’ọo iwhe ntaa t’ọkpa bya asụ l’eshi ya l’ẹte abụa ẹka lẹ ya ta abụkwa iwhe dụ l’ẹhu, ?ọo iwhe ono l’a-kpọshi iya ọ bụ iwhe dụ l’ogwẹhu? 16Ọdua l’ọo tẹ nchị sụ l’eshi ọwhu ya l’ẹte abụa ẹnya bẹ ya l’abụkwaa ibẹka ẹhu madzụ, iwhe ono, o kfuru ta akpọshikwa iya ọbu iwhe mokataru madzụ l’ẹhu. 17Nggẹ l’ọo iwhe ẹhu anyi g’anyi ha tụkoru bụru ẹnya lanụ, ?ọo gụnu b’e ge egudeje anụ iwhe? Nteke ọ bụkwanu lẹ nggẹ l’ọo iwhe ogwẹhu anyi l’owhu tụkoru bụru nchị lanụ, ?ọo gụnu b’e ge egudeje anụ nshishi iwhe? 18Ọle g’ọ dụ ntaa bụ l’ọo Chileke meru ẹhu madzụ, bya emobechaa ibẹhu lile ono dụkota iya lẹge ọ tụberu iya. 19Nggẹ l’ọo iwhe iwhe lile tụkoru kpụkoo bụru iwhe lanụ mẹe ogwẹhu ta adụkwa. 20Ọle g’ọ dụ ntaa bụ l’ogwẹhu nweru ibẹhu l’igweligwe, ọle ọ tụkokwaru-a bụru ogwẹhu lanụ.
21M’ọ tọ dụkwa nteke ẹnya l’a-gbashi, ya asụ ẹka woo ya ?l’ọogaru iya lẹ gụnu? O nokwawho gẹ l’ọo tọ dụa nteke ishi l’a-gbashi sụ ọkpa l’ọ tọ gadụru iya lẹ mkpa. 22Gẹ l’ọoduje-chia gbee bụru l’ọo ibẹka ẹhu anyi ibe iya ono e gbee arị l’ọo iwhe mmaanụ bẹ gbẹ lịhukwaruwho l’iwhe ọwhu l’aga mkpa. 23Ọ bụru ibẹka iya ọwhu anyi l’arịnu sụ l’ọ tọ gbadụ nke ta akwabẹ iya ugvu bẹ anyi l’ẹgbejee kwaa ngwa gude kwabẹ iya ugvu, ka l’ugvu. Ọ bụru ibẹka iya ọwhu anyi l’eme tẹ ba awhụjeshi bẹ anyi l’akajẹ oleta ẹnya karụ ibe iya ọdo, 24mbụ leta iya ẹnya, mkpa iya l’ẹte adụa ibe iya ọdo. Ọle Chileke dzekfuleru-a ogwẹhu madzụ, ọ bụru nnanụ; woru ugvu, ka l’ugvu kwabẹ ibẹka iya ọwhu l’ẹte akwaberwee ugvu. 25Ọ kwanụ iya bụ nke ọwhu ibẹhu yẹle ibe iya l’ẹte anọhe agaru onwowhe ẹnya, gbahaa tẹ whẹ tụko letaje ibe whẹ ẹnya. 26Nteke iwhe l’eme ibe ẹhu lanụ ẹhuka, ya emedzukwaruwho ẹhu l’owhu ẹhuka. Nteke bụ l’ọo ugvu b’a kwabẹderu ibe ẹhu lanụ, ogwẹhu anyi l’owhu atụko swadzuru ẹswa iya.
27Sụa, ọ kwa unubẹ chọchi bụ ogwẹhu Kuráyisutu. Onyenọnu l’ẹhu l’ẹhu bụru ibe ẹhu motaru iya nụ. 28Chileke bya egoshi onyenọnu iwhe l’ọo-nọ eme, o vuru ụzo họta ndu ọwhu l’a-bụ ndụ-ishi-ozhi. Ọ bya ọdo; ọ họta ndu ọwhu l’a-bụ ndu l’ekfuchiru iya nụ, ọ bya lẹ nke ẹto, ọ họta ndu l’a-nọ ezhi iwhe, ndu l’etsota ndu onona bụru ndu l’a-nọ eme iwhe-awhụrulenya. Ọ họtakwawho ndu ọwhu o yeru ike l’ẹhu tẹ whẹ mejee t’onye ẹhu l’adụa mma mehu, họtakwawho ndu l’a-nọje eye ẹka mẹe ndu mkpozhi, l’a-nọje akpozhiru chọchi ụzo; ọ họta ndu ọdo tẹ whẹ bụru ndu l’a-ghajẹ okfu-alị whẹ kfulahaa l’okfu, Ume dụ Nsọ l’e-goshi whẹ. 29Ọ tọ bụdu chọchi l’owhu bẹ tụkotaru bụru ndụ-ishi-ozhi, whẹ ta atụkota bụru ndu l’ekfuchiru Chileke, ọdua l’ọo ndu l’ezhi iwhe. Ọ tọ bụdu gẹ whẹ ha bẹ nwedzuru ike nke ome iwhe-awhụrulenya, 30tọ bụ whẹ l’ọha bẹ Chileke yedzuru ike l’ẹhu nke ome t’onye ẹhu l’eme mehu, tọ bụ ọha l’aghajẹ okfu-alị whẹ kfulahaa l’okfu, Ume dụ Nsọ goshiru whẹ, tọ bụhunu ọha l’a-dụje ike akọ iwhe ono l’eekfu l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ goshiru. 31Sụa, t’onyenọnu yeje ẹhu l’a-nọ eseba t’iwhe ọma ọwhu ka mkpa rwube iya ẹka. Ọle mu l’e-goshizhidanu unu ụzo ọwhu bụ iya kwatarụ kabaarọ mma.
