Ratüpurɨ
Hoafɨ Sowandümo Homo-rundeimbɨ-yomondɨ Ratüpurɨ
1Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai Ahandɨ hoafɨ Serusarem ŋgoafɨhü bokamarɨhoemo
1-2Tiofirus, Sisas ai piyu haya ratüpurɨyu asu nindou yamundera humbo God ai ahambo sünambe serümündɨ mahafu ranahamboyo weaŋgurühɨ bukambe sürü papɨmarɨhandɨ. Sünambe hafokoate-yuambe, Sisas ai ahandɨ hoafɨ semɨndɨ horambo kafoare hɨnɨŋgɨmareapurɨ ahamumbo-so tüküfi Yifiafɨ Aboedɨndɨ ŋgɨnɨndɨnambo ratüpurɨ ai süŋgunambo refembo ra hoafɨmayupurɨ. Refehayamboyowane, asu süŋgunambo God ai serümündü mahafu. 3Ai yɨfɨyu mbura ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-so tüküfi Ai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu ra nafuimbohünda afɨndɨ moatükunɨ ramareandɨ. Ranɨyo 40 si ranambe Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai hoeimarüwurɨ. Ranɨyo ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo wataporɨmbo-marapurɨ. 4Ranɨyo ai ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-babɨdɨmbo sowasümondühɨ nɨmarɨmombo ahamumboya, “Se yowanɨ Serusarem hɨnɨŋgɨfepoanɨ. Ŋga Ape ai saimbo hoafɨmayua asu ro hoafɨmayahɨ ranahambo se hɨmbondɨmondühɨ nɨŋgomo. 5Son ai nindoumbo hoenambo hundürandürɨ marandɨ, ŋga asu yahunümbɨ si süŋgunambo Yifiafɨ Aboedɨnambo hundürɨndeimboyei,” mehu.
Sisas ai sünambe mahafu
6Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai gugurɨyafu nɨmarɨmombo düdu-rüwurühɨ yahomoya, “Adükarɨ hapondanɨ ndanɨ-sɨmboanɨ se Israerɨmbo ŋgɨnɨndɨ dabupura ahamundɨhoarɨ hɨfandɨ-mandundɨyo, wanɨmandɨyo?” mehomondamboyu. 7Asu Ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ranana se fɨfɨrɨfembo moatükunɨyopoanɨ. Ŋga Ape yaŋgɨr-ani nɨnɨ-sɨmboanɨyo ranɨ-moatükunɨ refembo ra fɨfɨreamboayu. 8Ŋga süŋgunambo Yifiafɨ Aboedɨ ai sɨhamumbo sowana akoso ana, se ŋgɨnɨndɨ ndowandümboemo. Asu rananɨmbo wandɨ hoafɨ Serusarem, Sudia, Samaria asu muŋgu hɨfɨ ra wataporɨmbo-ndümboemo,” mehu.
9Sisas ai ranɨ hoafɨ ra wataporɨmbora mbura ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai nɨŋgomo hɨmboapo-yomondane, nɨmoamo mahafu. Ranɨyo mburɨŋgainambo gabuderühɨ asu ahambo hoeifikoate-memo. 10Sisas ai hafuwane, ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai sünambe hɨmboapo-yomondühɨ nɨŋgomondane, nɨmehünou nindou yimbu ranai kɨfohɨ hoearɨ güdɨne hena ahamundɨ fikɨmɨ manɨmbafanɨ. 11Nindou yimbu ranai safanɨya, “Garirihündɨ nindou, nɨmboe se nɨŋgomombo hɨmboapoayomoa? Sisas se hoeirüwurɨ marundɨ ranana God ai sünambe serümündü mahafu. Se hoeirüwura mahafu yahurai anɨmbo asükai hɨhɨrɨndüfi kudümbui,” masafanɨ.
Sudasɨndɨ ratüpurɨ fondɨ semɨndɨmbo kamafoarüwurɨ
12Ranɨyo asu Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranai Orif Wafu ra hɨnɨŋgɨru hou Serusaremɨnambo mahomo. Orif Wafu ranana Serusarem ŋgoafɨhündɨ aŋgunɨ hamɨndɨyopoanɨ, ŋga mamɨ kiromita-ane. 13Ai adükarɨ ŋgoafɨ ranɨhü tüküyafu mburu worɨ nɨmoamo yibadɨ ahamundɨ nɨŋgomo-rundeimbɨ ranambo mahafomo. Ranana Pita, Son, Sems, Andru, Firip, Tomas, Bartoromyu, Matyu, Sems Arfiusɨndɨ nɨmorɨ, Saimon Serot-yomondɨ hohoanɨmo süŋgure randeimbɨ asu Sudas Semsɨndɨ nɨmorɨ ranɨyomo.1:13 Serot ranana Rom-yomondɨ hoarehɨ nɨŋgombo moei yahomo rundeimb-anemo. Asu ai Israer ahei hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgufembo hohoanɨmo-yomo rundeimb-anemo.14Nindou ranai muŋgu mamühɨ gugureafu nɨmarɨmombo Godɨmbo dɨdɨbafɨ-memo. Bɨdɨfɨrɨ nɨmorehɨ asu Maria Sisasɨndɨ hondɨyo ahandɨ akohoandɨ-yomo ai-amboanɨ muŋgu gugureahi nɨmareimbo dɨdɨbafɨmayei.
15Ranɨ-sɨmboanɨ Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranana 120-yei. Pita ai ahei mbusümo botɨfi nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmbo-randühɨ yahuya, 16-17“Amoŋgo-mamɨ asu rehɨ-mamɨ Godɨndɨ bukambe Yifiafɨ Aboedɨ ai Defitɨndɨ yasɨmondɨ süŋgure hoafɨmayo Sudas ai Sisasɨmbo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhüfimbo ra asu hapondanɨ anɨhondü tüküfemboane. Ai-amboanɨ ro-ambeahɨndɨ mamɨ ratüpurɨyefɨ-rɨhundeimb-ani,” mehu.
