Ruk

Aboedɨ Hoafɨ Ruk ai sürü papɨmarandɨ

1

Ruk ai Sisas tükümefiyu ranahambo Tiofirusɨmbo sürü papɨmarandɨ

1Tiofirus, karɨhasɨ se adükarɨ nindou-anafɨ. Nindou afɨndɨ ai nɨne-moatükunɨ God ai yɨhoefɨ mbusümo ramareandɨ ranahambo dɨboadofe sürü papɨmbo mehomo. 2Sapo nindou dɨdemo weaŋgurühɨ hondü Sisasɨndɨ ratüpurɨ ahamundɨ hɨmboarɨnambo hoeiru mburumbo aboedɨ hoafɨ wataporɨmborümunɨ marundɨ ranahamboemo ai sürü papɨru marundɨ. 3Ro wandɨhoarɨ muŋguambo moatükunɨ ndorɨhoeimbɨ weaŋgurühɨ tükümefeyo ra tüfoarɨhe fɨfɨrɨmarɨheandɨ. Ranɨmboane asu, Tiofirus, sɨhambo ranɨ-moatükunɨ tüküfe-tüküfe marandɨ ranahambo dɨboadofe sürü papɨmbo ro hohoanɨmoyahanɨ mayoa aboed-ane masahɨ. 4Ro randɨheandanɨ anɨmbo asu se muŋguambo moatükunɨ sɨhambo yamundɨmarɨhunɨnɨ ra tüfoarowandühɨ fɨfɨrɨmbɨrowanda sahehea.

Son tüküfemboayu ranahambo sünambeahɨndɨ nendɨ ai Sekaraiambo hoafɨmayundo

5Herot ai Sudia-yafe bogorɨmbofi nüŋguambe nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Sekaraia ai Godɨmbo sesɨ sɨheferambo nindoumbofi manüŋgu, aiana Godɨmbo sesɨ sɨhoemo-rundeimbɨ Abaisa-yomondɨ sɨrambeahɨndɨyu. Ahandɨ nɨmorehɨndɨ ndürɨ ra Erisabetɨyo ai-amboanɨ Aronɨndɨ sɨrambeahɨndɨyo. 6Yimbu ai Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ hamɨndɨ nɨmbafembo Adükarɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyafeihɨ süŋgurɨne marɨnandɨ. 7Erisabet ai purüsɨyo hayamboyo ranɨmbo ai Sekaraia-dɨbo nɨmorɨ kefekoate nɨmbafembo boagɨrɨmayafe. 8Mamɨ sɨmboanɨ Sekaraiandɨ sɨrɨhündɨ ratüpurɨmbo si tüküfeyoambe sesɨ sɨhefe ra Godɨndɨ hɨmboahü ramareandɨ. 9Sapo Godɨmbo sesɨ sɨheferambo dɨbonɨmbo ranɨ hohoanɨmo süŋgumbo ahambo dɨbonɨmemondowa Godɨmbo sɨhefembo fondɨwamɨ fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ mandɨfembo Adükarɨndɨ worɨ ranambe kefuai mahüfu. 10Ranɨyo fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ-mayo ranai hai tɨkɨrandühɨ horoambe nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai weindanɨ nɨmboeimbo Godɨmbo dɨdɨbafɨyeihɨ burɨmayei.

11Ranɨyo asu refeyoambe Adükarɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ahambo-so tüküfi fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ mandɨfe fondɨ warɨhondanɨ manüŋgu. 12Ranɨyu Sekaraia ai hoeirirɨ haya hepünɨfi yɨhɨmbo sɨsɨrɨmefiyu. 13Ŋga asu sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai hoafɨyundowohü yahuya, “Sekaraia, se yɨhɨmbondamboyafɨ! God ai sɨhafɨ dɨdɨbafɨfe hoafɨ hɨmborɨyumboani. Asu sɨhafɨ nɨmorehɨ Erisabet ai sɨhafɨ nɨmorɨ nderɨmɨndɨmboe. Rananɨmbo se ahambo ndürɨ Son kaboadɨworɨ. 14Nɨmorɨ ranai tükündɨfiyuanɨ se afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndamboyafɨ asu nindou amurɨ ranai-amboanɨ afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndeimboyei. 15Nindou ranai ana Adükarɨndɨ hɨmboahü ndüreimbɨ hondündümbui. Aiana yowanɨ wain asu ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ bia ra ndümündümbui. Ahambo hondɨ ai wakemɨndɨmbo yaŋgɨrɨyoambe Yifiafɨ Aboedɨ ranai ahandɨ fiambe yadɨdündɨfemboe. 16Rananɨmbo ai Israerɨhündɨ nindou afɨndɨ ranaheimbo God ahei Adükarɨ-mayu ranahambo sowana hɨhɨndeirɨ ndemündündürɨ ŋgumbui. 17Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ, ahandɨ ndürɨ Eraisa ramefiyu nou, yahurai ŋgɨnɨndɨ ndemündü haya Adükarɨmbohünda ai boatei horombondüfi ŋgumbui. Aiana afɨndɨ mam-anemo asu nɨmor-anemo asükai mamühɨndeapura aboedɨ-aboedɨndafu, nindou Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-yei-rɨhündeimbɨ aheimbo hɨhɨrɨndeiranɨ mbumundɨ hohoanɨmo süŋgundɨhi, asu anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Adükarɨ ai kosɨmbo-mayu ranɨmbo dɨdɨboadondearümbui,” mehu.

18Sekaraia ai sünambeahɨndɨ nendɨ-mayumbo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Asu ro nüŋgundɨhe fɨfɨrɨmandɨhe ranɨ-moatükunɨ ra anɨhondayo amboanɨ? Roana ndeara boagɨrɨyamboanahɨ asu wandɨ nɨmorehɨ amboanɨ boagɨrɨyomboane,” mehundowamboyu. 19Sünambeahɨndɨ nendɨ ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro Gebrier-anahɨ nda. Roana Godɨndɨ ŋgusümboaranɨ-anahɨ nɨmboa arɨhandɨ. Aiyu wambo koamarɨhendɨra sɨhambo aboedɨ hoafɨ hoafɨmbo makosahɨ. 20Se moai wandɨ hoafɨ ra anɨhondümbo-rowandɨ ranɨmbo-hünda yafadühamɨ tapɨ nɨmbafɨ ŋgafɨmbo ranɨ-moatükunɨ ra tükündɨfemboe. Nɨnɨ-sɨmboanɨyo God ai dɨbonɨmayu ranɨ-moatükunɨ ra anɨhondümbo tükündɨfemboe,” mehundo.

21Ranɨ-moatükunɨ ranai refeyoambe nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sekaraiambo weindanɨ nɨmboeimbo hɨmboyahündowohü hohoanɨmoyeihɨya, “Ai nɨmboe Godɨndɨ worambe gedühɨ anüŋgu?” masei. 22Ai weindanɨ tüküfi huhü aheimbo moai hoafɨ karearü, ŋga wanɨ. Ranɨyei asu ai rarɨhi hohoanɨmoyeihɨya awi Sekaraia ai nɨne awambo moatükunɨ ahandɨ hɨmboahümbo Godɨndɨ worɨ ranambe hoeire hayamboyu rawefiyu masei. Ai aheimbo nɨnɨ hoafɨ akɨdou hoafɨyokoate-yundürühɨyu asu ai moanɨ ahandɨ warɨnambo yaŋgɨrɨ sɨsamɨra wakɨmareandɨ.

23Godɨndɨ worambe Sekaraia ai sapo nɨne-moatükunɨ refe ratüpurɨmbo-mayu ratüpurɨ ra moendɨre hayamboyu asu ai ŋgoafɨna mahu. 24Ranɨ-moatükunɨ ranai refe hayamboyo-ane ranambe ahandɨ nɨmorehɨ Erisabet ranai warandühumbɨyo haya asu ai moai hondahüfeimbɨ amoamo ranambe worɨ hɨnɨŋgɨre ho, ŋga wanɨ. 25Ai yare hoafɨyowohü yahoya, “Haponda ndeara bɨdɨfɨranɨ hondü Adükarɨ ai wambo hɨpoamboreandɨrɨhü ai wandɨ amoanɨŋgɨ nindou hɨmboahü meŋgoro ra raguanamboareandɨ,” meho.

Sünambeahɨndɨ nendɨ ranai Mariamboya Sisas ndowarɨndɨmboyafɨ mehundo

26Erisabet ai 6 amoamombo nɨŋgoambe God ai sünambeahɨndɨ nendɨ ahandɨ ndürɨ Gebrier ranahambo Gariri hɨfambe ŋgoafɨ ahandɨ ndürɨ Nasaret ranɨnambo koamarɨherü. 27Ai mahu ra nɨmorehɨ sapo nindowenihɨ ahandɨ ndürɨ Sosepɨmbo momo kümarɨhindɨ ranahambo hoafɨ semündü hayamboyu. Sosep ranai ana adükarɨ bogorɨ Defitɨndɨ amoao-yomondɨ sɨrambeahɨndɨyu. Ŋga asu nɨmorehɨ-mayo ranahandɨ ndürɨ ana Mariayo. 28Sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai nɨmorehɨ ranahambo-so tüküfi hoafɨyundühɨ yahuya, “Karɨhasɨ. Adükarɨ ai se-dɨbo nüŋgumbo sɨhambo aboedɨ-aboedɨmareanɨnɨ,” mehundo.

29Ranɨyo asu Maria ai sünambeahɨndɨ nendandɨ-mayo hoafɨ ra hɨmborɨyo haya asu ai afɨndɨ hohoanɨmoyowohü nɨne-moatükunɨ hoafɨ yahurai ra yahohaya hoafɨmayo. 30Sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranai ahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Maria, se ranɨmbo yɨhɨmbondamboyafɨ, ŋga God ai sɨhambo ŋgusüfoambe aboedɨ fufurɨfoareanɨnɨmboani. 31Ŋga rananɨmbo se warandühumbündafɨ hawa nindowenihɨ nɨmorɨ ndowarɨndɨfɨ mbunda asu se ahandɨ ndürɨ Sisas kaboadɨworɨ. 32Aiana adükarɨ hondünduanɨ ahambo moanɨ Nɨmoamo Hamɨndɨ Hondündɨ nɨmorani mbɨseimboyei. Rananɨmbo asu Adükarɨ God ranai ahambo bogorɨmbondirɨmbui sapo ahandɨ amoao Defit ramefiyu süŋgu. 33Rananɨmbo ai koadürümbo-koadürümbo Sekopɨndɨ ahuirɨ mamɨyei bogorɨmbondɨfi nüŋguhü, ahandɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ŋgɨrɨ moendɨndo,” mehundo.

34Maria ai sünambeahɨndɨ nendɨ-mayu ranahambo hoafɨyondowohü yahoya, “I, ranɨ-moatükunɨ ra nüŋgunde yahurai tükümandɨfea? Asu roana nindowenihɨkoate-anahɨsɨ!” mehondowamboyu. 35Asu sɨmborɨ ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Yifiafɨ Aboedɨ ranai sɨhafɨ fiambe tükündɨfenɨnɨhü anɨmbo asu Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai sɨhambo gabudɨboadeanɨnɨmboe. Ranɨmbo-hündambo anɨmbo asu sürühoeimbɨ nɨmorɨ ranahambo Godɨndɨ Nɨmor-ani mbɨseimboyei. 36Awi se hɨmborɨyafɨ, sɨhafɨ mbu Erisabet amboanɨ ŋgɨrɨ nɨmorɨ wakɨndamɨndo masei boagɨrɨmayoa, ŋga haponda warandühumbüyo haya 6 amoamo homboane. 37Ŋgɨrɨ God ai nɨnɨ-moatükunɨ refekoate-ndu,” mehu. 38Asu Maria ai sɨmborɨ hoafɨyowohü yahoya, “Ro Adükarɨndɨ ratüpurɨya-rɨhandeimb-anahɨ, ŋga se hoafɨmayafɨ süŋgu ai moanɨ rambɨreandamboane,” mehondowamboyu asu sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ndamefiyu.

Maria ai Erisabetɨmbo ndüfosimbo maho

39Ranɨ-sɨmboanɨ Maria ai botɨfe naporamɨndɨ haya nɨmai ŋgoafɨ mamɨ Sudia hɨfɨ wafuambe anaŋgo ranɨnambo mahafo. 40Ranɨyo asu ai Sekaraiandɨ worambe ho haya farɨfe hafo Erisabetɨmbo hɨhɨfɨmarandɨ. 41-42Erisabet ai Maria hɨhɨfɨmarandɨ ra hɨmborɨyo-ambe asu mare ranambe nɨmorɨ ai ahandɨ furambe saŋgurɨmbo botɨfi piyu marandɨ. Ranɨyo asu Erisabetɨndɨ fiambe Yifiafɨ Aboedɨ ranai tüküfeyowohüyo, ai puküna hoafɨ karɨhoehü hoafɨyowohü yahoya, “God ai sɨhambo aboedɨ-aboedɨmareanɨnɨ muŋguambo nɨmorehɨmbo refendürɨkoate-mayu nou. God ai nɨmorɨ ranahambo amboanɨ aboedɨ-aboedɨrirɨmboani! 43Awi adükarɨ moatükunɨ wambo tükümefeyondɨrɨ. Ŋga wandɨ Adükarɨndɨ hondɨ ai wambo hoeifendɨrɨmbo tükümefeyo. 44Awi se hɨmborɨyafɨ, asu ro sɨhafɨ-mayo hɨhɨfɨ hoafɨ ra kefoendühɨ hɨmborɨhamɨndɨhühɨyahɨ asu nɨmorɨ wandɨ furambe asaŋguru ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyuhü hohorɨpɨ-hohorɨpɨmayu. 45Adükarɨndɨ hoafɨ ra se anɨhondümbo-ndowandühɨ ana, asu se hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndafɨ sapo ranɨ-moatükunɨ ranai anɨhondü sɨhambo tükündɨfenɨnɨmboe,” mehondo.

Maria ai Godɨmbo herüna kakɨsaomarɨrɨ

46Maria ai yahoya,

“Ro wandɨ ŋgusüfoambe ra Adükarɨmbo adükar-ani sa hohoanɨmoayahɨ.

47Asu wandɨ hohoanɨmoambe ranai Godɨmboya

wandɨ Aboedambo-reandɨrɨ-randeimbani yaho hɨhɨfɨ-hɨhɨfayo.

48-49Ro ahandɨ ratüpurɨya-rɨhandeimbɨya hehea moanɨndɨ nɨmorehɨyahɨ,

ŋga asu ai wambo hohoanɨmoyuhü ndondomareandɨrɨ.

Hapondanambe peyo haya süŋgunambo gogu aho ranambe amboanɨ

nindou ai wambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfümb-anafɨ mbɨseimboyei,

nɨmboe sapo Adükarɨ Hamɨndɨ God ai wambo adükarɨ moatükunɨ ramareandɨ ranɨmbo-hünda.

Ahandɨ ndürɨ ra moanɨ sürühoeimbane.

50Ŋga asu ahandɨ hɨpoambofe hohoanɨmo ranana nindou dɨdɨyei ahambo ahɨnarɨhorɨ

ranaheimbo-so boagɨrɨ tühünɨmbo rande yagodɨmboe.

51Ai ahandɨ warɨ ŋgɨnɨndɨ ranambo adükarɨ ratüpurɨ ratüpurɨmayu.

Ai nindou afɨndɨ-afɨndɨyeimbɨ ranaheimbo ahei hohoanɨmo nɨne moaruwai amarondürɨ

ranɨ kameihɨ bukürümafoareandürɨ.

52Ai bogorɨ nindou-memo ahamundɨ nɨmarɨfondɨ wamɨnɨndɨ hɨfɨnɨ hemoafoareapurɨ.

Ranɨyo asu nindou ndürɨkoate-memo ranahamumbo nɨmoamo sepurɨmündü botɨmareapurɨ.

53God ai nindou wembomboyeimbɨ ranaheimbo aboedɨ moatükunɨ yimbureandürɨ

asu nindou napombü-mayei ranaheimbo nɨnɨ akɨdou-amboanɨ warambefendürɨkoate koamarɨhendürɨ.

54Ai ahandɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ Israer ranaheimbo mafarɨhendürɨ ra

sapo horombo hoafɨyu masɨhendɨ ranɨ süŋgumboyu hɨpoambomareandürɨ.

55Ai Abraham asu ahandɨ ahuirɨ mamɨ ranaheimbo hoafɨyondürɨmbo

koadürümbo-koadürümbo ra hohoanɨmoyu masɨhendɨ ranɨ süŋgumboyu ramareandɨ,”

meho.

56Maria ai ŋgɨmɨ amoamo Erisabetɨ-dɨbo nɨŋgo hɨmboyo asu ai ŋgoafɨna asükaiyo hɨhɨrɨfe maho.

Erisabet Sonɨmbo maserɨmɨndo

57Erisabet ai ahandɨ nɨmorɨ semɨndɨmbo si tükümefeyondowamboyo asu ranɨ-sɨmboanɨ ai nindowenihɨ nɨmorɨ maserɨmɨndo. 58Nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨmbo worɨ yimburɨhindeimbɨ ranɨyei asu ahandɨ wahorɨ mamɨyomo muŋguambo Adükarɨ ai nɨne aboedɨ ranɨ-poanɨmbo moatükunɨ ahambo ramareandɨ ra hɨmborɨyeihehi ai Erisabetɨmbo ŋgusüfoambe hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmehündo.

59Nɨmorɨ ranai mamɨ wikɨyu hayamboyuwane, asu ai ahandɨ fihoearɨ kefetɨrɨhefe mburɨmbo afɨndandɨ ndürɨ süŋgu Sekaraiambofi kafoefimboani sei hehi mahei. 60Ŋga asu ahandɨ hondɨ ai hoafɨyowohü yahoya, “Yowanɨ! Ahandɨ ndürɨ ana Son anɨmbombiyu-wamboane,” mehondürɨ. 61Ranɨyei asu ai ahambo hoafɨyeihɨ seiya, “Asu seana sɨhafɨ sɨrambe moai yahurai ndürɨ ana yaŋgoro,” masahündo. 62Ranɨyei asu ai ahandɨ afɨndambo warɨnambo yaŋgɨrɨ hoafɨyeihɨ ndürɨ nɨnɨ nɨmorɨ ranahambo kamaboadɨhorɨ masahündo. 63Sekaraia ai sürü papɨmbo moatükunɨfihɨ ndürɨ pareandühɨ yahuya, “Ahandɨ ndürɨ ana Son-ani,” mehuamboyei. Asu moanɨ nɨmboe yahurai muŋguambo ai hepünɨmehindɨ. 64Refeyowohüyo asu moanɨ ranambe hamɨndɨ Sekaraia ai asükaiyu hoafɨ ra wataporɨmbo-randühɨya Godɨmbo aboed-ani yahu hoafɨmayu. 65Ranɨyo asu nindou ŋgoafɨ akɨmɨ amarei ranai yɨhɨmbo sɨsɨreandürühɨyo, asu ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ranɨ hoafɨ ranai Sudia hɨfɨ wafuambe ŋgoafɨ anaŋgo ranɨ-amboanɨ ho-ho marandɨ. 66Muŋguambo nindou ai ranɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi hohoanɨmo kɨkɨrɨhündühɨ düduyahindühɨ seiya, “Nɨmorɨ ra nɨnɨ moatükunɨ nahurai nɨmorɨ tükümandɨfia?” masei. Ai rarɨhi fɨfɨrɨhindɨ Adükarɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai ai-dɨbo anɨŋgo ho.

Sekaraia ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmayu

67Sonɨndɨ afɨndɨ Sekaraiandɨ fiambe Yifiafɨ Aboedɨ ranai farɨfehüyo asu ai Godɨndɨ hoafɨ ra yare hoafɨyuhɨ yahuya,

68“Awi sɨhɨrɨ Israerɨ-yafe God Adükarɨ ranahambo aboed-ani mbɨsefomboane.

Ai ahandɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo farɨhefendürühɨ aheimbo aboedambofe-ndürɨmbohünda makusu-ani.

69Ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ amoao Defitɨndɨ sɨrambeahɨndɨyu

ai sapo nindou ŋgɨnɨndɨ sɨhefɨmbo aboedambofe-munɨmbo-mayu ranahambo dɨbonɨmayundo.

70Ai ahandɨ sürühoeimbɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ süŋgu

horombo hoafɨyu masɨhendɨ hoafɨ ra süŋgumareandɨ.

71Ranɨ hoafɨ ra yahurai yare hoafɨyuhɨ yahuya

ai nindou sɨhefɨmbo hürütümb-anei.

Asu yɨboarukoarɨhimun-anei ranahei ŋgɨnɨndɨ warambeahɨndɨ

aboeda hündɨhemunümbui yahu hoafɨyu masɨhendɨ.

72Ai sɨhefɨ amoao mamɨmbo hɨpoambondeandürümbui.

Asu ahandɨ hoafɨ hoafɨyu fɨramündü masɨhendɨ ranahambo hohoanɨmondümbui.

73Sɨhefɨ amoao Abrahamɨmbo ai dabarɨfihɨ hoafɨyu masɨhendɨ.

74Ai sɨhefɨ hürütümbɨyei warambeahɨndɨ aboedambo hürühefemunühɨ,

asu ai sɨhefɨmbo ahandɨ ratüpurɨ yɨhɨmbo sɨsɨrɨfekoate ratüpurɨmbo ra süŋgurɨhi yahombo hoafɨyu masɨhendɨ.

75Asu rananɨmbo sɨhɨrɨ yaŋgɨrɨ nɨmboefambe amboanɨ,

sɨhɨrɨ moanɨ sürühehundeimbɨndefɨ mbundɨhu,

aboedɨ mbumundɨ hamɨndɨ ahandɨ hɨmboahü muŋguambo si aho ra nɨmboefomboane.

76-77Haponda, wandɨ nɨmorɨ, sɨhambo ana

Nɨmoamo Hamɨndɨ Hondündɨ hoafɨ hoafɨyafɨ-randeimb-anafɨ mbɨseimboyei.

Seana Adükarɨmbohünda horombondafo ŋgafühɨ ahambohünda nafɨ dɨdɨboadondowandühɨ

ahandɨ nendɨ ranaheimbo ahei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi yahohü

moaruwai hohoanɨmo-ambeahɨndɨ aboedambofe-ndürɨmboani yahombohünda.

78God ahandɨ hɨpoambofe hohoanɨmonambo

sɨmborɨ si nahurai koaboadeanda kodɨmboe.

79Rananɨmbo nindou yɨfɨmbo yɨhɨmboyeihɨ nɨmbɨ nɨmaroanɨ anɨmboei

aheimbo si boakɨboadeandürɨmboe.

Asu rananɨmbo sɨhefɨmbo aboedɨ nɨmarɨmbo nafɨ nafuindamuna ŋgemboyefɨ,”

Sekaraia ra mehu.

80Süŋgunambo Son ai adükarɨyuhümbo asu Yifiafɨ Aboedɨ ranai-amboanɨ ahandɨ fiambe ŋgɨnɨndɨ tükümefeyo. Ai hu nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ nüŋgu humbo Israer so boatei weindahɨ tükümefiyu.

2

Maria Sisasɨmbo maserɨmɨndo

(Matyu 1:18-25)

1Ranɨ-sɨmboanɨ Romɨ-yafe adükarɨ bogorɨ Sisar Ogastas ai muŋguambo nindou ranɨhündambo ai ndürɨ semɨndɨmbo hoafɨ ra hoafɨyu masɨhendɨ. 2Kwirinius ai Siria-yafe bogorɨmbofi nüŋguambeyo muŋguambo nindou ranaheimbo ndürɨ semɨndɨmbo ra boatei tükümefeyo. 3Ranɨyei asu muŋguambo nindou ranai mamamɨ ahandɨhoarɨ ahandɨ ndürɨ semɨndɨmbohünda ahandɨ ŋgoafɨ hondü ranɨnambo hei marɨhündɨ.

4Ranɨyu asu Sosep ai-amboanɨ Gariri hɨfambe Nasaret ŋgoafɨhündɨ botɨfi haya adükarɨ bogorɨ Defitɨmbo sahorɨmɨndeimbɨ ŋgoafɨ Betrehem Sudia hɨfambe anaŋgo ranɨnambo mahu. Sapo ai Defitɨndɨ sɨrambeahɨnd-ani. 5Ranɨyo asu Maria ranahambo Sosepɨmbo semündümbo momo kümarɨhindɨ ranɨ-dɨbo ndürɨ semɨndɨmbo mahu. Ranɨyo asu Maria ranai warandühumbɨyo. 6Ranɨyo asu ai Betrehem ŋgoafɨhü nɨmbafeambe Maria ai ahandɨ nɨmorɨ wakemɨndɨmbo si ranai ndeara bɨdɨfɨranɨ tükümefeyo. 7Ai ahandɨ amoŋgo nɨmorɨ ra wakɨrɨmɨndɨ haya nɨmorɨ-yafe hoearɨnambo hɨmonderɨ mbura burmakauyei sesɨ hɨpɨrambe mafoarerɨ. Sapo nindou aporambo worɨ ranai nindou fondɨ muŋgu sɨmoŋgorɨmayeiambo wambo.

Sünambeahɨndɨ nendɨ ai sipsip hɨfandɨru-rundeimbɨmbo Sisas tükümefiyu hoafɨ sowandümo mahomo

8Ranɨ hɨfɨhü sipsip hɨfandɨru-rundeimbɨ ai ahamundɨ sipsip fufurundümo homo moanambühɨ hɨfandɨrundürühɨ mamɨ nɨmbɨ-memo. 9Adükarɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ahamumbo-so tüküfihüyu asu Adükarɨndɨ hɨmboamupui-randeimbɨ si ranai ahamumbo boakɨmafoareapurɨ. Ranɨyomo asu ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo yɨhɨmbo sɨsɨrɨmefundɨ. 10Ŋga asu sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ranahambo yɨhɨmbondɨmboemo. Ro ndanɨmboahɨ nda sɨhamumbo aboedɨ hoafɨ sahamɨndɨmboanahɨ. Ranɨ-moatükunɨ hoafɨ rananɨmbo adükarɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ ndemɨndɨ muŋguambo nindou ranaheimbo tükündɨfemboe. 11Ndanɨ-sɨmboanɨ Defitɨndɨ ŋgoafɨ Betrehem ranɨhü nindou sapo sɨheimbo aboedambofe-ndürɨmbo-mayu ranahambo hondɨ ai wakɨmarɨmɨndo. Ai nindou God dɨbonɨmeindo Krais Adükarɨ ranani. 12Ŋga asu rananɨmbo se ahambo anɨhondümbo randu yahurai fɨfɨrɨndüwurɨ. Se hoeindüwuranɨ nɨmorɨ ranai hoearɨnambo hɨmondɨhefimbɨ burmakau-yei sesɨ hɨpɨrambe foerümbui,” mehupurɨ.

13Ranɨyo asu hoafɨ nɨŋgoambe sünambeahɨndɨ ami-yomondɨ nendɨ ranai tüküyafu sapo sünambeahɨndɨ nendɨ ŋgorü-mayu ranɨ-babɨdɨmbo nɨŋgomombo Godɨmbo aboed-ani yahomo hoafɨyomondühɨ yahomoya,

14“God nɨmoamo hamɨndɨ hondü anüŋgu ranahambo aboed-ani mbɨseiamboane.

Nɨmorehɨ nindowenihɨ hɨfɨ ndanɨhü anɨmboei ranaheimbo ŋgusüfo afurɨfimbɨ hohoanɨmo segodürɨmboane.

God ai aheimbo ŋgusüfo pareandürühɨ siyaofindürühani,”

mehomo.

Sipsip hɨfandɨru-rundeimbɨ nindou ranai homo Sisasɨmbo hoeimarüwurɨ

15Sünambeahɨndɨ nendɨ ranai ahamumbo sowahɨndɨ botɨyafu sünambe hafomondane, sipsip hɨfandɨru-rundeimbɨ nindou-memo ranai ahamundɨhoarɨ bogo hoafɨ fɨründümondühɨ yahomoya, “Awi sɨhɨrɨ Betrehem ŋgoafɨnambo ŋgefɨ sapo ranɨ-moatükunɨ tükümefeyo ra hoeindɨhu Adükarɨ ai hoafɨmemunɨ süŋgu,” mehomo. 16Ranɨyomo asu ai nɨmai ranɨnambo homo Maria Sosepɨmbo-so tüküyafu mburu nɨmorɨ burmakauyei sesɨ hɨpɨrambe mafoeru ra hoeimarüwurɨ. 17Sipsip hɨfandɨru-rundeimbɨ nindou-memo ranai ahafembo hoeirupɨrɨ mburu asu ai nɨne-hoafɨ nɨmorɨ ranahambo sünambeahɨndɨ nendɨ ai hoafɨmemo hoafɨ ra hoafɨmemopɨrɨ. 18Muŋguambo nindou ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi hepünahi afɨndɨ hohoanɨmomayei. 19Ŋga asu Maria ai ranɨ hoafɨ muŋgu ra ŋgusüfoambe hohoanɨmoyo marandɨ. 20Ranɨyomo asu sipsip hɨfandɨru-rundeimbɨ nindou ranai hɨhɨrɨyafu homondühɨ Godɨmbo adükar-ani asu ndürɨmb-ani yahomo houmbo mahomo. Ai sapo ahamumbo sünambeahɨndɨ nendɨ hoafɨmemopurɨ ranɨ süŋgumbo ranɨ-moatükunɨ ranahambo hɨmborɨyomo hoeiru houmbo wambo.

Sisasɨmbo ndürɨ kamafoarɨhorɨ

217 Si ranai hoane ranɨ wagabe nɨmorɨ ranahambo hoearɨ kefetɨrɨhefihɨ ndürɨ Sisas kafoefimbo si ranai tükümefeyo. Sisas ra horombo hondandɨ furambe saŋgorɨkoate-yuambe ranɨ-sɨmboanɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ai kamafoarir-ane.

Simion Ana ai Sisasɨmbo Godɨndɨ worambe hoeimarɨnerɨ

22Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo meŋgoro ranai hoafɨmayo süŋgu Maria Sosep ai aboedɨ tüküfe nɨmarɨmbomefe ranɨ si ai tükümefeyopɨrɨ. Ranɨ-yafe asu ai nɨmorɨ ra sowarɨndɨfe hena Adükarɨndɨ hɨmboahü hɨnɨŋgɨfimbo Serusarem ŋgoafɨna mahafe. 23Sapo ranɨ-moatükunɨ refembo-mayo ra Adükarɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmoambe yahurai sürü pare yaŋgorowohü yahoya, ‘Muŋguambo nindowenihɨ nɨmorɨ furɨ sɨmborɨhündɨ ranana Godɨndɨfihɨ yaŋgɨrɨ paiarɨmboane,’ meho. 24Asu ai hafe yimbu wupufombefeyo asu dɨbɨ weimbefeyo ranamboanɨ Godɨmbohünda hɨfokoarɨne masɨheneandɨ sapo Adükarɨndɨ ahɨnümbɨ ra-meho süŋgumbo.

25Ranɨ-sɨmboanɨ nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Simion ranai Serusarem ŋgoafɨ ranɨhü manüŋgu. Nindou ranai ana ai aboedɨ hamɨndɨyu haya Godɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmo parireimbɨ nindouyuhü Israer nindou ranai aboedambo-mbeahindɨ yahu haya hɨmboyumbüyu manüŋgu. Yifiafɨ Aboedɨ ranai ahandɨ fiambe nɨmaroweimbɨyu. 26Ranɨyo asu Yifiafɨ Aboedɨ ai Simionɨmbo hoafɨ weindahɨreandowohü yahoya, “Ŋgɨrɨ se nɨmai yɨfɨndafɨ, ŋga se nɨmbafɨ-nɨmbafɨmbo Adükarɨ ai Nindou koamarɨheirɨ ra hoeindɨworɨ hawambo anɨmbo ndamboyafɨ,” meho süŋgu. 27Yifiafɨ Aboedɨ ai Simionɨmbo hohoanɨmo botɨmareramboyu asu ai Godɨndɨ worɨna mahüfu. Sapo ahɨnümbɨ hohoanɨmo meŋgoro ranɨ-süŋgumbo ahambo refimboyafe hondafɨndɨ ai nɨmorɨ Sisas ranahambo sowarɨndɨfe Godɨndɨ worɨ ranambe mahüfe. 28Ranɨyo asu Simion ai nɨmorɨ ranahambo ahandɨ warambe wakɨrümündɨ Godɨmbo hɨhɨfɨrürühɨ hoafɨyuhɨ yahundoya,

29“Adükarɨ sapo horombo wambo se hoafɨmayafɨ ra-süŋgumbo

sɨhafɨ ratüpurɨya rɨhandeimbɨ nindou nda moanɨ rando hɨnɨŋgɨndowandɨra

ro ŋgusüfo afurɨndɨhe kündɨhe hehea yɨfɨndamboane.

30Ro wandɨ hɨmboarɨnambo se yɨhoefombo aboedambofe-munɨmboayafɨ ra hoeirɨheamboanahɨ.

31Ranɨ-moatükunɨ ra se sɨhafɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ ranahei hɨmboahü dɨdɨboadorandɨfɨ masɨhoefane.

32Ranɨ-moatükunɨ ranana weindahɨfembo si-ane,

ŋga sɨhafɨ hohoanɨmo süŋgu ranɨ-moatükunɨ ranai anɨmbo

Suda-yafe ndɨfo mayei ranaheimbo si dagadürɨmboe.

Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ sɨhafɨ Israerɨhündɨ-mayei

ranaheimbo ndürɨ adükarümbɨ nɨŋgo hohoanɨmo ra tükündɨfendürɨmboe,” mehu.

33Ranɨ-yafe asu nɨmorɨndɨ hondafɨndɨ ranai nɨne-moatükunɨ hoafɨ Simion ai wataporɨmbo-marandɨ ranɨmbo hɨmborɨyafe hena hepünɨmefɨneandɨ. 34-35Ranɨyu asu Simion ai aheimbo aboedɨ-aboedɨreandürühɨ Maria nɨmorɨndɨ hondɨ-mayo ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Nɨmorɨ ndanana God ai ahandɨhoarɨ dɨbonɨmayuani Israerɨhündɨ bɨdɨfɨrɨ ahambo anɨhondümbofekoate-ayei ranai moaruwaimbo-ndahimboyei asu anɨhondümbo-arɨhorɨ ai aboedambondahimboyei. Ai Godɨndɨ yifirɨ nafuindümbui asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-ndeihɨ, asu ahei nɨne hohoanɨmo dɨbo ahei ŋgusüfoambe mamarondürɨ ra weindahɨndɨhimboyei. Rananɨmbo asu sɨhambo-amboa afɨndɨ hohoanɨmo ranai pisao nahurai sɨhambo ŋgusüfo ra nandeamboe,” mehu.

36-37Ranɨhü nɨmorehɨ kai mamɨ ahandɨ ndürɨ Ana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyo-randeimbɨyo manɨŋgo. Ai Fanuerɨndɨ nɨmorɨyo haya asu Asandɨ sɨrambeahɨndɨ-mayo. Nɨmorehɨ ranai 7 hɨmbanɨyo nindowenihühɨmefeyo ŋga asu haponda 84 hɨmbanɨmbo boagɨrɨyomboane. Ai moai Godɨndɨ worɨ ranahambo hɨnɨŋgɨre tifoendɨ, ŋga ai moanɨ nɨmbɨ nɨmbɨsi aho ra Godɨmbo hohoanɨmoyowohɨ wembopo dɨdɨbafɨfe marandane. 38Moanɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ ranambe nɨmorehɨ ranai akɨmɨ tüküfe nɨŋgo Godɨmbo hɨfɨhɨmarɨrɨ. Asu ai nindou dɨdɨyei sapo Serusarem ŋgoafɨ God ai aboedambo-fembo-mayu ranahambo hɨmbomayei ranaheimbo nɨmorɨ-mayu ranahambo wataporɨmbo-randürühɨ hoafɨmendürɨ.

Sosep ai ahandɨ amborɨ babɨdɨmbo Nasaretɨnambo hɨhɨrɨyahi mahei

39Sosep Maria ai sapo nɨne-moatükunɨ ratüpurɨ Adükarɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgumbo refembo ratüpurɨmayo ra rarɨne mburɨna, asu ai ahafe ŋgoafɨ Nasaret Gariri hɨfambe anaŋgo ranɨnambo hɨhɨrɨyafɨne mahafe. 40Nɨmorɨ ranai adükarɨyuhü ŋgɨnɨmarɨhoayu. Ranɨyu asu ai ndore fɨfɨre haya God ai ahambo ŋgusüfoambe aboedɨ-aboedɨmarirɨ.

Sisas hoarɨfɨ ranai yamundu-rundeimbɨ nindou babɨdɨ Godɨndɨ worambe mamaru

41Muŋguambo hɨmbanɨ ra Sisasɨndɨ hondafɨndɨ ai Serusaremɨnambo adükarɨ si ahandɨ ndürɨ Pasofa tüküfe arandɨ ranɨ hoeifembo hafe marɨnandɨ. 42Asu Sisas ai 12 hɨmbanɨmbo nüŋgu hayamboyuane, sapo ranɨ moatükunɨ si koadürü refemarandɨ süŋgumbo ai hoeifembo mahafe. 43Adükarɨ si ranai hümaramɨndo-wamboyafe asu ai ŋgoafɨna hɨhɨrɨyafɨne hafe, ŋga Sisas hoarɨfɨ-mayu ranai Serusarem ŋgoafɨhü nɨmaru. Ŋga asu ahandɨ hondafɨndɨ ai nɨmarɨmbo-mayu ra moai fɨfɨrɨneandɨ. 44Ai ndanananɨya nindou amurɨ bɨdɨfɨrɨ ranɨ-babɨdɨmbo mbahumbai safe hena asu ai ranɨ si peyo haya maho ra nafɨ süŋgu hafehü ŋgunindambürɨ asu mamɨsɨrɨ-mayei ranahei mbusümo kokomarɨnɨrɨ hafe. 45Ai ahambo hoeifikoate-yafehü asu ai hɨhɨrɨyafɨne hena Serusaremɨnambo hüfihɨ kokomarɨnɨrɨ hüfe. 46Yimbu si ranai howane, ŋgɨmɨ sinambo hondafɨndɨ ai Godɨndɨ worambe Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ babɨdɨmbo mamaruwa hoeimarɨnerɨ. Ai ranɨhü nɨmarümbo ahamundɨ hoafɨ hɨhɨmborɨyu asu düdufe hoafɨ düdufipurɨ randühɨ mamaru. 47Ranɨ nindou muŋguambo dɨdemo ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmemo ranai ahandɨ fɨfɨrɨfeyo asu sɨmborɨ hoafɨmayu ranahambo hepünümefundɨ. 48Ahandɨ hondafɨndɨ ai ahambo hoeirɨnerühɨ hepünüyafɨne mburɨna hondɨ ai hoafɨyondowohü yahoya, “Nɨmorɨ nda se nɨmboe yɨhoehɨmbo ra-süŋgumarowanda? Sɨhafɨ ape-dɨbo ro sɨhambo afɨndɨ hohoanɨmoyehühɨ kokomarɨhoanɨnɨ,” meho. 49Nɨmorɨ ranai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmboe se wambo kokomarɨnandɨra? Ro wandɨ Apendɨ worambeahɨ nɨmboamboanahɨ ra se moai fɨfɨrɨneandɨyo?” mehu. 50Ŋga yimbu ai moai nɨmorɨndɨ hoafɨ nɨmɨndɨ ra ndorɨne fɨfɨrɨneandɨ.

51Ranɨyo asu Sisas ai ahandɨ hondafɨndɨ babɨdɨmbo Nasaret ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨyahi mahei. Asu ai ahafe hoafɨ hɨmborɨyu marandɨ. Ahandɨ hondɨ Maria ai muŋgu moatükunɨ ra ŋgusüfoambe hohoanɨmoyo kɨkɨhɨmareandɨ. 52Sisas ai ahandɨ fi ra adükarɨyuhü asu ahandɨ fɨfɨrɨfe hohoanɨmo ranai adükarɨ tüküfihɨ God-aiyu asu nindou-ayei ahambo hoeirɨhora mayoa aboed-ani masahündo.

3

Son hundürɨra-randeimbɨ ai hoafɨ bokarɨmarɨhendɨ

(Matyu 3:1-12; Mak 1:2-8; Son 1:19-28)

1-2Sisar Taiberius ai 15 hɨmbanɨ hɨfandɨrandambe Pondius Pairat ai Sudia-yafe hɨfɨ hɨfandɨmarandɨ. Herot ai Gariri hɨfɨ hɨfandɨrandane, ahandɨ akɨdɨ Firip ai Ituria hɨfɨ asu Trakonitis hɨfɨ hɨfandɨmarandɨ. Risanias ai Abirene hɨfɨ hɨfandɨrandambeyo asu Anas weimbo Kaiafas ai Godɨmbo sesɨ sɨhene-rɨnandeimbɨ bogorɨ adükarɨmayafanɨ. Ranɨ sɨmboanɨyo Son Sekaraiandɨ nɨmorɨ ahambo-so nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ Godɨndɨ hoafɨ ranai tükümefeyo. 3Ranɨyo Son ai Sodan hoekɨmɨ ra hoahoaŋgu wakɨreandühɨ hoafɨ bokarɨhendühɨ yahuya, “God ai sɨhei moaruwai hohoanɨmo ra gogorɨhefembohünda muŋguambo nindou sɨhei moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndɨhi hehi hundüründei,” mehu. 4Ranɨ-moatükunɨ ra Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ, ahandɨ ndürɨ Aisaia, ahandɨ bukambe hoafɨmayo süŋguyo tükɨmefeyo. Ai yare hoafɨyowohüya,

“Nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ nindou mamɨ ahandɨ yasɨmondɨ ranai mɨŋgɨyo hoafɨyowohü yahoya,

‘Adükarɨndɨ nafɨ wudɨpoapondɨhindɨ,

ahambohünda nafɨ dɨdɨboadondɨhindɨ.’

5Muŋguambo hoafendɨ peyo-peyo arandɨ ra hɨfɨ hɨrɨndei koaboadɨhindühɨ

botɨre nɨŋgoweimbɨ ra dɨdɨboadombɨrɨhindamboane.

Nafɨ ho pusɨre ho pusɨre-randeimbɨ ra

dɨdɨboadorɨhinda mbumundɨmbeyo-wamboane,

asu nafɨ moaruwaiayo ra wudɨpoapo-mbɨrɨhindamboane.

6Rananɨmbo muŋguambo nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai God sɨhefɨmbo aboedambofe-munɨmbohünda ratüpurɨmayu ra hoeimbɨrɨhindamboane,” Aisaia 40:3-5

meho.

7Nindou afɨndɨ ranai Sonɨmboya hundürümbɨramunɨ sei hehi Sodan hɨmona maheiamboyu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se ana amoasɨrɨ moaruwai ranahandɨ nɨmor-anei. Sɨheimbo dɨdɨ ai hoafɨmayu-amboyei God ai moaruwaimbo-fendürɨmboayu ranambeahɨndɨ aboedambo-fembo hohoanɨmoayeia? 8Sɨhei hohoanɨmo ra hɨsɨ nahurai-ane. Se sɨhei moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨmarɨhindɨ ra nafuimbohünda hɨsɨ aboedɨ nahurai hohoanɨmombeyei-amboane. Asu se ŋgɨrɨ sɨheihoarɨ sɨmborɨ hoafürɨndeihɨya, ‘Abraham ana yɨhoefɨ amoao-ani ranɨmboane God ai ŋgɨrɨ yɨhoefɨmbo ŋgɨnɨndɨndamunɨ,’ mbɨsei. Ŋga Abrahamɨndɨ ahuirɨ ra moanane. Haponda ro sɨheimbo hoafayahandürɨ, God ai yifirayu ana, ai nɨmoei nda Abrahamɨndɨ ahuirɨmbonde nafɨndandürɨ hɨnɨŋgɨ-ndeandürümbui. 9Nɨmɨ ranai aboedɨ hɨsɨkoate-ayo ana, nɨmɨ afimambe tɨme yaŋgorɨmboane, hɨtɨfoefe haiambe pifembohünda,” mehu.

10Nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai Son hoafɨmayu ra hɨmborɨ-yei hehi düdurɨhorühɨ seiya, “Asu ro nünüŋgu-mandɨhunda?” masei 11Asu ranɨyo Son ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou ŋgorü ai siot yimbundapɨranɨ asu ŋgorü ai moanɨnduanɨ ahandɨ-mayo fihɨndɨ ŋgorü mbɨsagadowamboane. Asu nindou ŋgorü ai sesɨ afɨndɨ asɨhendɨ amboanɨ moanɨ mamɨ mare ranɨ süŋgumbɨreand-amboane,” mehu. 12Takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou bɨdɨfɨrɨ amboanɨ hundürümbohünda mahomo. Asu ai düduyafundühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, asu ro nünüŋgu-mandɨhunda?” mehomo. 13Asu sɨmborɨ Son ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se takis kakɨ ra gafman hoafɨmemo sɨmogodühɨ yaŋgɨrɨ ndowandümo, ŋga se ahei-mayo afɨndɨ hamɨndɨ semɨndɨpoanɨ,” mehu. 14Asükai ami bɨdɨfɨrɨ ranai düduyafundowohü yahomoya, “Asu ro nünüŋgu-mandɨhunda?” mehomondamboyu. Asu sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se yowanɨ nindou bɨdɨfɨrambo moaruwaimbo-ndüwurühɨ ahei kakɨ hümbuhünɨ-yopoanɨ. Asu se yowanɨ ahei-mayo kakɨ hümbuhünɨmbohünda tɨkefehefe papɨ-hoafɨyopoanɨ. Sapo sɨhamundɨ ratüpurɨ ranɨmbo-hünda kakɨ asowandümo ra ndear-ane,” mehu.

15Nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai ranɨ-moatükunɨ ra hoeirɨhi hehi hepünehindühɨ afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ seiya, “Awi Son ranana Godɨndɨ nindou ranaheimbo semɨndɨ-ndürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ sapo Krais ranɨ-mbai,” masei. 16Ranɨyo asu Son ai aheimbo muŋguambo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Roana sɨheimbo hoenambo yaŋgɨr-ane hundürarɨhandürɨ, ŋga nindou ŋgorü süŋgunɨ asünu ranai ana ahandɨ ŋgɨnɨndɨ ra wandɨ ŋgɨnɨndɨ ŋgasündeamboane. Asu roana aboedɨ hamɨndɨyahɨpoanɨ ahandɨ su wofɨ hɨmondɨ-maramündu ra fufurɨhefembohünda. Ai anɨmbo hai asu Yifiafɨ Aboedɨnambo hundürü-ndandürɨmbui. 17Aiana nindou sɨfet semündümbo nahurai anɨmbo tükündɨfimbui. Rananɨmbo wit hɨpɨrɨ ra fɨfɨrɨndɨhembui. Asu wit safɨ wit sɨhefe worambe dɨgendühɨ hɨpɨrɨ ra hai koadürümbo koadürümbo horoweimbɨ ranambe mandeambui,” mehu.

18Nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranaheimbo Son ai ahei ŋgusüfoambe ŋgorü süŋgurearü botɨrearü randühɨ aboedɨ hoafɨ ra bokamarɨhendürɨ. Asu bɨdɨfɨrɨ amurɨ hoafɨ ranamboanɨ ranɨfihɨ türe wataporɨmbo-marandɨ.

