A bécéiuhe tii te Paulo
nge céii lépwo
Korénit
Atabuhi ko a tii
Woo na e tii a tii ce?
Wo Paulo, pa apostolo. Ke e mu pelen wo Sostène.
E tii éniile?
Ha awieme a jo 53 me 55, ha a benaamwon na e mu Éféso wo Paulo. (Omehi a Apostolo 19.8−10.)
E tii me dee?
Te ni acéihi ne Korénit, a pwomwo ubwo ha amu Grèce. Ke e tabuhi a puco te ni acéihi nelang wo Paulo, he li e pipatemehi telé a Pwooti Wâé ko Iésu, ha a jo 51 ai 52. (Omehi a Apostolo 1.1−18.) E tii ni tii na paa te lépwo Korénit wo Paulo, kehe icehi ana te ju alo cehi, na e ha a Tii Iitihi. A tii ce, 1 Korénit, ke a béalohe tii ten ne telé. (Omehi 1 Korénit 5.9.)
É ko ade na e tii?
Korénit, ke a pwomwo ubwo na e mu mwonuhi a bajié, ke hiwon ni apulie na lé mu tuie nelang, na lé âbé mu he ni amu na e ité. Ke lé pébé ni bwomu telé, ne he ni pwoiitihi telé ânebun, na te ité koja a ju céihi ne ko Iésu Kériso. Be lé pii ne ni béén pie, te icehi a jenenye na junaado, kehe time uce a éénye; é ko anaa na wâé heme nye mulie hauli ko a éénye.
Hiwon ni acéihi na lé mu âcehi ni bwomu naa. Be lé niimihi pie, e o mu kolé ace bwo temehinaado celi e bwolu koja ni béén, ke lé pipaunulé kon. Ke time lé uce piténelé, ke lé pipiiden. Ke e tii wo Paulo, beme e pii telé pie, me lé nemwo wonaa ko a bwopwonen delé. E tii mwo, beme e pii telé ni naado na lé tahimwoeng kon (7.1,25; 8.1; 12.1; 16.1,12).
Ade ace âne a tii ce?
E pii wo Paulo pie, wâé heme céiu a pwonime lépwo acéihi (1.10−17). Time uce wâé heme nye piokéé, ke pé ni acéihi béénye nge ha a mwotautinaado (pwahamii tii 6). Nye nemwo pipule hauli, ke mulie ha a mulie hauli (pwahamii tii 5).
Nye nemwo pwo me piubwo genye ko ni bwo temehinaado tenye. Be a ju bwo temehinaado, ke e âbé mu ko Padué, ke time lé uce alihi temehi wo lépwo apulie pwo bwohemwo. A bwo mele te Iésu, me a bwo mulie cemwo ten mu ha amele, ke a naado na te junihe pwonaado ne kon, ne ha a céihi tenye (1.18―2.14; me pwahamii tii 5).
E pacémunikenye wo Paulo, ko a bwo mulie na iitihi te pa ju acéihi ne ko Iésu, ne ha awieme ni apulie, na te ité a pwoiitihi me a bwomu telé. E caa tuwokenye wo Kériso, ke te tice celi e paciitihi. Kehe icehi ana nye pipwocile, be time uce ati ni naado celi wâé me denye, ke e cuwokonye wo Paulo, beme time nye uce pwo ace naado celi me e tanahi a céihi te pace céiu béénye (pwahamii tii 8―10).
E pii a bwopwonen me nye pimu ibu. E patemehi ni âpipati, na e ne tenye wo Padué beme nye pipamwoiukenye, ni acéihi. Nye nemwo pipwohauli ko ni âpipati. Wâé heme nye pipwoiipihi ni bwomu tenye heme nye pwoiitihi (pwahamii tii 11―12).
Ana junaado koja ati ni béé naado, ke a pipwoééhe. Wâé heme ati nina nye pwo, ke me e âbé mu ko a pipwoééhe (pwahamii tii 13).
E pii wo Paulo a bwomune a bwo mulie cemwo tenye, mu ha amele (pwahamii tii 15). A bwo mulie cemwo te Iésu, ke pwohewii a atabuhi ko pitii âdaanu. Ke e bo tai pamulipikenye wo Padué.
A bwomune a tii 1 Korénit
Pipwobwocu me pipwo-olé (1.1−9)
Time lé uce piténelé ni acéihi (1.10―4.21)
A bwo temehinaado te Padué (1.18―2.16)
Genye âcéi Kériso cehi (3.1−23)
Ni apostolo ke ni eabwé te Kériso (4.1−21)
Ni huô na ta hadenii ni acéihi (5.1―6.20)
E hegi wo Paulo ne te ni Korénit (7.1―11.1)
A pwooti ko piaten (7.1−24)
Nina time lé uce piaten (7.25−40)
Âpwailo me de ni déme duéé (8.1―11.1)
A huô tenye heme nye pwoiitihi ibu (11.2―14.40)
A bwo tawii puninye (11.2−16)
A wiinaado te Padaame (11.17−34)
Ni âpipati te a Jenen Iitihi me a pipwoééhe (12.1―14.40)
A bwo mulie cemwo mu ha amele (15.1−58)
Ni béé pihuô te Paulo ke bépinelé (16.1−24)
1Pipwobwocu
1Woéo Paulo, na todeéo mu ko ana nime Padué me é *apostolo te *Kériso Iésu, he wogemu me Sostène pa béénye. 2É pwotii lé céiikewé, ni acéihi ne ko Padué ne ha a pwomwo ubwo Korénit. Wogewé lépwona caa pipégalikewé, beme geé mulie me de Kériso Iésu. Wogewé ke lépwo eabwé mu ko a pwoto te Padué; a puapulie na e pipégalikewé wo Padué. Be e wonaa te lépwona élé ati he ni piduaan na lé pwoiitihi ne he nii Padaame Iésu Kériso, Padaame henye.
3Ke me a *pipwoééhe tice ja kon, ke a péém, ke me e mu pelewé, mu ko Padué Caa tenye, ke wo Padaame Iésu Kériso.
E adéikenye wo Padué @ na e pwaadeniin bé wo Kériso
4É tee pipwo-olé te Padué ne kowé, mu ko ni âpipati te Padué, na e ne tewé ne he Kériso Iésu. 5É ne he Iésu, ke geé tai hegi ni âpipati ten, ke ati a pwooti, ke a bwo temehi Padué. 6Be a bwo patemehi Kériso, ke e mu mang pelewé.
7Ke wonaa, te tice celi tieden pelewé mu ko ni âpipati na e ne, wogewé lépwona geé ucéihi a benaamwon na wo Padaame henye, Iésu Kériso, ke e o tuie. 81.8 1 Tésalonik 3.13, 5.23Weeng na e bo pwo me geé cumang die ha a pwonehin. Ke o te tice celi lé o tautikewé kon, ha a tan na e bo âmwobé wo Padaame henye, Iésu Kériso.
91.9 1 Tésalonik 5.24; 1 Ioane 1.3Be e te pacuwohi nina e pii wo Padué, weeng na e todekewé, me geé pimulie ibu me pa Naîn, Iésu Kériso, Padaame henye.
time lé uce piténelé ni acéihi
(Pwahamii tii: 1―4)
101.10 Filipi 2.2É ilekewé ni bééng, ne he nii Padaame henye Iésu Kériso, me geé piténekewé, beme te tice celi piehadeniiwé, ke me céiu ace pwonimewé, ke ace bwo niimihinaado tewé.
11Be é téne he lé cihe kowé wo lépwo apulie mu pele Kloé pie, pwo celi piehadeniiwé, wogewé ni bééng. 121.12 Apostolo 18.24−28; 1 Korénit 3.4É pwo me é pii ngelang pie, muko pétaapwo wogewé, ke geé pii pie: «Woéo, ke pa béé Paulo», ke «Woéo, ke pa béé Apolos», ai «Woéo, ke pa béé Pétéru», ai «Woéo, ke pa béé Kériso.»
13Wo Kériso, ke he e pipii mu kon? Ai wo Paulo paceli cemeiteeng ne ko a *kuricé me dewé? Ai, puukewé ne he nii Paulo?
141.14 Apostolo 18.8; Roma 16.23É pipwo-olé te Padué, be time é uce puu pace céiu mu hadeniiwé; te icehi Krispus, ke wo Gaïus. 15É mu ko anaa, ke time uce jan me lé pii pie, puulé ne he niing. 161.16 1 Korénit 16.15É puu mwo a pwomwoiu te Stéfanas, ke ni nehin. Ke time é uce temehi pie é puu lépwoce béén.
17Be time e uce neéo bé wo Kériso beme é *puu apulie, kehe me é patemehi a *Pwooti Wâé; time uce é mu ko a bwo temehinaado te pa apulie. Beme a kuricé te Kériso, ke me time uce piticenaado ne kon.
A bwo temehinaado te Padué
181.18 Roma 1.16Be a pwooti ko a kuricé, ke a olo ne te lépwona élé ité koja Padué na lé patieden ni mulihelé. Kehe é ne tenye nina caa celuimikenye, ke a junuu Padué. 191.19 Ésaïe 29.14Be caa te tii ne he ni *tii iitihi pie: É bo pwo me tieden a pitemang de lépwo apitemang, ke a bwo temehinaado te lépwona lé temehinaado.Ésaïe 29.14
201.20 Job 12.17; Ésaïe 19.12, 33.18, 44.25E wé wo pa apitemang me pa apwocémun me pana e cihe ehi? Wo Padué, ke e pwo me a bwo temehinaado te a bwohemwo ce, ke a pihauli.
Kériso, ke a bwo temehinaado ten
211.21 Mataio 11.25Be time uce jan me e temehi Padué na a bwohemwo, ko a bwo temehinaado ten naa. Ke wâé te Padué me e *celuimi lépwo acéihi mu ko a pune na pihauli ne te ni apulie na time lé uce céihi.
22Be wo lépwo *Juif, ke lé ilehi ce *pipwojunuun, ke wo lépwona time uce lépwo Juif, ke lé hane a bwo temehinaado.
231.23 Roma 9.32; 1 Korénit 2.14Kehe wogeme, ke geme patemehi Kériso, pana cemeiteeng ne ko a kuricé. É ne te lépwo Juif, ke te junihe time uce wâé ne kolé anaa; ke lépwona time uce lépwo Juif, ke a pihauli ne telé.
241.24 Kolosé 2.3Kehe é ne pele lépwona e todelé, heme lépwo Juif, ai lépwona time uce lépwo Juif, wo Kériso, ke pa junuu Padué, ke a bwo temehinaado te Padué.
251.25 2 Korénit 13.4Be a piolo te Padué, ke te junihe pitemang koja a pitemang de ni apulie. Ke a bwo tice niihe Padué, ke te junihe pwo niihen koja a niihe ni apulie.
E pipégali pana tice niihen
261.26 Mataio 11.25; Cang 2.5Geé omehi hadeniiwé, lépwo bééme, wogewé na e todekewé wo Padué. Be time uce hiwon ne pelewé, lépwoceli lé nihe temehinaado ne he ni bwo alihi nen de ni apulie, ai lépwoceli nihe pwonaado ne kolé, ai lépwoceli nihe pwo delé.
27Kehe e pipégali ni naado na piticenaado ne kon wo Padué, beme e patanimi lépwona lé temehinaado. Ke e pipégali ni naado na tice niihen ne pwo a bwohemwo, beme e patanimi nina pwo niihelé. 28Ke e pipégali nina wahin, beme pétaabwon ni naado na nihe ubwo. Ke e pipégali nina téétihi ne pwo bwohemwo, nina nihe piticenaado ne kon. 291.29 Éféso 2.9Be me wonaa, ke me te tice celi lé pipaunulé ne he pwahamii Padué.
301.30 Jérémie 23.5−6Weeng na e pwo me céiu gewé me Kériso Iésu, ke wo Kériso pa bwo temehinaado tenye na e âbé mu ko Padué. É mu kon na e pwo me mwomwon genye wo Padué, ke e pipégalikenye me nye den, ke e tuwokenye mu ha a ta.
311.31 Jérémie 9.23Pwohewii ana tii pie: Wo pana nimen me e pipii den, ke wâé heme e pipii den ne he Padaame.Jérémie 9.23
2É patemehi a bwo mele te Iésu
1Lépwo bééng, é âdé pelewé, beme é patemehi tewé a bwo niimihinaado te Padué na neduwohi ha atabuhi kon2.1 A bwo niimihinaado te Padué na neduwohi ha atabuhi kon—ai A pwooti ko Padué.. Ke time é uce âdé patemehi tewé ni naado na e pele Padué ko ce pwooti celi binyi, ai ha ace bwo temehinaado celi piwéden. 2Te tice aceli nimung me é temehi ne pelewé, kehe te icehi Iésu Kériso, wo Iésu Kériso, pana cemeiteeng ne ko a *kuricé.
32.3 Apostolo 18.9; 2 Korénit 10.1Ke é ne ânebuhewé, ke te junihe piwahin jo, ke abwobwo jo, ke cenim jo. 42.4 1 Tésalonik 1.5A pwooti tong, ke a bwo pacémunihi tong a Pwooti Wâé, ke time uce piwien me a bwo cihe ha a bwo temehinaado te pa apulie. Kehe a junuu a *Jenen Iitihi na e pwo me pwaale ko nina é pii. 5Beme a céihi tewé, ke me time e uce âbé mu ko a bwo temehinaado te lépwo apulie, kehe é mu ko a junuu Padué.
Time lé uce temehi ne ni apulie
6Geme ko cihe ko a bwo temehinaado na geme caa patemehi ne te lépwona caa ubwo jélé ne ha a céihi. Ke time uce a bwo temehinaado pwo a bwohemwo, ke time uce a bwo temehinaado te lépwo apihuôhi na a ta2.6 Lépwo apihuôhi na a ta—Lépwo apihuô, ai ni duéé na lé péélé. ne pwo a bwohemwo, na bo ciitililé taabwon. 7Geme cihe ko a bwo temehinaado te Padué: a bwo temehinaado na neduwohi, na e piwâam kon ânebuhe atabuhi ko a bwohemwo, beme e ne tenye a bwo ubwo na a wâé ten.
8Mwo te tice lépwoceli lé pihuôhi a ta ne éni pwo bwohemwo celi lé temehi anaa. Be hemepie aceli lé te temehi, ke me o time lé uce cemeite Padaame he *a wâé.