13N-yemobu
1Sụa, o to nwekwa m’e -behuduru mu l’aghajẹ okfu-alị mu; egudeje iwhe bụ-zhia okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshije madzụ gude ekfu okfu, mbụ gudegee gude ọwhu ndu ojozhi-imigwe l’egudeje ekfu, n-yemobu -rwụhu mu l’ẹhu bẹ mu bụlekwaa njaja ogele, m’ọ kwanụ atangụ, l’adachi madzụ nchị. 2Sụ, ọ tọ dụkwa m’e -beru Ume-Dụ-Nsọ yegezhia mu ike l’ẹhu tẹ mu kfuje okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru, mu magezhiaru Chileke ọkpobe amama, makọtaru iwhe lile o shi domia edomi, kabagezhia okweta nke Chileke ono kweshia ya ike, mbụ kwetabe iya nke ọwhu bụ mu -sụ ugvu t’ọ whọfu l’ẹka ọ nọ je anọdu l’ẹka whọ, ya awhọfu, mu kwetabe nke Chileke nno, mu te eye madzụ ibe mu obu bẹ l’ọ tọ dụkwaa iwhe mu bụ. 3Ọ tọ dụkwa e -beru m’ọo mu tụko iwhe lile, mu nweru kekashiaru ndu ụkpa, kwegee kwe t’e wota mu kpọo ọku; mu te eye madzụ ibe mu obu, ọ tọ dụkwa urwu, mu ritaru iya.
4Oye obu l’emeje tẹ madzụ taa nshi l’iwhe lile, dagbaru yẹle onye ọbu, o yeru obu. Ọ bụru oye ndu ọdo obu l’emeje madzụ ya eme odoo. Ọ bụru oye ndu ọdo obu l’emeje tẹ madzụ be enweje oke-ẹnya. Onye yeru ndu ọdo obu ta anọjekwa ekuchashi onwiya; tọo nọje etu onwiya iwhe lanụ, dụ nụ. 5Oye ndu ọdo obu l’emeje tẹ madzụ be eme iwhe l’ẹte adụa ree l’ẹnya, ọ bụkwaru iya whọ l’emeje tẹ madzụ ba abụ onye ụswara. Onye yeru ndu ọdo obu te enwejekwa obu-ọku; onye ono ta amajẹ nke odobe iwhe l’obu. 6Onye yeru madzụ ibe iya obu ta aswajẹkwaru ẹswa yeru iwhe l’eeme, iwhe ọbu t’a kfụru nhamụnha. O chikwaa iwhe kfụru nhamụnha bẹ onye ono l’aswajẹru ẹswa kpua. 7Onye yeru madzụ obu ta avụjekwa ọvuma l’iwhe bụ-zhia iwhe onye ono meru iya. Ọ bụkwaruwho oye ndu ọdo obu l’emeje tẹ madzụ kwetaje lẹ nke ọma l’iwhe bụ-zhia iwhe byarụ nụ. O nokwawho gẹ l’oomeje tẹ madzụ leje ẹnya nke ọma l’iwhe lile. Ọ bụkwaru oye obu ono l’emeje tẹ madzụ nwugbua iwhe l’obu, e beru ọ bụru m’ọo ẹgube iwhe gụnu.
8N-yemobu l’adụgbujeru jeye lẹ tututu-mịmimi. Ike nke okfu okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru l’e-mechaa gvụ; o nokwawho gẹ nke ọgha okfu-alị madzụ, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’e-goshi l’e-mechaa gbaa buhu. O nokwawho gẹ nke l’a marụ Chileke ọkpobe amama l’a-gvụkwawho. 9L’ọmaru Chileke ọkpobe amama ọwhu anyi marụ mẹe okfu okfu egoshi ozhi Chileke ọwhu anyi l’ekfu ntaa te edzukwa oke. 10Ọle nteke Chileke l’e-goshigelewho anyi iwhe ọwhu dzuru oke, iwhe bụkota iwhe l’ete edzua oke, ewhushihu.
11Lẹ nteke mu shi bụru nwata bẹ mu shi anọje ekfu g’ọo ụnwegirima, mu shi anọje agba égò g’ọo ụnwegirima, mu shi arịje ọriri g’ọo ụnwegirima. Mu bya abụleruwho onye bụ ọgurenya, mu tụko umere ụnwegirima pakọtaru haa. 12Lẹ ntaa bẹ anyi gudeekwaa onyo awhụ iwhe lile inyoki-inyoki. Ọle o -rwulewho nteke ono bẹ anyi lẹ Kuráyisutu l’a-whụgba onwanyị iwhu l’iwhu. Ntaa bẹ mu marụ iwhe lile ibe lanụ ibe lanụ; o -rwua nteke ono bẹ mu l’a-makọta iwhe lile ọkpobe amama lẹge Chileke marwetaru mbẹdua nta-a.
13Ọo ya bụ l’ọo uzhi iwhe ẹto-ọ ya bẹ l’a-whọdu bụ iya bụ ekweta; ole-ẹnya-iwhe mẹe n-yemobu, whẹ whẹ ẹto ono tụkoru bụru iwhe l’ẹte afụa gvụ agvụ, ọle ọwhu kakọta shii bụ n-yemobu.
14Oyeba ọnu l’iwhe ọma, shi l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ
1O noo iwhe meru mu sụ unu t’unu kebelewho ẹhu sebaje t’unu ye ibe unu obu. Ọle ọbu; t’iwhe ọma ono, dụ iche l’iche, shigee l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ gụshijekwa unu ike. Kelekele nke iwhe-ọma nke okfu okfu, l’egoshi iwhe Chileke zhiru. 2L’onye gharụ okfu-alị iya kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi iya ta abụkwa madzụ bẹ l’ookfu anụ, ọ kwa Chileke bẹ l’ookfu anụ. Ọ tọ dụkwa onye ọdo l’ookfu eyeru, eshi l’adụa onye marụ iwhe l’ookfu, onye ono bẹ gude Ume Chileke ekfu iwhe Chileke shi domia edomi. 3Obenu l’onye l’ekfu okfu, l’egoshi ozhi Chileke zhiru iya bụ madzụ bẹ l’ookfu eyeru. Onye ono shi nno ekutse madzụ lile ekutse, eyeru whẹ ọku t’obu shihu whẹ ike, adụkwa whẹ whọ obu. 4Onye gharụ okfu-alị iya, kfulahaa l’olu-okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi iya bụkwa onwiya bẹ l’ookutse, obenu l’onye l’ekfuje okfu, l’egoshi ozhi Chileke zhiru iya bẹ bụ chọchi bẹ l’ookutse ekutse.