Herot ai Sonɨmbo karabusɨmarirɨ

19Ŋga Son ai ahamundɨ nindou adükarɨ bogorɨ ahandɨ ndürɨ Herot ranahambo ŋgɨnɨndɨ hoafɨmayundo. Ai ramarirɨ ra sapo Herot ai ahandɨ akɨdandɨ nɨmorehɨ ahandɨ ndürɨ Herodias semündü asu bɨdɨfɨrɨ amurɨ moaruwai hohoanɨmo ranamboa yare marandamboyo ramarirɨ. 20Ranɨyu Herot ai moaruwai hohoanɨmo ŋgorü hohoanɨmoyuhüyu asu ai Sonɨmbo karabusɨmarirɨ.

Son Sisasɨmbo hundürümarürɨ

(Matyu 3:13-17; Mak 1:9-11)

21Muŋguambo nɨmorehɨ nindowenihɨ ai huhundürüyei hehimboyei, asu Sisas ai-amboanɨ hundürümayu. Ai refi mbura nɨmoamo hɨmboyuhü dɨdɨbafɨyuhü nüŋguane, asu sünambe bumareandɨ. 22Ranɨyo asu Yifiafɨ Aboedɨ ranai wupufo hoearambefe haya kosɨ ahandɨwamɨ pühɨmayo. Ranɨyo asu sünambeahɨndɨ hoafɨ ranai tüküfihɨ yare hoafɨyowohü yahoya, “Seana moanɨ wandɨ nɨmorɨ hondü-anafɨ. Ro sɨhambo ŋgusüfoambe siao yaheamboanahɨ,” yaho hoafɨmayo.

Sisasɨndɨ amoao ahamundɨ ndürɨ

(Matyu 1:1-17)

23Sisas ai 30 hɨmbanɨmboyuhüyu ahandɨ ratüpurɨ ra piyu haya ratüpurɨmayu hu. Ranɨyei asu nindou ai awi Sosepɨndɨ nɨmor-ani sei hoafɨmayei. Ranühɨ peyo haya boagɨrɨ maho ra ndahurai-ane: Sosep ai Erindɨ nɨmorɨyuane asu Eri ai Matatɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 24Matat ai Rifaindɨ nɨmorɨyuane asu Rifai ai Merkindɨ nɨmorɨ-mayu. Merki ai Sanaindɨ nɨmorɨyuane asu Sanai ai Sosepɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 25Sosep ai Matatiasɨndɨ nɨmorɨyuane asu Matatias ai Amosɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Amos ai Nahumɨndɨ nɨmorɨyuane asu Nahum ai Esrindɨ nɨmorɨ-mayu. Esri ai Nagaindɨ nɨmorɨyuane asu Nagai ai Matɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 26Mat ai Matatiasɨndɨ nɨmorɨyuane asu Matatias ai Semenɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Semen ai Sosekɨndɨ nɨmorɨyuane asu Sosek ai Sodandɨ nɨmorɨ-mayu. 27-28Soda ai Soananɨndɨ nɨmorɨyuane asu Soanan ai Resandɨ nɨmorɨ-mayu. Resa ai Serubaberɨndɨ nɨmorɨyuane asu Serubaber ai Siartierɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Siartier ai Nerindɨ nɨmorɨyuane, Neri ai Merkindɨ nɨmorɨ-mayu asu Merki ai Adindɨ nɨmorɨyuane asu Adi ai Kosamɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Kosam ai Ermadamɨndɨ nɨmorɨyuane asu Ermadam ai Erɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 29Er ai Sosuandɨ nɨmorɨyuane asu Sosua ai Erieserɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Erieser ai Sorimɨndɨ nɨmorɨyuane asu Sorim ai Matatɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 30Matat ai Rifaindɨ nɨmorɨyuane asu Rifai ai Simionɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Simion ai Sudandɨ nɨmorɨyuane asu Suda ai Sosepɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Sosep ai Sonamɨndɨ nɨmorɨyuane asu Sonam ai Eriakimɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 31Eriakim ai Mereandɨ nɨmorɨyuane asu Merea ai Menandɨ nɨmorɨ-mayu. Mena ai Matatandɨ nɨmorɨyuane asu Matata ai Natanɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 32Natan ai Defitɨndɨ nɨmorɨyuane asu Defit ai Sesindɨ nɨmorɨ-mayu. Sesi ai Obetɨndɨ nɨmorɨyuane asu Obet ai Boasɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Boas ai Sarmonɨndɨ nɨmorɨyuane asu Sarmon ai Nasonɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 33Nason ai Aminadapɨndɨ nɨmorɨyuane asu Aminadap ai Ramɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Ram ai Hesronɨndɨ nɨmorɨyuane asu Hesron ai Peresɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Peres ai Sudandɨ nɨmorɨyuane asu 34Suda ai Sekopɨndɨ nɨmorɨyu-mayu. Sekop ai Aisakɨndɨ nɨmorɨyuane asu Aisak ai Abrahamɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Abraham ai Terandɨ nɨmorɨyuane Tera ai Nahorɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 35Nahor ai Serukɨndɨ nɨmorɨyuane asu Seruk ai Reundɨ nɨmorɨ-mayu. Reu ai Perekɨndɨ nɨmorɨyu-ane asu Perek ai Eberɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Eber ai Sarandɨ nɨmorɨyuane asu Sara ai Kainanɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 36Kainan ai Arpaksatɨndɨ nɨmorɨyuane asu Arpaksat ai Siemɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Siem ai Noandɨ nɨmorɨyuane asu Noa ai Ramekɨndɨ nɨmorɨ-mayu. 37-38Ramek ai Metuserandɨ nɨmorɨyuane asu Metusera ai Enokɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Enok ai Saretɨndɨ nɨmorɨyuane asu Saret ai Mahararerɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Mahararer ai Kenanɨndɨ nɨmorɨyuane asu Kenan ai Inosɨndɨ nɨmorɨ-mayu. Inos ai Setɨndɨ nɨmorɨyuane asu Set ai Adamɨndɨ nɨmorɨyuane asu Adam ranɨyu Godɨndɨ nɨmorɨ-mayu.

4

Satan ai Sisasɨmbo moaruwai hohoanɨmombiyuwa yahuhaya rari hoeimarirɨ

(Matyu 4:1-11; Mak 1:12-13)

1-2Sisas ai Sodan Hoe hɨmonɨndɨ tüküfi haya Yifiafɨ Aboedɨ ahandɨ fiambe farɨfehüyo kife hürɨmɨndɨ nindoukoate-reandɨ nafɨ maho. Ranɨyo asu ranɨhü Satan ai ahambo moaruwai hohoanɨmombiyuwa yahuhaya 40 sihɨ rari hoeimarirɨ.

40 si maho ranai muŋguyoambe Sisas ai nɨnɨ sesɨ akɨdou-amboanɨ sesɨkoate-wambo wembombomayu. 3Ranɨyu asu Satan ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se Godɨndɨ nɨmor-ayafɨ ana, nɨmoei kurayo ndanahambo hoafɨndafanɨ bretɨmbondɨfe tükümbɨfeyo-wamboane,” mehundo. 4Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou ai ŋgɨrɨ bret ranɨfihɨ gedühɨ yaŋgɨrɨ nüŋgu, ŋga wanɨ,’ meho,” mehundo.

5Ranɨyu asükai Satan ai Sisasɨmbo hɨfɨ wafuambe nɨmoamo serümündü hafu muŋguambo moatükunɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ eŋgoro hɨfɨ ranɨ hoarehɨ ranahambo nafuimefoendo. 6Ranɨyu yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro sɨhambo muŋgu moatükunɨ ŋgɨnɨnd-ane asu ndürɨ adükarümbɨ moatükunɨ hɨfɨ ranɨhü eŋgoro ra ndahanɨnɨmboyahɨ. Muŋguambo moatükunɨ ranana wandɨ yaŋgɨr-ane, ŋga ranɨmbo wambo ro nindou daboe saimboayahɨ ra moanɨ wandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ ndeheamboyahɨ. 7Se wambo yaŋgɨrɨ ŋgusüfo parowandɨrühɨ hohoanɨmoayafɨndɨrɨ ana, ro sɨhambo muŋgu moatükunɨ ra ndahanɨnɨmboyahɨ,” mehundowamboyu. 8Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Sɨhafɨ Adükarɨ God ranahambo yaŋgɨrɨ anɨmbo ŋgusüfo pefihümbo ahambo hohoanɨmoyondowohü ahandɨ ratüpurɨ yaŋgɨrɨ refemboane!’ meho,” mehundo.

9Ranɨyu asükaiyu Satan ai Sisasɨmbo serümündü haya Serusarem ŋgoafɨna hafu tüküfi Godɨndɨ worɨ-mayo ranɨ bogɨmondɨ wamɨ nɨmoamo hamɨndɨ ŋgahɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ. Ranɨyu asu ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se Godɨndɨ Nɨmor-ayafɨ ana, ndanɨwamɨnɨndɨ sɨhafɨhoarɨ ragu horopɨndafo pɨndafɨ. 10Buk Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya,

‘God ai ahandɨ sünambeahɨndɨ nendambo hoafɨndüpuranɨ

asu ai sɨhambo aboedɨndondünɨnɨ hɨfandɨndünɨnɨmboemo.

11Ai sɨhambo ahamundɨ warɨ ra nandundanɨ kodafɨ ranɨwamɨ pɨndafühɨ

ŋgɨrɨ sɨhafɨ tɨŋarɨ ra nɨmoeinambo kaboadeyanɨnɨ!’ meho,” Buk Song 91:11-12

mehundo. 12Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Buk Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Se ŋgɨrɨ Adükarɨ sɨhafɨ God ranahambo rando hoeindɨworɨ’ meho,” mehundo. 13Satan ai ahandɨ refe hoeife hohoanɨmo hoafɨ ranambo Sisasɨmbo ŋgorü-süŋgurirɨ hoeirirɨ ŋgorü-süŋgurirɨ hoeirirɨ ra mbura awi süŋgunamboane yahuhaya ranɨhü ahambo rarirɨ hɨnɨŋgɨrirɨ haya ndamefiyu.

Sisas ai ahandɨ ratüpurɨ Gariri hɨfambe boatei piyu ratüpurɨmayu

(Matyu 4:12-17; Mak 1:14-15)

14Ranɨyu asu Sisas ai Gariri hɨfambe hɨhɨrɨfi hu tüküfiyuwane Yifiafɨ Aboedɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai ahandɨ fiambe mamarɨndo. Ranɨyo asu ai ranɨhü tüküfimboani hoafɨ ahambo ra muŋguambo hɨfɨ ranɨhü hɨmborɨmayei. 15Ranɨyu ai muŋguambo si aho ra Suda-yafe rotu worɨ ranambe aboedɨ hoafɨ yamundɨ-mareandüra asu nindou ranai ahambo aiana nindou aboed-ani masei.

Nasaretɨhündɨ ai Sisasɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbo moei masei

(Matyu 13:53-58; Mak 6:1-6)

16Ranɨyu asu Sisas ai Nasaret ŋgoafɨna ai nüŋgu adükarɨmayu ranɨhü mahu. Ranɨyu asu moanɨ nɨmarɨmbo si tüküfeyoambe sapo koadürü refe arandɨ süŋgumbo ai Suda-yafe rotu worɨ-mayo ranambe mahüfu. Ai hüfu worɨ ranambe nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ bukambe hoeireandühɨ wataporɨmbo-marandɨ. 17Ranɨyomo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia ahandɨ-mayo buk ra masabudo. Ranɨyu ai buk momondɨfimbɨ-mayo ra fufurɨhai hoeireandane hoafɨ ranambe mapenɨŋgo ranai yare hoafɨyowohü yahoya,

18‘Yifiafɨ Adükarɨndɨ-mayo wandɨ fiambe amarondɨrɨ.

Aboedɨ hoafɨ nindou moaruwai ranaheimbo bokarɨhefendürɨmbo hündambo

ai wandɨ mbɨrowamɨ werɨ kafoareandühɨ dɨbonɨmayundɨrɨ.

Ai wambo koamarɨhendɨrɨ ra ro aheimbo hoafɨ ra refe bokarɨhefehüya,

Nindou karabusambe nɨmboeimbɨ ana, karabusɨ ra hɨnɨŋgɨndɨhi hehi ŋgeimboyei.

Nindou dɨdɨyei ai hɨmboarɨ tɨharɨndeihɨ ana, asu ai asükai hɨmboarɨ bɨrɨndɨhehi hɨmboarɨ-ndeimboyei.

Nindou moaruwai hamɨndɨ tɨŋɨrɨfoayei

ai kɨkɨfe fufurɨ-hefeyoanɨ aboedambo-ndahimboyei.

19Asu sapo Adükarɨ ai ahandɨ nendɨ ranaheimbo aboedɨ hohoanɨmoayundürɨ ana,

ranɨ hɨmbanɨ si ra ndeara tüküfeihane yaho wataporɨmboyo wakɨfembohünda koamarɨhendɨr-anahɨ nda,’ Aisaia 61:1-2

meho.

20Ranɨyu asu ai nindou worɨ ra hɨfandandeimbɨ bogorɨ ranahambo bukɨ-mayo ra momonde mbura hɨhɨre sagado haya piyu mamaru. Ranɨyei asu muŋguambo nindou Suda-yafe rotu worɨ ranambe mamarei ranai moanɨ ahambo sowanambo yaŋgɨrɨ hɨmboarɨ mamɨnambo-marɨhorɨ. 21Ai hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Bukambe ndanɨ bɨdɨfɨrɨ hoafɨ ra haponda moanɨ anɨhondü hondü tükümefeyo ra sapo se ranahambo wataporɨmbo-mayowa hɨmborɨyeimboanei,” mehundürɨ. 22Muŋguambo nindou ai ahambo nindou aboed-ani sei hoafɨyeihɨ ahandɨ yahamo hoafɨ aboedɨ tükümefeyo ranahambo ŋgusüfo afɨndɨ hohoanɨmomayei. Ranɨyei asu ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Awi nindou ndanana Sosepɨndɨ nɨmor-ani, ŋga nɨmboe ai ndahurai hoafayu?” sei hoafɨmayei.

23Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, ndanɨ hoafɨ nda se wambo randɨhi hoafɨndeihɨ anɨmboya, ‘Dokta se sɨhafɨhoarɨ aŋgünɨ ra aboedɨndowandɨ,’ mbɨsei. Rananɨmbo se wambo hohoanɨmondeihɨ anɨmboya, ‘Se sapo ro hɨmborɨyefanɨ Kaperneam ŋgoafɨhü ramarowandɨ nou asu haponda sɨhafɨ hɨfɨ hondühɨ amboanɨ yarosɨ,’ mbɨseimboyei,” mehu. 24Sisas ai asükaiyu ranɨfihɨ türe haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai ahandɨ ŋgoafɨ hondühündɨ ranaheimbo hoafayu ana, ŋgɨrɨ ai ahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨndei. 25Ro nda anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Horombo Eraisa nüŋguambe, Israer hɨfambe nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ kai ra burɨmayei. Ranɨ-sɨmboanɨ ana ŋgɨmɨ hɨmbanɨyo hayambo asu 6 amoamoyo hoekoate-mayo. Ranɨyo asu hɨfɨ ranɨhü muŋguambo wembo afɨndɨ tükümefeyo. 26Ramefeyoa God ai moai Eraisambo Israer ŋgoafɨhü nɨmorehɨ kai mamɨmbo-so amboanɨ koarɨheirɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ai ahambo nɨmorehɨ kai mamɨ Saidon hɨfambe Sarefat ŋgoafɨhü manɨŋgo ranahambo sowanamboyu koamarɨherü. 27Ranɨ-sɨmboanɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Eraisa ai Israer ŋgoafɨhü nüŋguambe ana nindou afɨndɨ ranai muŋguambo masɨmeimbɨyei hehi afɨndɨ tɨŋɨrɨfo masahümündi. Ŋga Siriahündɨ nindou ahandɨ ndürɨ Neman ai yaŋgɨrɨyo aboedɨmayo, ŋga Israer nindou-yopoanɨ,” mehuamboyei. 28Asu nindou Suda-yafe rotu worɨ ranambe mamarei ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi ŋgɨnɨndɨ hohoanɨmo ranai ahei ŋgusüfoambe tükümefeyondürɨ. 29Ranɨyei ai botɨyahindühɨ nɨmboeimbo ŋgoafambeahɨndɨ Sisasɨmbo kiaho hürɨhorɨmɨndei wafuanɨ nɨmoamo ahei ŋgoafɨ naŋgoanɨ mahahüsi. Ai ramarɨhorɨ ra ahambo ndɨrɨfanɨ semündü safoefimbo sei hehimboyei. 30Ŋga asu Sisas ai nindou afɨndɨ-mayei ranahei mbusümo hu haya ahandɨ nafɨ-süŋgu ndamefiyu.

Sisas ai nindou mamɨndɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hemafoareandɨ

(Mak 1:21-28)

31Ranɨyu Sisas ai Gariri hɨfambe Kaperneam ŋgoafɨ anaŋgo ranɨnambo mahu. Ai hu ranɨhü nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo moanɨ nɨmarɨmbo si ranɨ-sɨmboanɨ aboedɨ hoafɨ yamundɨmarearü. 32Muŋguambo nindou ranai ahandɨ yamundɨfe hoafɨ ra ai sapo ŋgɨnɨndeimbɨ nindou nahurai wataporɨmbo-maranda hɨmborɨyeihehi ranahambo mahepünehindɨ.

33-34Suda-yafe rotu worɨ-mayo ranambe nindou mamɨ moaruwai nendɨ ahandɨ fiambe nɨmarɨndoweimbɨyu haya mamaru. Ranɨyu ai puküna hei karɨhoei hoafɨyuhɨ yahuya, “E! Sisas Nasaretɨhündɨ, se yɨhoefombo nüŋgufemunɨmbo safomboyafɨ nda masɨhüfa? Se ndanɨhü tükümefoandɨ nda yɨhoefombo moaruwaimbo-femunɨmbo safomboyafɨ? Ro sɨhambo nda fɨfɨrɨheanɨnɨmboanahɨ. Seana Godɨndɨ sürühoeimbɨ hoafɨ hoafɨyafɨ randeimbɨ nindou-anafɨ!” mehoamboyu. 35Asu Sisas ai ŋgɨnɨndɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ hawa nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoao!” mehundowamboyo. Ranɨyo asu nindou-mayu ranahambo nindouyei wagabe wakɨfoarerɨ sɨherɨ haya nindou ranahambo moaruwaimbofi-koate fiambeahɨndɨ hifoai peyo haya ndamefeyo.

36Nindou ranai ranahambo hepünahi sɨmborɨ hoafɨyahindühɨ seiya, “Nɨne-moatükunɨ hoafɨ moanɨ yahurai rana? Moanɨ ranɨ-poanɨmbo ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ hoafɨnamboyo nindou ndanai moaruwai nendɨ ranahambo hoafɨ masagadowa asu ai nindou fiambeahɨndɨ akosɨfoendɨ!” masei. 37Ranɨyo asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ ramareandɨ hoafɨ ranai ranɨ hɨfɨ muŋgu ranambe tükümefeyoa hɨmborɨ-marɨhümündi.

Sisas ai Pitandɨ yamoŋgoamɨndambo aboedɨmareandɨ

(Matyu 8:14-15; Mak 1:29-31)

38Sisas ai ranɨhü Suda-yafe rotu worɨ ra hɨnɨŋɨre haya Saimonɨndɨ worɨna mahu. Ranɨyo asu Saimonɨndɨ yamoŋgoa-mɨndɨ ranai aŋgünɨmboyowohü hüfü afɨndɨ hamɨndɨ pare haya mamarowamboyo, asu nindou ranai Sisasɨmbo nɨmorehɨ ranahambohünda wataporɨmbo-marɨhorɨ. 39Ranɨyu asu Sisas ai hu ahandɨ fikɨmɨ botɨfi nüŋgumbo hüfü afɨndɨ ranahambo nɨmorehɨ ra hɨnɨŋgɨro hawa kosɨfoao yahuhaya hoafɨmayu. Ranɨyo hüfü afɨndɨ ranai ahambo hɨnɨŋgɨre haya makosɨfoenda, asu nɨmorehɨ ranai moanɨ mamɨharɨ botɨfe aheimbo sesɨ kanɨmareandürɨ.

Sisas ai nindou afɨndɨ aboedɨmareandürɨ

(Matyu 8:16-17; Mak 1:32-34)

40Hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndoanɨ nɨmbambe nindou bɨdɨfɨrɨ ranai ahei ŋgunindɨ aŋgünɨ moaruwai hamɨndeimbɨ ranaheimbo sahümündihündürɨ Sisas sowana mafandɨhindɨ. Sisas ai nindou aŋgünɨmboyeimbɨ muŋguambo mamamɨ ranaheimbo aheiwamɨ warɨ nandeandürühɨ muŋguambo dɨdɨboado-mareandürɨ. 41Moaruwai nendɨ ranai nindou afɨndɨ ranahei fiambeahɨndɨ kosɨfoehindühɨ hasɨheiyeihɨ seiya, “Seana Godɨndɨ Nɨmor-anafɨ!” masei. Sisas ai moaruwai nendɨ ranaheimbo hoafɨkoate yafadühamɨ tapɨmbɨyeia yahuhaya hoafɨmayundürɨ sapo ai Krais-ani sei fɨfɨrɨmarɨhorambo.

Sisas ai ŋgorü ŋgoafɨnɨ hoahoaŋgu wakɨmareandɨ.

(Mak 1:35-39)

42Siambe hondü Sisas ai ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨre haya nindoukoate reandühɨ mahu. Ranɨyei asu nindou ranai ahambo kokomarɨhorɨ. Ai kokorɨhorɨ hoeirɨhorühɨyei ahambo ŋgumbui sei hehi kɨkɨhɨsafɨ-marɨhorɨmɨndei. 43Ŋga asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya “God ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo aboedɨ hoafɨ ra bɨdɨfɨrɨ ŋgoafɨ ranɨhü amboanɨ bokarɨhefembo samboanahɨ. Sapo ro ranɨ-moatükunɨ refembo ranɨmboyu God ai wambo koamarɨhendɨrɨ nda,” mehundürɨ. 44Ranɨyu asu ai muŋguambo Suda-yafe rotu worɨ ranɨ hɨfambe afeburo ranambe huhurandühɨ ranɨ hoafɨ ra bokamarɨhendɨ.

5

Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ŋgɨmɨ weaŋgurühɨ masepurümündu

(Matyu 4:18-22; Mak 1:16-20)

1Mamɨmbo Sisas ai Genesaret kurɨhoe-mayo ranɨ gudikɨmɨ nüŋguane, asu nindou afɨndɨ ranai ahandɨ fikɨmɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyowanɨ hɨmborɨmbo sɨmborɨ nɨnendürɨyeihɨ burɨmayei. 2Ranɨyu ai hoeireanda bot yimbu ra hürüpündɨmo gudianɨ masɨhoupɨrɨ. Nindou kinɨ batüru-rundeimbɨ ranai bot ra raru sɨhoupɨrɨ houmbo andürɨ popoairundühɨ manɨŋgomo. 3Ranɨyu asu Sisas ai bot yimbu meŋgorafe ra ŋgorü Saimonɨndɨ-mayo ranambe kefuai haya ahambo gudianɨpoedɨ akɨdou hoe safana nɨnendɨfembohünda hoafɨmayundo. Sisas ai bot ranambe nɨmarümbo Godɨndɨ hoafɨ yamundɨmarearü.

4Wataporɨmbo ra kɨkamündühɨ nüŋgumbo Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Bot ra asükai akɨdou hohoeanambo safɨ nɨnendo hafühɨ anɨmbo asu se sɨhafɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu ranɨ-babɨdɨmbo sɨhamundɨ andürɨ ra kinɨ wakemɨndɨmbohünda foandu gadɨmo,” mehundo. 5Saimon ai Sisasɨmbo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ ro nɨmbɨ gebuai maho ra hüti-hütiyefɨmboyefane moai akɨdou-amboanɨ wakɨrɨhumɨndefɨ. Ŋga asu se rawasafɨ ana, ro andürɨ nda hɨmonɨ foandɨhe gadɨmboyahɨ,” mehundo. 6Ai andürɨ ra foarɨne hanɨfanɨmbo kinɨ afɨndɨ safɨ andürambe pɨyeihɨ andürɨ ranai bɨremɨndɨ pɨmbo yaŋgɨrɨmayo. 7Ranɨyomo asu ai ahamundɨ bɨdɨfɨrɨ wandafɨ mamɨ ŋgorü botambe mamarɨmo ranahamumbo warɨkakɨmemo yɨhoefombo sɨnɨmo farɨhaumunɨ yahomombo. Ranɨyomo asu ai sɨfomo bot yimbu ra wambürühɨrupɨrɨ hafomombo bot ranai tükürɨnɨ pirɨneandühɨ hɨmonɨ tɨporɨkofembo yaŋgɨrɨmayo.

8Saimon Pita ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra hoeire haya Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ yirü yimbu pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, se andai ragu ŋgafɨ, ŋga wandɨ fikɨmɨ nɨŋgopoanɨ. Ŋga roana moaruwai hohoanɨmoyaheimbɨ nindou-anahɨ!” mehundo. 9Saimon aiyu asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨmbo manɨŋgomo ranaiyomo muŋguambo kinɨ afɨndɨ yahurai wakɨmaründümo ranɨmbo hoeirunda mayoa mahepünafundɨ. 10Saimonɨndɨ ŋgorü afɨndɨ yimbu Sems Son Sebedindɨ nɨmorɨ ai-amboanɨ marɨne mahepünafɨneandɨ. Ranɨyu Sisas ai Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ, hapondahündɨ ana sapo se kinɨ afɨndɨ andürambeahɨ pɨrɨfɨmarandɨ yahurai anɨmbo nindou-amboanɨ se ndowandɨfɨ wambo sowana dɨdɨmboyafɨ,” mehu. 11Ranɨyomo ai bot ra gudianɨ kiafu hürüpündɨmo sɨhaupɨrɨ houmbo muŋguambo moatükunɨ ra ranɨhü raru kokosɨfoaru sɨhoemo houmbo Sisasɨndɨ süŋgumefundɨ.

Sisas ai nindou mamɨ mɨmanɨho masɨmeimbɨ aboedɨmarirɨ

(Matyu 8:1-4; Mak 1:40-45)

12Asu Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨhü nɨmaruane, ranɨ ŋgoafɨhü nindou mamɨ mɨmanɨho masɨmeimbɨ tɨŋɨrɨfomboyuhü mamaru. Ai Sisasɨmbo hoeirirɨ haya ahandɨ fikɨmɨ yimɨndoho yimbu pusɨre hɨfɨnɨ mbɨro türe nɨmarümbo hüti hoafɨrürühɨ yahuya, “Adükarɨ, se refembo hohoanɨmondafühɨ ana, se wambo dɨdɨboado-ndowandɨra aboedɨndamboane!” mehundo. 13Ranɨyu asu Sisas ai warɨfi sündirühɨ yahuya, “Ro refembo samboanahɨ, ŋga se aboedɨ tüküyafo,” mehundo. Ranɨyo asu nindou ranahambo masɨmei ranai mamɨharɨ hoafɨ nɨŋgoambe hɨnɨŋgɨmarerɨ. 14Ranɨyu asu Sisas ai nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou amurambo hoafɨndamboyafɨ, ŋga se moanɨ ŋgafɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ-mayu ranahambo anɨmbo sɨhafɨ fi ra nafuindafɨ. Rananɨmbo Mosesɨndɨ hoafɨ hoafɨmayo süŋgu Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ ai sɨhambohünda sesɨ mbɨsɨhendamboane. Rananɨmbo asu masɨmei aboedayo ra nindou amurɨ ranai fɨfɨrɨmbɨrɨhi-ndamboane,” mehundo. 15Ŋga asu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ yare arandɨ hoafɨ ranai afɨndɨ hamɨndɨ yaŋgorɨ wakɨmareandɨ. Ranɨyei nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo asu ahei fiambe aŋgünɨ ra aboedɨfembohünda ahambo sowana masɨnei. 16Ŋga afɨndɨmbo Sisas ai nindou kɨkefoefekoate-reandühɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo aimbo huhani.

Sisas ai nindou mamɨ yirɨwarɨ moaruwaimbü aboedɨmarirɨ

(Matyu 9:1-8; Mak 2:1-12)

17Mamɨmbo Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo yamundeandürühɨ nɨmaruane, asu ranɨhü Farisi nindou-yomo Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ranai mamarɨmo. Bɨdɨfɨrɨ ai muŋguambo ŋgoafɨ Gariri hɨfambe adaburo ranambeahɨndɨ, bɨdɨfɨrɨ ai Sudiahündɨ asu bɨdɨfɨrɨ Serusarem ŋgoafɨhündɨ ranɨyomo ranɨhü mamarɨmo. Ranɨyo asu nindouyei fiambe aŋgünɨ moaruwai amarondürɨ ra aboedɨfembohünda Adükarɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai Sisasɨndɨ fiambe mamaro. 18Nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou mamɨ yirɨwarɨ moaruwaimbü Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ safoefimbo yahomo houmbo safɨsendɨwamɨ nandu sowaründümo mahomo. 19Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai gümarɨhi-ndamboemo ai ahambo semündü hɨfombo nafɨ ra hoeifekoate-yomondühɨyomo, asu ahambo worɨwamɨ sowaründümo mahafomo. Ranɨyomo ai woteimɨ fɨfahɨrɨhoemo mburu ranɨ nafɨ nindou-mayu ra safɨsendɨ-mayo ranɨ kameihɨ nindou-mayei ranahei mbusümo Sisasɨndɨ wagabe masafoarüwurɨ. 20Sisas ai ahamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranahambo ndare hoeireapuranɨ mayoa, nindou-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandafɨ, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi samboanahɨ,” mehundo.

21Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo asu Farisi nindou-yomo ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨndurü-yafundühɨ yahomoya, “Nindou nda nɨnɨ nindouyu God nahurai hoafɨyuhɨ ranɨnambo ahambo tɨrafoarirɨ ndana? God yaŋgɨrɨ anɨmbo moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi mbüsümbuisɨ!” mehomo. 22Sisas ai ahamundɨ hohoanɨmo amaropurɨ ranahambo fɨfɨre haya ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboemo yahurai raru hohoanɨmoemo rana? 23Ro hoafɨyahühɨya ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo hawa hafɨ’ asahɨyo, yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimb-anahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ra ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe. 24Se Nindou Hondü ro ŋgɨnɨndɨ masahamɨndɨhɨ moaruwai hohoanɨmo amboawi yaho hoafɨmbohünda ranahambo sɨhamumbo nafuimbo ro nindou nda aboedɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehu. Ranɨyu asu ai nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü-mayu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Haponda ro sɨhambo hoafehanɨnɨ, botɨyafo sɨhafɨ safɨsendɨ ra sowandɨfɨ hawa ŋgoafɨnambo ŋgafɨ,” mehundo. 25Hoafɨ nɨŋgoambe muŋguambo nindou-mayei ranahei wagabe botɨfi ahandɨ safɨsendɨ ra semündü haya Godɨmbo aboedɨ hamɨnd-ani yahuhü ŋgoafɨna mahu. 26Ranɨyei asu muŋguambo nindou ranai muŋguna yahurai afɨndɨ hamɨndɨ mahepünehindɨ! Ai ranɨ-moatükunɨmbo ŋgusüfo kɨbodɨrɨ-foarɨhindühɨ Godɨmbo aboed-ani seihüya, “Ranɨ-poanɨmbo moatükunɨ haponda hoeimarɨhundɨ,” masei.

Sisas ai Rifaimbo ahambo süŋgufimbo mborai mehundo

(Matyu 9:9-13; Mak 2:13-17)

27Ranɨ-moatükunɨ ai refe hayamboyoane ranambe Sisas ai hu hoeirirane nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Rifai takis kakɨ semündü-randeimbɨ ai ahandɨ ratüpurɨ worambe mamaru. Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wandɨ süŋgu mborai,” mehundowamboyu. 28Asu Rifai ai botɨfi haya muŋguambo moatükunɨ yare kokosɨfoare haya Sisasɨndɨ süŋgu ndamefiyu.

29Ranɨyu asu Rifai ai ahandɨ worambe Sisasɨmbo sesɨ afɨndɨ sɨndɨmarandɨ. Ranɨyomo asu nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-yomo asu nindou amurɨ ranɨyomo ai sesɨ ra ai-babɨdɨmbo nɨmarɨmo masowasümo. 30Ranɨyomo Farisi bɨdɨfɨrɨ ranɨ rotu-ambeahɨndɨ-memo-yomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-ndeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ranai Sisasɨndɨ süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo momorɨ hoafɨyomopurühɨ düdurüpurühɨ yahomoya, “Se ra nɨmboemo takis kakɨ sowandümo rundeimb-anemo asu nindou amurɨ moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimb-anemo ranɨ-babɨdɨmbo sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo arunda?” mehomopurɨ. 31Sisas ai ahamumbo hɨhɨre hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nindou aŋgünɨkoate ana, moai dokta sowana hei rɨhündɨ, ŋga aŋgüneimb-anei hei arɨhündɨ. 32Ro tükümeheandɨ nda nindou aheihoarɨmboya ro mbumundɨ nindou-anefɨ sei arɨhündɨ ranaheimbo awi se moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨrɨhindühɨ aboedɨ hohoanɨmoyei sahehea tüküyaheambo yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ro moaruwai hohoanɨmoyeimbɨ nindou ai aboedɨ hohoanɨmo süŋgumbeyahindɨ sahehea tükümeheandane,” mehupurɨ.

Sisas ai sesɨ wehɨ nɨŋgombo hoafɨ yamundɨmareandɨ

(Matyu 9:14-17; Mak 2:18-22)

33Ranɨyei asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou bɨdɨfɨrɨ Sonɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ana afɨndɨmbo sesɨ wehɨ nɨŋgomombo Godɨmbo yaŋgɨrɨ dɨdɨbafɨ-yomondühanemo. Asu nindou Farisi-yomondɨ hohoanɨmo süŋgurundeimbɨ-ranai-amboanɨ maru ranɨ süŋguru arundɨ, ŋga sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ aiana sesɨ sowasümo hoe sɨmɨndɨmo rundühanemo?” maseiamboyu. 34Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Asu se ra nindou mamɨ ai nɨmorehɨ semɨndɨmbo yahuanɨ ranɨ-sɨmboanɨ sesɨ afɨndɨ raraorɨhindühɨ ŋgunindɨ afandɨhindɨ ranaheimbo sesɨ wembopo ndahümündihündürɨ mamandiyo sapo nindou nɨmorehɨ semɨndɨmbo-mayu ranai ai-babɨdɨmbo nɨmanduanɨ? I, ra wanɨ. 35Ŋga süŋgunambo nɨmorehɨ semɨndɨmbo nindou ranahambo ndowarɨndümo gorügoanɨnɨ ŋgomondanɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo ai sesɨ wehɨndeimboyei,” mehu.

36Asükaiyu Sisas ai aheimbo ŋgorü kafoefe hoafɨ hoafɨyundürühɨ yahundürɨya, “Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai hoearɨ sɨmborɨndambo buramündɨ haya asu ŋgɨsɨharɨ hoearɨ wamɨndafɨ ambe anɨŋgo ranɨfihɨ pare haya kakɨyu randɨ, ŋga wanɨ. Ai rawareandɨ ana, hoearɨ sɨmborɨ-mayo ranai bundeandanɨ asu sɨmborɨ hoearɨ ranai ŋgɨrɨ wamɨndafɨ hoearɨ-mayo ranɨfihɨ sɨmoŋgorɨ-ndamɨndo. 37Asu nindou ŋgorü ai wain boboe sɨmborɨ ra sapo wamɨndafɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ wain keferandeimbɨ-mayo ranambe karareandɨ ana, sɨmborɨ wain ranai wamɨndafɨ wain hɨpɨrɨ ra borɨndeandühɨ wain ranai hɨfɨnɨ keboendühɨ wamɨndafɨ hɨpɨrɨ-mayo ra moaruwaindɨmboe. 38Ŋga sɨmborɨ wain boboe ranana sapo sɨmborɨ nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ-mayo ranambe anɨmbo kefemboane! 39Nindou ai wamɨndafɨ wain ra sümündɨ hayambo ana, ai ŋgɨrɨ sɨmborɨ sɨmɨndɨmbo yifirɨndu. Ai hoafɨyuhɨya, ‘Wamɨndafɨ wain-ane aboedayo,’ mbüsümbui,” mehundürɨ.

6

Moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨ sihɨ Sisas ai wit nümbürambe mahu

(Matyu 12:1-8; Mak 2:23-28)

1Moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ Sisas ai wit nümbürambe mahu. Ranɨyo asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai wit hɨsɨ ra warɨhü hüründümo mburu warɨ düdühüru hɨpɨrɨ ra horɨmarɨhoayowa safɨ yaŋgɨrɨ masowasümo. 2Ranɨyomo asu Farisi nindou bɨdɨfɨrɨ ai düduyafundühɨya, “Se nɨmboe ranɨ-moatükunɨ ra rawarundɨ rana? Yɨhoefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai yahoya moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ ranɨ-moatükunɨ refepoanɨ meho,” mehomondamboyu. 3Asu sɨmborɨ Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se moai bukambe hoeirundɨyo sapo Defit ai ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ-babɨdɨmbo wembomboyuhü ramareandɨ hoafɨ rana? 4Sapo ai Godɨndɨ worambe kefuai hüfu Godɨmbo sɨhefeimbɨhündɨ bret meŋgoro ra semündü sesühɨ asu ahandɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ-memo ranahamumbo amboanɨ masagapurɨ. Yɨhoefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgu amboanɨ nindou amurɨ ai ŋgɨrɨ refimbɨhündɨ bret ra dagüdi, ŋga moanɨ Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo bret ra dowadümboemo,” mehupurɨ. 5Asu Sisas ai hoafɨ moendɨreandühɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou Hondü ranai ana moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ ra ai nɨmɨndani,” mehu.

Sisas nindou warɨ moaruwaimbü aboedɨmarirɨ

(Matyu 12:9-14; Mak 3:1-6)

6Ŋgorü moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨ sihɨ Sisas ai Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfu nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yamundɨ-mareandürɨ. Ranühɨ nindou mamɨ warɨhondü warɨ ahandɨ ranai moaŋgorɨfoarerɨ haya mamaru. 7Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨyomo asu Farisi nindou-yomo ai nɨnɨ nafɨsüŋgundɨhurɨ Sisasɨmbo papɨ-hoafɨndɨhurɨ yahomo houmbo mamarɨmo. Ranɨyomo ai moanɨ ahambo hɨmboarɨnambo yaŋgɨrɨ hɨfandɨrürühɨ mamarɨmo Sisas ai moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranɨhü nindou aboedɨreandɨhüpo yahomo houmbo. 8Asu Sisas ai ahamundɨ hohoanɨmo ra fɨfɨrehayambo-wambo nindou-mayu ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Botɨyafo hawa ndühɨ wagabe sühüfɨ,” mehundo. Ranɨyu asu nindou-mayu ranai botɨfi hüfu wagabe manüŋgu.

9Ramefi-yuwamboyu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo düduweheandɨ: nɨnɨ-moatükunɨmboyo sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai yowanɨ moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ refepoanɨ mehoa? Farɨhefemboyo asu moaruwaimbo-femboyo? Nindou mamɨndɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra dɨdɨboado-femboyo asu yembüfemboyo?” mehu. 10Ai ahamumbo muŋguambo türapuranɨ mayowamboyu asu nindou-mayu ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ warɨ ra ŋgurɨhoefɨ,” mehundo. Ai ranɨ-süŋgumareanda, asu ahandɨ warɨ ranai asükaiyo aboedɨmayo. 11Asu nindou-memo ranai ŋgusüfoambe moaruwairapurühɨ Sisasɨmbo nüŋgundɨhurɨ yahomo houmbo ahamundɨhoarɨ wataporɨmbomarundɨ.

Sisas ai ahandɨ hoafɨ semɨndɨ horambo nindou 12 masepurɨmündu

(Matyu 10:1-4; Mak 3:13-19)

12Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai hɨfɨ wafuana Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo mahafu. Ai nɨmbokoanɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨyo hombo sürüfoefembohünda. 13Ranɨyo asu simayoambo ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo mborai yahupurɨ hürɨhepurɨ haya asu 12 nindou sepurɨmündühɨ ahamundɨ ndürɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimb-anemo yahu kamafoareapurɨ. 14Saimonɨmboyu Pitamboyu-randeimbɨ-mayu, asu ahandɨ akɨdɨ Andruyu, Sems, Son, Firip, Bartoromyu, 15Matyu, Tomas, Sems Arfiusɨndɨ nɨmorɨ, asu Saimon Serotɨhündɨ ranɨyomo.6:15 Serot ai Suda-yafe amoao-yomondɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgufembo hohoanɨmo-memo. Ai Israer Romɨ-yomondɨ gafman hoarehɨ nɨŋgombo moei mehomo.16Sudas Semsɨndɨ nɨmorɨ asu Sudas Iskariot, sapo Sisasɨmbo hürütümbɨ nendɨ-yomondɨ warɨhürireimbɨ-mayu ranɨyu.

Sisas ai aŋgünümboyeimbɨ aboedɨmareandürɨ

(Matyu 4:24-25; Mak 3:7-12)

17Sisas ai hɨfɨ wafu wamɨnɨndɨ ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-memo ranɨ-babɨdɨ hanɨmo houmboemo asu nindou bɨdɨfɨrɨ afɨndɨ ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ranɨ-babɨdɨ ndümündühɨ manɨŋgomo. Ranɨyei nindou afɨndɨ ra Sudia hɨfɨhündɨ, Serusaremɨhündɨ, Tair asu Saidonɨ-yafe hɨfɨhü sɨrɨwara gudikɨmɨ ŋgoafɨ adaburo ranɨhündambo ai-amboanɨ ranɨhü burɨmayei. 18Asu ai ranɨhü tükümehindɨ ra ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyo asu ahei aŋgünɨ ra aboedɨmbɨreandambo sei hehimboyei. Asu dɨdɨyei moaruwai nendɨ nɨmarɨndürɨmbo tɨŋɨrɨfo sahümündeimbɨ ai-amboanɨ tükümehinda aboedɨmareandürɨ. 19Muŋguambo nindou ranai ahambo sindɨhorɨ marɨhündɨ ra sapo ahandɨ fiambeahɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai kosɨfoendühɨ aheimbo aboedɨreirɨ marandamboyei. Ranɨyo Sisas ai muŋguambo nindou aboedɨmareandürɨ.

Hɨhɨfɨ hɨhɨfɨ asu tɨŋɨrɨfo tükündɨfemboe hoafɨ

(Matyu 5:1-12)

20Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hɨmboarɨ pareapurɨ nüŋgumbo hoafɨyupurühɨ yahuya,

“Se dɨdemo napokoate-ayomo seana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-mbemondamboane,

ŋga haponda God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra sɨhamund-ane.

21Se dɨdemo haponda wembomboemo seana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-mbemondamboane,

ŋga seana bodoweimbɨ nɨŋgomboemo!

Se dɨdemo haponda aranɨ-aranemo seana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-mbemondamboane,

ŋga seana tɨkɨfɨnambo nɨŋgomboemo!

22Dɨdemo sɨhamumboya Nindou Hondümbo süŋgururü rundeimb-anemo mbɨseihɨ

asu ranɨ süŋgumbo sɨhamumbo yɨboarukorɨhipurɨ,

ŋgɨnɨndɨ hoafɨyahüpurɨ asu seana moaruwai-anemo sei hoafayei ana,

se hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmo.

23Ranɨ-moatükunɨ ra rawefeyo ana, se hohorɨpɨ-hohorɨpɨ-ndɨmondühɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmo nɨmboe sapo sɨhamundɨ takɨnɨ afɨndɨ sünambe begorɨpurɨ. Nɨmboe sapo ahei amoao mamɨ amboanɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ahamumbo ranɨ-moatükunɨ ramarɨhindɨ.

24Se dɨdɨyei haponda napo afɨndeimbayei, seana hɨpoanɨmboembou-anei!

Sapo seana hapo yaŋgɨrɨ anɨmbo tɨŋɨrɨfokoate-fi handɨhi nɨmboeimboyei.

25Se dɨdɨyei haponda bodoweimbayei, seana hɨpoanɨmboembou-anei!

nɨmboe seana sapo wembombondeimboyei!

Se dɨdɨyei haponda tɨkɨfɨ-hoafɨnambo amarei, seana hɨpoanɨmbembou anei!

Nɨmboe sapo seana aranɨ-aranɨndeimboyei!

26Nindou ai sɨheimbo haponda aboed-anei sei hoafɨyei arɨhündɨ, seana hɨpoanɨmboembou-anei!

Nɨmboe ahei amoao mamɨ amboanɨ Godɨndɨ hoafɨ tɨkai hoafɨyomo-rundeimbɨ-memo ranahamumbo amboanɨ yahurai rasei marɨhündane,” mehu.

Sɨhei hürütümbɨ ranaheimbo ŋgusüfo pandɨhindürɨ

(Matyu 5:38-48; 7:12a)

27Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se dɨdɨyei wandɨ hoafɨ hɨmborɨyei arɨhündɨ sɨheimbo ro hoafayahɨ: Nindou dɨdɨyei sɨhei hürütümbayei ranaheimbo se hɨpoambo-ndɨhindürɨ. Nindou dɨdɨyei sɨheimbo yɨboaruko-arɨhündürɨ ranaheimbo se ŋgusüfo pandɨhindürühɨ hɨpoambo-ndɨhindürɨ. 28Nindou dɨdɨyei sɨheimbo hoafɨnambo moaruwaimbo-arɨhindürɨ ranaheimbo se God ai aboedɨ-aboedɨmbɨrea-ndüramboane mbɨsei. Asu nindou dɨdɨyei sɨheimbo wudɨpoapofe-ndürɨkoate-ayei ranaheimbohünda se Godɨmbo dɨdɨbafɨndei. 29Asu sɨhambo nindou ŋgorü ai mamɨ koaihoanɨ harɨnduanɨ asükai ŋgorü koaiho amboanɨ hɨhɨrɨndowandanɨ ranɨfihɨ harɨmbiyuwamboane. Asu nindou ŋgorü ai sɨhafɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ndemünduanɨ ana, asükai sɨhafɨ siot ŋgorü-amboanɨ mbɨsemündu-wamboane. 30Nindou dɨdɨyei sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨmbo düdundahindanɨ ranaheimbo muŋguambo dabadürɨ. Asu nindou ŋgorü ai sɨhafɨ nɨnɨ-moatükunɨ napo ndemünduanɨ asükai hɨhɨrɨfe semɨndɨmbo hoafɨpoanɨ. 31Asu se nindou bɨdɨfɨrambo ai wambo ranɨ-moatükunɨ rambɨrɨhindɨ asafɨ ra se aheimbo ranɨ-süŋgundowandɨ.

