Tii te Paulo
nge céii lépwo
Roma
Atabuhi ko a tii
Woo na e tii a tii ce?
Wo Paulo, pa apostolo. Hiwon ni acéihi na lé mu pelen, na lé ne ngen ni bwocu telé, te lépwo béélé ne Rome (pwahamii tii 16).
E tii éniile?
Ha a jo 57. E tii mu Korénit wo Paulo, ha a béciéhe ni bwo engen den, ânebuhe a bwo mwojuia ten mwo ne Iérusaléma. (Omehi a tii Apostolo 15.25−31.)
E tii me dee?
Te lépwo apulie ha a pwomwo ubwo Rome, li lé téne a Pwooti Wâé, ke li lé céihi ne kon. (Time uce wo Paulo na e pipatemehi telé.) Hiwon mu kolé, nina time lé uce Juif. (Omehi 1.13; 11.13,30,31.) Kehe pwo lépwo béén mwo na te lépwo Juif. (Omehi 2.17; 7.1.) Lé pitapitilé wo lépwo acéihi ne he ni pwomwo. (Omehi a pwahamii tii 16.)
É ko ade na e tii?
Wo Paulo, ke e habwii tenye a bwomune a céihi tenye ne he Iésu Kériso. Ke e habwii tenye mwo a bwopwonen me e celuimikenye wo Padué, ke e ne tenye a mulie dieli mwo ne pelen.
Wieli pwo ace pipééle hadenii ni acéihi na lé Juif, me nina time lé uce Juif. E habwii wo Paulo pie, ete lépwo Juif a piapwo na iitihi mu ko Padué, kehe icehi ana é jenaa, ke e hegi ati ni apulie na lé âbé céiieng, kehe time e uce pipwoinen ne ko ni apulie.
E pwopune te lépwo acéihi wo Paulo, beme lé mulie ha a mulie na mwomwon ke juuju. A céiu mwo, ke e paténe lépwo acéihi ne Rome pie, e bo mu pelelé, hemepie e bo â Espagne (1.10−13; 15.22−28).
Ade ace âne a tii ce?
A tii ce, ke e habwii ehi a bwo celuimikenye te Padué: Ânebun, ke genye tai mu ha a ta, ke genye ucéihi a cuhinaado na te junihe ubwo, na e bo ne wo Padué (pwahamii tii 2―3). Kehe icehi ana te junihe ubwo a pipwoééhe tice ja kon den me denye, ke e celuimikenye koja ni ta pwo tenye, hemepie genye céihi ne kon. Weengaa a bwo niimihinaado ten ânebun, ke e pacuwohi jenaa. Ke e pwo me e pipwaadeniin bé wo Iésu Kériso, he e pineeng, beme e pwocuhi ni cuhinaado tenye, he e mele ne ko a kuricé (3.23). É mu ko anaa kuti, ke wo Padué, ke e pwo me wogenye ni apulie na nye mwomwon ne he pwahamiin, ke e pwo me pwohewiin heme time genye mu uce pwo celi ta. Wonaa cehi, mu ko ana e pwo wo Kériso, ke genye hegi heme genye céihi ne kon. Time uce é mu ko aceli wâé celi nye pwo, ai ace bwo piténedehi nen denye ace céiu patén.
E béhabwiinen tenye wo Abérama, pa apulie na piubwo nang ne pele lépwo Juif. A mulihen, ke e pajuujuhi ana e pii wo Paulo. Be e céihi ne ko Padué wo Abérama, ke wo Padué, ke e pwo me pa apulie na e mwomwon ne he pwahamiin (pwahamii tii 4).
É mu ko ana e pwo wo Kériso, ke e tahagéi a junuu a ta ne he ni mulihenye wo Padué, ke e caa tuwokenye, beme nye mulie ha a mulie na mwomwon. O time bo uce tautikenye mwo. Be e caa pii beetihi pie, wogenye, ke ni apulie ten na wâé genye ne he pwahamiin (8.1). Ke te tice naado celi jan me pineitéékenye koja a pipwoééhe ten (8.38).
É mu ko anaa kuti, ke wâé heme nye pipatupwokenye ati ne ten, beme nye pwohewii a âpwailo na mulip, na te junihe wâé ten. Be weengaa kuti a ju pwopwoiitihi, na jan me nye ne ten (12.1).
Nye mulie he ni mulie na pwoiipihi: Nye piténede nina e mu huîilé a pihuô ne he ni amu (13.1); nye nemwo tauti me pipii lépwo acéihi béénye (14.4). Nye picani ne ko ni béén na time uce téele mang ni céihi telé. Ke genye pwo celi wâé telé, ke genye picani telé, me pamwoiuhi ni céihi telé (15.1).
A bwomune a tii Roma
Pipwobwocu me a pwonime Paulo (1.1−17)
Genye te tai pwo nina ta (1.18―3.20)
Genye mwomwon mu ko a céihi tenye (3.21―5.21)
A mulihenye na mwo coho (6.1―8.39)
A bele Isaraéla me ni béé bele (9.1―11.36)
A cémun ko a mulihenye (12.1―15.13)
Bénebwéne pwooti me a pipwobwocu (15.14―16.27)
1Pipwobwocu
11.1 Apostolo 9.15Woéo Paulo, pa eabwé te *Kériso Iésu, ke é pwotii lé [céiikewé ni acéihi roma]. E todeéo wo Padué, beme é apostolo. Ke e pipégaliéo beme é pii beetihi a *Pwooti Wâé ten 21.2 Roma 16.25−26na e caa te mi pii beetihi ânebun, be e pwo me lé pipwaadeniin bé ne ni *péroféta ten, na lé tii ne he ni *tii iitihi: 3a Pwooti Wâé ko pa Naîn, wo Iésu Kériso, [Padaame henye]. Te pa apulie pwohewiikenye1.3 Te pa apulie pwohewiikenye—Grek: Ne ha a éé apulie., be pa piebehi pa daame *Davita. 4Kehe e habwii wo Padué pie, wo pa Naîn, he e pwo me e mulie cemwo mu ha amele ko a junuu a *Jenen Iitihi1.4 Ai, E habwii pie pa Naîn na te junihe pwojunuun…. 51.5 Apostolo 26.16−18; Galat 2.7−9E etiéo wo Padué, beme é1.5 É—Grek: Geme. Omehi note ko 2 Korénit 1.6. apostolo te Kériso. Ke a penem dong, ke me é pii beetieng, ne te ati ni bele, beme lé céihi ne kon me piténedeeng.
6-71.7 Nombres 6.25−26Wogewé mwo, lépwo Roma, ke geé béé lépwonaa, be te junihe eânime Padué tewé, ke e caa todekewé wo Iésu Kériso beme geé mulie me den. Wâé heme e mu pelewé a *pipwoééhe tice ja kon me a péém, na e âbé mu ko Padué henye me Padaame Iésu Kériso. Adéikewé!
Nime Paulo me e caniêlé
8É tabuhi ko a pipwo-olé te Padué hung, mu kowé ati, ne he nii Iésu Kériso, be caa te ju jepule pitihi a bwohemwo a céihi tewé. 9Ke e te temehi wo Padué pie, é tee niimikewé ne he ni pwopwoiitihi tong. Weeng pana é pipwoeabwé ten, ati ha a pwonimung, na é pipatemehi a Pwooti Wâé ko pa Naîn.
101.10 Apostolo 19.21; Roma 15.23É te cuwo ko ileeng pie, me é cedikewé, hemepie te nimen. 11Be te junihe nimung me é alikewé, beme é ne tewé ni âpipati na e âbé mu ko a Jenen Iitihi, beme pwo niihewé, 12ke me genye bo pipamwoiukenye ko ni céihi tenye [ne ko Kériso].
131.13 Apostolo 19.21Tuiebé jenaa, ke time uce jan me é âdé céiikewé. Kehe icehi ana wâé heme geé temehi, wogewé lépwo bééng ne he nii Kériso, pie, caa te junihe hiwon ni bwo niimihi nen dong pie, me é pwo. Be wâé tong me é alihi ce acehi ni penem dong ne pelewé, pwohewii a bwo alihi nen dong [ne pele lépwona time lé uce *Juif] ne he ni béé amu.
14Be é te junihe niimi ati ni apulie: lépwona lé pwohewiikenye, me lépwo béén na te pi-ité ni bwomu tenye me woélé1.14 Lépwona lé pwohewiikenye, me lépwo béén… Grek: Lépwo Grek me lépwo Barbare.; ke ni apulie na lé cémun, me ni béén na mwo time lé uce cémun. 15É mu ko anaa, na te junihe nimung me é cedikewé ne *Rome, beme é pipatemehi a Pwooti Wâé ne pelewé.
A âne a Pwooti Wâé
161.16 Maréko 8.38; Apostolo 13.46; 1 Korénit 1.18−24Time uce tanim jo me é pipatemehi a Pwooti Wâé. Be a junuu Padué na me e *celuimi ati nina lé céihi: mi ni Juif ânebun, ke bo ni béén alece.
171.17 Habakuk 2.4; Roma 3.21−22Be e habwii tenye na a Pwooti Wâé pie, wo Padué, ke e pwo me lé mwomwon wo lépwona lé céihi ne kon. Ke a céihi telé naa, ke caa te jan. Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: Wo pana e céihi ne ko Padué, ke mwomwon nang ne he pwahamiin, ke e kon a mulie1.17 Wo pana e céihi…ke e kon a mulie—Grek: Wo pana e mwomwon mu ko a céihi, ke e o mulie.. Habakuk 2.4
genye te tai pwo nina ta
(Pwahamii tii: 1.18―3.20)
18E habwii wo Padué, mu âda he *miiden, a pwo-okéé kon ne ko ni apulie, na ta jélé. Be é mu ko ni bwomu telé na ta, ke lé pwobwonihi a juuju me e penem.
191.19 Apostolo 14.15−17, 17.24−28Be caa te ju pwaale ne kolé aceli genye ko temehi mu ko Padué, be weeng na e caa patemehi telé. 201.20 Job 12.7−9; Psaume 19.2Be mepie time genye uce alieng ko lupwo naamiinye, kehe e pihabwiieng ehi ne he ni naado na e pwo mu ha atabuhi kon. Be e ne a miiden me a bwohemwo, me ati ni naado na e pwon. Ke jan me nye alihi pie, e te junihe piwéden, ke pwojunuun dieli mwo. 211.21 Éféso 4.17−18[Ke caa te tice bwopwonen me lé pipwopailé] be lé caa te temehi Padué, kehe time lé uce pipaunueng, me pipwo-olé ten, kehe nina me nye pwo me den.
Be lé pipatieden ne ha a melepiing, ke piticenaado ne ko ni bwo niimihinaado telé. 221.22 Jérémie 10.14; 1 Korénit 1.20Lé niimihi pie, lé pitemang, kehe icehi ana lé piolo. 231.23 Deutéronome 4.15−19; Psaume 106.20Be lé jéilé ne ko Padué, na e mu dieli mwo ne ha *a wâé ten, beme lé pipaunu ni *démenaado na o tieden: ni déme apulie, me ni meni me ni wota, me ni bwien.
E nelé wo Padué
24É mu ko anaa, na e nelé wo Padué, me lé te pwo ni huô na ta, na nimelé kon. Ke lé pwotahi ni éélé, ke lé pipatanimilé mwo. 25Ke lé ne Padué na e juuju, ke lé téte cehi ni duéé hauli1.25 Duéé hauli—Grek: Ana gele.. Ke lé pipaunuhi ni naado na e tabuhi. Kehe [wogenye, ke] wâé heme nye *adéi Padué dieli mwo! Amen!
26É mu ko anaa, na e te nelé wo Padué, beme lé te âcehi ni pwonimelé na tanim. Be ni toomwo, ke time lé uce pule me ni aiu, kehe lé te pule imi mwo ni toomwo, kehe time nye mu uce wonaa. 271.27 Lévitique 18.22, 20.13; 1 Korénit 6.9Ke te piwien ne mwo ko ni aiu, be caa te time lé uce pule imi ni toomwo; be lé âcehi nina nimelé kon na mwiihi, ke lé te pule imi mwo ni aiu! É mu ko anaa, na lé te hegi mwo a cuhinaado telé ne he ni éélé, mu ko ni ta na lé pwo.
28É he time uce nimelé me lé temehi Padué, ke e te nelé me lé te âcehi ni pitemang delé na time uce mwomwon, be lé pwo nina me time nye uce pwo. 29-31Te ju oba jélé ati ko a ta:
Lé cibehede, ke lé pipii delé;
Ke nimelé ko ni de ni béén, ke lé pipwokon;
Ke lé pipwohuô te ni béén;
Ke lé pijeta kolé, ke lé pipééle;
Ke lé cihe me ta ne kolé;
Ke lé okéé die ko ana lé taunuhi apulie;
Ke time lé uce piténede ni nyaa me caa telé;
Ke time lé uce pajuujuhi ni *piapwo telé;
Ke time lé uce paciiti Padué, ke lé cubwonieng.
Ke te tice pwonimelé, ke te tice pipwoééhe kolé;
Ke lé tee cuwo ko tooli ati ni bwopwonen me lé pwo nina ta.
32Ati lépwona lé wonaa, ke e pii wo Padué pie lé bo tai mele, be anaa a bwo tautinaado ten na mwomwon. Ke lé caa te temehi anaa, kehe icehi ana time lé uce pipéce ne kon. A céiu mwo, ke lé te pamwoiu mwo ni béén beme lé te pwohewiilé!
2A tautinaado te Padué
12.1 Mataio 7.1−2; Ioane 8.7Wogo na go tauti ni béén [na é mwo ko piilé] kehe go teko pipwohewiilé mwo! Me go tautilé, ke te wogo na go teko pitautiko mwo. 2Ke genye caa te ju temehi ehi pie, e mwomwon wo Padué, heme e tauti ni apulie na lé wonaa.
3Ke wogo, pana go teko pwohewiilé, ke go teko tautilé. Ke woté? Go ko niimihi pie, go o te cela ko a tautinaado te Padué? 42.4 Éféso 1.7; 2 Pétéru 3.15Kona time go uce ko alihi pie, e te junihe picani ne kom wo Padué, ke te junihe wâé nang ne kom? Go teko pé me piticenaado ne ko ninaa? E wonaa wo Padué, be nimen me go pitaatééhi a mulihem.
5Kehe time uce nimem me go temehi, be te junihe mwoiu a punim! É mu ko anaa, ke go te ucéihi a cuhinaado tem. Be é ha a Tan [na e caa pipégali wo Padué] ke e o habwii a okéé ten ne kom, ke e o tauti ni apulie ha a juuju. 62.6 Psaume 62.13; Proverbes 24.12; Mataio 16.27; 2 Korénit 5.10«Ke e bo te muko pétaapwo ne ce cemelé, ne he ni muko pétaapwo bwo penem delé.»
7Mepwo é ne ko ni béén, ke lé hane me lé pwo celi wâé, beme e piwâélé wo Padué2.7 Beme e piwâélé wo Padué—Grek: Lé hane a wâé.. Ke lé hane a *adéihi ten, me a mulie na tice anebwén kon ne pelen. Ke wo Padué, ke e bo pwo me lé mulie ne pelen dieli mwo.
82.8 2 Tésalonik 1.8Kehe ni béén, ke lé pwobwonieng, ke time lé uce piténedehi a juuju, ke lé te cuwo ko pwo ni huô na ta. Ke wo Padué, ke e bo habwii a okéé kon na ubwo, ke e bo pwocuhinaado telé.
9A apwohi me a mwoti, ke e bo tupwo ne ko ati nina lé pwo nina ta: ni *Juif ke ni béén mwo. 10Kehe *a wâé, ke a adéihi, ke a péém, ke bo ni de ati ni apulie na lé pwo nina wâé: ni Juif ke ni béén mwo. 11Be wo Padué, ke time e uce pipwoinen ne ko ni apulie.