5Iwhe gẹge adụ mu ree bụ t’unu g’unu ha ghajẹe okfu-alị unu, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi unu, ọle ọ gọgo kabaa ree m’ọ -bụru l’unu l’ekfu okfu, l’egoshi ozhi Chileke zhiru unu, l’onye l’ekfuchiru Chileke nno bẹ kakwa onye gharụ okfu-alị iya, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi iya, t’a gbahalẹkwawho l’o nweru onye dụ ike kọo iwhe ono, l’ookfu. Ọ kwanụ iya bụ, okfu ono abụru iwhe l’a-nọ ekutse chọchi ekutse. 6Mbụ-a, ụnwunna, mu -byakfuta unu, bya aghaa okfu-alị mu, wakpọoru unu okfuru okfu l’okfu ọwhu Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi mu; ?ndẹnu urwu, unu ritaru iya? Ọwhu urwu dụru unu bụkwa lẹ mu byarụ bya egoshilahaa unu iwhe ọwhu, shi Chileke l’ẹka, ọdo bụ lẹ mu bya bya ezhilahaa unu t’unu marụ Chileke ọkpobe amama; ọdo bụ lẹ mu bya bya ekfulahaaru unu okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru mu, ọdo bụ lẹ mu bya bya awata anọ ezhi unu iwhe Chileke kfuru.
7Unu lewaro ẹnya l’iwhe dụ g’ọo opu mẹe ogumogu, tụkoru bụ-geeru iwhe l’ẹte atụ ume. Unu marụ-a, l’ọ tọ dụdu onye l’ama iwhe l’ookfu m’ọ tọo dafụta ụda ree. 8Nteke bụ l’onye l’egbu opyi-ọku te egbudu iya gẹ l’eegbuje iya, t’a marụ l’ọgu l’abya, ?ọo onye byakwanụ l’eje ọkwakobe nke ọgu. 9Ọo ya bụ, l’o nokwawho g’ọ dụ l’ẹhu unu ndono. Nteke ọ -bụ l’unu gharụ okfu-alị unu, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi unu, unu l’ekfu okfu, l’ẹte amaa iwhe ọ bụ, ?ndẹhunu gẹ l’ee-mehunu marụ iwhe ọbu, unu l’ekfu. ?Unu ta amadụ l’okfu, unu l’ekfu bụ whẹrewhere bẹ unu l’ekfu iya anụ. 10A ta tụkwa iya ẹgo nke woo: a marụ okfu-alị, dụ l’iche l’iche, dụ lẹ mgboko-o bẹ bụ agụta l’ọgu, ọle o to nwedu m’ọo nnanụ, l’ete edoje ndu l’ekfu iya nu ẹnya. 11Ọle nteke bụ lẹ mu ta anụdu okfu-alị ọbu, ọo ya bụ, mu abụru ọha-ntsụ l’ẹnya onye l’ekfu iya nụ, yẹbedua abụkwaruwho onye ọha-ntsụ l’ẹnya nke mu. 12O nokwawho g’ọ dụ l’ẹhu unu, eshi-ọwhu iwhe-ọma, shi l’ẹka Ume-Dụ-Nsọ l’agụ unu agụ, t’unu kebekwa ẹhu t’ọ dụ unu shii l’ẹhu nke ọwhu l’ọo-bụkwanu iwhe-ọma l’a-nọ ekutse chọchi ekutse.
13Ọo ya bụ t’onye gharụ okfu-alị iya, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi iya kfujekwawho nụ Chileke t’ọ nụ iya ike tẹ ya kọo ya, t’a marụ iwhe ya l’ekfu. 14O noo lẹ nteke mu gharụ okfu-alị mu, gude okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi mu gude ekfu anụ Chileke bẹ bụkwa obu mu bẹ l’ekfu anụ Chileke, uche mu bẹ ẹka iya l’adụkwaa ya. 15?Ọ kwanụ gụnu ọdo bẹ gbarụ mu l’ememe? Iwhe mu l’e-me bụ lẹ mu l’e-gude Ume Chileke dụ mu l’obu, mu egudekwawho uche mu ekfu anụ Chileke. Mu egudekwawho Ume Chileke ono, dụ mu l’obu mẹe uche mu agụ egvu anụ iya. 16Ọ -bụru l’i gude Ume-Dụ-Nsọ, dụ ghu l’obu ekele Chileke ekele, ?ndẹhunu g’onye ọdo, nọ l’ẹka ono, l’ẹte amaa okfu ọbu, i gude ekele Chileke ekele l’e-me sụ: “O noo g’ọ dụ,” mẹ onye ọbu amaa iwhe l’iikfu? 17Onye onona bẹ l’ọoto kutsekwaa ekutse, e behuduru l’iikelegeje Chileke tee ya unu tee ya mmanụ.
18Mu l’anọje ekele Chileke ekele lẹ mbẹdua l’onwomu kakọta unu aghajẹ okfu-alị mu, gude okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshije mu ekfu. 19Ọle ọbu; o bekwanu nke tẹ mu nọdu l’ẹka chọchi dzukoberu ghaa okfu-alị mu, gude okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi kfushia igweligwe okfu, mu ahatachiaro egude uche mu kfua nwakpụru okfu ise nweru ishi. Ọ kwanụ iya bụ nke ọwhu mu l’a-nọ ezhi ndu ọdo iwhe.
20Ụnwunna mu, t’unu ba arịjeshi ọriri g’ọo ụnwegirima nshịi. T’unu dụje g’ọo ụnwegirima nshịi mẹe a -bya lẹ nke ome ejo-iwhe. Nteke a byarụ l’ọriri, unu enweru ọriri ndu bụ ọgurenya. 21L’ẹkwo iwu Chileke b’e dekwaru iya sụ lẹ Onye-Nwe-Ọha, bụ Chileke sụru:
“Mu l’e-gude okfu-alị ọdo, dụ-gee iche iche, gudekwawho
okfu ndu ọha-ntsụ kfuru yeru ndu nkemu.
Ọle m’ọ tọ hẹkwanu m’ọo lẹ whẹ
bya l’angabẹ nchị l’iwhe mu l’ekfu.”
O nokwa iwhe Onye-Nwe-Ọha l’ekfu ndono.
22Ọo ya bụ l’ọgha okfu-alị onye, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi madzụ bụ iwhe e meru t’ọ bụru iwhe l’a-bụru ndu l’ete ekwetaa nke Chileke iwhe-ọhubama, ọ tọ bụdu nke ndu nke Kuráyisutu. Okfu okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru ta abụkwa nke ndu l’ete ekwetaa nke Kuráyisutu, ọ kwa nke ndu kwetaru nu.