32Se nindou sɨheimbo hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ranɨ nindoumbo yaŋgɨrɨ se hohoanɨmoayei ana, ŋgɨrɨ ranɨ süŋgu sɨheimbo aboed-anei mbɨsei. Nindou moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ amboanɨ nindou dɨdɨyei aheimbo hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ aheimbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmorɨhündürɨ rɨhündühanei! 33Asu se nindou sɨheimbo dɨdɨboado-rɨhindürɨ arɨhündɨ ranaheimbo yaŋgɨrɨ se dɨdɨboado-arɨhindürɨ ana, asu ŋgɨrɨ ranɨ-süŋgu aheimbo aboed-anei mbɨsei. Nindou moaruwai hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨ amboanɨ ranɨ süŋgurühi hündühanei! 34Asu se nindou dɨdɨyei ranaheimbo nɨnɨ-moatükunɨ ndahundürü mbundɨhumbo hɨhɨrɨndɨhu ndahumɨndefɨ sei hehi hohoanɨmoyeihɨ aheimbo yaŋgɨrɨ sahündürɨ arɨhündɨ ranɨmbo ŋgɨrɨ sɨheimbo aboed-anei mbɨsei. Nindou moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ amboanɨ nindou bɨdɨfɨrɨ moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ranaheimbo sahündürɨ rɨhündühanei, ra aheimbo masehindɨ nahurai hɨhɨrɨfe semɨndɨmbohünda! 35Yowanɨ, ŋga se nindou dɨdɨyei sɨheimbo hürütürɨ-hündürɨ-rɨhündeimbɨmbo hɨpoambondɨhindürɨ. Asükai nɨnɨ-moatükunɨ nindoumbo sai mburɨmbo se yowanɨ bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ hɨhɨrɨfe semɨndɨmbo hohoanɨmoyopoanɨ. Rananɨmbo se takɨnɨ afɨndɨ ndahümündi mbundɨhü asu God Nɨmoamo Hamɨndɨ ranahandɨ nɨmorɨndamboyafɨ. Nɨmboe aiana nindou dɨdɨyei hɨhɨfɨyo-rakoate asu moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ranaheimbo aboedɨyuhani. 36Se hɨpoambondo ndandɨ sɨhafɨ ape ai-amboanɨ hɨpoambore arandɨ nou.”

Nindou ŋgoründɨ nɨŋgo ra türüfoefeihü papɨ-hoafɨpoanɨ

(Matyu 7:1-5)

37“Se yowanɨ nindou ŋgoründɨ nɨŋgo ra türüfoefeihɨ papɨ-hoafɨpoanɨ. Asu rananɨmbo ŋgɨrɨ God ai sɨhei nɨŋgo ra türündandürühɨ papɨ-hoafɨndandürɨ. Se yowanɨ nindou ŋgoründɨ nɨŋgo ra yɨbobofeihɨ moaruwai-ane yaho hoafɨyopoan. Asu rananɨmbo ŋgɨrɨ God ai sɨhafɨ nɨŋgo ra yɨbobondeandühɨ moaruwai-ane mbüsu. Se nindou bɨdɨfɨrɨyei moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi asei-anɨmbo God ai-amboanɨ sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi mbüsümbui. 38Se nindou bɨdɨfɨrambo asahündürɨ anɨmbo asu God ai sɨheimbo dagadürɨmbui. Refe süŋgu ana se afɨndɨ hamɨndɨ anɨmbo ndahümɨndeimboyei. Sapo se anɨhondümbo nindou farahehindɨ ranɨ sɨmogodühɨ anɨmbo sɨhei warambe babɨboai pɨtapɨndɨmboe. Se nɨnɨ sɨmogodühɨyo nindou bɨdɨfɨrambo farɨhehindɨ süŋgu-anɨmbo God ai sɨheimbo ranɨ sɨmogodühɨ randeandürɨmbui,” mehu.

39Asu Sisas ai ahamumbo kafoefe hoafɨ nda hoafɨmepurɨ: “Nindou mamɨ hɨmboatɨharɨ ai ŋgɨrɨ nindou ŋgorü hɨmboatɨharɨ-mayu ranahambo nderümündɨ haya nafɨ nafuindu ŋgu. Asu ai rawareandɨ ana, yɨboboambo hoe apoarambe pɨndamboyafanɨ. 40Yamundɨfe nɨmorɨ ai ahambo yamundirɨ-randeimbɨ-mayu ahandɨ nɨmoamoyupoanɨ, ŋga muŋguambo yamundɨfe nɨmorɨ ahei yamundɨfe ratüpurɨ ra muŋgundoanɨ ana, asu aheimbo yamundu-rundeimbɨ-memo nahuraindeimboyei.

41Asu se nɨmboe nindou ŋgoründɨ hɨmboarambe düdübudɨ akɨdou afoeru ranahambo yaŋgɨrɨ hɨmboapoyafühɨ asu sɨhafɨ hɨmboarambeahɨ nɨmoko bɨdɨfɨrɨ afoero ranahambo hoeifekoate-a? 42Nüŋgundo nindou ŋgorümbo hoafɨndafühɨya, ‘Wandafɨ, awi sɨhafɨ hɨmboarambeahɨ düdübudɨ akɨdou afoeru ra hündɨhehinɨ samboanahɨ,’ mambɨsafɨ sɨhafɨ hɨmboarambeahɨ nɨmoko bɨdɨfɨrɨ afoero ra sɨhafɨhoarɨ hoeifekoate-a? Seana yimbu yafambeimbɨ nindou-anafɨ! Weaŋgurühɨ se boatei-anɨmbo sɨhafɨ hɨmboarambe nɨmoko bɨdɨfɨrɨ afoero ra hündühoefɨ mbundambo-anɨmbo asu nindou ŋgoründɨ hɨmboarambe düdübudɨ akɨdou afoeru ra wudɨpoapondo hoeindowandühɨ hündühoefɨndo,” mehu.

Nɨmɨ-ane asu ahandɨ hɨsɨ ranane

(Matyu 7:16-20; 12:33-35)

43Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmɨ mamɨ aboedɨ hamɨndɨ ai ŋgɨrɨ hɨsɨ moaruwaimbü nɨŋgo. Asükai nɨmɨ mamɨ moaruwai ai-amboanɨ ŋgɨrɨ hɨsɨ aboedeimbɨ nɨŋgo. 44Muŋguambo nɨmɨ ra ahandɨ hɨsayo ranɨ süŋgu-ane türüfoefeihɨ awi ranɨ nɨmɨ-ane eho. Se ŋgɨrɨ nɨmɨ hɨsɨ fik ra tɨhoarɨ tɨhoareimbɨ nɨmɨ-fihɨndɨ hüründandɨfɨ, asu ŋgɨrɨ yukui amurɨ nɨmɨ-fihɨndɨ hüründandɨfɨ. 45Nindou aboedɨ ai ahandɨ ŋgusüfoambe hohoanɨmoambeahɨ aboedɨ moatükunɨ arühayo ranane bokarɨhai arandɨ, ŋga asu nindou moaruwai ai ahandɨ ŋgusüfoambe hohoanɨmoambeahɨ moaruwai moatükunɨ arühayo ranane bokarɨhai arandɨ. Nɨmboe sapo nɨne-moatükunɨyo ŋgusüfoambe hohoanɨmo-ambeahɨ amaro ranane asu yafambe ai weindahɨ hoafɨyo arandɨ,” mehu.

Nindou yimbu worɨmborɨnɨ-rɨnandeimbɨ

(Matyu 7:24-27)

46Sisas ai yahuya, “Asu se nɨmboe wambo ‘Adükarɨ, Adükarɨyei rɨhündühɨ asu wandɨ hoafayahɨ ra süŋgufekoate-ayeia? 47Nindou düdi ai wambo sowahɨ tüküfi wandɨ hoafɨ hɨmborɨyu mburambo ranɨ süŋguareandɨ anɨmbo asu ro ai nüŋgunahurai nindouayu ra sɨheimbo nafuindamboyahɨ? 48Aiana sapo nindou worɨmbombo yahuhaya hɨfambe ndihɨ ragu kakɨra hanü mburambo kambohoanɨ nɨmoeiwamɨ mafemburɨfiyu nahurai-ani. Hoe ranai afɨndɨ hohoumboyohü worɨ ranahambo harɨyo randa moai fɨfɨmɨyo, nɨmboe sapo ai wudɨpoapore worɨmbora hayambowambo. 49Ŋga asu nindou düdi wandɨ hoafɨ hɨmborɨyu mbura ranɨ süŋgufekoate-ayu aiana sapo nindou worɨmbombo yahuhaya kambohoanɨ wudɨpoapofe feburɨfekoate-yuwanɨ asu hoe ranai hohoumboyohü worɨ ranahambo harɨyo randanɨ moanɨ mamɨharɨ bɨramɨndɨ pɨrɨmayo nahurai-ani. Asu bɨramɨndɨ pɨrɨmayo ra moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ mamɨkarɨ pɨrɨmayo!” mehu.

7

Sisas ai ami-yafe bogorɨndɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ dɨboadomarirɨ

(Matyu 8:5-13; Son 4:43-54)

1Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ ranɨ hoafɨ ra hoafɨyundürɨ mbura Kaperneamühɨ hu tükümefiyu. 2Nindou mamɨ Romɨhündɨ ami-yafe bogorɨ ranɨhü manüŋgu. Ranɨyu ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ŋgusüfohündɨ ranai aŋgünümboyuhü yɨfɨmbo yaŋgɨrɨmayu. 3Ami-yafe bogorɨ ai Sisas ranɨhü anüŋgu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya ranɨyu ai Suda-yafe bogorɨ bɨdɨfɨrɨ koamarɨhepura ahambo hoafɨmbo mahɨfomo. Rananɨmbo ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ra aboedɨmbɨrir-amboane yahu haya. 4Ai homo Sisas sowahɨ tüküyafu watɨharürühɨ yahomoya, “Ai nindou aboed-ani, ŋga se ahambo fandɨhaworɨ. 5Ŋga ai Suda yɨhoefɨmbo ŋgusüfohü pareamunɨ-randeimb-ani. Ŋga aiyu yɨhoefɨ rotu worɨ ra worɨmbomarandɨ,” mehomondamboyu.

6Ranɨyu Sisas ai ranɨ-babɨdɨ hu worɨkɨmɨ tüküfiyuanɨ ami-yafe bogorɨ ai ahandɨ ŋgunindɨ Sisasɨmbo hoafɨmbo koamarɨ-hepura homo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, ambe se tɨŋɨrɨfondamboyafɨ, ŋga ro nindou aboedɨyahɨ anɨmbo wandɨ worambe madügüfɨ, ŋga ro moai muŋguna wandɨ worɨna dɨdɨfɨ sahehea hohoanɨmoyahɨ. 7Ranɨmboanahɨ ro aboedɨ hamɨndɨ-yahanɨmbo sɨhambo sowana madɨdɨhɨ. Ŋga moanɨ se hoafɨ-yaŋgɨrɨ hoafɨndafanɨ wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ai aboedɨmbiyu-wamboane. 8Nɨmboe ro-amboanɨ nindou wandɨ nɨmoamo ndüreimbɨ-memo ranahamundɨ hoarehanahɨ, ŋga asu ami-anemo wandɨ hoarehemo. Ŋgorümbo hoafɨndahühɨ, ‘Se hafɨ,’ mbɨsahanɨ ai hu randühani. Asu ŋgorümbo hoafɨndahühɨ ‘Se sɨnɨfɨ,’ mbɨsahanɨ ai sünɨ randühani. Asu wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨmbo hoafɨndaha-ndowohümbo, ‘Ranɨ-moatükunɨ raro,’ sahanɨ, ai rareandühani,” mehu. 9Asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya nindou ranahambo afɨndɨ mahepünɨfiyu. Ranɨyu hɨhɨrɨfi nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sɨheimbo hoafayahɨ. Ro moai anɨhondümbofe ndahurai ndühɨ hoeirɨheandɨ, Israerɨhündɨ amboanɨ, ŋga wanɨ,” mehu. 10Ŋga sapo nindou ami-yafe bogorɨ ai koamarɨhepurɨ ranai homo worambe hoeirüwurane asu aboedɨmayu.

Nɨmorehɨ kaindɨ nɨmorɨ Sisas ai yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ

11Refe hayamboyoane, asu süŋgunambo ranambe nɨmai Sisas ai ŋgoafɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Nen ranɨnambo botɨfi mahafu. Ahambo süŋgururü-rundeimbɨyomo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨmayei ranɨyei ai mamɨ mahahüsi. 12Sisas ai ndeara ŋgoafɨ ginɨrɨ nafɨtambekɨmɨ tüküfiyuane asu ŋgoafambe-ahɨndɨ aranɨhoafɨ yasɨmondɨ ranai tükümefeyo. Yɨfɨ nɨmoko ranana sapo nɨmorehɨ kai-mayo ranahandɨ nindowenihɨ nɨmorɨ moanɨ mamɨ hamɨndɨ-mayu ranaiyu. Ranɨyo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai nɨmorehɨ ranɨ-babɨdɨmbo mamarei. 13Asu Adükarɨ ai nɨmorehɨ ranahambo hoeireanda mayoa asu ahambo ŋgusüfoambe afɨndɨ hɨpoamboreandühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yowanɨ aranɨndafɨndo-mboyafɨ,” mehundo. 14Ranɨyu Sisas ai hu yɨfɨ safɨsendɨ-mayo ra sündɨmareanda asu nindou yɨfɨ nɨmoko masowandümo-memo ranai ŋgɨŋgɨnɨru manɨŋgomo. Ranɨyu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou hoarɨfɨ ro sɨhambo hoafehanɨnɨ se haponda botɨyafo,” mehundo. 15Ranɨyu asu yɨfɨyumbɨ nindou-mayu ranai botɨfi nɨmarümbo wataporɨmayuamboyu asu Sisas ai nɨmorɨ ra ahandɨ hondandɨ warɨhümarirɨ. 16Ranɨyo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ŋgusüfo kɨkɨfoarɨhindühɨ Godɨmboya aiana aboed-ani sei hoafɨyahündowohü seiya, “Ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ adükarɨ hamɨndɨ ai yɨhoefɨ mbusümo tükümefiyu! Ai ahandɨ nendɨ ranaheimbo aboedambofe-ndürɨmbo tükümefiyu-ane!” masei. 17Sisas ai ranɨ-moatükunɨ rawareandɨ hoafɨ ranai muŋguambo Sudia hɨfɨ asu ranɨ hɨfɨkɨmɨ adaburo ranambe yaŋgorɨ wakɨmareanda hɨmborɨmayei.

Son hundürüra-randeimbɨ ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ yimbu Sisas sowana koamarɨhepɨrɨ

(Matyu 11:2-19)

18Sonɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai muŋgu moatükunɨ tükümefeyo ra ahambo wataporɨmbomarurɨ. 19Ranɨyu asu Son ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ nindou yimbu mborai yahupɨrɨ hürühepɨrɨ haya Adükarɨmbo düdufimbohünda ahambo sowana koamarɨhepɨrɨ. Ahandɨ Adükarɨmbo düdufe hoafɨ ra yahuraiyo, ‘Nindou nda horombo ro tükündüfimbui masahɨ ranɨyafɨ, asu ŋgorü tükündɨfimbui mbɨsefɨ hohu hɨmbomandefɨyo?’ 20Asu ai Sisasɨmbo-so tüküyafɨneandühɨ hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Son hundürüra-randeimbɨ ai sɨhambo refe düdufenɨnɨmbo yɨhoehɨmbo koamarɨhemuna masɨnehɨ. Se nindou tükündüfimbui mehuyafɨ, asu ŋgorü tükündüfimbui mbɨsefɨ hohu hɨmbomandefɨyo,” masafanɨ.

21Moanɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ ranɨhü Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ fi moaruwaimbü, aŋgünümbɨ, moaruwai nendɨ nɨmarümbɨ ranaheimbo aboedɨreandürɨ asu hɨmboatɨharɨ afɨndɨ ranaheimbo hɨmboarɨ bɨrɨhendüranɨ asükai hɨmboarɨyei rarao marɨhündɨ. 22Sisas ai Sonɨmbo süŋgurɨnɨrɨ-rɨnandeimbɨ ranahafanɨmbo sɨmborɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ŋgafanɨ Sonɨmbo hoafɨndafanɨ se nɨne-moatükunɨ hoeirɨne hɨmborɨyafanɨ marɨnandɨ ra: Ranɨ-moatükunɨ ra sapo hɨmboatɨharɨ ai asükai hɨmboarɨ bɨrɨhehi hɨmboarɨyei, tɨŋarɨ moaruwaimbɨ ai botɨyahi hei, fi moaruwaimbü, mɨmanɨho masɨmeimbɨ ai aboedɨ popoatapo-foarɨhi. Hɨmbotühüfo ai asükai hoafɨ hɨmborɨ-yei, yɨfɨyeimbɨ ai yaŋgɨrɨ botɨyahi asu aboedɨ hoafɨ ra nindou napokoate-yeimbɨ-mayei aheimbo wataporɨmboyo ramarandɨ ranahambo. 23Nindou dɨdɨyei wambo anɨhondümbo-arɨhindɨrɨ ai-ana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeiyei-amboane!” mehu.

24Sonɨmbo süŋgurɨne-rɨnandeimbɨ mefanɨ ranai hafandane süŋgunambo Sisas ai Sonɨmbo nɨmorehɨ nindowenihɨ-mayei ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya: “Sapo se Son sowana nɨmɨwohɨ furɨkoate-reandühɨ heihü ra se nɨnɨ-moatükunɨmboyei tüküfeyoanɨ hoeifembo sei hehi hohoanɨmomayei a? Awi se boabodarɨ emündü werɨnambo mboahurɨ-hendanɨ ra hoeifemboyei mahei? 25Nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei se mahei rana? Awi nindou hoearɨ moanɨ ranɨ-poanɨmbo aboedɨ hoearɨ yihuruyu haya nüŋguwanɨ hoeifemboyei mahei? Ra wanɨ. Nindou yahurai hoearɨ aboedɨ yihuru-rɨhümündeimbɨ ana, adükarɨ bogorɨndɨ worambe-ane nɨmboei arɨhündɨ. 26Se wambo ndühɨ yarɨhi hoafɨyahündɨrɨ sapo se nɨnɨ-moatükunɨ hoeifemboyei mahei ra? Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo hoeifimboyei? Yɨnɨ ra anɨhond-ane Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbanisɨ, ŋga ro nda sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahandürɨ. Son aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo ŋgasündireimb-ani. 27Son ranahamboyo Godɨndɨ Bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Ro nindou mamɨ wandɨ hoafɨ semɨndɨ hombohünda koandɨhehinanɨ, ai boatei se hokoate-yafambe ŋgumbui sɨhafɨ nafɨ nafɨrɨhefembohünda,’ meho,” mehu. 28Sisas ai bɨdɨfɨrɨ hoafɨ pareandühɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Son ana nindou moanɨ adükarɨ hamɨndɨyu haya asu ai nindou horombo manɨŋgomo ahamumbo ŋgasündeapureimb-ani. Ŋga asu nindou düdi ai sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambeahɨndɨ akɨdou aiyu aiana Sonɨmbo ŋgasündirümboani,” mehundürɨ.

29Muŋguambo nindou ai Sonɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei hehi asu takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ nindou-amboanɨ muŋguambo rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨnɨ, Godɨndɨ hohoanɨmo ranana anɨhondü hondü mbumundane,” masei. Ranɨyei asu süŋgunambo ai ahandɨ warɨhü hundürümayei. 30Ŋga Farisi nindou-yomo asu Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ranai ahamundɨhoarɨ Godɨndɨ hohoanɨmo ra hɨmborɨ-yowohü süŋgufembo moei mehomo. Ranɨmboemo ai moai Sonɨndɨ warɨhü hundürüyomo.

31Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmorehɨ nindowenihɨ hapodanambe anɨmboei ndanaheimbo ro nɨnɨ-moatükunɨfihɨ sɨmoŋgorɨndɨhe hoeimandɨheara? Nindou nda ai nüŋgunahurai nindouyei ndana? 32Nindou ndanai ana sapo nɨmorɨ akɨdɨbou ŋgoafɨhü nɨnouyeimbo nahurai-anei. Sapo ai nɨmareimbo bodɨmondɨ nɨmoakɨdɨboumbo rarɨhi hoafɨyeihɨya, ‘Ro sɨheimbo fufuŋɨnambo fufuŋɨ-mehundürɨ, ŋga asu se moai botɨyahi yirɨwarɨ moporɨyei! Ro sɨheimbo weŋgɨsahoafɨnambo marɨhundürɨ, ŋga asu se moai aranɨhoafɨrɨhündɨ ranɨ ranɨmayei!’ nahurai-anei. 33Son sapo nindou hundürüra-randeimbɨ-mayu ranana tüküfi sesɨ sesü, wain hoe sɨmɨndɨ rakoate-mayua, asu se hoafɨyehüya, ‘Ahandɨ fiambe ana moaruwai nendɨ nɨmarɨmboane,’ masei! 34Asu Nindou Hondü ai tüküfi sesɨ sesü, hoe sümündɨ marandambo, asu se hoafɨyeihɨya, ‘Nindou ranahambo hoeirɨhorɨ! Aiana sesɨ afɨndɨ sesü asu ŋgɨnɨndɨ wain hoe sümündɨ arandɨ. Aiana nindou takis kakɨ sowandümo-rundeimb-anemo asu nindou moaruwai wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyomo-rundeimb-anemo ranahamundɨ ŋgunind-ani!’ masei. 35Ŋga asu nindou dɨdɨyei Godɨndɨ-mayo fɨfɨrɨfe ra anɨhond-ane sei sahümündimbɨ aiana ranɨ fɨfɨrɨfe ra anɨhondümbo nafuiyeihanei,” mehu.

Sisas ai Saimon Farisihündandɨ worambe mamaru

36Farisi nindou ai Sisasɨmbo sesɨmbohünda ro-dɨbo dowadɨfɨ mehundo-wamboyu asu Sisas ai ahandɨ worambe hu farɨfi hafu mamaru. 37Ranɨ ŋgoafɨhü nɨmorehɨ mamɨ ai nindowenihɨ bɨrabɨrɨ hohoanɨmoyo-randeimbɨ manɨŋgo. Sisas ai Farisi nindoundɨ worambe sesɨ sesühɨ amaru hoafɨ ra hɨmborɨyo haya, asu ai arabasta nɨmoei kakɨ afɨndɨ fihɨ semɨndümbɨ hɨpɨrambe fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ hɨpɨrɨ tüküre semɨndɨ haya maho. 38Ranɨyo ai ho Sisasɨndɨ daboadanɨ yirɨkɨmɨ nɨŋgombo aranɨyowohü Sisasɨndɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ aranɨhɨmboaho-mayo ranambo popoaimarandɨ. Ranɨyo asu ai Sisasɨndɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ mbɨrɨnaŋɨ ranambo nɨŋombɨrɨhoayoa yahohaya gedühai mbura wakɨkɨhɨrapɨrühɨ fɨsɨŋarümbɨ moatükunɨ ra tɨŋarɨ yimbumefanɨ ranɨwamɨ kamafoareandɨ.

39Asu Farisi nindou Sisasɨmbo mborai mehundo ranai ranɨ-moatükunɨ ramareanda hoeire haya ahandɨ fimbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou nda anɨhondü Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbayu ana, ai nɨne nɨmorehɨ ahambo sündarerɨ nda fɨfɨrɨndeambui. Asu moaruwai yahurai nindowenihɨ bɨrabɨrümbɨ nɨmorehɨ anɨŋgo ranahambo fɨfɨrɨndeambui,” mehu. 40Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Saimon, ro sɨhambo hoafɨyonɨnɨmbo hoafɨ moai sɨheheandɨ,” mehundowamboyu. Asu Saimon ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Yɨnɨ, Yamundo-randeimbɨ nindou se wambo ndühɨ hoafɨyafɨndɨrɨ,” mehuamboyu.

41Asu Sisas ai piyu haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou yimbu nɨmbafanɨ henamboyafanɨ ai nindou ŋgoründɨ-mayo kakɨ sɨmborɨ hɨhɨndɨho ndehoamboehɨ safanɨ hena masowandɨfanɨ. Nindou ŋgorü ai sapo kakɨ sairandeimbɨ-mayu ranahandɨ-mayo 500 kakɨ hoarɨ semündu süŋgunambo sɨmborɨ saimbohünda asu nindou ŋgorü-mayu ranai 50 kakɨ hoarɨ semündu süŋgunambo sɨmborɨ saimbohünda. 42Nindou yimbu ranai kakɨ masowandɨfanɨ ra sɨmborɨ hɨhɨrɨfe saimbo kakɨkoate-mefandamboyu asu nindou ranai ambe mehupɨrɨ. Nindou yimbu ra dɨdɨ ai nindou-mayu ranahambo ŋgusüfo afɨndɨ pamandira?” mehuamboyu. 43Asu Saimon ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro rarɨhe hohoanɨmoayahɨ ana, nindou sapo ahambo kakɨ adükarɨ masagado ranai-anɨmbo afɨndɨ hamɨndɨ ŋgusüfo pandirümbui.” Ranɨyu Sisas ai yahuya, “Yɨnɨ, se anɨhondümboanafɨ hoafayafɨ,” mehu.

44Ranɨyu asu ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo sowana hɨhɨrɨfihɨ Saimonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nɨmorehɨ ndanahambo moai hoeirowandɨyo? Ro sɨhafɨ worambe mafareheandɨ, ŋga asu se moai wambo hoe sawandɨrɨ wandɨ tɨŋarɨ popoaimbohünda. Ŋga asu nɨmorehɨ ndanaiyo wandɨ tɨŋarɨ ra ahandɨ aranɨhɨmboahonambo popoaira mbura ahandɨ mbɨrɨnaŋɨnambo gedümarandɨrɨ. 45Seana moai wambo sowandɨfɨndɨrɨ worɨnɨrowandɨrühɨ wakɨkɨhɨrandɨrɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nɨmorehɨ ndanai ana ro sühühambe peyo haya wandɨ tɨŋarɨ ra moai wakɨkɨhɨ hɨnɨŋgɨreandɨ, ŋga wakɨkɨhɨ hoafɨna hohombo haponda tükefeyo. 46Se moai wambo mbɨroambe kefembohünda orif nɨmɨ hɨsɨ boboe dɨdɨboadɨro sɨhawandɨ, ŋga nɨmorehɨ aiyo wandɨ tɨŋarɨ ra fɨsɨŋarümbü moatükunɨ ranambo kamareandɨrɨ. 47Ranɨmboanahɨ ro sɨhambo hoafehanɨnɨ, nɨmorehɨ ndanai ahandɨ hohoanɨmo moaruwai afɨnd-ane, ŋga ranahambo God ai amboawi mehu. Nɨmboe sapo ai wambo ŋgusüfo afɨndɨ pamareandɨrɨ. Ŋga asu nindou daboe ahambo moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ amboawi yahoweimbɨ nindou ana ai moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ ŋgusüfo pareandɨrühani,” mehu.

48Ranɨyu asu Sisas ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hohoanɨmo moaruwai ranana ro amboawi samboanahɨ,” mehundo. 49Ranɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ sesɨ fondɨkɨmɨ mamarɨmo ranai ahamundɨ mbusümo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou nda düdi moaruwai hohoanɨmo amboawi yahu aranda?” mehomo. 50Ŋga asu Sisas ai nɨmorehɨ-mayo ranahambo hoafɨyundühɨya, “Sɨhafɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ranamboyo sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranambeahɨndɨ aboedambo-marɨheanɨnɨ, ŋga se ŋgusüfo afurɨndo kündo hawa ŋgafɨ,” mehundo.

8

Nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ ai Sisas-babɨdɨmbo mahei

1Ranümbɨ ra kɨkefoendane, asu süŋgunambo Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨ asu akɨdou ŋgoafɨ ranambe huhü God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo wataporɨmbo-marandɨ. Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ 12 ai Sisasɨndɨ süŋgu mahomo. 2-3Ranɨyei asu nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ dɨdɨyei moaruwai nendɨ nɨmarɨndüreimbɨ asu aŋgünɨ moaruwaimbü Sisas ai aboedɨmarearü amboanɨ ahandɨ süŋgu mahei. Nɨmorehɨ-mayei ranai ana Maria Makdarahündɨ, sapo Sisas ai moaruwai nendɨ 7 ahandɨ fiambeahɨndɨ raguanambo-reandeimbɨ-mayo ranayo, Soana, Kusandɨ nɨmorehɨ, nindou ranai Herodɨndɨ worɨ hɨfanda randeimbɨ-mayu ahandɨ nɨmorehɨyo, Susana asu nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ sapo ahei kakɨnambo Sisas asu ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ farɨhehipurɨ-rɨhündeimbɨ-mayei amboanɨ ai-babɨdɨ mahei.

Nindou sesɨ ahurɨ nümbürambe bubumafoareandɨ kafoefe hoafɨ

(Matyu 13:1-9; Mak 4:1-9)

4Nindou afɨndɨ ranai ŋgorü ŋgoafɨhündɨ ŋgorü ŋgoafɨhündɨ kɨkɨrɨhefekoate Sisas sowana nümbünɨ tümarɨhinda, ndanɨ kafoefe hoafɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, 5“Nindou mamɨ ai sesɨ ahurɨ semündü hu bubufoareandane, asu bɨdɨfɨrɨ nafɨkɨmɨ pütapɨmayo. Nindou ai hahabodeihü pütapɨyeiane, asu ndu ai nɨmoamonɨndɨ pühɨyei masahüsi. 6Bɨdɨfɨrɨ ahurɨ ranai nɨmoei boatɨfowamɨ pütapɨyo mbura tüküfehündamboyo asu yapataparɨmayo hɨfɨ ranai hoe puiarɨ-koate nɨŋondɨ hamɨndɨwambo. 7Asu bɨdɨfɨrɨ ai wohɨ tɨhoarɨ tɨhoarümbɨ nɨnouyoambe pütapɨyo mbura ranɨ dɨbore tüküfihɨyo asu wohɨ ranambo gabudɨ-mafoareandɨ. 8Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ahurɨ ranai hɨfɨ aboedambe pütapɨyo haya tütükɨyowohüyo 100, 100-mbore hɨsɨmayo.” Sisas ai ranɨ hoafɨ ra moendɨfembo yahumbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou düdi ai hɨmboambeimbɨ-nduhü ana, hoafɨ ra hɨmborɨmbiyu-wamboane,” mehu.

9-10Ranɨyomo ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo düdumefundo-wambo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sɨhamumbo ana God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ dɨbohɨndɨ hoafɨ ra masayopurane, ŋga nindou amurɨ ranaheimbo ana kafoefe hoafɨnamboane hoafayondürɨ. Rananɨmbo ai hɨmboarɨ-ndeimboyei, ŋga ŋgɨrɨ hoeindɨhindɨ asu hɨmborɨ-ndeimboyei, ŋga ŋgɨrɨ fɨfɨrɨndɨhindɨ.”

Sesɨ ahurɨmbo kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ hoafɨ

(Matyu 13:18-23; Mak 4:13-20)

11“Kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra ndahurai-ane. Sesɨ ahurɨ ra Godɨndɨ hoaf-ane. 12Sapo sesɨ ahurɨ nafɨnɨ pütapɨmboyowohü pütapɨmayo ranana nindou dɨdɨyei hoafɨ hɨmborɨyeihaneisɨ, ŋga asu Satan ai ahei ŋgusüfoambeahɨndɨ semündü pireandühani. Sapo Satan ranai aheimboya anɨhondümbo-ndɨhi hehi aboedambo-ndahimboyei yahuhaya. 13Sesɨ ahurɨ sapo nɨmoei boatɨfowamɨ pɨmayo ranana nindou dɨdɨyei hoafɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi sahümündihɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyeihaneisɨ, ŋga ahei ŋgusüfoambe hoafɨ ra moai kɨkɨmɨfoare nɨmarondürɨ. Ai hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-rɨhindühaneisɨ, ŋga asu nɨne-moatükunɨ aheimbo refe hoeifendürɨmbo tüküfeyoambe ai peyeihanei. 14Sesɨ ahurɨ wohɨ tɨhoarɨ tɨhoarümbɨ mbusümo pütapɨmayo ranana, sapo nindou dɨdɨyei ai hoafɨ ra hɨmborɨyeihaneisɨ, ŋga asu afɨndɨ hohoanɨmo, kakɨ napo sɨhefe hohoanɨmo, hɨfɨ ndanɨhündambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ hohoanɨmo ranai gabudɨ-foareandüranɨ asu ai aboedɨ hɨsɨkoate-ayei nahurai-ane. 15Sesɨ ahurɨ hɨfɨ aboedambe pɨmayo ranana, sapo nindou dɨdɨyei ai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi ŋgusüfoambe kɨkɨhɨ-safɨmarɨhümündi-anei. Ai ahei hohoanɨmoambe dɨdɨboadorɨhoeimbɨ hamɨndɨ hondü nɨmarɨndürɨmboyo asu ai hɨsɨ aboedɨ tükümefendürɨ.”

Nindou ai moai si wambürɨ hoarehɨ dɨbonapɨferandɨ

(Mak 4:21-25)

16“Nindou mamɨ ai moai ram hai ra yimunde mbura wambürɨnambo gabude, asu fondɨ hoarehɨ ninde randɨ, ŋga wanɨ. Sapo aiana yimunde mbunda ram hai nindɨferambo fondɨ-mayo ranɨwamɨ nɨmoamo anɨmbo nindeandanɨ nindou dɨdɨyei worambe keboehindühɨ hoeindɨhimboyei. 17Nɨne-moatükunɨ dɨbo meŋgoro ranai ana weindahɨ moanambühɨ tükündɨfemboe. Nɨne-moatükunɨ nindou ai gabudɨhi masɨhehindɨ ranai ana weindahɨ hai sihɨ tükündɨfeyoanɨ hoeindɨhimboyei. 18Awi se hɨbadɨhümbo, hɨmbo yaŋgɨrɨ kündɨhi nɨmandei. Nindou düdi hohoanɨmo ra ndore fɨfɨrareandɨ ana, God ai adükarɨ ndagadombui. Ŋga nindou düdi ndofe fɨfɨrɨfekoate-ayu ana, nɨne akɨdou fɨfɨrɨmareandɨ amboanɨ God ai raguanambo-ndeambui,” mehu.

Sisasɨndɨ hondɨ asu akohoandɨ

(Matyu 12:46-50; Mak 3:31-35)

19Sisasɨndɨ hondɨyo asu ahandɨ akɨdɨ mamɨyomo ranai Sisasɨmbo hoeifimbo tükümehindɨ, ŋga ai nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranɨ mbusümowambo moai ahandɨ fikɨmɨ papühüyahindɨ. 20Ranɨyei nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, “Sɨhafɨ me-ane asu amondɨ mam-anemo ai weindanɨ anɨmboei sɨhambo hoeifenɨnɨmbo seimbo,” maseiamboyu. 21Asu Sisas ai nindou ranaheimbo muŋguambo yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou dɨdɨyei ai Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei mburɨhü süŋguarɨhindɨ ranai-anei wandɨ me asu akohoandayomo,” mehu.

Sisas ai hoafɨmayua werɨ afurɨmareandɨ

(Matyu 8:23-27; Mak 4:35-41)

22Mamɨmbo Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨmbo botambe fareafundühɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi sɨhɨrɨ kurɨhoe ranɨ goesürünɨ bandɨhehu ŋgefo,” yahupurɨ haya mahomo. 23Ai botambe homondühɨ-yomo asu Sisas ai yapombofi meŋguru. Ranɨyo asu ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ hoewerɨ ranai kurɨhoe-mayo ranambe tüküfehüyo, hoe botambe tüküfehü asu ai ndeara hɨmonɨ hanɨmbo yaŋgɨrɨmemo.

24Ranɨyomo asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai Sisas sowana homo yaŋgɨrɨrüwurɨ hoafɨyomo-ndowohü yahomoya, “Adükarɨ! Adükarɨ! Sɨhɨrɨ ndeara yɨfɨmbo yaŋgɨrayefɨ,” mehomondamboyu. Asu Sisas ai botɨfi hoewerɨmayo ranahambo awi-awimefiyu-wamboyo afureandühɨyo asu hoe ranai afure mafoero. 25Ranɨyu Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu sɨhamundɨ anɨhondümbofe ra nüŋguia?” mehupuramboemo. Asu ai hepünafu yɨhɨmbo sɨsɨreapurühɨ sɨmborɨ hoafɨyafundühɨ yahomoya, “Nindou nda düdi rana? Ai moanɨ hoewerɨ ranahambo awi-awimefiyuwa ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyowohü afurɨmareandɨ,” mehomo.

Sisas ai nindou mamɨndɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hemafoareandɨ

(Matyu 8:28-34; Mak 5:1-20)

26Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Gerasa-yafe hɨfɨnambo Gariri hoe gogoasürünɨ homo tükümefundɨ. 27Tüküyafu mburu botambeahɨndɨ kusɨfoendane nindou mamɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ moaruwai nendɨ nɨmarɨndoweimbɨ ranai ahambo sowanambo mahu. Aiana horombo hondü piyu haya moai hoearɨ güdeandɨ, ŋga moanɨ yare safoeyapo manüŋgu-ane. Ai ŋgoafɨhü nɨŋgokoate yɨfɨ sɨhehi rɨhündeimbɨ hoŋguambeyu nüŋgu marandɨ. 28Nindou ranai Sisasɨmbo hoeirirühɨ puküna heiyuhü yirɨkɨmɨ piyu nɨmarümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Sisas, God Nɨmoamo Hamɨndɨ Hondündɨ nɨmorɨ, se wambo nüŋgufendɨrɨmbo safomboyafa? Ro sɨhambo hüti hoafarɨhanɨnɨ se yowanɨ wambo tɨŋɨrɨfo ndawandɨrɨmboyafɨ,” mehundo. 29Nindou ranai yare hoafɨmayu ra sapo Sisas ai moaruwai nendɨ ranahambo hoafɨmayundoa kosɨfoendühɨyo. Afɨndɨmbo moaruwai nendɨ ranai kɨkɨhɨrɨmɨndɨ nɨmaroanɨ asu muŋguambo nindou ranai hɨmboarɨ safühɨrurühɨ senɨnambo hüputüpu-rɨhawuranɨ ai ranɨ-moatükunɨ ra gurɨhai haya moaruwai nendɨ ranai fare serɨmɨndɨ haya nɨmɨ wohɨ furɨkoate-yowanɨ ho-marandɨ.

30Sisas ai ahambo düdufihɨ yahundoya, “Ndürɨ sɨhafɨ nɨnea?” mehundowamboyu. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandɨ ndürɨ ana Awai nindou-ane.” Ai yare hoafɨmayu ra sapo moaruwai nendɨ afɨndɨ ranai ahandɨ fiambe mamarei ranɨmboyu. 31Moaruwai nendɨ-mayei ranai Sisasɨmbo hüti hoafɨyahündowohü seiya, “Se yɨhoefombo nɨmbɨ nɨmarümbɨ hɨfambe ranambe koandɨhawamunɨ-mboyafɨ,” masahündo.

32Ranɨyo asu moatei afɨndɨ ranai hɨrɨpɨnɨnɨ hɨmborɨhündühɨ burɨmayei-amboyo moaruwai nendɨ ranai Sisasɨmbo moatei ranahei fiambe koarɨhefendürɨmbo hüti-hütimarɨhora koamarɨhendürɨ. 33Ranɨyei nindoundɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoehi hehi moateiyei fiambeyahindühɨ asu moatei ranai hɨrɨpɨnɨnɨ pɨpɨnambo hanei kurɨhoeambe pɨyei hoe karɨhüsi hehi yɨfɨsafɨmayei.

34Nindou moatei hɨfandɨmarundɨ ranai hoeirunda mayoa, pɨpɨyomo homo ranɨ ŋgoafɨhü asu nümbürambe ratüpurɨyeihɨ burɨmayei ranaheimbo hoafɨhümarundürɨ. 35Nindou ranai nɨnɨ-moatükunɨyo tükümefeyo sei hehi hoeifembo Sisasɨmbo-so tükümehindɨ. Ranɨyo tüküyahi hoeirɨhindane, nindou moaruwai nendɨ nɨmarɨ haya kosɨfoendeimbɨ-mayu ranai ahandɨ yirɨ kɨmɨ hoearɨ yihuruyu mbura hohoanɨmo aboedɨ koadürü hohoanɨmoyu arandɨ süŋgu mamaruwa hoeirɨhorühɨ yɨhɨmbo sɨsɨrɨmehindɨ. 36Nindou hoeifembo mahüsi ranai Sisas nindou aboedɨ-marirɨ ra hoeirɨhi hehi nindou bɨdɨfɨrambo wataporɨmbo-marɨhündɨ. 37Ranɨyei asu muŋguambo nindou Gerasa hɨfɨhündɨ ranai yɨhɨmboyeihɨ Sisasɨmbo ragu ŋgafɨ maseia asu botambe farɨfi haya ndamefiyu.

38-39Ranɨyu asu nindou moaruwai nendɨ nɨmarɨ haya kosɨfoendeimbɨ-mayu ranai Sisasɨmbo hüti hoafɨrürühɨ yahuya, “Wambo se yɨnɨ safanɨmbo se-dɨbo dɨdɨ,” mehundo-wamboyu. Asu ai ahambo koarɨheirühɨ yahuya, “Se ŋgoafɨna ŋgafɨ nɨnɨ-moatükunɨyo God ai sɨhambo ramareanɨnɨ ra nindou bɨdɨfɨrambo wataporɨmbo-ndandɨ,” mehundo. Ranɨyu asu hu nɨne-moatükunɨ Sisas ai ahambo ramarirɨ ranahambo ranɨ ŋgoafɨhündɨ-mayei ranaheimbo wataporɨmbo-marandürɨ.

Sisas ai bogorɨndɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ yɨfɨhündɨ botɨre asu nɨmorehɨ aŋgünümbɨ ai Ahandɨ hoearɨ sündɨmareandɨ

(Matyu 9:18-26; Mak 5:21-43)

40Sisas ai asükai Gariri ŋgorü-goanɨnɨ hu tükümefiyu-wamboyei nɨmorehɨ nindouwenihɨ ranai ahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei, sapo hɨmbomayei hei ranɨmbowambo. 41Ranühɨ asu nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Sairus ranɨ ŋgoafɨhü rotu worɨ hɨfandɨra-randeimbɨ ai Sisasɨndɨ yirɨkɨmɨ tüküfi pɨyu nɨmarümbo wandɨ worɨna dügüfɨ yahu haya hüti-hoafɨmarürɨ. 42Ai sapo ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ 12 hɨmbanɨ mamɨ yaŋgɨrɨyo haya yɨfambo-mayowamboyu ramefiyu. Sisas ai Sairusɨndɨ worɨna hüfuane, asu nindou afɨndɨ ranai aŋgoaŋgo-marɨhorɨ hei. 43Ahei mbusümo nɨmorehɨ mamɨ 12 hɨmbanɨmbo amoamo watɨkoafɨmboyo mara ho ranai manɨŋgo. Ai ahandɨ aŋgünɨ ra aboedɨfembohünda doktambo hoeifepurɨmbo kakɨ afɨndɨ sai marandɨ, ŋga asu nindou dɨdɨ ai-amboanɨ moai aboedɨreandɨ. 44Nɨmorehɨ ranai Sisasɨndɨ daboadanɨ ho nɨŋgombo hoearɨ hɨmborɨ-mayo ranɨfihɨ masündeandamboyo asu ahandɨ horɨ ranai moanɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ kɨkɨmarɨhoayo.

45Ranɨyu asu Sisas ai düdufihɨ yahuya, “Düdi wandɨ hoearɨ masündeanda?” mehuamboyo. Asu muŋguambo nindou ranai wanɨwanɨyeihɨ dɨdɨmomayei-amboyo asu Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, nindou afɨndɨ ranai sɨhafɨ fikɨmɨ wakɨre yaŋgorɨmbo sɨmborɨ koarürɨmayei,” mehundowamboyo. 46Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou ŋgorü ai wambo masündeandɨra wandɨ fiambeahɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai makosɨfoendɨ ranɨmboanahɨ,” mehuamboyo.

47Asu nɨmorehɨ ranai wambo fɨfɨrɨhi-ndɨrɨmboanei, ŋga ro ŋgɨrɨ dɨbo nɨmboahɨ yahohaya, hɨhamɨndarɨ kameihɨ ho Sisasɨndɨ yirɨkɨmɨ pɨyo mamaro. Ranɨyo ai muŋguambo nindouyei hɨmboahü wataporɨmbo-marandɨ nɨmboe masünderɨ asu nünüŋgureamboyo ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ aboedɨmayo ranahambo. 48Sisas ai nɨmorehɨ ranahambo yahundoya, “Nɨmorɨ akɨdou, sɨhafɨ anɨhondümbofe ranai sɨhambo aboedɨmareanɨnɨ, ŋga se ŋgusüfoambe afurɨndo kündo hawa ŋgafɨ,” mehu.

49Ai wataporɨmbo-randühɨ nüŋguambe, nindou mamɨ ai hɨfandɨra-randeimbɨndɨ worambeahɨndɨ tüküfi hu hoafɨyuhɨ yahuya, “Sɨhafɨ nɨmorɨ ana yɨfɨmayo, ŋga se yamunde-randeimbɨ-mayu ranahambo tɨŋɨrɨfo dabadomboyafɨ,” mehuamboyo. 50Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, Sairusɨmbo hoafɨyunduhü yahuya, “Se yɨhɨmbondamboyafɨ, ŋga anɨhondümbo-ndowandanɨ anɨmbo sɨhafɨ nɨmorɨ ra aboedɨndɨmboe,” mehundo.

51Ai nɨmorehɨ-mayo ranahandɨ afɨndandɨ worambe hu tüküfi haya moai nindou amurɨ semündündürɨ worambe kefuendɨ, ŋga Pita, Son, Sems asu nɨmorɨndɨ hondafɨndɨ aheimbo yaŋgɨrɨyo süŋgurearü haya mahüfu. 52Nindou afɨndɨ ranɨhü mamarei ranai nɨmorɨ ranahambo hohoanɨmoyeihɨ aranɨhoafɨ-marɨhündamboyu Sisas ai yahuya, “Ai ana yɨfɨyombo-yopoanɨ, ŋga ŋgɨrɨ aranɨhoafɨ-ndɨhünda,” mehuamboyei. 53Nindou ranai nɨmorɨ yɨfɨmayo ra fɨfɨrɨhindɨ, ranɨmboyo Sisasɨmbo tɨkɨfɨnambo-rɨhorühɨ tɨrɨfoefe hoafɨmayahündo. 54Ŋga ai nɨmorɨ-mayo ranahandɨ warɨhü kɨkɨhamündü hoafɨyundowohü yahundoya, “Nɨmorɨ akɨdou, se botɨyafo,” mehundo. 55Asu ahandɨ yifiafɨ ranai hɨhɨrɨfe ho fiambe farɨfehüyo asükai botɨmefeyo. Ranɨyo Sisas ai nɨmorɨ ranahambo sesɨ sahündo yahu haya hoafɨmayundürɨ. 56Asu hondafɨndɨ ai hoeirɨneanda mayoa mahepünafɨ-neandamboyu Sisas ai ranɨ-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo “Nindou ŋgorümbo yowanɨ hoafɨpoanɨ,” mehu.