92.9 Ésaïe 64.3Kehe, pwohewii ana tii pie:
Time e uce alihi nina wonaa
na a naamii pa apulie.
Time e uce téne na a pwojéénen.
Time e uce temehi na a pwonimen.
E pipwopweehi ninaa wo Padué,
me de nina nihe eânimelé ten.Ésaïe 64.3
Etenye a bwo niimihinaado te Kériso
10Kehe e habwii tenye anaa wo Padué, ko a Jenen Iitihi. Be e temehi ati ni naado na a Jenen Iitihi, die ko ni naado na e bwolu ne he pwonime Padué.
11Be he woo, mu ko ni apulie, celi e temehi ni bwo niimihinaado na e ha aduwo ne te pa apulie? Te icehi a jene pa apulie na e kon. Ke wonaa mwo ne ko Padué: Te tice paceli e temehi ni bwo niimihinaado te Padué, hemepie time uce a Jene Padué.
12Kehe wogenye, ke time genye uce hegi a jene a bwohemwo, kehe a Jenen na e âbé mu ko Padué, beme genye temehi ni âpipati na e te ju ne tenye wo Padué.
13Ke geme cihe ko ni âpipati tice ja kon naa, time uce é ko ni pwooti na pacémunihi na a bwo temehinaado te pa apulie, kehe é ko ana e pacémunihi na a Jenen Iitihi. Ke geme wonaa a bwo cihe ko a Jene Padué, beme geme pii nina e te âbé mu ko Jenen naa2.13 Beme geme pii… ai Beme geme pii te nina e kolé a Jenen naa..
14Wo paceli e te ju niimihi cehi ne ha a bwo niimihinaado te pa apulie, ke time e uce hegi nina e âbé mu ko Padué, be a olo ne ten. Ke pwocoon me e temehi ninaa, be te a Jenen Iitihi na e tauti ninaa. 15Pana eten a Jenen Iitihi, ke jan me e tauti ati, kehe weeng, ke o te tice paceli e o tautieng. 162.16 Ésaïe 40.13Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie:
Woo celi e temehi
a bwo niimihinaado te Padaame?
Woo paceli me e pacémunieng?Ésaïe 40.13
Kehe wogenye, ke etenye a bwo niimihinaado te Kériso.
3Genye âcéi Kériso cehi
1Lépwo bééng, é he é cihe tewé, ke time é uce cihe tewé pwohewii ne ko lépwona lé céihi, kehe pwohewii ne ko lépwona time uce e kolé a *Jenen Iitihi, pwohewii ne ko ni cuwo ewa ne he Kériso.
23.2 Ébéru 5.12−13; 1 Pétéru 2.2[É he li é pacémunikewé] ke é ne tewé a lait, beme geé ûdu, kehe time uce a mewota, be mwo te time uce jan me geé wii. Ke é jenaa mwo, be mwo teko piwien. 33.3 1 Korénit 1.10−11Be geé mwo te pitaaba, ke mwo te pwo ni naado na e he pipuwohewé. Ke anaa, ke geé pipwohewii ni apulie pwo bwohemwo [na time lé temehi Kériso]. 43.4 1 Korénit 1.12Be heme e pii wo pace céiu pie: «Woéo, ke é âcéi Paulo», ke wo pa céiu, ke e pii pie: «Woéo, ke é âcéi Apolos», ni bwo cihe tewé, ke pwohewiin heme time geé uce temehi Padué.
Wogemu lupwo eabwé
53.5−6 Apostolo 18.4,11He wooélé wo Apolos, ke he woo wo Paulo? Wogemu, ke te ju lupwo eabwé, na é mu komu, na geé céihi. Ke gemu penem ne he ni bwomunen na e muko pétaapwo ne temu wo Padaame. 6É cemi, ke e puu wo Apolos, kehe te wo Padué na e pwo me cim.
7Ke me wonaa, ke time uce wo paceli e cemi, ai pana e puu, celi pipwonaado ne kon, kehe wo Padué na e pwo me cim. 83.8−9 Mataio 13.3−9; Éféso 2.20−22Pana e cemi, ke wo pana e puu, ke te piwielu, kehe lu bo muko pétaapwo hegi ni cemelu, ne he ni bwomune ni penem delu. 9Be geme penem me Padué3.9 Me Padué—ai Me de Padué..
Wogewé a mwa te Padué
Ke wogewé a ninaado te Padué, ke a mwa te Padué. 10É ne a paan pwohewii a bwo temehinaado te pa apwo mwa, te âcehi ni âpipati3.10 Âpipati—A niihen me a bwo temehinaado ne ko ni penem de Padué. Omehi note ko 1 Korénit 12.1. te Padué na e ne tong. Ke e penem pwon wo pa céiu. Ke wâé heme geé muko pétaapwo pipwocile a bwo bahi ne pwon. 113.11 Ésaïe 28.16; 1 Pétéru 2.4−6Be te tice paceli me e ne ace céiu paan koja a paan na caa ne, na wo Iésu Kériso.
12Hemepie pwo paceli e bahi ne pwo a paan, ke jan me e bahi ko ni mwani megele, ni mwani pwojo, ni péi na junihe pwonaado ne kon3.12 Mwani megele…pwonaado ne kon—Ocine ko ni naado na habwii ne ko ni penem de Padué, be ni naado na mu dieli mwo., ni ba-acuwo, ai ni bwolihe meté, ai ni meté3.12 Ni ba-acuwo…ni meté—Ocine ko ni naado na time uce jan, be o éle ne ha a miû..
133.13 1 Korénit 4.5O habwii muko ni pétaapwo penem, ke bo patemehi ha a tan na e bo tauti ni apulie hen wo Padué. Be o habwii ne ha a miû, ke é ne ha a miû, ke o habwii a bwomune ni pétaapwo penem. 14Mepie wo pace céiu, ke me e bahi ne pwo a paan, ke me e cumang ne ko a miû a penem den, ke e o hegi ace cemen. 15Hemepie a penem den, ke mepie éle, ke e o patieden a cemen3.15 Patieden a cemen—ai Patieden ati a ceme ni penem den.. Kehe weeng, ke o celuimieng, kehe o pwohewiin heme e hagéi ace miû beme e cela.
E mu kowé a Jene Padué
163.16 1 Korénit 6.19; 2 Korénit 6.16He time geé uce temehi pie wogewé, ke a *mwaiitihi te Padué, ke a Jene Padué, ke e mu kowé? 17Hemepie pwo paceli e tanahi taabwon a mwaiitihi te Padué, ke e bo tanahieng taabwon wo Padué. Be iitihi a mwaiitihi ten, ke wogewé a mwaiitihi naa.
Geé mu ko Kériso
18Ke me te tice paceli e te pipwohuô ten mwo: Hemepie pwo pace mu hadeniiwé, ke me e piniimihi pie e temehinaado ne ha a bwomu he benaamwon ce, ke me e olo beme e bo temehinaado. 193.19 Job 5.13Be a bwo temehinaado ne pwo a bwohemwo, ke a olo ne pele Padué. Be tii pie: E imwi lépwo atemehinaado he ni pipwohuô kolé.Job 5.13
203.20 Psaume 94.11Ke caa tii mwo pie: Wo Padaame, ke e te temehi ni bwo niimihinaado te lépwo apitemang, na te ju ticenaado ne kon.Psaume 94.11
21É mu ko anaa, ke wâé heme te tice paceli me e pipaunueng mu ko pace céiu apulie, be tai ni naado, ke tai ni dewé: 22hemepie wo Paulo, hemepie wo Apolos, hemepie wo Pétéru; a bwohemwo, a mulie, a mele, a benaamwon ce, ai ana e bo âbé. Ati, ke tai ni dewé. 23Ke wogewé he Iésu Kériso, ke wo Kériso, ke e he Padué.
4Ni apostolo ke ni eabwé te Kériso
1Wogewé ati, ke wâé heme geé temehi pie wogemu [me Apolos]4.1 Wogemu me Apolos—ai Wogeme. Wieli e niimihi wo Apolos me Pétéru me lépwo béén. Omehi 1 Korénit 3.22. ke gemu lupwo eabwé te Kériso, ke lupwo apihuô na e ne temu me gemu patemehi nina e ha aduwo na e pele Padué. 24.2 Luka 12.42Ana e ilehi koja lépwona e ne telé a pihuô, ke me lé penem ehi me den, ke me lé cumang.
3Te jan me geé tautiéo, ai a mwotautinaado te pa apulie. Kehe woéo, ke time é uce pipéce ne ko anaa. Be woéo, ke time é uce pitautiéo. 4É piniimihi pie te tice aceli me é pipé ne kong kon, kehe anaa, ke time uce a bwopiinen pie wâé jo. Be wo Padaame na e tautiéo.
54.5 1 Korénit 3.8Geé nemwo tauti ânebuhe a benaamwon na e o âbé wo Padaame. Weeng pana e bo pwo me pwéélang ko nina neduwohi ha a melepiing. E bo habwii ni bwo niimihinaado na lé neduwohi ne ni apulie, ne he ni pwonimelé. Ke muko pétaapwo ni apulie, ke lé o hegi mu ko Padué, ni pwooti beme cemelé ko nina lé pwo.
É ko ade na geé pipii dewé?
64.6 Roma 12.3Lépwo bééng, é ne ko ana é pii, ke é péékemu me Apolos beme lupwo béhabwiinen dewé. Nimung me é picaa tewé a bwopiine a pwooti ce: «Te tice celi piwéden da koja ana tii.» Beme o te tice paceli e o pipii den, heme e pipégali pace céiu apihuô, koja pace céiu apihuô.
74.7 Roma 12.6Be he ade aceli e pwo me go pieda koja lépwo béén? Tai nina etem, ke nina e ne tem wo Padué. Ke é hemepie go hegi, ke é mu ko ade na go pipii dem pwohewiin heme time go uce hegi?
8Kona geé niimihi pie caa pwo ne tewé ati nina nimewé kon? Caa pwo dewé? Caa wogewé lépwo daame, kehe time uce wogeme? Hemepie geé caa te daame, ke nimeme me genye tai daame!
9Kehe é ne tong, ke wo Padué, ke pwohewiin heme e nekeme wogeme lépwo *apostolo, ha a bénebwéne atebwo, pwohewii lépwo apwocuhinaado ko a mele. Éa, lé alo kome ati ne pwo bwohemwo, ne ni *âcélo ke ni apulie, ne he ni picani teme na ubwo.
10Geme olo wonaa mu ko Kériso, kehe wogewé, ke lépwo acéihi na geé temehinaado. Tice niiheme, kehe wogewé, ke pwo niihewé. Lé te nihe éewo kowé, kehe wogeme, ke lé téétikeme.
114.11 2 Korénit 11.23−27Dieli jenaa ni, ke meneme, nimeme me geme ûdu, ta ni epwéneme. Lé pwotahinaado ne kome, ke pwocoon me geme mu he celi céiu lang. 124.12 Mataio 5.44; Apostolo 18.3; 2 Tésalonik 3.8Mwaale geme me geme penem ko ni ime. Lé cihe me ta ne kome, ke geme te adéilé. Lé pwo me geme mu he ni picani, kehe geme te pé ne kome.
13Lé pii nina ta ne kome, kehe geme pamwoiu ni béén. Dieli jenaa, ke é ne te ni apulie, ke pwohewiin heme wogeme ni cabin de a bwohemwo, pwohewii ni naado na alili, na lé tahi taabwon.
Ni naîng ne ha a céihi
14Time é uce tii ninaa beme tanim gewé, kehe é patemehi tewé, wogewé ni naîng ne ha a céihi, na eânimung dewé. 154.15 Galat 4.19Be hemepie 10000 lépwoceli lé pacémunikewé me geé âcéi Iésu Kériso, kehe te céiu jo pa caa tewé. Be woéo, pana é ne tewé a mulie te Iésu Kériso, he é patemehi tewé a Pwooti Wâé. 164.16 Filipi 3.17Ke é ile, ke wâgo kowé, me geé pwohewiiéo.
174.17 Apostolo 19.22É mu ko anaa, na é ne lé Timoté, pa naîng ne ha a céihi, na nihe eânimung den, pana e cumang ne he Padaame. E bo paniimihi tewé ni pwaadeniing he é âcéi Iésu Kériso, na é pacémunihi ati ne he ni *puco te ni acéihi.
Pipwocile!
18Ke lé pipii delé wo lépwo béén, be lé niimihi pie, time é bo uce âmwo lé ne pelewé. 19Kehe time uce bwolihi, ke é o âdé pelewé, hemepie te nime Padaame. Ke é bo temehi a junuu aceli jan me lé pwo wo lépwo apipii delé. 204.20 1 Korénit 2.4Be a *Mwametau te Padué, ke time uce a pwooti cehi, kehe é ne ha a junuu Padué. 21Ade aceli nimewé kon? Me é âdé céiikewé imi a bwaliiwota, ai a pwonime na oba ko a pipwoééhe, ke a jenen na bwala?
5ni huô na ta hadenii ni acéihi
(Pwahamii tii: 5―6)
Lé pipule hauli ni béé acéihi
15.1 Lévitique 18.7−8; Deutéronome 23.1Geme téne he lé ko pipii ngen pie, pwo ni béén mu pelewé na lé mulie ne ha a ta. Be e pé ê mwode pa caa ten wo pace mu hadeniiwé! Kehe time genye uce téele tooli ace naado celi wonaa pele lépwona time lé uce temehi Padué, be te junihe ta!
2Ke geé te junihe pipii dewé! Kehe, me geé ko mu ha a piwahin! Ke me geé o neeng ité mu hadeniiwé.
35.3 Kolosé 2.5Be é ne tong, ke tieéo pelewé, kehe woéo pelewé ha a jenung, ke é caa tauti pa apulie na e pwo anaa, pwohewiin heme teko woéo pelewé. 4Geé pimu ibu ne he nii Padaame Iésu, ke é bo mu pelewé ha a jenung ke a junuu Padaame henye, Iésu. 55.5 1 Timoté 1.20Ke geé ne pa apulie naa te *Caatana5.4―5.5 Geé ne pa apulie naa te Caatana—Wieli lé o pawieeng mu ha a puco te ni acéihi, ucéihi a benaamwon na e bo pitaatééhi a mulihen. Omehi 1 Timoté 1.20.! Beme ana nimen kon na ta, ke o pétaabwon, ke hemepwo a jenen, ke bo *celuimi ha a tan na e bo âbé hen wo Padaame Iésu.