Piwien hemepie pwo patén, ai tice patén
12Wo lépwo Juif, ke etelé ni *patén de Moosé, ke hemepwo é ne ko ni béé apulie, ke te tice telé ni patén. Kehe te piwien ne kolé. Be heme lé pwo ana ta, ke e o tautilé wo Padué, ke e bo pwocuhinaado telé. Kehe a cuhinaado te lépwo Juif, ke o âcehi ni patén na etelé2.12 Grek: Ati nina lé pwo nina ta, heme time uce etelé ni patén, ke lé o mele heme time uce etelé ni patén. Ke ati nina lé pwo nina ta ne haahi ni patén, ke o tautilé âcehi ni patén..
13Be time uce nina lé tabemi ni patén, na lé *mwomwon ne he pwahamii Padué, kehe nina lé piténedehi.
142.14 Apostolo 10.35Nina time lé uce Juif, ke time lé uce temehi ni patén de Moosé. Kehe icehi ana heme lé mulie ne ha ana e pii ne ni patén, ke pwohewiin heme te woélé ni patén. 15Ke lé teko habwii pie, teko e he pwonimelé ni patén. Ke e te *pajuujuhi anaa na a *pwocihe na e âbé mu he ni pwonimelé. Be é he ni béé benaamwon, ke lé te pitautilé mwo, ke é he ni béé benaamwon, ke lé te pipwopailé mwo.
16Genye bo alihi ehi, ha a Tan na e bo tauti ni apulie hen wo Padué. Be e ne me e tauti nina neduwohi ne he pwonime ati ni apulie wo Kériso Iésu. Ke weengaa a Pwooti Wâé na é pipatemehi.
A bele Isaraéla me ni patén
17Wogo, pana go Juif, ke go mu pwo ni patén, ke go pipii dem ko Padué hem. 18Ke go pii pie, go temehi ana nimen kon; ke lé picani tem ni patén me go pwo nina wâé, ke me go temehi ace bwo engen dem. 19Ke go niimihi pie, wogo pa apipé ni bwi, ke go pwéélang de lépwona lé mu ha a melepiing. 20-212.20 2 Timoté 3.52.21 Mataio 23.3−4Ke go picaa lépwona time lé uce temehi me lé pwo celi wâé. Ke go pacémuni lépwona mwo time uce pwo niihelé2.20−21 Lépwona mwo time uce pwo niihelé—Grek: Lépwo cuwo nahi ewa.. Be go niimihi pie, etem ace bwo temehinaado, me a juuju, celi e âbé mu ko ni patén.
Aje! Kona time go te pipacémuniko kona woté? Ke go pii te ni béén pie, me lé nemwo bune, kehe wogo, ke go te bune! 22Ke go paciitihi a bune toomwo, ke go te bune toomwo! Go téétihi ni duéé hauli, ke go bune nina e he ni *mwaiitihi telé2.22 Go bune nina e he ni mwaiitihi telé—ai Time go uce éewo ko ni naamuunaado na iitihi. Wieli wo lépwo béé Juif, ke lé icuhi ni deme duéé na e âbé mu he ni béé mwaiitihi, te lépwona time lé uce céihi ne ko Padué. A naado na iitihi ne he ni patén. Omehi Deutéronome 7.25.! 23Go pipii dem be e mu kom ni patén, kehe icehi ana time go uce piténedehi! Ke go pwotahi ne ko Padué ko ni huô tem.
242.24 Ésaïe 52.5Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: Wonaa mu tewé, me lé pipii me ta a nii Padué ne nina time lé uce Juif.Ésaïe 52.5
A ju tegoop
25Heme go pwo ana e pii ne ni patén, ke junaado a *tegoop. Kehe icehi ana mepie time go uce piténedehi ni patén, ke o te piticenaado ne ko a tegoop.
262.26 Galat 5.6Wo lépwona [time uce lépwo Juif, ke] time uce tegoop jélé. Kehe icehi ana me lé te piténedehi ni patén de Padué, ke e te alilé wo Padué, me pwohewii nina tegoop jélé. 27O woélé na lé bo tautiko, wogo [pa Juif] na tegoop go. Ke go o hegi a cuhinaado [na te junihe ubwo]. Be go te temehi ni patén, kehe icehi ana time uce nimem me go piténedehi.
28Time nye uce Juif wonaa mu ko nina nye alihi ko ni naamiinye. A ju tegoop, ke time uce ana genye alihi ne ko a éé apulie. 292.29 Deutéronome 30.6; Kolosé 2.11Kehe wo pa ju Juif, ke pana e Juif mu jengedé ne kon; ke a ju tegoop, ke a pwonimen. Ke e âbé mu ko a Jene Padué, kehe time uce é mu ko ni patén na tii. Pa ju Juif, ke time e uce hegi a pipwoun mu ko pa apulie, kehe é mu ko Padué.
3Te junihe mwomwon ana e pwo wo Padué
1Kona ade aceli piwéden ne ko pa *Juif koja ni béén? Kona te junihe pwonaado ne ko a *tegoop? 2Éa, te junihe wâé ne kon, ne he ni naado na hiwon. Be wo Padué, ke e mi ne te lépwo Juif a pwooti ten, beme lé wéihi.
3Hemepie ce béé Juif, ke me time lé uce cile nina lé caa te mi pii ânebun, ke kona wo Padué, ke time e o uce cile nina e caa te mi pii ânebun? 43.4 Psaume 51.6Uhuu! Be mepie lé gele ne ni apulie, kehe e te mwomwon wo Padué, ke e te penem ha a juuju. Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
Me go cihe, [go Padué]
ke go cihe ha a juuju.
Lé o tai temehi a pwooti tem.
Mepie lé tautiko, ke go te piwéden
koja nina lé tautiko.Psaume 51.6
5Mepwo é ne ko ni huô tenye na ta, ke lé habwii pie, te tice ta ko Padué. Ke é mu ko anaa, ke lé pii ne ni béén3.5 Lé pii ne ni béén—Grek: É cihe pwohewii ni apulie. pie: «Time uce wâé, hemepie e pwocuhinaado tenye wo Padué, [be ni huô tenye na ta, ke e habwii a bwo wâé nang]!» 6Ûhu! Be hemepie time e uce mwomwon wo Padué, ke kona e o woté ko ace bwo tauti ni apulie pwo bwohemwo?
7[Ke wieli go niimihi pie]: ‘É mu ko a gele tong, ke me e tuiebeele a juuju te Padué, ke me e habwii *a wâé ten, ke é ko ade na e mwo tee pwocuhinaado tong?’
8[Ûhu. Go nemwo pii anaa. Be te pwohewiin] heme nye pii pie «Genye pwo ana ta, beme e wie a wâé.»
Kehe pwo ni béén na lé pipé ne kome pie, geme pii anaa. Ke lé te ju hane me lé pwocuhinaado.
Te tice pace céiu apulie celi e mwomwon
93.9 Roma 1.18―2.24, 3.23Genye o pii pie woté, ne ko wogeme lépwo Juif? Kona geme piwéden koja ni béén [ne he pwahamii Padué]? Ûhu! É caa habwii tewé pie: wo lépwo Juif me lépwona time lé uce Juif, ke lé tai mu ha a pihuô te a ta. 103.10 Psaume 14.1−3, 53.2−4Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
Te tice pace céiu apulie
celi e mwomwon
ne he pwahamii Padué.
Te tice paceli te ju céiu nang!
11Te tice pace céiu apulie
celi e hane a juuju.
Te tice paceli e hane Padué!
12Lé te tai jéilé ne ko Padué,
be tai ni apulie na ta jélé.
Te tice paceli e pwo aceli wâé.
Te tice paceli te ju céiu nang!Psaume 14.1−3
133.13 Psaume 5.10, 140.4Me lé cihe, ke te junihe ta;
be piapwong ni upehelé.
Ke lé pipwohuô te ni béén.Psaume 5.10
Ni pwooti na lé pii,
ke mucenihi ni apulie.
Be e pwolé a tabepwo ni bwien.Psaume 140.4
143.14 Psaume 10.7Ubwo a apwohi ne pwolé,
ke cunu genye ko ni bwo cihe telé.Psaume 10.7
153.15 Ésaïe 59.7−8Lé te ju téte,
me lé â taunuhi apulie.
16É he na lé â lang,
ke lé pwotahinaado.
17Time lé uce temehi
a pwaadeni a péém.Ésaïe 59.7−8
183.18 Psaume 36.2Be time lé uce paciiti Padué.Psaume 36.2
19Mepwo é ne ko ni patén, me ni pwooti na e hen, ke e mi ti ko lépwona e ne me delé ni patén, [wo lépwo Juif]. E habwii ati ni huô te ni apulie, na time uce *mwomwon ne he pwahamii Padué, ke e bo tautilé kon. Ke o te tice pace céiu apulie pwo bwohemwo celi jan me e pipwopain. 203.20 Psaume 143.2; Roma 7.7; Galat 2.16Be te tice pace céiu apulie celi me e pii pie, mwomwon nang ne he pwahamii Padué, ko ace bwo piténedehi nen den ni patén. Be a ju penem de ni patén, ke me lé temehi ne ni apulie pie, woélé ke ta jélé.
genye mwomwon mu ko a céihi tenye
(Pwahamii tii: 3.21―5.21)
21É jenaa ni, ke e caa habwii wo Padué a bwopwonen, me genye mwomwon ne he pwahamiin. É he e te pwo, ke te tice patén. Be ni *patén de Moosé, me ni pwooti te lépwo péroféta, ke lé te ju *pajuujuhi cehi nina e pwo wo Padué. 223.22 Galat 2.16Be wo Padué, ke e pwo me lé mwomwon ne ni apulie mu ko a céihi telé ne ko Iésu Kériso. Ke e te pwo te ati ni apulie na lé céihi ne ko Kériso, be te tice pipwoinen hadeniilé.
23Be nye tai pwo nina ta, ke tai wogenye ité koja a wâé te Padué. 243.24 Roma 5.1Ke wo Padué, ke é mu ko a *pipwoééhe tice ja kon den, ke e ne tenye a âpipati na wonaa: [a péém na e ne ha awiemenye me weeng3.24 A péém na e ne ha awiemenye me weeng—La réconciliation. Ni pwooti naa, ke lé â ibu me ni pwooti ce: mwomwon ne he pwahamiin (justifié). É mu ko anaa, ke geme ne mwo hen, he ni béé duaan ne ha a tii ce. Omehi Mwomwon ne ha a Niinaado (Vocabulaire) ha anebwén ko a tii.. Ke e ne me pwohewiin heme time nye mu uce pwo celi ta] beme wogenye ni apulie na nye mwomwon ne he pwahamiin. Anaa, ke a âpipati ten ne tenye, na e pwaadeniin bé wo Kériso Iésu, pana e tuwokenye koja nina ta.
25-26Ke e ne Kériso, beme e *âpwailo me denye. É mu ko a cewéhe Kériso, ke e pineuhi ni ta pwo tenye, wogenye nina nye céihi ne kon. Ke weengaa a béhabwiinen pie, mwomwon nina e pwo wo Padué, ânebun ke é jenaa. Be é ânebun, ke e te picani ne konye, ke time e uce pwocuhinaado tenye ko ni ta pwo tenye. Ke é jenaa, ke e pwo me nye mwomwon ne he pwahamiin, wogenye nina genye céihi ne ko Kériso.
E pajuujuhi ni patén na a céihi tenye
27É mulang, ke o te tice watihen me nye pipii denye, ke o te piticenaado ne ko a bwo piténedehi ne ni patén. Be ana a junaado, ke a céihi3.27 Grek: Kona ade a watihe a bwo pipii denye? Te tice. É mu ko ade? Kona é mu ko ni penem? Ûhu, te é mu ko a céihi.. 28Be é pii tewé pie: Wo Padué, ke e pwo me nye mwomwon ne he pwahamiin, mu ko a céihi tenye. Kehe time uce é mu ko a bwo pacuwohi nen denye ni patén.
293.29 Roma 10.12Woté, [go niimihi pie] wo Padué, ke te Padué he lépwo Juif cehi? Ke kona time uce Padué he ce béén mwo? Uhuu, be Padué he a bwohemwo ati3.29 Bwohemwo ati—Grek: Ni béé puapulie (les païens).! 303.30 Deutéronome 6.4; Galat 3.20Be te céiu cehi Padué. Ke weeng pana e bo pwo me lé mwomwon ne he pwahamiin wo lépwo Juif, mu ko a céihi telé. Ke weeng mwo, na e bo pwo me lé mwomwon ni béé puapulie, mu ko a céihi telé mwo.
313.31 Mataio 5.17Kehe icehi ana nye nemwo niimihi pie, piticenaado ne ko ni patén, wonaa mu ko a céihi tenye. Ûhu! Time uce wonaa! Be a céihi tenye, ke e *pajuujuhi ni patén.
4Pa acéihi wo Abérama
1Nye o pii pie woté ne ko *Abérama, pa watihenye4.1 Abérama, pa watihenye—Grek: Abérama, pa watihenye ne ha a éé apulie. Wo Abérama, ke pa watihe lépwo Juif. Kehe icehi ana e te â mwo pa watihe ati lépwona lé céihi ne ko Padué. Omehi ni niide a tii 11 me 12.? De ace cemen ko ni penem na e pwo? 2[Te tice.] Be time uce é mu ko nina e pwo, celi me caa pace apulie celi e *mwomwon ne he pwahamii Padué. Ke time uce jan me e pipii den. 34.3 Genèse 15.6; Galat 3.6Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: E céihi ne ko Padué wo Abérama, ke é mu ko a céihi ten, ke wo Padué, ke e pwo me pa apulie na e mwomwon ne he pwahamiin.Genèse 15.6
4Mepie e penem wo pace céiu apulie, ke a mwani na e hegi, ke time uce a âpipati, kehe te a cuhieng ne ha a penem den. 5-6Kehe icehi ana time uce piwien ne ko pa apulie na nimen me wâé nang ne he pwahamii Padué, be te tice penem celi jan me e pwo. Kehe te ju a céihi ten cehi ne ko Padué. É mu ko a céihi ten, ke wo Padué, ke e pwo me e mwomwon ne he pwahamiin.
Wo pa daame *Davita, ke e pwonyebi ha a pipwodéén de ni apulie na lé wonaa, ke e pii pie:
74.7−8 Psaume 32.1−2*Adéi ni apulie na e pétaabwon
ni ta pwo telé wo Padué,
ke e pineuhi ni huô telé na ta.
8Adéi nina time e uce piniimihi
ni ta pwo telé wo Padaame.Psaume 32.1−2
Time uce a tegoop @ ana e pwo me wâé genye
9A pipwodéén [na e pii wo Davita] ke he te a de ni *Juif cehi? Ûhu! Te a de ati ni bele. Be li e caa mi pii pie: E céihi ne ko Padué wo Abérama, ke é mu ko a céihi ten, ke wo Padué, ke e pwo me pa apulie na e mwomwon ne he pwahamiin.Genèse 15.6
10Kona he éniile celi wo Padué, ke e pwo me e mwomwon wo Abérama, ne he pwahamiin? Wieli é alecehe a *tegoop ten? Ûhu, time uce é alecehen, kehe te é ânebun. 114.11 Genèse 17.10−11Be wo Padué, ke e te pwo me e mwomwon ne he pwahamiin, he mwo te time uce pwo a tegoop ten, mu ko a céihi ten. Ke é alecehen, ke e hegi a inen ko a tegoop ten.