18Sudas ai Sisasɨmbo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhürirühɨ ranɨ-takɨnɨ kakɨ masemündu ranɨnambo hɨfɨ pemɨmayu. Asu süŋgunambo hɨfɨ ranɨhü yɨfɨ piyuhümbo bodo bureandühɨ furɨ ranai bokarɨmefoendɨ. 19Ranɨyo süŋgunambo nindou Serusaremɨhü amarei ranai fɨfɨrɨhi hehi hɨfɨ ra ahei hoafɨnambo Akerdama sei marɨhündɨ. Ahei hoafɨnambo Akerdama ranana horɨ kefoendeimbɨ hɨf-ane. 20Pita ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Herü bukambe hoafɨ sürü papɨmarundɨ ranana ndahurai-ane,
‘Hɨfɨ ra nindou ŋgorü ai ndemündümbui,
ŋga moanɨ yare mbɨnɨŋgo-wamboane.’ Buk Song 69:25
Asu ŋgorü bɨdɨfɨranɨ buk ranambe yare hoafɨyowohü yahoya,
‘Ahandɨ ratüpurɨ ra nindou ŋgorü ai mbɨsemündu-amboane,’ meho. Buk Song 109:8
21-22Ranɨmboane nindou mamɨ ahei mbusümonɨndɨ hɨnɨŋgɨ-ndɨhurɨmboane sɨhɨrɨ-babɨdɨ Sisas ai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu hoafɨ semɨndɨ horambo. Sapo nindou ranana sɨhɨr-ambeahɨndɨ Sisas ai sɨhɨrɨ-babɨdɨmbo huranda Son ai nindou hundürürandürɨ ra humbo asu Sisas ai hɨnɨŋgɨreamunɨ haya sünambe mahafu rananɨmbo wataporɨmbo-mbɨrundamboane,” mehu.
23Ai nindou yimbu ndürɨ pamarupɨrɨ: Sosep Barsabas, ahandɨ ŋgorü ndürɨ Sastus yahomondo-rundeimbɨ, asu ŋgorü Matias. 24-25Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranai yaru dɨdɨbafɨyafundühɨ yahomoya, “Adükarɨ, se muŋguambo nindou-yei hohoanɨmo fɨfɨrowamboanafɨ. Se yɨhoefɨmbo nafuindafɨ nindou yimbu nda daboe se kamafoarɨworɨ ndanɨ ratüpurɨmbohünda. Yɨhoefɨmbo nindou dɨdai sɨhafɨ hoafɨ semɨndɨ horambo tükümandɨfi Sudasɨndɨ fondambe. Sudas ai yɨhoefɨmbo hɨnɨŋgɨreamunɨ haya ai nɨŋgomboayu ranɨnambo mahu,” mehomo. 26Ai nɨmarɨmombo nindou dɨdai Sudasɨndɨ fondühɨ ratüpurɨ ra mandemündü ranɨmbo nɨmoei pütimemo. Ranɨyo nɨmoei ranai Matiasɨndɨ tükümefeyoa asu Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ 11 ranɨ-babɨdɨmbo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ nindoumbo-mefundɨ.
2Yifiafɨ Aboedɨ makoso
1Nümbür-ambeahɨnd sesɨ yimuŋgu-remɨndɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ si Pendikos sei arɨhündɨ ranai tüküfeyoambe Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ nindou ranai mamɨ worambe gugurɨmehindɨ. 2Ranɨyo nɨmehünou ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ werɨ nahurai sünambeahɨndɨ kosɨ worɨ ai gugurɨyahi nɨmareimbɨ ranahambo sɨmoŋgoramɨndɨ haya meŋgoro. 3Asu ranɨhü hai imami teifɨ dɨdɨŋarɨyohü ahoro nahurai tüküfe haya muŋguambo mamamɨ aheiwamɨ nɨnouyo wakɨmareandɨ. 4Ranɨyo Yifiafɨ Aboedɨ ranai ahei fiambe farɨfehü ahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo ŋgorü-poanɨmbo ŋgorü-poanɨmbo hoafɨnambo wataporɨmayei.
5Asu Serusarem ŋgoafɨhü muŋguambo hɨfɨ adaburo ranɨhündɨ Suda bɨdɨfɨrɨ Godɨmbo hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ai tüküyahi mamarei. 6Werɨ nahurai tükümefeyo ra hɨmborɨyei hehi nindou afɨndɨ ranai gugurɨmehindɨ. Ranɨyo asu hɨmborɨyeianɨ Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ nindou ranai wataporɨmayei ra ahei hoafɨnambo wataporɨmayeia hɨmborɨyei hehi mahepünehindɨ. 7Asu Sudahündɨ-mayei ranai hoafɨ wataporɨmbo-marɨhündɨ ranahambo hepünehi hehimbo hoafɨyeihɨ seiya, “Awi nindou ranana muŋguambo Garirihündɨ-mbayeiyo? 8Sɨhɨrɨ ana mamɨ ŋgoafɨhündɨ-yefɨpoanɨ, ŋga nüŋgurɨhi hehimboyo asu muŋguambo mamamɨ sɨhefɨ hoafɨnambo wataporɨmayeia ahei hoafɨ ra hɨmborayefa? 9-10Sɨhɨrɨ ana Partia, Midia, Eram, Mesopotemia, Sudia, Kapadosia, Pondus, Esia, Frigia, Pamfiria, Isip asu Sairini ŋgoafɨkɨmɨ Ribia distrik ranambe ŋgoafɨ adaburo asu Rom, hɨfɨ ranɨhündambo nindou-anefɨ nda fandɨhu anɨmboefɨ. 11Suda sɨhɨr-anefɨ asu nindou amurɨ sɨhefɨ Godɨmbo hohoanɨmo süŋgurɨhi arɨhündɨ anei, Kritɨhündɨ asu Arebiahündɨ muŋguambo hɨmborɨyefanɨ God ai ŋgɨnɨndɨ-moatükunɨ ramareandɨ ranahambo sɨhefɨ hoafɨnambo wataporɨmbo-arɨhündɨ,” masei. 12Asu nindou muŋguambo ranai hepünahi afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ aheihoarɨ sɨmborɨ hoafürɨyeihɨ seiya, “Nɨne-moatükunɨyo hapondanɨ nda yahurai tükefeyoa?” masei. 13Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ai tɨrɨfoefe hoafɨ-yahündürühɨ seia, “Awi aiana wain hoe afɨndɨ hamɨndɨ sɨmɨndei hehi mamɨkarɨ hohoanɨmo-yeihɨmbayei,” masahündürɨ.