9

Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo koamarɨhepurɨ

(Matyu 10:5-15; Mak 6:7-13)

1Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ 12 ranahamumbo mborai yahupurɨ hürühepurɨ haya moaruwai nendɨ asu muŋguambo aŋgünɨ aboedɨferambo ŋgɨnɨndɨ adükarɨ masagapurɨ. 2Ranɨyu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo wataporɨmboyo asu aŋgünɨ aboedɨfe-rambohünda koamarɨhepurɨ. 3Ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sɨhamundɨ hoahoaŋgo ranambe se yowanɨ nɨmɨnɨmɨ, arü, sesɨ, kakɨ, asu hoearɨ yimbu-ane ra ndowandümboemo. 4Se nɨnɨ-worambeyo afareafundɨ ra moanɨ se ranɨ worambe yaŋgɨrɨ nɨmandɨmo mbundu botɨndafu ŋgomo. 5Nahi homondanɨ nindou ai sɨhamumbo worɨnɨfepurɨkoate-ndeianɨ ana, asu se ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨndu houmbo ŋgomondühɨ yirɨfihɨndɨ hɨfɨ hasüfɨ ra kükiboadu houmbo ŋgomo ranaheimbo God ai moaruwaimbo-mbɨreandürɨ yaho refe nafuiyo-ndürɨmbohünda,” mehupurɨ. 6Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨhü hɨnɨŋgɨru houmbo homo muŋguambo ŋgoafɨ ranambe Godɨndɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-rundühɨ nindou aŋgünɨmbo-yeimbɨmbo aboedɨrundürɨ marundɨ.

Herot ai afɨndɨ hohoanɨmomayu

(Matyu 14:1-12; Mak 6:14-16)

7Gariri-yafe adükarɨ bogorɨ Herot ai muŋguambo moatükunɨ tükümefeyo ranahambo hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, afɨndɨ hohoanɨmomayu. Ai yare hohoanɨmomayu ra, nindou bɨdɨfɨrɨ ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, Son hundürüra-randeimbɨ ai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu masei. 8Asu bɨdɨfɨrɨ ai seiya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Eraisa ai yɨhoefombo-so tükümefiyu.” Asu awi bɨdɨfɨrɨ ai seiya, “Nindou mamɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ horombo hondü manüŋgu ranai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu-ane,” maseiamboyu. 9Herot ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sapo Sonɨndɨ mbɨro ra kɨkɨmarɨhehinɨ. Asu nindou düdi nda ai yahurai ro hoafɨ nda hɨmborɨyaha tükümefiyu. Asu ahambo hoeifimbo samboanahɨ,” mehu.

Sisas ai 5,000 nindoumbo sesɨ masagadürɨ

(Matyu 14:13-21; Mak 6:30-44; Son 6:1-13)

10Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai hɨhɨrɨyafu homo Sisasɨmbo-so tüküyafu muŋguambo moatükunɨ ai ramarundɨ ranahambo wataporɨmbo-marurɨ. Ranɨyu ai süŋgure sepurümündü haya Betsaida ŋgoafɨnambo ai yaŋgɨrɨ nɨmarɨmbo mahomo. 11Ŋga asu awai nendɨ afɨndɨ ranai Sisas nahanafɨyu mahu ranahambo türüfoarɨhi hehimbo-wambo, ai süŋgumarɨhorɨ hei. Ranɨyu asu ai aheimbo mborai-mboraifindürɨ hɨnɨŋgɨreandürɨ haya, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo wataporɨmbo-marandɨ. Asu nindou dɨdɨyei aŋgünümbɨ-mayei aheimbo aboedɨmareandürɨ.

12Hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndoambe, süŋgrurü-rundeimbɨ 12 ai ahambo-so tüküyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se nindou ndanaheimbo koarɨhawandüranɨ mbɨhei. Rananɨmbo asu ai hei adükarɨ ŋgoafɨhüyo asu hɨmboranɨyo ranɨhü apofondɨyo asu sesɨyo ra kokombɨrɨ-hündamboane. Ndanɨhü ana nindou nɨmarɨkoate-yohane,” mehomo. 13Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Seanɨmbo sesɨ ra aheimbo ndabudürü,” mehuamboemo. Asu ahambo yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Roana hondahüfeimbɨ bret-anemo asu kinɨ akɨdou yimbu-anafanɨ ranɨ yaŋgɨr-ane sɨhehumboayefɨ. Asu muŋguambo nindou ranaheimbo se homo sesɨ pemɨyomo safɨmboyafɨ hohoanɨmoayafa?” mehomo. 14Nindowenihɨ ranɨhü mamarɨmo ra 5,000-yomo. Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ranaheimbo hoafɨndɨmondüranɨ anɨmbo ai 50, 50-ndahi mbɨmari-amboane,” mehupurɨ. 15Ranɨyomo ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ai hɨmborɨyomo houmbo nindou ranaheimbo ranɨ-süŋgumarundüra mamarei. 16Ranɨyu Sisas ai hondahüfeimbɨ bretɨyomo asu kinɨ yimbumefanɨ ra semündü haya, sünambe hɨmboyu hafuhü sesɨ ranahambo-hünda Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura, bret kinɨ hɨfɨtɨre ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo nindou-mayei ranaheimbo yimbufe-ndürɨmbohünda masagapurɨ. 17Nindou ranai sesɨ ra sahüsi muŋgu parɨhindühɨyei, asu Sisasɨndɨ süŋgrurü-rundeimbɨ ai sesɨ bɨdɨfɨrɨ bɨdɨfɨrɨ korɨmayo ra 12 wambürɨ tüküru madüburafundɨ.

Pita ai Sisasɨmboya nindou ndanana God dɨbonɨmayu Kraisani mehu

(Matyu 16:13-19; Mak 8:27-29)

18Mamɨmbo Sisas ai ahand-amboanɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨyuhü nɨmaruwane, asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai, ai-babɨdɨmbo mamarɨmo. Ranɨyu ahamumbo düdufipurühɨ yahuya, “Nindou ai wamboya ai düdi seia?” mehu. 19Asu sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Bɨdɨfɨrɨ ai Son sapo nindou hundürüra-randeimbɨ-mayu-ani sei. Bɨdɨfɨrɨ ai sɨhambo seiya ai Eraisa-ani maseiamboyei, asu bɨdɨfɨrɨ ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ horombo hondü manüŋgu ranai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu-ani masei,” mehomondo. 20Ranɨyu asu ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu se ra wambo nüŋguru hohoanɨmoyomo ro dɨdɨyaha?” mehuamboemo. Asu Pita ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Seana Krais-anafɨ nindou God ai dɨbonɨyunɨnɨ hɨnɨŋgɨ-mareanɨnɨ nindou aboedambo-fendürɨmbohünda,” mehundo.

Sisas ai yɨfɨnda mbundɨha yɨfɨhündɨ botɨndaheamboyahɨ yahu wataporɨmbomarandɨ

(Matyu 16:20-28; Mak 8:30; 9:1)

21Ranɨyu asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ranahamboya, “Se nindou ŋgorümbo yowanɨ hoafɨndɨmboemo,” mehupurɨ. 22Asükaiyu ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou Hondü ai ana asübusümbɨ tɨŋɨrɨfo afɨndɨ ndemündühɨ anɨmbo ahambo bogorɨ nindou-anemo Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimb-anemo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu rundeimb-anemo ranai yɨboaruko-ndurɨmboemo. Ai ahambo hɨfokoandüwuranɨ yɨfɨndümbuisɨ, ŋga asu ai ŋgɨmɨ sindu mbunda süŋguna yɨfɨhündɨ botɨndɨfimbui,” mehu.

23Ai muŋguambo aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou dɨdɨyei ai wandɨ süŋgu hombo hohoanɨmondeihɨ ana, asu ai ahei hohoanɨmo ra hɨfɨnambo-ndɨhi hehi nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ yɨfɨmbo noundahi hehi muŋguambo si aho ra wambo süŋgumbɨrɨhi-ndɨramboane. 24Nindou düdi ai ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo ra ahandɨhoarɨ hɨfandarandɨ ana, ai awarɨ-ndɨhoemboe. Ŋga asu nindou düdi wambohünda ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo ranahambo moanane ehu ana, ra gedühɨ nɨŋgomboe. 25Nindou mamɨ ai ratüpurɨ-yuhümbo muŋguambo moatükunɨ napo hɨfɨ ndanɨhündambo ra gugurareandɨ ana, asu ahandɨhoarɨ awarɨndɨhembui, ŋga nüŋgunde ahambo mafandɨhera? 26Nindou düdi ai, roanahɨ asu wandɨ yamundɨfe hoafɨ ranane ranahambo amoanɨŋgayu ana, asu ro-amboanɨ nindou ranahambo Ape, ro, asu sünambeahɨndɨ nendɨ babɨdɨ yɨhoefɨ ŋgɨnɨndɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ kapeihü kosahambe amoanɨŋgɨ-ndɨhünɨmboyahɨ. 27Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ nda hoafayahandürɨ, nindou bɨdɨfɨrɨ dɨdɨyei ndanɨhü anɨboadei ranai ana yɨfɨkoate yaŋgɨrɨ nɨmboei-ambe God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra hoeindɨhimboyei,” mehundürɨ.

Sisasɨndɨ fi ranɨpoanambo fiyoweimbɨ tükümefeyo

(Matyu 17:1-14; Mak 9:2-13)

28Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu haya, 8 si howane, ai Pita, Son asu Sems ahamumbo sepurɨmündü haya hɨfɨ wafunambo Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo mahafu. 29Ai Godɨmbo dɨdɨbafɨyuhü nüŋguane asu ahandɨ ŋgusümboarɨ ra ranɨpoanambo fiyowohüyo asu ahandɨ hoearɨ ra kɨfohɨ hamɨndɨyowohü si nahurai tükümefeyo. 30Ranɨyo asu ranɨ-sɨmboanɨ Moses, Eraisa ai Sisas-dɨbo wataporɨyafandühɨ manɨmbafanɨ. 31Nindou yimbu ranai hɨmboamupuimbo-randeimbɨ kapeihü tüküyafɨne henamboyafanɨ asu Sisas ai Godɨndɨ ratüpurɨ moendɨfihɨ Serusarem ŋgoafɨhü yɨfɨmbo-mayu ranahambo ai-babɨdɨ wataporɨmemo. 32Pita ai ahandɨ ŋgunindɨ yimbu Son asu Sems ai ahamumbo yapombo hɨmbomarapura mapomo. Asu hɨmboarɨ bɨrɨhoemo hoeirundane, Sisasɨndɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ranambe nindou yimbu ranai-amboanɨ yahurai ai-dɨbo manɨmbafanɨ. 33Moses Eraisa ai ndeara hombo safanɨ henambo-yafandane, Pita ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, aboed-ane ndanɨhü amarefɨsɨ, ŋga sɨhɨrɨ dago ŋgɨmɨ hündɨhupurɨmboane, sɨhambo ŋgorü, Mosesɨmbo ŋgorü asu Eraisambo ŋgorü.” Pita ai yare hoafɨmayu ra ai ndore fɨfɨre hayamboyupoanɨ hoafɨmayu.

34Ai ranɨ hoafɨ ranahambo yare hoafɨyuambe mburüŋgai ranai pɨyo gabudɨ-mafoareapura, asu ai yɨhɨmbomemo. 35Ranɨyo asu hoafɨ ranai mburüŋgai-ambeahɨndɨ tüküfihɨ yahoya, “Wandɨ Nɨmor-ani nda, ro ahambo dɨbonɨmayahando-ani. Se ahandɨ hoafɨ hɨmborɨndɨmo,” meho. 36Ranɨ hoafɨ ra ho kɨkamɨndoambe Sisas ai yaŋgɨrɨ ranɨhü manüŋgu. Pita, Son, Sems ai ranɨ-sɨmboanɨ nɨnɨ-moatükunɨ hoeimarundɨ ranahambo nindou ŋgorümbo moai nɨnɨ hoafɨ hoafɨyomo.

Sisas ai nɨmorɨ moaruwai nendɨ fiambe nɨmarɨndoweimbɨ aboedɨmarirɨ

(Matyu 17:14-21; Mak 9:14-29)

37Ŋgorü sina hɨfɨ wafu ra hɨnɨŋgɨru houmbo hanɨmondanɨ, nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai Sisasɨmbo nafɨnɨ hoeimarɨhorɨ. 38Nindou mamɨ, nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ-mayei ranambeahɨndɨ ai Sisasɨmbo puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Nindou yamundo-randeimbɨ karɨhasɨ. Se sühüfɨ nɨmorɨ wandɨ hoeirɨworɨ, ŋga wandɨ mamɨ ndearani nda. 39Moaruwai nendɨ ai nɨmorɨ ranahambo kɨkɨhɨ-safɨrɨmɨndühane asu ai hepünüfi heiyu arandɨ. Moaruwai nendɨ ranai ahambo yabadɨrɨ wakɨrerɨhane asu yahamo kasiau wutüpuiarɨyu arandɨ. Ai ahandɨ fi ranahambo muŋgunambo moaruwaimbo-rerɨhane asu ahambo nɨmai hɨnɨŋgɨfi hombo sɨsamɨndarandɨ. 40Ro sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ ranahamumbo hüti-hütimarɨhapurɨ moaruwai nendɨ ranahambo raguanambofembo, ŋga ai ŋgɨrɨ raguanambondundɨ,” mehundo.

41Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou nda se ana anɨhondümbofe hohoanɨmokoate-yeihanei, asu sɨhei nɨŋgo hohoanɨmo ra moai ndorɨhoayo. Nüŋgunɨmbɨmbo awi ro se-babɨdɨmbo nɨmboambo sɨhei nɨmborɨ ra mandahamɨndɨha? Nɨmorɨ sɨhafɨ ra ndühɨ sowarɨndɨfɨ sühüfɨ,” mehu 42Nɨmorɨ ranai süfuane moaruwai nendɨ ranai serɨmɨndɨ hɨfɨhü purapoaporerɨ sɨherɨ haya yabadɨmarɨrɨ. Ŋga asu Sisas ai moaruwai nendɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨ hoafɨyundo haya nɨmorɨ ranahambo aboedɨrirɨ mbura ahandɨ afɨndambo hɨhɨrirɨ maserügudo. 43Ranɨyei asu muŋguambo nindou-mayei ranai Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ adükarɨ ranahambo mahepünehindɨ.

Sisas ai asükaiyu yɨfɨndamboyahɨ yahu wataporɨmbo-marandɨ

(Matyu 17:22-23; Mak 9:30-32)

Muŋguambo nindou ranai Sisas ramareandɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ nɨmboeiambe, ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, 44“Ro nɨne-moatükunɨ sɨhamumbo haponda hoafehapurɨ ndanahambo mɨtanɨndündümboemo. Ŋgɨrɨ amɨtata Nindou Hondü ndanahambo nindouyei warɨwamɨ hɨnɨŋgɨndɨhorɨ,” mehu. 45Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai fɨfɨrundɨ. Ranɨ hoafɨ ra ahamumbo dɨbo meŋgoro wambo ai moai ndoru türüfoarundɨ. Ŋga asu ai Sisasɨmbo düdufembo ra yɨhɨmbomemo.

Nindou düdi adükarayu

(Matyu 18:1-5; Mak 9:33-37)

46Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai nindou düdi adükarayu yahomo houmbo sɨmborɨ hoafɨmemo. 47Sisas ai fɨfɨreandɨ nɨne hohoanɨmo ahamundɨ ŋgusüfoambe amaro ranɨmbo. Ranɨyu asu ai nɨmorɨ akɨdou serümündü ahandɨ ŋgɨrɨsafɨnɨ pamarirɨ. 48Ranɨyu ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou düdi ai nɨmorɨ akɨdou ndanahambo wambohünda hohoanɨmoayundo ana, wambo amboanɨ hohoanɨmoyu-ndɨrühani. Nindou düdi ai wambo hohoanɨmoayundɨrɨ ana, asu nindou sapo wambo koamarɨhendɨra makosahɨ ahambo amboanɨ hohoanɨmoyu-ndohani. Nindou düdi ai sɨhamundɨ mbusümo akɨdou hamɨndayu ai-ani moanɨ adükarɨ hamɨndɨ hondayu,” mehu.

Nindou düdi sɨhefɨmbo moaruwaimbo-fekoate-ayu aiana sɨhefɨ ŋgunind-ani

(Mak 9:38-40)

49Ranɨyu asu Son ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, ro hoeirɨhundanɨ nindou mamɨ ai sɨhafɨ ndürɨnambo moaruwai nendɨ raguanambomareanda, ro ahambo ranɨ-moatükunɨ raguanambofembo yowanɨ masahundo. Ro ahambo ramarɨhurɨ ra nɨmboe sapo ai moai sɨhambo süŋgureanɨnɨ ro rawehundɨ nou,” mehu. 50Sisas ai Sonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yowanɨ ahambo yowanɨ yahondopoanɨ, sapo nindou düdi ai sɨmborɨ sɨhamumbo hoafɨyopurɨkoate-ayu ranai ana nindou “sɨhamundani,” mehupurɨ.

Samariahündɨ ai Sisasɨmbo ahei ŋgoafɨna hombo yowanɨ masei

51Sisas ai God sowana hafombo si ranai ndeara akɨmɨ tüküfeyoambe, ai Serusarem ŋgoafɨnambo hombo hohoanɨmomayu. 52Ranɨyu ai muŋguambo moatükunɨ ahambo yimuŋgurɨfembo nindou bɨdɨfɨrɨ horombo koamarɨhepura homo Samaria ŋgoafɨhü tükümefundɨ. 53Ŋga asu nindou ranɨ ŋgoafɨhü ranai moai Sisasɨmbo mborai sahündo ai Serusaremɨnambo mahuwambo wambo. 54Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ nindou, Sems, Son ai ranɨ ŋgoafɨhündɨ ramehindɨ ranɨmbo hoeirɨne hena hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Adükarɨ, ro sünambeahɨndɨ hai ranahambo hoafɨndehanɨ kosɨ nindou ranaheimbo moaruwaimbofendürɨmbo ra se yifirɨndafanɨ ana, randɨhoa?” masafandamboyu. 55Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo hɨhɨrɨfi ŋgɨnɨndɨ hoafɨmayupɨrɨ. 56Ranɨyomo asu ai ranɨhünda ŋgorü ŋgoafɨna mahomo.

Sisasɨmbo süŋgufe hohoanɨmo

(Matyu 8:19-22)

57Ai homondühɨyomo nafɨnɨ nindou mamɨ ai Sisasɨmbo yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Se nɨnɨnɨyo ahafɨ ra roana moanɨ sɨhambo yaŋgɨrɨ süŋgundɨhanɨnɨ-mboyahɨ,” mehuamboyu. 58Asu Sisas ai ahambo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmambeahɨndɨ yaforɨ ana ahandɨ hɨfɨ ambe ra mbanɨŋgo ai ho aporambo, asu ndu ai ŋgerümb-anei, ŋga Nindou Hondü aiana fondɨkoate-ani ai ho ahandɨ mbɨro bɨdagorɨfe aporambo ra,” mehu. 59Nindou ŋgorü-mayu ranahambo Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wambo süŋgundandɨrɨ,” mehundo. Ŋga asu ai ahambo yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, awi ro ŋga wandɨ apembo hɨfɨ-kandɨhinɨ heheambo asu süŋguna ŋgamboyahɨ,” mehu. 60Ŋga asu Sisas ai ahambo yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou yɨfɨyeimbɨ ai aheihoarɨ yɨfɨnɨmoko ra hɨfɨ kambɨrɨhi-ndamboane, ŋga seana ŋgafɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo anɨmbo wataporɨmbo-ndandɨ,” mehu. 61Nindou ŋgorü ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, ro sɨhambo süŋgundɨhanɨnɨ-mboyahɨ, ŋga awi ro ŋga wandɨ fikɨmɨnɨndɨ-mayei ranaheimbo asürü ahɨnɨndɨhearü mbundɨhambo anɨmbo süŋgundɨhea-nɨnɨmboyahɨ,” mehu. 62Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai nɨmɨ hɨtandühɨ daboadanɨ kefuai hɨmboayu ana, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo ŋgɨrɨ ratüpurɨndu,” mehundo.

10

Sisas ai 72 nindou ahandɨ ratüpurɨmbohünda koamarɨhepurɨ

1Süŋgunambo Adükarɨ ai 72 nindou dɨbonɨyu mbura, ahamumbo boatei yimbu-yimbure nɨne ŋgoafɨ sapo ai hombo yahuhayambo-mayu ranɨ ŋgoafɨnɨ koamarɨhepurɨ. 2Ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nümbürambe sesɨ afɨndɨ burayo ranai ndeara muŋgu süfi yaŋgɨrayo, ŋga asu sesɨ ranahambo yimuŋgurɨfe gugurɨfembo nindou ana afɨndɨyopoanɨ. Ranɨmbo-hündambo anɨmbo asu se nümbürɨ aharambürɨ ranahambo dɨdɨbafɨndafundanɨ anɨmbo asu ai sesɨ ra yimuŋgurɨfe gugurɨfembohünda nindou afɨndɨ safɨ koambɨrɨ-hepuramboane. 3Hapoana se ŋgomo, ŋga awi se hɨmborɨyomo! Ro sɨhamumbo sipsip wei nahurai yaforɨ harümbɨ nɨmboeiambe nou koararɨheheapurɨ. 4Se kakɨ sandɨferambo arü akɨdouane, napo arü ane, asu su yirambe kɨkɨfoefemboane ndowandümboemo, ŋga yowanɨ. Asu se nindou nafɨnɨ hoeindundürühɨ aheimbo warɨ furüboadundürühɨ wataporɨmbo-ndürɨmboemo, ŋga yowanɨ.

5Se nɨnɨ worambe-yomo afareafundɨ ra, boatei randu hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘Nindou ndanɨ worambe amarei se ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ,’ mbɨsɨmo. 6Nindou bɨdɨfɨrɨ ranɨ worambe ŋgusüfoambe afurɨfe kife hohoanɨmombo yifirɨyeimbɨ nɨmandianɨ ana, nindou aheimbo-so ŋgusüfoambe afurɨfe kifeimbɨ hohoanɨmo sɨhamundɨ-mayo ra mbeyaŋgoro-amboane. Ŋga asu wanayo ana, ranɨ hohoanɨmo sɨhamundɨ-mayo ra asükaindo sɨhamundɨ hɨhɨrɨfe mbɨhowamboane. 7Se moanɨ worɨ mamɨ ranambe yaŋgɨrɨ nɨmandɨmo. Nindou ranɨ worambeahɨndɨ ai nɨnɨ-moatükunɨyo ndehüpuranɨ se ranɨ worambe yaŋgɨrɨ sesɨ dowadümo hoe ndɨmɨndɨmo ndundɨ. Ŋga se worɨnɨ worɨnɨpo-ndɨmboemo.

8Nɨnɨ ŋgoafɨhüyo se tüküyafundanɨ nindou ai sɨhamumbo ndahüpurümündi worɨnɨndɨhipuranɨ ana, se moanɨ nɨne-moatükunɨ ai sɨhamumbo püpimarɨhindɨ ra dowadümo. 9Asu ranɨ ŋgoafɨhü aŋgünümbɨ nindou amarei ranaheimbo aboedɨndundürühɨ hoafɨndomondürühɨ anɨmboya, ‘God ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ndeara sɨheimboso akɨmɨ tüküfemboane,’ mbɨsɨmo. 10-11Ŋga asu se nɨnɨ ŋgoafɨhüyo homondanɨ nindou ranai sɨhamumbo sepurɨmɨndɨ worɨnɨfekoate-ndeianɨ ana, asu ranɨ ŋgoafɨhü se ŋgomo nafɨnɨ nɨŋgomombo aheimbo hoafɨndomondürühɨ anɨmboya, ‘Sɨhei ŋgoafɨhündɨ hɨfɨ hasüfɨ yɨhoefɨ tɨŋarɨfihɨ apenɨŋgo ra sɨheimbo hütimbo-hündamboane püpürɨfafoarɨhundɨ. Ŋga awi se randɨhi fɨfɨrɨndɨhindɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ndeara akɨmɨ tüküfemboane,’ mbɨsɨmo. 12Ro sɨhamumbo rarɨhe hoafehapurɨ, Godɨndɨ yɨbobofembo si tüküfeyoambe ana, sɨheimbo tɨŋɨrɨfo Sodomɨhündɨ ranaheimbo tükümefeyondürɨ ra ŋgasünde haya moaruwai hamɨndɨ tükündɨfemboe.

Anɨhondümbofekoate-yeimbɨ nindou ana hɨpoanɨhɨmboe-mbou-anei

(Matyu 11:20-24)

13Hɨpoanɨhɨmboembou-anei Korasinɨhündɨ se! Hɨpoanɨhɨmboembou-anei Betsaidahündɨ se! Sɨheimbo moaruwai hamɨndɨ tükündɨfendürɨmboe. Asu ro hepünɨfeimbɨ moatükunɨ sɨhei ŋgoafɨhü ramarɨheandɨ rahurai Tair ŋgoafɨhü Saidon ŋgoafɨhü rambarɨhea-mbonana, nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai horombonambo anɨmbo moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨrɨhi hehi dɨdɨboadorɨhi nɨmarei. Rananɨmbo ai hasüfɨ yihuruyei mburɨhümbo nɨmarei sapo roana yɨhoefɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo hɨnɨŋgɨrɨhumboanefɨ sei hehi. 14Ŋga asu Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyoambe ana, Tair ŋgoaf-ane Saidon ŋgoaf-ane ranaheimbo ana ŋgɨrɨ afɨndɨ hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo tükündɨfeyo, ŋga sɨheimbo ana nɨne moanɨ afɨndɨ yahurai hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo tükümandɨfendürɨ. 15Asu Kaperneam se ra sünambe ndürɨ adükarɨ mandahümündiyo? Wanɨ yaŋgɨr-ane ana! Sɨheimbo ana hɨfɨnɨ safɨ pindeandüranɨ gadeimboyei!” mehu.

16Ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou düdi ai sɨhamundɨ hoafɨ hɨmborayu ana, wandɨ hoafɨ amboanɨ hɨmborɨyuh-ani. Asu nindou düdi ai sɨhamundɨ hoafɨ hɨmborɨyo hefe semɨndɨkoate-ayu ana, asu wandɨ hoafɨ ŋgɨrɨ hɨmbondu haya ndemündu. Asu nindou düdi ai wandɨ hoafɨ hɨmborɨyo hefe semɨndɨkoate-ayu ana ai ŋgɨrɨ Nindou düdi wambo koamarɨhendɨrɨ ahandɨ hoafɨ amboanɨ hɨmborɨndu haya ndemündu,” mehu.

72 nindou ai hɨhɨrɨyafu mahomo

17Nindou 72-memo ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ kameihɨ hɨhɨrɨyafu homo tüküyafu hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, sɨhafɨ ndürɨ dükarɨhunda moaruwai nendɨ ranai yɨhoefɨ hoafɨ hɨmborɨyei marɨhündɨ!” mehomo. 18Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro hoeirɨheandanɨ Satan ai sünambeahɨndɨ wabürüsɨ nahurai pɨmayu. 19Awi se hɨmborɨyomo, sapo ro sɨhamumbo amoasɨrɨyo hɨfɨtaŋɨyo ranɨwamɨ pütapɨyo hombo ŋgɨnɨndɨ masahapur-ane. Asu sɨhamundɨ hürütümbɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ŋgasünde-andeimbɨ ŋgɨnɨndɨ masahapurɨ. Ŋga ranɨmbo-hündambo anɨmbo sɨhamumbo ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨ moaruwaimbo-ndeapurɨ. 20Sapo moaruwai nendɨ sɨhamundɨ hoafɨ hɨmborɨmayei ranɨmbo se yowanɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmboemo. Ŋga sapo sɨhamundɨ ndürɨ sünambe pare masɨhepurɨ ranɨmbo-hündambo anɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfndɨmo,” mehupurɨ.

Sisas ai Afɨndambo dɨdɨbafɨmefindo

(Matyu 11:25-27; 13:16-17)

21Ranɨyo asu ranɨ-sɨmboanɨ Yifiafɨ Aboedɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ ranai Sisasɨndɨ ŋgusüfoambe tüküfehüyo, asu ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Ape, sünambe-ane asu hɨfɨ ndanɨhü-ane se Adükar-anafɨ. Ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ ra nɨmboe sapo nindou fɨfɨrɨhi mburɨhü dɨdɨboado-rɨhehindeimbɨ-mayei aheimbo ranɨ-moatükunɨ ra dɨbonapɨro mbura, asu nɨmorɨ akɨdɨbou nahurai-mayei aheimbo nafuimefɨndürɨ ranɨmbo-hünda. Yɨnɨ, Ape se ranɨ-moatükunɨ refembo yifirayafɨ,” mehu. 22Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ Ape ai wambo muŋguambo moatükunɨ ŋgɨnɨndɨ ra masendɨrɨ. Nindou dɨdɨ ai moai Nɨmor-ayu ndanahambo fɨfɨrirɨ, ŋga Afɨndɨ ai yaŋgɨr-ani fɨfɨrirɨmboayu. Asu nindou dɨdɨ ai moai Afɨndambo fɨfɨrirɨ. Ŋga Nɨmorɨ aiani asu nindou dɨdemo Nɨmorɨ ai ahandɨhoarɨ dɨbonɨmayupurɨ sapo Godɨmbo fɨfɨrɨfi hoafɨmbo-memo ai yaŋgɨr-anemo fɨfɨrumboemo,” mehu. 23Ranɨyu Sisas ai hɨhɨrɨfi nüŋgumbo ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo-poanɨmbo yaŋgɨrɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨne-moatükunɨ se sɨhamundɨ hɨmboarɨnambo hoeiarundɨ ranɨ-moatükunɨ ra nindou ai-amboanɨ hoeiareandɨ ana, ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyu-wamboane! 24Ro sɨhamumbo nda hoafehapurɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomo asu bogorɨ nindou-yomo ai nɨne-moatükunɨ haponda se hoeiarundɨ ndanahambo ai hoeifembo mehomoyosɨ, ŋga ai moai hoeirundɨ. Asu ai nɨne hoafɨ se hɨmborayomo ranahambo amboanɨ hɨmborɨmbo mehomoyosɨ, ŋga asu ai moai hɨmborɨyomo,” mehupurɨ.

Sudahündambo Samariahündɨ ai mafarɨherü

25Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamunde-randeimbɨ nindou ranai Sisasɨmbo refi hoeifimbo tükümefiyu. Ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ro nüŋgundɨheandühɨ koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmo ra mandahamɨndɨha?” mehuamboyu. 26Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyuhɨ yahuya, “Asu nüŋgureamboyo Baiborambe hoafɨmayoa? Nüŋgundo se ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoeindo fɨfɨrɨmandowanda?” mehuamboyu. 27Asu nindou-mayu ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ aiana sɨhei God-ani, ranɨmboanɨmbo se ahambo sɨhei yifiafɨ, ŋgɨnɨndɨ, hohoanɨmo ranambo ŋgusüfo pandɨhorɨ. Asu sɨhei wandafɨ ranaheimbo amboanɨ ŋgusüfo pandɨhindürɨ sapo se sɨhei fimbo ŋgusüfo pararɨhindɨ nou,” mehu. 28Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Se anɨhondümbo-anafɨ hoafayafɨ. Se randowandühɨ anɨmbo yaŋgɨrɨ nɨmboamboyafɨ,” mehundo. 29Ŋga asu ai Sisasɨmboya ai adükarɨ fɨfɨreandeimb-ani yahuhaya ahambo düdufinduhɨ yahuya, “Nindou düdi ai wandɨ wandafayua?” mehundowamboyu.

30Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Mamɨmbo nindou mamɨ ai Serusarem ŋgoafɨhündɨ botɨfi haya Seriko ŋgoafɨna hanuwane, hümbuhünɨ nindou ai nafɨnɨ mburɨndümo houmbo hoearɨ napo ahandɨ hɨrɨfoarundowohü asu ahambo bubururɨ yɨfɨmbo yaŋgɨrɨ sɨhawurɨ-houmbo ndamefundɨ. 31Ranɨ-moatükunɨ ranai refeyowane Sudahündɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ nindou ai nafɨ ranɨ-süŋgu mahanu. Ŋga asu nindou ranai hoeirira mayowamboyu hɨmborɨ nafɨ wakɨramündü tüküfi haya mahanu. 32Nindou mamɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ Rifai sɨrɨhündɨ ai mahanu. Ai süŋgunɨ hanü nindou ranahambo hoeirira mayowamboyu hɨmborɨ nafɨ wakɨramündü tüküfi haya mahanu. 33Ranɨyo asu nindou mamɨ Samariahündɨ ai nafɨ ranɨ-süŋgu mahanu. Ai hanü nindou buburürɨ masɨhawurɨ ranahambo-so tükümefiyu. Asu ai nindou ranahambo hoeirira mayoa ahambo hɨpoambo afɨndɨ hɨpoambomarürɨ. 34Samariahündɨ-mayu ranai hüfu ahandɨ fikɨmɨ tüküfi orif hɨsɨ werɨ hoeyo asu wain hɨsɨ hoeyo ra buburura horɨmayo ranɨwamɨ kare mbura hoearɨ goesürɨnambo hɨmondɨmarɨherü. Ranɨyu ai nindou ranahambo serümündɨ ahandɨ doŋgi-mayo ranɨwamɨ nandi serümündü haya, nindou fandɨhi apoei-rɨhündeimbɨ worɨna mahanu ranɨhü semündɨ ho hɨfandɨyo nɨmarɨmbohünda. 35Ŋgorü sina Samariahündɨ-mayu ranai kakɨ sepurɨmündɨ hu nindou tüküyahi apoei-rɨhündeimbɨ worɨ hɨfandɨra-ndeimbɨ-mayu ranahambo sagadowohü yahuya, ‘Nindou ndanahambo se dɨdɨboadondɨworɨ. Se ahambohünda kakɨ pütiayafɨ ana, ro asükainda hɨhɨndahe dügühühɨ sɨhambo hɨhɨndɨhe ndahanɨnɨmboyahɨ,’ mehundo,” mehu.

36Sisas ai asükaiyu düdufindowohü yahuya, “Se sɨhafɨ hohoanɨmonambo nindou ŋgɨmɨ ra düdi wandafɨ ranahambo ŋgusüfo paririmbayua?” mehuamboyu. 37Ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou sapo düdi ai ahambo hanü hɨpoamborirühɨ mafarɨherü ranai-ani,” mehundowamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundohü yahuya, “Se ŋgafɨ moanɨ ranɨ süŋgundowandɨ,” mehundo.

Sisas ai Mata Mariambo hu hoeimareapɨrɨ

38Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨmbo nafɨ homondühɨ ai ŋgoafɨ mamɨ Mata nɨmarümbɨ ranɨ ŋgoafɨhü tüküfiyuane asu ahambo serɨmɨndɨ worɨnɨmarerɨ. 39Mata ai akɨdɨmbüyo hayamboyo ahandɨ ndürɨ ra Maria ai sɨfo Adükarɨndɨ yirɨkɨmɨ nɨmarɨmbo ahandɨ yamundɨfe hoafɨ wataporɨmbo-arandɨ ra hɨhɨmborɨmayo. 40Ŋga asu Mata ai afɨndɨ ratüpurɨ worambe eŋgoro ranahambo tɨŋambo-yowohüyo ai moai ŋgusüfoambe ndore küreandɨ. Ai ahambo-so ho hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ seana awi moai wandɨ akɨdɨ ranai hɨnɨŋgɨreandɨranɨ muŋguambo ratüpurɨ wand-amboanɨ rarawarɨhandɨ ranahambo ana hohoanɨmoyafɨyo? Se hoafɨyafɨndoanɨ anɨmbo ai sɨnɨ wambo mbɨfarɨhendɨrɨ,” mehondowamboyu.

41Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Mata, Mata, seana muŋguambo moatükunɨ ranahamboanafɨ afɨndɨ hohoanɨmoyafühɨ ŋgusüfoambe ndofe kifekoate-ayafɨ. 42Mamɨ moatükun-ane adükarɨ hamɨndayo. Maria aiana aboedɨ moatükunɨ hamɨnd-ane ai warɨfe semɨndɨmboayo. Ranɨ-moatükunɨ ranai ahandɨ warambeahɨndɨ ŋgɨrɨ hündühümündi,” mehundo.

11

Sisas ai Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo hohoanɨmo yamundɨmareandɨ

(Matyu 6:9-15; 7:7-11)

1Mamɨmbo Sisas ai ŋgoründühɨ dɨdɨbafɨyuhü manüŋgu. Ai dɨdɨbafɨyu kɨkamünduane, asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ mamɨ ranai hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, se yɨhoefɨmbo dɨdɨbafɨyorambo ra Son ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo ramareapurɨ nou yamundowamunɨ,” mehuamboyu. 2Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ndandu dɨdɨbafɨ-ndafundühɨ anɨmboya,

‘Ape, sɨhafɨ ndürɨ ra moanɨ ahɨnümbɨ-mbeyowamboane.

Sɨhafɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra mbɨkosowamboane.

3Muŋguambo si ro sesɨ semɨndɨmbo hohoanɨmoayefɨ ra se ndawamunɨ.

4Yɨhoefɨ moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbɨsafɨmunɨ,

ro-amboanɨ muŋguambo nindou yɨhoefombo moaruwaimbo-rɨhimuna, amboawi asahundürɨ nou.

Asu se yɨhoefɨmbo nɨnɨ-moatükunɨ refe hoeifemunɨmboayo

ranambe ndowandɨfɨmunɨ ŋgamboyafɨ,’

mbɨsɨmo,” mehu.

5-6Ranɨyu asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu se sɨhafɨ ŋgunindɨ-mayu ranahandɨ worɨna nɨmbɨ mbusümondühɨ hafɨ hoafɨyafɨ-ndowohüya, ‘Wandafɨ, se wambo bret ŋgɨmɨ sawapurɨ, nɨmboe sapo wandɨ ŋgunindɨ ai nafɨmbo sünɨ tükümefɨyu, ŋga ro ai sesɨmbo sesɨ-koate-anahɨ.’ 7Nindou worambe amaru ranai rande sɨmborɨ hoafɨnduhüya, ‘Yipurɨ parɨheamboanahɨ, ŋga se wambo tɨŋɨrɨfo ndawandɨrɨ-mboyafɨ, ŋga ragu moeindanɨ ŋgafɨ. Roana nɨmorɨ babɨdɨmbo fondɨhü apoefɨ. Ro ŋgɨrɨ botɨndahe sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨ amboanɨ ndahanɨnɨ,’ mbüsümbui. 8Ro sɨhamumbo hoafɨyahapurɨ, worɨ aharambürɨ ranai botɨndüfi nɨnɨ-moatükunɨyo mbonɨmbo-maramündu ra worambeahɨndɨ fufundamündɨ dagadombui. Nindou ranai ahandɨ ŋgunindɨ ranahambo farɨhefimbo rareandühɨyupoanɨ, ŋga düdu-düdupo-marürambo ranɨmbo dagadombui.

9Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, düdundafundanɨ anɨmbo God ai sɨhamumbo dagapurümbui. Kokoarundɨ anɨmbo hoeindumboemo. Yipurɨfihɨ pɨrako-pɨrakondundanɨ anɨmbo yipurɨ ranai sɨhamumbo sübüdɨhoemboe. 10Anɨhondane, muŋguambo nindou düdi-düdufi arandɨ hu-anɨmbo ai ndemündümbui. Nindou düdi ai kokoara hu-anɨmbo ai hoeindeambui. Muŋguambo nindou düdi ai yipurɨfihɨ pɨrako-pɨrakoara hu-anɨmbo ahambo yipurɨ ra sübüdɨhoemboe. 11Asu sɨhafɨ nɨmorɨ ai kinɨ sao sei hehi düduehindɨ ra se harɨnendɨ madabudürɨyo? 12Asu sɨhafɨ nɨmorɨ ai soŋgo sao sei hehi düduehindɨ ra asu se aheimbo hɨfɨtaŋɨ madabundürüyo? 13Se moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ nindou-anemosɨ, ŋga asu se sɨhamundɨ nɨmorɨ ranaheimbo aboedɨ moatükunɨ sabudürɨ arundɨ. Mamɨ yahurai-ane nindou dɨdɨyei Ape sünambe amaru ahambo düduehindɨ ana, Yifiafɨ Aboedɨ dagadürümbui,” mehu.

Sisasɨmboya moaruwai nendɨ-yafe bogorɨ Berseburɨndɨ ŋgɨnɨndɨnamboane ratüpurɨyu arandɨ masei

(Matyu 12:22-30; Mak 3:20-27)

14Mamɨmbo Sisas ai moaruwai nendɨ hemafoareandɨ nindoundɨ fiambe nɨmarɨmbo nindou ranai wataporɨkoate-yu maranda. Nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ranai kosɨfoendühɨyo, asu nindou-mayu ranai wataporɨmayu. Ranɨyei nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai mahepünahindɨ. 15Ŋga asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Sisas ai moaruwai nendɨ-yafe bogorɨ, ahandɨ ndürɨ Bersebur, ahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo moaruwai nendɨ ra nindouyei fiambeahɨndɨ raguanambore arandɨ,” masei. 16Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo refe hoeifimbo seihehi hohoanɨmoyeihɨya, “Ai Godɨndɨ ratüpurɨyo rawareandɨ ra nafuimbohünda hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rambɨrea-ndamboane,” masei.

17Asu Sisas ai ahei hohoanɨmo ra fɨfɨreandürɨ haya hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou dɨdɨyei ŋgoafɨ mamɨ papɨrɨhi nɨmareimbɨ ranai yimbumbore yɨbobore haya yifiarayo ana, ŋgɨrɨ aboedɨ nɨmboei. Asu nindou mamɨ ranɨ worambeahɨndɨ ranai yimbumbore yɨboborɨhi mburɨhü aheihoarɨ yifiarayei ana, ŋgɨrɨ aboedɨ nɨmboei. 18Asu Satanɨndɨ nendɨ ranai yimbumbore yɨbobore haya ahafehoarɨ yifiarayo ana, asu nüŋgunde mamühɨ ŋgɨnɨndɨ manɨŋgoa? Se wambo seiya, ‘Ai ana moaruwai nendɨyei bogorɨ ahandɨ ndürɨ Berseburɨndɨ ŋgnɨndɨnamboani moaruwai nendambo hefoare arandɨ,’ masei. 19Asu ro Berseburɨndɨ ŋgɨnɨndɨnambo moaruwai nendɨ ra raguanambo-mbarɨhea mbonana, asu sɨhei nendɨ ai dade ŋgɨnɨndɨnambo moaruwai nendɨ ra raguanamboru arunda? Sɨhei nendɨ ranai sɨheimbo yɨbobondundürühɨ sɨhei hoafɨ ra anɨhondüyopoanɨ mbɨsɨmo nafuindɨmboemo. 20Ŋga asu God ai ahandɨhoarɨ wambo ŋgɨnɨndɨ ra sendɨranɨ ranɨ ŋgɨnɨndɨnambo moaruwai nendɨ ra raguanambo-arɨheandɨ ana, awi se randɨhi fɨfɨrɨndɨhindɨ God ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra sɨheimbo-so tüküfemboane.

21Nindou harɨ ŋgɨnɨndɨ ai muŋguambo yifiarɨ nɨmɨnehoarɨ gugure haya ahandɨ worɨ ranahambo hɨfandarandɨ ana, ahandɨ muŋguambo moatükunɨ ranai aboedɨ yagodɨmboe. 22Ŋga asu nindou ŋgorü harɨ ŋgɨnɨndɨ hondü ai tüküfi nindou ranɨ-dɨbo yifiarɨyafanɨmbo ahambo hɨfɨnamboarirɨ ana, nindou muŋguambo nindou fehefe yifiarɨmbo napo ra fufundamündühɨ asu ahandɨ-mayo napo muŋguambo ra nindou amurambo yɨbobondearümbui. 23Nindou düdi ai wandɨ ŋgunindɨyupoanɨ ehu aiana wambo yɨboaruko-reandɨrühani. Asu nindou düdi ai wambo farɨhefendɨrɨ hefe nindou ranaheimbo gugurɨfendürɨ-koate-ayu ana, ai aheimbo warɨbadandürɨ wakɨndearümbui,” mehu.

Moaruwai nendɨ ranai asükaiyo tükümefeyo

(Matyu 12:43-45)

24Sisas ai yahuya, “Moaruwai nendɨ nindou-mayu ranahandɨ fiambeahɨndɨ makosɨfoendɨ ranai nɨne hɨfɨ nɨŋondɨ anaŋgo ranɨnambo ranɨhü warɨhefe nɨmarɨmbo kokora howohane. Ai fondɨ ra mam-amboanɨ hoeifekoate-ayo ana, ai ahandɨhoarɨ hoafɨndowohü anɨmboya, ‘Awi ro asükainda wandɨ horombodɨdɨ worɨ hɨnɨŋgɨmarɨheandɨ ranɨnambo hɨhɨrɨndahe ŋga,’ mbɨsɨmboe. 25Asu ai ŋgo worɨ ra hoeindeanda moanɨ aboedɨ yɨhoarɨhefe dɨdɨboado-yɨmɨndümbɨ fondarɨmboe. 26Rananɨmbo asu ai ŋgo moaruwai nendɨ 7 bɨdɨfɨrambo fihɨndamɨndɨndürɨ ŋgo ai mamɨ ranɨ worambe nɨmandeimboyei. Moaruwai nendɨ süŋgu tükümehindɨ ranai moaruwai hamɨndɨ-ndeimboyei. Muŋguambo ai nindou-mayu ranahandɨ fiambe gugurɨndahi nɨmandianɨ anɨmbo nindou ranai horombo mamaru nahurai nɨmarɨkoate moanɨ moaruwai hamɨndɨ hondü nɨmandümbui,” mehu.

Nɨnɨ nindou ai anɨhondümbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmandei

27Ranɨyo asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ra yare hoafɨyuambe nɨmorehɨ mamɨ ai nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ meŋgoro ranɨ mbusümo botɨfe Sisasɨmbo hoafɨyowohü yahoya, “Nɨmorehɨ ndanai sɨhambo wakɨramɨndɨnɨnɨ mbura tɨtɨhümaranɨnɨ ranai ana hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyo-wamboane,” mehoamboyu. 28Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou dɨdɨyei ai Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei mburɨhü ranɨ-süŋguarɨhindɨ aianɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane,” mehu.

Nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo hepünɨfeimbɨ moatükunɨ refembo düdumehindo

(Matyu 12:38-42; Mak 8:12)

29Nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai türehowohü ahambo akɨmɨ kakɨmarɨhomɨndei heiamboyu aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou hapondanambe anɨmboei ndanai ana awi nindou moaruwai hamɨnd-anei. Ai ana hepünɨfeimbɨ moatükunɨ hoeifemboanei hohoanɨmoayei sapo wamboya ai anɨhondü Godɨndɨ ratüpurɨyo ratüpurayu yaho fɨfɨrɨfembohünda. Ŋga asu aiana ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨyo tükefeyo ranahambo hoeindɨhindɨ, ŋga wanɨ. Aiana sapo nindou Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ahandɨ ndürü Sonambo nɨne-moatükunɨ tükümefeyondo ranɨ-moatükunɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo hoeindɨhimboyei. 30Mare yahuraiyo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou Sona ai Ninife ŋgoafɨhü nindou amarei ranaheimbo yahurai-ane yaho nafuiyo-ndürɨmbohünda tükümefeyo. Mare yahurai-anɨmbo Nindou Hondü ndanai-amboanɨ tükündüfimbui God ai nindou hapondanambe amarei ranaheimbo nafuiyo-ndürɨmbohünda. 31God ai nindoumbo yɨbobofendürɨmboayu ranɨ si tüküfeyoambe anɨmbo bogorɨ adükarɨ nɨmorehɨ hɨfɨ warɨ kadüdanɨpoedɨ ai tükündɨfe nindou hapondanambe anɨmboei ranaheimbo nɨnɨ-moatükunɨ ai moaruwai ramarɨhindɨ ranɨmbo papɨ-hoafɨndandürɨmboe. Ranɨ-moatükunɨ refemboayo ra nɨmboe sapo ai adükarɨ bogorɨ Soromonɨndɨ ndofe fɨfɨrɨfe hoafɨ hɨmborɨmbo-hündambo ahandɨ hɨfɨ bɨdɨfɨranɨ aŋgunɨpoedɨ hɨnɨŋgɨre haya masɨno. Ŋga ro sɨheimbo hoafehandürɨ nindou sɨhei mbusümo anüŋgu aiana Soromonɨmbo ŋgasündirümboani. 32God ai nindoumbo yɨbobofe-mboayu ranɨ si tüküfeyoambe ana Ninife ŋgoafɨhündɨ nindou ranai botɨndahi nɨmboeimbo sɨheimbo papɨ-hoafɨndühürɨmboyei. Ai refemboayei ra nɨmboe sapo Sona ai hoafɨ wataporɨmbo-maranda hɨmborɨyei mburɨhü moaruwai hohoanɨmo ahei ra hɨnɨŋgɨmarɨhindɨ ranɨmbo-hünda. Ŋga asu ro sɨheimbo hoafehandürɨ sɨhei mbusümo nindou mamɨ anüŋgu aiana Sonambo ŋgasündirümboani,” mehu.

Nindou-yafe hohoanɨmoambe si nahurai

(Matyu 5:15; 6:22-23)

33Sisas ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou dɨdɨ ai moai ram hai ra yimundɨhi mburɨhü wambürɨ hoarehɨ dɨbonapɨrühi rɨhündɨ, ŋga wanɨ. Aiana moanɨ sapo yimundɨhi mbundɨhümbo nɨmoamo fondɨwamɨ nindɨhindanɨ anɨmbo si ranai boakɨboadeandanɨ nindou dɨdɨyei worambe fandahindühɨ hoeindɨhimboyei. 34Sɨhei hɨmboarɨ ra sɨhei hohoanɨmo ranahandɨ ram hai nahurai-anendürɨ. Asu sɨhei hɨmboarɨ ra aboedayondürɨ ana, sɨhei hohoanɨmoambe si ranai boakɨboadeandürɨmboe. Ŋga asu sɨhei hɨmboarɨ ranai moaruwaiayo ana, sɨhei hohoanɨmoambe nɨmbɨ bündearümboe. 35Ranɨmbohündambo anɨmbo se hɨbadɨhümbo, ŋga asu sɨhei hohoanɨmoambe si amaro ranai nɨmbɨndeamboe. 36Asu muŋguambo hohoanɨmoambe sɨhei fiambe ranai si yaŋgɨrɨ boakɨfoareandühɨ gorügoanɨnɨ nɨmbɨ nɨmarɨkoate-ayondürɨ ana sɨheimbo si ranai boakɨboade-andürɨmboe ram hai si boakafoareandɨ nou,” mehu.

Sisas ai Farisi nindouyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ bogorɨyomo ahamumbo papɨ-hoafɨmarapurɨ

37Sisas ai wataporɨmbora mbura asu Farisi nindou mamɨ ai hoafɨyundühɨ yahundoya, “Dügüfɨ dagoade-ndɨhoamboane,” mehundo. Ranɨyu asu Sisas ai hüfu farɨfi sesɨ fondɨhü mamaru. 38Ranɨyo asu Farisi nindou ranai Sisas warɨ popaikoate nɨmarü sesɨ ra masesuwa hepünɨmefiyu. 39Adükarɨ ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Farisi nindou seana hoe sɨmɨndɨ hɨpɨrɨ asu sesɨ foefe sesɨ hɨpɨrɨ ra moanambüh-ane ndoru popoaiarɨhoemo. Ŋga sɨhamundɨ wagabeyahɨ ana hümbuhünɨ hohoanɨmo asu muŋguambo moaruwai hohoanɨmoane amaropurɨ. 40Seana hɨhɨndɨ hohoanɨmo-yomondeimb-anemo nɨmboe sapo God weindanɨ nafɨmarandɨ ai wagabe-amboanɨ nafɨmarandɨ. 41Nɨne hohoanɨmo aboedɨ sɨhamundɨ ŋgusüfoambe amaropurɨ ranambo nindou dɨdɨyei nɨne napo mbonɨmbo-arɨhümündi ranaheimbo fandɨhaundürɨ. Rawarundɨ anɨmbo asu sɨhamundɨ muŋguambo moatükunɨ ra aboedɨ yaŋgɨrɨndɨmboe.

42Farisi se hɨpoanɨmboembou-anemo! Nɨmboe sapo seana muŋguambo akɨdɨbou sesambefembo moatükunɨ wambɨfɨ nahurai ranane se yimuŋgurundümo mburu asu 10 ranahandɨ ŋgorü bɨdɨfɨrɨ ra Godɨmbo yɨboboru asɨhoemo. Ŋga seana mbumundɨ hohoanɨmo asu Godɨmbo ŋgusüfo pefembo hohoanɨmo ranahambo hɨnɨŋgɨrumboanemo. Se ranɨ hohoanɨmo ra afɨndɨ hohoanɨmo-ndɨmondühɨ asu se ŋgorü ahɨnümbɨ ra hɨnɨŋgɨfe poanɨ.

43Farisi, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Ŋga seana Suda-yafe rotu worɨ ranambe bogorɨmbofe nɨmarɨmboanemo hohoanɨmoemo. Asu nindou ai sɨhamumbo nindou afɨndɨ hɨmboahü hɨhɨfɨ-mbɨrɨhümuna yahomo houmboanemo.

44Se hɨpoanɨmboembou-anemo! Se hoeifekoateimbɨ yɨf-ambe nahurai-anemo. Nindou yɨf-ambe ranahambo fɨfɨrɨfekoate ranɨwamɨ hei hehi asu ranɨnambo moaruwai tükümehindɨ. Yahurai-ane sɨhamundɨ moaruwai hohoanɨmo wagabe ragu amaropurɨ ranai nindou-yafe hohoanɨmo moaruwaimbo-ndeandürɨmboe,” mehu.

45Nindou mamɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨreandeimbɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, se ranɨ hoafɨ Farisimbo hoafayafɨ ranana yɨhoefombo kameihɨ moaruwaimbo-rowamunühanafɨ,” mehuamboyu. 46Asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ, Se hɨpoanɨmboembou-anemo. Seana nindou bɨdɨfɨrɨyei daboahamɨndɨwamɨ nɨmboreimbɨ mbɨsahümündi yahomo houmbo hüputüpuründümo nandundühanemo. Asu seana ŋgɨrɨ akɨdou-amboanɨ warɨ pandundɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ aheiwamɨ manandundɨ ranahambo farɨhefendürɨ hefe semɨndɨmbo, ŋga wanɨ.

47Se hɨpoanɨmboembou-anemo! Ŋga seana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo rundeimbɨ sɨhamundɨ amoao mamɨ hɨfokoa-marupurɨ ranahamundɨ yɨfambe yihururu arundɨ. 48Seana nafuiyomo-ndühanemo, sapo sɨhamundɨ amoao Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨmbo hɨfokoamarüpurɨ ranahambo aboed-ane yahombo. Nɨmboe sapo ai ahamumbo hɨfokoamarüpurɨ, ŋga se ahamundɨ yɨfambe yihururu arundɨ. 49Asu aboedɨ ndorɨhoayoweimbɨ hohoanɨmo Godɨndɨ-mayo ranai hoafɨyowohü yahoya, ‘Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ asu hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ra koandɨhe-heapuranɨ bɨdɨfɨrɨ hɨfokoandupurɨ-mboemo, asu bɨdɨfɨrambo moaruwaimbo-ndüpurɨmboemo,’ meho 50Muŋguambo nindou hapondanambe ai hütiyomo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ hɨfɨkoamarüpurɨ. Horombo God ai hɨfɨ nda nafɨrandambe peyo haya sɨnɨmbo hapondadɨdɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ burayei aheimbo yagodɨmboe, ŋga ranɨ süŋgumbo anɨmbo tɨŋɨrɨfo ndahümündimboyei. 51Ai nindou hɨfokoako-marüpurɨ Aber nüŋguwamɨ pɨyo haya sɨnɨ Sekaraia nüŋguwamɨ kɨkɨre hɨnɨŋgɨmareandɨ. Ŋga asu ranahambo Godɨmbo sesɨ sɨhefe fondɨkɨmɨ Godɨndɨ worambeyo kefoaru marundɨ. Muŋguambo moaruwai hohoanɨmo ranahandɨ hüti ra nindou hapondanambe burayei aheimbo ranɨ süŋgumbo anɨmbo tɨŋɨrɨfo ndahümündimboyei.

52Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ, se hɨpoanɨmboembou-anemo. Ŋga seana fɨfɨrɨfe aboedɨ semɨndɨmbo-mayo ranahambo yipurɨ papɨru hɨnɨŋgɨrundühanemo. Ŋga seana sɨhamundɨhoarɨ kefoundühɨyomo-poanɨ, ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ai kefoefe fɨfɨrɨfe semɨndɨmbo seianɨ-ane asu se nafɨ gürarundürɨ,” mehu. 53Sisas ai worɨ nɨmarümbɨ ra hɨnɨŋgɨre hayambo hu-ane ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo asu Farisiyomo ai ahambo moaruwaimbo-rüwurühɨ düdu-düdumarurɨ. 54Ai ahambo refi hoeifiyuwanɨ asu aboedɨ sɨmborɨ hoafɨkoate-nduanɨ ahambo papɨ-hoafɨndɨhurɨ yahomo houmboemo ramarüwurɨ.

12

Farisi-yomondɨ yimbu yafambeimbɨ hohoanɨmo ranahambo hɨbadümbo

(Matyu 10:26-27)

1Nindou afɨndɨ tausen gugureandühɨyo asu sɨmborɨ tɨŋarɨ yipütapürɨmayei. Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo boatei hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se Farisi-yomondɨ fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis ranahambo hɨbadümbo. Ro hoafayahɨ ranana ahamundɨ yimbu yafambeimbɨ hohoanɨmo ranahambo anahɨ hoafayahɨ. 2Nɨne-moatükunɨ muŋguambo hapondanambe gabudambe eŋgoro ranana asu süŋgunambo weindahɨ gabudɨwamɨ nɨmoamo yagodɨmboe. Asu nɨne-moatükunɨ muŋguambo dɨbo meŋgoro ranai weindahɨ fɨfɨnde fɨfɨndendamboe. 3Nɨne-moatükunɨ nɨmbɨ nɨmaroanɨ hoafɨmayei ra asu si peyowohü hɨmborɨndeimboyei. Asu nɨne-moatükunɨ se-dɨbo yipurɨ parɨhi hehi hoafɨ sɨmoasɨnambo wataporɨmbo-marɨhündɨ ra weindahɨ worɨ bogɨmondɨwamɨ nɨmboeimbo puküna hoafɨndeimboyei,” mehu.

Sɨhɨrɨ Godɨmbo yaŋgɨrɨ anɨmbo yɨhɨmbo-ndɨhurɨmboane

(Matyu 10:28-31)

4“Wandafɨ mamɨ, ro sɨheimbo hoafehandürɨ, nindou fi hoearɨ yaŋgɨrɨ hɨfokoaru arundɨ ranahambo se yɨhɨmboyopoanɨ, ŋga asu ŋgɨrɨ yifiafɨ ana hɨfokoandundɨ. 5Ŋga ro daboe yɨhɨmbombo ra sɨheimbo hoafɨndamboyahɨ. Godɨmbo se yɨhɨmbondei sapo ai anɨmbo hɨfokoefe mburɨmbo hai ŋgoafɨnambo koarɨhefe rambo ŋgɨnɨndeimbayu ranɨmbo-hünda. Anɨhondane, mamɨ ranahambo yaŋgɨrɨ anɨmbo yɨhɨmbondefomboane. 6Ndu akɨdou hondahüfeimbɨ ra yimbu toeanambo yaŋgɨr-ane pemɨyei sahümündi arɨhündɨ. Ŋga asu God ai ŋgɨrɨ mamamboanɨ mɨtanɨndamündu. 7Ŋga asu God ai nüŋgunümbɨ mbɨrɨnaŋɨyo sɨhafɨ mbɨroambe amaro fɨfɨreamboani. Ranɨmbo-anɨmbo se yɨhɨmbo-ndeimboyei, seana Godɨndɨ hɨmboahü ndu akɨdou ranaheimbo ŋgasündɨ-hindürɨmboanei,” mehu

Sɨhɨrɨ yɨhɨmbokoate Sisasɨndɨ ndürɨ weindahɨ hoafɨndefomboane

(Matyu 10:32-33; 12:32; 10:19-20)

8Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nindou düdi nindou hɨmboahü nüŋgumbo ro Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhinɨmboanahɨ ehu ana, sɨmborɨ nindou ranahandɨ ndürɨ Nindou Hondü ro Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-yomondɨ hɨmboahü nindou ranana wandani mbɨsamboyahɨ. 9Ŋga asu nindou düdi nindou hɨmboahü nüŋgumbo wamboya moai ahambo anɨhondümbo-rɨhinɨ ehu ana, asu sɨmborɨ amboanɨ Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-yomondɨ hɨmboahü ai wandɨyupoanɨ mbɨsamboyahɨ. 10Nindou düdi ai Nindou Hondümbo moaruwai hoafayu ana, God ai amboawi mbüsümbui. Ŋga nindou düdi ai Yifiafɨ Aboedɨ ranahambo moaruwai hoafayu ana, God ai ŋgɨrɨ amboawi mbüsu, ŋga wanɨ. 11Ai sɨhamumbo rotu worɨnambo papɨ-hoafɨ hɨmborɨyomo-rundeimbɨ asu bogorɨ nindou-yomondɨ hɨmboahü ndowapundümo ŋgomondanɨ ro nüŋgunahurai asu nɨnɨ hoafɨ hoafɨmandefɨ mbɨsɨmo houmbo ranahambo afɨndɨ hohoanɨmondɨmboemo. 12Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo se nɨne hoafɨ hoafɨmbo ra Yifiafɨ Aboedɨ ranai sɨhamundɨ hohoanɨmoambe horɨnde dagapurɨmboe,” mehu.

Kakɨ afɨndeimbɨ nindoundɨ hɨhɨndɨ hohoanɨmo kafoefe hoafɨ

13Nindou afɨndɨ gugure meŋgoro ranambeahɨndɨ mamɨ ai hu Sisasɨmbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, se wandɨ amoŋgoambo hoafɨndafanɨ ai apendɨ-mayo napo yɨhoehɨ ra yɨbobondɨhoa-mɨndembo,” mehuamboyu. 14Asu Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Dɨdɨ ai hoafɨmayuwamboyo ro sɨhafandɨ papɨ-hoafɨ hɨmborɨyohü yɨbobofembo rana?” 15Asükai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se ndondɨhi hɨbadɨhümbo, ŋga muŋguambo moatükunɨ semɨndɨmbo afɨndɨ hohoanɨmondɨmboemo. Ŋga se ŋgɨrɨ koadürü koadürümbo nɨŋgo napo ranɨfihɨ ndowandɨfɨ,” mehu.

16Sisas ai kafoefe hoafɨ ra wataporɨmbo-randühɨya, “Nindou napo afɨndeimbɨ mamɨ ranai hɨfɨ ranɨfihɨ nümbürɨ hɨfɨreandanɨ afɨndɨ safɨmayo. 17Nindou ranai aimbo nɨmarü hohoanɨmoyuhüya, ‘Ro nɨnɨ nünüŋgundɨheambo, ŋga nümbürambeahɨndɨ sesɨ ra kurɨfembo fondɨ wanayo,’ mehu. 18Ranɨyu asu hoafɨyuhɨya, ‘Awi ro nda süŋgundɨhea. Wandɨ sesɨ worɨ ra muŋgu bɨrɨboadɨhe mbundɨhambo mamɨ afɨndɨ worɨmbondɨhɨ mbundɨhambo wit asu amurɨ napo ra kundɨheamboyahɨ.’ 19Rananɨmbo wandɨfimbo hoafɨndahühɨya, ‘Hapoana afɨndɨ hɨmboanɨ aho ra sesɨmbo aboedɨ napo ra waŋgei-ane. Ŋga nɨmandefɨ sesɨ ra dagudifɨ hoe ndɨmɨndefɨ raraondɨhundühɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndefo,’ mehu. 20Ŋga asu God ai hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Seana ŋgusüfokoate nindou-anafɨ! Hapo nɨmbɨkoanɨ anɨmbo se yɨfɨndamboyafɨ. Ŋga asu nindou dɨdɨ ai napo sɨhafɨ-mayo ndorandɨfɨ masɨhawandɨ ra mandemünda?’ mehu. 21Yahurai anɨmbo nindou dɨdɨyei napo afɨndeimbayei aheimbo tükündɨfemboe, ŋga aiana Godɨndɨ hɨmboahü napo-koate-anei,” mehu.

Ŋgusüfo pukɨyowohü afɨndɨ hohoanɨmoyo hoaŋgo hoafɨ

(Matyu 6:25-34)

22Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ nda, Se nɨnɨ sesɨ madagudifɨ mbɨsɨmo asu nɨnɨ hoearɨ yɨhoefɨ fi gabudɨmandɨhu mbɨsɨmo houmbo afɨndɨ hohoanɨmondɨmboemo. 23Yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranane adükarɨ hamɨndayo, ŋga sesɨ ana moanane asükai fi-ane adükarɨ hamɨndayo, ŋga hoearɨ ana moanane. 24Asu awi se ndu nɨmoamo ahahabodei ranaheimbo hoeirundürɨ. Ndu ranai ana moai nɨnɨ-moatükunɨ hoarɨ hɨfɨkarɨhi, sesɨ yimuŋgurɨhümündi hei worambe sɨhehi raraorɨhündɨ, ŋga aheimbo ana God ai sesɨ ra sagadürɨ arandɨ. Ŋga seana ndu ranaheimbo ŋgasündɨhi-ndürɨmboanei. 25Se ranɨ-moatükunɨmbo afɨndɨ hohoanɨmoayafɨ ranai ŋgɨrɨ fandɨhenɨnanɨ akɨdou gedühɨ safɨ yaŋgɨrɨ nɨmbafɨ. 26Asu se akɨdou moatükunɨ yahurai ra ndofe hɨfandɨyokoate-ayafɨ ra asu nüŋgundo adükarɨ moatükunɨ ra hɨbadɨmandanda?

27Nüŋgure hayamboyo wohɨ ahurɨyei arɨhündɨ ra hoeiru, aiana moai ahei fimbohünda hoearɨ kakɨyei asu ratüpurɨyei rɨhündɨ. Ŋga ro sɨhamumbo hoafehapurɨ horombo adükarɨ bogorɨ Soromon ai napo afɨndeimbɨyu, ŋga ahandɨ yihuru aboedɨ yihurumaramündu ra wohɨ ahurɨ ranai Soromonɨndɨ yihuru ra ŋgasündeamboane. 28God ai wohɨ hapondanɨ yaŋgɨrɨ amaro ra hɨfɨhü hoearɨ yihurure hɨnɨŋgɨreandühani, ŋga asu sümbo ana haiambe pifemboane. Se akɨdou anɨhondümbofe-koate-yomondeimbɨ God ai sɨhamumbo amboa hoearɨ yihurundeapurɨmbui. 29Se nɨnɨ sesɨmboyo mbɨsei asu nɨnɨ sɨmɨndɨramboyo mbɨsei hehi ranahambo afɨndɨ hohoanɨmondei ŋgeimboyei, ŋga yowanɨ. 30Godɨmbo anɨhondümbofe-koate-yeimbɨ ana muŋgu moatükunɨ ra semɨndɨmboane hohoanɨmoayei, ŋga Ape God ai fɨfɨreamboani se semɨndɨmbo afɨndɨ hohoanɨmoayei ra. 31Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo kokondundanɨ anɨmbo ranɨ amboanɨ dagapurümbui,” mehu.

Aboedɨ napo gugurɨfe hohoanɨmo

(Matyu 6:19-21)

32“Sipsip afɨndɨfurɨ ra se yowanɨ yɨhɨmbo-ndeimboyei, ŋga ndühɨ sühüsi, sɨhei Ape ai sɨheimbo amboanɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe hɨfandɨyondürɨmbo yifirayu. 33Se sɨhamundɨ napo ra kakɨfihɨ koandɨhou mbundu asu napo-koate-yeimbɨ ranaheimbo kakɨ ra dabudürɨ. Se kakɨ foefe hɨpɨrɨ yahurai ndowandümo nɨmai moaruwaiyo rakoate-yoweimbɨ asu rananɨmbo aboedɨ napo sünambe gugurɨndundɨ. Ŋgɨrɨ sünambe ana fandɨhoayo, ŋgɨrɨ hümbuhünɨ nindou ndahümündi asu süsɨmbümɨ ai dagüdi. 34Sɨhei ŋgusüfo ana sapo nahi sɨhei napo yaŋgorɨhɨ anɨmbo kündarümbui.”

Nafɨndɨhümɨndi nɨmandimbo hɨbadɨhündɨ

(Matyu 24:45-51)

35“Se hoearɨ yihuru-rɨhümündi amarei nou nɨne-moatükunɨ tüküfemboayo ranahambo hɨbadühündühɨ sɨhei ram ra yimundɨhinda simbeyowamboane. 36Se ratüpurɨyei rɨhündeimbɨ nahuraindeihɨ asu ahei bogorɨmbo nindou ai nɨmorehɨ semɨndɨmbo si ra hu mbura asu hɨhɨrɨfi huanɨ nou hɨbadɨhorɨ. Ai süfu yipurɨ fihɨ pɨrako-pɨrakondandanɨ nɨmai yipurɨ sübüdɨhehindɨ. 37Asu ahei bogorɨ nindou ranai hu hɨmboyuwanɨ yapombofekoate yaŋgɨrɨ nɨmarei ahambo hɨfandarɨhorɨ ana, ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndei. Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ bogorɨ nindou ranai ahandɨ warɨhoandarümbɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra yimündɨhai mbunda hoafɨndündüranɨ sesɨ fondɨkɨmɨ nɨmandeianɨ düdɨ sesɨ dagadürümbui. 38Ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ ranai nɨmbɨ mbusümomboyo asu si hoafɨmboyo hɨfandɨhümbo nɨmareianɨ ahei bogorɨ nindou ranai hu hoeiareandürɨ ana, ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndeimboyei. 39Se fɨfɨndɨhindɨ sapo worɨ aharambürɨ ranai nɨnɨ-sɨmboanɨyo hümbuhünɨ nindou tüküfemboayu ra fɨfɨrareandɨ ana, tükündafu hümbuhünɨ-ndɨmboemo mbüsɨ haya günde nɨmandümbui. 40Ranɨmboane se-amboanɨ hɨbadɨhümbo, ŋga Nindou Hondü ranai tüküfembo ra mɨtanɨ-rɨhümündi hehi hɨdɨbo-hɨdɨboyeiambe anɨmbo kudümbui,” mehu.

Nindou ratüpurɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ aboedɨ asu moaruwai ranahafandɨ kafoefe hoafɨ

(Matyu 24:45-51)

41Pita yahuya, “Adükarɨ hoafayafɨ nda yɨhoefɨmbo yaŋgɨrɨyafɨ asu muŋguambo nindoumboyafɨ?,” mehuamboyu. 42Sɨmborɨ Adükarɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou düdi ai aboedɨ ndore anɨhondümbo fɨfɨreandeimbɨyu haya aboedɨ ratüpurɨyu randeimbeyua? Nindou ranahambo ahandɨ bogorɨ nindou-mayu ranai anɨhondümbo-rirɨ hayambo wambo worambe sesɨnapo eŋgoro ra hɨfandɨyohü ratüpurɨyomo rundeimbɨ nindou ai sesɨ semɨndɨ sɨmboanɨ segupurɨ rambohünda kaboadirɨ hɨnɨŋgɨndirümbui. 43Nindou ranahandɨ bogorɨ nindou ranai worambe tüküfi hoeiriranɨ ratüpurayu ana, moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-mbiyuwamboane. 44Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, bogorɨ nindou ranai nindou ranahambo ahandɨ muŋguambo moatükunɨ ranahambo hɨfandɨmbo bogorɨmbondirü hɨnɨŋgɨndirümbui. 45Ŋga asu nindou ranai yare hohoanɨmoyuhüya, ‘Awi, wandɨ bogorɨ nindou ranai ŋgɨrɨ nɨmehünou hɨhɨrɨndüfi düdu,’ yahu haya bodɨmondɨ ratüpurɨyei rɨhündeimbɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo bubuhaiyu sesɨ sesü bia ndümündü haya hɨhɨndɨ hohoanɨmondümbui. 46Ŋga asu bogorɨ nindou ranahambo ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai mamɨ sɨmboanɨ ŋgɨrɨ tükündɨfiyu mbüsɨ haya hɨdɨbo-hɨdɨboyuambe anɨmbo tükündüfimbui. Rananɨmbo bogorɨ nindou ranai bubundürɨ mbunda koandɨheiranɨ ŋgu nindou bɨdɨfɨrɨ hɨmborɨkoate-yei rɨhündeimbɨ babɨdɨmbo nüŋgumbui.

47Ratüpurɨ-yurandeimbɨ ranai ahandɨ bogorɨ nindou ai refembo yifirayu ra fɨfɨreandɨ, ŋga ai refekoate-yu, asu bogorɨ nindou ai yifirayu süŋgufekoate-ayu ana, bogorɨ nindou ranai afɨndɨmbo bubundürümbui. 48Ŋga asu ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai ahandɨ bogorɨ nindou yifirayu ra fɨfɨrɨfekoate-yu haya ndofe ratüpurɨkoate-ayu ana, asu yimbumamɨmbo safɨ bubumboani. Sapo nindou dɨdɨyei afɨndɨ hamɨndɨ masahümündi ana, asu sɨmborɨ afɨndɨ hamɨndɨ mbɨsehindamboane. Asu nindou ranahei warɨhü afɨndɨ hamɨndɨ asɨhehindɨ ana, asu sɨmborɨ afɨndɨ masɨhehindɨ ra ŋgasündeandeimbɨ segodürɨmbo hohoanɨmombeye-amboane.”

Sisas ai nindou yikürübüfe-ndürɨmboyu makusu

(Matyu 10:34-36)

49“Ro makosahɨ nda hɨfɨ ndanɨhü hai püpifemboyahɨ makosahɨ asu hai ranai yimbeyowa sahehea yifiar-ayahɨ. 50Nindou hoeambe hundürayei nou ro asübusɨ afɨndeimbɨ hundürü-ndamboyahɨ, ŋga hundürü ra awi moai hundürüyahɨ ranɨmboanahɨ ŋgusüfo sɨhayahɨ. 51Se randɨhi hohoanɨmondeihɨya, ‘Ai ana yifiarɨ yifiarɨ hɨfɨ ndanɨhü eŋgoro ra kɨkɨfembo makusu-ane,’ mbɨseimboyei, ŋga wanɨ. Ro moai yifiarɨ yifiarɨ ranahambo kɨkɨfembo kosahɨ, ŋga nindou yikürübüfe-ndürɨmboyahɨ makosahɨ. 52Hapondanɨ peyo haya aho ra nindou mamɨ ai ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ hondahüfeimbeimbayu ana, yɨbobondahimboyei. Rananɨmbo yimbumbündafe asu ŋgorü ŋgɨmeimbɨndei hehi sɨmborɨ sɨmborɨndeimboyei. 53Rananɨmbo yɨbobondahi mbundɨhü, nindowenihɨ nɨmorɨ ai afɨndambo asu afɨndɨ ai nɨmorɨmbo hürütürɨ-ndamboyafanɨ. Asu nɨmorehɨ ai ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ-dɨbo sɨmborɨ hürütürɨndafe asu yamoŋgoamɨndoho ai sɨmborɨ hürütürɨndafe rarandeimboyei,” mehu.

Muŋguambo nindou nɨne-moatükunɨ tükefeyo ranahandɨ nɨmɨndɨ moai fɨfɨrɨhindɨ

(Matyu 16:2-3)

54Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se hoeirɨhindanɨ hüfɨhamɨndɨ hanuwanɨpoedɨ hoenɨmbaŋɨ sɨfowanɨ hoeirɨhindühɨ hoendɨmboe seianɨ asu hoeyo arandɨ. 55Asükai se hoeirɨhindanɨ ŋgɨrɨsafɨnɨpoedɨ werɨ sɨfowanɨ yahɨmondɨmboe seianɨ asu yahɨmoyo arandɨ. 56Seana yimbu yafambeyeimb-anei, sapo se fɨfɨrɨhimboanei nɨne moatükunɨ hɨfɨnɨ asu sünambe tükefeyo ra. Asu nɨmboe nɨne-moatükunɨ hapondanɨ God ai ratüpurɨmayuwa tükefeyo ra fɨfɨrɨfekoate-ayeia?” mehu.

Düdi sɨhambo hoafɨmayunɨnɨ dɨbo hoafɨ dɨdɨboadondowandɨ

(Matyu 5:25-26)

57“Nɨmboe sɨhafɨhoarɨ yɨbobofekoate-ayafɨ nɨne-moatükunɨyo aboedayo ranahamboa? 58Asu nindou ŋgorü ai sɨhambo papɨ-hoafɨyonɨnɨmbo mbüsü haya yɨbobore-randeimbɨ sowana hoafɨ hɨmborɨmbo ndemündünɨnɨ ŋguanɨ ana, se nɨmai ŋgafɨ nafɨnɨ aboedɨ-aboedɨ-ndafɨneandɨ. Asu se refekoate-ayafandɨ ana sɨhambo papɨ-hoafɨ ranɨnɨ-randeimbɨ nindou ranai hoafɨ hɨmborɨyu randeimbɨndɨ warɨhündeanɨna, prisman ai karabusambe hɨnɨŋgɨndeanɨnɨmbui. 59Ro anɨhondümboanahɨ sɨhambo hoafehanɨnɨ, se rando nɨmandɨfɨmbo kakɨ pemɨndafɨ mehomo sɨmogodühɨ pemayafɨ anɨmbo tükündafoamboyafɨ,” mehu.

13

Nindou düdi anɨhondümbofekoate-ayu ana awarɨndɨhoembui

1Ranɨ-sɨmboanɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨmbo rarɨhi hoafɨyeihɨya, “Nindou Garirihündɨ bɨdɨfɨrɨ ai nɨnɨhondɨ hɨfokoaru Godɨmbo sɨhoundane Pairat ai hɨfokoamareapurɨ. Ranɨyo asu ahamundɨ horɨ ra nɨnɨhondɨ horɨ Godɨmbo saimbo hɨfokoamarundɨ ranɨ bɨtapɨre mamɨkarɨmayo,” masei. 2Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ranɨ-moatükunɨ tükümefeyo ra se rarɨhi hohoanɨmoyeiyanɨ ahei moaruwai hohoanɨmo ra Garirihündɨ bɨdɨfɨrɨ ranahei moaruwai hohoanɨmo ra ŋgasündeamboyo? 3Wanɨ, ŋga ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Se sɨhei hohoanɨmo ra dɨdɨboadofe-koate-ayei ana, muŋguambo sɨheimbo amboanɨ yahurai tükündɨfendürɨmboe. 4Asu nüŋgurɨyei 18 nindou Siroamɨhündɨ aheimbo nɨmoei worɨ hoandarɨ pɨyowohü hɨfokoamareandürɨ rana? Se rarɨhi hohoanɨmoyeiyanɨ, Nindou worɨnambo hɨfokoamareandürɨ ranahei moaruwai hohoanɨmo ra Serusaremɨhündɨ bɨdɨfɨrɨ ahei moaruwai hohoanɨmo ra ŋgasündeamboyo? 5Wanɨ, ŋga ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, se sɨhei hohoanɨmo ra dɨdɨboadofe-koate-ayei ana, muŋguambo se-amboanɨ yɨfɨndeimboyei,” mehu.

Nɨmɨ hɨsɨyo rakoate ranahandɨ kafoefe hoafɨ

6Sisas ai mamɨ kafoefe hoafɨ wataporɨmbo-randühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai ahandɨ wain nümbürambe süfurɨ nɨmɨndɨ ra hɨfɨmareandɨ. Ranɨyo süŋgunambo süfurɨ nɨmɨndɨ ra hɨsɨyohüpo yahuhaya mahu, ŋga moai hɨsɨ mamamboanɨ hoeireandɨ. 7Ranɨyu asu nindou ranai ahandɨ nümbürambe ratüpurɨyu-randeimbɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Ro süfurɨ nɨmɨndɨ nda ŋgɨmɨ hɨmbanɨ sɨnɨ hɨmboyarɨhanda moai hɨsɨyorandɨ, ŋga hɨtɨboadowandɨ. Ai hɨsɨ-koate moanɨ hoaŋgɨre haya nɨŋgombo nümbürɨ hɨfɨ bɨdɨfɨrɨ gabudarandɨ,’ mehu. 8Ŋga asu ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Rɨtɨfo, awi moanɨ mamɨ hɨmbanɨ nɨŋgo hoeireandühɨ anɨmbo, ŋga hɨsɨmboyohüpo. Asu awi ro nɨmɨ ranɨ-fikɨmɨ hɨfambɨ kakɨndɨhɨ mbundɨha, asu yafɨsühumɨ afümambe püpindɨhɨ hoeindɨheamboyahɨ. 9Randɨhe hoeindɨheandane ŋgorü hɨmbanɨ ra hɨsɨndoanɨ ana, aboed-ane, ŋga hɨsɨ-koate-ayo ana, hɨtɨfoefemboane,’” mehu.

Sisas ai moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ nɨmorehɨ mamɨ aboedɨmareandɨ

10Sisas ai Suda-yafe moanɨ nɨmarɨmbo si ranambe ahei rotu worambe yamundɨmareandürɨ. 11Ranɨyo ranɨhü nɨmorehɨ mamɨ, 18 hɨmbanɨ ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ nɨmarɨmbo amoefoe semɨndɨ haya homarandɨ. Asu ahandɨ daboadɨ hamɨndɨ ra fare hayamboyo asu moai mbumundɨ botɨfe nɨŋgorandɨ. 12Ranɨyo Sisas ai hoeireanda mayoa mborai mehundowa mahowa hoafɨyundühɨ yahuya, “Me, hapoana aŋgünɨmbomayafɨ ra aboedɨ anafɨ,” mehu. 13Sisas ai ahandɨwamɨ warɨ manande-andamboyo asu nɨmehünou mbumundɨ botɨfe nɨŋgombo Godɨmbo aboed-ani yaho ŋgusüfo pamarerɨ.

14Ranɨyo Suda-yafe rotu worɨ hɨfandandeimbɨ bogorɨ ranai ŋgɨnɨndɨmayu Sisas ai moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ nɨmorehɨ aboedɨmareandɨ ranɨmbo. Nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Sapo 6 si-ane ratüpurɨmbo siayo. Ŋga sapo aboedɨfembo ana, ranɨ si anɨmbo refemboyosɨ, ŋga moanɨ nɨmarɨmbo si ana yowan-ane,” mehu. 15Adükarɨ ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Seana yimbu-yafambeimbɨ nindou-anemo! Asu se moai sɨhamundɨ burɨmakau asu doŋgi ra muŋguambo si asu moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ ranamboanɨ wofɨ fufurɨhoundürɨ mburu hoe sɨmɨndɨmbo sowandümondürɨ homo rundɨyo? 16Nɨmorehɨ ro aboedɨmarɨheandɨ, nda ai Abrahamɨndɨ nɨmor-ane, asu ahambo Satan ai 18 hɨmbanɨ kɨkɨhɨramündɨ manüŋgu-ane. Asu ro ahambo moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ aboedambo-fembo ra ahɨnümbɨyo.” 17Sisas ai yare hoafɨmayu-wamboemo asu ahandɨ hürütümbɨ-memo ranai amoanɨŋgambo-mefundɨ. Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ afɨndɨ meŋgoro ranai aboedɨ moatükunɨ ramareandɨ ranɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei.

Sisas ai hoarɨ akɨdouhündɨ adükarɨ tüküfembo kafoefe hoafɨ hoafɨmayu

(Matyu 13:31-32; Mak 4:30-32)

18Sisas ai hoafɨyuhɨya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nüŋgunahuraiyowa? Asu ro nüŋgundɨhe yɨbobomandɨhea? 19Ai rahuraiane, nindou mamɨ ai ahandɨ nümbürambe mastet hoarɨ hambomo nahurai akɨdou hɨfɨreandühani. Asu hoarɨ akɨdou ranɨhündɨ adükarɨ tɨkoanɨ nahurai nɨŋgowanɨ, ndu ai ranɨwamɨ ŋgeramborühɨ arɨhündɨ,” mehu.

Fufudogoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis ranahandɨ kafoefe hoafɨ

(Matyu 13:33)

20Asükai Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro asükainda God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo nɨnɨ-moatükunɨfihɨ yɨbobomandɨhea? 21Nɨmorehɨ ai fufudogoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis semɨndɨ haya wambürambe fraua bubufoare mbura yis ra babɨfoareandanɨ fufudogoayo hafo nahuraiane,” mehu.

Nafɨtambe akɨdou nafɨ ho

(Matyu 7:13-14, 21-23)

22Sisas ai Serusaremɨnambo huhüyu muŋguambo adükarɨ ŋgoafɨ asu akɨdou ŋgoafɨ aheimbo wataporɨmbo-marandürɨ hu. 23-24Nindou ŋgorü ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, yimbu mamɨ nindou yaŋgɨrɨ aboedambo-mandahindɨyo?” mehuamboyo. Ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Yipurɨ nafɨtambe akɨdou ranambe kefoefembo hütihütindei, ŋga nindou afɨndɨ ai-amboanɨ hütihüti-ndeimboyei ranambe kefoefembosɨ, ŋga ŋgɨrɨndei. 25Süŋgunambo worɨ aharambürɨ ai yipurɨ papareandɨ ana, se weindanɨ nɨmboeimbo yipurɨfihɨ pɨrako-pɨrako-ndɨhündühɨ anɨmboya, ‘Adükarɨ, yipurɨ sübüdühawamunɨ,’ mbɨseimboyei. Ŋga sɨmborɨ hoafɨndühɨya, ‘Ro moai sɨheimbo fɨfɨrɨheandürɨ,’ asu ‘Se nahanɨ-hündamboyei?’ mbüsümbui. 26Rananɨmbo se hoafɨndafühɨya, ‘Ro se-dɨbo sesɨ sahusifɨ hoe sɨmɨndefɨ asu yɨhoefɨ ŋgoafɨ nafɨ hohü yamundowamunɨ marandɨ’ mbɨseimboyei. 27Asu ai sɨheimbo hoafɨndühɨ anɨmboya, ‘Ro moai sɨheimbo fɨfɨrɨheandürɨ, ŋga asu nahanɨ-hündamboyei? Andai ragu, ŋga seana moaruwai hohoanɨmoyei rɨhündeimbanei,’ mbüsümbui.

28Se aranɨndeihɨ asu yahafɨ hɨtɨhündühɨ nɨmboeimboyei, ŋga Abraham, Aisak, Sekop asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ai God hɨfandarandɨ ranambe nɨmandeimboyei, ŋga asu sɨheimbo ana ragu moeindanɨ pindɨhirɨmboyei. 29Rananɨmbo nindou afɨndɨ ai hüfɨhamɨndɨ süfuwanɨpoedɨ, hanuwanɨpoedɨ, hɨmborɨ yimbunɨpoedɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe sesɨ fondɨkɨmɨ tükündahi nɨmandeimboyei. 30Rananɨmbo nindou dɨdɨyei haponda adükarɨmboehindɨ aiana süŋgunambo akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga akɨdoumboehindɨ aiana süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu.

Sisas ai Serusaremɨmbo hɨpoambo-marandɨ

(Matyu 23:37-39)

31Ranɨ-sɨmboanɨ Farisi bɨdɨfɨrɨ ai sɨfomo Sisasɨmbo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Andai ndanühündambo ragu hafɨ, ŋga Herot ai sɨhambo hɨfokoefenɨnɨmbo yahumboani!” mehomo. 32Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋgomo nindou sɨsɨndɨra randeimbɨ ranahambo hoafɨndɨmo, ŋga hapo sümbo ana ro moaruwai nendɨ fiambe nɨmareimbɨ raguanambo-rɨheandürɨ asu nindou aboedambo-rɨheandürühɨ anahɨ. Ŋga asu ŋgɨmɨ si anɨmbo wandɨ ratüpurɨ ra moendɨndɨ-heamboyahɨ. 33Asu ro hapo, sümbo, asaŋgu ranana nafɨ ŋgamboyahɨ. Ŋga sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyurandeimbɨ ana ŋgɨrɨ amurühɨ hɨfokoandüwurɨ, ŋga Serusaremɨhü anɨmbo hɨfokoandü-wurɨmboemo.

34Serusarem, Serusarem! Seana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ sɨhambo sowana koehefepura masɨnɨmo ra nɨmoeinambo hɨfokoaroapurɨ arandɨ. Ro afɨndɨmbo sɨhafɨ nindou ranaheimbo kakaro hondɨ nɨmorɨ gugureandürɨ mbanendɨ hoareharamɨndo nou mbanendɨ hoarehɨ-fendürɨmbo samboyahɨ, ŋga moai se yifirɨyei. 35Haponda sɨhafɨ worɨ ranambe nɨnɨ akɨdou-amboanɨ yaŋgorɨkoate worɨ yaŋgɨrɨ hamɨndɨndɨmboe. Ro hoafehanɨnɨ, se ŋgɨrɨ hoeindɨ-hindɨrɨ, ŋga ŋgombo se wambo randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘God ai aboedɨ-aboedɨ-mbɨriramboane Adükarɨndɨ ndürɨnambo akusu nda,’ mbɨseimboyei,” mehu.

14

Sisas ai nindou aŋgünümbɨ aboedɨmarirɨ

1Moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ Sisas ai Farisi bogorɨndɨ worambe sesɨ sesɨmbo mahuwa nindou ai ahambo ndorüwurɨ hɨmboarɨ safühɨmarüwurɨ. 2Ranɨhü nindou mamɨ yirɨwarɨ fiyuweimbɨ mamaru. 3Ranɨyo Sisas ai Farisi nindou-yomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ-yomo ahamumbo hoafɨyuhɨya, “Moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ ra nindou aboedɨfemboyo asu yowanɨyo?” mehu. 4Ŋga asu ai moai ahandɨ hoafɨ sɨmborɨ hoafɨyomo. Ranɨyo asu Sisas ai nindou ra serümündü aboedɨrirɨ mbura koamarɨherü.

5Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨya, “Sɨhamundɨ nɨmorɨyo asu burmakauyo ai moanɨ nɨmarɨ sihɨ feamoŋgoambe pɨrayo ra nɨmai hümandɨhouyo asu wanɨmandɨyo?” mehu. 6Ranɨyomo asu moai ahambo sɨmborɨ hoafɨyomondo.

Se yowanɨ sɨhafɨ fimbo roana ndorɨhehe-andeimb-anahɨ yahopoanɨ

7-8Sisas ai hoeireapurane nindou sesɨ sesɨmbo hoafɨmayua tükümefundɨ ranai nɨmarɨfondɨ aboedɨ hamɨndɨwamɨ nɨmarɨmbo hohoanɨmo-memonda yare hoafɨyuhɨya, “Nindou ŋgorü ai sɨhambo nɨmorehɨ semɨndambe sesesɨmbo hoafɨnduanɨ ŋgafühɨ ra se nɨmarɨfondɨ aboedühɨ ndowandɨmboyafɨ, ŋga nindou ndorɨhoeimbɨ ahambo amboanɨ hoafɨyomondowohüpo. 9Nindou sɨhafanɨmbo yɨboboambo hoafɨmayupɨra mahafanɨ ranai düdü sɨhambo hoafɨndühɨya, ‘Nindou ndanahambo sɨhafɨ-mayo fondɨ ra sabado,’ mbüsümbui. Randɨfiyuwanɨ asu se amoanɨŋgɨndafɨ mbunda ŋgafɨ bɨdɨfɨranɨ fondɨwamɨ nɨmandɨmboyafɨ. 10Ŋga sɨhambo hoafɨndeianɨ ŋgafühɨ ra fondɨ sapo akɨdou yahurɨŋgoahurɨ safɨ-mayo ranɨwamɨ anɨmbo nɨmandɨfɨ. Rananɨmbo sɨhambo hoafɨmayunɨna mahafɨ ranai ŋgu hoeindeanɨnanɨ wanɨ hoafɨnduhüya, ‘Wandafɨ, fondɨ aboedühɨ ndanɨwamɨ sühüfɨ nɨmarɨfɨ,’ mbüsüwanɨ asu bɨdɨfɨrɨ amurɨ mafandɨhindɨ ranai sɨhambo nindou adükar-ani mbɨseihü ahɨnɨndeimboyei. 11Nindou dɨdɨyei ai ahei fi botarɨhindɨ ana, God ai hɨfɨnambo-ndearümbui. Asu nindou dɨdɨyei ahei fi hɨfɨnambo-arɨhindɨ ana, God ai aheimbo botɨndearümbui,” mehu.

Se takɨnɨ ndowandɨmboyafɨ

12Sisasɨmbo nindou hoafɨmayundoa mahu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Hüfɨnɨmboyo asu nɨmbambeyo sesesɨmbo ra, se yowanɨ sɨhafɨ ŋgunindɨ, fikɨmɨnɨndɨ, boagɨrɨ, sɨhafɨ napo afɨndeimbɨ wandafɨ aheimbo yaŋgɨrɨ mborai yahopoanɨ. Asu sɨmborɨ amboanɨ ŋgorüsɨmboanɨ hoafɨndeianɨ ŋgafanɨ sesɨ ndahünɨnɨmboyei. 13Ranamboasɨ, ŋga se sesesɨ-ndafühɨ ra napo-koate-yeimbɨ, fi moaruwaiyeimbɨ, tɨŋarɨ moaruwaiyeimbɨ asu hɨmboatɨharɨyeimbɨ aheimbo anɨmbo mborai mbɨsafɨ. 14Rananɨmbo God ai sɨhambo aboedɨ-aboedɨndea-nɨnɨmbui, nɨmboe sapo aiana napo-koate-wambo asu ŋgɨrɨ sɨmborɨ nɨnɨ ndehindɨ. Ŋga aboedɨ nindou ai yɨfɨhündɨ botɨyahindɨ sɨmboanɨ God ai takɨnɨ daganɨnɨmbui.”