23Ọo ya bụ lẹ-a, lẹ nteke ndu chọchi l’owhu dzukoberu, onyenọnu tụko ghaa okfu-alị iya, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi, a nọnyaa bẹ onye shi eshi bya, ọkwanu onye l’ete ekwee nke Kuráyisutu byakfuta unu, bẹ ndu ono l’a-sụlekwawho l’ọo ọgvu l’eme unu. 24Ọle nteke ọ bụ l’onyenọnu l’ekfu okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru, onye l’ete ekwee nke Kuráyisutu, ọkwanu onye shi eshi bata; ?unu ta amadụ l’iwhe ono, l’ọonukota ono l’a-nọ anma iya ikpe l’obu, ya ekwobe iswi iya kpowhulata égò azụ marụ iwhe-dụ-ẹji, dụ iya l’ẹhu. 25Iwhe ono, l’ọonuko nno, abya avolishikotaru iya iwhe lile, l’ọori l’ego. Ọo ya bụ onye ono adaa kfube iwhu l’alị balahaaru Chileke ẹja, watakwawhọ okfu sụ: “Ọo whọo ọkpobe-okfu, l’unu lẹ Chileke nọwhoo l’ẹka-a.”
Gẹ l’ee-meje iwhe l’eeme lẹ chọchi
26Sụa, ụnwunna mu, ?ọ dụ unu g’ọo gụnu bẹ mu l’ekfu? Iwhe mu l’ekfu bụ, nteke unubẹ chọchi dzukoberu, t’onye gudeje egvu ọma, onye egude okfu Chileke ezhi iwhe, onye egoshi unu iwhe ọwhuu, shi Chileke l’ẹka, onye ọdo aghaa okfu-alị iya kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi iya. Onye ọdo akọ iwhe okfu ono bụ. Sụa, t’onye l’eme ọwhu l’oome meje iya t’ọ bụru iwhe l’ee-gude ekutse unu ekutse. 27O -nweru ndu l’agha okfu-alị whẹ ekfu okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi, t’ọ bụru nwakpụru ụmadzu ẹbo, ọbu ẹto kpụ, ọo l’ọo t’onyenọnu kfuje nkiya m’o -rwubele iya who. Onye lanụ lẹge unu ha akọo iwhe ọbu, l’ookfu. 28Nteke bụ l’ọ tọ dụdu onye l’akọ iwhe ọ bụ, tẹ whẹ tụkokwa gẹ whẹ ha dobekota ọnu whẹ ndoo; t’onye ọwhu nọnu kfujelekwawho yeru onwiya, ya ekfu anụ Chileke. 29Tẹ ndu l’ekfu okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru whẹ dụkwawho ẹbo, ọ bụ ẹto kfua, ndu ọwhu elerwee iwhe whẹ kfuru ẹnya. 30Nteke ọ -bụ lẹ Ume Chileke goshiru onye ọdo, nọ lẹ ndzuko l’ẹka ono iwhe shi iya l’uche, t’onye nke mbụ whọ, shi ekfu okfu who dobelekwawho ọnu ndoo. 31Unu l’a-dụkwaa ike sedekota onwunu ekfu okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru unu nnanụ nnanụ, t’onyenọnu nwụta iwhe tẹmenu Ume Chileke eyekwaruwho madzụ lile ọku t’obu shihu whẹ ike. 32Nteke o nweru onye Ume-Dụ-Nsọ nụru iwhe-ọma nke t’o kfuje okfu, l’egoshi ozhi, Chileke zhiru iya bẹ onye ono l’a-dụjekwaa ike segude onwiya mẹe l’ookfu iya. 33L’unu makwarụ-a lẹ mkpalwụbe te eshikwa l’ẹka Chileke. Iwhe shi l’ẹka Chileke bụkwa nchị-ọdu-ndoo.
34A bya l’ẹka ụnwanyi nọ. T’unu meje lẹge iwhe bụkota chọchi ọdo, bụ chọchi Chileke l’emeje. T’ụnwanyi nọduje nwandoo mẹe chọchi dzukobewaa. Lẹ mu te ekwekwa t’ụnwanyi kfua okfu l’edzudzu-ọha chọchi. Iwhe whẹ l’emejechia bụ tẹ whẹ wozetaje onwowhe alị, l’o noo iwhe ẹkwo-okfu Chileke kfuru ndono. 35Ọ -bụru l’o nweru iwhe whẹ l’achọkwanu tẹ whẹ marụ, tẹ whẹ kpata ji whẹ ishi iya mẹ whẹ laakwarọ l’uwhu. O noo l’ọo iwhe iwhere tẹ nwanyị bya akfụjeru l’ẹka chọchi dzuru edzumedzu kfuje okfu.
36Sụa, ?ọ dụ unu g’ọo l’ẹka unu bẹ bụ ẹka okfu Chileke shi? ?Tọo unu bẹ bụ ndu beberu nụa okfu Chileke? 37T’onye rịru lẹ ya bụ onye l’ekfuchiru Chileke, ọdua lẹ ya natarụ iwhe-ọma, shi l’ẹka Ume Chileke, t’o doo onye ono ẹnya l’iwhe lile-e, mu l’ederu unu-a bụkwa iwu, shi Onye-Nwe-Ọha l’ẹka. 38Onye l’ekua iwhe lile ono iwhe, a ta byakwawhọ l’e-ku iya iwhe.
39Ọo ya bụ, ụnwunna mu, t’ọ gụshije unu ẹgu ike t’unu kfuje okfu, l’egoshi ozhi Chileke zhiru. Ọle t’unu be ebuchikwa nke ọgha okfu-alị onye, kfulahaa l’okfu, Ume-Dụ-Nsọ l’egoshi. 40Ọlewho t’a tụkoje iwhe lile mee t’ọ wụa ryinaa l’ẹnya, e mekwa iya who l’orwuberu iya.
15Oshi l’ọnwu teta nke Kuráyisutu
1Ụnwunna mu, ntaa bẹ mu bya l’a-nyatabaarụ unu nke ozhi-ọma ono mu zhihawaru unu. Ozhi-ọma ono bẹ unu natarụ, ọ bụru iya meru ekwekwe unu kweru nke Kuráyisutu shihu ike. 2Ọ kwa iya-a ọbu bụ lẹ Kuráyisutu gude ozhi-ọma ono adzọ unu, mbụkwa mẹ unu gudeshia ya ẹka ike lẹge mu zhiru iya unu, gbahalẹkwawho l’ekwekwe unu kweru bẹ bụ iwhe mmaanụ.