Pita ai hoafɨ bokamarɨhendɨ
14Asu Pita ai Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ 11 ranɨ babɨdɨmbo nɨŋgomombo puküna hoafɨyuhü yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, Suda anei asu nindou bɨdɨfɨrɨ haponda Serusaremɨhü amarei, se ro ndanɨ-moatükunɨ tükefeyo ranahambo hoafayahɨ nda hɨmboyaŋgɨrɨ kündɨhi nɨmandimbo hɨmborɨndei. 15Se hohoanɨmoyeihɨya, nindou nda wain hoe sɨmɨndei hehi mamɨkarɨ hohoanɨmoyeihanei asei, ŋga awi hapondanɨ ana 9 kirok siambeahanefɨ. 16Ŋga ndanɨ-moatükunɨ tükefeyo ranana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Soer hoafɨmayu süŋgu-ane tükefeyo.
17God ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Bɨdɨfɨranambo si ranai akɨmɨ tüküfemboyoambe
ro wandɨ Yifiafɨ muŋguambo nindou-yeiwamɨ koandɨhe-heamboyahɨ.
Sɨhei nindowenihɨ nɨmorɨ asu nɨmorehɨ nɨmorɨ ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nahurai wataporɨmbo-ndühümboyei.
Sɨhei nindowenihɨ nɨmorɨ hoarɨfamborɨ ai ranɨ-poanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeindumboemo
asu boagɨrɨ nindou ai yafogoadɨ-ndɨmboemo.
18Asu ranɨ-sɨmboanɨ ana ro wandɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ,
nɨmorehɨ nindowenihɨ yɨboboambo, aheiwamɨ Yifiafɨ koandɨ-heheanda
Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nahurai hoafɨndeimboyei.
19Bɨdɨfɨranambo si ra nafuimbohünda
ro hepünɨfeimbɨ moatükunɨ sünambe asu hɨfɨhü nafuindamboyahɨ.
Horɨ, hai asu hasɨheimɨ afɨndɨ tükündɨfemboe.
20Adükarɨ ai ahandɨ adükarɨ hɨmboa-mupuimbo-randeimbɨ si ra tüküfekoate-yoambe anɨmbo
hüfɨhamɨndɨ ai nɨmbɨndɨrɨ-mɨndowohü
asu amoamo ai horɨ nahurai hamburɨ tükündɨfimbui.
21Ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo muŋguambo nindou ai aheimbo fehefendürɨmbo hünda
Adükarɨmbo dɨdɨbafehindɨ ranaheimbo aboedambo-ndeandürümbui,’ mehu.” Joeɨ 2:28-32
22Pita yahuya, “Israerɨhündɨ nindou se wandɨ hoafɨ nda hɨmborɨndei. Sisas Nasaretɨhündɨ aiana ranɨpoanɨmbo nindouyu. God ai sɨhei mbusümo ahandɨ warɨsüŋgu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareandɨ ra se fɨfɨrɨhindɨ. 23God ai horombo hondü hoafɨ fɨramündü sɨhai mburamboyu Sisasɨmbo sɨhei warɨhümarirɨ, ŋga hürütümbɨ nindou ai nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ tɨkoründümo pamarüwura yɨfɨmayu. 24Ŋga God ai ahambo yɨfɨndɨ asübusɨ ŋgɨnɨndɨkoate-yoweimbɨ ranambeahɨndɨ botɨmarirɨ. Nɨmboe sapo yɨfɨ ai ŋgɨrɨ ahambo bobohɨndɨrɨmɨndo. 25Horombo Defit amboanɨ ahambo yare hoafɨyuhü yahuya,
‘Ro hoeirɨhinanɨ Adükarɨ ai muŋguambo si wandɨ-fikɨmɨ anüŋgu.
Ai wandɨ fikɨmɨ nüŋgumbo wambo ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨ amboanɨ asübusɨ ndendɨrɨ.
26Ranɨmboane ro ŋgusüfoambe aboedɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyahühɨ
God ai wambo aboedɨ moatükunɨ refemboayu ranahambo hɨmboayahɨ.
27Asu se ŋgɨrɨ wambo yɨfɨ ambe-ambe rando hɨnɨŋgɨndowandɨrɨ.
Sapo se ŋgɨrɨ sürühoeimbɨ nindou kafoaro hɨnɨŋgɨmarɨworɨ ra hɨnɨŋgɨ-ndowora yɨfɨ ambe-ambe sümburɨndu.
28Rananɨmbo se yaŋgɨrɨ aboedɨ nɨŋgombo nafɨ ra yamundo-wandɨrɨmboyafɨ.