65.6 Galat 5.9Time uce wâé a bwo pipii dewé! He time geé uce temehi pie a cuwo nahi nyaa te pwoloa, ke e pwo me cibu ati a pwoloa?
75.7 Ésaïe 53.7; 1 Pétéru 1.19Geé pétaabwon a ta na pwohewii a ukéiu nyaa te pwoloa, beme wogewé a pwoloa na mwo coho, na te tice nyaa ten, ana geé caa ko mu hen. Be wo Iésu, ke caa neeng me pa *âpwailo, pwohewiin heme pa muto ko *Pacika5.7 Ni Juif, ke lé tahi taabwon a ukéiu nyaa te pwoloa, ânebuhe a Pacika. A nyaa te pwoloa, ke a ocine ko ni ta na neduwohi ne konye. Omehi Luka 12.1. tenye.
85.8 Deutéronome 16.3É mu ko anaa, ke genye pituume ha a Pacika ko a pwoloa na tice nyaa ten, ne ha a pwonime na céiu, ke juuju. Genye nemwo eni a pwoloa na pwo ko a ukéiu nyaa te pwoloa, a nyaa te pwoloa ko a bwomu tenye na ta.
Nemwo pabéélé!
9Ha a céiu tii, ke é pwotii lé céiikewé pie: Geé nemwo piténekewé me nina lé pipule hauli me ni béén. 10Time uce nimung me é cihe ati ko lépwona élé pwo bwohemwo na ta ni mulihelé, ai lépwo abune, lépwo atapi, ai lépwona lé pipaunuhi ni *déme duéé helé. Be hemepie wonaa, ke wâé heme geé wie mu ha a mulie na e mu pwo bwohemwo! 115.11 2 Tésalonik 3.6; Tit 3.10Ûhu! Ke é tii pie: Hemepie pwo paceli pii kon pie pa acéihi béénye, ke me e mulie ne ha a ta, ai pa atapi, ai e pipwoun de ni déme duéé, ai e piciheta, ai e tee ûdu, ai eânimen ko a mwani, ke geé nemwo piwiinaado me pa apulie naa!
12-135.13 Deutéronome 13.6, 17.7Be he a penem dong me é tauti lépwona time uce lépwo acéihi? Te wo Padué na e bo te tautilé! Wogewé, ke wâé heme geé tauti ni bééwé ko a céihi. Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: Geé pawie pana ta ni huô ten mu hadeniiwé.Deutéronome 17.7
6Lé pipééle ni béé acéihi
1Hemepie pwo pace pibééwé celi pwo aceli piehadeniilu me pace céiu, ke e o te pé nge ha a mwotautinaado te lépwona time lé uce céihi, koja lépwo acéihi. Woté? 26.2 Pii Beetihi 3.21He time geé uce temehi pie lépwo acéihi, ke lé bo tauti a bwohemwo? Ke hemepie geé tauti a bwohemwo, ke kona time uce jan ne kowé me geé tauti ni cuwo nahi naado?
3He time geé uce temehi pie genye bo tauti mwo lépwo *âcélo6.3 Genye bo tauti mwo lépwo âcélo—ai Genye bo pihuô ne ko ni âcélo, ai Genye bo pihuô ne ko ni duéé me nye tautilé. A pwooti âcélo he pwo grek, ke wieli ni âcélo te Padué, ai ni duéé.? Ke hemepie wonaa, ke jan me genye tauti ni naado ha a mulie ce!
4Hemepie pwo celi me tauti ne ha a bwomune a mulie ce, ke geé pé me lépwo atautinaado tewé lépwona tice penem delé mu hadenii ni acéihi! 5É cihe beme tanim gewé. Woté? He te tice paceli e temehinaado hadeniiwé? He te tice paceli te ju céiu nang celi jan me e tauti ne hadeniiwé lépwo béén? 6Kehe geé â he mwotautinaado, é ne ânebuhe lépwona time uce lépwo acéihi!
Geé nemwo wonaa!
7Ke anaa, ke geé caa pipweéo, be time uce wâé ne pelewé, me geé piâ he mwotautinaado. É mu ko ade na time geé uce mu he ni picani ne ko lépwona lé pwo ana ta? É mu ko ade na time geé uce necu me lé bunekewé? 8Ke wogewé na geé pwo nina time uce wâé, ke geé bune lépwo bééwé. 96.9−10 Galat 5.19−21; Éféso 5.5; Pii Beetihi 22.15Ke geé pipwocile! He time geé uce temehi pie wo lépwona ta jélé, ke time lé o uce taa ha a *Mwametau te Padué?
Lépwona lé pwotahinaado ne ko ni éélé me lépwo béén;
Lépwona lé paunuhi ni *déme duéé;
Lépwo apibune;
Lépwo aiu na lé te pipule mwo me ni aiu;
10Lépwo abune;
Lépwo atapi;
Lépwona lé tee ûdu;
Lépwona lé pii me ta lépwo béén;
Lépwona lé pwotahi ne ko lépwo béén.
116.11 Tit 3.3−7Ke lé âbé mulang wo lépwo béén mu hadeniiwé. Ke e puukewé mu he ni ta pwo tewé wo Padué. Ke e pipégalikewé, ke e pwo me mwomwon gewé ne he nii Padaame Iésu Kériso, ke é ko a Jene Padué.
Genye pipwoiipihi ni éénye
126.12 1 Korénit 10.23Geé pii pie: «Tai ni naado, ke te tice aceli paciitihi.» Kehe time lé uce pamwoiu ni béénye. Tai ni naado, ke tice aceli paciitihi, ke te jan ne kong me é pwo, kehe te muhi tong me é *apenem tice ja kon ne ko ace céiu naado. 136.13 1 Tésalonik 4.3−5Geé pii mwo pie: «A wiinaado, ke a bépwonen ne ko a nanye, ke a nanye, ke a bépwonen ne ko a wiinaado6.13 A wiinaado, ke a bépwonen ne ko a nanye… A bwopiinen pie, lé niimihi pie ticenaado ne ko nina lé pwo ne ko ni éélé..» Kehe wo Padué, ke e o tai tanahi taabwon a nanye, ke a wiinaado. A éénye, ke time uce a bépwonen ne ko a ta, kehe a bépwonen ne ko Padaame, ke wo Padaame, ke é ne ko a éénye. 146.14 Roma 8.11; 1 Korénit 15.20; 2 Korénit 4.14Wo Padué, ke e pwo me e mwojuia mu ha amele wo Padaame Iésu, ke e bo pwo me nye bo mwojuia mu ha amele, mu ko a junuun.
156.15 Éféso 5.30He time geé uce temehi pie ni ééwé, ke ni de Iésu? É bo pé ace céiu duaa a éé Kériso, beme é pwo ace céiu duaa éé ê toomwo pwopwaaden? Ûhu! Te junihe pwocoon me wonaa! 166.16 Mataio 19.5He time geé uce temehi pie pana lu pipule me ê toomwo pwopwaaden, ke céiu a éélu? Be caa pii pie: Ke caa céiu julu.Genèse 2.24
176.17 Ioane 17.21−23; Roma 8.9−11Kehe wo pana céiu julu me Padaame, ke céiu a jenelu.
18Geé cela ko ni ta na e pwo me mwiihi a éénye. Ni béé ta, ke te e ité koja a éénye. Kehe pana e pwo a ta na e pwo me mwiihi a één, ke e te pipwotahi ne ko a één. 19He time geé uce temehi pie a ééwé, ke a mwa te a *Jenen Iitihi na e kowé, na e ne wo Padué? Caa time geé uce pihuôhi a ééwé, 206.20 1 Korénit 7.23; 1 Pétéru 1.18−19be ubwo a cuhi a bwo péékewé. Geé ne te Padué *a wâé ten, ne he ni ééwé!
7e hegi wo paulo ne te ni korénit
(Pwahamii tii: 7―14)
A pwooti ko piaten
1Mepwo é ne ko ni naado na geé pwotii bé céiiéo ne kon, ke wâé ne ko pa aiu heme time e uce piaten7.1 Time e uce piaten—ai Time lu uce pipule me êce céiu toomwo.. 2Ke me e pile a pibune, ke wo lépwo aiu, ke wâé heme muko pwo ce mwodelé, ke ni toomwo, ke wâé heme muko pwo ce aiu helé.
3Ke pa aiu, ke me e pwo a penem den ne ko ê mwoden, ke wonaa ne ko ê toomwo ne ko pa aiu hen. 4Ê toomwo, ke pwocoon me e pwo aceli nimen kon ne ko a één, be a één, ke a de pa aiu hen. Ke wonaa ne ko pa aiu; ke pwocoon me e pwo aceli nimen kon ne ko a één, be a één, ke a de ê mwoden.
5Geu nemwo pitapikeu kou beme céiu geu, lu aadomwin. Kehe te ju icehi, heme geu pwoiitihi, ha ace céiu benaamwon. Ke é alecehen, ke geu mwojuia, be koli time geu uce cile ehi a ééu, ke koli e bo tacebwénikeu wo *Caatana. 6Ana é ko pii, ke time uce ace huô, kehe ana jan me é ne tewé.
7Nimung me geé tai pwohewiiéo [na te tice mwodong]. Kehe genye te muko hegi mu ko Padué, nina e ne: Pa céiu, ke e hegi ace céiu bwomunen, ke wo pa céiu, ke uce ace céiu bwomunen.
Muko pihuô te ni muko apulie
8Kehe é pii te nina time lé uce piaten, ke ni depwele7.8 Depwele—Veuve. pie, wâé ne kolé heme lé mu pwohewiiéo. 97.9 1 Timoté 5.14Ke hemepie time uce jan me geé cile a ééwé, ke geé piaten! Wâé heme geé piaten, kojan heme tee âbé ne he pwonimewé a pibune.
107.10 Mataio 5.32, 19.9É ne pele lépwona lé caa piaten, ke woni ana é pii; time uce woéo, kehe wo Padaame: Pa apiaten, ke me time e uce cibéé ê mwoden; ke ê toomwo, ke me time e uce engen koja pa aiu hen. 11Hemepie lu pimu ité me pa aiu hen, ke e mu heme time e uce piaten, ai lu pipwopweehi me pa aiu hen. Ke pa aiu, ke me time e uce ne ê mwoden.
12Kehe é ne ko ni béén, ke é pii woéo, kehe time uce wo Padaame: Hemepie pa acéihi, ke mepie pwo êce mwoden celi time uce ê acéihi, ke me nime ê mwoden me e mu pelen, ke me time e uce ne ê mwoden. 13Ke é hemepie pwo êce toomwo celi pa aiu hen, ke time uce pa acéihi, ke me nime pa aiu hen me e mu pelen, ke me time e uce ne pa aiu hen.
14Be pa aiu na time e uce céihi, ke e mwonu Padué, wonaa mu ko ê mwoden. Ke mepwo ê toomwo na time e uce céihi, ke e mwonu Padué, wonaa mu ko pa aiu hen na e céihi. Hemepie time uce wonaa, ke ni naîwé, ke o pwohewii nina élé ité koja Padué7.14 Nina élé ité koja Padué—Grek: Ana nye mwiihi ke ana time uce wâé te Padué.. Kehe a ju bwomunen, ke te élé mwonu Padué.
157.15 Roma 14.19Ke hemepie pwo paceli time e uce céihi, ke mepie nimen me e engen, ke te jan me e pwo. Kehe é ne ha a bwomunen naa, ke pa acéihi, pa aiu, ai ê toomwo, ke caa time o uce céiu julu, be e todekewé wo Padué me geé mulie ne ha a péém7.15 Caa time o uce céiu… ai Be wâé te Padué heme lu piténelu, ai Kehe me jan ne kou, ke geu pimu ibu. Be wo Padué, ke e todekeu, beme geu piténekeu.. 167.16 1 Pétéru 3.1Wogo ê acéihi, ke é ne ha a muliheu, ke o te jan me go *celuimi pa aiu hem? Ke wogo pa acéihi, ke é ne ha a muliheu, ke o te jan me go celuimi ê mwodem7.16 Wieli a bwopiinen pie, wâé heme geu pimu ibu, beme e bo hegi a mulip wo pa béém, ai wieli wâé heme geu pimu ité, be o time uce celuimieng, hemepie geu tee piokéé.?
Geé mulie ne ha a bwomunen @ na e ne tewé
17Wâé heme geé mulie ne ha a bwomunen na e ne tewé wo Padué, ânebuhe a bwo todekewé. Ke wonaa ana é pii ati te ni acéihi. 18É he e todeko wo Padué, ke he te *tegoop go? Go te mu ha a bwomunen naa. Time uce tegoop go? Go nemwo uce pwo me pwotegoop tem!
197.19 Roma 2.25; Galat 5.6, 6.15Be te ju piticenaado ne ko a tegoop, ai me time uce tegoop. Ana pwonaado ne kon, ke me pwo ana nime Padué kon. 20Nye te pétaapwo mu he ni bwomu tenye, he e todekenye wo Padué.
21É he e todeko wo Padué, ke he go mwo te mulie ha a penem tice ja kon? Go nemwo uce pihanenaado ne ko a bwomunen naa! Ke hemepie jan me go mulie hemepie te tice celi e imwiko, ke go âcehin, be wâé. 227.22 Filémon 1.16; 1 Pétéru 2.16Be pa *apenem tice ja kon na e todeeng wo Padaame, ke e caa te ju pimu ngen, caa pa apulie te Padaame.
Ke pa apulie na caa ju pimu ngen na e caa todeeng wo Padaame, ke caa pa apenem tice ja kon de Kériso. 23Ke e pwocuhikewé wo Padué ko a cuhin na junihe ubwo, beme e pawiekewé mu he na geé mu lang. Geé nemwo â penem tice ja kon ne pele lépwo apulie.
24Lépwo bééng, genye te pétaapwo mu he bebenihe Padué, ne ha a bwomunen na nye te mu hen he e todekenye.
Nina time lé uce piaten
25Mepwo é ne ko nina time lé uce piaten, ke te tice aceli é hegi mu ko Padué. Ke é ne ha a bwo niimihinaado tong: a bwo niimihinaado na jan me mwomwohi. Be wo Padaame, ke wâé nang ne kong.