3L’iwhe ono, kakọta mkpa, bụ iwhe e yeru mu l’ẹka, mu zhia ya unu ono, tẹmenu ọ bụkwaru iwhe e deru l’ẹkwo Okfu Chileke l’o noo gẹ l’ọo-dụ ndono bụ lẹ Kuráyisutu bẹ nwụhuru l’iswi iwhe-dụ-ẹji, anyi metagbaberu. 4L’ọ nwụhu-geeru ono, e lia ya; ọ nọo abalị labọ nke ẹto iya, Chileke kulia ya. Ọ bụlekwaruwho nno bụ g’e dehawaru iya l’ẹkwo Okfu Chileke. 5Ọ gbalihulewho, o goshi Pyita onwiya, Pyita gude ẹnya iya whụa ya; e megee, ọ byakwawhọ egoshi ndụ-ishi-ozhi iri l’ẹbo whọ onwiya, whẹbedua whụkwaa ya whọ. 6Sụ, e megekwaawho, ọ bya egoshikwa onwiya ọdo, ụnwunna anyi ndu kakwa ụnu madzụ lẹ madzụ ụkporo ugbo ise whụa ya l’ugbo lanụ. Ndu onona hakwaru nọdukwadua ndzụ ntaa ọwa-a, ọle eshi nteke ono b’o nwekwaru-a ndu ọwhu hawarụ nwụhuwaa lẹ ndu ono. 7E megee, ọ bya egoshi Jémusu onwiya, ọ bya nteke ono bya ewota onwiya goshikwawho ndu ọwhua, bụkwawho ndụ-ishi-ozhi gẹ whẹ ha.
8Ọ bya ebe l’ikpazụ iya, o goshi mu onwiya, mu whụa ya. Lẹ mbẹdua bẹ unu mawarụ-a l’e guderu mu egude; mu bya abụru onye-ishi-ozhi. O gbee dụ g’ọo ẹgube-ẹ l’aasụje l’e kworu nwata ekwo nwụa. 9O noo l’ọo mbẹdua bẹ kagee ọlwali l’iwhe bụkota ndụ-ishi-ozhi Jisọsu je akpaa l’ẹka whẹ beru, mbụ mu ta agbazhiduanu m’ọo nke t’e ku mu onye-ishi-ozhi Jisọsu. Iwhe mekwaru iya nụ bụru lẹ mu shi anọje akpa chọchi Chileke ẹhu. 10Obenu lẹ Chileke bẹ gude eze-iwhe-ọma nkiya mee mu, mu bụru onye-e, mu bụ ntanụ-a, mbụ tọ hẹkwa l’eze-iwhe-ọma ono, Chileke meru mu ono bẹ bụ iwhe larụ mmaanụ. Mẹ mu gbẹkwaanu bya akakọta ndụ-ishi-ozhi ọwhuna ojeshi ozhi ike. A makwarụ-a l’ọ tọ dụ mu meru iya l’onwomu, l’ọo ike nke Chileke meru ire ono l’ẹhu mu. 11Ọo ya bụ, ?ọ -bụ mu zhiru unu ozhi ono, ?ọ -bụ l’ọo whẹbedua, ọ kwa iwhe lanụ ono bẹ anyi tụkoru ezhi, ọ bụru iwhe lanụ ono bẹ unu kweru.
Oshi l’ọnwu teta nke anyi
12Sụa, ozhi ono bụ l’e mewaru Kuráyisutu, o shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ. Sụ, ?ndẹhunu g’e meru unu gbee harụ kfude ntaa lẹ Chileke tee emedu ndu nwụhuru anwụhu tẹ whẹ shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ ọdo? 13Nteke bụ l’ọo ezhi-okfu lẹ Chileke te emedu ndu nwụhuru anwụhu tẹ whẹ teta nọdu ndzụ ọdo, ọo ya bụ lẹ Chileke te emedu Kuráyisutu t’o shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ. 14Nteke bụkwanu lẹ Chileke te emedu Kuráyisutu: o shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ, ọo ya bụ l’iwhe ono anyi l’ezhi ono bụ iwhe mmaanụ, ekweta unu kwetaru nke Kuráyisutu bụkwaruwho iwhe mmaanụ. 15Ọ tọ bụlekwaa l’ọo iwhe mmaanụ kpụ. Oogoshikwawho l’ọo ntukobe bẹ anyi l’atukobe Chileke, eshi anyi l’ekfu l’ọo Chileke ono bẹ meru Kuráyisutu, o shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ. Sụ, ọ -bụnuru l’e megeeru, Chileke te emehe ndu nwụhuru anwụhu, whẹ shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ, ọ kwa iya bụ l’anyi dzụru ejire. 16Lẹ nteke bụ lẹ Chileke te emedu ndu nwụhuru anwụhu tẹ whẹ teta, nọdu ndzụ ọdo, ọo ya bụ lẹ Chileke ọbu te emekwawho tẹ Kuráyisutu shi l’ọnwu teta, nọdu ndzụ ọdo. 17Nteke ọ bụkwanu lẹ Chileke te emedu Kuráyisutu: o shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ, ọ kwa iya bụ l’ekwekwe unu kweru nke Kuráyisutu bẹ bụ iwhe mmaanụ, tẹmenu iwhe-dụ-ẹji, unu l’emegbabe tukokwaruwho unu l’ishi lẹge o tukoru iya unu. 18Ọ kwa iya bụ lẹ ndu ono, whẹ lẹ Kuráyisutu tụgbaru bụru nnanụ tẹmenu whẹ nwụhu ono bẹ lawarụ l’iyi. 19Nggẹ l’ọo iwhe ọ bụ l’ọo lẹ ndzụ ọwa, anyi nọ ntaa kpụ bụ mkpakọ ẹka anyi l’eleberu ẹnya iwhe Kuráyisutu l’e-meru anyi mẹe ya bụbukwaaru iya bụ l’ọo anyịbedua b’ọ gbarụ nke t’a kagee ọwhuru imiko lẹ mgboko.