Asu se yɨnɨ mbɨsafanɨ ro se-dɨbo nɨmboambo afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-ndamboyahɨ,’ Buk Song 16:8-11
mehu. 29“Amoŋgo mam-anemo asu rehɨ mam-anei, ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, sɨhefɨ amoao Defit ai yɨfɨmayuwambo masamboarɨhurɨ. Asu ahandɨ yɨfɨ ambe ranai haponda sɨhefɨmbo sowahɨ anɨŋgo ho. 30Defit ai-ana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ wambo fɨfɨreandɨ God ai ahambo hoafɨyundowohüya, ‘Süŋgunambo sɨhafɨ sɨrambeahɨndɨ mamɨ sɨhafɨ fondɨ semɨndɨmbohünda ahambo bogorɨmbondɨhinɨ hɨnɨŋgɨ-ndɨhinɨmboyahɨ,’ mehu. 31Defit ai nɨnɨ-moatükunɨ tükündɨfembo ra fɨfɨreandühɨ wataporɨmbo-randühɨya, ‘God ai ŋgɨrɨ ahambo yɨfɨyeimbɨyei ŋgoafɨhü hɨnɨŋgɨndirɨ, asu ŋgɨrɨ yɨfɨ ambe-ambe sümburɨndu,’ mehu. God ai ahandɨ nendambo aboedambo-fendürɨmbo Krais yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ ranahamboyu wataporɨmbo-marandɨ. 32Sisasɨmboyo God ai yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ. Muŋguambo ro hoeirɨhu hohu ranahamboane wataporɨmbo-arɨhundɨ. 33Sisasɨmbo God ai sünambe serümündü hafu hɨnɨŋgɨriranɨ ahandɨ warɨhondü waranɨ mbamarü. God ai horombo hoafɨmayu süŋgu Sisasɨmbo Yifiafɨ Aboedɨ masagado, ranɨyo asu Sisas ai sɨhefɨwamɨ koamafoareandɨ, ran-ane haponda se hoafɨ hɨmborɨyei asu hoeirɨhi arɨhündɨ. 34-35Defit ai moai sünambe hafu Sisas ramefiyu nou, ŋga ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Adükarɨ ai wandɨ Adükarɨmbo hoafɨyundowohü yahuya,
“Se wandɨ warɨ hondünɨ nɨmandɨfɨ ŋgafɨmbo
asu sɨhafɨ hürütümbɨ ra sɨhafɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨ-ndɨheapuranɨ se hɨbadapurɨ-mboyafɨ,” ’ mehu. Buk Song 110:1
36Ranɨmboane Israer nindou muŋguambo se nda ndondɨhi fɨfɨrɨndɨhindɨ. God ai Sisas se nɨmɨ keimbɨ karɨhe-ndeimbɨfihɨ tɨkorɨhomondei pamarɨhorɨ ranahambo Adükarɨmborirɨ asu ahandɨ nendambo aboedambofembo nindoumborirɨ kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ,” mehu. 37Pita ai ranɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-maranda nindou afɨndɨ ranaheimbo ŋgusüfoambe horɨmareandüra bɨdɨfɨrɨ amurɨ Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-babɨdɨmbo ahamumbo düdurɨhipurühɨ seiya, “Asu nɨnɨ nünüŋgu-mandɨhunda?” maseiamboyu. 38Asu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Muŋguambo mamamɨ se sɨhei moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndɨhi hehi sɨmborɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindühɨ Sisasɨndɨ ndürɨnambo hundüründeianɨ anɨmbo God ai sɨhei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbüsümbui. Ranɨ-süŋgundɨhindanɨ anɨmbo God ai sɨheimbo Yifiafɨ Aboedɨ dagadürümbui. 39God ai Yifiafɨ Aboedɨ saimbo hoafɨ fɨramündü masɨhendɨ ranana se, sɨhei nɨmorɨ asu süŋgudɨdɨ nɨmorɨ hondü sɨheimbo muŋguamboyo. Ranɨ-moatükunɨ ranana nindou muŋguambo God ai wand-anei yahundüreimbɨ aheimbo hoafɨyu masɨhend-ane,” mehu.
40Pita ai amurɨ bɨdɨfɨrɨ hoafɨ ranɨfihɨ pare haya wataporɨmbo-marandɨ. Ai hütihoafɨ-yupurühɨ yahuya, “Se hɨbadɨhümbo, ŋga nindou moaruwai hohoanɨmoyei-rɨhündeimbɨ ranɨ-babɨdɨmbo moaruwaimbo-ndahimboyei.” 41Pita hoafɨ wataporɨmbo-marandɨ ranai nindou afɨndɨ ranaheimbo ŋgusüfoambe botɨmareandüra hundürümayei. Ranɨ-sɨmboanɨ 3,000 nindou-yei Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ horɨmbodɨdɨ ranɨfihɨ pamareandɨ. 42Nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai ranɨhü Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomondɨ yamundɨfe hoafɨ hɨmborɨyeihɨ bɨdɨfɨrɨ wandafɨ ranaheimbo fehefendürɨmbohünda sesɨ mamɨ sahüsihɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨyahi marɨhündɨ.
Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai mamɨ hohoanɨmo süŋgumarɨhindɨ
43Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomondɨ warɨsüŋgu God ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda nindou afɨndɨ ranai yɨhɨmboyeihɨ ahɨnɨmarɨhorɨ. 44Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ nindou ranai mamühɨyahi nɨmareimbo mamamɨ ahei napo ra ahei mamühɨ nahuraimayo. 45Ai ahei hɨfɨ asu napo ra nindou ŋgorümbo sehindühɨ ranɨfihɨndɨ kakɨ sahümündi hehi kakɨ ra nindou napokoate-yeimbɨmbo sehi marɨhündɨ. 46Muŋguambo si Godɨndɨ worambe gugureahi marɨhündɨ. Asu ai ahei worambe gugureahi nɨmareimbo sahüsi rɨhündühɨ aheimayo napo ra nindou ŋgorümbo ŋgusüfoambe hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ kapeihü sehi marɨhündɨ. 47Nindou ranai muŋguambo si Godɨmbo aboed-ani sei hohoanɨmoyeia asu muŋguambo nindou ranai aheimbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-yahündürɨ marɨhündɨ. Muŋguambo si Adükarɨ ai nindou bɨdɨfɨrɨ semündündüra asu Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ nindou ranai afɨndɨ safɨ tüküfe marandɨ.
3Pita ai nindou mamɨ tɨŋarɨ moaruwaimbü aboedɨmarirɨ
1Mamɨ nɨmbambeahɨ Pita ai Son-dɨbombo dɨdɨbafɨfembohünda Godɨndɨ worɨna mahüfanɨ. 2Ranɨyo ginɨrɨ yipurɨ Aboedɨ Yipurɨ sei arɨhünd ranɨkɨmɨ nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü mamaruwa hoeimarɨnerɨ. Ahandɨ tɨŋarɨ ra hondɨ ai yahurai wakɨrɨmɨndɨ hayamboyo muŋguambo si ginɨrɨ nafɨtambe ranɨkɨmɨ sahorɨmɨndei hei hɨnɨŋgɨrɨhoranɨ nɨmarümbo nɨmorehɨ nindowenihɨ Godɨndɨ worɨna heianɨ kakɨ moako-moakoyu-marandɨ. 3Nindou ranai hoeireandane, Pita ai Son-dɨbombo Godɨnɨdɨ worɨna mahüfandamboyu kakɨ moakomayu. 4Pita weimbo Son ai ahambo hɨmboarɨ parɨnerɨ nɨmbafanɨmbo safanɨya, “Yɨhoehɨmbo sowana hɨmboyafɨ,” masafandamboyu. 5Nindou ranai ahafanɨmboya wambo kakɨ saimbo-mbayafanɨ yahu haya hɨmbomayu.