Ke me wonaa, ke e â pa caa te ati nina lé céihi ne ko Padué, na time uce tegoop jélé. Ke wo lépwonaa ati, ke wo Padué, ke e caa pwo me ni apulie na lé mwomwon ne he pwahamiin. 12Ke te pa caa mwo te lépwona tegoop jélé [wo lépwo Juif] hemepie lé céihi pwohewiieng. Be weeng, ke e céihi ne ko Padué, ânebuhe a tegoop ten.
A piapwo te Padué ne te ni acéihi
134.13 Genèse 17.4−6, 22.17−18; Galat 3.29E pii te Abérama me ni piebehieng wo Padué pie: «É bo ne tewé a bwohemwo ati.» Time uce é mu ko ana e piténedehi ni patén wo Abérama. Kehe e wonaa ten wo Padué, be e caa pwo me e mwomwon ko a céihi ten. 144.14 Galat 3.18Be hemepie a adéihi naa, ke me a de nina lé piténedehi ni *patén de Moosé, ke wieli o te piticenaado ne ko a céihi, me ali e pii wo Padué.
154.15 Roma 3.20, 5.13Ûhu! Ni patén, ke e te ju pébé cehi a cuhinaado [te lépwona lé mulie ne he ni patén. Be pwocoon me lé âcehin ati]. Be hemepie te tice patén, ke wieli o te tice bwopwonen me nye caada ni patén.
164.16 Galat 3.7A adéihi na e pii [wo Padué] ke e âbé mu ko a *pipwoééhe tice ja kon den, wonaa mu ko a céihi te Abérama. Ke lé â mu hen ne ni piebehieng. Ke time uce a de lépwonaa cehi na lé âcehi ni patén; kehe te a de ati nina lé céihi ne ko Padué, pwohewii Abérama.
Ke e â caa tenye ati, 174.17 Genèse 17.5pwohewii ana e pii ten [wo Padué] ne he ni tii iitihi pie: É pwo me wogo pa caa te ni bele na hiwon.Genèse 17.5
E caa tenye wo Abérama, be e céihi ne ko Padué. [Be e temehi pie, e bo pacuwohi a *piapwo ten ânebun.] Be weeng na e pamulipi mwo nina lé caa mele, ke weeng mwo, na e ne ana mwo coho na mwo time genye uce téele tooli ne éni pwo bwohemwo.
184.18−19 Genèse 15.5, 17.17Éa, e te mu ucéihi wo Abérama ali e pii ten wo Padué, ke e te uca. Be e te céihi ne ko Padué, he li e pii ten pie: O te junihe hiwon ni piebehiko.Genèse 15.5
É mu ko anaa, na e â caa te ni bele na hiwon.Genèse 17.5
19Ke mang a céihi ten. Kehe icehi ana a naado na pwocoon, be e o caa pwo 100 ko ni jo hen, ke caa e mwonu me e mele. Ke wo Sara, ê mwoden, ke caa time uce jan me pwo naîn. 20Kehe icehi ana time uce pinekepé ne ten ko a piapwo te Padué. Ke e te pipamwoiueng ko a céihi ten, ke e te pipaunu Padué. 21Be e te temehi pie, te junihe pwojunuu Padué, me e pacuwohi ali e caa mi pii ten. 224.22 Genèse 15.6Ke weengaa kuti, na wo Padué, ke e pwo me pa apulie na e mwomwon ne he pwahamiin.Genèse 15.6
A pwooti me denye mwo
23Ni pwooti naa, ke time uce ni de Abérama cehi. 24-254.25 Ésaïe 53.4−5Kehe te ni pwooti me denye mwo. Be e te muko alihi ni céihi tenye wo Padué, ke e bo hegikenye. Weeng na e ne Iésu, Padaame henye, beme e mele ne ko ni ta pwo tenye. Ke e pwo me e mulie cemwo mu ha amele, beme e pwo me wogenye ni apulie na nye mwomwon ne he pwahamiin.
5A péém ha awiemenye me Padué
1Wo Padué, ke e pwo me wogenye ni apulie na mwomwon genye ko ni céihi tenye. Ke é jenaa, ke genye mu ha a péém me Padué, na e pwaadeniin bé wo Padaame henye, Iésu Kériso. 2É mu ko a céihi tenye ne kon, ke caa jan me nye too Padué, be e pwaadeniinye wo Iésu. Ke genye caa hegi a *pipwoééhe tice ja kon den, ke genye caa mulie hen jenaa. Ke genye caa pipwodéén, be genye caa *cumang ne ha a céihi tenye, pie, genye o hegi a cemenye: a bwo mu tenye pele Padué, ne ha a bwo ubwo na a wâé ten5.2 Grek: Be é mu kon na tehi ne tenye a pipwoééhe tice ja kon naa, na genye cumang ne hen. Ke genye pipwodéén ne ha a céihi ko a wâé te Padué..
35.3 Cang 1.2−3; 1 Pétéru 1.5−7A céiu mwo, ke genye pipwodéén ne he ni picani tenye, be genye temehi pie, e pwo beme nye *ucéihi ne ha a céihi. 4Ke heme nye wonaa a bwo ucéihi nen, ke genye cumang ne he ni tacebwén. Ke me genye cumang, ke o piubwo da a céihi tenye, heme genye ucéihi [a bwopiinen ânebun de Padué].
5Ke mang a céihi tenye ne kon, be time e bo uce patupwokenye mwo wo Padué. Be caa tidi ni pwonimenye a pipwoééhe ten na te junihe ubwo, na e pipwaadeniin bé na a *Jenen Iitihi na e caa ne tenye.
E mele me denye he mwo ta genye
6He mwo te tice niihenye, ke wo Kériso, ke e caa mele me denye, wogenye ni apulie na ta genye, ha a benaamwon na e caa te pacuwohi wo Padué.
7Caa te junihe pwocoon me nye mele me de pa apulie na mwomwon a mulihen. Ke meniing pie, o pwo ace niihenye, me nye mele me de pace apulie celi te junihe wâé nang. 85.8 Ioane 3.16; 1 Ioane 4.10Kehe icehi ana e mele me denye wo Kériso, he mwo ni apulie na ta genye. É mu ko anaa, na wo Padué, ke e habwii a bwo eânimen denye.
95.9 Roma 1.18, 2.5Ke é jenaa ni, ke e caa pwo me nye *mwomwon ne he pwahamiin, ko a cewéhe Kériso. Ke me e pwo a naado na ubwo na wonaa, ke e bo celuimikenye koja a cuhinaado [ha a Tan na e bo tauti ni apulie hen wo Padué].
10Be é he mwo pita genye me Padué, ke e ne a péém ne hadeniinye me weeng, ko a mele te pa Naîn. Ke me e wonaa tenye he mwo ta genye, ke é jenaa ni, [he genye caa béén] ke [nye temehi pie] e bo te celuimikenye ko a bwo mulie cemwo te pa Naîn. 11Ke genye pipwodéén, me pipaunueng ko Padaame henye Iésu Kériso, na e caa ne a péém naa.
Adamu me Iésu Kériso
125.12 Genèse 3.6; Roma 6.23[Weengi ana e tuie]: E caa tuie ne pwo bwohemwo a Ta5.12 A Ta—Le péché, le mal. A ta na e mu he ni pwonime ati ni apulie, ke e cinelé me lé pwo nina ta. É ne he ni pwahamii tii 5―8, ke e cihe wo Paulo ko a Ta pwohewiin hemepie pa apulie., watihen wo pa apulie na te céiu nang, na wo *Adamu. Ke a Ta, ke e pwo me nye mele, wogenye ati ni apulie. Be é mu kon na nye tai pwo nina ta, ke genye o tai mele.
135.13 Roma 4.15Be caa e éni pwo bwohemwo a Ta, ânebuhe a bwo ne te *Moosé ni patén de Padué. Kehe icehi ana he mwo te tice patén, ke time genye uce pinenimenye ne ko ni ta na nye pwo. 14Be wo Adamu, ke e pwo ana e paciitihi kon wo Padué. Ke tabuhi ha a benaamwon de Adamu, tehene nge ko Moosé, ke te junihe pwo niihe a mele ne ko ni apulie. Ke te piwien ne kolé, heme time lé uce pwo celi ta, pwohewii ana e pwo wo Adamu.
Ke wo Adamu, ke e déme pana e bo tuie, [wo Iésu Kériso]. 15-16Kehe icehi ana time uce piwielu. Be a ta na e pwo wo Adamu5.15−16 Wo Adamu—Grek: Wo pa apulie na te céiu nang., ke te junihe ité koja a âpipati na e ne wo Padué, na e pwaadeniin bé wo Iésu Kériso. Be é mu ko a ta pwo te Adamu, ke lé tai mele ati ne ni apulie. Kehe é mu ko ana e pwo wo Kériso, ke lé tai hegi a *adéihi na e ne wo Padué, ne ha a pipwoééhe tice ja kon den.
Be a ta na e pwo wo Adamu, ke e pébé a tautinaado, me a cuhinaado. Ke a âpipati na e ne wo Padué, ke e pébé a bwo tuwokenye mu ha a ta, wogenye ni apulie na hiwon genye. Te piwien, heme te junihe hiwon ni ta pwo tenye. Be te junihe pwojunuu ni pipwoééhe tice ja kon de Padué koja a ta na e pwo wo Adamu.
17Be é mu ko a ta na e pwo wo pa apulie na te céiu nang, wo Adamu, ke e piwéden koja ati ni apulie na a mele. Kehe icehi ana wo Padué, ke e ne tenye a *adéihi ten, na e pwaadeniin bé wo pa apulie na te céiu nang, wo Iésu Kériso. Ke e pwo me [pwohewiin heme time nye mu uce téele pwo celi ta, beme] wogenye ni apulie, na nye mwomwon ne he pwahamiin. Ke e pwo me nye piwéden, ne ha *a ju mulip.
185.18 1 Korénit 15.22[É pii mwo pie]: É mu ko a huô na ta na e pwo wo pa apulie na te céiu nang, ke tai tauti ati ni apulie, ke pwocuhinaado telé. Kehe é mu ko a huô na wâé na e pwo wo pa apulie na te céiu nang, ke wo Padué, ke e tuwo ati ni apulie mu ha a ta, beme lé mulie. Ke e pwo me ni apulie na lé mwomwon ne he pwahamiin.
195.19 Ésaïe 53.11Be wo pa apulie na te céiu nang, wo Adamu, ke time e uce piténede Padué. Ke é mu ko anaa kuti, ke lé caa pwo nina ta ati ne ni apulie. Kehe wo pa apulie na te céiu nang, wo Iésu Kériso, ke e te piténede Padué. Ke é mu ko anaa, na wo Padué, ke e pwo me ni apulie na lé mwomwon ne he pwahamiin.
Piwéden a pipwoééhe te Padué
20É he e tehenebé ni patén, ke piubwo da a Ta. Kehe icehi ana te junihe ubwo kaaole a adéihi te Padué.
215.21 Roma 6.23É he ni benaamwon ânebun, ke e piwéden a Ta, ke e pébé a mele. Ke é jenaa ni, ke e piwéden a pipwoééhe tice ja kon de Padué. Ke e pébé céiikenye a péém, me a mwomwon, na e pwaadeniin bé wo Iésu Kériso, Padaame henye. Ke etenye a *mulie dieli mwo ne pele Padué.
6a mulihenye na mwo coho
(Pwahamii tii: 6―9)
Me puukenye, ke nye mulie cemwo me Kériso
1Ade aceli genye o pii? Kona genye o mwo tee cuwo ko pwo nina ta, beme wo Padué, ke me e bo habwii tenye a *pipwoééhe tice ja kon den? 2Ûhu! Genye nemwo pwo nina wonaa! Be caa te tice junuu a Ta ne konye6.2 Caa te tice junuu a Ta ne konye—Grek: Genye mele ne ko a Ta.. Ke é ko ade na nye mwo te cuwo ko pwo ana ta?
3-46.3 Galat 3.276.4 Kolosé 2.12Be geé caa te temehi ehi pie, é mu ko a bwo puukenye ko a tabe, ke caa céiu genye me Kériso Iésu. A bwopiinen pie, he li puukenye, ke pwohewiin heme nye mele, ke neduwokenye me weeng. Kehe icehi ana ubwo *a wâé te Padué Caa, me a junuun. Be e pamulipi Kériso mu ha amele, ke o wogenye mwo, ke nye o mulie ha a mulie na mwo coho.
A mulihenye me de Padué
5Be caa céiu genye me weeng ko a bwo mele tenye. Ke o te céiu genye mwo me weeng ne ha a mulie cemwo tenye mu ha amele. 66.6 Galat 5.24Wâé heme geé temehi ehi jenaa pie: A mulihenye ânebun, ke e caa mele ne ko a *kuricé me Kériso. Ke e caa pwo me tieden a junuu a Ta6.6 A Ta—Péché. Omehi note ko Roma 5.12., na e mu he ni pwonimenye. Ke caa time genye uce ni *apenem tice ja kon de a Ta. 7Be wo pana e mele, ke caa tuwoeng koja a junuu a Ta.
8Heme nye mele me Kériso, ke genye céihi mwo pie, nye o mulie cemwo me weeng. 9Be nye caa temehi pie, é he e mulie cemwo mu ha amele wo Kériso, ke time e bo uce mele mwo. Be a mele, ke caa tice niihen ne kon. 10Be é he e mele wo Kériso, ke e caa pé a junuu a Ta6.10 E caa pé a junuu a Ta—Grek: E mele ne ko a Ta., dieli mwo. Ke é jenaa, ke e mulie ha a mulihen me de Padué.
116.11 2 Korénit 5.15; Galat 2.19Ke wogewé mwo, ke wâé heme geé temehi pie, pwohewiin heme geé caa mele, ke caa tice junuu a mele ne kowé. Ke geé mulie me de Padué, be caa céiu gewé me Kériso Iésu.
126.12 Genèse 4.7Ke wâé heme geé mulie pwohewiin heme te tice junuu a Ta ne he ni ééwé na e bo mele ha ace céiu tan. Ke geé nemwo piténedehi nina te nimewé kon na ta. 136.13 Roma 12.1Geé nemwo ne ce béé duaan ne ko ni ééwé me bépwo na a Ta. Kehe geé pinekewé te Padué, beme geé pipwoeabwé ten, be wogewé ni apulie na geé caa mulie cemwo mu ha amele. 146.14 1 Ioane 3.6Be caa time uce ni patén nina lé pihuôkewé, kehe caa te a pipwoééhe tice ja kon de Padué. É mu ko anaa, ke geé nemwo pwo me e pihuôkewé na a Ta.
Wogenye ni eabwé te Padué
15Genye nemwo pii pie: «Genye pwo ana ta, be e pihuôkenye na a pipwoééhe tice ja kon de Padué, kehe caa time uce ni patén!» 166.16 Ioane 8.34; 2 Pétéru 2.19Ûhu! Kona time geé uce temehi pie, hemepie geé pinekewé te pace céiu apulie, beme geé apenem tice ja kon den, ke te weeng na geé piténedeeng. Hemepie geé pipwoeabwé te a Ta, ai hemepie geé pipwoeabwé te Padué. Mepie geé piténedehi a Ta, ke geé o mele, ke me geé piténede Padué, ke e o pwo me wogewé ni apulie na geé *mwomwon ne he pwahamiin.
17Nye tai pipwo-olé te Padué henye. Be é ânebun, ke geé pipwoeabwé te a Ta. Ke é jenaa ni, ke geé caa piténedehi ni pwooti na geé hegi he ni ju pwonimewé. 18Ke é jenaa ni, ke caa tuwokewé koja a Ta. Ke geé caa pipwoeabwé te [Padué, beme geé pwo] ana mwomwon, ke wâé.