20Obenu l’ọ tọ dụdu nno. Iwhe bụ ire-lanụ iya bụ lẹ Chileke mewaru Kuráyisutu, o teta nọdu ndzụ. Ọ bụkwaru iya bụ onye mbụ, Chileke meru o shi l’ọnwu teta nọdu ndzụ gude goshi lẹ ya l’e-bekochaa mee tẹ ndu nwụhuru anwụhu tetagezhia nọdu ndzụ. 21Sụ, ọ kwa gẹ ọnwu shi l’ẹka nwoke lanụ debarahu, bẹ bụkwawho gẹ oshi l’ọnwu teta nweru ndzụ ọwhuu shikwawho l’ẹhu nwoke lanụ. 22Ọo gẹ madzụ lile l’anwụhuje nke lẹ whẹ shi l’ẹhu Ádamu, bẹ bụkwawho gẹ iwhe bụ ndu whẹ lẹ Kuráyisutu tụgbaru bụru nnanụ l’e-nwekwawho ndzụ ọwhuu. 23Ọle Chileke l’e-me onyenọnu: ya eteta nọdu ndzụ nteke o rwuberu iya. Kuráyisutu bụ iya bụ onye mbụ-a bẹ vuwaa ụzo, ndu bụ ndu nkiya etsota iya m’ọ -byalẹwho. 24E megelewho, tẹmenu ya ebe lẹ mgbe ikpazụ, bụ nteke Kuráyisutu l’e-woru ike, o gude bụru eze ye Chileke, bụ Nna l’ẹka, nteke ono bẹ l’oo-mewaa t’ike gvụkota iwhe lile, bụkota ndu ishi mẹe ndu ike dụ l’ẹka mẹe nke ndu gude ike gẹ whẹ hakọta. 25Kuráyisutu bụfutajekwa eze achị mgboko jeye nteke Chileke l’e-me tẹ Kuráyisutu ono dzọpyabe ndu ọhogu iya ọkpa. 26Iwhe bụ ọhogu ikpazụ, l’oo-mebyi ire, dụ iya l’ẹhu bẹ bụ ọnwu. 27O noo l’e dekwaru l’ẹkwo Okfu Chileke sụ: “Chileke mewaru iya: ọ dzọpyabekota iwhe lile l’ọkpa iya.” Ọwhu doru ẹnya bụ lẹ Chileke gụfuru onwiya l’iwhe lile ono, o meru Kuráyisutu: ọ dzọpyabekota l’ọkpa ono. 28Ọle nteke e meleruwho tẹ Nwa Chileke bụru ishi iwhe lile, o noo nteke l’oo-woru onwiya ye l’ẹka Chileke ono, meru t’ọ bụru ishi iwhe lile ono nke ọwhu Chileke l’a-bụkwanu ishi iwhe lile.
29Ọ dụmeka mu asụ, ?ndẹe gẹ l’ee-mekwanu ndu ono? mbụ ndu ono e meru baputizimu l’iswi ẹhu ndu nwụhuru anwụhu. ?Ọo gụnu bẹ whẹ l’ele ẹnya iya? Nggẹ l’ọo iwhe l’iwhe l’eekfu bụ ezhi-okfu lẹ Chileke te emedu ndu nwụhuru anwụhu tẹ whẹ teta nọdu ndzụ; ?ndẹe iwhe e kwoberu eme baputizimu l’iswi ẹhu ndu ono, nwụhuwaru anwụhu? 30?Ọo gụnu meru g’o gude anyi l’aanọje alọ ishi anyi alọ nteke nteke? 31Ụnwunna mu, ọ kwa ekuku ono, mu l’egudeje unu eku onwomu l’atụgba ono, mu l’unu tụgbaru lẹ Kuráyisutu Jisọsu, bụ Onye-Nwe-Ọha bẹ meru g’o gude mu l’ekfuru unu sụ: lẹ mu l’anọduje l’ọnu ọnwu mbọku-mbọku. 32?Ọo gụnu bẹ bụ urwu, mu ritazhiaru iya, gẹ mu l’anwụhu lwụru ọgu lẹ Éfesọsu g’ọo onye yẹle anụ-ẹgbudu l’alwụ iya. ?Ọ hụnu urwu gụnu dụru mu iya, m’ọ -bụru lẹ Chileke te emegedua mee ndu nwụhuru anwụhu tẹ whẹ teta nọdu ndzụ ọdo. Ọ kwa iya bụ t’anyi tsoru oshigboma, nmarụ ẹtu sụ: “T’anyi rianu, ngụa g’ẹhu ha anyi nke nwantanụ, anyi nọdu ndzụ; o -bewaro echile, anyi l’a -nwụhu, anyi anwụhuwaro.”
33Unu be ekwekwa t’e duwhua unu. A nmakwarụ ẹtu sụ l’ọo “Ejo ọli l’emebyije umere ọma.” 34Ọwhu t’iwhu doo unu, unu haa ome iwhe-dụ-ẹji. Iwhe mu kwoberu ekfushi iwhe lile-e kwa t’iwhere kabẹnu dụ unu. L’o nweru lẹ g’unu ha, ndu ọwhu l’ẹte amaa Chileke ilile.
Agwẹhu, l’ee-gude shi l’ọnwu teta
35O nweruwho onye l’a-gbashi jịa sụ: “?Ndẹ-zhia gẹ Chileke l’e-shi mee tẹ ndu nwụhuru anwụhu teta nọdu ndzụ? ?Ndẹ-zhia ẹgube agwẹhu, whẹ l’e-nwe mẹ whẹ lụfuta?” 36Ị bụbukwanua onye eswe! ?Tị madụ l’iwhe i meberu l’alị te erwutajedu ọdo, m’ọ -bụa l’o vuada ụzo rehuada ẹwa. 37Unu lenua oshi omi. Ọ tọkwa gẹ l’ọoduje nteke o vutageeru bụ gẹ l’ọoduje nteke anyi kụru iya. Iwhe anyi l’akụje bụkwa akpụru iya, mbụ dụ g’ọo akpụru witi mẹwaro akpụru iwhe ọdo, dụ-gee l’ọga l’ọga. 38Ọle Chileke l’egudeje ẹka iya meru ụgbugba nụ iya lẹge ọ dụ yẹbe Chileke ree. Ọonuje akpụru iwhe lile akpẹhu ọwhu l’e-kwe iya ekwe.
39Unu marụ-a l’anụ-ẹhu iwhe lile ta agakọdu bụru iwhe lanụ. Madzụ bẹ nweru akpẹhu nkiya, anụ nweru akpẹhu nkiya, ẹnu nweru akpẹhu nkiya, ẹma nwekwaruwho akpẹhu nkiya.