6Ŋga Pita ai hoafɨyundowohü yahuya, “Ro moai kakɨ sɨhambo saimbo sahamɨndɨhɨ, ŋga ro sɨhambo mamɨ-moatükunɨ ndahanɨnɨmboyahɨ. Sisas Krais Nasaretɨhündɨ ahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo botɨyafo hawa hafɨ,” mehundo. 7Ranɨyu Pita ai ahandɨ warɨhondü watɨŋarɨ kɨkɨhɨramündü mbura botɨmarira nɨmehünou ahandɨ tɨŋarɨ asu yimɨndɨho ranai ŋgɨnɨramɨndɨwohü botɨmefiyu. 8Ai horɨpɨrɨhoei piyu nüŋgu mbura mahu. Ai Pita weimbo-babɨdɨmbo Godɨndɨ worambe hu nüŋgu wakɨreandühɨ hohorɨpɨ-hohorɨpɨyu randühɨ Godɨmbo adükar-ani mehu. 9-10Muŋguambo nindou ranai fɨfɨrɨhindɨ sapo nindou ranaiyu Godɨndɨ worɨ ginɨrɨ yipurɨ Aboedɨ Yipurɨ sei arɨhündɨ ranɨkɨmɨ nɨmarümbo kakɨ moako-moakoyu-marandɨ. Asu hapondanɨ hoeirɨhoranɨ nindou-mayu ranai hoahoaŋguhü Godɨmbo aboed-ani yahu hoafɨmayua nindou ranai nüŋgure-hayamboyo ranɨ-moatükunɨ ra tükümefeyo sei hehi mahepünahindɨ.
Pita ai Godɨndɨ worambe hoafɨ bokamarɨhendɨ
11Nindou-mayu ranai Pita weimbo Sonɨmbo kɨkɨhɨrapümündɨ nüŋguambe nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai hepünahi hehi Soromonɨndɨ yibadɨ sei arɨhündɨ Godɨndɨ worambe ranɨnambo pɨpɨmayei hei. 12Pita ai nindou afɨndɨ mahüsi ra hoeireandürɨ haya hoafɨyundürühɨ yahuya, “Israerɨhündɨ nindou se nɨmboe hepünehinda? Se nɨmboe yɨhoefɨmbo hɨmboapoayei ahafandɨ ŋgɨnɨndɨ asu ai-ana mbumundɨ nindouwambo mbayafandɨ nindou ra aboedɨmarɨnerɨ sei hehimboa? 13Abraham, Aisak, Sekop asu sɨhefɨ amoao-yei God ai ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ Sisas ahambo ŋgɨnɨndɨ masagado, ŋga se hɨfokoe-fimbohünda hürütümbɨ nindou-yei warɨhümarɨhorɨ. Pairat ai aboedambo koarɨhefimbo hohoanɨmoyuwane, asu se Pairatɨmbo seiya, ‘Ro moai Sisasɨmbo aboedambo koarɨhefimbo hohoanɨmoyefɨ,’ masei. 14Se moai aboedɨ sürühoeimbɨ ranahambo hohoanɨmoyei, ŋga ahambo semündümbo hündɨ-mayo ranɨyo asu yifiarɨyu nindou hɨfokoare randeimbɨ-mayu ra masahorɨmɨndei. 15Se nindoumbo koadürümbo-koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo nafɨ semɨndɨndürɨ hombo-mayu ra hɨfokoamarɨhorɨ ranahamboane wataporɨmbo-rɨhu arɨhundɨ. 16Sapo se nindou hoeiarɨhorɨ nda se fɨfɨrɨhorɨ, ro Sisasɨmbo anɨhondümbo-arɨhoandɨ ranɨmboyo nindou tɨŋarɨ moaruwai nda aboedɨmefiyu. Se muŋguambo aboedɨ hamɨndɨ tükümefiyuwa hoeiarɨhindɨ ra Sisasɨmbo anɨhondümbofe ranɨnamboyo.
17Amoŋgo-mamɨ asu rehɨ-mamɨ, ro fɨfɨrɨheandɨ se Sisasɨmbo ramarɨhorɨ ra moai sɨhei boboagorɨ nindou ranɨ-babɨdɨmbo nɨnɨ-moatükunɨyo ramarɨhindɨ ra fɨfɨrɨhindɨ. 18God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ yasɨmondɨ süŋgure hoafɨyuhüya, ‘Krais ai asübusɨ ndemündü haya yɨfɨndümbui,’ mehu. Ranɨyo asu God ai haponda anɨhondü ndanɨsüŋgure hɨnɨŋgɨmareanda tükümefeyo.
19Ranɨmbo-anɨmbo se sɨhei ŋgusüfoambe hohoanɨmo ŋgorü süŋgundɨhindühɨ God sowana hɨhɨrɨndahi dɨdeiyanɨ anɨmbo asu sɨhei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbeyahuamboane. Rananɨmbo Adükarɨ ai fi hefe nɨmarɨmbo si ra koandɨhembui. 20Rawehindɨ anɨmbo God ai nindou sɨheimbo fehefendürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ Krais Sisas ra, koandɨherümbui. 21Sapo horombo ahandɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ yasɨmondɨ süŋgu hoafɨmayu süŋgu. Sisas ai sünambe nüŋgu ŋgumbo God ai muŋgu-moatükunɨ sɨmborɨ tüküfembo hoafɨmayu ranambe tükündüfimbui. 22Horombo Moses yahuya, ‘Nindou mamɨ ro nahurai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyorambo Adükarɨ God ai seambeahɨndɨ kaboadirɨ hɨnɨgŋɨndirümbui. Asu muŋgu-moatükunɨ ai hoafɨyuweimbɨ ra süŋgundɨhindɨ,’ mehu. 23Nindou Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyo süŋgufekoate-ayei ana, God ai hɨfokoandeira yɨfɨndeimboyei asu ŋgɨrɨ Israerɨyei sɨrambeahɨndɨndei.