19É te temehi pie, te junihe pwocoon ne kowé, me geé temehi ehi. A watihen me é pwo-ocine ko a mulihenye ati he ni tan6.19 1re & 2e phrases—Grek: É cihe ha a bwomu tenye ni apulie, wonaa mu ko a bwo tice niihewé ne ha a éé apulie.. Ânebun, ke pwohewiin heme wogewé ni apenem tice ja kon de a Ta. Ke geé patupwo ati ni ééwé, beme geé mulie ha a mulie na ta, ke mwiihi. Ke é jenaa ni, ke geé caa penem [de Padué]. Ke wâé heme geé patupwo ati ni ééwé, beme geé pipwoeabwé ten, ke me geé pwo ana wâé. Ke geé pipwocilekewé, [beme wâé ten gewé].
20É he geé pipwoeabwé te a Ta, ke time geé uce picuwokowé me geé âcehi ni pihuô te Padué6.20 Ni pihuô te Padué—Grek: Nina mwomwon.. 21He ade ace utehe a penem dewé? Tanim gewé heme geé niimihi jenaa ni! Be ni naado naa, ke e pébé a mele.
22É jenaa ni, ke caa tuwokewé koja a Ta, ke geé caa â pipwoeabwé te Padué. Ke a utehe a penem dewé, ke me wâé te Padué a mulihewé. Ke é mu ko anaa, ke e mu kowé a *mulie dieli mwo, ne pele Padué. 236.23 Roma 5.12,15Be a cuhi a Ta, ke a mele. Kehe wo Padué, ke e te ju ne tenye me tice ja ko a mulie dieli mwo, na e pwaadeniin bé wo Kériso Iésu, Padaame henye.
7Tuwokenye koja ni patén
1Lépwo bééng ne he nii Kériso, é niimihi pie, me geé temehi a bwomune ni patén. Be e pihuôkenye ne ni patén, heme nye mwo te mulie. 2Pwohewii ê toomwo na e caa piaten, be caa cieeng ne ko pa aiu hen, heme e mwo te mulie wo panaa. Kehe mepie e caa mele, ke caa te jan me e piaten mwo7.2 Caa te jan me e piaten mwo—Grek: Caa tuwoeng koja a patén na e cieeng ne ko pa aiu hen..
3Ke hemepie e â mwode pace céiu aiu, heme e mwo teko mulie wo pa aiu hen, ke genye pii pie e bune aiu [be time e uce piténedehi ni patén]. Kehe icehi ana hemepie e mu pele pace céiu aiu, alecehe a bwo mele te pa aiu hen, ke caa time e uce bune aiu, ke caa time e uce caada ni patén.
47.4 Roma 6.2,11Ke wogewé mwo, wogewé ni acéihi bééng, ke te piwien ne mwo konye. Be caa time e uce ciekenye mwo ne ni patén7.4 Be caa time e uce ciekenye mwo ne ni patén—Grek: Geé mele ne ko ni patén.. Be caa wogenye ni apulie te Kériso, pana e caa mele me denye7.4 Pana e caa mele me denye—ai Ke caa céiu genye ne ha a één, a puco te ni acéihi ati., ke e mulie cemwo mu ha amele. Ke é mu ko anaa, ke wâé heme a mulihenye, ke me e ne ce acehin celi wâé, me de Padué.
5Be é ânebun, he genye mwo te mulie cehi nina nimenye kon na ta, ke ni patén, ke e pwo me piubwo da ni bwo niimihinaado na ta ne he ni éénye. Ke é mu ko anaa, na genye o mele. 67.6 Roma 8.2, 6.4Kehe icehi ana é jenaa, [ke wo Padué] ke e caa tuwokenye koja ni patén na e pwocuhinaado tenye7.6 Na e pwocuhinaado tenye—Grek: Be genye mele ne ko ni patén na e pwo me imwikenye.. Ke genye caa pipwoeabwé te Padué, ne ha a bwomunen na mwo coho. Be genye piténede a *Jenen Iitihi, kehe time uce ni *patén de Moosé.
Nye âde a ta na e konye
77.7 Exode 20.17; Deutéronome 5.21Kona nye pii pie, ni patén, ke ta? Ûhu! Be te é mu ko ni patén, na é temehi ana ta. Be mepie tice patén7.7 Be mepie tice patén—Grek: É hemepie te tice patén celi e pii pie: «Go nemwo pwo me gaale a pwonimem ko ace céiu naado.», ke time uce jan me é temehi pie, ni bwo niimihinaado tong, ke ta. 8[É o cihe ko a Ta, pwohewiin heme pace céiu apulie]: A Ta, ke e hane kong ace bwopwonen, ne ko ni patén, beme e pamulipihi ati ni muko pétaapwo naado na ta, na nimung kon. Ke e ne ha a pwonimung, ni bwo niimihinaado na ta. Be mepie tice patén, ke te tice junuu a Ta7.8 Te tice junuu a Ta—E caa mele a Ta. Omehi mwo note ko Roma 5.12..
9É he mwo te tice patén, ke é te mulie. Kehe me e âbé ni patén, ke a Ta na e mulie kong, 10ke e pébé a mele. [Geé alihi pie] e ne a patén den [wo Padué] beme é mulie kon, kehe icehi ana a patén naa, ke e pwo me é mele. 117.11 Genèse 3.13Be a Ta, ke e pé a patén, beme e patiedeniéo, ke e pwo me é mele.
127.12 1 Timoté 1.8Mepwo é ne ko ni patén, ke a naado na iitihi, [be e âbé mu ko Padué]. Ke ni cuwo nahi huô, na e mu he ni patén, ke mwomwon, ke wâé me denye. 13Kona a naado na wâé, ke e o pwo me é mele? Ûhu, time uce wonaa. Be e pé ana wâé na a Ta, beme e pwo me é mele. Ke, me e pwo anaa, ke e habwii pie, te junihe ta nang. [Mepwo é ne ko a huô, ke e paciitihi konye, me nye nemwo pwo ana ta.] Ke a Ta, ke e pé a huô, beme nye junihe pwo ana ta, kojan ânebun7.13 Dernière phrase—Grek: É mu ko a patén, ke e pihabwiieng a Ta pie, caa te junihe ta wéden.!
A pa na junihe pwo niihen
14Genye caa te temehi ehi pie, e âbé mu ko Padué ne ni patén. Kehe icehi ana woéo, ke pa apulie na tice niihung. Ke é caa â *apenem tice ja kon de a Ta. 15-167.15 Galat 5.17Ke time é uce temehi ehi aceli é pwo. Be time é uce pwo ana nimung kon, kehe é pwo ana time uce nimung me é pwo. Ke é mulang, he na é bwo temehi pie, ni patén, ke a naado na wâé. 17Be time uce woéo na é pwo anaa, kehe a Ta na e kong. 18É te temehi pie, time e uce mu kong a wâé, mu ko ana woéo, ke pa apulie na tice niihung. Be é heme nimung me é pwo ana wâé, ke pwocoon.
19-20Éa, time é uce pwo ana wâé na nimung kon. Kehe é pwo ana ta, na time uce nimung kon. Ke me wonaa, ke [pwohewiin heme] time uce woéo na é pwo anaa, kehe a Ta na e kong.
Woo na e celuimiéo?
21É te temehi pie, pwo a ‘patén’ [na e kong]. Weengi: Me nimung me é pwo ana wâé, ke time uce jan. Ke é te cuwo ko pwo ana ta. 22Geé alihi pie, é ne ha a ju pwonimung, ke wâé tong a patén de Padué. 237.23 Galat 5.17; 1 Pétéru 2.11Kehe icehi ana pwo a céiu ‘patén’ na e ha a ééng: a patén ko a Ta. Ke lu pipwopa me ana nimung kon. Ke a patén naa, ke pwohewiin heme e pééo, me e neéo he karépu. 24Au, mwolihi! O woo celi e o celuimiéo koja a pwonimung na ta7.24 Pwonimung na ta—Grek: Éé apulie., na e o pééo nge ha amele? 257.25 1 Korénit 15.57Te icehi Padué na e pwaadeniin bé wo Padaame Iésu Kériso7.25 1re, 2e phrase—Grek: Kehe icehi ana [genye] pipwo-olé te Padué ko Iésu Kériso, Padaame henye.! Wâé heme nye picedieng!
[Weengi a bwopiine ana é pii]: Nimung me é piténedehi a patén de Padué, kehe icehi ana tice niihung, ke é tee piténedehi a patén ko a Ta.
8E tuwokenye koja a ta wo Padué
1Nina lé mu ko Kériso Iésu, ke te tice tautinaado, ke cuhinaado telé8.1 Ni béé tii iitihi he pwo grek, ke e hen ni pwooti ce: Be lé mulie cehi a Jenen Iitihi, kehe time uce âcehi ana nimelé kon na ta.. 2Be, me woéo ko Kériso Iésu, ke e ne tong a mulip na a *Jenen Iitihi. Ke e caa â patén dong na mwo coho, ke e tuwoéo koja a patén na e pééo nge ha a Ta8.2 A Ta—Omehi a note ko Roma 5.12., ke a mele8.2 (Niide a tii)—Grek: Be a patén de a Jenen [Iitihi] ke a mulie na e ko Iésu Kériso, ke e caa tuwoéo koja a patén ko a ta, ke a mele..
3Mepwo ni *patén de Moosé, ke pwocoon me e tuwokenye, be tice niihen [me e pitaatééhi ni pwonimenye na ta]. Kehe icehi ana e caa tuwokenye wo Padué. Be e caa nebé pa Naîn beme pa apulie pwohewiikenye, wogenye nina ta genye, beme e tuwokenye koja a Ta. Ke e caa pwo me tieden a Ta naa8.3 E caa pwo me tieden a Ta naa—Grek: E tauti a Ta naa, ke e pwocuhinaado ten. (Condamner)., na e pihuôhi a éé apulie, 48.4 Galat 5.16,25beme nye mulie cehi a patén den na mwomwon. Be caa time nye uce mulie cehi nina nimenye kon na ta, kehe genye mulie ko a Jenen Iitihi.
5-6Be wo lépwona lé âcehi nina nimelé kon na ta, ke lé te piténedehi ni naado naa. Ke lé â benihi a mele. Kehe wo lépwona lé âcehi a Jenen Iitihi, ke lé te piténedeeng. Ke pwo ne telé *a ju mulip me a péém.
7-8Heme nye âcehi nina nimenye kon na ta, ke o te pwocoon me nye piténedehi ni patén de Padué, ke pwocoon me wâé genye ne he pwahamiin. Ke genye âdeeng, me lépwona lé téétieng.
Nye âcehi a Jenen Iitihi
98.9 1 Korénit 3.16, 12.3Kehe icehi ana wogewé, ke caa time geé uce âcehi ni bwo niimihinaado tewé naa. Be geé caa piténedehi a Jenen Iitihi te Padué, na caa e kowé. Wo pa apulie na time uce e kon a Jenen Iitihi te Kériso, ke time uce pa apulie te Kériso.
108.10 Galat 2.20Kehe icehi ana wogewé, ke e kowé wo Kériso. Ke me e bo mele a ééwé watihen a Ta, ke a juuju mwo pie, [wo Padué, ke e pwo me pwohewiin heme time geé mu uce pwo celi ta, beme] wogewé ni apulie na mwomwon gewé ne he pwahamiin. Ke e pwo me geé mulie na a Jenen Iitihi ten8.10 Grek: Ke hemepie e mu kowé wo Kériso, ke a juuju pie, e o mele a éé apulie koja a Ta, kehe icehi ana a Jenen Iitihi, ke [e ne] a mulie, mu ko a bwo mwomwon [Padué].. 11Éa, e bo mele a ééwé, kehe icehi ana heme e kowé a Jenen Iitihi, ke e bo pamulipikewé wo Padué, pwohewii a bwo pamulipi Kériso Iésu mu ha amele.
E pwo me wogenye ni naî Padué
12É mu ko anaa, wogewé lépwo bééng ne he nii Kériso, be pwohewiin heme pwo kérédi tenye. Be [heme nye mulie ha a Jenen Iitihi] ke time genye uce mulie cehi nina nimenye kon na ta. 138.13 Galat 6.8; Kolosé 3.5Be, me geé mulie cehi ninaa, ke geé o mele [dieli mwo]. Kehe icehi ana hemepie geé pwo me e mele ni bwo niimihinaado naa, mu ko a Jenen Iitihi, ke e o mu kowé a ju mulip. 14Be wo lépwona lé mulie cehi a Jenen Iitihi te Padué, ke lépwo naî Padué.
158.15 Maréko 14.36; 2 Timoté 1.78.15−17 Galat 4.5−7; Pii Beetihi 21.7Ke, me nye hegi a Jenen Iitihi, ke time e uce ciekenye me e pwo me mwotikenye. Kehe e pwo me wogenye ni naî Padué. Ke e picani tenye me nye toii da céii Padué, me pii ten pie: «Pa Caa tong!»
168.16 2 Korénit 1.22Ke e *pajuujuhi ne te a jenenye na a Jenen Iitihi pie, wogenye ni naî Padué8.16 Ai, A Jenen Iitihi, ke lu pajuujuhi me a jenenye pie genye caa naî Padué.. 17Ke me genye naî Padué, ke genye o hegi a *adéihi na e caa pii ânebun pie, e bo ne te a bele ten. Ke genye bo tai hegi me Kériso. Be, me nye mu he ni picani pwohewiieng, ke genye hegi mwo *a wâé pwohewiieng.
A adéihi tenye na mwo e lang
18É niimihi pie, ni picani tenye jenaa, ke te junihe wahin koja a wâé na ubwo na e bo ne tenye wo Padué. 19Be ati ni naado na e caa tabuhi8.19 Ati ni naado na e caa tabuhi—A bwohemwo me ati ni naado na e pwon, me ati a miiden me ni ceni. La création. [wo Padué] ke lé ucéihi ha a picani ace benaamwon celi e bo habwii a bwo ubwo na a wâé te ni naîn wo Padué.
20-218.20 Genèse 3.17−19Be ati nina e tabuhi wo Padué, ke pwocoon me lé pwo me junihe wâé, be élé ha apwohi8.20−21 1re phrase—Grek: Be ana e ne [pwo a bwohemwo wo Padué] ke e mu haahi ni pihuô te ni béé naado na piticenaado ne kon.. Kehe lé ucéihi a tan na e bo tai tuwolé hen, mu he ni penem tice ja kon, na e pwo me nyaale ke tépu jélé. Ke lé bo tai mu ha a wâé8.20−21 Ke lé bo tai mu ha a wâé… ai O pwo ace ceme: a bwo mu telé ne ha a bwo ubwo na a wâé ten. te Padué me ni naîn.
22Ke genye tai temehi pie, ati ni naado, ke lé cewé ko ni bwo picani telé, pwohewii ê toomwo na e piâbeele ewa. 238.23 2 Korénit 5.2−4Ke wogenye mwo, ni naî Padué, ke genye ko cewé he ni pwonimenye, ucéihi a benaamwon na e bobe tuwokenye wo Padué. Ke genye bo pimu ibu me weeng, dieli mwo8.23 Genye bo pimu ibu me weeng, dieli mwo—Grek: Genye o lépwo naîn. (L’adoption).. Kehe é jenaa, ke e caa ne tenye a Jenen Iitihi, na a bécéiuhe âpipati na e caa pii ânebun wo Padué pie, me e bo ne tenye.
24Be e caa celuimikenye, beme nye o hegi ati ni adéihi naa, na nye mwo ko ucéihi8.24 1re phrase—ai Be e caa celuimikenye, mu ko a céihi tenye ne kon.. Ke é heme nye caa alihi ana genye mwomwohi, ke a céihi tenye, ke time uce a ju céihi. Be time genye uce *ucéihi ne ha a céihi ana caa etenye. 25Kehe me genye céihi ne ko ana time genye uce alihi, ke genye cumang ne ha a bwo piuca tenye.