26É piniimihi pie wâé ani, wonaa mu ko ni picani na genye mu hen jenaa: Wâé ne konye, heme nye te mu he ni pétaapwo bwomu tenye. 27Hemepie go piaten me êce toomwo, ke go nemwo uce hane me go neeng. Mepie time go uce piaten me êce toomwo, ke go nemwo uce hane êce toomwo. 28Ke hemepie go piaten, ke time go uce pwo aceli ta. Ke mepie e piaten êce ewa toomwo, ke te tice ta celi e pwo. Ke hemepie lé piaten, ke lé bo mu he ni picani ne he ni mulihelé téteda he ni tan7.28 Ni mulihelé téteda he ni tan—ai Ne he ni cunu na e tuie.. Kehe woéo, ke time uce nimung me wonaa.
29Ke é pii ani, wogewé lépwo bééng: Caa cuwo a benaamwon ne ko ni nehi tan, ke wo lépwona pwo ni mwodelé, ke me lé mulie [me de Padaame] pwohewiin heme te tice mwodelé.
30Ke nina lé é, ke me lé mulie pwohewiin heme time lé uce é. Ke nina élé ha a pipwodéén, ke me lé mulie pwohewiin heme time lé uce pipwodéén. Ke nina lé pwocuhi ni naado, ke me lé mulie pwohewiin heme time uce ni delé ni naado na lé pwocuhin. 317.31 1 Ioane 2.17Lépwona lé ko âcehi ni naado pwo a bwohemwo, ke me lé mulie pwohewiin heme time lé uce âcehin, be time e uce mu a bwomune a bwohemwo ce jenaa, kehe e o âdé.
Hane me e wâékewé wo Padaame
32Kehe nimung me geé nemwo gia. Wo pana time e uce piaten, ke e pwo ni naado me de Padaame, ke e hane me e piwâéeng wo Padaame. 33Kehe wo pana e piaten, ke a pwonimen, ke e te mu ko ni naado pwo bwohemwo, ke e hane beme wâé ne ko ê mwoden. 34Pihiwon ni bwo niimihinaado ten.
Ê toomwo na time e uce piaten, ai ê nahi toomwo7.34 Ê toomwo na time e uce piaten, ai ê nahi toomwo—Grek: Ê ewa toomwo, ai Ê ukéiu toomwo, ai Ê depwele., ke lu pwo ni naado me de Padaame. Lu hane beme lu eabwé te Padaame, ke lu pinelu ati ten. Kehe ê toomwo apiaten, ke e te mu ko ni naado pwo bwohemwo, ke e hane beme wâé ne ko pa aiu hen.
35Ke é pii anaa beme é picani tewé, kehe time uce a bwopwonen me a âneule tewé. Kehe nimung me geé pipégali ana wâé beme céiu gewé me Padaame.
Nina lé ucéihi me lé piaten
36Ke mepie pwo paceli te junihe nimen ko êceli lu picihe, ke me e piniimihi pie time uce jan me e cile ehi a één7.36 Time uce jan me e cile ehi a één—Ni béé tii iitihi he pwo grek, ke e hen ni pwooti ce: Ke o tanim êje., ke o wâé heme lu piaten7.36 1re phrase—ai A céiu, ke é ne ko pa caa te ê ewa toomwo na caa piukéiu nang. Ke é hemepie wonaa, ke o woni a niide a tii 36−38: 36Hemepie e niimihi pie, time uce wâé heme mwo tee cileeng ne ha a pomwa ten, ke wâé heme e neeng me e piaten, ke time uce a naado na ta. 37Kehe icehi ana me e niimihi me ubwo ne he pwonimen pie, time e o uce pwo me e piaten wo êje, ke te wâé, heme te tice ace bépatootihi nen. 38Anaa kuti, é hemepie e ne ê naîn beme e piaten, ke te wâé, ke mepie time e uce ne ê naîn me e piaten, ke te junihe wâé kuti.. Time e uce pwo aceli ta heme lu piaten. 37Kehe wo paceli e niimihi ne he pwonimen pie, me time e uce piaten, ke me time lu uce pipule me êna lu picihe. Mepie wonaa ace bwo niimihinaado ne ha a pwonimen, ke me e te pihuô ne ko nina nimen kon, ke wâé hemepie time e uce piaten. 38Ke wonaa, wo pana e piaten me êna lu picihe, ke wâé, kehe wo pana time e uce piaten, ke te nihe wâé.
Ni depwele
397.39 Roma 7.2−3Ê toomwo, ke te céiu julu me pa aiu hen, ha a benaamwon na e mwo teko mulie hen wo pa aiu hen. Ke hemepie e mele wo pa aiu hen, ke caa te wâé ne kon me e piaten mwo me paceli nimen kon. Kehe te icehi ne he Padaame. 40Ke é ne tong, ke o te junihe wâé ne kon heme e te ju mu wonaa. Ke é pii pie, woéo mwo, ke etong a Jene Padué.
8Âpwailo me de ni déme duéé
18.1 Apostolo 15.29Mepwo é ne ko ni mewota na *pipwoâpwailo kon ne te ni déme duéé8.1 Déme duéé—Idole. Omehi mwo Démenaado ne ha a Niinaado (Vocabulaire) ha anebwén ko a tii. Lé icuhi a mewota wo lépwo apulie ne ha apwojenep. Ke time lé uce patihi a mewota na pwoâpwailo kon. Pwocoon me e temehi wo pa apulie na e pwocuhin., ke genye tai temehi, be «tai etenye a bwo temehinaado8.1 Tai etenye a bwo temehinaado—Lé pipii delé wo lépwo Korénit pie, lé tai temehi. Ke lé niimihi pie, mang a céihi telé.». Kehe [geé pipwocilekewé. Be] e pipii den a bwo temehinaado, kehe é ne ko a pipwoééhe, ke e pamwoiu ni béénye. 28.2 Galat 6.3Hemepie pwo paceli e niimihi pie e temehi ati ce naado, ke time e uce téele temehi mwo pie he me e woté ace bwo temehi nen. 3Ke mepie pwo paceli eânimen de Padué, ke wo Padué, ke e te temehieng.
48.4 Deutéronome 4.39, 6.4; Galat 4.8Mepwo é ne ko a bwo wii ne nina pwoâpwailo kon, ne te ni déme duéé, ke genye temehi pie a duéé na pipaunuhi ne pwo bwohemwo, ke te ju piticenaado ne kon. Be te tice pace céiu duéé, kehe te céiu cehi Padué. 5Pwo ni béén na lé pii pie, pwo ce duéé, ke pwo ce daame he miiden, ke é pwo bwohemwo. Ke te a juuju, be é ne telé, ke hiwon ni ‘duéé’, ke hiwon ni ‘daame’.
68.6 Éféso 4.5,6Kehe é ne tenye, ke te céiu cehi Padué Caa, na é mu kon, ke tai pwo ni naado, ke genye mulie me den. Ke te céiu cehi Padaame Iésu Kériso, na é mu kon, ke tai pwo ati ni naado, ke é mu kon na genye mulie.
Niimi nina wahin ni céihi telé
7Kehe a bwo temehinaado, ke time uce tai etenye. Ânebun, ke mwo te pwo ni béén na lé mwo teko pwoiitihi te ni déme duéé. Ke é jenaa mwo, ke hemepie lé wii ni mewota na lé pipwoâpwailo kon ne ni béén, ke pwohewiin heme te ne te ni déme duéé. Be time e uce mu mang a *pwocihe na e âbé mu he ni pwonimelé. Ke lé téne ne kolé pie ta jélé ko a wiinaado naa.
8Kehe time uce a wiinaado ana e pwo beme nye piâmwonu Padué. Hemepie time nye uce wii ace céiu wiinaado, ke te piticenaado ne kon, ke é hemepie nye wii ace céiu wiinaado, ke te piticenaado ne kon mwo.
98.9 Roma 14.13−15; Galat 5.13Te jan me geé pwo celi nimewé kon, kehe geé pipwocile ni bwopemikewé, beme time geé uce patupwo ne ha a ta pana tice niihen ne ha a céihi ten. 10Be wogo pana go temehi a juuju, ke mepie lé aliko hemepie go ko wiinaado ne pwo taap ha ace *mwaiitihi te ni duéé hauli, ke o woté ace bwomunen? Go o patupwo pana tice niihen ne ha a céihi ten8.10 Go o patupwo pana tice niihen—Be hemepie e wii, ke time e uce piténedehi a pwocihe na e âbé mu he pwonimen., me e te wii mwo ni wiinaado na lé ne me de ni déme duéé.
118.11 Roma 14.15,20Ke wonaa, mu ko a bwo ‘temehinaado’ tem, ke e o tupwo wo pa acéihi na mwo wahin nang ne ha a céihi, weeng pana e caa mele me den wo Kériso! 12Me geé pwo ana ta na wonaa ne ko lépwo bééwé, ke me geé pwotahi ne ko a céihi telé na te ju wahin, ke geé pwo ana ta ne ko Kériso. 138.13 Roma 14.21É mu ko anaa, ke hemepie a mewota, ke mepie e pwo me e tupwo wo pa bééng ko a céihi, ke time é bo uce wii mwo ace mewota, beme time é uce pwotahi ne ko pa bééng.
9E pwopain wo Paulo
19.1 Apostolo 22.17−18, 26.16; 1 Korénit 15.8−9Time uce jan me é pwo aceli nimung kon? He time uce woéo pa apostolo? Time é uce ali Iésu Padaame henye? Time uce wogewé ni acehi a penem dong ne he Padaame? 29.2 2 Korénit 3.2−3Hemepie time é uce *apostolo ne te ni béén, kehe é apostolo ne tewé. Be wogewé ni bépajuujuhi na a penem dong ne he Padaame.
Pwo mwomwon dong be pa apenem
3É hegi ne te lépwona lé pipé ne kong pie: 49.4 Luka 10.8He te tice mwomwon demu, me gemu9.4,5 Gemu—Paulo me Barnabas. Omehi a niide a tii 6. wiinaado, ke ûdu? 5He te tice mwomwon demu, beme gemu pé lu mwodemu acéihi, pwohewii ana lé pwo wo lépwo béé apostolo, ke wo lépwo ciéé Padaame, ke wo Pétéru9.5 Pétéru—Grek: Céfas.? 6Kona te wogemu cehi me Barnabas, na me gemu penem ne ko mwani, beme gemu mulie?
7É heme e â he coda wo pace céiu, ke time e uce pwocuhin me e pwocoda. Ke wo paceli e cemi ace éé tabe megele, ke kona time e uce wii ni acehin? Ai wo paceli e cile ace bwehi wota, ke kona time e uce ûdu lait mu ko a bwehi wota?
8He é pii ni naado naa, ne ha a bwomunen ne ko pa apulie? Ai ni patén mwo, ke he time e uce pii ni naado naa? 99.9 Deutéronome 25.4; 1 Timoté 5.18Be caa te tii ne he ni *patén de Moosé pie: Go nemwo pacuwohi a paaci me e wii ni ace blé heme e ko penem me dem9.9 Penem me dem—Grek: Caaite ni pidenaado..Deutéronome 25.4
He e te ju omehi cehi ni paaci wo Padué? 109.10 2 Timoté 2.6Ai e cihe beme denye? Be tii ani be me denye pie, me e penem wo pana e penem he pule, heme e céihi pie e o tii celi e cemi. Ke wo pana e tati blé, ke e céihi pie o pwo ace den mu kon.
119.11 Roma 15.27Gemu9.11 Gemu—ai Geme. cemi he ni pwonimewé ni wâé te a *Jenen Iitihi9.11 Te a Jenen Iitihi—Spirituel.. Kona o te junihe ubwo hemepie gemu hegi aceli jan ne he ni mulihemu mu ko ni dewé ne éni pwo bwohemwo? 129.12 Apostolo 20.34; 2 Korénit 11.9Hemepie lé hegi wo lépwoce béén ne he ni bwomunen naa ne pelewé, kona he time uce wogemu na me gemu o hegi?
Gemu caa cuwokowé
Kehe time gemu uce hane, kehe gemu tai pé ne komu, beme time uce cubwoni a Pwooti Wâé te Kériso.
139.13 Deutéronome 18.1−3Geé temehi ehi pie lépwona lé penem ha a *mwaiitihi, ke lé wii nina e âbé mu ha a mwaiitihi. Ke wo lépwo *apwoâpwailo, ke te pwo ni delé mu ko a bwo pwoâpwailo. 149.14 Mataio 10.10; Luka 10.7; Galat 6.6Te piwien mwo, be wo Padaame, ke e pii pie me lé mulie mu ko a Pwooti Wâé wo lépwona lé patemehi a Pwooti Wâé.
15Kehe woéo, ke time é uce hane ni bwomunen naa, ke time é uce tii ani, beme é hane ce dong. Be me o wâé ne kong heme é mele, kojan heme é patieden a watihe a pipwodéén dong9.15 Dernière phrase—Grek: O te tice pace apulie celi e pétaabwon kojaéo a pipwodéén dong naa.. 169.16 Jérémie 20.9Be é hemepie é patemehi a Pwooti Wâé, ke te tice aceli me é pipii dong ne hen, be te tice ace céiu bwopwonen, be ana ne tong. O te junihe ta ne kong hemepie time é uce patemehi a Pwooti Wâé.
17Be hemepie woéo pana é pipégali a penem naa, éa, ke me o pwo ace cuhin. Kehe te tice ace céiu bwopwonen celi me é pwo, ke é te ju pwo ana me é te pwo. 18He ace cuhiéo, ke he ade? É he é patemehi a Pwooti Wâé he te tice cuhin, é patemehi a Pwooti Wâé, kehe time é uce pé mu kon ana jan me é pé.
É pipwoeabwé te ni apulie ati
19Te tice pace pibééwé celi jan me e cuwokong me é pwo ace céiu naado. Kehe nimung me é tai pipwoeabwé tewé, beme é pébé ce apulie celi hiwon. 209.20 Apostolo 21.20−26Ke é ne pele lépwo Juif, ke é mulie pwohewii pa Juif, beme é pébé lépwo Juif. É ne ko lépwona lé mu he ni patén de Moosé, ke é ténedehi ni patén, beme é pébé lépwona lé mu he ni patén. Kehe time uce pwonaado ne kon me é ténedehi ni patén.
21Ke é ne ko lépwona time lé uce temehi ni patén, ke é mulie pwohewiin heme te tice patén, beme é pébé lépwona time lé uce temehi ni patén. Kehe te etong a patén de Padué, be é ténedehi a patén de Kériso.
229.22 2 Korénit 11.29Ke é ne ko lépwona mwo wahin jélé ne ha a céihi, ke é mulie pwohewiin heme mwo wahin jo, ne ha a céihi. É pineéo ati telé, beme é pébé9.22 Pébé—Grek: Celuimi. lépwoce béén. 23Ke é tai pwo ati ni naado naa, wonaa mu ko a Pwooti Wâé, beme é mu he ni wâé ten.