24Nindou Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ Samuer nüŋguambe peyo haya sɨnɨmbo ahandɨ wagabe ra muŋguambo mamɨ ranɨ hoafɨyo wataporɨmboru homombo asu hapondanambe tükefeyo. 25Se-ana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ahamundɨ ahuirɨ mam-anei. Asu God ai sɨhei amoao mamɨ-babɨdɨmbo hoafɨ fɨramündü masɨhendɨ ra sɨheimbo-hündamboane. Ai sɨhei ape Abrahamɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, ‘Sɨhafɨ ahuirɨ ranahambo süŋgunambo anɨmbo muŋguambo nindou ndanɨ hɨfɨhü anɨboadei ranaheimbo aboedɨ-aboedɨ-ndɨheandürɨ-mboyahɨ,’ mehu. 26Sɨheimbo aboedɨ-aboedɨfendüra sɨhei moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨfembohünda God ai weaŋgurühɨ ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ Sisas sɨheimbo sowahɨ koamarɨherü,” mehu.
4Pita weimbo Sonɨmbo kansɨrɨndɨ hɨmboahü papɨ-hoafɨmarupɨrɨ
1Pita ai Son-dɨbo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo wataporɨmbo-rɨnandürühɨ nɨmbafandambe, Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ-yomo, ami Godɨndɨ worɨ hɨfandɨrundeimbɨ-yomondɨ bogorɨ-yomo asu Sadyusi-yomo ai aheimbo sowahɨ hafomo tükümefundɨ. 2Ahamumbo ŋgusüfoambe moaruwai marapurɨ ra sapo Kraisɨndɨ hoafɨ sowandɨfanɨ hafanɨ-rɨnandeimbɨ ranai nindoumboya, Sisasɨndɨ ŋgɨnɨndɨnambo yɨfɨhündɨ botɨndahimboyei hoafɨ ra yamundɨ-marɨneanda ranɨmboyo ahafanɨmbo ŋgusüfoambe ŋgɨnɨndɨ-marupɨrɨ. 3Suda-yafe bogorɨ nindou ranai Pita weimbo Sonɨmbo kɨkɨhɨrupɨndümo houmbo papɨ-hoafɨyopɨrɨmbo mehomo. Ŋga asu nɨmbɨfembo yaŋgɨrɨ-mayoamboyo sümbo papɨ-hoafɨyopɨrɨmboane yahomo houmbo karabusambe hɨnɨŋgɨmarupɨrɨ. 4Pita, Son ai wataporɨmbo-marɨnanda nindou afɨndɨ ranai hoafɨ wataporɨmbo-marɨnandɨ ra hɨmborɨyei hehi Sisasɨmbo anɨhondümbo-marɨhindɨ. Nindou ahafandɨ hoafɨ hɨmborɨyei hehi anɨhondümbo-marɨhindɨ ranana 5,000-yei.
5Süŋgunambo ŋgorü sinambo Suda-yei hɨfandɨrundüreimbɨ, bogorɨ nindou asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai Serusarem ŋgoafɨhü mafandundɨ. 6Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ, Anas, Kaiafas, Son, Areksander asu muŋguambo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ-yomondɨ fikɨmɨnɨndɨ ai-amboanɨ ranɨhü mafandɨhindɨ. 7Ai Pita weimbombo sowapündümo ahamundɨ hɨmboahü hɨnɨŋgɨrupɨrɨ houmbo düdurɨpɨrühɨ yahomoya, “Se nɨnɨ-ŋgɨnɨndɨnamboyo ranɨ-moatükunɨ ra ramarɨneanda?” mehomondamboyu.
8-9Pitandɨ fiambe Yifiafɨ Aboedɨ ranai tüküfehüyo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hɨfandɨ-rundeimbɨ asu bogorɨ nindou, se nindou tɨŋarɨ moaruwaimbü ranahambo aboedɨ moatükunɨ ramarɨhoandɨ ranɨmboyo yɨhoehɨmbo düduwefundɨ? Asu düdi aboedɨmarirɨ yahomomboemo yɨhoehɨmbo düduwefundɨ? 10Refe ana ro hohoanɨmoyehanɨ muŋguambo se-anemo asu Sudahünd-anei nda fɨfɨrɨndɨhindɨ, nindou ranai ana Sisas Nasaretɨhündɨ ahandɨ ndürɨnamboyu aboedɨ tükümefiyu. Se nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ tɨkorɨhorɨmɨndei pamarɨhorɨ, ŋga asu God ai yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ. Nindou ndanai tɨŋarɨ moaruwaiyusɨ, ŋga Sisasɨndɨ ŋgɨnɨndɨnambo aboedɨfi haya haponda sɨhei wagabe ndanüŋgu. 11Sisas ai ana,
‘Kambohoanɨ worɨmboru-rundeimbɨ nindou ai ambe mehomoyosɨ,
ŋga asu worɨ ŋgɨnemɨndɨmbohünda bogɨmondɨ kambohoanɨ noumbofi tükümefiyu.’ Buk Song 118:22
12Sisasɨmbo yaŋgɨrɨyo hɨfɨ ndanɨhü God ai nindou aboedambofembo ŋgɨnɨndɨ masagado. Ahandɨ süŋgu anɨmbo sɨhɨrɨ aboedambo-ndahumboyefɨ asu ai yaŋgɨrɨ anɨmbo nindou aboedambo-ndeamunɨmbui,” mehu.
13Suda-yafe bogorɨ nindou ranai fɨfɨrundɨ Pita weimbo Son ai moai skurɨ-yafanɨ, ŋga moanɨndɨ nindou-yafanɨ yɨhɨmbokoate-wataporɨ-mayafandamboyo nindou ranai mahepünafundɨ. Ranɨyo horombo Sisas babɨdɨmbo hoahoaŋgomo marundɨ ra ai fɨfɨrɨmarundɨ. 14Nɨmboe sapo nindou aboedɨmarɨnerɨ ranai ahafandɨ fikɨmɨ manüŋguwamboyo asu ahafanɨmbo nɨnɨ akɨdou-amboanɨ hoafɨkoate-memo. 15Suda-yei bogorɨ nindou ranai hoafɨmemonda Pita ai Son-dɨbo tüküyafɨne hena mahafanɨ. Ai hafandanɨyo bogorɨ nindou ranai nɨmarɨmombo ahamundɨhoarɨ bogo sɨmborɨ ndüwurɨmefundɨ. 16Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanahafanɨmbo nɨnɨ nünüŋgu-mandɨhupɨra? Muŋguambo nindou Serusarem ŋgoafɨhündɨ ai fɨfɨrɨhindɨ sapo ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramarɨneandɨ ra. Ŋga ranɨ wambo asu sɨhɨrɨ ŋgɨrɨ dɨdɨmondefühɨ wanɨ mbɨsefɨ. 17Ŋga ranɨ hoafɨ ra muŋguambo nindoumbo goago wakɨnde-amboembohünda yowanɨ mbɨsefomboane. Yowanɨ mbɨsefanɨ anɨmbo nindoumbo Sisasɨndɨ ndürɨ ranahambo wataporɨmbo-yondürɨkoate-mbeyafandamboane,” mehomo.