E picani tenye a Jenen Iitihi
26A céiu mwo, ke e âbé picani tenye na a Jenen Iitihi, wogenye nina pitice niihenye [ke wahin ni céihi tenye]. Be time genye uce temehi ehi ace bwo pwoiitihi. Kehe e cewé ko pwoiitihi me denye na a Jenen Iitihi. Ke a pwopwoiitihi ten, ke piwéden ati koja ni pwooti tenye. 278.27 Psaume 139.1Be wo Padué, ke e te alihi ana e he pwonime pa apulie, ke e te temehi ana nime a Jenen Iitihi me e ilehi. Be a Jenen Iitihi, ke e pwoiitihi cehi ana te nime Padué kon, me de ni apulie ten.
288.28 Éféso 1.11Be genye temehi mwo pie: Ati ni naado ke lé tuie, beme béwâé genye, wogenye nina eânimenye te Padué, wogenye na e todekenye âcehi *a bwo niimihinaado ten. 298.29 Kolosé 1.18; Ébéru 1.6Be e caa mi pipégalikenye ânebun. Ke e caa mi pihuôhi ânebun pie, me genye pwohewii pa Naîn, pa cuwo lépwo âjiénen na hiwon jélé.
30Be woélé na e te mi pipégalilé ânebun wo Padué, ke e caa te todelé mwo. Ke woélé na e caa todelé, ke e pwo me lé *mwomwon ne he pwahamiin. Ke e bo pwo me lé mu pelen, ne ha a bwo ubwo na a wâé ten.
Te tice aceli e pipapiidenikenye koja a pipwoééhe te Padué
318.31 Psaume 118.6He ade aceli genye o pii celi piwéden? Heme caa wogenye ibu me Padué, ke woo celi e o pwobwonikenye [me piwéden kojakenye]? Te tice! 32Be e caa te pawie pa ju Naîn [me e *âpwailo] me denye ati, ke time e uce celuimieng koja ni picani. Ke heme wonaa, ke kona woilu me pa Naîn, ke time lu uce ne tenye me piticenaado ne kon ati ni naado? Uhuu!
338.33 Ésaïe 50.8−9Ke kona o woo celi e o pipé ne ko nina e caa pipégalilé wo Padué? Te tice! Be te wo Padué, na e pwo me lé mwomwon ne he pwahamiin. 34Ke o woo celi e o tautilé me pwocuhinaado telé? Te tice! Be e caa mele me delé wo Kériso Iésu.
Ke a céiu mwo: Ke e caa mulie cemwo mu ha amele, ke caa e *pwo a jui Padué, [beme e pihuôhi ati ni naado] ke e pwoiitihi me denye.
35Ke o ade mwo celi e o papiidenikenye koja a pipwoééhe te Kériso? Te tice! Time uce ni picani me téé, me ni bwo pinekepé tenye, me ni bwo pwotahinaado ne konye, me a menele, me ni bwo tice naamuunye, [me ni cunu] me ati nina abwobwo. Ke time uce a mele8.35 A mele—Grek: A teua. mwo, celi o jan me e pineitéékenye koja a pipwoééhe te Kériso. 368.36 Psaume 44.23Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
Wonaa mu kom,
me lé pwohuu teme,
ke lé taunukeme ati he ni tan.
Lé pwo me piticenaado ne kome,
pwohewii ni muto na lé péélé
nge ha a mwotaunuhi wota.Psaume 44.23
37Kehe icehi ana é ati ne he nina e tuie ne kome, ke geme te junihe piwéden, watihen wo pana e caa pipwoééheme. 38-39Be é te céihi pie, te tice aceli jan me e pineitéékenye koja a pipwoééhe na e habwii tenye wo Padué, ne ko Kériso Iésu, Padaame henye:
Time uce a mele,
time uce a mulip,
time uce ni *âcélo,
time uce ni duéé,
heme é jenaa, heme é meé,
heme ni pipwojunuun,
heme é jeda, heme é jeoté,
heme ati ni naado na e tabuhi,
ke te tice aceli jan
me e pineitéékenye
koja a pipwoééhe te Padué!
9a bele isaraéla me ni béé bele
(Pwahamii tii: 9―12)
E é niimi ni béén wo Paulo
1É pacihekewé jenaa, ha a ju pwonimung, ke a juuju ana é pii, kehe time é uce gele. Be te céiu gemu me Kériso, ke e pihuôhi a *pwonimung na a *Jenen Iitihi. Ke weeng na e *pajuujuhi nina é pii tewé: 2É jenaa, ke te junihe piwahin jo, ke téé a pwonimung 39.3 Exode 32.32ko ni âjiénung juif, a bele *Isaraéla. Be hemepie jan me é picani telé [me celuimilé] ke wieli me e o piapwoéo wo Padué, ke me e neitééo koja Kériso.
49.4 Exode 9.4Be e te pipégalilé wo Padué, beme a bele ten, ke me lé naîn. Ke e caa te habwii telé a bwo ubwo na a wâé ten. Ke e *piapwo ne telé, ke e ne telé ni patén. Ke e ne telé mwo a pihuô, beme lé pwoiitihi ten [ha a juuju]. Ke e ne telé a *adéihi na e caa te mi pii telé ânebun.
5Be ni watihelé, ke ni apulie na pwonaado ne kolé ne he pwahamiin. Ke e wie mu kolé wo Kériso, beme pa apulie pwohewiikenye9.5 Beme pa apulie pwohewiikenye—Grek: Ha a éé apulie.. Wâé heme nye tai pipaunu Padué dieli mwo, na e daaité koja ati ni naado9.5 Dernière phrase—ai [Wo Kériso] ke e nihe wéden koja ati ni naado, be weeng Padué, na pipaunueng dieli mwo.!
Lépwo ju naî Padué
6Heme wonaa, ke kona genye o niimihi pie, time e o uce pacuwohi nina e pii ânebun wo Padué? Uhuu! E caa te pacuwohi, be a ju bele te Padué, ke te junihe ubwo koja a bele Isaraéla9.6 Grek: Kehe icehi ana a pwooti te Padué, ke time uce pitalupe. Be a bele Isaraéla, ke time uce ati lépwona lé piâbeele mu ko Isaraéla..
79.7 Genèse 21.12A céiu mwo, ke time uce wo lépwona lé tai wie mu ko *Abérama, na tai lépwo ju naîn. Be e pii te Abérama pie: Wo lépwo piebehiko, li é piilé, ke lé o bo pituie mu ko pa naîm Isaaka.Genèse 21.12
89.8 Galat 4.23[Kehe te pwo mwo ni béé naî Abérama.] A bwopiinen pie, ni ju naî Padué, ke time uce nina lé tuie mu ko aceli nime pa apulie kon9.8 Mu ko aceli nime pa apulie kon—Grek: Mu ko a éé apulie., kehe wo lépwona lé tuie mu ko a bwopiinen ânebun de Padué. 99.9 Genèse 18.14Ke weengi ana e pii wo Padué, te Abérama [he li e piapwo ne ten]: É heme é bo âmwobé he na céiu jo, ha a benaamwon ce, ke wo Sara, ê mwodem, ke e bo picile pa cuwo nahi aiu.Genèse 18.10
10[Ke e te cuwo, pwohewii a bwopiinen den. Ke mepwo é ne ko pa ewa aiu naa] ke wo Isaaka, pa watihe lépwo *Juif. Ke é alecehen, ke lu piaten me Rébéka, ke e picile lupwo naîn wo Rébéka9.10 Grek: Ke a céiu mwo, ke wo Rébéka, ke e picile [lupwo] naî Isaraéla, mu ko Isaaka, pa caa tenye..
11-139.12 Genèse 25.239.13 Malachie 1.2−3Ke e pii ten wo Padué pie, wo pa cuwon Ésaü, ke e bo pipwoeabwé te pa ciéén, Iakobo. Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: É piwâé Iakobo koja Ésaü.Malachie 1.2−3
E te mi pii anaa, he mwo te time lu uce tuie wo lupwo péidu. Ke mwo te tice ta me wâé celi lu pwo. Ke e wonaa ko a bwo pipégali nen den wo Padué, beme e pacuwohi a bwo niimihi nen den. Be e te pipégali ni apulie, kehe time uce é mu ko ce penem delé.
Te wo Padué cehi na e pipégali
14Kona genye pii pie, time e uce mwomwon wo Padué? Ûhu! 159.15 Exode 33.19Be e caa pii te *Moosé pie: É o pipwoééhe paceli te nimung me é pipwoééhen, ke é o piwâé paceli te nimung me é piwâéeng.Exode 33.19
169.16 Éféso 2.8Be te wo Padué na e niimihi pie me e pwo ana wâé me denye. Kehe time uce é mu ko aceli te nimenye kon, me ce penem denye. 179.17 Exode 9.16Caa te tii ne he ni tii iitihi pie, e pii wo Padué te Faraô, pa daame ne *Aigupito, pie: Woéo pana é pwo me go daame, beme é habwii a junuung ne kom, ke me lé o temehi a niing, ati pwo a bwohemwo.Exode 9.16
18Be hemepie nime Padué, ke e o pipwoééhe ni béén, ai e o pwo me mwoiu ni puni ni béén.
E pwo ana nimen kon
19Wieli go o pii tong pie: “Hemepie wo Padué na e ne tenye me nye pwo ati ni huô tenye, ke kona é ko ade na e mwo cihe tenye mwo? Be time uce jan ne konye me genye pwo me mwoiu ni puninye ne kon!”
[Ke é hegi ne tem pie]: “Kona wogo ke woo, me go pwobwonieng?” 209.20 Ésaïe 29.16, 45.9Ke kona a naado na pwo, ke he e te pii te pana e pwo, pie: “É ko ade na go pwo me woni jo?”
Ûhu! 219.21 Jérémie 18.6Be wo pa apwo ila pule, ke e o te pwo aceli te nimen kon ko a pule ten. Ke mepie te nimen, ke e o te pwo ko a pule naa, ace tam celi junihe wâé, me ace tam celi penem kon ati he ni tan.
22Wonaa ne mwo ko Padué. Be mepie nimen, ke te jan me e habwii a okéé ten, me a junuun, me e tanahi ni apulie na ta jélé9.22 Ni apulie na ta jélé—Grek: Ni apulie na wâé heme titéélé.. Kehe icehi ana e te junihe picani ne kolé. 23Ke nimen mwo me e pipwoééhe ni béén, beme e patemehi telé a bwo ubwo na a wâé ten. Be e caa mi pipégalilé, beme lé hegi a wâé ten naa.
Time e uce tode lépwo Juif cehi
24Wogenye lépwo apulie naa! Time e uce todekenye cehi mu ha awieme lépwo Juif, be te é mu mwo ha awieme nina time uce ni Juif. 259.25 Osé 2.25Be e pii ne kolé, ne ha a tii te péroféta Osé, pie: A bele na time uce a bele tong, ke é o caa pii kolé jenaa ni, pie “a bele tong”. Ke a bele na time é uce pipwoééhen, ke é o caa pipwoééhen.Osé 2.25
269.26 Osé 2.1Ânebun, ke é pii telé pie: “Time geé uce bele tong.” Ke é pii kolé jenaa ni pie: “Wogewé ni naî Padué na e mulip.”Osé 2.1
279.27 Ésaïe 10.22−23Mepwo é ne ko lépwo Juif, ke e toii da wo péroféta Isaia, pie: Wo lépwo Isaraéla, ke o bo hiwon jélé, pwohewii ni won jeoté ticepwon. Kehe icehi ana o te ju a céiu duaan mu kolé na o *celuimi.28Be wo Padaame, ke e epin ko a bwo tauti na a bwohemwo ati.Ésaïe 10.22−23
299.29 Ésaïe 1.9Ke e te mi pii ânebun mwo wo Isaia, pie: Wo Padué na te junihe pwojunuun ne ko ati ni naado, ke e te necu ni béé piebehikenye, beme lé mulie. Be mepie time uce wonaa, ke o tai tiekenye, pwohewii lupwo pwomwo ubwo *Sodome me Gomore.Ésaïe 1.9
Time lé uce céihi wo lépwo Juif
30He ade ace bwopiine ati ninaa? Be genye alihi pie, wo lépwona time uce lépwo Juif, ke time lé uce hane Padué. Kehe icehi ana me lé caa â céihi ne kon, ke e pwo me lé *mwomwon ne he pwahamiin.
31Mepwo é ne ko lépwo apulie he a bele Isaraéla, ke lé hane ni patén, beme e pwo me lé mwomwon ne he pwahamii Padué. Kehe icehi ana time lé uce tooli. 329.32 Ésaïe 8.14Ke he é ko ade? Be lé hane me lé mwomwon, mu ko ni âpenem delé, kehe time uce é mu ko ace céihi telé [ne ko Padué]. Ke tacida mwodalé ne ko a péi na e pwo me nye tupwo. 339.33 Ésaïe 28.16; 1 Pétéru 2.6Be caa te tii ne he ni tii iitihi a pwooti te Padué, ce:
Go téne ani, go pa puapulie!
É ne ha amu *Sion a péi
na e pwo me lé tupwo ne ni apulie.
Kehe wo pana e céihi ne kon
ke time e o uce tupwo9.33 Time e o uce tupwo—Grek: O time uce tanim nang.. Ésaïe 8.14; 28.16
101Ni bééng acéihi, te junihe nimung me *celuimi lépwo *Juif, a bele tong. Weengaa a pwopwoiitihi tong ne te Padué. 2-3Be é temehi ehi pie, nimelé me lé âcéi Padué. Kehe icehi ana time lé uce temehi a pwaadeni Padué, beme lé *mwomwon ne he pwahamiin. Ke lé te â he ni pwaadeniilé, be lé piwâgo [beme lé piténedehi ni *patén de Moosé].
4Kehe icehi ana é jenaa ni, ke caa piticenaado ne ko ni patén, wonaa mu ko Kériso10.4 1re phrase—Grek: E pacuwohi ni patén wo Kériso.. Be wo lépwona lé céihi ne kon, ke wo Padué, ke e tai pwo me lé mwomwon ne he pwahamiin.
E celuimi ati lépwona lé todeeng
510.5 Lévitique 18.5Ânebun, ke a pwaaden me nye mwomwon ne he pwahamii Padué, ke me genye âcehi ni patén. Ke e pii ko ni patén wo Moosé, pie: E ne a mulie te pana e piténedehi ati ni pihuô na e hen.Lévitique 18.5
610.6−9 Deutéronome 30.12−14Kehe icehi ana é jenaa ni, ke genye mwomwon ne he pwahamii Padué, mu ko a céihi tenye [ne ko Kériso]. Ke time genye o uce pitahimwokenye pie: “Woo celi e o taa he miiden?” beme e neopé céiikenye [paceli me e celuimikenye. Be e caa te opé] wo Kériso. 7Ke time genye o uce pitahimwokenye mwo pie. “O woo celi e o ole ha amele10.7 Amele—Grek: Pwon na tice anebwén kon, Oolaa (‘Abîme’). Omehi Pii Beetihi 9.?” beme pamulipi mwo Kériso. Be e caa taamwo mu ha awieme ni amele. 8[Ke e pébé céiikenye a bwo celuimikenye.] Kehe wâé cehi heme nye céihi ne kon.