É te téte beme é piwéden
24He time geé uce temehi pie wo lépwo apitéte ha a pitai, ke lé te tai téte, kehe te wo pa bécéiuhen pana e pé a cuhin? Geé téte, ne ha a bwomunen na me geé pé ace cuhin. 259.25 Filipi 3.14; 2 Timoté 2.4−5, 4.7−8Tai lépwo ajele, ke lé picaa, ke lé pwo he necu ni béé naado. Woélé, ke lé pwo beme lé pé a cuhin na o tieden.
Kehe wogenye, ke genye pwo beme nye pé a cuhin na e o tee mu. 26É mu ko anaa, na é téte, kehe time é uce pitéte hauli. É pwohewii pa atahi mwoi, kehe time é uce tahi nge ha a puwo. 279.27 Roma 8.13, 13.14É tacebwénihi a ééng, ke é â pihuô ne kon. Be mepie time uce wonaa, ke woéo pana é patemehi a Pwooti Wâé ne te lépwo béén, ke o jan me tieéo9.27 Tieéo—Grek: Neéo ko jijen (disqualifié). Paciitihi kon me e nemwo téte ha a pitéte..
10Nemwo pipaunuhi ni déme duéé
110.1 Exode 13.21−22, 14.22−29Wogewé lépwo bééng, geé caa temehi nina e tuie ne ko lépwo watihenye10.1 Lépwo watihenye—Hiwon lépwo acéihi ne Korénit na time lé uce Juif (lépwo Isaraéla). Kehe icehi ana e pii wo Paulo pie, watihenye, be wogenye ati, lépwo acéihi ne ko Kériso, ke genye pwohewii lépwo piebehi Abérama, pa watihe lépwo Isaraéla. Omehi Galat 3.29. [ne ha a da] be e ne ânebuhelé a nii [wo Padué] beme e wéilé, ke lé tai hagéi a jié Megele. 2Ke tai woélé, ke tai puulé he céiu jélé me *Moosé, ne ha a nii, ke é ne ha a jié.
310.3 Exode 16.35Ke lé tai wii a wiinaado na céiu na e âbé mu he miiden10.3,4 Na e âbé mu he miiden—Grek: Spirituel.. 410.4 Exode 17.6; Nombres 20.11Ke lé tai ûdu mu ko a tabe na céiu na e âbé mu he miiden, ana e âcéilé, be lé ûdu mu ko a péi. Be a péi, ke wo Kériso.
510.5 Nombres 14.29−30Kehe time uce wâé te Padué a ubwo kolé, ke é mu ko anaa, na e pwo me lé mele ne ha a melé10.5 Melé—Da (désert). A duaan na ticie hen..
Nemwo pipwohewii a bele Isaraéla ânebun
610.6 Nombres 11.4,34; 1 Korénit 10.11Ke ni naado naa, ke e tehenebé, beme e habwii a bwomu tenye, beme time uce wâé tenye ni naado na ta, pwohewii ne ko lépwo ukéiu tenye:
710.7 Exode 32.6Genye nemwo pipaunuhi ni *déme duéé, pwohewii ne ko ana lé pwo ne ni béén mu kolé, be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: E tebwo a pubu apulie beme e pwowiinaado, ke e ûdu. Ke e cuwoda ke e pwolu hauli. [Ke e pipaunu a déme duéé.]Exode 32.6
810.8 Nombres 25.1−9Genye nemwo pipule hauli me ni béén, pwohewii ana lé pwo ne ni béén mu kolé, be lé mele ha a tan na céiu nina 23000 jélé.
910.9 Nombres 21.5−6Genye nemwo tacebwéni Padaame10.9 Padaame—Ni béé tii iitihi he pwo grek, ke lé pii pie: Wo Kériso., pwohewii ana lé pwo wo lépwo béélé, na lé wiilé ne ni bwien, ke lé mele.
1010.10 Nombres 14.26−38Genye nemwo pihuu, pwohewii ana lé pwo wo lépwo béélé, ke li e taunulé wo pali *âcélo ko a mele.
11Tai ni naado naa, ke e tehenebé ne kolé, beme habwii tenye, ke tii beme mi pii tenye, wogenye na caa ju acunaa me nye tehene nge ha anebwén kon. 12É mu ko anaa, ke wo pace apulie celi e mwomwohi pie e cumang, ke e pipwocile beme e nemwo tupwo.
13Tai ni tacebwén na e tookenye, ke te wonaa a bwomunen, be wo Padué, ke nina e pii, ke e te pwo. Ke time e o bo uce pwo me tacebwénikenye, koja ana jan me genye pé ne konye. Kehe e mu konye beme genye cumang, ke me genye â wie mu he ni tacebwén.
14É mu ko anaa, wogewé lépwo ju bééng, ke geé nemwo â pipaunuhi ni duéé hauli!
Céiu genye me Kériso
15É cihe pwohewii ne ko ni apulie na lé temehinaado. Geé pitauti ana é ko pii. 1610.16 Mataio 26.26−28Genye olééhi ne te Padué a mwoûdu ko a *adéihi. É heme nye ûdu, ke he time uce a bwo céiu genye ne ko a cewéhe Kériso? Heme nye eni a pwoloa na nye pipatihi, ke he time uce a bwo céiu genye me a éé Kériso? 1710.17 Roma 12.5Be wogenye na hiwon genye, ke te céiu a pwoloa tenye, ke te céiu a éénye, be genye tai eni a pwoloa na céiu.
Nemwo pimu ibu me ni duéé!
1810.18 Lévitique 7.6Geé ali a bwomu te lépwo *Isaraéla: Lépwona lé wii nina *pwoâpwailo kon ne te Padué, ke â céiu jélé me Padué. [Be a apwoâpwailo, ke a de Padué.]
1910.19 1 Korénit 8.4Ade aceli nimung me é pii? Aceli pipwoâpwailo kon, ne te a déme duéé, ke he te pwonaado ne kon? Ai ni déme duéé, ke he te pwonaado ne kolé? 2010.20 Deutéronome 32.17; Pii Beetihi 9.20Ûhu! Kehe ni naado na lé pipwoâpwailo kon, ke lé pipwoâpwailo kon ne te ni duéé me ni iténaado, kehe time uce é ne te Padué. Kehe te muhi tong me céiu gewé me ni duéé me ni iténaado10.20 Pwo mwomwon denye me nye wii a mewota na pwoâpwailo kon, kehe icehi ana nye pipwocile, me nye nemwo pwoiitihi te ni duéé.. 2110.21 2 Korénit 6.15−16Pwocoon me geé ûdu ha a mwoûdu te Padaame, ke me geé ûdu ha a mwoûdu te ni iténaado. Pwocoon me geé wiinaado pwo a taap te Padaame, ke é pwo a taap te ni iténaado. 2210.22 Deutéronome 32.21Ai nimenye me e pitaaba wo Padaame? Nihe pwo niihenye kojaeng?
Geé tai pwo ne ha a wâé te Padué
2310.23 1 Korénit 6.12Geé pii pie: «Tai ni naado, ke te tice aceli paciitihi.» Kehe time uce tai wâé. «Tai ni naado ke tai wâé», kehe time lé uce pamwoiu ni béénye. 2410.24 Roma 15.1−2Ke me te tice paceli e pihane den, kehe me hane me de pa béén.
25Wâé heme geé wii, ne ha a *pwonime na wâé, ati nina icuhi ne he jenep, kehe me time geé uce pihanenaado ne kon. 2610.26 Psaume 24.1Be a bwohemwo, ke a de Padaame, ke tai nina e pwon.Psaume 24.1
27Ke hemepie e todekewé wo paceli time uce pa acéihi, ke mepie geé âcéin, ke geé wii a wiinaado na e ne tewé, ne ha a pwonime na wâé. 2810.28 1 Korénit 8.7Ke hemepie e pii tewé wo pace céiu pie ani: «Ke a wiinaado na pwoâpwailo kon ne te ni duéé hauli», ke geé nemwo wii, wonaa mu ko pana e pii tewé, beme te wâé a pwonimen. 29É cihe ko a pwonime weeng, kehe time uce wogewé.
Kona he a pwonime pace céiu, ke e o te tauti ana é pwo na wâé? É mu ko ade? 3010.30 1 Timoté 4.4Hemepie woéo, ke é pipwo-olé te Padué ne ko a wiinaado heme é pwowiinaado, ke é mu ko ade na lé pipiiéo ko a wiinaado na é wii, he é pwo-olé te Padué ne kon?
3110.31 Kolosé 3.17Hemepie geé wiinaado, ai é heme geé ûdu, ai é heme geé pwo ace céiu naado, ke geé tai pwo beme lé o pipaunu Padué ne ni apulie. 3210.32 Roma 14.13Geé nemwo hane ace watihen me lé tupwo wo lépwo *Juif, me lépwona time uce lépwo Juif, ai ni apulie te Padué.
3310.33 1 Korénit 9.20−22Geé pwohewiiéo10.33 Geé pwohewiiéo—ai É wonaa.: É hane me wâé ne kolé ati ne he ni naado. Time é uce pihane dong, kehe é hane me wâé ati ne kolé, beme celuimilé.
11111.1 1 Korénit 4.16Geé pipwohewiiéo, pwohewiin he é pipwohewii Kériso.
a huô tenye heme nye pwoiitihi ibu
(Pwahamii tii: 11―14)
A bwo tawii puninye
2É pipii dewé, be geé mwo teko piniimiéo ati ne he ni naado, ke é ko a bwo âcehi ne ni cémun na é ne tewé11.2 Te pétaapwo pi-ité ni bwomu, he ni amu he ni pétaapwo benaamwon. É ha a benaamwon de Paulo, ke time uce wâé, heme bwali ni apuni pa aiu, ke time uce wâé me tali me tice iwo a puni ê toomwo. Be wâé heme pwoiipihi a bwomu tenye, âcehi ni bwomu telé me denye, ke me time uce tanahi lépwo béénye.. 311.3 Genèse 3.16; Éféso 5.23Kehe nimung me geé temehi pie, pa apihuô11.3―11.10 Pa apihuô; A pihuô—Grek: A punin. A bwopiine mwo a pihuô, pwohewiin heme a puninye, ke pa apihuô te a éé apulie. te ati ni apulie, ke wo Kériso; ke pa apihuô te ê toomwo, ke wo pa aiu hen; ke pa apihuô te Kériso, ke wo Padué.
4É heme geé pwotapitihi, ke wo pana e pwoiitihi, me pana e cihe ne he nii Padué heme pwo a boon, ke time e uce pipaunu Kériso, pa apihuô ten.
5Ke tai ni toomwo na lé pwoiitihi heme geé pwotapitihi, ai nina lé cihe ne he nii Padué, heme tice boolé, ke time lé uce pipaunu pa apihuô telé; ke piwien ne ko ê toomwo na e tali me tice iwo a punin. 6É hemepie ê toomwo, ke me te tice boon, ke me e tali me tice iwo a punin! Ke mepie tanim11.5,6 Mepie tanim ne ko ê toomwo—Wo lépwo Juif ânebun, ke lé tali a puni ê toomwo, heme e pwo ni huô na ta. Tali mwo ni apuni ni toomwo pwopwaaden. ne ko ê toomwo, me e tali me tice iwo a punin, ke wâé heme e ne ace bétawii na a punin.
711.7 Genèse 1.26−27Be pa aiu, ke me time e uce tawii a punin11.7 Me time uce tawii a punin—ai Time uce cuwokon me e tawii a punin.. Be weeng, ke a déme *a wâé te Padué11.7 A déme a wâé te Padué—E caa ne pa apulie wo Padué, beme e pwohewiieng, weeng Padué.; kehe ê toomwo, ke ê wâé te pa aiu. 811.8−9 Genèse 2.18−23Be time e uce tabuhi pa aiu wo Padué mu ko a éé ê toomwo, kehe e tabuhi ê toomwo mu ko a éé pa aiu. 9Ke time e uce tabuhi pa aiu me de ê toomwo, kehe e tabuhi ê toomwo me de pa aiu.
10É mu ko anaa, na ê toomwo, ke me tawii a punin: a ine a pihuô† na e mu haahin, mu ko ni *âcélo11.10 A ine a pihuô na e mu haahin mu ko ni âcélo—Time uce pwéélang ko a bwopiinen. Weengi ni béé bwo niimihi nen de lépwo béé dotéén ko a Tii Iitihi: • Ê toomwo, ke e habwii te ni âcélo pie, pwo mwomwon den, beme e pwoiitihi me pipépwooti ne he nii Padué. Ke a mwomwon naa, ke e âbé mu ko Padué. Ai, • E habwii te ni âcélo pie, e paciiti pa aiu hen. Ai, • E pipwopain koja lépwo âcélo te Caatana (ni duéé), he e mwo ko pwoiitihi. Ai, • O pwojunuun koja ni duéé, beme e piwéden kojalé..
11Kehe é ne he Padaame, ke te tie ê toomwo heme te tie pa aiu; ke te tie pa aiu heme te tie ê toomwo. 12Be pwohewii ne ko ê toomwo, e tabuhieng mu ko pa aiu, ke wonaa ne ko pa aiu, e âbeele ne pwo bwohemwo mu ko ê toomwo. Ke tai ni naado, ke tai âbé mu ko Padué.
13Geé pitauti pie, he te wâé me ê toomwo, ke me e pwoiitihi te Padué heme time e uce tawii a punin. 14He time e uce picaa na a bwomu11.14 Bwomu—Grek: La nature. Wieli a bwopiine ani pie a bwomu te ni apulie. pie, tanim heme pa aiu, ke e pwo me bwali ni apunin? 15Ke hemepie ê toomwo, ke me bwali ni apunin, ke a pipwowâé, be ni apun, ke e ne beme a bétawii na a punin. 16Ke hemepie pwo paceli muhi ten ko a bwomunen naa, kehe wogeme, ke te cemang ne kome11.16 Cemang ne kome—ai Cemang ne kong., me ni acéihi ne ko Padué.
A wiinaado te Padaame
17Hemepie é ko cihe tewé jenaa, ke time é uce piwâékewé. Be ni pitihi tewé, na me wâé ne kowé, ke geé pipwotahi ne kowé.