40Iwhe dụ l’imigwe bẹ nwekwaruwho ụgbugba nkiya. Iwhe ọwhu dụ l’alị nwekwaruwho ụgbugba nkiya. Ọle biribiri nke ụgbugba ẹhu iwhe dụ l’imigwe bẹ dụ iche, biribiri nke ụgbugba ẹhu nke iwhe dụ l’alị dụkwawho iche. 41Ẹnyanwu nweru biribiri nkiya iche; biribiri nke ọnwa dụkwawho iche, o nokwawho gẹ kpokponde nweru biribiri nkiya iche. Nke kpokponde bụ l’o nweru ọwhu l’akajẹ ibe iya oke zhịizhii.
42O nokwawho gẹ l’ọo-dụ nteke Chileke l’e-me ndu nwụhuru anwụhu, whẹ eteta nọdu ndzụ. Ẹhu madzụ dụkwaa g’ọo akpụru iwhe a kụru l’alị. Ọo iwhe l’e-rehu erehu. Ọle nteke Chileke l’e-me ẹhu madzụ ono, ya eshi l’ọnwu teta nọdu ndzụ ọwhuu bẹ l’ọo-bụ iwhe l’a-byahẹe l’erehubaa erehu. 43Ẹhu madzụ e liru eli bẹ ike l’adụdua, tẹmenu ọ dụkwawho oyi oyi l’ẹnya. Ọwhu Chileke l’e-me ya eteta bẹ l’e-nwe ọkpehu, ya ama ụma; dụkwawho biribiri. 44Nteke e liru iya b’ọ bụ iwhe shi nweru ndzụ g’ọo ụnwu-eliwhe, nteke Chileke l’e-me iya t’o teta bẹ l’ọo-bụkota iwhe nweru ndzụ, bụkota nke Ume Chileke. Eshi-ọwhu o nweru ndzụ ọwhu bụ nke ụnwu-eliwhe, bẹ l’oo-nwekwawho ndzụ ọwhu bụkota nke Ume Chileke. 45L’e dekwaru l’ẹkwo Okfu Chileke sụ: “Chileke bẹ meru onye ivurụzo, bụ Ádamu t’ọ bụru madzụ, nọ ndzụ.” Ọ bya emee Ádamu nke ikpazụ bụ iya bụ Kuráyisutu t’ọ bụru ume, l’anụ ndzụ. 46Ọ tọ bụkwa ụgbugba shi l’imigwe bẹ l’abụje ivurụzo, ọ kwa ụgbugba nke eliwhe-e bẹ l’evuje ụzo, nke imigwe etso iya etso. 47Ádamu nke mbụ bẹ Chileke gude ẹja shi l’alị mee, ọle Ádamu nke ẹbo shikwanu l’imigwe. 48Madzụ lile bẹ nwekotaru ẹhu, dụ g’ọo nke Ádamu onona, e gude ẹja, shi l’alị mee. Ọle ndu bụ nke Ádamu, ọwhu shi l’imigwe l’e-nwe ẹhu, dụ g’ọo nkiya bụ iya bụ ọwhu shi l’imigwe. 49Ọlewho g’anyi shiru nke onye ono, Chileke gude ẹja, shi l’alị mee, bụ g’anyi l’e-shi nke onye onona, shi l’imigwe.
Nteke Kuráyisutu l’a-bya ọdo
50Ụnwunna mu, iwhe mu l’ekfufuaru unu bụ: l’iwhe nweru anụ-ẹhu, nweru mmee ta abyakwa l’a-bahụ l’ẹka Chileke bụ eze. Iwhe l’erehuje erehu ta anọgbajekwaru jeyewaro.
51Unu tọgbo nchị tẹ mu kọoru unu akọ, ẹnya madzụ l’ete erwua; bụ iwhe Chileke shi domia edomi. G’anyi ha ta atụkokwa anwụshihukota, mbụ Chileke l’atụkowanu g’anyi ha gbanwekota lẹ njị-ẹnya lanụ. 52Mbụ, a bya l’ajị-deshia ẹnya birimu bẹ Chileke gbanwekotawaru anyi m’e gbulewho opyi-ọku ono, l’ee-gbu gude goshi lẹ mgbe ikpazụ ọbu bewaru. Nteke e gbuleruwho opyi-ọku ono, Chileke abya emekota ndu nwụhuru anwụhu, whẹ eshi l’ọnwu teta nọdu ndzụ ọdo nke ọwhu whẹ l’ẹte anwụhubahee anwụhu, ya abya agbanwekota anyịbedua. 53Iwhe unu l’a-ma bụ lẹ agwẹhu ọwa, l’e-rehu erehu-a bẹ chịtafutajekwa agwẹhu ọwhu l’ete erehu erehu kpua onwiya. Agwẹhu ọwa, l’anwụhuje anwụhu-a bẹ chịtafutajekwawho agwẹhu, l’ẹte anwụhuje anwụhu kpua onwiya. 54Nteke agwẹhu ọwa, l’e-rehu erehu-a chịtaleruwho agwẹhu ọwhu l’ete erehu erehu kpua onwiya, ọwhube agwẹhu ọwa, l’a-nwụhu anwụhu-a chịta agwẹhu ọwhu l’ẹte anwụhu anwụhu kpua onwiya, o noo nteke iwhe e deru l’ẹkwo Okfu Chileke l’a-vụ g’e deru iya. Ọ sụru:
“Chileke mebyiwaru ọnwu,
lwụa ya ọlwochi.”
55“Gụbe ọnwu, ?ndẹhunu ike ọbu, l’iigudeje eme madzụ eriri?
Mu sụru: ?ndẹhunu ụda ọbu, l’iigudeje agba agba?”
56Iwhe ọnwu gude eme ire bụ iwhe-dụ-ẹji, ike nke iwhe-dụ-ẹji bụru l’iwu b’o shi. 57Ọle tẹ Chileke leeru anyi ẹka yẹbedua, meru t’anyi shi l’ẹka Onye-nwe-anyi Jisọsu Kuráyisutu lwụ-gbua iwhe lile.
58O noo iwhe mu kwoberu sụ, unubẹ ụnwunna mu, mu yeru obu, unu kpọo onwunu g’ọo abarụ, kfụru kfushia ike, t’unu be ekwekwa t’e nwungaa unu enwunga. Ẹka unu kangojelekwawho l’ojeru Onye-Nwe-Ọha ozhi, nyịberu anyịbe nteke nteke, eshi unu mawarụ l’anya, unu gude ike nke Jisọsu ese ta abụdu unu ọla-l’iswi.