Sisas ai nɨmorehɨ semɨndɨ sɨmboanɨ sesesɨmbo kafoefe hoafɨ hoafɨmayu

(Matyu 22:1-10)

15Mamɨ sɨmboanɨ nindou mamɨ sesɨ fondɨwamɨ Sisas-dɨbo nɨmarümbo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe nɨmareimbo seses-ayei hoafɨ ra hɨmborɨyu haya hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyei-amboane,” mehuamboyu. 16Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Nindou mamɨ ai afɨndɨ sesesɨmbo hohoanɨmoyu haya nindou afɨndɨmboya ‘Mborai’ mehupurɨ. 17Mamɨ muŋguambo sesɨ sɨndɨ nafɨramɨndoanɨ ahandɨ ratüpurɨyu randeimbɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, ‘Nindou ro hoafɨmehapurɨ ranahamumbo sowana hafɨ hoafɨyafɨpurühɨ anɨmboya, ‘Mborai, muŋguambo sesɨ sɨndɨ nafɨramɨndɨmboane’ mbɨsafɨ.

18Ŋga asu muŋguambo nindou ranai moeimbo ŋgɨrɨ dɨdefɨ mehomo. Ŋga ŋgorü ai boatei hoafɨndühɨya, ‘Ro hɨfɨ pemɨya heheambo wamboanahɨ ŋga hoeindɨhea samboanahɨ asu ro ŋgɨrɨ dɨdɨhɨ,’ mehu. 19Ranɨkɨmɨ ŋgorü ai hoafɨnduhüya, ‘Roana burmakau 10 ratüpurɨmbohünda pemɨya heheambo wamboanahɨ ŋga randɨhe hoeindɨhea samboanahɨ, ŋga asu ro ŋgɨrɨ dɨdɨhɨ,’ mehu. 20Asu bɨdɨfɨranambo nindou-mayu ranai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ro ana hapondanɨ yaŋgɨrɨ nɨmorehühɨ-yahe heheambo wambo ŋgɨrɨ dɨdɨhɨ,’ mehu.

21Ranɨyo asu ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ai hɨhɨrɨfi hüfu ahandɨ bogorɨmbo nindou ai yɨboaruko-memo ranahambo hoafɨmayundo. Ranɨyu asu bogorɨ ai ŋgusüfoambe moaruwaiyuhü hoafɨyuhɨya, ‘Nɨmehünou asükai ŋgafɨ muŋguambo adükarɨ nafɨhü asu muŋguambo akɨdou nafɨhü, napo-koate-yeimbɨ, fi moaruwaiyeimbɨ, yitɨŋarɨ moaruwaiyeimbɨ asu hɨmboatɨharɨ ra fufondandɨfɨndürɨ dügüfɨ,’ mehu 22Süŋgunambo ratüpurɨyu-randeimbɨ ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Bogorɨ, ro ramarɨheandɨ se hoafɨmayafɨ süŋgu, ŋga awi fondɨ anɨŋgo,’ mehuamboyu. 23Ahandɨ bogorɨ ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Ŋgafɨ tükündafo hawa akɨdou nafɨ asu nɨmambe nafɨ ŋgafühɨ hoeindowandürühɨ ana hüti hoafɨndafanɨ mbüsühüsiamboane. Rananɨmbo wandɨ fondɨ ra sɨmoŋgorɨ-mbeyowamboane. 24Ro nindou weaŋgurühɨ hoafɨmehapurɨ ra ŋgɨrɨ dɨdai-amboanɨ wandɨ-mayo sesɨ ra apɨndeandɨ,’ mehu,” Sisas ramehu.

Nindou düdi ai Sisasɨmbo süŋgufembondühɨ ana ndonde hohoanɨmondu hoeindeandühɨ anɨmbo

(Matyu 10:37-38)

25-26Nindou afɨndɨ ranai ahandɨ süŋgu tümareandamboyu asu aheimbo hɨhɨrɨfi hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou düdi ai wambo süŋgureandɨrühɨ asu ahandɨ hondafɨndɨ, nɨmorehɨ, nɨmorɨ, akohoandɨ rehɨmamɨ aheimbo asu ahandɨhoarɨmbo amboa afɨndɨ hohoanɨmoyuhü wambo akɨdou-yaŋgɨrɨ hohoanɨmoayu ana, nindou ranai wandɨ süŋgureandeimbɨ-yupoanɨ. 27Nindou düdi ai wandɨ süŋgunambo ahambo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükefeyo ranahambo moanane yahu ŋgɨnɨndɨ nɨŋgokoate-ayu ana, ai wandɨ süŋgureandeimbɨ-yupoanɨ.

28Sapo se afɨndɨ hoandarɨ worɨmbombo hohoanɨmoayafɨ ra weaŋgurühɨ nɨmandɨfɨ hohoanɨmondafɨ nüŋgunümbɨ kakɨnambo worɨ nda moendɨmandɨhinɨ mbɨsafɨ hohoanɨmondafɨ hoeindowandühɨ anɨmbo randowandɨ. 29Asu refekoate-ayafɨ ana, se kambohoanɨ yaŋgɨrɨ fondo hɨnɨŋgɨndo hawa asu moendɨfekoate-ndafanɨ bodɨmondɨ ai sɨhambo tɨrɨfoefe hoafɨ-ndahünɨnɨmboyei. 30Ai randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘Nindou nda worɨmbo-marandɨyosɨ, ŋga moai moendɨreandɨ,’ mbɨseimboyei.

31Adükarɨ bogorɨ nindou ŋgorü ai adükarɨ bogorɨ ŋgorü-dɨbo yifiarɨmbo hohoanɨmoayu ana, ai nɨmandü hohoanɨmondu hoeindeandühɨ anɨmbo rambüfiyuwamboane. Ai nɨmandü hohoanɨmondu hoeindeandühɨ anɨmbo 10,000 ami ra 20,000 ranahambo waŋgeimandɨyo. 32Asu ŋgɨrɨnduhü ana, bogorɨ ŋgorü ai aŋgunɨyuambe anɨmbo nindou ŋgorü koandɨheiranɨ nɨmai hu hoafɨyuwanɨ asu aboedɨ-aboedɨ-mbeyafɨne-andamboane. 33Mamɨ rahuraiane se muŋguambo moatükunɨ ranahambo ambe yahokoate-ayafɨ ana, ŋgɨrɨ se wandɨ süŋgurowandɨrɨ-randeimbɨ tükündafoandɨ,” mehu.

Sisasɨmbo anɨhondümbo-fimbɨ nindou ana sor namɨ nahurai-ane

(Matyu 5:13; Mak 9:50)

34Namɨ ana aboed-ane, ŋga namɨ ra budesowanɨ aparɨkoate-ndoanɨ ŋgɨrɨ ahandɨ aparɨ ra koadürü koadüründɨfe hɨnɨŋgɨndɨfeyo, ŋga wanɨ. 35Namɨ moaruwai yahurai ana ŋgɨrɨ nümbürambeahɨndɨ sesɨ ranahambo fandɨhendanɨ aboedɨ tükündɨfeyo. Asu ŋgɨrɨ hɨhamoe awai bɨtapɨndɨhu nümbürambe dɨgehundɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou ai moanɨ pindɨhimboyei. Se dɨdɨyei hɨmboambeimbayei ana, ndondɨhi hɨmborɨndei.

15

Sisas ai sipsip mamɨ mafarɨhoayo kafoefe hoafɨ hoafɨmayu

(Matyu 18:12-14)

1Takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-yomo asu nindou ai ranahamumbo moaruwai-anemo asei ranɨyomo ai muŋguambo sɨnɨmo Sisasɨndɨ hoafɨ hɨmborɨ-memo. 2Ranɨyomo Farisi asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai momorɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Hoeiru, nindou ndanai moaruwai hohoanɨmoyomondeimbɨ sepurɨmündü hɨnɨŋgɨreapurɨ mbura asu nɨmarü aibabɨdɨ sesɨ sowasümo arundɨ,” mehomo

3-4Ranɨyu Sisas ai ranɨ kafoefe hoafɨ ra hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai ahandɨ 100 sipsip moaŋgui fandandeimbɨ-hündɨ asu mamɨ ai afarɨhoayo ra nüŋgumandüfia? Ai amurɨ 99 ranaheimbo rande hɨnɨŋgɨndeiranɨ wafuwamɨ wohɨ dagüdi wakɨndɨhindanɨ anɨmbo asu ŋgorü mafarɨhoayo ranahambo kokonda wakɨndeambui. 5-6Nindou ranai sipsip mafarɨhoayo-mayo ra kokora hoeiareandɨ ana nindou ranai ahandɨ sipsip ranahambo afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ hɨhɨfɨndühɨ warambuhɨwamɨ nande ndemündü haya ŋgoafɨna ŋgumbui. Rananɨmbo ahandɨ ŋgunindɨ asu worɨyimbu-rɨneandeimbɨ ranaheimbo hoafɨyuhɨya, ‘Se robabɨdɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndei, ŋga ro wandɨ sipsip mafarɨhoayo ra asükai hoeirɨheamboanahɨ,’ mehu. 7Ro hoafehandürɨ, mare yahurai-anɨmbo nindou düdi ai moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨre haya aboedɨ hohoanɨmoayu ana, sünambe afɨndɨ hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ anɨmbo tükündɨfemboe. Ŋga asu nindou 99 aboedɨ hohoanɨmoyeimbɨ aheimbo ana ŋgɨrɨ yahurai hamɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ tükündɨfeyo,” mehu.

Kakɨ mafarɨhoayo kafoefe hoafɨ

8“Nɨmorehɨ mamɨ ai 10 kakɨ ambeimbɨ sepurɨmɨndoane asu mamɨ pɨmayu. Rananɨmbo asu ram yimunde mbunda yɨhoarɨndo wakɨndeandühɨ kokonda hoeindeamboe. 9Ai kokora hoeireandühɨ ahandɨ ŋgunindɨ asu worɨyimbu-rɨneandeimbɨ ranaheimbo hoafɨyowohü yahoya, ‘Se robabɨdɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndei, ŋga ro wandɨ kakɨ mafarɨhoayo ra hoeirɨheamboanahɨ,’ meho. 10Mare yahurai anɨmbo, nindou moaruwai hohoanɨmoyumbü ai moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨre haya aboedɨ hohoanɨmoayu ana, Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-ndɨmboemo,” mehu.

Nindowenihɨ nɨmorɨ ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre aŋgunɨ mahu kafoefe hoafɨ

11Ranɨyu Sisas ai hoafɨyuhɨya, “Nindou mamɨ ai nindowenihɨ nɨmorɨ yimbumarapɨrɨ. 12Asu akɨdɨ nɨmorɨ ai afɨndambo hoafɨyuhɨya, ‘Napo sapo wambombuimbɨ-mayo ra ndawandɨrɨ,’ mehu. Ranɨyo asu afɨndɨ ai napo ra nɨmorɨ yimbumbo yɨbobomareapɨrɨ.

13Ranɨyu asu moai amɨtata akɨdɨ ai ahandɨ napo ra sagadürɨ mbura ranɨfihɨndɨ kakɨ ra semündü mbura aŋgunɨ ŋgorü hɨfɨna mahu. Ranühɨ ahandɨ muŋguambo kakɨ mamɨkare mbirɨmafoareandɨ. 14Ahandɨ muŋguambo kakɨ ra mbirɨfoare hayamboyuane asu ranɨ hɨfɨhü sesɨ wanɨyowohü asu nɨmorɨ ranai worambe nɨnɨ kɨkefoefekoate-yuhü wembombomayu. 15Ranɨyu ai hu nindou mamɨ ŋgoafɨ aharɨhündɨ ahandɨ ratüpurɨyu randeimbɨmbo-mefiyuwa asu nümbürɨna koamarɨheira moatei ginɨrɨnambo moaŋguimbo mahu. 16Asu nɨmorɨ ranahambo nindou ŋgorü ai-amboanɨ moai sesɨ sagado ranɨyo wembomboyuhü nɨmɨ hɨsɨ hɨpɨrɨ moatei masahüsi ra sesɨmbo hohoanɨmomayu.

17Asu süŋgunambo ndore hohoanɨmoyuwa mayowamboyu, ‘Wandɨ apendɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ aiana sesɨ afɨndɨ mbasɨhoemo. Ŋga ndanɨhü anɨmboahɨ nda ro wembombo yɨfɨmbo yaŋgɨr-ayahɨ. 18Ambe-hoaŋgo, ŋga ndühɨ hɨnɨŋgɨndɨhe hehea ŋga apembo hoafɨndahandowohü anɨmboya, “Ape, ro sɨhambo asu Godɨmbo moaruwai hohoanɨmo-yahapɨrɨmboanahɨ. 19Hapondanɨ ana ro nindou aboedɨyahɨpoanɨ, ŋga ŋgɨrɨ se wambo wandɨ nɨmorɨ mbɨsafɨndɨrɨ. Ŋga moanɨ se rando hɨnɨŋgɨndowandɨra sɨhafɨ ratüpurɨya rɨhandeimbɨ nahurai tükündaheamboane,” mbɨsamboyahɨ,’ mehu. 20Ranɨyu asu nɨmorɨ ranai ranɨhü hɨnɨŋgɨre haya ahandɨ afɨndɨ sowana ndamefiyu. Ai aŋgunɨ ŋgahɨ sünuambe afɨndɨ ai hoeirirühɨ ahandɨ nɨmorɨ ranahambo hɨpoambomarirɨ. Ranɨyu asu afɨndɨ ai pɨpɨyu hüfu warɨ kafoarirɨ haya wakɨkɨhɨ-marürɨ.

21Nɨmorɨ ai hoafɨyuhɨya, ‘Ape, ro moaruwai hohoanɨmo-yamboanahɨ sɨhambo asu Godɨmbo amboanɨ. Ŋga hapondanɨ ana ro nindou aboedɨyahɨpoanɨ, ŋga ŋgɨrɨ se wambo wandɨ nɨmorɨ mbɨsafɨndɨrɨ,’ mehuamboyu. 22Asu afɨndɨ ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨmbo hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Nɨmehünou hoearɨ aboedɨ sowandümo sɨfomo yihuruwurɨ. Asu warambeahɨndɨ moatükunɨ kɨkɨfoarüwurɨ, yirɨ hoearɨ güdündo. 23Asu burmakau nɨmorɨ safeimbɨ manɨŋgo ra hɨfokoandu mandu houmbo anɨmbo dagudifɨhümbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-ndefomboane. 24Wandɨ nɨmorɨ nda yɨfɨmbomayuyosɨ, ŋga asu yaŋgɨrɨ haponda anüŋgu! Ai mafarɨhoayuyosɨ, ŋga haponda hoeiarɨhurɨ,’ mehu. Ranɨyo ai sesesɨ-yomondühɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmemo.

25Asu amoŋgo nɨmorɨ ai nümbürambe nüŋgu mbura worɨkɨmɨ huane gita hoafɨyowohü heirümemo ra hɨmborɨmayu. 26Ranɨyo asu ratüpurɨyu-randeimbɨ mamɨmbo düdurirühɨ yahuya, ‘Nɨnɨmboe ndana?’ mehuamboyo. 27Asu ratüpurɨyu-randeimbɨ ai hoafɨyundowohüya, ‘Sɨhafɨ amond-ai aboedɨ tükümefiyu, ŋga ranɨmboyo ape ai burmakau nɨmorɨ mamɨ safeimbɨ hɨfokoare mande hayambo sahusifühɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfayefɨ,’ mehu. 28Ranɨyo asu amoŋgo ai ŋgɨnɨndɨrürühɨ moai sesesɨ-mayei ranambo hu, ŋga wanɨ. Ranɨyo afɨndɨ ai hu sesesɨ ranambe hombo hütihüti-marürɨ. 29Asu amoŋgo nɨmorɨ ai afɨndambo yare hoafɨyundowohüya, ‘Ro sɨhambo afɨndɨ hɨmbanɨ moanɨ ratüpurɨya rɨhandeimbɨ nahurai hoafɨ hɨmborɨyahühɨ farɨheheanɨnɨ marɨhandɨ. Ŋga se moai wambo wandɨ wandafɨ babɨdɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyohü sesesɨmbohünda meme nɨmorɨ amboanɨ sawandɨ. 30Ŋga sɨhafɨ nɨmorɨ ranana, sɨhafɨ-mayo kakɨ ra nɨmorehɨ wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨyei-fihɨ moendɨre haya tükümefiyu-ane asu ahambo burmakau nɨmorɨ safeimbɨ ra hɨfokoaro mamandowando,’ mehu.

31Asu afɨndɨ ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Nɨmoakɨdou, se ro-dɨbo manɨmbafanesɨ, ŋga muŋguambo moatükunɨ wandɨ-mayo ra sɨhafane. 32Sɨhɨrɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-ndefomboane nɨmboe sapo sɨhafɨ amond-ai yɨfɨmbo-mbuimbɨyusɨ, ŋga asu haponda yaŋgɨrɨ tüküfi anüŋgu. Asu ai mafarɨhoayuyosɨ, ŋga haponda hoeiarɨhurɨ,’ mehu,” Sisas mehu.

16

Anɨhondü aboedɨ hamɨndɨ napo

1Sisas amboanɨ ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai napo afɨndeimbɨyu hayamboyu asu ahandɨ napo ra hɨfandɨmbo nindou ŋgorü serümündü hɨnɨŋgɨmarirɨ. Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou ranahambo papɨ-hoafɨrürühɨ yahomoya, ‘Bogorɨ, sɨhafɨ napo ra mbirɨmafoareandɨ,’ mehomondo. 2Ranɨyu asu napo afɨndeimbɨ-mayu ranai ahandɨ napo hɨfandandeimbɨ bogorɨ-mayu ranahambo mborai yahundo hürüheirü mbura düdurirühɨ yahuya, ‘Hoafɨ ra nüŋgurɨyo ro sɨhafɨ ratüpurɨ ranahambo hɨmborɨmayahɨ? Ŋga se ŋgafɨ wandɨ kakɨ ranɨnambo nɨnɨ ratüpurɨyo ramarowandɨ ra sürü papɨnda ndawandɨ, ŋga ŋgɨrɨ se wandɨ napo hɨfanda-randeimbɨndafɨ,’ mehu.

3Ranɨyu asu ratüpurɨ hɨfanda-randeimbɨ-mayu ranai aimbo hoafɨyuhɨya, ‘Ro nüŋgumandahe wandɨ bogorɨ ai ratüpurɨ ranambeahɨndɨ raguanambo-areandɨrɨ ra? Roana hɨfɨ hɨrɨmbo ŋgɨnɨndɨyahɨpoanɨ asu aheimbo moako-moakombo amoanɨŋgɨmboanahɨ. 4Ro fɨfɨrɨheamboanahɨ nɨne-moatükunɨ süŋgufeyowanɨ nindou ai wambo semɨndɨndɨrɨ worɨnɨfendɨrɨmbo ra,’ mehu. 5Ranɨyo napo hɨfandandeimbɨ-mayu ranai ahandɨ bogorɨndɨ kakɨ masowandümo ranahamumbo mborai yahupurɨ hümarɨhepurɨ. Asu weaŋgurühɨndɨdɨdɨ-mayu ranahambo düdurirühɨ yahuya, ‘Se nüŋgunümbɨyo wandɨ bogorɨndɨ-mayo kakɨ masowandɨfɨ?’ mehundowamboyu. 6Asu ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, ‘100 adükarɨ hɨpɨrɨ werɨyo,’ mehuamboyo. Asu napo hɨfandandeimbɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Nɨmehünou sɨhafɨ ndürɨ paiaroweimbɨ pepa ra ndowandɨfɨ hawa 50 adükarɨ hɨpɨrɨ pandowandɨ.’ 7Asükai ŋgorümbo düdurirühɨya, ‘Se ra nüŋgunümbɨyo masowandɨfɨ?’ mehundowamboyu. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, ‘100 bek witɨyo,’ mehuamboyo, asu hɨfandɨrandeimbɨ ai hoafɨyundowohüya, ‘Sɨhafɨ ndürɨ parundeimbɨ pepa ra sowandɨfɨ hawa 80 bek pandowandɨ,’ mehu.

8Ranɨyo asu napo afɨndeimbɨ-mayu ranai anɨhondümbo hoafɨkoate hɨfandɨrandeimbɨ-mayu ranahambo hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Se nɨnɨ-moatükunɨyo sɨhambo süŋgunambo tüküfemboayo ranahambo wudɨpoaporo hohoanɨmoayafɨ ra aboed-ane,’ mehu. Ŋga ro hoafehapurɨ, nindou ai hɨfɨnɨndɨ moatükunɨmbo hohoanɨmoyei arɨhündɨ ranai dɨboadorɨhoeimbɨ nahurai-anei, ŋga rananei asu nindou sürühehindeimbɨ ranaheimbo süŋgunambo nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfemboayo hohoanɨmo ra ŋgasündarɨhindürɨ.

9Ro sɨheimbo hoafehandürɨ hɨfɨ ndanɨhündambo kakɨ napo ranɨ süŋgumbo se nɨmorehɨ nindowenihɨ babɨdɨ ŋgunindɨmboehindɨ, ŋga süŋgunambo kakɨ semɨndɨmbo ra muŋguyoambe sɨheimbo ndemündündürɨ worɨnɨndeiranɨ asu se koadürümbo koadürümbo nɨmandeimboyei.

10Nindou düdi ai akɨdou moatükunɨ ndore hɨfandarandɨ ana, asu adükarɨ moatükunɨ amboanɨ ndonde hɨbandambui. Ŋga asu ai akɨdou moatükunɨ ndofe hɨfandɨkoate-ayu ana, asu ŋgɨrɨ adükarɨ moatükunɨ amboanɨ ndonde hɨbandandɨ. 11Asu se kakɨ napo hɨfɨ ndanɨhündambo moaruwai ra ndofe hɨfandɨkoate-ayei ana, asu se ŋgɨrɨ napo hondü ra hɨbadɨhündɨ. 12Se nindou ŋgoründɨ napo ndofe hɨfandɨkoate-ayafɨ ana, asu se ŋgɨrɨ napo sɨhei hondü ra ndondɨhi hɨbadɨhündɨ.

13Nindou ŋgorü ai ŋgɨrɨ yimbu bogorɨ nindouyafandɨ ratüpurümbɨ nüŋgu. Ŋga nindou ranai ana bogorɨ ŋgorü ranahambo moaruwaimbo-ndirühɨ asu ŋgorü bogorɨ ranahambo ŋgusüfo pandirümbui. Se ŋgɨrɨ kakɨmbo ratüpurɨ asu Godɨndɨ ratüpurɨ yɨboboambo ŋgusüfo pandowapɨrɨ.”

Sisas ai ahɨnümbɨ asu ŋgɨnɨndɨ God hɨfandarandɨ ranahambo hoafɨmayu

(Matyu 11:12-13; 5:31-32; Mak 10:11-12)

14Farisi nindou, kakɨmbo yaŋgɨrɨ ŋgusüfo parundeimbɨ-memo, ranai ranɨ hoafɨ hɨhɨmborɨyomo houmbo asu Sisasɨmbo tɨkɨfɨnambo-marurɨ. 15Ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Seana nindouyei hɨmboahü aboedɨ hɨmboyomondühanemo, ŋga God ana sɨhamundɨ hohoanɨmo ra fɨfɨreapurɨmbo-ani. Nɨne nindouyei hɨmboahü aboedɨ hamɨndayo ra Godɨndɨ hɨmboahü ana moaruwai hamɨndane.

16Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmoyo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ ra wataporɨmboru sɨnɨmombo asu Son ai tüküfi nüŋguambe kaimayo. Ŋga Son nüŋguambe peyo haya asɨno ndanana God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ aboedɨ hoafɨ ra muŋguambo ŋgoafɨ tükefeyo. Ranane asu God hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo muŋguambo nindou ai hamɨndɨ tütüŋgarɨhehindɨ. 17Hɨfɨ sünü ranai muŋgundɨmboe, ŋga Godɨndɨ-mayo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranana ŋgɨrɨ akɨdou-amboanɨ awarɨndɨhoeyo.”

Nɨmorehɨ semɨndɨhünda hɨnɨŋgɨfembo yamundɨfe hoafɨ

(Matyu 5:31-32; 19:9; Mak 10:11-12)

18“Nindou düdi ai ahandɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨre haya asu ŋgorü asemündu ana, ai moaruwai wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyumbo-ani. Asu nindou düdi ai nɨmorehɨ horombo ahandɨ nindowenihɨ ai moei yahumbü asemündu ana ai-amboanɨ moaruwai wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyumbo-ani.”

Napo afɨndeimbɨ asu Rasarusɨ-yafandɨ hoafɨ

19Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai kakɨ napo afɨndeimbɨyu haya asu ai hoearɨ aboedɨ-aboedɨ yihuruyu haya muŋguambo si sesɨ aboedɨ sesühɨ nɨmarü marandɨ. 20Nindou mamɨ napo-koate ahandɨ ndürɨ Rasarus ai ahandɨ fi masɨmei yaŋgɨrɨyu haya napo afɨndeimbɨndɨ yipurɨ nafɨtambeihü nɨmarü marandɨ. 21Ai napo afɨndeimbɨndɨ-mayo sesɨ fu fondɨwamɨnɨndɨ pɨndoanɨ dagadɨ yahuayamboyu ramefiyu. Ranɨyo asu yaforɨ ai hei ahandɨ masɨmei ra moŋgoarühɨ marɨhündɨ.

22Süŋgunambo Rasarus ai yɨfɨmayuamboyo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai sowaründümo hafomo Abrahamɨ-dɨbo hɨnɨŋgɨmarüwurɨ. Asu napo afɨndeimbɨ-amboanɨ yɨfɨmayuwa hɨfɨ kamarɨhorɨ. 23Asu yifiafɨ ŋgoafɨhü napo afɨndeimbɨ-mayu ranai asübusɨ afɨndɨ masemündu. Asu ai hɨmboyuane aŋgunɨ goagu Abraham ai Rasarus parümündü haya manɨmbafanɨ. 24Ai hoafɨyuhɨya, ‘Abraham, wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ! Se Rasarus koarɨhaworanɨ hoe warɨ foare hüramündɨ süfo wandɨ amɨndasümo kusɨmbɨreandɨrɨ, ŋga wambo hai hüfɨnambo muŋgunambo-arandɨrɨ,’ mehu

25Abraham ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Wandɨ nɨmorɨ, se yaŋgɨrɨ nɨmbafambe aboedɨ moatükuneimbɨ-mayafɨ, ŋga asu Rasarus ai moaruwai mamaru. Ŋga asu ai haponda ndanɨhü aboedɨ mamaruwa asu se asübusɨ asowandɨfɨ. 26Ŋgorü-moatükunɨ ra ai hoe apoarɨ afɨndɨ mbusümondühɨ kɨkɨreamunɨmboane, ŋga ŋgɨrɨ dɨdai badɨhoei ndühɨ düfu asu ŋgɨrɨ dɨdai badɨhoei rühɨ düfu,’ mehu.

27Asu napo afɨndeimbɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ape, refe ana Rasarus koandɨhaworanɨ apendɨ worɨna mbɨhuwamboane. 28Ro hondahüfeimbɨ akohoandeimb-anahɨ rananɨmbo Rasarus ai hoafɨnduanɨ asübusɨ afɨndɨ semɨndɨ nafɨ kosɨkoate-mbeyomo-ndamboane,’ yahuhaya hoafɨmayu. 29Abraham ai hoafɨyuhɨya, ‘Ai ana Mosesɨndɨ-mayo ahɨnümbɨ hohoanɨmo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ sürü papɨmarundɨ ra hoeindundühɨ fɨfɨrɨndumboemo.’ 30Napo afɨndeimbɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Wanɨ, Ape Abraham! Nindou düdi yɨfɨhündɨ ahamumbo sowana ahu ana, ai ahamundɨ moaruwai hohoanɨmo ŋgorü süŋgundundühɨ asu anɨhondümbo-ndumboemo.’ 31Abraham ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Asu ai Mosesɨndɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-yomo, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-ayomo ana, asu ŋgɨrɨ nindou yɨfyeimbɨ-yei hoafɨ amboanɨ hɨmborɨndomo,’” mehu.

17

Moaruwai hohoanɨmo ai anɨhondümbofe hohoanɨmo hɨfɨnambore arandɨ

(Matyu 18:6-7; 18:21-22; Mak 9:42)

1Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi süŋgunambo mamɨkarambo moatükunɨ moaruwai tükündɨfemboe asu ranɨ süŋgumbo wambo nɨmorehɨ nindowenihɨ ai moaruwai hohoanɨmondeimboyei. Hɨpoanɨmboe-mbouanei nindou düdi nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo rareandanɨ moaruwai hohoanɨmoayei. Nindou ranahambo ana moaruwai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe. 2Asu ai rareandanɨ nɨmorɨ akɨdɨbou ndanai moaruwai hohoanɨmoayei ana nindou ranahambo amɨndasümoambe nɨmoei hondɨ wofɨfihɨ kife mburɨmbo hoe hohoeambeahɨ pifiyuwanɨ hanü yɨfɨmbo ra aboed-ane. 3Ranɨmbo-hündambo anɨmbo se hɨbadɨhümbo. “Asu sɨhafɨ wandafɨ ranai moaruwai hohoanɨmonduanɨ se ahambo hoafɨndafühɨ, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndowandɨ mbɨsafɨndo. Asu ai ahandɨ moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndeandanɨ ana, se ahambo amboawi mbɨsafɨ. 4Asu nindou ranai sɨhambo mamɨ sihɨ 7-mbo moaruwai hohoanɨmoyu mbura asükai 7-mbo hu sɨhamboya, ‘Karɨhasɨ, ro sɨhambo moaruwai hohoanɨmo-mayahanɨnɨ,’ ehu ana, ahandɨ moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbɨsafɨ,” mehu.

Anɨhondümbofe hohoanɨmo

5Ahandɨ hoafɨ sowandümo homorundeimbɨ ranai Adükarɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se rarowandanɨ yɨhoefɨ anɨhondümbofe ra afɨndɨmbeyo.” 6Mehomondamboyu asu Adükarɨ ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu sɨhamundɨ anɨhondümbofe ranai mastet hoarɨ nahurai akɨdouayo-amboanɨ se nɨmɨ ndanahambo hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya ‘Fɨrɨhoefɨ hawa ahasɨharɨ kameihɨ hafɨmbo hoe hohoeambe nɨmbafɨ,’ mbɨsɨmondanɨ asu nɨmɨ ranai se hoafɨmemo süŋgu randɨfemboe,” mehupurɨ.

Ŋgorü nindoundɨ ratüpurɨyu-randeimbɨndɨ ratüpurɨ

7Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou mamɨ seambeahɨndɨ ai ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai ŋgu nümbürambe hɨfɨ hɨrɨndu asu sipsip hɨfandɨnda mbundambo asükai worɨnambo düduwanɨ, ai hoafɨndu-ndowohüya, ‘Nɨmehɨnou sɨnɨfɨ nɨmarɨfɨmbo sesɨ sowasɨfɨ,’ mambüsɨndoyo? 8Wanɨ, ŋga ahambo anɨmboya, ‘Wandɨ boatei sesɨ ra dɨdɨboadondo ndao hawambo anɨmbo asu se hoearɨ güdo mbunda nɨmandɨfɨ hɨbadandɨranɨ ro boatei sesɨ dagadɨ hoe ndɨmɨndahaimbo nɨmandɨhanɨ anɨmbo asu se sɨhafɨ sesɨ ra süŋgu dowadɨfɨ,’ mbüsümbui. 9Asu bogorɨ nindou ranai ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou ranahambo hɨhɨfɨmandürɨyo ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyuhü süŋgumareandɨ ranɨmbo-hünda? Wanɨ. 10Ranɨmbo-hündamboane se-amboanɨ God ai hoafɨmayu ra muŋgu ratüpurayomo ana se randu hoafɨndɨmondühɨya, ‘Roana aboedɨ ratüpurɨyefɨ rɨhundeimbɨyefɨpoanɨ, ŋga ranɨ ratüpurɨ ranana yɨhoefɨmbo ratüpurɨndɨmo yahu hoafɨmayu ranɨyo ratüpurɨmayefɨ,’ mbɨsɨmo.”

Sisas ai mɨmanɨho masɨmeimbɨ nindou 10 aboedɨmareapurɨ

11Sisas ai Serusarem ŋgoafɨna yare huhɨyu Sameria asu Gariri-yafe hɨfɨ yipupuiambe nafɨ mahu. 12-13Ai hu ŋgoafɨ mamɨ ranɨhü tüküfiyuwane, nindou 10 mɨmanɨho masɨmeimbɨ ranai homo ahambo nafɨnɨ hoeimarüwurɨ. Ai aŋgunɨ nɨŋgomombo raru mɨŋgɨyomo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisas! Nindou Adükarɨ! Se yɨhoefɨmbo hɨpoambo-rowamunɨ,” mehomondo. 14Asu Sisas ai ahamumbo hoeireapurühɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ŋgomo Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ ahamumbo anɨmbo sɨhamundɨ fi ra nafuindɨmondanɨ anɨmbo asu ai tümbürüpuramboane,” mehu. Ai nafɨ homondane ahamundɨ fi ranai asükai aboedɨ tükümefeyo.

15Asu nindou mamɨ ahamundɨ mbusümo ranai hoeireandanɨ ahandɨ fi ranai asükai aboedɨ-mayowamboyo, ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨfi huhü puküna hoafɨyuhɨ Godɨmbo aboed-ani mehu. 16Nindou ranai hu Sisasɨndɨ yirɨkɨmɨ piyu yaŋgurümbo hɨhɨfɨmarürɨ. Nindou ranai ana Samariahündɨyu. 17Sisas ai nindou ranahambo hoeirirɨ haya hoafɨyuhɨ yahuya, “10 aboedɨmayafundɨ. Ŋga asu ŋgorü 9 ra nüŋguyafunda? 18Asu nɨmboe nindou ŋgorü sɨrambeahɨndɨ mamɨ ndanai yaŋgɨrɨ sünɨ Godɨmbo hɨhɨfarüra?” 19Asu Sisas ai nindou ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Botɨyafo hawa hafɨ, ŋga sɨhafɨ anɨhondümbofe ranaiyo aboedambo-mareanɨnɨ,” mehundo.

Nindou Hondü ranai weindahɨ tükündüfimbui

(Matyu 20:23-28; 24:37-41)

20Farisi nindou ranai Sisasɨmbo düduyafundühɨ yahomoya, “Nüŋgusümboanɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra tükümandɨfea?” mehomondamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai tüküfemboayo ranɨ-moatükunɨ nafuimbohünda ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨ tükündɨfeyoanɨ nindou ai ahei hɨmboarɨnambo hoeindɨhindɨ. 21Ai ŋgɨrɨ randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘Hoeirɨhi aiana ndanɨ,’ mbɨsei asu ‘Goagu ra’ mbɨsei. Nɨmboe, sapo Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranana sɨhei mbusümo-ane eŋgoro.”

22Ranɨyo asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Süŋgunambo ranɨ-moatükunɨ ranai tükündɨfemboe, rananɨmbo se Nindou Hondündɨ si ra hoeifembo afɨndɨ hohoanɨmo-ndɨmboemosɨ, ŋga se ŋgɨrɨ hoeindundɨ. 23Rananɨmbo sɨhamumbo hoafɨndeihɨya, ‘Hoeiru, aiana goagu anüŋgu ra’ mbɨsei asu ‘Hoeiru, aiana ndanüŋgu,’ mbɨseimboyei, ŋga se yowanɨ anɨhondümbofeihü ho kokopoanɨ. 24Sapo wabürüsɨ ranai sünü ŋgorü hɨmboranɨ tüküfe haya ho ŋgorü hɨmboranɨ kararamɨndo, yahurai anɨmbo ndɨmboe Nindou Hondü ai ahandɨ tüküfembo sihɨ ra. 25Ŋga asübusɨ afɨndɨ boatei ndemündɨ mbundambo asu nindou ndanɨ sɨmboanɨ anɨmboei ranai ahambo daboadɨ hɨhɨrɨndɨhorɨ mbundühümbo-ndeianɨ anɨmbo ndɨmboe.

26Horombo Noa nüŋguambe ramefeyo yahurai anɨmbo Nindou Hondü ranai tüküfemboyuambe-amboanɨ randɨfemboe. 27Sapo Noa nüŋguambe nindou afɨndɨ ranai sesɨ sahüsi, hoe sɨmɨndei, nɨmorehühɨyafu, anamɨndühɨyahi raraorühɨ heimbo mamɨ bɨdɨfɨranambo sihɨ Noa ai botambe mafarɨfiyu-wamboyo hohoambu afɨndɨ ranai kosowohü nindou ra hɨfokoako-mafoareandɨ.

28Horombo Rot nüŋguambe ramefeyo yahurai anɨmbo ndɨmboe. Muŋguambo nindou ranai sesɨ sahüsi hoe sɨmɨndei, napo pemɨyei, kakɨ semɨndɨmbo koarɨhehi, nümbürɨ hɨfɨrɨhi, worɨmborühɨ raraomarɨhündɨ. 29Ŋga Rot ai Sodom ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨre haya hu sɨmboanɨ hai asu sarfa nɨmoei ranai hoe nahurai sünambeahɨndɨ pütapɨyowohü muŋguambo nɨmorehɨ nindowenihɨ hɨfokoako-mafoareandürɨ.

30Mamɨ yahurai anɨmbo Nindou Hondü ranai weindahɨ tüküfi sɨmboanɨ amboanɨ randɨfemboe. 31Ranɨ-sɨmboanɨ nindou ŋgoafɨhü amaru ranai ŋgɨrɨ kebuai ahandɨ napo worambe eŋgoro ra ndemündu. Asu mamɨ yahuraiane nindou nümbürambe anüŋgu ranai ŋgɨrɨ ahandɨ worɨnambo hɨhɨrɨndüfi ŋgu. 32Sapo Rotɨndɨ nɨmorehɨmbo tükümefeyo ra se hohoanɨmondɨmo. Ai hɨhɨrɨfe ŋgoafɨ hoeimareanda yɨfɨmayo. 33Nindou dɨdɨyei ahei yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ kɨkɨharɨhümündi ana, awarɨndɨhoemboe. Ŋga nindou dɨdɨyei ahei yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahambo afɨndɨ hohoanɨmokoate-ayei ana, aboedambo-ndɨfemboe. 34Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, nindou yimbu ranai mamɨ fondɨwamɨ guguiyafanɨ apafanɨ ra God ai ŋgorümbo nderümündühɨ ŋgorü rande apofondɨwamɨ dɨgeirümbui. 35-36Nɨmorehɨ yimbu ranai mbanɨ hɨrayafe ra God ai ŋgorümbo ndemündühɨ ŋgorü rande hɨnŋgɨdeambui,” mehu. 37Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai düdurüwurühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ra nahü tükümandɨfea?” Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Yɨfɨnɨmoko yaŋgorowohü ana, koaheimb-ane hei sahüsi arɨhündɨ,” mehu.

18

Nɨmorehɨ kai asu yɨbobore-randeimbɨ-yafe kafoefe hoafɨ

1Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo dɨdɨbafɨferambo yiboaruko-ndɨmboemo yahu haya kafoefe hoafɨ mamɨ yamundɨfe-purɨmbohünda hoafɨmayupurɨ. 2Sisas ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Mamɨ adükarɨ ŋgoafɨhü nindou yɨbobore-randeimbɨ mamɨ ai manüŋgu. Aiana moai Godɨmbo yɨhɨmboyu asu nindoumbo afɨndɨ hohoanɨmoyu randɨ. 3Ranɨyo adükarɨ ŋgoafɨ ranɨhü nɨmorehɨ kai nɨŋgo haya ho nindou yɨbobore-randeimbɨmbo hüti hoafɨyondo randühɨya, ‘Wandɨ hürütümbɨ ai wambo hürütarandɨrɨ, ŋga se wambo hoafɨ yɨbobofe ra farɨhawandɨrɨ,’ meho.

4Gedühɨ safɨyu nindou yɨbobore-randeimbɨ ranai nɨmorehɨ ranahambo fehefembo moei mehu. Ŋga humbo süŋgunamboyu ai ahandɨ fimbo hoafɨyuhɨya, ‘Sapo ro moai Godɨmbo yɨhɨmboya asu nindoumbo hohoanɨmoya rɨhandɨ. 5Ŋga nɨmboe nɨmorehɨ kai ranai muŋguambo si wambo tɨŋɨrɨfo sai arandɨmbo anɨmbo ro ahambo fandɨhehe hehea ahandɨ papɨ-hoafɨ ra hɨmborɨnda. Asu ro refekoate-ayahɨ ana wambo sowana muŋguambo si dɨdɨ ndandanɨ wambo süŋgunambo garɨbɨndea-ndɨrɨmboe,’” mehu.

6Asükaiyu Adükarɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se nindou yɨbobore-randeimbɨ moaruwai ranahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo. 7Nimorehɨ nindowenihɨ God ai wandanei yahundüreimbɨ ranai nɨmbɨnɨmbɨ si muŋguambo Godɨmbo aranɨ aranayei ra aheimbo fehefendürɨ-koate-mandüyo? Asu awi fehefendürɨ-koate ahei hoafɨ ra hɨhɨmborɨpo-mandüyo? Wanɨ. 8Ŋga ro sɨhamumbo rarɨhe hoafehapurɨ, ai ahei papɨ-hoafɨ ra nɨmehünou hɨmborɨnduhü yɨbobondeambui. Ŋga Nindou Hondü ai kudümbo nɨmorehɨ nindowenihɨ hɨfɨ ndanɨhü anɨmboei ahei anɨhondümbofe ra hoeimandeyo?’” mehu.

Farisi nindou asu takis kakɨ semündü-randeimbɨ-yafandɨ kafoefe hoafɨ

9Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahamundɨ fimboya aiana mbumundɨ hamɨnd-anemo, ŋga ŋgorü nindou aiana mbumundɨ-yomopoanɨ ehomo ranahambo Sisas ai kafoefe hoafɨ hoafɨmayu. 10“Mamɨmbo nindou yimbu ranai dɨdɨbafɨfembohünda Godɨndɨ worɨna mahafanɨ. Mamɨ ai Farisihündɨyu asu ŋgorü ai takis kakɨ semündü-randeimbɨyu. 11Farisihündɨ ranai ahandɨpoanɨmbo nüŋgumbo ŋgusüfoambe dɨdɨbafɨfihɨya, ‘God, ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ, roana moai nindou bɨdɨfɨrɨ rarɨhi arɨhündɨ süŋgurɨhe hehea dɨbokorɨya, tɨkai hoafɨya asu nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoya rɨhandɨ. Ŋga roana nindou takis kakɨ semündü-randeimbɨ gogu ranɨ nahurai-yahɨpoanɨ. 12Ro mamɨ wik ranambe yimbumbo sesɨ wehɨya asu muŋguambo moatükunɨ ro asahamɨndɨhɨ ra 10 yɨboborɨhe hehea sɨhambo mamɨ bɨdɨfɨrɨ sɨhehe arɨhandɨ,’ mehu.

13Ŋga takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai ahandɨpoanɨmbo akɨdou aŋgunɨ safɨ manüŋgu. Ai sünambe hɨmbo-koate mbɨro türe nüŋgumbo ahandɨ ŋgusüpoahühɨ purükɨreandühɨ yahuya, ‘God, ro moaruwai hohoanɨmoya rɨhandeimb-anahɨ, ŋga se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,’ mehu. 14Ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, takis kakɨ semündü-randeimbɨ-mayu ranai worɨnambo ŋguwanɨ ai anɨmbo Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nindou-ndümbui, ŋga Farisi nindou ana wanɨ. Sapo mamɨ yahuraiane nindou dɨdɨyei ahei fimbo hɨfɨnambo-arɨhindɨ aheimbo God ai botɨndearümbui. Ŋga asu nindou dɨdɨyei ahei fimbo botarɨhindɨ aheimbo God ai hɨfɨnambo-ndearümbui,” mehu.

Sisas ai nɨmoakɨdɨboumbo hɨnɨŋgɨrɨhindüra wambo sowana mbüsühüsi, mehu

(Matyu 19:13-15; Mak 10:13-16)

15Ranɨyei nindou bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨmboya ai warɨ nande haya dɨdɨbafɨ-mbɨfindüra sei hehi nɨmoakɨdɨbou fufurɨhümündindürɨ tükümehind. Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ-marundürɨ. 16Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra aheimbo hɨnɨŋgɨndɨhindüra ndühɨ wambo sowana mbüsühüsi, ŋga ŋgɨrɨ bobohɨndundüra. Sapo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmorɨ akɨdɨbou ndahurai aheiane,” mehu. 17Sisas yahuya, “Se nda fɨfɨrɨndundɨ, nindou dɨdɨyei God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmoakɨdɨbou sahümündi arɨhündɨ nahurai semɨndɨkoate-ayei ana, ŋgɨrɨ keboehindɨ, ŋga wanɨ,” mehu.

Nindou napo afɨndeimbɨ ai Sisas-dɨbo wataporɨmayu

(Matyu 19:16-30; Mak 10:17-31)

18Suda-yafe bogorɨ nindou ranai Sisasɨmbo düdurirühɨya, “Nindou yamundo-randeimbɨ aboedɨ, ro yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo nɨŋgombo ra nɨnɨ-moatükunɨ nünuŋgondɨhendühɨ mandahamɨndɨha?” mehundowamboyu. 19Asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Nɨmboe se wambo aboedɨ asafa? Moai nindou dɨdɨ ai aboedɨyu, ŋga God yaŋgɨr-ani aboedayu. 20Sapo se ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra fɨfɨrowandɨ: Se yowanɨ nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyo asu anamɨndɨhoandɨ bɨrabɨrɨyopoanɨ, wosɨhoaforɨ hoafɨyopoanɨ, nindou hɨfokoefepoanɨ, hümbuhünɨyopoanɨ, se yowanɨ ŋgorümbo tɨkefe-hefe papɨ-hoafɨyopoanɨ, asu se sɨhafɨ me-apembo ahɨnɨndafühɨ ahafe hoafɨ hɨmborɨndafɨ,” mehu. 21Nindou ranai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Ro nɨmorɨ akɨdouyahambe peya hehea hambo hapondanɨ ro ranɨ ahɨnümbɨ ra süŋgurɨhe arɨhandɨ,” mehu. 22Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Awi mamɨ moatükunɨ se randowandɨ. Sɨhafɨmayo napo ra nindou ŋgorümbo dabadürühɨ ranɨfihɨndɨ kakɨ asowandɨfɨ ra napo-koate-yeimbɨ ranaheimbo dabadürɨ. Rananɨmbo se sünambe napo afɨndeimbɨ-ndamboyafɨ. Ranɨ boatei ranɨ-süŋgundo mbundambo anɨmbo asu wandɨ süŋgu dɨdɨfɨ,” mehu.

23Ŋga nindou ranai Sisas hoafɨmayu ra hɨmborɨyu haya ŋgusüfoambe nɨmbɨmayu, nɨmboe sapo ai napo afɨndeimbɨ wambo. 24Sisas ai horiranɨ mayoa hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou napo afɨndeimbɨ ana God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo tɨŋümbane. 25Nɨnɨhondɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ kamer ranai ana hoearɨ kakɨmbo nir ambenafɨ kefoefembo tɨŋümbɨyopoanɨ, ŋga nindou napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana, tɨŋümbane,” mehu.

26Nindou bɨdɨfɨrɨ ranai hoafɨ ra hɨmborɨyeihehi düdurɨhorühɨ seiya, “Asu refe ana, nindou dɨdɨ ai yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo manüŋgua?” 27Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo nindoumbo tɨŋümbayo ra Godɨmbo ana tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehu.