1811.18 1 Korénit 1.10−12Be a bécéiuhen, ke é téne pie, é heme geé pwotapitihi, ke pwo celi piehadeniiwé, ke é mwomwohi pie a juuju. 19Be wâé mwo hemepie pwo celi piehadeniiwé, be me wonaa, ke me nye alihi mu hadeniiwé, lépwona lé te pieabwé te Padué.
20É heme geé pwotapitihi, ke time uce a wiinaado te Padaame11.20 Wiinaado te Padaame—Ne pele ni bécéiuhe acéihi ne ko Iésu, ke te tice Caanilo (Sainte-Cène, Eucharistie) pwohewiikenye. Lé te wiinaado pwohewii a bwo wiinaado tenye ati he ni tan. ana geé pé. 21Be é heme geé pwowiinaado, ke geé wele, ke wo pa céiu, ke menen, ke wo pa céiu, ke e te junihe ûdu. 22Te tice pomwa tewé me geé pwowiinaado me ûdu? Ai geé tééti a puapulie te Padué, ke geé pwo me tanim lépwona te tice delé? He me é pii tewé pie woté? Me é piwâékewé? Ûhu! É ne ha a bwomunen naa, ke time é uce piwâékewé.
Âne a wiinaado te Padaame
23Be woéo, ke é hegi mu ko Padaame, ke é pacémunikewé kon pie: É ha a bwén na icueng hen, ke e pé a pwoloa wo Padaame Iésu.
2411.24−25 Mataio 26.26−28; Maréko 14.22−24; Luka 22.19−20Ke e pipwo-olé te Padué, ke e ebii, ke e pii pie: «Ani, ke a ééng na me a dewé. Geé pwo ani beme geé pipaniimiéo.»
2511.25 Exode 24.6−8; Ébéru 8.8−13Ke é alecehe a wiinaado, ke e pé a mwoûdu ko tabe megele, ke e pii pie: «A mwoûdu ce, ke a inenaado ko a *piapwo na mwo coho, na e pwo wo Padué, ko a cewéhung. [Be o wonaa a bwo ne na a péém ne ha awiemewé me weeng.] É téteda heme geé ûdu, ke geé pwo beme geé pipaniimiéo.»
26Be é téteda heme geé eni a pwoloa ce, ke me geé ûdu ha a mwoûdu, ke geé patemehi a bwo mele te Padaame die ko a bwo mwojuia ten.
Pininim
2711.27 Ébéru 10.29É mu ko anaa, ke wo pana e eni a pwoloa te Padaame, ai e ûdu ha a mwoûdu ten, heme time e uce pipwoiipieng, ke e pwotahi ne ko a éé Padaame ke a cewéhen. 28Geé muko pétaapwo pininim ânebuhe a bwo wiinaado me ûdu. 29Be wo pana e eni a pwoloa ke e ûdu ha a mwoûdu, heme time e uce temehi a éé Padaame11.29 Time e uce temehi a éé Padaame—Alo ni bwopiinen: Ai, Time e uce temehi pie, céiu jélé me ni acéihi béén na lé wiinaado me ûdu, be céiu a éé apulie, a éé Kériso. Ai wieli, Time e uce temehi pie ana e ûdu me wii, ke {a ine} a éé Kériso me a cewéhen, he e mele me denye; ke a naado na te junihe iitihi., ke wo panaa, ke e te pébé a tautinaado ne kon.
30É mu ko anaa, ke hiwon nina tice niihelé, ke cunu jélé mu hadeniiwé, ke hiwon nina lé mele. 31Ke mepie genye te pitauti ni bwomu tenye, ke time e o uce tautikenye wo Padué. 3211.32 Ébéru 12.5−6Ke heme e tautikenye ke e pwo me genye mwomwon wo Padaame, beme time nye uce pwocuhinaado me ni apulie pwo a bwohemwo.
33Ke anaa, wogewé lépwo bééng, é heme geé pitapitikewé beme geé pwowiinaado, ke geé piucéikewé. 34Ke mepie mene pace céiu, ke e pwowiinaado ne pelen, be heme geé pitapitikewé, ke me time e uce tautikewé wo Padué.
É ne ko ni béé naado, ke é bo pii hemepie é âdé pelewé.
12Ni âpipati te a Jenen Iitihi
1É ne ko ni âpipati12.1 Âpipati—A bwopiine ani pie, a niihenye me a bwo temehinaado na e ne tenye, beme nye penem me Padué, me pamwoiu ni acéihi (talent, aptitude, capacité). te a *Jenen Iitihi, wogewé lépwo bééng, ke nimung me geé temehi ni naado naa.
212.2 Habakuk 2.18−19É bwolihi, ke mwo te time geé uce téele temehi Padué. Be lé pwo me geé piâ ité ne ni apulie, ke geé tee âcehi ni *déme duéé na tice mulie kolé12.2 Tice mulie kolé—Grek: Huuhu jélé.. Ke pwocoon dewé me geé nelé.
312.3 1 Ioane 4.2−3É mu ko anaa, na nimung me é patemehi tewé a naado na céiu: Hemepie pwo paceli e cihe mu ko a Jene Padué, pwocoon me *piapwo Iésu. Ke te tice paceli jan me e pii pie: «Wo Iésu, ke Padaame!», heme time uce é mu ko a Jenen Iitihi.
Te céiu a Jenen Iitihi na e ne
412.4 Roma 12.6Muko pétaapwo pwo ni âpipati na ne, kehe te céiu a Jenen Iitihi na e ne. 5Muko pétaapwo pwo ni bwo pipwoeabwé ko ni penem, kehe te céiu Padaame na nye penem den. 6Muko pétaapwo pwo ni penem, kehe te céiu Padué na e pwo ni penem ne konye ati. 7Ke e muko pétaapwo ne ni âpipati a Jenen Iitihi beme wâé ne konye ati:
8Ke wo pa céiu, ke e hegi mu ko a Jenen Iitihi a bwo temehinaado;
Ke wo pa céiu, ke e hegi mwo, te é mu mwo ko a Jenen Iitihi, a pwooti ko ana e habwii ten ne ha a jenen.
9Ke wo pa céiu, ke e hegi a céihi, ke te é mu mwo ko a Jenen Iitihi.
Ke wo pa céiu, ke e hegi, ke te é mu ko a Jenen Iitihi beme e pwo me tieden ni cunu.
10Ke wo pa céiu, ke e pwo ni *pipwojunuun.
Ke wo pa céiu, ke e cihe ne he nii Padué.
Ke wo pa céiu, ke e temehi me e pineitééhi nina e âbé mu ko a Jenen Iitihi, ke nina time uce âbé mu kon.
Ke wo pa céiu, ke e temehi cihe he ni pwooti na te pi-ité12.10 Ni pwooti na te pi-ité—Ni pwocihe na time nye uce cémun ne kon, na nye pipaunu Padué kon. Wieli a ju pati apulie, wieli a pati ni âcélo (omehi 1 Korénit 13.1), wieli time uce a ju patinye..
Ke wo pa céiu, ke a bwo piocihe ne ni pwooti naa.
1112.11 1 Korénit 7.7Kehe te a Jenen Iitihi na e tai pwo ninaa. Ke e muko pétaapwo patihi pwohewii ana te nimen kon.
Céiu genye me Kériso
1212.12 1 Korénit 10.17Be piwien ne ko a éé apulie, be te céiu, kehe hiwon ni béé duaan mu kon, beme lé pwo ace éé apulie. Hemepie junihe hiwon jélé, kehe icehi ana lé tai mu ha a éé apulie na te céiu. Ke te piwien mwo ne mwo ko Kériso. 1312.13 Galat 3.28Be wogenye mwo, ke tai puukenye ko a Jenen Iitihi, beme céiu genye ne ha a één, heme ni *Juif ai nina time uce ni Juif, ai ni *apenem tice ja kon, ai heme ni apulie na time uce ni apenem tice ja kon; kehe genye tai ûdu mu ko a tabe na céiu na a Jenen Iitihi, beme céiu genye me weeng.
14Be a éé apulie, ke time uce ace céiu duaan mu kon, kehe hiwon ni piduaan. 15Hemepie pa a apulie, ke me e pii pie: «Woéo, ke time uce pa i apulie, ke é mu ko anaa, ke pwohewiin heme time é uce mu ha a éé apulie», kehe e teko mu ha a éé apulie. 16Hemepie e pii na a pwojééne pie: «Woéo, ke time uce pa naamii apulie, ke é mu ko anaa, ke pwohewiin heme time é uce mu ha a éé apulie», kehe e teko mu ha a éé apulie! 17Hemepie ati a éé apulie, ke me tai a naamii apulie, ke genye o woté ace bwo téne nen? Hemepie ati a éé apulie, ke me tai a pwojééne, ke genye o woté ace bwo téne ne ni ûdenaado?
Te céiu a één
18Kehe e te muko ne ni piduaan ne ha a éé apulie wo Padué, ke te é ne ha ana te nimen kon. 19Hemepie te ju a céiu duaan mu ko a één, ke time uce a éé apulie na hején.
20Be hiwon ni piduaan, ke te céiu a één. 21A naamii, ke pwocoon me e pii te a i apulie pie: «Time uce pwonaado ne kom!» Ai a puni pa apulie, ke pwocoon me e pii te ni a apulie pie: «Time uce pwonaado ne kowé!»
22Kehe icehi ana nihe pwonaado ne ko ni piduaan ne ha a éé apulie na nye niimihi pie tice niihelé. 23Ke genye te nihe pipwocile ni duaan na nye niimihi pie time uce ju pwonaado ne kon. Ke genye te junihe pipwopweehi ne ko nina time genye uce alihi. 24Ke time genye uce wonaa ko a bwo pipwopweehi ne ko ni duaan ne ha a éénye na jan me nye alihi. Kehe e te pwo a éé apulie wo Padué me wonaa, 25beme te tice aceli pineitééhi ne ha a éé apulie. Tai ni piduaan ne ha a éé apulie, ke lé muko pétaapwo picilelé. 26Hemepie cunu ace céiu duaan mu ko a éé apulie, ke tai ati ni duaan ne ko a éé apulie, ke lé tai mu he ni picani me weeng. Hemepie ace céiu duaa apulie, ke me piwâéeng, ke tai ni piduaan, ke lé tai pipwodéén me weeng.
Ni béé penem na e ne wo Padué
2712.27 Roma 12.5Wogewé, ke a éé Kériso, ke muko pétaapwo wogewé, ke ni piduaan ne ha a één. 2812.28 Éféso 4.11−12Ke wo Padué, ke e ne, pele ni acéihi me:
Lépwo bécéiuhen, ke wo lépwo *apostolo;
Lépwo béalohen, ke wo lépwo *péroféta [na lé pébé a pwooti mu pele Padué];
Lépwo béciéhen, ke wo lépwo apwocémun.
Ke é nelang, ke pwo:
Lépwona lé pwo ni naado na pwojunuun;
Lépwona lé pwo me wâé ni cunu;
Lépwona lé picani te ni béén;
Lépwona lé pipé ni béén;
Lépwona lé cihe he ni pwooti na te pi-ité.
29Lé te tai pwo apostolo? Lé te tai pwo péroféta? Lé te tai pwocémun? Lé te tai pwo ce pipwojunuun? 30Te tai ne telé me lé pwo me wâé ni cunu? Lé te tai cihe he ni pwooti na te pi-ité? Lé te tai piocihe? Ûhu! 3112.31 1 Korénit 14.1Geé hane me etewé ni âpipati na ubwo.
Ke é bo habwii tewé mwo a pwaaden na junihe wâé.
13A pipwoééhe
1Hemepie é cihe
he ni pwooti te ni apulie
ke ni *âcélo,
ke me tieden dong a pipwoééhe,
ke é te ju pwohewii
a kiloon na taii,
ai a mekapwa na tanahi13.1 Mekapwa na tanahi—Grek: Cymbale na pwo tihin..
213.2 Mataio 17.20Hemepie etong
me é cihe ne he nii Padué,
ke me é temehi
nina e ha aduwo,
ke me etong
ati a bwo temehinaado,
ke me etong ati a céihi,
beme é pitaatééhi
ni amu ne ni juwole,
ke hemepie time uce
eânimung de ni béén,
ke te ju piticenaado ne kong.
3Hemepie é patihi ni dong
ne te nina menelé,
ke me é ne a ééng
beme cini13.3 Beme cini—ai Beme é pipii dong. Time uce pwéélang he pwo grek.,
ke hemepie time uce
eânimung de ni béén,
ke te ju piticenaado ne kong.
He ade a pipwoééhe?
4A pipwoééhe,
ke e ucéihi,
ke e picani te ni béén,
ke time e uce pitaaba,
ke time e uce pipii den,
ke time uce upwonimen.
5A pipwoééhe,
ke time e uce pwo celi tanim,
ke time e uce pihane den,
ke time e uce okéé,
ke time e uce cile ni ta
na lé pwo ne kon ne ni béén.
613.6 Roma 12.9Time e uce pituume ko a ta,
kehe e pituume ko a juuju.
713.7 1 Pétéru 4.8A pipwoééhe,
ke e pineuhi ati,
ke e cile a céihi
na ati he ni bwomunen,
ke e mu ucéihi ati,
ke e pé ne kon ati.
E te mu dieli mwo
8Ke time e uce mele
a pipwoééhe.
Ke o tieden ni pwooti
na pii ne he nii Padué.
Ke o tieden ni pwooti
na te pi-ité.
Ke o tieden
a bwo temehinaado.
9Ke genye te ju temehi
a céiu duaan.
Ke genye te ju pii
a céiu duaan
ne he nii Padué.
10Ke hemepie e bo âbé
ana ju wâé,
ke bo tieden
ana time uce hején.
11He mwo woéo
pa cuwo nahi ewa,
ke é cihe pwohewii
pa cuwo nahi ewa,
ke é niimihi pwohewii
pa cuwo nahi ewa,
ke é pitautinaado pwohewii
pa cuwo nahi ewa.
Ke he é caa apulie,
ke caa nebwén na é pwohewii
ni bwomu te pa cuwo nahi ewa.
12Be é jenaa,
ke time genye uce alihi ehi,
ke nye alihi pwohewiin
ne ha apiocile na caa au.
Kehe é alecehen,
ke genye bo ju alihi gaale.
Ke é jenaa,
ke é te ju temehi a céiu duaan.
Kehe é alecehen,
ke é bobe temehi13.12 É bobe temehi—Grek: Nye bo alieng gaale ne ha a ju bwo weeng. pwohewiin
he e temehiéo wo Padué.