16Okpoga, e gude eyeru ndu nke Kuráyisutu ẹka
1A bya lẹ nke okpoga ono, unu gude obu unu anụ ndu nke Chileke lẹ Jerúsalẹmu; o noo bẹ mu sụkwaru t’unu meje iya lẹge mu zhiru iya chọchi, dụkota lẹ Galéshiya tẹ whẹ meje iya. 2Iwhe bụ oge chọchi fụtaru afụta, t’onyenọnu lẹge unu ha wofutaje iwhe lẹge Chileke meleruwho ike iya beru; woru kwakọbeje iche, t’ọ bọ bụlewho mu -byaada tẹmenu unu ẹgbee nteke ono nakọlahaa ya. 3Nteke mu -byalẹruwho, mu ederu ẹkwo nụ ndu unu l’a-họfuta tẹ whẹ gude iwhe ono, unu nụru wolahu Jerúsalẹmu. 4Nteke bụ l’ọo iwhe gbarụ nke lẹ mbẹdua l’onwomu l’e-je; ọo ya bụ; whẹ etsoru mu, anyi ejeshia.
Iwhe Pọlu rịru nke ememe
5Mu l’a-byakwaa agbawhee unu mẹ mu shilewho alị Masedóniya, lẹ mu l’arịkwa lẹ mu l’e-shita ụzo ẹka ono. 6Ụzo -dụ, mu l’unu anọduwaro mẹ mu bya, ọdua mu anọo nu nteke oyi l’anọje atsụ nke ọwhu bụkwanu: mu -bya l’eje ẹka, bụ ẹka mu l’eje, unu edua mu ije. 7L’ọ bụru nta-a, mu l’aghata aghata-a bẹ tọ dụkwaa mu l’uche tẹ mu l’unu whụ. Mu l’arịkwa lẹ nteke mu byarụ bẹ mu l’unu l’a-nọ nwọdu m’ọ -bụru uche-obu Onye-Nwe-Ọha.
8Ọle mu l’a-nọdutakwaa lẹ Éfesọsu jeye nteke l’eeri oge Péntikọsutu. 9O noo lẹ Chileke meekwaru ụzo dụru mu iwhoro ọkpobe adụru tẹ mu jeje ozhi oye ẹka jeshije iya ike, tẹmenu ndu l’eme tẹ whẹ kpọshia mu iya ha l’igweligwe.
Tímoti yẹle Apọ́losu
10Nteke Tímoti byarụ, unu letakwa ẹnya, mee ya t’o tụsaa ẹhu. L’unu manụru-a l’oojeru Onye-Nwe-Ọha ozhi gẹ mbẹdua l’ejekwa iya who. 11Ọo ya bụ t’unu be emekwa iya g’ọo onye l’adụa iwhe e kuru iya. Nteke ọ lwadẹru, t’unu dukwaa ya ije nggẹ o gude ẹhu-ụtso lwakfuta mu, lẹ mu l’elekwaa ẹnya iya; elekwawho ẹnya ụnwunna anyi ndu ọwhu l’etso iya abya.
12Ọ -bụru nke nwanna anyi Apọ́losu, bụkwawho onye onona anyi l’iya tụkokwaruwho ejeru Onye-Nwe-Ọha ozhi, mu kfuakwaru iye ya kfushia ya ike sụ iya tẹ yẹle ụnwunna anyi ndu ọwhu lịbukwaaru bya agbawhee unu, ọle ọ tọko bụdua obu iya nke abyabya nta-a. Ọo nteke ụzo dụle iya whọ bẹ l’ọo-bya.
Okfu, Pọlu gude akpochi iya ishi
13Sụa, unu kwajẹkwaa ẹnya, unu kfụru kfụshia ike l’ekwekwe unu kweru nke Kuráyisutu, unu mejekwaa iwhe mkparawa l’iwhe bụ iwhe unu l’eme, tẹ Chileke mekwaawho unu t’unu shihu ike. 14Unu gudeje oye obu mejee iwhe bụ iwhe unu l’eme eme.
15Ụnwunna mu, unu marụ-a l’ọo Sutẹ́fanasu yẹle ndibe iya bẹ bụ ndu e vugezhia ụzo kfuta yeru Kuráyisutu l’alị Akáya, tẹmenu whẹ wofutaakwa onwowhe dobe sụ lẹ whẹ l’a-nọjelewho eyeru ndu nke Chileke ẹka. 16Iwhe mu l’ekfu bụ t’ọ bụru ẹgube ndu ono bẹ unu l’a-nọ anụru okfu. O nokwawho g’unu l’a-nọ anụkwaru iya whọ iwhe bụ ndu lile, anyi lẹ whẹ gba mgba eje ozhi-a; esekwawho anya ẹhu chọchi.
17Ẹhu tsọkwaru mu ụtso lẹ Sutẹ́fanasu yẹle Fochunétọsu mẹe Akáyikọsu byarụ ẹka-a, o noo l’abyabya ono, whẹ byarụ dụakwa mu g’ọo unubẹdua byarụ. 18Whẹ mewaru obu kakwa mu whọ oshihu ike; kakwawhọ unubẹdua eshihu. O noo ẹgube ndu l’a-dụjeru unu lẹ nsọ.
19Ndu chọchi Éshiya l’ajịkwaro unu. Akwị́la yẹle Prisíla mẹe ndu chọchi, l’edzukoje l’ụlo whẹ gudekwawho obu whẹ ajị unu ?ị dụwho ọma, mbụ unubẹ ndu unu lẹ whẹ tụgbaru lẹ Kuráyisutu bụru nnanụ. 20Iwhe bụ ụnwunna anyi gẹ whẹ ha l’ajịkotakwaro unu.
Unu keleje ibe unu ekele tsujee whẹ ọnu lẹge ọ gbarụ ụnwunna lanụ.
Ekele ọwhu shi l’ẹka Pọlu gẹdegede
21Ekele ọwa bụ mbẹdua gude ẹka mu ede iya sụ: Lẹ mụbe Pọlu l’ajịkwaro unu: ?ị dụwho ọma-o?
22Onye l’ete eyee Onye-Nwe-Ọha obu t’onye ono bụkwaru onye Chileke tuwhuru l’ọnu.
Marana ta, bụ iya bụ: Byiko, Onye-Nwe-Ọha bya-o!
23Tẹ Onye-Nwe-Ọha, bụ Jisọsu Kuráyisutu meeru unu eze-iwhe-ọma.
24Mu yekotaru unu obu g’unu ha nkele anyi l’unu tụkoru tụgba lẹ Kuráyisutu Jisọsu bụru nnanụ.