28Asu Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi! Ro yɨhoefɨ ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu sɨhafɨ süŋgu masɨnefɨ,” mehundowamboyu. 29-30Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ, nindou düdi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambohünda ahandɨ ŋgoafɨ, nɨmorehɨ, akohoandɨ, boagɨrɨ nɨmoakɨdɨbou hɨnɨŋgareandürɨ ana, hɨfɨ ndanɨhü God ai aheimbo afɨndɨ moatükunɨ dagadürümbui. Asu süŋgunambo aho ra yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo nɨŋgo ra ndahümündimboyei,” mehu.

Sisas ai yɨfɨyo hefe yɨfɨhündɨ botɨfembo-mayu ranahambo asükai hoafɨmayu

(Matyu 19:16-30; Mak 10:17-31)

31Sisas ai süŋgrurü-rundeimbɨ 12 sepurɨmündü hɨnɨŋgɨreapurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hɨmborɨyomo! Haponda sɨhɨrɨ Serusaremɨnambo anefɨ ahahifɨ. Ranɨhü anɨmbo sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou ai Nindou Hondü ranahambo nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfembo horombo sürü papɨru masɨhoemo ra anɨhondü tükündɨfemboe. 32Ai ahambo ndɨfoyei warɨhündüwurɨmboemo. Rananɨmbo ahambo tɨkɨfɨnambondɨhorɨ, türüfoefe hoafɨndei, asu ŋgurɨ tɨfɨndahi raraondɨhümboyei. 33Rananɨmbo asu ahambo ndüfurɨ ndüfurɨboadüwurɨ mbundümbo hɨfokoandüwurɨ-mboemo, ŋga ŋgɨmɨ sindo haya süŋgunambo asükai botɨndüfimbui,” mehu. 34Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai moai hoafɨ ra türüfoaru fɨfɨrundɨ. Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai ahamundɨ hohoanɨmoambe weindahɨfeyo. Asu ai moai Sisas nɨmboe hoafɨmayu ra akɨdou-amboanɨ fɨfɨrundɨ.

Sisas ai nindou hɨmboatɨharɨ moako-moakoyu-randeimbɨ aboedɨmarirɨ

(Matyu 20:29-34; Mak 10:46-52)

35Sisas ai Seriko ŋgoafɨkɨmɨ huane nindou mamɨ hɨmboatɨharɨ nafɨkɨmɨ nɨmarümbo nindou heiyanɨ kakɨ napombo moako-moakoyu marandɨ. 36Ai hɨmborɨyuwanɨ awai nendɨ afɨndɨ ranai tümareandamboyu, asu nindou ranaheimbo düdureandürühɨ yahuya, “Nindou ra nɨnɨhünda?” mehundüramboyo. 37Asu nindou ranai seiya, “Sisas Nasaretɨhündɨ ranai ndanafɨ masɨnuamboanɨyefɨ,” mehomondamboyu. 38Nindou hɨmboatɨharɨ ranai puküna hoafɨ karɨhoeihü hoafɨyuhɨ yahuya, “Sisas, Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ.”

39Asu nindou horomboyahi masɨnei ranai ŋgɨnɨndɨ hoafɨyahündowohü seiya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ,” maseiamboyu. Asu nindou ranai asükai hoafɨ puküna karɨhoeihüya, “Sisas Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ,” mehuamboyu. 40Ranɨyo Sisas ai hu nüŋgumbo nindou hɨmboatɨharɨ ranahambo ahambo sowanambo semündühombo hoafɨmayu. Nindou ranai hu manüŋguwa Sisas ai düdurirühɨ yahuya, 41“Ro sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨ nünüŋgufenɨnɨmboyo se hohoanɨmoayafa?” mehundowamboyu. Asu nindou ranai yahuya, “Nindou Adükarɨ, ro wandɨ hɨmboarɨ ra asükai aboedɨmbeyowa samboanahɨ.” 42Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra aboed-ane. Sɨhafɨ anɨhondümbofe ranɨ süŋgumboyafɨ se aboedayafɨ,” mehu. 43Asu mamɨharɨ ahandɨ hɨmboarɨ ranai bɨrɨmahoeyowamboyu Sisasɨndɨ süŋgu huhü Godɨmbo aboed-ani mehu. Nindou afɨndɨ ranai ranɨ-moatükunɨ ra hoeirɨhinda mayoa ai-amboanɨ Godɨmbo aboed-ani masei.

19

Sisas ai Sakiusɨndɨ worɨna mahu

1Sisas ai Seriko ŋgoafɨ mbusümo nafɨ hu ŋgasünde haya mahu. 2Huane asu nindou mamɨ ranɨ ŋgoafɨhü mamaru ahandɨ ndürɨ Sakius ai napo afɨndeimbɨ, takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-yomondɨ bogorɨyu. 3Ai Sisasɨmbo nüŋgunahurai nindouyu yahuhaya hoeifimbo mehu, ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ burɨyeimbo ahambo hoefimbo fondɨ gümarɨhinda asu Sakius ai bodɨfo wambo ranɨmbo ŋgɨrɨ ahambo hoeindirɨ. 4Ranɨyu asu ai horombofi pɨpɨyu hu haya nɨmɨndɨ nɨmoamo mahafu Sisasɨmbo hoeindɨhinɨ yahuhaya. Ai fɨfɨre haya Sisasɨmboya nafɨ mamɨ ranɨnafɨ anɨmbo düdü haya ŋgumbui yahuhaya.

5Ranɨyu Sisas ai ranɨhü tüküfi asu nɨmɨwamɨ nɨmoamo hɨmboyuhü Sakiusɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, “Sakius, se kosɨfoao, hapoana ro sɨhafɨ worambe dɨdɨ nɨmandɨmboyahɨ,” mehundo. 6Ranɨyu ai nɨmehünou kusɨfoendühɨ ŋgusüfoambe hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyuhü Sisasɨmbo ahandɨ worɨna serümündü mahu. 7Ŋga muŋguambo nindou ai Sisas Sakius dɨbombo mahafandɨ ra hoeirɨhi mburɨhü asu momorɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Ai ahu ranana moaruwai hohoanɨmoyu-randeimbɨndɨ worɨnamboani,” masei.

8Ranɨyo Sakius ai nüŋgumbo Adükarɨmbo yare hoafɨyunduwohü yahuya, “Adükarɨ se hɨmborɨyafɨ, hapoana wandɨ-mayo muŋgu moatükunɨ ra yɨbobondɨhe mbundɨha nindou napokoate-yeimbɨmbo ŋgorü bɨdɨfɨrɨ ndehamboyahɨ, asu nindou ŋgoründɨ-mayo takis kakɨ wosɨhoafɨ hoafɨya hehea sahamɨndɨheimbɨ ana, asükai yimbuyimbumbo hɨhɨrɨndahe ŋga ndahandomboyahɨ,” mehu. 9Ra-mehuamboyu Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Hapoana God ai nɨmorehɨ nindowenihɨ worɨ ndambeahɨndɨ aboedambo-reandürühani. Nɨmboe, nindou ranamboa ai Abrahamɨndɨ amoao-ani. 10Nindou Hondü makusu ranana sapo nindou awarɨhehindeimbɨ kokoyondürɨ aboedambo-fendürɨmboyu makusu,” mehu.

Nindou 10 kakɨ masowandümo kafoefe hoafɨ

(Matyu 25:14-30)

11Rarɨhi nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai hɨmborɨyeiane, asükai Sisas ai aheimbo kafoefe hoafɨ mamɨ hoafɨmayundürɨ. Nɨmboe sapo ai Serusarem fikɨmɨ akɨmɨmayuambo nindou ranai rarɨhi hohoanɨmoyeihɨya, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmehünou anɨmbo tükündɨfemboe, masei. 12Asu ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Mamɨmbo ana bogorɨ nindou mamɨ aŋgunɨ hɨfɨna ahambo adükarɨ bogorɨmbofi hɨnɨŋgɨfimbohünda mahu. Bogorɨmbofe mbuiyombo asükai ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨfe hombo hohoanɨmomayu. 13Ŋga ai hombo yahuhaya ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨmbo mborai yahupura mahomondamboyo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ nindou mamamɨmbo yimbureapurühɨ yahuya, ‘Se kakɨ nda ndowandümo houmbo bɨdɨfɨrɨ kakɨ semɨndɨmbohündambo ratüpurɨndɨmondanɨ ro asükai tükündaheamboane,’ mehupurɨ.

14Ŋga asu mamɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai nindou ranahambo yɨboarukomarɨhorɨ. Ranɨyo ai huane nindou bɨdɨfɨrɨ koamarɨhehipura bogorɨ nindou mahüfu ŋgoafɨna hoafɨ sowandümo hɨfomo hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Ro moei asefɨ nindou ranahambo bogorɨmbofembo ana,’ mehomo. 15Ŋga asu nindou ranai adükarɨ bogorɨmbofi mbura ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi mahu. Ai hɨhɨrɨfi hu nɨmarümbo ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo nɨmehünou hoafɨmayupurɨ ahambo sowana howanɨ gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ masagapurɨ ranɨfihɨ nüŋgunümbɨ mbasowandümo yaho düdufepurɨmbohünda.

16Nindou ŋgorü ai boatei horombofi sünɨ hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Adükarɨ, ro sɨhafɨ-mayo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ mamɨ ranɨnambo bɨdɨfɨrɨ kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyambo kakɨ hoarɨ 10 masahamɨndɨhɨ,’ mehu. 17Asu bogorɨ ai yare hoafɨyundowohü yahuya, ‘Se aboedɨ ratüpurɨ ramarowandɨ ra aboedɨ hamɨndɨ hondü-ane, ranɨ-moatükunɨ akɨdou ra se dɨboadoro hɨfandɨmarandɨ. Ranɨmboanahɨ asu ro sɨhambo ŋgoafɨ 10 se hɨfandɨmbohünda hɨnɨŋgarɨheandɨ,’ mehu.

18Asükai ratüpurɨyu-randeimbɨ ŋgorü ai sünɨ hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Adükarɨ, ro sɨhafɨ-mayo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ masawandɨ ranɨnambo kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyambo hondahüfeimbɨ kakɨ hoarɨ masahamɨndɨhɨ,’ mehu. 19Asu bogorɨ ai yare hoafɨyundowohü yahuya, ‘Ro sɨhambo hondahüfeimbɨ ŋgoafɨ hɨbadandɨ sa hehea hɨnɨŋgarɨheandɨ,’ mehu.

20Asükai ŋgorü ai sünɨ hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Adükarɨ, gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ sɨhafɨ-mayo nda, ro hoearambe parɨhe hɨmondɨhe sɨheheanda meŋgoro. 21Nɨmboe sapo ro hoeirɨhenɨna, se ŋgɨnɨndɨyafɨ-randeimbɨ nindoumefambo. Sapo nɨnɨ-moatükunɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai sɨhehinda se sowandɨfɨ asu sesɨ amboanɨ bɨdɨfɨrɨ nindou ai hɨfɨrɨhinda se sowandɨfɨ arandɨ ranɨmboanahɨ ro sɨhambo yɨhɨmboayahɨ,’ mehu. 22Ranɨyu bogorɨ ai nindou ranahambo yare hoafɨyundowohü yahuya, ‘Se nindou moaruwai ratüpurɨyafɨ randeimb-anafɨ. Sɨhafɨ ranɨ süŋgumbo anɨmbo sɨhambo hɨhɨnde papɨ-hoafɨndanɨnɨmboe. Sapo se fɨfɨrowamboanafɨ ro ŋgɨnɨndɨya rɨhandeimbɨ nindou-anahɨ, asu ro bɨdɨfɨrɨ nindou ai napo sɨhehinda sahamɨndɨ asükai sesɨ hɨfɨrɨhinda sahamɨndɨ rɨhandeimb-anahɨ. 23Asu nɨmboe se kakɨ wandɨ beŋambe sɨhefekoate-mayafa? Sapo rananɨmbo ro hɨhɨrɨfe kosɨhü wandɨ kakɨ ra bɨdɨfɨrɨ ranɨfihɨndɨ kameihɨ hɨhɨrɨhe sahamɨndɨ,’ mehu.

24Ŋga bogorɨ nindou ranai nindou akɨmɨ burɨmemo ranahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, ‘Se ahandɨ-mayo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ ra sowandümo mburumbo nindou kakɨ hoarɨ 10 masemündu ahambo dabudo,’ mehu. 25Asu ai raru hoafɨyɨmondowohü yahomoya, ‘Adükarɨ, nindou ranai ana ndeara 10 kakɨ hoareimb-ani,’ mehomo. 26Ŋga asu bogorɨ nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ro sɨhamumbo hoafayahɨ, nindou bɨdɨfɨrɨ napo afɨndeimbɨ aiyomo aiana asükai bɨdɨfɨrɨ napo ndowandümboemo, ŋga nindou ai napo akɨdouyeimbɨ-mayei ranahei warambeahɨndɨ ana ŋgorüfemboane. 27Ŋga asu wandɨ hürütümbɨ-memo, sapo wambo adükarɨ bogorɨmbofembo yowanɨ mehomo ranahamumbo ndühɨ sowapurɨndümo sɨfomo wandɨ hɨmboarühɨ hɨfokoarüpurɨ!” mehu. 28Sisas ai kafoefe hoafɨ ra hoafɨyu mbura asükaiyu Serusaremɨna mahüfu.

Sisas ai adükarɨ bogorɨ nahurai Serusarem ŋgoafambe mahu

(Matyu 21:1-11; Mak 11:1-11; Son 12:12-19)

29Sisas ai Betani asu Betfage ŋgoafɨkɨmɨ tüküfi Orif Wafu sei-arɨhündɨ-kɨmɨ homondühɨyo ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ yimbu horombo koamarɨhepɨrɨ. 30Asu ai yare hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ŋgoafɨ gebü anaŋgo ranɨnambo ŋgafanɨ. Ranühɨ se doŋgi mamɨ hoarɨfɨ hoeindɨneanda wofɨna hɨmondɨndümo hɨnɨŋgɨndumboemo ra moai nindou dɨdɨ ai-amboanɨ horombo ranɨwamɨ nɨmaruwanɨ serɨmɨndɨ ho-randɨ. Asu wofɨ fufurɨgene mbundɨna wambo sowana ndowandɨfanɨ dügüfanɨ. 31Asu nindou ŋgorü ai sɨhafanɨmbo düdundɨfihɨya, ‘Nɨmboe se doŋgi ra fufurarɨheneandɨ?’ mbüsuwanɨ asu se ahambo hoafɨndafɨnandowohüya, ‘Adükarɨ ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ refembo doŋgi ranambo hoafɨmayuambo anɨhoandɨ,’ mbɨsafanɨ,” mehu.

32Sisas ai koamarɨhepɨra hafanɨ hoeirɨneanda doŋgi hoarɨfɨ ranai ahafanɨmbo hoafɨmayupɨrɨ süŋgu ramefeyo. 33Ranɨ yimbu ai doŋgi ranahambo hapoadümbo wofɨ fufurɨhoefɨneanda ranɨ afɨndɨ ai ahafanɨmbo yahuya, “Nɨmboe se doŋgi ra wofɨ fufurarɨheneanda?” mehu. 34Ŋga ai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Adükarɨ ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ refembo doŋgi ranambo hoafɨmayuambo anɨhoandɨ,” masafanɨ.

35Ranɨyafanɨ asu doŋgi ra Sisasɨmbo sowana sowandɨfanɨ mahafanɨ. Asu ai ahafandɨ-mayo warɨ hoandarümbɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ doŋgiwamɨ nandɨne mburɨna Sisasɨmbo ranɨwamɨ hɨnɨŋgɨmarüwurɨ. 36Ai doŋgiwamɨ nɨmarü haya Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ mahuwamboyei nindou bɨdɨfɨrɨ ahei warɨ hoandarümbɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra nafɨnɨ ahambo hombohünda kurɨmarɨhinda ranɨwamɨ mahu. 37Sisas ai Serusarem ŋgoafɨnambo huhü Orif Hɨfɨ Wafu hanɨ nafɨ tüküfeambefiyuane, nindou afɨndɨ ahambo süŋgurɨhorɨ-rɨhündeimbɨ ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei. Sapo ai muŋgu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ hoeimarɨhindɨ ranɨmbo-hünda ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ Godɨmbo adükar-ani masei. 38Ai hoafɨyeihɨ seiya,

“Adükarɨ bogorɨ ai Adükarɨndɨ süŋgu akusu

ranahambo God ai aboedɨ-aboedɨmbɨriramboane.

Sünambe muŋguambo ai aboedɨ amarei

asu God nɨmoamo hamɨndɨ hondü anüŋgu ranahambo aboed-ani mbɨsei-amboane,” Buk Song 118:26

masei.

39Ŋga Farisi bɨdɨfɨrɨ nindou ranahei mbusümo burɨmemo ranai Sisasɨmbo raru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, sɨhambo süŋgurɨhünɨnɨ-rɨhündeimbɨ ranaheimbo hoafɨndafanɨ anɨmbo ai ahei hoafɨ kɨboakɨmbɨrɨhümündi-amboane!” mehomo. 40Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafayahapurɨ, nindou ranɨ hoafɨ ra hoafɨkoate-ayei ana, nɨmoei ai-amboanɨ puküna hoafɨndeimboyei,” mehu.

Sisas ai Serusaremɨmbo aranɨnambomarandɨ

41Sisas ai Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ huhü ŋgoafɨ ra hoeireandühɨ ahambo aranɨnambomarandɨ. 42Ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Serusarem, haponda ndanɨ sihɨ se aboedɨ nɨmarɨmbo hohoanɨmo nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨmbarowa-mbonana, aboedɨyo. Ŋga hapondanɨ ana awi ranɨ-moatükunɨ ra moai se hoeirowandɨ. 43Mamɨ sɨmboanɨ süŋgunambo ana nindou sɨhambo hürütürunɨneimbɨ ranai hɨfɨ sɨhafɨ ginɨrɨkɨmɨ wakɨndɨmondühɨ püpindu dɨfomombo sɨhambo muŋguambo gündünɨnɨmboemo. 44Rananɨmbo sɨhambo moaruwaimbo-ndunɨnɨmboemo asu se-babɨdɨ amarei ranaheimbo amboa. Asu ŋgɨrɨ nɨmoei mamɨ amboanɨ nɨmoei ŋgoründɨwamɨ hɨnɨŋgɨndundɨ. Nɨmboe se moai fɨfɨrowandɨ sapo God ai sɨhambo aboedambo-fenɨnɨmbohünda makusu ra,” mehu.

Sisas ai Godɨndɨ worambe kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨ ratüpurɨmemonda hemafoareapurɨ

(Matyu 21:12-17; Mak 11:15-19; Son 2:13-22)

45Sisas ai Godɨndɨ worambe kefuai hüfu nindou kakɨhümbo napo sɨhoumarundɨ ra pütifoendühɨ hemafoareapurɨ. 46Ai yare hoafɨyɨpurɨhɨ yahuya, “Godɨndɨ Buk ai yare hoafɨyohü yahoya, ‘Wandɨ worɨ ranana dɨdɨbafɨfembo worɨ yaŋgɨrane. Ŋga se hümbuhünɨ nindou ranahei dɨbofembo fondɨmboarɨhindɨ,’ meho.” 47Ŋga muŋguambo si Godɨndɨ worɨ ranambe nindou yamundɨreandürɨ marandɨ. Asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ, ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ, bogorɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo nɨnɨ-süŋgufe hɨfokoefimbo nafɨ kokomarundɨ. 48Ŋga nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo afɨndɨ hohoanɨmo mayeiambo wambo moai ahambo hɨfokoefimbo nafɨ ra fɨfɨrundɨ.

20

Sudahündɨ ai Sisasɨmboya düdi sɨhambo ŋgɨnɨndɨ masendɨ yahomo düdumefundɨ

(Matyu 21:23-27; Mak 11:27-33)

1Mamɨ sɨmboanɨ Sisas ai Godɨndɨ worambe nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yamundɨreandürühɨ aboedɨ hoafɨ ra bokarɨmarɨhendɨ. Ranɨyo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ, ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ bogorɨ, asu Suda-yafe bogorɨ ai Sisas babɨdɨmbo wataporɨmbo mahafomo. 2Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se hoafɨyafɨmunɨ nɨnɨ ŋgɨnɨndɨnamboyo ranɨ-moatükunɨ raro aranda? Düdi sɨhambo ranɨ ŋgɨnɨndɨ ra masaganɨna?” mehomo. 3Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-amboa sɨhamumbo mamɨ moatükunɨ düdundaheanda asu se wambo hoafɨndɨmo. 4Sapo Son ai nindoumbo hundürümarandürɨ ŋgɨnɨndɨ ra Godɨndɨ-mayoyo asu nindou-yafe-mayoyo?” mehu.

5Ranɨyomo ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨndürɨyomondühɨ yahomoya, “Sapo sɨhɨrɨ hoafɨyefühɨya, Son hundürüra marandɨ ranana Godɨndɨ-mayoane asefɨ ana, ai rande hoafɨndühɨya, ‘Asu nɨmboe se ranahambo anɨhondümbofekoate-ayomoa,’ mbüsümbui. 6Ŋga asu sɨhɨrɨ hoafɨyefühɨya, ‘Ranana nindou-yafe-mayoane,’ asefɨ ana, nindou ranai sɨhefɨmbo nɨmoeinambo-ndɨhümunɨmboyei. Nɨmboe sapo ai fɨfɨrɨhorɨ Son ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimb-ani sei anɨhondümbo-rɨhorühɨ wambo?” mehomo. 7Ranɨyomo Sisasɨmbo raru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro moai fɨfɨrɨhundɨ Son ai ranɨ ŋgɨnɨndɨ ra nahünda semündü-hayambombai,” mehomo. 8Ŋga Sisas ai yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-amboa ŋgɨrɨ hoafɨndahapurɨ düdi wambo ŋgɨnɨndɨ masendɨ ratüpurɨmbohünda,” mehu.

Nindou moaruwai wain nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ kafoefe hoafɨ

(Matyu 21:33-46; Mak 12:1-12)

9Sisas ai nindou ranaheimbo kafoefe hoafɨ mamɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai wain hɨfɨfembo nümbürɨra mbura nümbürɨ ra nindou bodɨmondɨ-yomondɨ warambe hɨnɨŋgɨmareandɨ ranɨfihɨ kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨmbohünda. Asu ai hu aŋgunɨ ŋgorü hɨfɨnɨ gedühɨ manüŋgu. 10Asu wain ranai hɨsɨmayowamboyo nindou mamɨ koamarɨheira nümbürambe ratüpurɨmemo ranahamumbo sowana bɨdɨfɨrɨ hɨsɨ nümbürambeahɨndɨ semɨndɨmbohünda mahüfu. Ŋga asu nindou nümbürɨ ranambe ratüpurɨmemo ranai bubururü mburumbo nɨnɨ akɨdou-amboanɨ warambefekoate koamarɨhawura mahu. 11Asükaiyu ŋgorü koamarɨheira ahamumbo sowana mahüfu. Ranɨyo ranahambo amboanɨ ahɨnɨkoate bubururü mburumbo nɨnɨ akɨdou-amboanɨ warambefendokoate koamarɨhawura mahu. 12Asükaiyu ŋgorü koamarɨheira mahüfu. Ŋga asükaiyomo ahambo amboanɨ nümbürɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ ranai bubururü mburumbo moanambühɨ kiafu hüründümo pimarüwurɨ.

13Ranɨyu asu nümbürɨ afɨndɨ ranai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Haponda ro nüŋgumandɨhea? Ro wandɨ nɨmorɨ afɨndɨ hohoanɨmo-yahandoweimbɨ ra koandɨhehinɨmboyahɨ. Awi ahandɨ hoafɨ anɨmbo hɨmborɨndɨmboemo.’ 14Ŋga asu nümbürɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ ranai nindou ranahandɨ nɨmorɨ masüfuwa hoeirüwurɨ houmbo sɨmborɨ hoafɨrɨyomondühɨ yahomoya, ‘Nindou ndanana nümbürɨ afɨndandɨ nɨmor-ani. Sɨhɨrɨ ahambo hɨfokoararɨhurɨ anɨmbo asu muŋgu-moatükunɨ ra sɨhefɨndɨmboe,’ mehomo. 15Ranɨyo nümbürɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ ranai nümbürambeahɨndɨ sowaründümo moanewanɨ tüküyafu homo hɨfokoamarüwurɨ. Asu nümbürɨ ranɨ afɨndɨ ranai nindou ranahamumbo nɨnɨ-nünüŋgumandeapura? 16Ai düdɨ nümbürɨ ranambeahɨndɨ nindou ranahamumbo hɨfokoandeapurühɨ wain nümbürɨ ra nindou bɨdɨfɨrambo dagapurɨmbui,” mehu. Nindou ranai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehimbo hoafɨyeihɨ seiya, “Awi ranɨ-moatükunɨ ra tükündɨfemboe, ŋga ambembeyo-wamboane,” masei.

17Ŋga Sisas ai aheimbo hɨmboarɨ pareandürühɨ nüŋgumbo düdureandürühɨ yahuya, “Nɨmboe asu Godɨndɨ bukambe sürü ra paru masɨhoemoa?

‘Nɨmoei worɨmboru-rundeimbɨ ai moaruwai-ane yahomo houmbo ambe mehomo,

ŋga nɨmoei ra worɨ ranahambo ŋgɨnemɨndɨmbo weaŋgurühɨdɨdɨ bogorɨ nɨmoeiyo.’ Buk Song 18:22

18Muŋguambo nindou nɨmoei ranɨwamɨ pɨrayei ana, ai mbusümo kɨkɨndahimboyei, asu nɨmoei ranai nindouwamɨ pɨrayo ana, nindoumbo muŋguna mosɨhoasɨndɨheirɨmboe,” mehu.

19Ranɨyo ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨyomo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo ai raru fɨfɨrɨmarundɨ Sisas ai kafoefe hoafɨ hoafɨmayu ra ahamumboyo. Ranɨmboemo mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ ai botɨfe Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo hohoanɨmomemo, ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimboya yɨhoefɨmbo nünüŋgumandɨhimunɨ yahomo houmbo yɨhɨmbomemo.

Ai Sisarɨmbo takis kakɨ mandahündoyo asu wanɨmandɨyo

(Matyu 22:15-22; Mak 12:13-17)

20Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ-yomo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ-yomo ai Sisasɨmbo hɨfandurühɨ nindou bɨdɨfɨrɨ koamarɨhoupura tɨkaruhoumbo ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo nouyafu mahɨfomo. Nindou ranai ana tɨkaru hou ŋgorü süŋgufihɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyowohü moaruwai hoafɨmayu yaho hefe gafman bogorɨndɨ warɨhü hɨnɨŋgɨfiyuwanɨ papɨ-hoafɨ-mbüruramboane, yahomomboemo. 21Tɨrɨfoefe hoafombo mahɨfomo ranai düduyafundühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, fɨfɨrɨhumboanefɨ hoafɨ se hoafayaf-ane asu yamundarowand-ane ranana anɨhond-ane. Seana nindou ranai adükarɨ ndüreimbɨmbayeiyo asu ndürɨkoate-mbayeiyo ra moai hohoanɨmoyafɨ, ŋga seana anɨhondümbofe hohoanɨmo Godɨndɨ-mayo ranane yamundo arandɨ. 22Se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨ, ro Sisarɨmbo takis kakɨ ra mandahundoyo asu wanɨmandɨyo?” mehomo.

23-24Sisas ai fɨfɨreandɨ ranana ahambo tɨkaruhoumbo wosɨhoaforɨ-rurühɨyomo asu sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Wambo kakɨ mamɨ nafuiyomo. Sɨsamɨ asu ndürɨ kakɨfihɨ apenɨŋgo ra dadea?” mehuamboemo. Yahomoya, “Sisarɨnd-ane,” mehomondamboyu. 25Asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sisarɨndɨ moatükunayo ana, se Sisarɨmbo dabudo. Asu Godɨndɨ moatükunayo ana ra se Godɨmbo dabudo,” mehu. 26Ranɨyo Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ babɨdɨmbo nüŋgumbo wataporɨmbo-randambe moai wosɨhoaforɨyumbo hohoanɨmoyomo. Ranɨyomo ahamundɨ düdufe hoafɨ ranahambo sɨmborɨ hoafɨyu maranda hepünafundühɨ hoafɨ kɨkɨründümo houmbo manɨŋgomo.

Sadyusi ai yɨfɨhündɨ botɨfe ranahambo düdumefundɨ

(Matyu 22:23-33; Mak 12:18-27)

27Sadyusihündɨ bɨdɨfɨrɨ ai raru hohoanɨmoyomondühɨya, nindou yɨfɨhündɨ ŋgɨrɨ asükai botɨndahindɨ yahomo-rundeimbɨ ai Sisas sowana mahɨfomo. 28Ai Sisasɨmbo düduyafundühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, Moses ai sɨhefɨmbo hoafɨ mamɨ sürü papɨra masɨhendɨ sapo nindou mamɨ nɨmorehɨ semündü mbura asu nɨmorɨ-koate yɨfayu ana, ahandɨ akɨdɨ ranai nɨmorehɨ ra asükai semündü haya nɨmorɨ wakɨndamɨndoanɨ nɨmorɨ ranai amoŋgoandɨ nɨmorɨ noumbiyuwamboane. 29-30Mamɨmbo apodoho mamɨ 7 manɨŋgomo. Amoŋgo hondü ai nɨmorehɨ semündü haya nɨmorɨ-koate yɨfɨyuane, asükai akɨdɨ mbusümonɨndɨ ai amoŋgoandɨ kai ra semündü haya yɨfɨyuane. 31Asükai akɨdɨ ŋgorü ai-amboanɨ amoŋgoandɨ kai ra masemündu. Apodoho mamɨ 7 ranai muŋguambo nɨmorehɨ ra semɨndeimbɨ yaŋgɨrɨmemo, ŋga ai nɨmorɨ-koate yɨfɨsafɨmemo. 32Asu süŋguna nɨmorehɨ ranai-amboanɨ yɨfɨmayo. 33Muŋguambo apodoho mamɨ 7 ranai nɨmorehɨ ra masowandümo. Süŋgunambo nindou yɨfɨhündɨ botɨfeambe nɨmorehɨ ra dadɨ nɨmorehɨ-manda?” mehomo.

34Ranɨyu Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyɨpurühɨ yahuya, “Hɨfɨ ndanühane nindowenihɨ ai nɨmorehühɨyafu asu nɨmorehɨ ai anamɨndühɨyahi arɨhündɨ. 35Ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ yɨfɨhündɨ asükai yaŋgɨrɨ botayahindɨ ana, ŋgɨrɨ nɨmorehühɨndafu asu anamɨndühɨndahi rarandɨhündɨ. 36Ranɨ-sɨmboanɨ ana ai sünambeahɨndɨ nendɨ nahurai-wambo ŋgɨrɨ yɨfɨndei. Sapo God ai yɨfɨhündɨ botɨrearü hayambo wambo ai ahandɨ nɨmor-anei. 37Sapo Moses amboanɨ nindou yɨfɨyeimbɨ botɨndahimboyei ranahambo ndore nafuimayu. Ai nɨmɨ akɨdou hai tɨkɨrɨmarandɨ ranahambo sürü papɨrandühɨya, ‘Adükarɨ God ranana Abraham, Aisak, Sekop ahamundani.’ 38Ranɨmboane asu God ranana yɨfɨyeimbɨyei Godɨyupoanɨ, ŋga yaŋgɨrɨ anɨboadeiyei God-ani. Nindou düdi ai Godayu ra koadürümbo yaŋgɨrɨ nüŋgumboani,” mehu.

39Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ sɨhafɨ hoafɨ ra aboed-ane,” mehomo. 40Ranɨyomo nindou ranai asükai ŋgorü moatükunɨmbo Sisasɨmbo düdufembo yɨhɨmbomemo.

Nindou ranaheimbo Sisas ai God koamafoarirɨ ranahambo düdumefiyu

(Matyu 22:41-46; Mak 12:35-37)

41Ranɨyo Sisas ai nindou ranaheimbo düdureirühɨ yahuya, “Asu nɨmboe nindou ai hoafɨyeihɨya, ‘Krais nindou God ai nindoumbo aboedambo-fembo kamafoarirɨ ra Defitɨndɨ ahuirani,’ aseia? 42-43Sapo Defit ahandɨhoarɨ Herü Buk ranambe yare hoafɨyuhɨya,

‘Adükarɨ ai wandɨ Adükarɨmbo hoafɨyundowohü yahuya,

‘Se wandɨ warɨhondanɨ bogorɨmbondafo nɨmandɨfɨ ŋgafɨmbo

ro sɨhambo hürütümbɨ ra sɨhafɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨ-ndɨheapurɨmboane,’ Buk Song 10:1

mehu. 44Defit ai nindou ranahambo Adükarɨ yahu marandɨ, asu Krais ai nüŋgunde ahandɨ ahuirɨmanda?” mehu.

Sisas ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨmbo papɨ-hoafɨmarapurɨ

(Matyu 23:1-36; Mak 12:38-40)

45-46Nindou afɨndɨ ranai hɨhɨmborɨyeiane, Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Se ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨmbo hɨbadümbo. Ai hoandarɨ hoearɨ güdɨfe hefe hoahoaŋgo wakɨfeyoanɨ nindou ai ahamumbo hɨhɨfɨyopurɨ asu maketambe ahamumbo ahɨnɨyopurɨ-ramboanemo hohoanɨmoemo. Aiana Suda-yafe rotu worambe fondɨ wagabe ranɨwamɨ nɨmarɨ asu sesɨ sesambe sia semɨndɨ nindɨfe hefe wagabe nɨmarɨmboanemo hohoanɨmoemo. 47Ŋga aiana nɨmorehɨ kaisahoabedɨ ranaheimbo wosɨhoaforɨ-yondürühɨ ahei worɨ ahamumboru marundɨ. Asu ai aboedanemo mbɨseiya yahomo houmbo Godɨmbo dɨdɨbafɨyomondühɨ ra hoandarɨ hamɨndɨ dɨdɨbafɨyomo arundɨ. Ŋga süŋgunambo nindou ranaheimbo yɨbobofendürɨmbo sɨmboanɨ ana tɨŋɨrɨfo afɨndɨ safɨ ndowandümboemo,” mehu.

21

Nɨmorehɨ kai napo-koate ai Godɨmbohünda kakɨ masɨhendɨ

(Mak 12:41-44)

1Sisas ai nɨmarü hɨmboapoyuane, nindou napo afɨndeimbɨ ranai hei Godɨndɨ worɨ ranahandɨ hɨpɨrambe kakɨ mafoarɨhindɨ. 2Ranɨyo asu nɨmorehɨ kai napo-koate ranai hamburɨ kakɨ yimbu hɨpɨrɨ ranambe mafoareanda hoeimareandɨ. 3Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ nda hoafayahapurɨ, nɨmorehɨ kai napo-koate masɨhendɨ ranai nindou napo afɨndeimbɨ masɨhehindɨ ranahambo ŋgasünde-amboane. 4Nindou napo afɨndeimbɨ masɨhehindɨ ranana akɨdouyo masɨhehindɨ, ŋga ahei adükarɨ ana mbeŋgorɨndürɨ. Ŋga nɨmorehɨ kai ndanana akɨdou meŋgoro ra masɨhendɨ,” mehu.

Sisas ai Godɨndɨ worɨ bɨrɨboemboe mehu

(Matyu 24:1-2; Mak 13:1-2)

5Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ranai Godɨndɨ worɨ ranahambo nɨmoei aboedɨnamboyo asu Godɨmbo saimbo moatükunɨnambo yihururu marundɨ ranahambo wataporɨmbomarundɨ. Ŋga asu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, 6“Ro sɨhamumbo hoafayahapurɨ, ndanɨ moatükunɨ hoeiarundɨ nda mamɨ sɨmboanɨ ŋgɨrɨ nɨmoei mamamboanɨ ŋgoründɨwamɨ naŋgo, ŋga ai hɨfɨtɨreboai pütapɨndɨmboe,” mehu.

Sisas ai tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükündɨfemboe, mehu

(Matyu 24:3-14; Mak 13:3-13)

7Asu ai düduyafundühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, ranɨ-moatükunɨ ra nüŋgu-sɨmboanɨ tükümandɨfea? Nɨnɨ boatei tükümandɨfe ranɨ-moatükunɨ tüküfemboayo ranahambo nafuimboa?” mehomo. 8Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se hɨbadümbo, ŋga nindou ai mamɨ sɨmboanɨ sɨhamumbo tɨkai hoafɨndɨmboemo. Nindou afɨndɨ ai ŋgomo wandɨ ndürɨ dükandundühɨ anɨmboya, ‘Ro rananahɨ nda,’ asu ‘Ndearambo ranɨ-moatükunɨ ra tüküfemboane,’ mbɨsɨmboemo, ŋga se yowanɨ ahamundɨ süŋgufepoanɨ. 9Asu se ŋgorü hɨfɨhündɨ nindou yifiaremo hoafɨ, asu ŋogrü ŋgoafɨhündɨ yifiaremo hoafɨ ra hɨmborɨndeihɨ yɨhɨmbondeimboyei. Ŋga sapo ranɨ-moatükunɨ boatei tükündɨfemboe, ŋga bɨdɨfɨranambo si ana ŋgɨrɨ nɨmai tükündɨfeyo,” mehu.

10Ranɨyo aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ŋgorü hɨfɨhündɨ ai ŋgorü hɨfɨhündɨ babɨdɨmbo yifiarɨndɨmboemo asu ŋgorü adükarɨ bogorɨndɨ nendɨ ai ŋgorü adükarɨ bogorɨndɨ nendɨ babɨdɨmbo yifiarɨndɨmboe. 11Hɨfɨhe afɨndɨ hamɨndɨ tükündɨfehü asu ŋgorügoanɨnɨ sesɨkoate-ndeihɨ wembombondei asu aŋgünɨhaindei raraondɨhümboyei. Asu sünambe ranɨ-poanɨmbo yɨhɨmboeimbɨ moatükunɨ bɨdɨfɨranambo si tüküfemboayo ra nafuimbohünda tükündɨfeyoanɨ se yɨhɨmbondeimboyei. 12Ŋga ranɨ-moatükunɨ ranai tüküfekoate-yoambe anɨmbo se wambo anɨhondümbo-arɨhindɨrɨ ranɨmbo-hünda nindou ai sɨheimbo kɨkɨhɨndümondürɨ houmbo moaruwaimbo-ndundürɨmboemo. Rananɨmbo rotu worambe papɨ-hoafɨndundürɨ mbundümbo karabusɨ-ndundürɨmboemo. Asu ndowandümondürɨ ŋgomo adükarɨ bogorɨ asu gafmanɨ-yomondɨ hɨmboahü papɨ-hoafɨndundürɨmboemo. 13Refeambe anɨmbo sɨheimbo aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-yombo nafɨ yagodɨmboe. 14Ranɨmboane se afɨndɨ hohoanɨmondeihɨya, ro nɨnɨ hoafɨ hoafɨmandefɨ mbɨseimboyei. 15Nɨmboe sapo ro wandɨhoarɨ anɨmbo sɨhei hohoanɨmoambe horɨndɨheandühɨ ndorɨhoeimbɨ fɨfɨrɨfe ndahandüranɨ se hoafayei ra nindou ŋgorü ai-amboanɨ ŋgɨrɨ gogonɨmbondɨhendühɨ moaruwaimbo-ndeandɨ. 16Sɨheimbo sɨhei boagɨrɨ, amoŋgo-mamɨ, akohoandɨ, rehɨmamɨ, mamɨsɨrɨ, ŋgunindɨ rananɨmbo hürütümbɨ nindouyei warɨhündɨhindürɨmboyei. Rananɨmbo seambeahɨndɨ bɨdɨfɨrɨ ana hɨfokoandundürɨmboemo. 17Muŋguambo nindou ai sɨhamumbo moaruwaimbo-ndɨhindürɨmboyei, sapo se wambo anɨhondümbo-arɨhindɨrɨ ranɨmbo-hünda. 18-19Ŋga sɨhei mbɨrɨnaŋɨ mamɨ ra ŋgɨrɨ fɨndɨhoaiyo. Se ŋgɨnɨndɨ anɨboadei anɨmbo se yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hondü ndahümündimboyei. Rananɨmbo sɨhamundɨ fimbo fandɨhepurɨmboe sɨhamundɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahambo,” mehu.

Sisas ai Serusaremɨmbo moaruwaimbo-ndɨfemboe mehu

(Matyu 24:15-21; Mak 13:14-19)

20Sisas yahuya, “Se hoeirɨhindanɨ ami ai sɨnɨmo Serusarem ŋgoafɨ ra worarɨ wakarundɨ ana, se fɨfɨrɨndɨhindɨ Serusarem ai ndeara moaruwaimbo akɨmane. 21Rananɨmbo nindou dɨdɨyei Sudia ŋgoafɨhü amarei se feboehi hehi hɨfɨ wafuana gagüsi asu Serusarem ŋgoafɨhü amarei se ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨndɨhi hehi ŋgorünɨ ŋgei, asu ŋgorü hɨfɨhü anɨmboei se yowanɨ Serusarem ŋgoafɨnambo hopoanɨ. 22Ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo God ai tɨŋɨrɨfo masahündürɨ ranaheimbo sɨmborɨ moaruwaimbo-ndearümbui, rananɨmbo muŋgu-moatükunɨ Bukambe hoafɨmayo ra anɨhondü tükündɨfemboe. 23Ranɨ-sɨmboanɨ ana nɨmorehɨ warandühumbɨ asu nɨmorɨ kehureimbɨ ana hɨpoanɨhɨmboeimbou-anei. Sapo ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo hɨfɨ ndanɨhü nɨmborɨ afɨndɨ tükündɨfehü asu Godɨndɨ moaruwaimbofe ra nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheiwamɨ pɨndɨmboe. 24Rananɨmbo harɨ nendɨ ai dɨdɨmo nindou bɨdɨfɨrambo hɨfokoakondundürühɨ asu bɨdɨfɨrambo karabus nindoumbo-ndundürɨ muŋguambo hɨfɨna ndowandoümondürɨ ŋgomboemo. Rananɨmbo ahei ndɨfo ranai Serusarem ŋgoafɨ ra pühɨndei nɨmandi ŋgeimbo God ai aheimbo hɨfandɨmbo hoafɨmayu süŋgu tükündɨfemboe,” mehu.

Nindou Hondü ai kudümbui

(Matyu 24:29-31; Mak 13:24-27)

25Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ranɨ-sɨmboanɨ ana ranɨ-poanɨmbo wosɨhoaforɨ moatükunɨ hüfɨhamɨndɨ, amoamo asu mupui ranɨfihɨ tükündɨfemboe. Asu hɨfɨnɨ sɨrɨwara ranai afɨndɨ-afɨndɨndowohü mbundo pɨndo ndandanɨ nindou ai afɨndɨ hohoanɨmondeihɨ yɨhɨmbondeimboyei. 26Nindou afɨndɨ ranai hɨfɨ ndanɨhü nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfemboayo ranahambo hɨmbondeihɨ yɨhɨmbombo hɨmboarɨ wuwurɨndearümboe. Nɨmboe sapo muŋguambo ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ sünambe ranai-amboanɨ fɨfɨmɨndɨmboembohünda. 27Rananɨmbo nindou ai hoeindɨhoranɨ Nindou Hondü ranai mburɨŋgai wamɨ nɨmandü haya ahandɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ ŋgɨnɨndɨ ranɨ kapeihü kudümbui. 28Ranɨ-moatükunɨ ranai hapoadümbo tüküfembo mbɨsɨ haya tükündɨfeyoanɨ botɨndahi nɨmboeimbo mbɨro botɨndɨhindɨ sapo God ai sɨheimbo aboedambo-fembo ra ndeara tüküfembo yaŋgɨrane,” mehu.

Süfurɨ nɨmɨndɨ ranahambo se türɨboadɨhindɨ

(Matyu 24:32-35; Mak 13:28-31)

29Sisas ai kafoefe hoafɨ mamɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se süfurɨ nɨmɨnd-ane asu amurɨ nɨmɨ ranamboanɨ hoeindundɨ. 30Sapo se hoeirundanɨ nɨmɨ ranai hoaihoai sɨmborɨ bokarɨ arandɨ ana, se fɨfɨrɨndundɨ ai ndeara hoembo yahomboane. 31Mamɨ yahuraiane sapo se hoeindundanɨ ranɨ-moatükunɨ tükefeyo ra se fɨfɨrndundɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndeara tüküfembo yaŋgɨr-ane. 32Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafayahapurɨ, ŋga se fɨfɨrɨndundɨ nindou hapondanɨ anɨmboei ranai yɨfɨkoate-yeiambe anɨmbo ranɨ-moatükunɨ ra tükündɨfemboe. 33Hɨfɨ sünü ana awarɨndɨhoemboe, ŋga wandɨ hoafɨ ana ŋgɨrɨ awarɨndɨhoeyo,” mehu.

Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai hɨbadümbo

34-35Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se hɨbadümbo! Se muŋguambo sesesɨndɨmo asu bia ndɨmɨndɨmo houmbo mamɨkarɨ hohoanɨmondɨmo asu findɨ moatükunɨ ranɨmbo afɨndɨ hohoanɨmondɨmo ndümboemo. Ranɨ-moatükunɨ ranai sɨhamumbo andürambe nɨnɨhondɨ pɨrayo nou yahurai anɨmbo randeapurɨmboe. 36Se muŋguambo si hɨbadü nɨŋgomombo Godɨmbo dɨdɨbafɨndafu ndundɨ. Tɨŋɨrɨfo tükefeyo ra ŋgɨnɨndɨ nɨŋgo hombohünda asu Nindou Hondündɨ hɨmboarühɨ tüküfembohünda ranɨmbo dɨdɨbafɨndafundɨ,” mehu. 37Sisas ai muŋguambo si Godɨndɨ worɨ ranambe nindou yamundeandürɨ hu asu nɨmbokoanɨ hafu Orif Hɨfɨ Wafuambe apu marandɨ. 38Asu nindou ranai siambe hondü Sisasɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda Godɨndɨ worɨna hei marɨhündɨ.

22

Suda-yafe bogorɨ nindou ai Sisasɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ

(Matyu 26:1-5, 14-16; Mak 14:1-2, 10-11; Son 11:45-53)

1Bret yisɨkoate seseɨmbo si Pasofa sei-arɨhündɨ ranai tüküfembo yaŋgɨrɨmayo. 2Ranɨyo Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨyomo ai nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yɨhɨmboyomondühɨ Sisasɨmbo hɨfokoefimbo nafɨ kokomarundɨ. 3Ranɨyo Sudas Iskariot Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨndambo mamɨ ahandɨ fiambe Satan ai mafarɨfiyu. 4Ranɨyo Sudas ai Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ asu prisman bɨdɨfɨrɨ Godɨndɨ worɨ hɨfandɨmarundɨ ahamumbo sowanambo ai nünüŋgundirɨ Sisasɨmbo ahamundɨ warɨhümandirɨ ranɨmbo fɨfɨrɨfembohünda mahu. 5Ranɨyomo asu nindou ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyomondühɨ Sudasɨmbo kakɨ masabudo. 6Ai hohoanɨmo mamɨ-süŋguru mburumbo hɨfanda humbo nindou afɨndɨ ranai Sisas-dɨbo nɨmarɨkoate-yei-ambe ahamundɨ warɨhüfimbo yahu hayamboyu.

Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨ sesesɨ si ra nɨmarɨmombo masɨwasümo

(Matyu 26:17-25; Mak 14:12-21; Son 13:21-30)

7Bret yisɨ-koate sesɨmbo si God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ ra tüküfeyoambe anɨmbo sipsip nɨmorɨ ra hɨfokoefemboane. 8Sisas ai Pita weimbo Sonɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ŋgafanɨ sesɨ sɨhefɨmbo sɨndɨndɨneamunɨ adükarɨ si ranɨhü sesesɨmbohünda,” mehupɨrɨ. 9Asu sɨmborɨ düdurɨnerühɨ safanɨya, “Nahanɨhümboyafɨ yɨhoehɨmbo sesɨ ra sɨndɨfembo hoafayafɨmunɨ rana?” masafanɨ. 10Asu sɨmborɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ŋgoafɨ adükarɨ ranɨhü ŋgafandühɨ nindou mamɨ ai hoe hɨpɨrambe fuindamündü haya ŋguanɨ hoeindɨnerɨmboyafanɨ. Ŋga ahambo anɨmbo süŋgundɨnɨrɨ nɨnɨ worambeahɨyo karefuendɨ ra. 11Rananɨmbo worɨ aharambürɨ ranahambo hoafɨndafɨnandowohüya, ‘Yamunde-randeimbɨ ai sɨhambo hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ro wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ babɨdɨ worɨ nahanambe sesesɨmandefɨ God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ si ra?’ mehuamboane,’ mbɨsafanɨ. 12Asu ai sɨhafanɨmbo sesɨ napo kurɨfe nɨmarɨ sesɨmbo fondɨ afɨndɨ burɨyoweimbɨ nɨmoamonɨndɨ worɨ nafuindüpürɨmbui. Se ranɨhü sesɨ napo sɨndɨndɨneandɨ,” mehu. 13Ranɨ-yafanɨ Pita weimbo Son ai hafanɨ hoeirɨ-neandane asu muŋguambo moatükunɨ ra Sisas hoafɨmayu süŋgu tükümefeyo. Ranɨ-yafanɨ asu ranɨhü sesɨ ra sɨndɨmarɨneandɨ.

Adükarɨndɨ sesɨ Sisas ahandɨhoarɨ süŋgrurü-rundeimbɨmbo masagapurɨ

(Matyu 26:26-30; Mak 14:22-26; 1 Korin 11:23-25)

14Sesɨ sesɨmbo yahomo houmbo Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨmbo sesɨ fondühɨ mamarɨmo. 15Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro afɨndɨ hamɨndɨ yifirayahɨ se-babɨdɨ sesesɨmbo God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ si, ŋga asu süŋgunambo ana ro asübusɨ afɨndɨ ndahamɨndɨmboyahɨ. 16Ro asükai ŋgɨrɨ sesɨ ndahurai dagadɨhɨ, ŋga ŋgombo ranɨ-moatükunɨ ra God hɨfandarandɨ ranambe tükündɨfemboe,” mehu.

17Ranɨyu Sisas ai kap hoe semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura yahuya, “Kap hoe nda sowandümo houmbo sɨhamundɨhoarɨ sɨmɨndɨmo. 18Asu ro wain boboe ra asükai sɨmɨndɨkoate ŋgambo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra tükündɨfemboe,” mehu. 19Asu asükaiyu bret semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura hɨfɨtɨre ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo yimbureapurühɨ yahuya, “Nda wandɨ saf-ane asahapurɨ. Ŋga se wambo hohoanɨmombohünda randu ndundɨ,” mehu.

20Mare yahurai sesɨ sowasümo mburu Sisas ai kap semündü hayambo hoafɨyuhɨ yahuya, “Kap nda wandɨ horɨ sɨhamumbohündambo karefoendɨ rananɨmbo sɨmborɨ hoafɨ femɨndɨ asɨhefeyo ra ŋgɨnɨndamɨndɨmboe. 21Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai wambo hürütümbɨ nindou-yafe warɨhündeandɨrɨmbui. Ŋga ahandɨ watɨŋarɨ ra wandɨ dɨbore sesɨ nandɨfe fondɨwamɨ anaŋgo. 22Nɨne-moatükunɨ God ai Nindou Hondü ahambo refimbo hohoanɨmomayu ra yahurai tükündɨfemboe. Ŋga Nindou Hondümbo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warüharirɨ ranai hɨpoanɨmbembou-ani,” mehu. 23Ranɨyomo asu süŋgrurü-rundeimbɨ ai ahamundɨhoarɨ ranɨ-moatükunɨ ra dɨdɨ ramande yahomo houmbo sɨmborɨndüwurɨmemo.

Süŋgrurü-rundeimbɨ ai düdi adükarayu yahomo houmbo hoafɨnambo sɨmborɨ sɨmborɨmemo

24Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai düdi adükarayu yahomo houmbo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ mamarɨmo. 25Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ndɨfoyei adükarɨ bogorɨ ai ana ndüreimbɨyomo houmboanemo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ ra hɨfandɨrundürɨ arundɨ. Ŋga nindou ranaheimbo hɨfandɨrundürɨ arundɨ ranahamumbo aboedɨ farɨhou-rundeimb-anemo sei arɨhündɨ. 26Se yahurai randafumboemo, ŋga adükarɨ hamɨndayu sɨhamundɨ mbusümo ra ai hoarɨfɨ nindou nahurai-mbiyuwamboane. Asu horombofi hu ratüpurɨyu-randeimbɨ ai fehefembo ratüpurɨyu-randeimbɨ nahurai-mbiyuwamboane. 27Düdi adükarɨ hamɨndayua? Sesesɨ fondühɨ amaruyu asu sesɨ yimbuareandɨyu? Se raru hohoanɨmoyomondühɨya sesesɨ fondühɨ amaruyu ai adükarɨ hamɨndayu. Ŋga roana sɨhamundɨ mbusümo fehefembo ratüpurɨ ratüpurɨya rɨhandeimbɨ nahurai-anahɨ. 28Se wambo tɨŋɨrɨfo tükümefeyo ra moai hɨnɨŋgɨrundɨrɨ. 29Ro sɨhamumbo hɨfandɨmbo ŋgɨnɨndɨ asahapurɨ wandɨ Ape wambo hɨfandɨmbo ŋgɨnɨndɨ masendɨrɨ nou. 30Se ro ŋgɨnɨndɨ hɨfandarɨhandɨ ranambe wandɨ sesɨ fondɨwamɨ sesɨ dowadümo hoe ndɨmɨndɨmondümboemo. Asu se bogorɨndɨ nɨmarɨ fondɨwamɨ nɨmandümombo Isɨraerɨ-yafe sɨrɨ 12 ra hɨbadüboemo,” mehu.

Sisas ai Pitamboya, ai wambo daboadɨ hɨhɨrɨndeandɨrɨmbui mehu

(Matyu 26:31-35; Mak 14:27-31; Son 13:36-38)

31“Saimon, Saimon, Satan ai sɨhafɨ anɨhondümbofe ra refe hoeifembo hoafɨyumboani sapo nɨmorehɨ mbanɨ hɨrɨyeihɨ badinɨ pirɨhindühɨ safɨ hɨnɨŋgarɨhindɨ nou. 32Ŋga ro Godɨmbo dɨdɨbafɨmeheandɨ sɨhafɨ anɨhondümbofe ra hɨnɨŋgɨndowamboyafɨ sahehea. Rananɨmbo se asükai hɨhɨrɨndafo wambo sowanambo dɨdɨfɨhümbo apodoho-apodohoyomondeimbɨ ranahamumbo fandɨhawapura ŋgɨnɨndɨmbeyomo-ndamboane,” mehu. 33Ŋga Pita ai Sisasɨmbo hoafɨyunduwohü yahuya, “Adükarɨ, ro ndearambo nafɨrɨhamɨndɨmboanahɨ se-dɨbo karabusambe hombo asu yɨfɨmbo amboanɨ,” mehu. 34Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Pita, hapo nɨmbɨkoanɨ kakaro ai hoafɨkoate-yuambe anɨmbo se wamboya ŋgɨmɨmbo moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsafɨndɨrɨmboyafɨ,” mehundo.

Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo kakɨ sandɨfe arü pisao yihɨmɨndɨ asu napo arü ra mbɨsɨwandümu-ndamboane mehu

35Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Horombo ro sɨhamumbo koarɨheheapurühɨ sahɨya, ‘Se kakɨ sandɨferambo arüyo asu napo sandɨferambo arüyo, asu su yirambe kɨkɨfoefemboane semɨndɨpoanɨ’ masahɨ ranɨ-sɨmboanɨ se bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ mbonɨmborundümondai?” Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Wanɨ,” mehomo. 36Ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Haponda nindou düdi se kakɨ sandɨferambo arü, düdi se pisao yihɨmɨndɨ hamɨndɨ ra semɨndɨkoate-ayu ana, ahandɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra nindou ŋgorümbo sagadowohümbo asu ranɨ fihɨndɨ kakɨ ndemündü haya pemɨmbiyu-wamboane. 37Godɨndɨ bukambe hoafɨyowohü yahoya, ‘Ahambo moaruwai hohoanɨmoyu-randeimbɨ nindou nahurai randɨhorɨmboyei,’ meho ranana wamboyo, ŋga ranane hapondanambe tükefeyo,” mehu. 38Ahandɨ süŋgrurü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ! Hoeiro, pisao yihɨmɨndɨ hamɨndɨ yimbu nda,” mehomo. Ai hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Ra ndearane,” mehupurɨ.

Sisas ai Orif Wafuambe Godɨmbo dɨdɨbafɨmayu

(Matyu 26:36-46; Mak 14:32-42)

39Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨre hayambo Orif Wafuana mahafu sapo muŋguambo si refi marandɨ nou. Ranɨyomo asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai ahandɨ süŋgu mahafomo. 40Ai hafomo nɨmarɨmboyohü tüküfihɨ hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨ sɨhamumbo rande hoeindeapurɨmboe ranɨmbo-hünda se Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundanɨ sɨhamumbo ŋgɨnɨndɨ mbɨsagapur-amboane,” mehupurɨ. 41Sapo nɨmoei pifeyoanɨ ho pɨrayo ranɨ sɨmogodühɨ safɨ Sisas ai hu yirɨ yimbu pusɨre nɨmarümbo Godɨmbo dɨdɨbafɨmefiyu. 42“Ape, se yifirayafɨ ana, wambo asübusümbɨ moatükunɨ tüküfemboayo ra raguanambo-ndowandɨ. Ŋga se nɨne yifirayafɨ ranɨ süŋgundowandɨ, ŋga ro yifirayahɨ ranɨ süŋgufepoanɨ,” mehu. 43Ranɨyo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo ŋgɨnemündümbohünda tükümefiyu. 44Sisas ai asübusɨ afɨndɨ hamɨndɨ semɨndɨmboayu ranahambo hamɨndɨ tütüŋgɨrɨhoei hayambo Godɨmbo dɨdɨbafɨmayu hoaŋgu. Ranɨyo asu ahandɨ yikunɨmɨhoe ranai horɨ nahurai pɨmendo hoaŋgo.

45Sisas ai Godɨmbo dɨdɨbafɨyu moendɨre hayambo ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo sowana huane asu mapomo sapo afɨndɨ hohoanɨmoyomondühɨ wambo. 46Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmboe se hapoana apusayomoa? Ŋga botɨyafu Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundɨ nɨnɨ-moatükunɨ rande hoeindeapuranɨ ŋgɨnepurɨmɨndɨmbohünda,” mehu.

Sisasɨmbo mbumaründümo

(Matyu 26:47-56; Mak 14:43-50; Son 18:3-11)

47Sisas ai wataporɨyuhü nüŋguambe awai nendɨ afɨndɨ ranai masɨfo. Sapo Sudas Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ambeahɨndɨ-mayu ranai sepurɨmündü haya mahafomo. Ranɨyu asu Sudas ai Sisasɨmbo wakɨkɨhɨmbohünda ahandɨ fikɨmɨ mahu. 48Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Sudas, se wakɨkɨhɨmbo asafɨ ra Nindou Hondümbo hürütümbɨ nindou-yafe warɨhüfimbo safomboyafɨ?” mehu. 49Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai hoeirundane ahambo kɨkɨhimɨndɨmbo yaŋgɨrɨmemondamboemo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, ro yɨhoefɨ pisao yihɨmɨndɨ safɨ ranambo hɨtɨhupɨrɨmbo?” mehomo. 50Ranɨyo asu aihündɨ mamɨ ai pisao ndarɨhendühɨndamboyu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ hondündɨ ratüpurɨyu-randeimbɨmbo warɨhondü hɨmbohoearɨ mafoafoareando. 51Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Yowan! Ndahurai refepoanɨ!” mehu. Ranɨyo ahandɨ hɨmbohoearɨ ra warɨ pamareanda asükai koadürü koadürümefeyo.

52Nindou sapo Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo masɨfomo ra Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo, Godɨndɨ worɨ hɨfandɨru-rundeimbɨ prisman bogorɨyomo asu Suda-yafe boboagorɨ ranɨyomo. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se pisao yihɨmɨndɨ asu nɨmɨharɨ fufuründümo masɨfomo ra hümbuhünɨ nindoumbo kɨkɨhemündɨmbo nahuraiyomo. 53Ro sebabɨdɨmbo muŋguambo si Godɨndɨ worambe nɨmarɨ marɨhandɨ ra moai ranɨhü kɨkɨhɨründümondɨrɨ. Ŋga haponda sɨhamundɨ siane nɨmboe nɨmbɨ ai adükarɨ tüküfihɨ simbo ŋgasündeamboane,” mehu.

Pita ai Sisasɨmboya, Ro moai fɨfɨrɨhinɨ mehu

(Matyu 26:57-58, 69-75; Mak 14:53-54, 66-72; Son 18:12-18, 25-27)

54Sisasɨmbo kɨkɨhɨründümo houmbo Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ bogorɨ hondü ahandɨ worɨnambo sowaründümo mahɨfomo. Ranɨyo asu Pita ai süŋgumarapurɨ hüfu. 55Asu ai hai worɨ gabusümo püpiru houmbo mamarɨmondamboyu ranɨhü ai-babɨdɨmbo mamarɨmo.

56Nɨmorehɨ mamɨ ratüpurɨyo-randeimbɨ ai hai sihɨ hɨmboyowane Pita ai mamaruwamboyo ndorerɨ türüfoarerɨ mbura hoafɨyowohü yahoya, “Nindou ndanana sapo Sisas-dɨbo hu marandani,” meho. 57Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmorehɨ se hoafayafɨ ranana moai akɨdou-amboanɨ ro fɨfɨrɨhinɨ,” mehu.

58Asu ranɨ waŋgabeahɨ safɨ nindou ŋgorü ai hoeirirɨ hayambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ŋgorü ana sapo seanafɨsɨ.” Ŋga Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Wandafɨ, roana wananahɨ ana,” mehu. 59Ran-ahandambohündɨ gedühɨ safɨ homboyoane asükai nindou ŋgorü ai hüti hoafɨmarürɨ, “Sapo nindou ndanana Sisas-dɨborɨhɨndani nɨmboe ai-amboanɨ Garirihünd-ani.” 60Asu Pita ai hoafɨyuhɨya, “Wandafɨ, roana moai fɨfɨrɨheandɨ se wataporɨmbo-arandɨ ranahambo!” mehu. Ranɨyo asu hoafɨyuambe kakaro ai hoafɨmayu. 61Ranɨyo asu Adükarɨ ai hɨhɨrɨfi Pitambo türümafoarirɨ. Asu Pita ai hohoanɨmomayu Adükarɨ ai hoafɨmeindo ranahambo. Hapo nɨmbokoanɨ kakaro ai hoafɨkoate-yuambe anɨmbo se ŋgɨmɨmbo wambo moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsafɨndɨrɨmboyafɨ. 62Ranɨyu asu Pita ai weindanɨ tüküfi hu afɨndɨ hamɨndɨ aranɨmayu.

Nindou ai Sisasɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨyomondühɨ harɨmemondo

(Matyu 26:67-68; Mak 14:65)

63Nindou Sisasɨmbo hɨfandɨmarurɨ ranai tɨrɨfoefe hoafɨyomondühɨ bubumarurɨ. 64Ai ahandɨ hɨmboarɨ hoearɨnambo gabudɨfoarüwurɨ houmbo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyafɨ-randeimbayafɨ ana, hoafɨyafɨmunɨ düdi sɨhambo harɨmayunɨnɨ rana!” mehomo. 65Ai Sisasɨmbo moaruwai hoafɨyomondo marundɨ.

Sisas ai kansrɨ-yomondɨ hɨmboarühɨ tüküfi hoafɨ dɨdɨboadomareandɨ

(Matyu 26:59-66; Mak 14:55-64; Son 18:19-24)

66Simayowamboyo hɨfandɨ-rundeimbɨ ai mafandundɨ. Asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo ai-amboa ai-babɨdɨ fandu mburumbo Sisasɨmbo sowarɨndümo ahamundɨ bogorɨ hondü kot ranɨnambo mahɨfomo. 67Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se Krais-ayafɨ ana, hoafɨndafɨmunɨ,” mehomo. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro hoafehapurɨ amboanɨ ŋgɨrɨ se wambo anɨhondümbo-ndundɨrɨ. 68Asu sɨmborɨ sɨhamumbo ro düdueheapurɨ amboanɨ ŋgɨrɨ hoafɨndɨmondɨrɨ. 69Haponda ndanɨhü pɨyo hayambo süŋgunambo aho ranana, Nindou Hondü ai God Ŋgɨnɨndeimbɨ ahandɨ warɨhondü warɨhü nɨmandümbui,” mehu.

70Ai muŋguambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranayo ana, se Godɨndɨ nɨmorɨyafɨ?” Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sɨhamundɨhoarɨ hoafayomo rasɨ, ŋga rananahɨ,” mehu. 71Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Refe ana, nɨmboe nindou ŋgorümbo ahambo hoefimbo hoafayefa? Ŋga ndearambo sɨhefɨ hɨmboambenambo hoafɨmayuambo hɨmborɨyefɨ-mboanefɨsɨ,” mehomo.

23

Pairatɨmbo sowana Sisas sowaründümo mahɨfomo

(Matyu 27:1-2, 11-14; Mak 15:1-5; Son 18:28-38)

1Muŋguambo ranɨ boboagorɨ-memo ranai Sisasɨmbo sowaründümo Pairat sowanambo mahɨfomo. 2Ai ahambo papɨ-hoafɨrɨrurühɨ yahomoya, “Nindou nda sɨhefɨ nendambo hohoanɨmo mamɨkarɨmarandüra kɨkɨhɨmarɨhurɨmɨndefɨ. Ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Yowanɨ Sisarɨmbo kakɨ saimbopoanɨ,’ yahu asu ahandɨ fimboya, ‘Krais, adükarɨ bogor-anahɨ,’ mehu,” mehomo.

3Pairat ai Sisasɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Se ra Suda-yafe adükarɨ bogorɨyafɨ?” mehuamboyu. Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Sɨhafɨhoarɨ hoafayafɨsɨ,” mehu. 4Pairat ai Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu awai nendɨ afɨndɨ meŋgoro ranaheimbo hoafɨyuhɨ yahundürɨya, “Ro nindou nda moai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai rareanda hoafɨ hɨmborɨyahɨ,” mehu. 5Ai asükaiyei puküna hoafɨyeihɨ seiya, “Sisas ai hoahoaŋgu wakɨreandühɨ nindou yamundɨreandühɨ hohoanɨmo botɨmareandürɨ. Ai Gariri hɨfɨhü piyu haya sünümbo Sudia hɨfɨhü tükümefiyu,” masei.

Pairat ai Sisasɨmbo Herot sowana koamarɨheirü

6Pairat ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya düdüfihɨ yahuya, “Garirihündɨyu nindou nda?” mehu. 7Herot ai mamɨ profens hɨfɨ ra hɨfandɨmarandɨ ranɨ hoarehɨyu Sisas ai manüŋgu. Ranɨmboyu asu Pairat ai Sisasɨmbo Herot sowana koamarɨheirambo mahu sapo Herot ai ranɨ-sɨmboanɨ Serusaremɨhü mamaru wambo.

8Herot ai Sisas hoeiriranɨ mayowambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayu, nɨmboe sapo ai moanɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ hɨmborɨyu hayambo asu hoeindɨhinɨ mehu. Ai sapo yare hohoanɨmoyuhü Sisas ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ randeanda hoeindɨhea yahuhayambo. 9Herot ai Sisasɨmbo düdu-düdumarürɨ, ŋga asu moai akɨdou-amboanɨ nɨnɨ hoafɨ hoafɨyu, ŋga wanɨ. 10Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ akɨmɨ manɨŋgomo ranai tɨkaruhoumbo Sisasɨmbo papɨ-hoafɨmarurɨ. 11Herot ai ahandɨ ami babɨdɨ Sisasɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨyomo mburumbo asu bogorɨ-yomondɨ hoearɨ aboedɨ safɨ yihuruwurɨ mburumbo asükai Pairat sowana koamarɨhawurɨ. 12Horombo ana, Pairat ai Herotɨ-dɨbo sɨmborɨ ŋgɨnɨndürɨmefanɨyosɨ, ŋga rasɨmboanɨ ai aboedɨ-aboedɨmefɨneandɨ.

Pairat ai Sisasɨmboya yɨfɨmbiyuwamboane mehu

(Matyu 27:15-26; Mak 15:6-15; Son 18:39; 19:16)

13Pairat ai Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu Sudayei bogorɨ muŋguambo nindou amurɨ ranɨyei aheimbo gugurɨmareandürɨ. 14Ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou wambo sowana sahorɨmɨndei masɨnei ndanahambo hoafɨyeihɨ seiya, ‘Moaruwai hohoanɨmoyu randeimbani’ masei. Ro ahambo sɨhei hɨmboarühɨ düdumarɨhinɨ, ŋga ro moai se ahambo papɨ-hoafɨmarɨhorɨ ra nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai rareanda hoafɨ hɨmborɨyahɨ. 15Asu Herot ai hoeiriranɨ nɨnɨ-moatükunɨ moai rareandɨ, ŋga ranɨmboyu hɨhɨrirɨ sɨhefɨmbo sowana koamarɨheirambo masünu. Ŋga asu ai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai rareandai anɨmbo ranɨmbo yɨfɨmanda? 16-17Ro ahambo tɨŋɨrɨfo ndahando mbundɨhambo anɨmbo asu moanɨ aboedɨ koandɨhehina ŋgumbui,” mehu

18Muŋguambo nindou ranai fandɨhi puküna hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou nda ndahorɨmɨndei ŋgei hɨfokoandɨhorɨ. Ŋga rananɨmbo Barabasɨmbo aboedambo-fimboani!” masei. 19Barabas ra ai adükarɨ ŋgoafɨhü gafman babɨdɨ yifiarɨyu nindou hɨfokoare hayambo karabusɨmefiyu-ani.

20Pairat ai Sisasɨmbo hɨnɨŋgɨfiyuwanɨ aboedambo homboani mehu ranɨyu asu awai nendɨ afɨndɨ ranaheimbo asükai hoafɨmeyundürɨ. 21Ai asükai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, “Nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ pandɨwurɨ! Nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ pandɨwurɨ,” raranɨmayei.

22Ai asükaiyu ŋgɨmɨmbo düdureandürühɨ yahuya, “Nɨne-moatükunɨ ramareandɨ? Ahambo hɨfokoefimbo asei ra ro hoeirɨhina moai nɨnɨ moatükunɨ akɨdou-amboanɨ rareandanɨ hoafɨ hɨmborɨyahɨ. Ŋga moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ tɨŋɨrɨfo ndahando mbundɨha aboedambo koandɨhehina mbɨhu,” mehu. 23Ŋga ai moanɨ hoafɨ puküna karɨhehindühɨ hütihoafɨyeihɨ seiya, “Sisas ai yɨfɨmbiyu-wamboane, yɨfɨmbiyu-wamboane,” mayei. Ai hoafɨmayei habodei ra moanɨ Pairatɨndɨ hoafɨ ŋgasünde hayambo ahei nɨmoamo hamɨndɨmayondürɨ. 24Ranɨyu asu Pairat ai Sisasɨmbo ahei hohoanɨmo süŋgumareandɨ. 25Ranɨyu nindou mamɨ Barabas gafman babɨdɨmbo yifiarɨyu nindou hɨfokoare hayambo karabusambe mamaru ahambo aboedambo koamarɨherü. Ranɨyu asu ai Suda nɨne refembo yifirɨmayei süŋgu Sisasɨmbo ami-yomondɨ warɨhümarirɨ.

Sisasɨmbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ tɨkoründümo pamarüwurɨ

(Matyu 27:32-44; Mak 15:21-32; Son 19:17-27)

26Sisasɨmbo sowaründümo homondane Saimon Sairinihündɨ ai nafɨnɨ masüfu ŋgoafɨnambo hɨfombo yahuhayambo. Ranɨyomo asu Sisasɨndɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ra sowandɨfɨ hawa Sisasɨndɨ süŋgu hüfɨ yahomo houmbo hüti-hütimarurɨ. 27Asu awai nendɨ afɨndɨ ranai Sisasɨndɨ süŋgu hüsihɨ, nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ ranambeahɨ mahüsi ranai Sisasɨmbo hohoanɨmoyeihɨ aranɨnambo sahorɨmɨndei mahüsi. 28Ŋga asu Sisas ai hɨhɨrɨfi hoafɨyundürühɨ yahuya, “Serusaremɨhündɨ nɨmorehɨ se yowanɨ wambo aranɨnambo-yondɨrɨpoanɨ. Ŋga sɨhei fimbo asu sɨhei nɨmoakɨdɨboumbo anɨmbo aranɨnambo-ndɨhündürɨ. 29Awi mamɨ si tükündɨfemboe ranɨ-sɨmboanɨ nindou ranai hoafɨndeihɨya, ‘Nɨmorehɨ nɨmorɨ wakemɨndɨkoate-ayei asu nɨmorɨ tɨtɨhükoate-ayei se hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndei. Sapo aheimbo tɨŋɨrɨfo ra ŋgɨrɨ tükündɨfeyo,’ mbɨseimboyei 30Ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo

nindou ai nɨmoei wafumbo hoafɨndeihɨya,

‘Wamɨnɨ pɨyafɨmunɨ,’ mbɨsei.

Asu asükai hɨfɨ wafumboya,

‘Gabudɨfoarɨwamunɨ,’ mbɨseimboyei! Hosea 10:8

31Hapondanɨ ro nɨmɨ yaŋgɨrɨ nahurai-anahɨ, ŋga wambo rawarɨhindɨrɨ. Ŋga süŋgunambo moaruwai tükündefeyoanɨ se nɨmɨ yaparɨ nahurai-ayei sɨheimbo nüŋgumandɨfendüra?” mehu.

32Nindou yimbu moaruwai hohoanɨmoyafandeimbɨ amboanɨ Sisas dɨbombo sowapündümo mahɨfomo ahafanɨmbo hɨfokoefepɨrɨmbohünda. 33Ai hei nɨmoei wafu mbɨrɨhapɨrɨ sɨsamɨ sei arɨhündɨ ranɨhü Sisas asu hümbuhünɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ nindou yimbu ahamumbo tɨkorüpundɨmo pamarupurɨ ra Sisas ai mbusümoyuwane asu ŋgorü ai warɨhondünɨyu asu ŋgorü ai kadüdanɨyu yafɨne pamarupɨrɨ. 34Sisas ai hoafɨyuhɨya, “Ape, amboawi mbɨsafɨ nɨmboe ai moai fɨfɨrundɨ nɨne-moatükunɨ rawarundɨ ranahambo,” mehu. Asu ami ai satu piraimemo dɨdai Sisasɨndɨ-mayo hoearɨ ra mandemündü yahomo houmbo.

35Nindou afɨndɨ ranai nɨboadei hɨmboanambo hɨfandɨhündɨ, ŋga boboagorɨ nindou ai Sisasɨmbo tɨrɨfoarüwurɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou bɨdɨfɨrambo aboedambo-reandürɨ marandɨ. Se Godɨndɨ nɨmorɨ Krais-ayafɨ ana, yaro sɨhafɨhoarɨ aboedamboyafo,” mehomo. 36Asu ami amboanɨ tɨrɨfoarɨwurühɨ homo hühütimbü moatükunɨ wain hoe finiga masabudo. 37Ai hoafɨyomondowohü yahomondoya, “Se Suda-yafe bogorayafɨ ana, yaro sɨhafɨhoarɨ aboedamboyafosɨ!” mehomo. 38Nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ nɨmoamo ndaru sürü pamarundɨ: NDA SUDAYAFE ADÜKARƗ BOGORANI.

39Nindou hümbuhünɨyafanɨ-rɨnandeimbɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ mapenɨmbafanɨ ŋgorü ranai Sisasɨmbo tɨrɨfoarirühɨ puküna hoafɨyuhɨ yahuya “Se ra Kraisɨyafɨ? Ranayafɨ ana, yaro sɨhafɨhoarɨ aboedamboyafosɨ asu yɨhoehɨmbo amboanɨ aboedambo-rowamunɨ,” mehu. 40Ŋga asu ŋgorü hümbuhünɨyu-randeimbɨ gorügoanɨnɨ mapenüŋgu ranai afoai yahu hoafɨyundowohü yahundoya, “Se Godɨmbo yɨhɨmboyafai? Ŋga se tɨŋɨrɨfo asowandɨfɨ nahuraiane ai-amboanɨ asemündu. 41Sɨhɨrɨ tɨŋɨrɨfo asahoamɨndehɨ ranana sapo nɨnɨ-moatükunɨ sɨhɨrɨ ramarɨhoandɨ ranɨ-süŋgumboane. Ŋga nindou ndanana moai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai rareandɨ.” 42Asu ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Sisas, se sɨhafɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandambe tüküyafo amarɨfɨ ana, se wambo hohoanɨmondafɨndɨrɨ,” mehu. 43Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ haponda hoafehanɨnɨ se ro-dɨbo ŋgoafɨ aboedɨ ranɨhü nɨmandɨmboyafɨ,” mehu.

Sisas ai yɨfɨmayu

(Matyu 27:45-56; Mak 15:33-41; Son 19:28-30)

44Sapo hüfɨhamɨndɨkoate-yowohü wambo nɨmbɨ ranai hüfünɨmbo peyo haya gabudɨfoare hombo nɨmbambe tükümefeyo. 45Refeyoambe asu hoearɨ Godɨndɨ worambe kümarundɨ ranai mbusümondühɨ yimbu bumareandɨ. 46Sisas ai pukünambo hamɨndɨ hoafɨ karɨhoeihü “Ape, wandɨ yifiafɨ sɨhafɨ warɨharɨheandɨ,” yahu mburambo asu yɨfɨmayu.

47Asu ami-yomondɨ bogorɨ manüŋgu ranai nɨne-moatükunɨ tükümefeyo ra hoeireanda mayoa asu Godɨmbo aboed-ani yahu hoafɨyuhɨya, “Anɨhondü-ane, nindou ndanana moai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai yare randɨ,” mehu. 48Nindou afɨndɨ wakɨre meŋgoro ranai hoeirɨhinda mayowamboyei afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ ahei ŋgusüfohü purükɨ-purükɨ kameihɨ ŋgoafɨna mahei. 49Ŋga Sisasɨndɨ fikɨmɨnɨndɨyei asu nɨmorehɨ Garirihündɨ ahambo süŋgumarɨhorɨ ranai foarɨhehi nɨboadeimbo hɨmboanambo wamarɨhorɨ.

Sisasɨmbo hoŋguambe masɨhehorɨ

(Matyu 27:57-61; Mak 15:42-47; Son 19:38-42)

50-51Nindou mamɨ anɨhondümbo-reandeimbɨ aboedɨ hamɨndɨ manüŋgu ahandɨ ndürɨ Sosep, aiana Suda-yafe kansɨr ambeahɨndɨyu. Ŋga asu ai moai yifirɨyu bɨdɨfɨrɨ boboagorɨ-yomondɨ hohoanɨmo Sisasɨmbo ramarundɨ ranahambo. Aiana Suda-yafe ŋgoafɨ Arimateahündɨyu hayamboyu asu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra tüküfemboayo ranahambo hɨfanda marandɨ. 52Sosep ai Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko ra dɨbonapɨfembohünda Pairatɨmbo düdufimbo mahafu. 53Asu Sosep ai Sisasɨndɨ fi-nɨmoko ra nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨndɨ foarɨmündɨ sɨherü henüŋgu kɨfohɨ hoearɨnambo parirɨ ŋgamondɨfoarirɨ mbura sowaründümo homo nɨmoei adükarɨ nɨmaroweimbɨ hoŋgu nahurai wowondɨmaru hɨfomo ranambe masɨhawurɨ. Asu hoŋgu ranambe ra moai horombo yɨfɨ sɨhoemo rundɨ. 54Ai ndeara sümbo Godɨmbo hohoanɨmoyowohü moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmboane sei hehimbo muŋguambo moatükunɨ napɨrɨhindane ranɨ-moatükunɨ ra tükümefeyo.

55Nɨmorehɨ Garirihündɨ Sisas babɨdɨmbo mahüsi-mayei ranai Sosep babɨdɨmbo Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko sɨhefimbo hoŋguanambo mahei sapo nüŋgurüwurɨmboemo asɨhawurɨ ra hoeifimbo. 56Ranɨyei asu nɨmorehɨ ranai worɨna hei aboedɨ fɨsɨŋarümbü moatükunɨ mbɨmbɨrai asu marasen ndondomarɨhindɨ. Asu Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo hoafɨmayo süŋgu moanɨ nɨmarɨmbo si ra mamarei.

24

Sisas botɨmefiyu hoafɨ

(Matyu 28:1-10; Mak 16:1-8; Son 20:1-10)

1Mamɨ wik ranahandambo weaŋgurühɨndɨ sihɨ siambe hondü nɨmoreh ranai Sisas samboarüwuranambo aboedɨ fɨsɨŋarümbɨ mbɨmbɨrai ndorɨhi masɨhehindɨ ra sahümündi mahei. 2Asu ai hei hɨmboyeiane nɨmoei hoŋgu nafɨtambeihü güru pamarundɨ ranai paiarɨkoate tifoe hɨhɨre amoahɨre meŋgoro. 3Ŋga ai kefoehi hüsi hɨmboyeiane, asu Adükarɨ Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko ra moai yaŋgoro.

4Ranɨ-moatükunɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ nɨmboeiane, nɨmehünou nindou yimbu ranai hoearɨ si kareandeimbɨ güdɨne hena ahei fikɨmɨ tüküyafɨne manɨmbafanɨ. 5Asu nɨmorehɨ ranai yɨhɨmbombo hɨfɨnɨ mbɨro pɨyei hehi manɨmboei. Asu nindou yimbu ranai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Nɨmboe se nindou yaŋgɨrɨ nüŋguweimbɨ ranahambo yɨfɨyeimbɨyei fondɨwamɨ kokoarɨhora? 6Aiana moai ndühɨ yaŋguru, ŋga botɨmefiyu. Ai Garirihü nüŋguambe sɨheimbo hoafɨmayu ranɨmbo se hohoanɨmondei. 7Ai yahuya, ‘Nindou Hondü ra nindou moaruwai hohoanɨmoyomo-ndeimbɨ-yomondɨ warɨhündüwurɨmboemo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ tɨkoemündɨ pefimbohünda. Asu yimbu sindu haya ŋgɨmɨ noufimbɨ ranɨfihɨ anɨmbo botɨndɨfimbui,’ mehu,” masafanɨ. 8Ranɨyo asu nɨmorehɨ-mayei ranai horombo Sisas hoafɨmayu ra hohoanɨmomayei.

9Asu nɨmorehɨ-mayei ranai hoŋgu ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi hei ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ 11 asu muŋguambo amurɨ ranɨyei aheimbo muŋguambo moatükunɨ wataporɨmbo-marɨhündürɨ. 10Sapo hoŋguambe muŋguambo moatükunɨ tükümefeyoa hoeirɨhi hehi Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo hoafɨmayei nɨmorehɨ ranana Maria Makdarahündɨyo, Soana, Maria Semsɨndɨ hondɨyo asu bɨdɨfɨrɨ amurɨ ranɨyei. 11Ŋga asu ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai nɨmorehɨ hoafɨmayei ranahambo tɨkarɨhi hehi hoafɨ yaŋgɨrɨ anɨhündɨ yahomo houmbo moai anɨhondümborundɨ. 12Ŋga asu Pita ai pɨpɨyu hu hoŋguambe amofi hɨmboyuane, hoearɨ ahambo hɨmondɨmarɨhorɨ ranɨ yaŋgɨrɨ meŋgorowa hoeimareandɨ. Ranɨyu ai hoŋgu ra hɨnɨŋgɨre haya hüfu worambe ranɨ-moatükunɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyuhü mamaru.

Nindou yimbu ai Sisasɨmbo Emaus nafɨ hohü hoeimarɨnerɨ

(Mak 16:12-13)

13Nɨmorehɨ ranai hoŋguanambo hüsi sɨmboanɨ Sisasɨndɨ süŋgrurü-rundeimbɨ yimbu ranai ŋgoafɨ mamɨ Emaus Serusaremɨhündɨ hombo 11 kiromitahüfeimbɨ hoandarɨ nafɨ mahafanɨ. 14Ai hafandühɨ muŋgu moatükunɨ tükümefeyo ranahambo wataporɨmbo-marɨnandɨ. 15Ai wataporɨmbo-rɨnɨ hafandühɨ fɨfɨrɨnandane, Sisas ai ahandɨhoarɨ tüküfi haya ai-babɨdɨmbo mahu. 16Mamɨ moatükunɨ gabudɨmafoareapɨra ai moai ahambo Sisas-ani safanɨ türüfoarɨnerɨ fɨfɨrɨnerɨ.

17Asu ai ahafanɨmbo düdureapɨrühɨ yahuya, “Se nɨnɨ-moatükunɨmboyo wataporɨmborɨnandühɨ ahafana?” mehuamboyafanɨ. Asu ai ŋgusümboarambe sɨsai fiyafandühɨ manɨmbafanɨ. 18Asu ŋgorü, ahandɨ ndürɨ Kriopas, ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi Serusaremɨhü ndüfosimbo tükümehindɨ ra se yaŋgɨranafɨ nɨne moatükunɨ ranɨhü tükümefeyo ra fɨfɨrɨfekoate-ayafɨ?” mehu.

19Asükai Sisas ai düdureapɨrühɨ yahuya, “Nɨmboe wataporɨmbo-arɨnanda?” mehuamboyafanɨ. Asu sɨmborɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Sisas Nasaretɨhündɨ ranahamboane wataporɨmbo-arɨhorɨ. Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨyu haya God asu muŋguambo nindouyei hɨmboahü ahandɨ hoafɨ, ratüpurɨ ra ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨyo. 20Yɨhoefɨ bogorɨ nindou asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ ai gafmanɨ-yomondɨ warɨhü hɨnɨŋgɨmarüwurɨ. Ranɨyo gafman ai hɨfokoefimboani yahomo houmbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ tɨkoründümo pamarüwurü. 21Ŋga horombo ro hohoanɨmoyefühɨya, ‘Sisas ranana God ai Israerɨhündɨ ranaheimbo aboedambo-fendürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨrirɨmbombai,’ masefɨ. Asu hɨfokoamarüwurɨ ra yimbu si ho hayamboyoanɨ hapo ŋgɨmɨ noufimbɨ siane. 22-23Hapo siambe hondü nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ roambeahɨndɨ ai hei hoŋguambe hɨmboyeia moai ahandɨ yɨfɨnɨmoko ra ranɨhü hoeirɨhindɨ. Ranɨyo ro hepünɨmehundɨ. Ai sɨnei yɨhoefɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, ‘Sünambeahɨndɨ nendɨ yimbu hoeirɨhupɨra ai safanɨya, ‘Sisas ana yaŋgɨrɨ mbanüŋgu,’ masafanɨ,’ masei. 24Asu nindou bɨdɨfɨrɨ roambeahɨndɨ amboanɨ hɨfomo hoŋguambe muŋguambo moatükunɨ ra hoeirunda nɨmorehɨ hoafɨmayei süŋgure meŋgoro. Ŋga asu moai Sisasɨmbo ana hoeirüwurɨ,” masafanɨ.

25Asu Sisas ai ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ana ŋgusüfokoate-anemo, se moai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ hoafɨmemo ranahambo nɨmehünou hohoanɨmoyomo. 26Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Nindou God ai ahandɨ nendambo aboedambo-fendürɨmbo kamafoarirɨ ra asübusɨ ndemündɨ mbundambo anɨmbo asu süŋgunambo Godɨndɨ hɨmboahü ndürɨ adükarümbɨndümbui,’ mehomo,” mehu. 27Ranɨyo Sisas ai ahafanɨmbo ahandɨ fimbo Bukambe hoafɨ mapenɨŋgo ra Mosesɨndɨmayo bukɨfihɨ piyu haya Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ sürü papɨru masɨhoemo ranahambo yamundɨmareapɨrɨ hu.

28Ai homo Emaus ŋgoafɨkɨmɨ tükümefundɨ. Ranɨyo Sisas ai ŋgasünde haya hombonoumefiyu. 29Ŋga yimbu ai hüti hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Mborai ro-babɨdɨ apoefo, ŋga ndeara hüfɨhamɨndɨ hanühɨ nɨmbɨfembo akɨmane,” masafandamboyu. Ranɨyu hafu ahafandɨ worambe aibabɨdɨ mamaru. 30Ai sesɨmbo yahomo houmbo nɨmarɨmombo bret semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura hɨfɨtɨre haya masagapɨrɨ. 31Rasüŋgu-mareandamboyo ai hepünafɨneandühɨ Sisas ani safanɨ fɨfɨrɨmarɨnerɨ. Ŋga asu nɨmehünou asükai awarɨmarɨhoayuwa moai hoeirɨnerɨ. 32Ai ahafandɨhoarɨ sɨmborɨ hoafürɨyafandühɨ safanɨya, “Anɨhondü-ane, nafɨnɨ sɨnefühɨ sɨhehɨmbo wataporɨmbo-maramuna asu sɨhɨrɨ ŋgusüfoambe hepünɨmehoandɨ,” masafanɨ.

33Refe hayamboyoane, süŋgurɨnerɨ-rɨnandeimbɨ ranai botɨyafɨne hena Serusaremɨnambo mahafanɨ. Ranɨyo hafanɨ hoeirɨneapuranɨ ahandambo süŋgrurü-rundeimbɨ 11-memo ranai ahamundɨ ŋgunindɨ babɨdɨ gugureafu mamarɨmonda hoeimarɨneapurɨ. 34Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Anɨhondü-ane, Adükarɨ ai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu! Ai Saimon-so tükümefiyuwa hoeimarirɨ,” mehomo. 35Ranɨyo asu süŋgrurü-rundeimbɨ yimbu ranai ahafanɨmbo-so nafɨnɨ tükümefiyu asu bret hɨfɨtɨreanda türüfoarɨnerɨ fɨfɨrɨmarɨnerɨ ranahambo wataporɨmbo-marɨnandɨ.

Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai hoeimarüwurü

(Matyu 28:16-20; Mak 16:14-18; Son 20:19-23; Ratüpurɨ 1:6-8)

36Ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ranai bɨdɨfɨrambo ranɨ-moatükunɨ ra wataporɨmbo-rundane, Sisas ahandɨhoarɨ ahamundɨ mbusümo tüküfi nüŋgumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sɨhamundɨ ŋgusüfoambe afure kümbearoamboane,” mehu. 37Ranɨyomo yifiafɨmbai hoeiarɨhurɨ yahomo houmbo yɨhɨmbo muŋguna moaruwaimemo. 38Ŋga asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmboe se ranahambo hepünefunda? Asu nɨmboe se nɨnɨ-moatükunɨyo hoeimarundɨ ranahambo awi fɨfɨrɨfekoate-ayomoa? 39Se wandɨ yitɨŋarɨ watɨŋarɨ hoeiru. Ro wandɨhoar-anahɨ nda! Se sündu hoeirundɨrɨ. Sapo yifiafɨ ana ŋgɨrɨ wandɨ fi nahuraindo.”

40Sisas ai hoafɨyu mbura asu ahamumbo ahandɨ fi hoearɨ ra nafuimepurɨ. 41Ai afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmemosɨ, ŋga ai awi ranahambo anɨhondümbofe-koate-afɨndɨ hohoanɨmomemo. Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sesɨ bɨdɨfɨrɨ sɨhoundai?” mehu. 42-43Asu ai kinɨ mamandundɨ ra ŋgorü bɨdɨfɨrɨ masabudowa semündü haya ahamundɨ hɨmboahü masesuwa hoeimarüwurü.

44Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se fɨfɨrundai ro horombo se-babɨdɨmbo nɨmboahambe hoafɨmayahɨ ra? Ro hoafɨyahapurühɨ sahɨya, Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranambe, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ bukambe asu Herü Buk ranambe muŋgu moatükunɨ wambo tükündɨfemboe masahɨ.” 45Sisas ai ramehuamboemo ŋgusüfoambe fufurɨfoareapurühɨ Bukambe hoafɨmayo ra türüfoaru fɨfɨrɨmarundɨ. 46Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sapo Bukambe sürü papɨmarundɨ ra yare hoafɨyowohü yahoya, ‘God ai ahandɨ nendambo aboedambo-fendürɨmbo koamafoarirɨ ra asübusɨ ndemündü mbunda yɨfɨndu haya ŋgɨmɨ noufimbɨ ranambo yɨfɨhündɨ botɨndɨfimbui. 47Rananɨmbo Serusaremɨhü pɨndɨmo houmbo muŋguambo hɨfɨ ahandɨ ndürɨnambo hoafɨ bokarɨndɨhoemboemo. Rananɨmbo asu moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨrɨhindühɨ aboedɨ hohoanɨmo süŋgurɨhindanɨ God ai ahei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbeyahuamboane,’ meho. 48Asu se ndanɨ moatükunɨ tükümefeyo ndanahambo wataporɨmbondu ndündɨ. 49Wandɨ Ape ai Yifiafɨ Aboedɨ koarɨhefembo hoafɨyu masɨhendɨ ra koandɨheheamboyahɨ. Ŋga awi se hokoate Serusaremɨhü nɨmandɨmombo Godɨndɨ-mayo ŋgɨnɨndɨ ra ndowandümo houmbo anɨmbo ŋgomo,” mehu.

Sisasɨmbo God ai sünambe serümündü mahafu

(Mak 16:19-20; Ratüpurɨ 1:9-12)

50Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo sepurümündɨ hu Betani ŋgoafɨhü kaimayu. Ranɨyo God ai ahamumbo aboedɨ-aboedɨmbɨreapura yahu haya dɨdɨbafɨmefiyu. 51Ai ahamumbo aboedɨ-aboedɨreapurühɨ nüŋguane God ai ahamundɨ mbusümonɨndɨ serümündü sünambe mahafu. 52Ai yirɨ yimbu pusɨru nɨmarɨmombo ahambo ŋgusɨfo parüwurɨ mburumbo Serusaremɨnambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ kameihɨ hɨhɨrɨyafu mahomo. 53Asu ai muŋguambo si Godɨmbo aboed-ani yaho hohoanɨmombohünda ahandɨ worɨna homo marundɨ.