1313.13 1 Tésalonik 1.3Lé mu lépwo naado ce cié:
a céihi,
a piuca,
ke a pipwoééhe.
Kehe ana junihe piubwo
hadenii ninaa,
ke a pipwoééhe.
14A bwopwone lupwo alo âpati
114.1 1 Korénit 12.31, 14.39Geé hane ânebun a pipwoééhe ne ha ati ni naado na geé pwo.
Wâé mwo heme te junihe nimewé ko ni âpati na e ne na a *Jenen Iitihi, ke e mu hadenii ninaa, ke a âpati ko a cihe ne he nii Padué. 2Be, me go cihe he ni pwooti na te pi-ité, ke time go uce cihe te ni apulie, kehe go cihe te Padué. Be te tice paceli e temehi nina go pii, be é mu ko a Jenen Iitihi na go pii nina e ha aduwo.
3Heme go cihe ne he nii Padué, ke go cihe te ni apulie: Go pamwoiulé, ke go paûmiêlé, ke go pwopweehi ne kolé. 4Heme go cihe ha a pwooti na te pi-ité, ke go te pipamwoiuko. Kehe me go cihe ne he nii Padué, ke go pamwoiu ni acéihi.
5Nimung me geé tai cihe ha a pwooti na te pi-ité, kehe te junihe nimung me geé tai cihe ne he nii Padué. He go cihe ne he nii Padué, ke wâé mwo kojan heme go cihe ha a pwooti na te pi-ité, ju icehi hemepie e piocihen, beme e pamwoiu ni acéihi.
Pamwoiu ni acéihi
6Hemepie é tuie lé pelewé, wogewé lépwo acéihi bééng, ke me é te ju pacihekewé cehi ha a pwooti na te pi-ité, ke é bo woté ko ace bwopwonen me é pamwoiukewé? Ûhu, wâé heme é pébé a pwooti na geé temehi, ne ha a bwo pwopune tong, ai é ne ha a pwooti ko a bwo temehinaado, ai é ne ha a pwooti na é pébé céiikewé ne he nii Padué, ai é ne ha a pwooti ko ana e habwii tong wo Padué ne ha a jenen. Be ati ninaa, ke ni bwopwonen me picani tewé.
7Hemepie ni pihenyebi, ke me pwo a patin, pwohewii ne ko a oopwé ai a gitar, hemepie time uce téne ehi ni patin celi pi-ité, ke genye o woté ko ace bwo temehi na ace maa nyebi14.7 Ace bwo temehi na ace maa nyebi—ai Ace bwo pineitééhi nen. celi e ko pwo? 8Ke mepie a tutu, ke me e pwo ace patin celi time uce wâé, woo na e bo pipwopweeng me e â ko pa? 9Te piwien ne mwo kowé, hemepie é mu ko a patiwé, ke me time geé uce ne ace pwooti celi me temehi ehi, ke genye bo woté ace bwo temehi na aceli geé ko pii? Be geé teko ju cihe nge ha a puwo.
10Te junihe hiwon ni pwooti pwo a bwohemwo, kehe te tice aceli piticenaado ne kon. 11Hemepie time é uce temehi ace pwooti, ke é o coho ne pele paceli e ko cihe, ke weeng, ke pa coho ne tong. 12Wogewé mwo, be te junihe nimewé ko ni âpati na e ne na a Jenen Iitihi, geé hane me hiwon ne tewé ninaa beme pamwoiu ni acéihi heme geé pimu ibu.
Piocihe beme lé temehi
13É mu ko anaa, ke wo pana e cihe ha a pwooti na te pi-ité, ke me e pwoiitihi beme ne ten me e piocihe. 14Be é hemepie é pwoiitihi ha a pwooti na te pi-ité, ke a jenung14.14 Jenung—ai Jenen Iitihi. ke e pwoiitihi, kehe a bwo temehinaado tong, ke te tieden. 15Ade aceli me é pwo? É bo pwoiitihi ko a jenung, kehe é o pwoiitihi mwo ne ha a bwo temehinaado tong. É bo pwonyebi ha a jenung, kehe é o bo pwonyebi mwo ko a bwo temehinaado tong.
16Be é hemepie go pipwo-olé te Padué ne ha a jenem, ke e o woté a bwo hegi nen pie «Amen14.16 Amen—Wâé heme wonaa!» wo pana e mu pelem ne ha a pwopwoiitihi tem? Be time e uce temehi celi go ko pii. 17Go pwo ni pwopwoiitihi na junihe wâé, kehe time o uce pamwoiueng ne ha a céihi ten.
18É pipwo-olé te Padué mu ko ana é cihe ha a pwooti na te pi-ité koja wogewé ati. 19Kehe me nye pwotapitihi, ke nimung me é pii celi nim ce pwooti mu ko a bwo temehinaado tong, beme é pacémunihi mwo ni béén, kojan hemepie 10000 ce pwooti ha a pwooti na te pi-ité.
Ni pwooti na ité ke a inenaado
2014.20 Éféso 4.14Lépwo bééng, geé nemwo alihi pwohewii ne ko ni nahi ewa ne ha a bwo tautinaado. Kehe é ne ko a ta, ke me wogewé ni cuwo nahi ewa, kehe é ne ko a bwo tautinaado, ke me wogewé lépwo apulie. 2114.21 Ésaïe 28.11−12Caa te tii ne he ni tii iitihi pie, e pii wo Padaame pie:
É bo cihe te a puapulie ce
ha a céiu pwooti na te pi-ité,
me ha a pati ace céiu puapulie.
Kehe o te piwien
be time lé o uce tabemiéo.Ésaïe 28.11−12
22Kehe é ne ko ni pwooti na te pi-ité, ke a inenaado, time uce é ne ko lépwo acéihi, kehe é ne ko lépwona time lé uce céihi.
A bwo cihe ne he nii Padué, ke a inenaado, time uce é ne ko lépwona time lé céihi, kehe é ne ko lépwo acéihi.
2314.23 Apostolo 2.13Hemepie lé taineibulé wo lépwo acéihi, ke mepie lé tai cihe ha a pwooti na te pi-ité, ke me lé tehenebé wo lépwoce apulie celi te tice aceli lé temehi, ai lépwoceli time uce lépwo acéihi, ke lé o pii pie wogewé lépwo apiolo!
2414.24 Ioane 16.8Ke hemepie lé tai cihe ne he nii Padué, ke mepie pwo paceli time uce pa acéihi ai paceli te tice celi e temehi, ke me e tehenebé, ke e téne ne kon ni pwooti telé ati, ke e temehi ni ta pwo ten. 25Nina e ha aduwo ne he pwonimen, ke te ju tai mu ha a pwaale, ke e bo tidihi jilin beme e pipaunu Padué, ke e pii pie: «A juuju pie wo Padué, ke e pelewé!»
Bwomu tenye heme nye pipitikenye
2614.26 1 Korénit 12.8−10He ade aceli me pwo, wogewé lépwo bééng, heme geé pitaineibukewé?
E pébé ace nyebi wo pace céiu;
Ke e pacémunihi14.26 Pacémunihi—A bwopiinen pie, pipépwooti ne he nii Padué ko a junuu a Jenen Iitihi (prophétiser). Be nye wonaa heme nye pipune, heme e péékenye na a Jenen Iitihi. wo pace céiu;
Ke wo pace céiu, ke e pii ana e habwii ten wo Padué;
Ke e cihe ha a pwooti na te pi-ité wo pace céiu;
Ke e piocihen wo pace céiu.
Kehe tai ninaa, ke a bwopwonen beme pamwoiu ni acéihi. 27Hemepie pwo celi lé cihe ha a pwooti na te pi-ité, alo ai cié, kehe lé muko pétaapwo cihe, ke me pwo paceli e piocihen. 28Ke hemepie te tice celi lé piocihen, ke genye nemwo cihe. Kehe me nye te picihe tenye, ke genye cihe te Padué.
2914.29 1 Tésalonik 5.21É ne ko lépwo péroféta, ke alo ai cié lépwoceli lé cihe. Ke me lé tauti14.29 Lé tauti—A bwopiinen pie, picihe ko ace bwo mulie hen. Ai, Pitautieng. wo lépwo béén. 30Ke hemepie e hegi ace pwooti mu ko Padué wo pace céiu, ke e nemwo cihe wo pa bécéiuhen.
31Te jan me geé tai cihe ne he nii Padué, muko pétaapwo wogewé, beme tai pacémunihi, ke pamwoiuhi. 32A jene pa péroféta, ke e te ténede pa péroféta. 33Be wo Padué, ke time uce pihauli nang, kehe e ne a au ke belece.
Bwomu te ni toomwo
3414.34 1 Korénit 11.3; 1 Timoté 2.12Ke ni toomwo, ke me lé nemwo cihe ne he ni *mwotapitihi, pwohewii ati ne pele ni acéihi, be time uce ne telé me lé cihe. Kehe me lé ténedehi, pwohewii ana e pii mwo ne ni *patén de Moosé. 35Hemepie nimelé me lé temehi ace céiu naado, ke wâé heme lé tahimwo ni aiu helé ne he ni pomwa telé. Be é ne ko ê toomwo, ke time uce wâé heme e cihe ne he ni pitihi te ni acéihi14.34,35 Ne ha a niide a tii 11.5, ke e pii wo Paulo pie, pwo mwomwon de ni toomwo me lé pipépwooti ne he nii Padué. Time uce wâé te Paulo me lé pacuwohi a pwoiitihi, ke me lé tahimwohi a bwo pwopune, ai heme lé pwojepule. É ha a benaamwon de Paulo, ke ni toomwo juif, ke time lé uce picaa me lé pine ni patén de Moosé, pwohewii ana lé pwo ne ni aiu. Omehi mwo note ko 1 Timoté 2.11−12..
36He é mu pelewé he na e wie mulang a pwooti te Padué? Ai te é ne tewé cehi celi e âbé beme dewé? 3714.37 1 Ioane 4.6Hemepie pwo paceli e mwomwohi pie pa péroféta, ai me e neeng bé na a Jenen Iitihi, ke me e temehi pie ana é ko tii me dewé, ke a pihuô te Padaame. 38Ke é hemepie pwo paceli time e uce temehi ninaa, ke wonaa be time e uce temehieng wo Padué14.38 Time e uce temehieng wo Padué—ai Time geé uce pipéce ne kon..
39Wonaa, wogewé lépwo bééng, ke geé hane me geé cihe ne he nii Padué, ke geé nemwo pacuwohi a cihe ha a pwooti na te pi-ité. 40Kehe me tai pwo ne ha au, ke é ne ha a bwomunen na me wâé.
15a bwo mulie cemwo mu ha amele
(Pwahamii tii: 15)
E caa mulie cemwo wo Kériso
1É paniimihi tewé, wogewé lépwo bééng, a Pwooti Wâé na é caa patemehi tewé. Ke geé caa hegi, ke geé ko mulie ne hen. 2Ke é mu ko a Pwooti Wâé naa, ke e bo celuimikewé, hemepie geé temehi ne he ni bwomunen na é patemehi tewé. Ke hemepie time uce wonaa, ke o te ju piticenaado ne ko a céihi tewé.
315.3 Ésaïe 53.5−12É caa ne tewé a pune na é caa hegi. Weengi ana junihe pwonaado ne kon:
E mele wo Iésu Kériso
ne ko ni ta pwo tenye,
pwohewii ana tii
ne he ni tii iitihi.
415.4 Mataio 12.40; Apostolo 2.24−32Ke neduwoeng.
Ke e mulie cemwo
ha a béciéhe ni tan,
pwohewii ana tii
ne he ni tii iitihi.
515.5 Mataio 28.16−17; Luka 24.34Ke e âbeeti Pétéru15.5 Pétéru—Grek: Céfas. (Ke a céiu nii Pétéru.) Omehi a Ioane 1.42.,
ke wo lépwo 12 *apostolo.
6Ke é alecehe anaa,
ke e âbeeti lépwona
wédenihi nina 500 acéihi.
A ubwo kolé, ke lé mwo teko mulie, kehe wo lépwo béén, ke lé caa mele.
715.7 Luka 24.50É alecehen, ke e âbeeti Cang,
ke tai lépwo apostolo.
E âbeeti Paulo
815.8 Apostolo 9.3−6Ke é alecehelé ati, ke e âbeetiéo pwohewii pa bénebwéne ewa15.8 Pwohewii pa bénebwéne ewa—Grek: Pwohewiin he picileéo ânebuhe a bwo tuie tong. Wieli lé pitoii nii Paulo, mu ko a bwo pwotahinaado ten ne ko lépwo acéihi, ânebuhe a bwo céihi ten ne ko Kériso.. 915.9 Éféso 3.8; 1 Timoté 1.15Be woéo pana junihe wahin jo koja lépwo apostolo. Ke time uce jan me toii kong pie pa apostolo, be é pwotahinaado ne ko ni acéihi ne ko Padué. 1015.10 2 Korénit 11.23Kehe é mu ko a *pipwoééhe tice ja kon de Padué, ke é mu ha a bwomunen naa. Ke a pipwoééhe tice ja kon den ne kong, ke time uce piticenaado ne kon, be é te junihe penem wéden kojalé ati. Time uce woéo, kehe a pipwoééhe tice ja kon de Padué na e kong.
11Ke wonaa hemepie woéo ai woélé, ke weengaa kuti a Pwooti Wâé li geme pipatemehi tewé, ke li geé céihi ne kon.
E bo pwo me nye mulie cemwo
12Ke hemepie geme patemehi pie e mulie cemwo mu hadenii nina lé mele wo Kériso, ke woté? Be lé pii wo lépwo béén mu kowé pie, te tice mulie cemwo te nina lé caa mele. 13Hemepie te tice mulie cemwo te nina lé mele, ke wieli time e uce mulie cemwo mwo wo Iésu Kériso! 14Ke mepie time e uce mulie cemwo wo Iésu Kériso mu hadenii ni amele, ke ana geme cihe kon, ke o te ju piticenaado ne kon, ke a céihi tewé mwo, ke o te ju piticenaado ne kon. 15Hemepie ni amele, ke time lé uce mulie cemwo, ke anaa, ke a bwopiinen pie wo Padué, ke time e uce pwo me e mulie cemwo mu ha amele wo Kériso. Ke é ha a bwomunen naa, ke wogeme lépwo agele, he geme pii pie wo Padué, ke e pwo me e mulie cemwo mu ha amele wo Kériso.