Weengaa a pwooti na geme pipatemehi. Be e caa te pii mwo wo Moosé ne he ni tii iitihi pie: E mu mwonuko a pwooti. Be e mu pwom, ke e ha a pwonimem.Deutéronome 30.14
9Be, heme go pii beetihi ko a pwom pie, wo Iésu Kériso, ke Padaame, ke heme go céihi ha a ju pwonimem pie, e pamulipieng mwo wo Padué mu ha amele, ke o celuimiko. 10Be hemepie go te junihe céihi ne kon, me pii beetieng, ke e o celuimiko wo Padué, ke e o pwo me go mwomwon ne he pwahamiin10.10 Grek: E o mwomwon wo pana e céihi ne ha a pwonimen; ke o celuimi wo pana e pii beetihi ko a pwon..
1110.11 Ésaïe 28.16Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: Wo pana e céihi ne kon, ke time e o uce tupwo10.11 Time e o uce tupwo—Grek: O time uce tanim nang.. Ésaïe 28.16
1210.12 Apostolo 15.9Ke [é ne ha a pwooti naa, ke] te tice pipuwohe lépwo Juif, me ni béén na time lé uce Juif. Be te céiu Padaame helé ati, na e ne a wâé ten, me de nina lé todeeng. 1310.13 Joël 3.5Be pwohewii ana caa tii mwo ne he ni tii iitihi pie: O celuimi nina lé tode Padaame.Joël 3.5
Pipatemehi a Pwooti Wâé
14O woté ko ace bwo tode Padaame, hemepie time genye uce céihi ne kon? Ke o woté ko ace bwo céihi ne kon, hemepie time genye uce téne ce pwooti kon? Ke o woté ko ace bwo temehieng, hemepie te tice celi lé pipatemehieng? 1510.15 Ésaïe 52.7Ke o woté ace bwo pipatemehieng, hemepie te tice paceli pahedeeng me e pii? Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: *Adéihi a bwo tuie te lépwona lé patemehi a péém, ke nina lé pipatemehi a Pwooti Wâé.Ésaïe 52.7
1610.16 Ésaïe 53.1Ke time uce woélé ati [lépwo Juif] na lé piténedehi a Pwooti Wâé. Be e pii wo péroféta Isaia, pie: Padaame, he woo paceli e céihi ne ko ni pwooti teme?Ésaïe 53.1
17A céihi, ke e âbé mu ko ana genye téne; ke ana genye téne, ke e âbé mu ko a pwooti ko Kériso heme lé pipatemehi.
1810.18 Psaume 19.5Ke mepwo é ne mwo ko lépwo Juif, ke kona time lé uce téne a pwooti naa? Uhuu. Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
Caa te pipatemehi
ne pwo a bwohemwo ati.
E â die ha a pwonehi a bwohemwo
ne ni pwooti ten. Psaume 19.5
1910.19 Deutéronome 32.21Ai, kona time lé uce temehi a pwooti? Uhuu! Be e caa te mi pii ânebun wo Padué, na e pwaadeniin bé wo Moosé, pie:
É o pwo me geé pitaaba
ne ko ana time uce a ju bele.
É bo pwo me geé okéé
ne ko a bele
na time uce pitemang.Deutéronome 32.21
2010.20 Ésaïe 65.1Ke time uce piwâ Isaia me e pii a pwooti ce, na e âbé mu pele Padué, pie:
Nina time lé uce haneéo,
ke lé caa tooéo.
Ke nina time lé uce todeéo,
ke é caa pihabwiiéo telé.Ésaïe 65.1
2110.21 Ésaïe 65.2Ke e pii mwo ne ko lépwo *Isaraéla wo Padué pie:
É cine ngen ni ing céii a bele naa,
he ni tan ati.
[Kehe time lé uce âbé céiiéo.]
Be te junihe mwoiu ni punilé.
Ke time lé uce piténedeéo.Ésaïe 65.2
11Time e uce jéin ne ko lépwo Juif
111.1 1 Samuel 12.22; Psaume 94.14; Filipi 3.5Me nye pii pie woté? Kona e te jéin wo Padué ne ko a bele ten, [wo lépwo *Juif]? Ûhu! Be woéo ke pa Juif11.1 Pa Juif—Grek: Pa Isaraéla., pa piebehi *Abérama, mu ha a pwomwoiu te *Benjamin. 2Ûhu, time e uce jéin ne ko a bele ten wo Padué, be e caa te mi pipégalilé ânebun.
Be geé caa te temehi ehi, ana e pii wo péroféta *Élia ne ko panaa. Be genye caa pine ne he ni tii iitihi pie, e pitéteiminaado te Padué wo Élia, ne ko a bele *Isaraéla. 311.3 2 Rois 19.10,14Ke e pii pie: Au, Padaame! Lé caa taunu lépwo péroféta tem. Ke lé tanahi ni *apwoâpwailo tem. Ke te woéo cehi na é mu. Ke nimelé mwo, me lé taunuéo.1 Rois 19.10
411.4 1 Rois 19.18Ke ade aceli e hegi ne ten kon wo Padué? E pii ten pie: Uhuu, lé mwo te mu nina 7000 apulie tong, na time lé uce tidihi jililé he pwahamii pa duéé, Baal11.4 Baal—Pa céiu duéé he lépwo apulie ha amu Kanana, a amu na lé pé wo lépwo Isaraéla. Ke wo lépwo béé Isaraéla, ke lé jéilé ne ko Padué, ke lé pwoiitihi me de Baal..1 Rois 19.18
5Ke te piwien jenaa. Be te pwo a nehi a bele Isaraéla na e pipégalieng wo Padué, beme e den, ha a *pipwoééhe tice ja kon den. 611.6 Galat 3.18Ke time e uce pipégalilé mu ko ace huô telé. Be mepie wonaa, ke wieli a pipwoééhe ten, ke time uce a pipwoééhe na e ne me piticenaado ne kon11.6 Ni béé tii iitihi he pwo grek, ke e hen ni pwooti ce: Be lupwo naado na time uce piwien..
7A bwopiinen pie woté anaa? Wo lépwo Juif, ke lé hane [a péém delé me Padué] kehe icehi ana time lé uce tooeng na a ubwo kolé, be mwoiu ni punilé; kehe te icehi nina e pipégalilé wo Padué. 811.8 Deutéronome 29.3; Ésaïe 29.10Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
E pwo me lé pule wo Padué,
beme tice celi lé temehi.
Ke e pwo me lé bwi
ke me bwéjé jélé dieli jenaa.Deutéronome 29.3; Ésaïe 29.10
911.9−10 Psaume 69.23−24E pii mwo wo pa daame *Davita [te Padué] pie:
Go ne cuhinaado te nina ta jélé.
Lé piwiinaado me ûdu.
Ke o wâé heme bitehi ati ninaa,
beme o a pwojé ne ha a pwaaden,
beme lé tupwo ne hen.
10Go pwo me bwi jélé,
beme tice celi lé alihi!
[Go ne telé ni picani me ni téé]
celi me time o uce pé kojalé.
Ke me cii ni jéilé!Psaume 69.23−24
Tehi ne te ni béé bele
1111.11 Apostolo 13.46É tahimwohi pie: He lé tupwo dieli mwo wo lépwo Juif? Ûhu. [Mwo te ju wonaa ha a cuwo céiu benaamwon]. Ke é mu ko anaa, na *celuimi ni béé bele, ke e â pitaaba a bele Isaraéla. 12Be, me time lé piténede Padué wo lépwo Juif, ke [time lé uce hegi ati ni adéihi ten. Ke] é mu ko anaa, ke e te junihe *adéi nina time uce ni Juif éni pwo bwohemwo. Kehe icehi ana lé bo te tai cuwoda mwo wo lépwo Juif. Ke é ha a tan naa, ke o te junihe ubwo a adéihi [me denye ati].
13Mepwo é ne kowé, wogewé na time geé uce Juif, ke [e pahedeéo ngen wo Padué, beme] é *apostolo tewé. Ke a penem naa, ke te junihe wâé tong. 14Ke me é ko wonaa, ke lé o pitaaba wo lépwo âjiénung, lépwo Juif, beme o celuimi ce béén mu kolé. 15É he e jéin ne kolé wo Padué, ke e ne a péém ne ha awieme ni béé bele, éni pwo bwohemwo, me weeng. Kehe e bo te hegi mwo lépwo Juif, ke é ha a tan naa, ke lé o pwohewii ni amele na lé mulie cemwo!
Neko gaale ko a bele ten
16[Hemepie lé apulie te Padué wo lépwo watihe lépwo Juif, ke te piwien ne mwo ko ni piebehilé.] Be mepie a bécéiuhe mepwoloa, ke me a de Padué, ke a pwoloa ati, ke te a de Padué. Ke te pwohewii mwo a acuwo. Be mepie ni waan, ke ni de Padué, ke ni dihen, ke te ni den mwo.
1711.17 Éféso 2.11−19Be a bele Isaraéla, ke pwohewii a céiu acuwo, na pwopweehi kon, ne ha apwoamu te Padué. Ke e caa tahagéi ni béé dihen. Ke wogo, pana time uce pa Juif, ke go pwohewii a dihe acuwo na te ité. Ke e paatiko ne ko a acuwo na pwopweehi kon. Ke me wonaa, ke wogo mwo, ke go ûdu a duhi a acuwo naa. Ke pwo a cemem, mu ha adéihi te Padué, na e pii ânebun, he li e *piapwo ne te Abérama11.17 Dernière phrase—Grek: Pwo dem mu ko a waan..
18Ke go nemwo pipii dem! Go nemwo niimihi pie, wâé go koja a dihe acuwo na tahagéi. Be time uce wogo na go pé ni waan, kehe ni waan na lé pééko!
19-21A juuju pie, e tahagéi ni béén, be time lé uce céihi. Ke wogo, ke e paatiko ne ko ali acuwo, mu ko ana go céihi. Ke wieli go bo pii pie: “E caa tahagéi ali dihen, beme woéo, ke me paatiéo ne ko ali acuwo.” Kehe icehi ana go pipwocile! Be mepie e tahagéi a ju dihen, ke wieli e o pipwohewiin ne mwo kom. É mu ko anaa, na é pii pie, go nemwo pipii dem!
2211.22 Ioane 15.2,4Go alihi: Wo Padué ke te wâé nang ne konye. Kehe icehi ana e tauti mwoiuhi nina time lé piténedeeng11.22 Nina time lé piténedeeng—Grek: Nina lé tupwo.. Ke wâé nang ne kom, heme go te cuwo ko pwo ana nimen kon. Ke mepie time uce wonaa, ke e o tahagéiko mu ko ali acuwo.
23Wieli lé o bo mwojuia mwo wo lépwo Juif, me lé céihi ne ko Padué. Ke mepie wonaa, ke pwo a junuun me e paatilé mwo ne ko a acuwo. 24Be he li e paatiko, wogo pa dihe a acuwo na te ité go, ne ko a acuwo na pwopweehi kon, ke time uce a naado na me pwo. Ke mepwo é ne ko lépwo Juif, ke te lépwo ju dihe a acuwo. Ke te ju ticecoon ne ko Padué, me e paatilé mwo ne ko a acuwo.
E bo celuimi a bele Isaraéla
25Éa, lépwo bééng ne he nii Kériso, geé nemwo pipii dewé! Be te junihe hiwon ni naado na time geé uce temehi. Ke nimung me geé temehi nina e bo tuie ne ko lépwo Juif, ni naado na e ha aduwo ânebun.
Weengi: Hemepie muhi te ce béén me lé céihi, kehe icehi ana o time lé uce cuwo ko wonaa. Be âcehi *a bwo niimihinaado te Padué, ke lé o âbé céiieng ni béén na time lé uce Juif. Ke me lé tai âmwobé céii Padué, ke lé o tabuhi céihi mwo wo lépwo ju Juif11.25 Grek: Time uce nimung me geé niimihi pie lépwo atemehinaado. Wâé heme geé temehi a bwo niimihinaado na binyi ce: Lé bo pwo mwoiu pun a hiwon ko lépwo Isaraéla, die ko aceli lé bo taabé ati wo lépwona time uce lépwo Juif.. 2611.26 Ésaïe 59.20−21Ke, é ha a benaamwon naa, ke o celuimi a bele Isaraéla. Be caa te tii ne he ni tii iitihi [a pwooti te Padué ce] pie:
E bo âbé mu *Sion
wo pana e bo celuimikenye,
beme e tuwo ni piebehi Iakobo11.26 Iakobo—Pa watihe ati lépwo Juif. Omehi mwo Abérama me Isaaka me Iakobo ne ha a Niinaado (Vocabulaire) ha anebwén ko a tii..
2711.27 Jérémie 31.33−34Be é piapwo ne telé pie,
é bo pétaabwon ni ta pwo telé.Ésaïe 59.20; 27.9
28A juuju pie, hiwon lépwo Juif na muhi telé ko a Pwooti Wâé. Ke é mu ko anaa, ke lé pwobwoni Padué. Ke anaa, ke o wâé me dewé, wogewé na time geé uce Juif. Kehe icehi ana e caa pipégali lépwo Juif wo Padué, beme a bele ten, ke e *piapwo ne te ni watihelé, be te junihe eânimen delé. 29Ke time e o uce pé mwo ana e caa ne. Ke time e o uce jéin ne ko lépwona e caa todelé.
30-31Ânebun, ke wogewé [na time geé uce Juif] ke time uce nimewé ko Padué. He muhi te lépwo Juif me lé hegi ni adéihi ten, ke e uce ne tewé11.30−31 2e phrase—Grek: Time lé uce piténedeeng, ke geé hegi a pipwoééhe.. Kehe icehi ana [é ha ace céiu tan] ke e bo te ne telé mwo ni adéihi ten. 32Ke e caa te pwo me wonaa11.32 E caa te pwo me wonaa—Grek: Wo Padué, ke e ne lépwo apulie me time lé uce piténedeeng., beme e habwii tenye ati a pipwoééhe ten.
Junihe ubwo a pipwoééhe te Padué
3311.33 Ésaïe 55.8−9Te junihe ubwo Padué! Ke te junihe ubwo a pipwoééhe ten, me ni naado na wâé na e pwo! Te junihe e daaité kojakenye, ke e bwolu ni bwo temehinaado, me ni bwo niimihinaado ten! Woo celi e temehi ni pihuô ten? Ke woo celi e temehi ce bwo penem den11.33 Grek: E bwolu ni wâé me ni bwo temehinaado me ni bwo niimihinaado te Padué. Pwocoon me nye temehi ni pihuô ten, ke pwocoon me nye tooli ni pwaadeniin.? 3411.34 Ésaïe 40.13; 1 Korénit 2.16Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
Woo celi e temehi
a bwo niimihinaado te Padaame?
Woo paceli me e pacémunieng? Ésaïe 40.13
3511.35 Job 41.3Woo celi e ne ten ce naado,
beme e ujen ne ten wo Padué?Job 41.3
3611.36 1 Korénit 8.6Be ati ni naado, ke e te tai âbé mu kon. Be te weeng na e pwo ati ni naado, me den. E pelen *a wâé dieli mwo. Amen!
12a cémun ko a mulihenye
(Pwahamii tii: 12.1―15.13)
A âpwailo na mulip
112.1 Roma 6.11,13; 1 Pétéru 2.5Ni bééng ne he nii Kériso, e te junihe pipwoééhenye wo Padué, ke e pwo nina wâé me denye. É mu ko anaa, ke é ilekewé, ha a ju pwonimung pie, geé pinekewé ati ne ten, beme geé pwohewii a *âpwailo na mulip na te junihe wâé ten. Ke weengaa kuti a ju pwopwoiitihi, na wâé me geé ne ten.
2Geé nemwo pipwohewii ni apulie pwo bwohemwo. Kehe geé pinekewé te Padué, beme e taatééhi ni pwonimewé [me ni bwo niimihinaado tewé, me ni bwomu tewé]. Be me wonaa, ke geé o temehi, ke geé o pwo ana te nimen kon, na juuju, ke wâé, ke hején.