16Be mepie time lé uce mulie cemwo nina lé mele, ke time e o uce mulie cemwo wo Kériso. 17Ke mepie time e uce mulie mu ha amele wo Kériso, ke o te ju piticenaado ne ko a céihi tewé. Ke mwo te wogewé he ni ta pwo tewé. 18Ke élé ité koja Padué ni acéihi ne ko Kériso na lé caa mele. 19Hemepie te ju a mulie ce cehi, na genye céihi ne ko Kériso, ke wogenye ni apulie na te junihe ta ne konye.
Pa bécéiuhen na e mulie cemwo
20Ke weengi ana a juuju: E caa mulie cemwo mu hadenii nina lé mele wo Kériso, pa atabuhi ko a tii âdaanu: inen pie o hiwon nina lé o mulie cemwo. 2115.21 Roma 5.12Be a mele, ke e âbé mu ko pa apulie na te céiu nang, wo *Adamu. Ke te é mu mwo ko pa apulie na te céiu nang, wo Kériso, na e âbé a mulie cemwo te ni amele. 22Pwohewiin he lé tai mele be céiu jélé me Adamu, ke te piwien mwo ne he Kériso, be lé bo tai mulie be céiu jélé me weeng.
2315.23 1 Tésalonik 4.16; Pii Beetihi 20.5Ke e caa mi pamulipi Kériso mu ha amele wo Padué, be pa bécéiuhen. Ke e bo tai pamulipikenye mwo, ni apulie te Kériso, heme e mwojuia cemwo ne mwo éni pwo bwohemwo wo Kériso15.23 A bwopiinen he pwo grek pie: O bo tai pwo te ati ni apulie, ne ha ati ni pétaapwo amu telé.. 24Ke é ha anebwén kon, ke e bo tanahi taabwon ati ni pihuô na ta na e konye wo Kériso. Ke e bo ne a pihuô he daame te Padué Caa.
2515.25 Mataio 22.44Be wâé heme e pihuô dieli hemepie wo Padué, ke e ne ati lépwona lé pwotahi ne kon, haahi ni an. 2615.26 Pii Beetihi 20.14A bénebwénen na e bo tanahi taabwon, ke a mele.
2715.27 Psaume 8.7Be wo Padué, ke e tai ne haahi ni an.Psaume 8.7
Kehe ati ninaa, ke te wo Padué na e ne te Kériso a pihuô ne ko ati ni naado. 28Hemepie lé tai mu haahi ni pihuô ten, ke wo pa Naîn, ke e bo mu haahi ni pihuô te pana e ne ten a pihuô. Be me wonaa, ke bo wo Padué na e pihuôhi ati ni naado.
Geé ûmiê!
29Hemepie te pwo ace céiu bwomunen, ke lé o pwo de wo lépwona puulé me de nina lé mele? Hemepie time lé uce mulie cemwo nina lé mele, ke é mu ko ade na lé pwo me puulé me delé15.29 Puulé me de nina lé mele—Wieli lé wonaa wo lépwo béén, ha a benaamwon de Paulo. Kehe icehi ana te tice pwooti ko a bwomunen naa, ne ha a céiu duaan ko a Tii Iitihi.?
3015.30 Roma 8.36Ke wogeme, ke é mu ko ade na geme teko mu he ni naado na abwobwo téteda he ni benaamwon?
31É téteda he ni tan, ke é tee âmwonuhi a mele. A juuju pie é te junihe pipwodéén kowé, wogewé ni bééng, ne he Kériso Iésu, Padaame henye. 3215.32 Ésaïe 22.13Hemepie te ju icehi me de a mulie pwo a bwohemwo, na é pwopa ne ko ni ‘wota apiaba’ ne Éféso, ke ade aceli é o pé mu kon? Hemepie nina lé mele, ke me time lé uce mulie cemwo, ke genye pwowiinaado, ke genye ûdu, be é meé, ke genye o mele.
33Geé pipwocile! Be: «Lépwo béénye na ta jélé, ke lé pwotahi ne ko ni bwomu tenye na wâé.» 34Geé mwojuia mwo ne he ni bwomu tewé na wâé, ke geé nemwo pwo nina ta. Be time lé uce temehi Padué wo lépwo béén mu kowé. É pii anaa beme tanim gewé.
Éé apulie na mwo coho
35Ke wieli go o pii tong pie: «Lé woté ace bwo mulie cemwo telé, ne nina lé caa mele? Ke é he ace de éé apulie celi lé mwojuia cemwo ne hen?» 3615.36 Ioane 12.24Wogo pa apulie na te tice celi go temehi! Be a pidenaado na go cemi, ke e o mi mele ânebuhe ace bwo cim nen. 37Ke ana go cemi, ke time uce a acuwo, kehe te ju a pidenaado, a pide blé ai ace céiu pidenaado. 38Ke wo Padué, ke e ne te a pidenaado naa ace één celi te nimen kon, ke muko pétaapwo ni pidenaado, ke e ne ni één na time uce piwien.
39Ke time uce piwie ni éé nina lé mulie, be ni apulie ni béén, ke ni wota ni béén, ke ni meni ni béén, ke ni ikua ni béén.
40Pwo nina élé he miiden, ke te pwo mwo nina élé pwo bwohemwo. Ke time uce piwie a bwo wâé ne nina élé he miiden, me nina élé pwo bwohemwo. 41A céiu, ke a pwéélang ko a téale, ke a céiu, ke a pwéélang ko a wole, ke ni béén, ke ni pwéélang ko ni ceni. Ke ni ceni, ke time uce piwie ni pwéélang hen.
Ana e mulie cemwo
42Ke o te piwien mwo ne ko a mulie cemwo te nina lé mele. Nina neduwohi he pule, ke lé mele. Ke nina mulie cemwo, ke time lé o bo uce mele mwo.
4315.43 Filipi 3.20−21Ana neduwohi, ke caa piticenaado ne kon, kehe ana e mulie cemwo, ke te junihe wâé. Ana neduwohi, he te ju tice niihen, ke e mulie cemwo he pwo niihen. 44Ana neduwohi, ke a éé apulie, ke é alecehen, ke o a éé apulie na mwo coho. Be te pwo a éé apulie, ke te pwo mwo a jenen.
Adamu me Kériso
4515.45 Genèse 2.7Be caa te tii ne he ni tii iitihi pie: Pa bécéiuhe apulie, wo Adamu, ke e hegi a mulie.Genèse 2.7
Pa bénebwéne Adamu, wo Kériso, ke a Jenen na e ne a mulip. 46Kehe a éé apulie na mwo coho, ke time uce a bécéiuhen, kehe a éé apulie. Ke e bo âbé alecehen a éé apulie na mwo coho.
47Wo Adamu, pa bécéiuhe apulie na tabuhieng mu ko a pule, ke e mu pwo bwohemwo. Kehe e âbé mu he *miiden wo Kériso, ‘pa béalohe apulie’.
48Be wo Adamu, ke tabuhieng mu ko a pule, ke lé pwohewiieng ni apulie, na lé mu pwo bwohemwo. Kehe wo Kériso, ke e âbé mu he miiden, ke lé pwohewiieng ni apulie na lé mu he miiden. 49Genye pwohewii pa apulie na tabuhieng ko a pule. Alecehen, ke genye bo te pwohewii mwo pa apulie na e âbé mu he miiden.
Nye pieda dieli mwo
50Weengi ana é pii tewé, wogewé ni bééng: Time lu o uce taa ha a *Mwametau te Padué a éé apulie, ke a cewéle. Be nina nyaale tieden, ke te tice delé ha a *mulie dieli mwo.
5115.51 1 Tésalonik 4.15−1715.51−52 Mataio 24.31Geé téne ehi, be é patemehi tewé ana te junihe pwojunuun na e ha *aduwo: Time genye o uce tai mele15.51 Wieli e niimihi wo Paulo pie, e o epin ko mwojuia mwobé wo Kériso, heme lé mwo te mulie wo lépwo béén acéihi. Omehi 1 Tésalonik 4.15−17., kehe o tai taatéékenye 52ju a benaamwon, na piipwong ni naamiim, ha a bénebwéne pati a tutu. Be o cuu a tutu, ke nina lé mele, ke lé o mulie cemwo, ne ha a mulie na tice anebwén kon. Ke wogenye, ke o taatéékenye. 5315.53 2 Korénit 5.4Be wâé heme e mele a éé apulie, ke me taatééhi, ke me e mulie15.53 Grek: Wâé heme ana nyaale, ke e cuwohe ana time uce nyaale.. 5415.54 Ésaïe 25.8Ke mepie taatééhi a éé apulie, ke me e mulie15.54 Grek: Wâé heme ana e mele, ke me cuwohe ana time e uce mele.. Ke é nelang he na o bo pacuwohi a pwooti na tii pie:
E piwéden koja a mele
a mulie cemwo.Ésaïe 25.8
5515.55 Osé 13.14Wogo a mele, ke e wé a niihem?
Wogo a amele,
ke bo woté ko ace bwo pwotahi
ne kome mwo15.55 Ke bo woté ko ace bwo pwotahi ne kome mwo?Grek: a Où est ton aiguillon??Osé 13.14
5615.56 Roma 7.13A ju junuu a mele ne konye, ke ana e âbé mu ko ni ta na genye pwo. A junuu a ta, ke e âbé mu ko [ana time nye uce mulie ehi ne he] ni *patén de Moosé. 57Genye pipwo-olé te Padué, na e ne tenye me nye piwéden dieli mwo, mu ko Padaame henye, Iésu Kériso!
58Ni ju bééng, geé cumang me te tice celi e patupwokewé. Geé penem beme wâé ngen ana nime Padué kon, heme geé ko temehi pie a penem dewé, ke time uce piticenaado ne kon ne he Padaame.
16Ni béé pihuô te Paulo
Âpati me de lépwo Iérusaléma
116.1 Roma 15.25−26; 2 Korénit 8.1−9É ne ko a mwani na taineibuhi me de ni acéihi ne *Iérusaléma, pwohewii ana é pii te ni acéihi ne Galat, ke geé pwo mwo. 2Tai é he ni bécéiuhe tan ne ha a naadenitan, ke muko pétaapwo wogewé, ke geé neité ce mwani celi geé caa ko piwâam kon ne pelewé, beme time geé uce ucéihi ace bwo tehene lé tong, ke me geé bo taineibuhi ce mwani.3Wâé heme geé pipégali ni apulie, beme lé pé ngen ce âpati tewé ne Iérusaléma. Ke é hemepie caa woéo lang, ke é16.3 É—ai Geé. bo nelé ngen ne pehi ce tii, beme *pajuujuhi pie wogenye na genye pahedelé. 4É hemepie wâé me é ân, ke geme bo tai miengen.
É pipwopweeéo beme é engen
516.5 Apostolo 19.21É bo âdé pelewé, alecehe a bwo pitahagéi na a province Macédoine tong. 616.6 Roma 15.24Wieli é o mwo mu pelewé ha ace céiu benaamwon, wieli ati a benaamwon ko ta-amu. Ke geé bo ne tong ce bépwonen ne he celi me é â lang. 7Be time uce nimung me é ju alikewé heme é âdé, kehe é piniimihi pie me mwo pwo ace benaamwon celi me é mwo mu pelewé, hemepie te nime Padaame.
8Kehe é o te mu Éféso die ha a tan ko Pentekote16.8 Tan ko Pentekote—A pipwodéén ko pitii âdaanu. Omehi mwo a Tan ubwo ne ha a Niinaado (Vocabulaire) ha anebwén ko a tii., 916.9 Apostolo 19.8−10; 2 Korénit 2.12be pwo a pomwa na ubwo na tehi ne ko a penem na wâé, kehe hiwon lépwona lé cubwoniéo.
1016.10 1 Korénit 4.17Hemepie e tuie lé wo Timoté, ke geé hegieng ehi, beme wâé ne kon, be e penem me de Padaame pwohewiiéo. 1116.11 1 Timoté 4.12Ke me te tice paceli e téétieng, kehe geé ne ten ce bépwonen beme e mwojuia mwobé die pelong heme wâé a pwonimen. É o ucéieng me lépwoce béénye celi lé o âbé.
1216.12 1 Korénit 3.6É ne ko pa béénye Apolos, ke é te cuwo ko pii ten pie me e âdé pelewé me lépwo béénye, kehe time uce nimen me e âdé ni16.12 Time uce nimen me e âdé ni—Wieli time uce ana nime Padué kon me e pwome engen.. Kehe e bo âdé, hemepie e bo tooli ace bwo âdé ten.
Bénebwéne pwooti
13Geé ûmiê! Ke geé *cumang ne ha a céihi, ke geé mwoiu! 14Ke me tai ni naado ne pelewé, ke me tai pwo ne ha a pipwoééhe.
1516.15 1 Korénit 1.16Nimung me é pii tewé a céiu naado: Geé te temehi pie wo Stéfanas, ke ni apulie mu ha a pwomwoiu ten, ke ni bécéiuhen na lé céihi ne Akaï, ke lé penem me de ni acéihi. 16Ke wogewé mwo, ke geé ténede ni apulie na pwohewiilé, ke ni apulie na lé te junihe penem me woélé.
17É pituume ko a bwo âbé te Stéfanas, ke wo Fortunatus me Akaïkus, be lé wodehikewé ne pelong, ke lé pamwoiuéo. 18Be lé paûmiêhi a jenung, ke a jenewé. Geé pwo me wâé tewé ni apulie na wonaa jélé!
Bépinelé
1916.19 Apostolo 18.2,18,26Ni acéihi ne province Asia, ke lé pwobwocu tewé. Akilas me Priscile, me nina lé taineibulé ne pelelu, ke lé pwobwocu tewé ne he Padaame. 20Tai lépwo acéihi na élé éni, ke lé pwobwocu tewé.
Geé pimwomwaaukewé heme geé pipwobwocu tewé, pwohewii nina pibéélé.
21Woéo Paulo pana é tii ko a ing a bwocu ce.
2216.22 Galat 1.8−9Mepie pwo paceli time uce eânimen de Padaame Iésu Kériso, ke me e mu ha apwohi16.22 E mu ha apwohi—Ke a bwopiinen pie Geé neeng ité koja a pimu ibu tewé.!
Maranata: Âbé go Padaame!
23Ke me a pipwowâé te Padaame Iésu, ke me tai mu pelewé ati!
24Ke tai e pelewé ati a pipwoééhe tong, ne he Kériso Iésu.
Adéikewé!