Pétaapwo ne tenye ni pétaapwo âpipati
312.3 1 Korénit 12.11; Éféso 4.7Mepwo é ne kong, ke e te ju ne tong, me tice cuhi, ni wâé ten wo Padué [he e pipégaliéo me é *apostolo ten. É mu ko anaa, na o jan me] é pii pie: Go nemwo niimihi pie, pipwonaado ne kom. Ûhu, go pwo me piwahin go, ke go pininim ehi. Ke go piomeko ehi, ne ha a céihi na e ne tem wo Padué.
412.4−5 1 Korénit 12.12,27Be, hiwon ni piduaan ne ha a éénye. Ke te muko pétaapwo pi-ité ni penem delé. 5Ke wonaa ne konye, wogenye na hiwon genye. Be céiu a éénye, ke céiu genye me Kériso, ke te muko pétaanye [ni penem denye]. 612.6−8 1 Korénit 12.4−11; 1 Pétéru 4.10−11Be e te muko ne tenye ni muko pétaapwo âpipati wo Padué [beme nye pipwoeabwé ten].
Ke wonaa, he e ne tem a penem ko péroféta, ke wâé heme wogo pa apipépwooti ten, âcehi a ja ko a céihi tem. 7Ke me e ne tem me go picani te ni béén12.7 Go picani te ni béén—Weengaa a bwopiine a dikone., ke wâé heme go picani telé. Ke me e ne tem me go pwocémun, ke go pwocémun.
8Ke me wogo pa apamwoiu ne ni béén, ke go pamwoiulé. Ke me wogo pa âpipati, ke go ne, ke go nemwo pine jahi. Ke me wogo pa apipé bele, ke go pwo ha a ju pwonimem. Ke me wogo pa apwo na wâé me de ni béén, ke me go picani telé, ke go pwo ha a pipwodéén.
A cémun ko a mulihe pa acéihi
9Mepwo é ne ko a pipwoééhe tewé, ke wâé heme a ju pipwoééhe. [Geé nemwo gahe pwo.] Kehe wâé heme geé téétihi me mwiihi ati nina ta, ke geé mu ko ana wâé. 1012.10 1 Pétéru 1.22Ke geé pipwoééhewé he ni ju pwonimewé, be wogewé lépwo âjién ne he nii Kériso. Ke geé nihe pipaciitikewé. 11Geé pipwoeabwé te Padaame, ke geé nemwo pwoemaan. Kehe geé te ûmiê, ke geé penem me den, ati he ni niihewé me ni pwonimewé.
1212.12 1 Tésalonik 5.16−18Geé pipwodéén he ni céihi tewé [ne ko ni *adéihi na e bo ne tewé wo Padué]. Ke mepie e tookewé ni picani, ke geé te cumang ne ha a piuca, ke geé te cuwo ko pwoiitihi. 1312.13 Ébéru 13.2Ke mepie ni acéihi bééwé, ke me tice telé ce béé naado, ke geé ne telé. Ke geé hegi ehi nina lé âbé céiikewé.
1412.14 Mataio 5.44; 1 Korénit 4.12Mepwo é ne ko nina lé pwotahi ne kowé, ke geé ile Padué pie, me e adéilé. Éa, geé ilehi a adéihi ten, ke geé nemwo piapwolé.
15Geé pipwodéén me nina lé pipwodéén, ke geé é me nina lé é. 1612.16 Proverbes 3.7Wâé heme céiu gewé. Geé pwo me piwahin gewé, ke geé pwo ni penem na time uce nime lépwo béén me lé pwo. Geé nemwo pwo me piubwo gewé, ke geé nemwo niimihi pie geé nihe temehinaado12.16 Ai, Geé nemwo pipwoinen ne ko ni apulie. Kehe geé pwo me céiu a bwo pipwoééhelé tewé, pwohewiin heme tai pwonaado ne ko ati ni apulie. Ke geé nemwo pipaunukewé. Ke geé nemwo niimihi pie, geé te junihe temehinaado..
A huô tenye ne pele ni apulie ati
17-1912.17 1 Tésalonik 5.1512.19 Deutéronome 32.35; Mataio 5.39Hemepie jan, ke geé hane me geé mulie ha a péém, me woélé ati. Ke geé hane me geé pwo ana wâé, ne he pwahamii ni apulie ati. Lépwo ju bééng, heme lé pwo tewé celi ta, ke geé nemwo pamwojuiéhi ne telé mwo. Kehe geé ne te Padué ninaa, be weeng, na e bo tauti, me pwocuhinaado telé ne ha a okéé ten. Be e pii wo Padaame, ne he ni tii iitihi pie:
Te woéo cehi, na é bo uje
[ne te nina lé pwo nina ta].
Ke te woéo cehi,
na é bo te muko ne telé
ce cemelé ko ni huô telé.Deutéronome 32.35
2012.20 Proverbes 25.21−22; Mataio 5.44Ke caa te tii mwo, ne he ni tii iitihi pie:
Hemepie mene paceli pita geu,
ke go ne celi e wii.
Ke mepie nimen me e ûdu,
ke go ne ace ûden!
Ke a tanim kon ke o pwohewii
ace daapi celi éle ne pwo punin.Proverbes 25.21−22
21Ke geé nemwo pwo me piwéden a ta. Kehe wâé hemepie geé pwo me e piwéden koja a ta, ana wâé.
13Piténede lépwo apihuô ha amu
113.1 Proverbes 8.15; Tit 3.1Geé piténede lépwo apihuô ha amu. Be mepie lé pihuô, kehe te wo Padué na e nelé. Be te tice apihuô, hemepie time e uce ne ace mwomwon den wo Padué. 2Wo pana muhi ten me e piténedehi ni apihuô, ke e pwobwonihi ana e pwo wo Padué, ke e bo hegi a cuhinaado ten.
313.3 1 Pétéru 2.13−14Me nye pwo ana wâé, ke time o uce mwotikenye ko lépwona lé pihuô tenye. Kehe o mwotikenye kolé heme nye pwo ana ta. Anaa kuti na me go pwo ana wâé, beme wâé telé go.
4Be wo lépwo apihuô, ke te pwohewii lépwo eabwé te Padué na me lé picani tem beme go pwo ana wâé. Kehe me go pwo ana ta, ke wâé heme mwotiko, be pwo a mwomwon delé me lé pwocuhinaado tem. Be weengaa mwo a penem na e ne telé wo Padué, beme e habwii a okéé ten ne ko lépwona lé pwo nina ta. 5Ke é mu ko anaa, na wâé heme go piténedehi, beme time e o uce okéé ne kom wo Padué, ke me go piténedehi mwo a *pwocihe na e âbé mu ha a pwonimem.
613.6−7 Mataio 22.21Wâé mwo, heme go ne a mwani *cuhi puni apulie. Be wo lépwona lé tai mwani, ke wo Padué na e ne telé a penem naa. 7Ke go ne te ni béén ana me go te uje ne telé. Hemepie a cuhi puni apulie, ke go pwocuhin. Ke mepie a piténedehi, ke go piténedehi. Ke mepie a pipwoiipihi, ke go pwoiipihi.
A pipwoééhe ke a patén denye
813.8 Mataio 22.39−40; Cang 2.8Hemepie pwo ce kérédi tem, ke wâé heme go piepin ko pwocuhin. Kehe icehi ana te pwo a céiu naado, na time uce jan me go pwocuhin ati, ke a pipwoééhe! Be wâé heme go te cuwo ko pipwoééhe ni béén. Ke me go wonaa, ke go te piténedehi ehi ni patén. 913.9 Exode 20.13−15,17; Deutéronome 5.17−19,21Hiwon ni pihuô ne he ni patén. [Woélé ni béén]:
Go nemwo pibune;
Go nemwo taunuhi apulie;
Go nemwo bune13.9 Go nemwo bune—Ni béé tii iitihi he pwo grek, ke lé tii ni pwooti ce: Go nemwo pii ce béé pwooti me go geti ce béé apulie.;
Go nemwo pwo me ânenimem ko ni naamuu ni béén.Exode 20.13−17
Ke ni âne ati ni huô ce, ne pehi ni béén, ke caa e ibu ne ha a pwooti ce, pie:
Go pwo me eânimem de ni béén13.9 Ni béén—Grek: Pana e mu mwonuko, ai Pa ju béém., pwohewii a bwo pieânimem dem.Lévitique 19.18
1013.10 1 Korénit 13.4−7Be mepie genye pipwoééhe pace céiu, ke caa te junihe pwocoon me nye pwo ten aceli ta! Be, me nye pipwoééhen, ke genye piténedehi ati ni patén.
Mulie ne ha a pwéélang
1113.11 Éféso 5.14; 1 Tésalonik 5.6−7Geé ûmiê [ke geé mulie ha ana é ko pii tewé]. Geé temehi ehi a benaamwon na genye ko mulie hen. Be caa e mwonukenye a tan na e bwobe celuimikenye hen wo Padué.
Ânebun, he genye mi céihi ne ko Kériso, ke mwo te e ité a tan naa. Kehe é jenaa ni, ke e teko piâbé mwonukenye. 1213.12 1 Ioane 2.8Be e caa âdé a bwén, ke e o caa taawie a téale.
Ke me wonaa, ke wâé heme nye pétaabwon ni huô na ta, na nye pwo heme bwén. Ke genye pé ni naamuu pa, me nye pwopa ha a pwéélang. 1313.13 Luka 21.34; Éféso 5.18Wâé heme geé mulie ha a mulie na mwomwon, ke wâé, ne ha a pwéélang. Geé nemwo junihe ûdu me wiinaado; ke geé nemwo pipule hauli me ni béén; ke geé nemwo pipwokon me piokéé.
1413.14 Éféso 5.11Kehe wâé heme céiu gewé me Padaame Iésu Kériso, me pwohewii a epwén toki na e kowé. Ke geé nemwo âcehi nina nimewé kon na ta.
14Nye pipwoééhe @ nina mwo wahin ni céihi telé
Nemwo tautilé
114.1 Roma 15.7Go hegi ati nina mwo time uce mang ehi ni céihi telé, ke go nemwo tautilé me pipiilé. 214.2 Genèse 9.3−4Be wogo, ke wieli te wâé tem ati ni wiinaado. Kehe icehi ana wo pana mwo time uce mang a céihi ten, ke wieli time e uce wii mewota14.2 Time e uce wii mewota—Grek: E te ju ânye madinaado cehi. Omehi a niide a tii 21. Hiwon ni patén de ni Juif ne ko ni wiinaado. Kehe icehi ana e caa tuwokenye koja ninaa wo Kériso.. 314.3 Kolosé 2.16Ke go nemwo pipiitaeng. Ke wo panaa mwo, ke e nemwo tautiko mwo. Be e te tai hegikeu wo Padué. 414.4 Mataio 7.1; Cang 4.11−12He wogo ke woo, me go tauti pa eabwé te pa céiu? Be te icehi pa daame hen, na e bo te tautieng, hemepie wâé nang, ai hemepie ta nang14.4 Hemepie wâé nang, ai hemepie ta nang—Grek: Hemepie e cuwo, ai Hemepie e tupwo.. Ke e bo te picani ten, [beme e pwo ana wâé].
514.5 Galat 4.10−11Wonaa ne mwo ko lépwona lé niimihi pie, te pwo a tan na iitihi14.5 Iitihi—Grek: Nihe pwonaado ne kon koja ni béé tan.. Ke ni béén mwo, na lé niimihi pie, te piwien ati ni tan. Ke wâé heme lé te muko cile ehi ni bwo niimihi nen delé; ke me lé te muko cumang ne kon.
6Wo lépwona lé pwo me time uce piwie ni tan, ke lé pwo beme lé paciiti Padaame Padué. Ke wo lépwona lé wii ati ni wiinaado, ke lé te wonaa mwo, beme lé paciitieng. Ke lé pipwo-olé ten ati kon. Ke wo lépwona time lé uce wii ati ni wiinaado, ke lé te pwo mwo anaa, beme lé paciiti Padué. Ke woélé mwo, ke lé pwo-olé ten.
Nye mulie me de Padué
7Time nye uce mulie me denye cehi, ke time genye uce mele me denye cehi. 814.8 Galat 2.20Be, heme nye mulie, ke wâé heme nye mulie me de Padaame. Ke me genye mele, ke genye mele me den. Be é ne ha a mulie, ke é ne ha a mele, ke wogenye, ke ni eabwé te Padaame. 9Be e mele wo Kériso, ke e mulie cemwo mu ha amele, beme Padaame he ni amele, me nina lé mulie.
1014.10 2 Korénit 5.10É mu ko ade, na wo lépwo béén mu kowé, ke lé tauti ni acéihi béélé? Ke ni béén [na lé niimihi pie mang a céihi telé] ke me lé nemwo tééti ni béén. Be genye bo te tai cuwo, ânebuhe Padué ne ha atautinaado ten14.10 Grek: Ke wogo, ke é mu ko ade na go tauti lépwo béém? Ai, Wogo, ke é mu ko ade na go pwohauli ne ko lépwo béém? Be genye bo tai cuwo ha a tautinaado te Padué.. 1114.11 Ésaïe 45.23; Filipi 2.10−11Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
Weengi a pwooti tong,
woéo Padaame na é ne a mulie.
É pii mwoiuhi pie:
Lé o tai âbé tidihi jililé ânebuhung,
me pipaunuhi a niing,
woéo Padué.Ésaïe 45.23
12Be [o bo pwo a tan, na] e bo todekenye wo Padué, beme nye muko pii ten ni huô tenye.
Nemwo pwo me lé pwo nina ta
13Genye nemwo tee cuwo ko pitauti me pipii ni béén. Wâé heme te tice ace céiu naado celi go pwo, celi me e tanahi a céihi te pa béém, ke me e pwo ana ta.
1414.14 Apostolo 10.15; Tit 1.15Mepwo é ne kong, ke e caa te patemehi tong wo Padaame Iésu, pie, te tice [wiinaado] celi e paciitihi konye. Kehe icehi ana wo pace céiu celi e niimihi pie, iitihi ace céiu wiinaado, ke te iitihi me den. 1514.15 1 Korénit 8.11−13Ke go nemwo pwo me a wiinaado tem, ke me pwotahinaado ne ko pa céiu acéihi béém. Be, me go wonaa, ke caa time go uce mulie ha a pipwoééhe. Be wo Kériso, ke e te mele me den mwo. 16Wieli go bo temehi pie ana go pwo, ke a naado na time uce iitihi. Kehe icehi ana time uce wâé heme pii me ta [a nii Kériso]14.16 Pii me ta a nii Kériso—ai Pii me ta go. mu ko ni huô tem.
17A wiinaado me ûdu, ke time uce a junaado [me denye ni eabwé] ne ha a *Mwametau te Padué. Ana a junaado, ke a mulie na mwomwon [ne he pwahamii Padué] ke a péém, me a pipwodéén, na e ne tenye na a *Jenen Iitihi. 18Ke me go wonaa a bwo pipwoeabwé tem me de Kériso, ke o wâé te Padué go. Ke o wâé mwo te ni apulie go.
E pébé a péém
1914.19 Roma 12.18, 15.2Go pwo ni naado na me e pébé a péém, ke me e pamwoiuhi ni céihi te ni béém. 2014.20 1 Korénit 8.13Ke go nemwo pwotahi ni penem de Padué ko ni wiinaado tem! A juuju be é teko pii pie, te wâé ne konye ati ni wiinaado. Kehe icehi ana time uce wâé heme go tanahi ni céihi te ni béén ko ni wiinaado na go wii, ai me go pwo me lé pwo nina ta14.20 Tanahi ni céihi…ai…pwo me lé pwo nina ta—Grek: Pwo me [lé] tupwo..
21Ana wâé, ke me go wiinaado, me ûdu jahi. Go nemwo tanahi a céihi te pa béém, ko celi go wii me ûdu, hemepie ce mewota, ai ace tabe megele. 22Ke [go nemwo pii hauli ni bwo niimihinaado tem ne ko anaa.] Go te cile anaa, beme o te wo Padué cehi na e temehi.
Mepwo wogo, ke o adéiko, heme time e uce cieko14.22 Time e uce cieko—ai Te tice celi me e tautiko kon na a pwocihe na e âbé mu he pwonime. Grek: Time e uce pitautieng mwo. ne he ni huô tem, me ni bwo niimihinaado tem. 23Kehe icehi ana me piwâ go me go wii ace céiu naado, ke [wâé heme go nemwo wii. Be] mepie go wii, ke go caa wie koja a céihi tem. Ke nina time e uce âbé mu ko a céihi, ke ta.
15Genye pipwohewii Kériso
1Genye nemwo mulie me denye cehi. Wogenye nina mang ni céihi tenye, kehe wâé heme genye picani ne ko ni béén na time uce téele mang ni céihi telé. 215.2 1 Korénit 10.24,33Ke genye piwâgo me nye pwo ce naado celi wâé telé, ke me genye pamwoiulé ne he ni céihi telé. 315.3 Psaume 69.10Be [genye âcéi] Kériso, pana time e uce mulie me den cehi. Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: Me lé pipii me ta go, ke woéo pana lé pipii me ta jo.Psaume 69.10
415.4 2 Timoté 3.16Ati ni pwooti he ni tii iitihi, ke caa te mi tii, beme pacémunikenye. Be lé pamwoiukenye, beme ubwo ni céihi tenye, he genye mwo ucéihi ha a piuca [ni *adéihi na e caa te mi pii ânebun wo Padué]. 5Be a piuca me a pipamwoiuhi, ke e te âbé mu ko Padué. Ke weeng mwo na e ne a niihenye beme nye cumang. Ke wâé heme e pwo me céiu gewé, ke me geé piténedekewé, pwohewii a huô te Kériso Iésu. 6Ke é mu ko anaa, ke geé o tai pipaunu Padué, pa Caa te Padaame henye Iésu Kériso.
715.7 Roma 14.1Geé pihegikewé ehi, pwohewii a bwo hegikewé te Kériso. Ke me wonaa, ke lé o pipaunu Padué [ne ni apulie].
E âbé wo Kériso me de ati ni bele
815.8 Mataio 15.24É pii tewé pie: E âbé [ne éni pwo bwohemwo] wo Kériso, beme e eabwé te lépwo *Juif, ke me e habwii pie wo Padué, ke e caa pacuwohi nina e caa pii ânebun te ni watihenye. 915.9 Psaume 18.50; Apostolo 3.25Ke lé o te pipaunu mwo Padué ne ni béén na time lé uce Juif, ko a bwo wâé nang ne kolé. Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
É o pwonyebi da;
me é pipaunuhi a niim
ne ha awieme ni bele.Psaume 18.50
1015.10 Deutéronome 32.43Ke caa tii ne mwo ha a céiu duaan pie:
Geé tai pipwodéén,
wogewé ni bele.
Geé tai pwonyebi
me a bele te Padué.Deutéronome 32.43
1115.11 Psaume 117.1Ke a céiu mwo, ke:
Me lé pipaunu Padaame
ne ni apulie ati.
Geé pwonyebi da a wâé ten,
wogewé ni bele!Psaume 117.1
1215.12 Ésaïe 11.10; Pii Beetihi 5.5Ke e pii mwo wo péroféta Isaia, pie:
E bo cuwoda pa piebehi Jessé15.12 Jessé—Pa caa te pa daame Davita, pa piebehi Iésu Kériso. Omehi Mataio 1.1−6, Apostolo 13.22.
ke e bo pihuôhi ati ni bele.
[Te é mu kon, ni pipwowâé,
na e âbé mu ko Padaame.]
Te é mu ko weeng,
me lé céihi ne kon.Ésaïe 11.10
13Be wo Padué na e ne tenye a céihi, me nye mwo ucéihi [ati ni wâé na e bo ne tenye]. Wâé heme e pwo me hején ne kowé a péém me a pipwodéén. Be me wonaa, ke o ubwo da a céihi tewé, mu ko a junuu a *Jenen Iitihi, ne ha a bwo ucéihi nen dewé.
E pipwoeabwé te Kériso wo Paulo
14Lépwo bééng ne ko Kériso, é temehi pie, wogewé, ke ni apulie na wâé gewé. Ke geé temehi ehi [a bwo mulie ha a mulie na mwomwon]. Ke jan ne kowé me geé pipacémunikewé. 15Kehe icehi ana time uce piwâ jo, me é paniimihi tewé ne ha a tii ce, nina geé caa picaa. Be wo Padué, mu ko a *pipwoééhe tice ja kon den, 1615.16 Roma 1.5, 11.13ke e pwo me é pieabwé te Kériso Iésu me dewé, wogewé na time geé uce Juif. Ke é caa pé lé céiikewé a Pwooti Wâé ten, beme geé utepanu te Padué, na wâé me den. Be e pipégalikewé, beme geé apulie ten, ko a Jenen Iitihi15.16 Dernière phrase—Grek: A Jenen Iitihi, ke e pwo me iitihi ke wâé te Padué a âpwailo..
17-18Ke é te junihe pipwodéén kuti ko a penem dong me de Padué. Time é uce pipii dong ko ce béé naado, kehe é te pii cehi ana e ne me é pwo wo Kériso, be céiu gemu me weeng. Ke e ne me lé piténede Padué wo lépwona time uce lépwo Juif, mu ko a pwocihe me a huô tong. 19[E pwo me tuie mu kong] ni inenaado ne ha a junuu a Jenen Iitihi; ni naado na lé téetihi ne ni apulie. Tabuhi mu *Iérusaléma, die ha a duaan Iliri, ke é caa pipatemehi pitihi a Pwooti Wâé ko Kériso.
2015.20 2 Korénit 10.15−16Weengaa a penem dong na te junihe wâé tong: a bwo pipatemehi nen dong a Pwooti Wâé, ne he ni piduaa amu na time lé mu uce téne a pwooti ko Kériso. Be time é uce bahi ne mwo pwo a paan na e caa ne wo pace céiu15.20 2e phrase—Be time uce nime Paulo me e pé me den a penem de pace céiu.. 2115.21 Ésaïe 52.15Be é âcehi ana tii ne he ni tii iitihi pie:
Time lé uce téne ce pwooti kon;
Te tice apulie celi pipatemehi telé
[a Pwooti Wâé].
Kehe lé bo tai alieng,
me temehi [Padaame].Ésaïe 52.15
A bwo engen de Paulo
22-2315.22 Roma 1.13Hiwon ni benaamwon na nimung me é âdé caniêkewé, kehe icehi ana te cuwo ko pipééo na a penem naa. Ke é jenaa ni, ke é caa panebwénihi a penem dong ne ha amu ce. 24Ke é piniimihi pie, hemepie é o caa â Espagne, ke é o mwo âdé cuwo pelewé [ne *Rome]. Be o wâé ne kong, heme wonaa. Ke é alecehen, ke geé bo picani tong, ne ha a bwo engen dong.
25-2615.25−26 Apostolo 24.17; 1 Korénit 16.1−4; 2 Korénit 8.1, 9.2,12É jenaa ni, ke é â Iérusaléma, be é pé ngen a âpipati na lé ne wo lépwo acéihi na élé Macédoine me Akaï [na time lé uce Juif]. Be lé ileéo pie, me é pé lé a âpipati telé, ne te lépwo [Juif] na lé céihi ne ko Iésu, na élé Iérusaléma. Be é pele lépwonaa, ke mwo te hiwon nina tice delé. 2715.27 1 Korénit 9.11Lé te junihe pipwodéén kuti wo lépwo Macédoine me Akaï, na lé picani telé ko ni delé. Be lé caa te junihe hegi mu kolé ni adéihi ne he ni pwonimelé.
28Mepie é ne telé ati [ni mwani] ke é bo âdé pelewé, hemepie é â Espagne. 2915.29 Roma 1.11Ke é caa temehi pie, é o pé lé céiikewé a adéihi na hején, mu ko Kériso.
Geé pwoiitihi me dong
3015.30 2 Korénit 1.11; Kolosé 4.3; 2 Tésalonik 3.1Lépwo bééng mu ko Kériso, é ilekewé pie, me geé te mwoiu ko pwoiitihi te Padué me dong. Be nye caa pimu ibu ne ha a céihi ne ko Padaame Iésu Kériso, ne ha a pipwoééhe na e ne tenye na a Jenen Iitihi.
31Geé pwoiitihi, beme time lé uce pwotahi ne kong wo lépwo *Judé na muhi telé me lé céihi ne ko Kériso. Ke geé pwoiitihi mwo me de lépwo acéihi mu Iérusaléma, beme lé o hegi ehi a bépicani na é pé nge céiilé. 32Ke é alecehen, ke mepie nime Padué, ke é o âdé céiikewé ha a pipwodéén. Ke wieli o jan me é mwo mwaale pelewé.
33Wâé heme e mu pelewé ati wo Padué, pana e ne a péém! Amen!
16Adéikewé
1[Geé hegi ehi] Fébé16.1 Fébé—Wieli wo weeng na e pé ngen a tii te Paulo nge céii lépwo acéihi ne Rome., ê béénye ne he nii Kériso. Ê toomwo dikone ne Cenkré16.1 Cenkré—A pwomwo ubwo na a atii ne ong ne Korénit., ke ê toomwo na wâé nang. 2Geé hegieng ehi ne he nii Padaame, pwohewii a bwopwonen denye, wogenye ni acéihi. Ke geé picani ten ne he ni naado ati, be weeng, ke te junihe hiwon lépwona e picani telé, die kong mwo.
316.3 Apostolo 18.2[Hiwon ni béén ne pelewé, na nimung me] geé pii telé mwo a bwocu tong:
Ne te [lu aadomwin] Priscile me Akilas, na geme pipenem ibu me woilu me de Kériso Iésu. 4Time uce piwâ julu me lu ne ati, die ko a bwo patupwo ne ni mulihelu, me lu picani tong. Ke te junihe eânimung delu. Ke lé te temehilu mwo ati ne ni *puco te ni acéihi na time lé uce *Juif;
5Me de ati ni acéihi na lé pitapitilé ne ha a pomwa telu.
Me de pa bééng, Épénète, pana e mi céihi ne ko Kériso, ne ha a province Asia;
6Me de Maria, êna e te junihe penem me ubwo me dewé;
7Me de Andronikus me Junias, lupwo âjiénung juif, na geme mu ibu he karépu. Lupwo *apostolo na te junihe pwonaado ne kolu16.7 Lupwo apostolo na te junihe pwonaado ne kolu—ai Lé pii me wâé julu wo lépwo apostolo., na lu te mi céihi kojaéo;
8Me de Ampliatus, pa ju bééng ne he nii Padaame;
9Me de Urbain, na gemu pipenem ibu me de Kériso;
Me de pa ju bééng Stakis;
10Me de Apelès, na e habwii ehi pie, pa apulie na e mwomwon ne ko Kériso;
Me de ni béén na élé ha a pomwa te Aristobule;
11Me de pa âjiénung, wo Érodion;
Me nina élé ha a pomwa te Narcisse, na lé céihi ne ko Padaame;
12Me de lu toomwo, wo Trifène me Trifose, na lu te junihe penem me ubwo me de Padaame;
Me ê ju bééng Perside, be wo ênaa mwo, ke e te junihe penem me ubwo me de Padaame;
1316.13 Maréko 15.21Me de Rufus, pa eabwé te Padué na pwonaado ne kon, ke me de nyaa ten, na é te pééeng mwo me ê nyaa tong;
14Me de Asinkrite, me Flégon, me Ermès, me Patrobas, me Ermas, me ni béé béénye ne ko Kériso na élé pelelé;
15Me de Filolog me Juli;
Me de Néré, me ê pwaadeniin, Olimpa, me ati ni acéihi na élé pelelu.
1616.16 1 Korénit 16.20; 1 Pétéru 5.14Wogewé ati, ke wâé heme geé pipwobwocu tewé, pwohewii a bwopwonen de ni acéihi ne ko Kériso. Ke lé ne mwo lé ni bwocu tewé, ati ni puco te ni acéihi ne ko Kériso.
Bénebwéne pwooti
1716.17 Mataio 7.15; Tit 3.10Lépwo bééng ne he nii Kériso, [pwo a céiu naado na nimung me é pii tewé]: Geé pipwocile lépwona lé papiidenihi a puco tewé, ke lé pwobwonihi ni pwooti na geé caa hegi, ke lé tanahi ni céihi te ni béén. Geé nemwo pimu ibu me woélé. 1816.18 Filipi 3.19; 2 Pétéru 2.3Be time lé uce pieabwé te Kériso Padaame henye. Be lé te âcehi nina nimelé kon na ta16.18 Nina nimelé kon na ta—Grek: Ni nalé. [me ni patén delé]. Ke lé te ju penem de pa apulie ne ko ni nalé, ke lé pihaami ni béén na mwo wahin ni céihi telé, ke mwo time jan me lé temehi ehi a bwomune a ta16.18 Ni béén na mwo wahin…a bwomune a ta—Grek: Gens simples..
1916.19 Roma 1.8; 1 Korénit 14.20Mepwo é ne kowé, ke é pipwodéén, be lé alihi ati ne ni apulie, pie geé piténede Padaame. Ke wâé heme geé ali ehi, beme geé pwo ana wâé, ke me geé cela ko a ta. 2016.20 Genèse 3.15Ke wo Padué, pana e ne a péém, ke e pwo me geé caaite *Caatana.
Wâé heme e adéikewé wo Padaame Iésu Kériso, ha a *pipwoééhe tice ja kon den. Adéikewé!
Pwobwocu te ni béén
2116.21 Apostolo 16.1−2, 19.22, 20.4Lé pwobwocu tewé mwo wo Timoté, pa bééng ko penem, woélé me lépwo âjiénung juif, wo Lucius me Jason me Sosipater.
22Ke woéo mwo, wo Tertius, na é tii a tii ce, ne he nii Paulo, ke é pwobwocu tewé, ne he nii Padaame na e neibukenye.
2316.23 Apostolo 19.9; 1 Korénit 1.14Ke e pwobwocu tewé mwo wo Gaïus, na é pimu pelen. Be lé pitapitilé nelang ati ni acéihi. Woilu mwo, ke lu pwobwocu tewé wo Éraste, pa awéihi mwani te a pwomwo ubwo, me Kartus, pa béénye ne he nii Kériso. { 24Wâé heme e adéikewé ati wo Padaame Iésu Kériso, ko a pipwoééhe tice ja kon den. Amen.}
Pipaunu Padué
25-2616.25 Roma 1.5; Éféso 1.9, 3.5,9; Kolosé 1.26Genye pipaunu Padué na e haabwén, ke é jenaa, ke é dieli mwo. Weeng na e bo pwo me mang a céihi tewé, ne ko a Pwooti Wâé ne ko Iésu Kériso na é patemehi. Be anaa kuti *a bwo niimihinaado ten na e ha aduwo mu ha atabuhi kon. Ke é jenaa ni, ke e pihuôhi wo Padué pie, me pii beetihi a pwooti naa te ati ni bele na time lé uce Juif, ne he ni tii te lépwo péroféta. Ke é ko anaa, na lé o bo céihi ne kon, me piténedeeng.
27Nye pipaunu Padué na te céiu nang, weeng na e temehi ati ni naado. Ke a den *a wâé mu ko Iésu Kériso dieli mwo.
Amen!