18Ai asükaiyomo mɨŋgɨyomo hürɨhaupɨrɨ houmbo yahomopɨrɨya, “Se yowanɨ Sisasɨndɨ ndürɨ ranahambo nindoumbo wataporɨmbo-yondürɨ asu yamundɨfendürɨ-rapoanɨ,” mehomo. 19Ŋga asu Pita ai Son-dɨbo sɨmborɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Nɨne-hohoanɨmo God ai yifirayu ra se türüboadundɨ. Ro sɨhamundɨ hoafɨ süŋgu-mandɨhoyo asu Godɨndɨ hoafɨ süŋgu-mandɨhoyo? 20Sapo ro nɨne-moatükunɨ hoeirɨho asu hoafɨ hɨmborɨye marɨhoandɨ ranahambo wataporɨmbo-hündambo ŋgɨrɨ ro yafambe kɨkɨhɨ-ndɨhoamɨndehɨ,” mehu.
21Ai moai ahafanɨmbo karabusɨ-fepɨrɨmbo nafɨ fɨfɨrundɨ, sapo nindou muŋguambo ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramarɨneandɨ ranɨmbo Godɨmbo adükar-ani seihü wambo. Ranɨyo Suda-yei bogorɨ nindou ranai Sisasɨndɨ ndürɨ ranahambo wataporɨmboyo asu nindou yamundɨferambo ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ yowanɨ yahomo mburumbo asükai aboedambo koamarɨhaupɨrɨ. 22Nindou hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rarɨneandühɨ aboedɨmarɨnerɨ ranana 40 hɨmbanɨ ŋgasünde-andeimbɨyu.
Anɨhondümbo-rɨhindeimbɨyei dɨdɨbafɨfe hoafɨ
23Suda-yafe boboagorɨ ranai Pita weimbo-babɨdɨmbo hoafɨ dɨdɨboado-marundɨ. Ranɨyafanɨ ranɨhündambo ai mamɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ aheimbo-so hɨhɨreafɨne hafanɨ Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu Suda-yafe boboagorɨ wataporɨmbo-marundɨ ra wataporɨmbo-marɨnandɨ. 24Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ nindou ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi muŋguambo Godɨmbo dɨdɨbafɨyeihɨ seiya, “Adükarɨ serandɨ hɨfɨ, sünü, sɨrɨwara asu muŋgu-moatükunɨ ranambe eŋgoro ra nafɨmarandɨ. 25Horombo yɨhoefɨ amoao Defit sɨhafɨ ratüpurɨyu randeimbɨmbo Yifiafɨ Aboedɨndɨ süŋgu se hoafɨyafühɨ safɨya,
‘Nɨmboe muŋguambo hɨfɨhündɨ nindou ra ŋgɨnɨndayei?
Asu nɨmboe nindou ranai ŋgusüfo hohoanɨmo-koate hoafɨ fɨrarɨhümündi?
26Hɨfɨnɨndɨ adükarɨ boboagorɨ nindou ranai
yifiarɨmbo yahomo houmbo gugurɨyafu hoafɨ fɨrarɨndümo.
Ran-ane hɨfandɨ-rundeimbɨ boboagorɨ ranai
Adükarɨ asu Krais nindou aboedambofembo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ
ahafanɨmbo hɨfɨnambo-fepɨrɨmbo hoafɨ fɨrarɨndümo,’ masafɨ. Buk Song 2:1-2
27Herot, Pondius Pairat, Suda-yafe ndɨfo asu Suda ai Serusarem ŋgoafɨhü mamühɨyahi Sisas Krais sɨhafɨ ratüpurɨ, ratüpurɨyu-randeimbɨ se nindoumbo aboedambofembo kafoarɨworɨ hɨnɨŋgɨmarɨworɨ ranahambo hoafɨ fɨmarɨhümündi. 28Nindou ndanai ndanɨ-moatükunɨ ramarɨhindɨ ra sɨhafɨ yifirɨ süŋguyo, sapo se horombo sɨhafɨ ŋgɨnɨndɨnambo hoafɨ fɨrandɨfühɨ ndanɨ-moatükunɨ nda tükümbɨfeyo-wamboane safɨ masɨhawandɨ süŋguyo. 29Asu haponda Adükarɨ se yɨhoefɨmbo yɨhɨmbombɨyeia sei hehi hoafɨ wataporɨmbo-marɨhündɨ ra hɨmborɨndafɨ. Sɨhafɨ ratüpurɨyefɨ-rɨhundeimbɨ yɨhoefɨmbo fandɨhawamunanɨ anɨmbo yɨhɨmbokoate-sɨhafɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-ndɨhumboane. 30Asu se sɨhafɨ warɨ aŋgünümbɨ nendɨyei-wamɨ nandowandüranɨ aboedɨndahindühɨ Sisas sɨhafɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ahandɨ ndürɨ süŋgu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ratüpurɨndafɨ.”
31Ai rarɨhi Godɨmbo dɨdɨbafɨyei kɨkɨrɨhümündianɨyo, worɨ gugurɨyahi nɨmareimbɨmayo ranai yabadɨmarandɨ. Ranɨyo Yifiafɨ Aboedɨ ranai ahei fiambe tüküfehüyo yɨhɨmbokoate Godɨndɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-marɨhündɨ.
Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨyafe fehefe hohoanɨmo
32Muŋguambo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranai hohoanɨmo mamamberɨhi hehi mamɨ hohoanɨmo süŋgumarɨhindɨ. Ranɨyo asu ahei napo ra moai yɨhoefɨ yaŋgɨr-ane sei, ŋga nindou mamamɨ ahei napo ra muŋguambo aheimayo. 33Hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai God Sisasɨmbo yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ hoafɨ wataporɨmbo-marundɨ ra ŋgɨnɨndɨyo. Ranɨyo asu God ai nindou ranaheimbo fehefendürɨmbo hohoanɨmo-yundürühɨ afɨndɨ aboedɨ-aboedɨ-mareandürɨ. 34-35Nindou afɨndɨ ranambeahɨndɨ moai mamɨ ai-amboanɨ nɨnɨ-moatükunɨ mbonɨmboramündu. Nindou hɨfɨ asu woreimbɨ-mayei ranai kakɨfihɨ koarɨhehi mburɨhü kakɨ ra sahümündi hei hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo sehinda ai nindou napokoate-yeimbɨ mbonɨmbo-rɨhümündianɨ yimburundürɨ marundɨ.
36Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Sosep ranɨhü manüŋgu asu ranɨyo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai ahambo ŋgorü ndürɨ Barnabas kamafoarüwurɨ. Ndürɨ Barnabas ranana ahandɨ nɨmɨndɨ ra ŋgusüfoambe ŋgɨnɨramɨndɨ randeimb-ane. Asu aiana Rifai sɨrambeahɨndɨ Saiprusɨhündɨyu. 37Ai hɨfembüyu hayamboyu hɨfɨ ra kakɨfihɨ sai mbura kakɨ ra semündü hu hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo masagapurɨ.
5Ananaias asu Safaira yɨfɨmayafe
1Nindou mamɨ, ahandɨ ndürɨ Ananaias, ai ahandɨ nɨmorehɨ Safaira-dɨbo hɨfɨ bɨdɨfɨrɨ nindou ŋgorümbo kakɨfihɨmbo masabɨnando. 2Ai kakɨ ra ahambohünda bɨdɨfɨrɨ masɨhenda nɨmorehɨ ai-amboanɨ fɨfɨreandɨ. Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ yaŋgɨrɨ semündü hu hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo masagapurɨ.
3Asu Pita ai hoafɨyundowohü yahuya, “Ananaias, nɨmboe Satan ai sɨhafɨ hohoanɨmoambe nɨmarümbo Yifiafɨ Aboedɨ ranahambo wosɨhoaforɨ-randühɨ kakɨ hɨfɨ-hündɨ masowandɨfɨ ra bɨdɨfɨrɨ dɨbonapɨ-marowanda? 4Se hɨfɨ masawandɨ ra sɨhafɨ hohoanɨmo yaŋgorɨyo, asu kakɨ masowandɨfɨ ra se nɨnɨ-moatükunɨ refemboayafɨ ra sɨhafɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨyo. Ŋga asu nɨmboe se rasüŋgu-marowanda? Yɨhoefɨmbo-yopoanɨ wosɨhoafɨ hoafɨmayafɨ, ŋga Godɨmboyo wosɨhoafɨ hoafɨmayafɨ.”
5-6Pita ai hoafɨmayuwa Ananaias ai hɨhɨmborɨ-yuhündamboyu yɨfɨ pɨmayuwa akohoandɨ nɨmorɨ ai ahandɨ fi-nɨmoko ra hoearɨnambo hɨmondɨwurɨ sowarɨndümo homo dɨbonapɨmarüwurɨ. Ranɨyo nindou afɨndɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi yɨhɨmbomayei. 7Ahandɨ nɨmorehɨ ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra moai fɨfɨreandɨ, ranɨyo ŋgɨmɨ awa hohayamboyowane, ai asükai maho. 8Pita ai ranahambo düdureandühɨ yahuya, “Se hoafɨyafɨndɨrɨ, hɨfɨ-hündɨ kakɨ masowandɨfe ra ndearamboyowai?” mehuamboyo. Asu sɨmborɨ Safaira ai hoafɨyowohü yahoya, “Yɨnɨ, ra ndearɨyo,” mehoamboyu. 9Asu Pita ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Se nɨmboe sɨhafɨ nindowenihɨ-dɨbo Adükarɨndɨ Yifiafɨ ranahambo refe hoeifembo hoafɨ fɨmarɨnandɨfea? Hoeiro, nindou sɨhafɨ nindowenihambo hɨfɨkamarüwurɨ ranai yipurɨkɨmɨ anɨŋgomo. Asu sɨhambo amboanɨ ndowandümonɨnɨ ŋgomo hɨfɨ kandunɨnɨmboemo,” mehuamboyo. 10Hoafɨ nɨŋgoambe Safaira ai Pitandɨ yirɨkɨmɨ peyo yɨfɨmayo. Ranɨyo nindou akohoandɨ ranai sɨfomo hoeirunda yɨfɨmayowamboyo sowandümo homo ahandɨ nindowenihandɨ fikɨmɨ hɨfɨ kamarundɨ. 11Ranɨyo Kraisɨndɨ nendɨ-yei asu amurɨ bɨdɨfɨrɨ ranɨyei ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi yɨhɨmbomayei.
Hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramarundɨ
12Hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai nindou-yei mbusümo hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramarundɨ. Ranɨyo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ nindou ranai Godɨndɨ worambe Soromonɨndɨ Yibadɨ sei arɨhündɨ ranɨhü gugurɨmehindɨ. 13Nindou bɨdɨfɨrɨ ranai moai ai-babɨdɨmbo fandɨhindɨ, ŋga ai aheimbo ahɨnɨmayei. 14Ranɨyo nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ hamɨndɨ ranai Adükarɨmbo anɨhondümbo-rɨhindühɨ, asu weaŋgurühɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ manɨboadei aheifihɨ pamarɨhindɨ.
15Ranɨmbo-hündamboyo nindou ranai aŋgünümbɨ nendɨ fufurɨhümü-ndindürɨ hei nafɨ hohü fondɨwamɨ asu hoaparɨ foasɨhi hehi kurɨmarɨhindürɨ. Ai hohoanɨmo-yeihɨya, Pita ai ŋgu ŋgasündeandanɨ hüfɨhamɨndɨnambo ahandɨ hüfɨhamɨndɨhündɨ yifiafɨ ranai boakɨmbɨfoareanda sei hehi. 16Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ ŋgoafɨ adaburo ranɨhündambo nindou afɨndɨ ranai aŋgünümbɨ asu moaruwai nendɨ nɨmareimbɨ fufurɨhümü-ndindürɨ tükümehindɨ. Ranɨyo nindou muŋguambo ranai aboedɨmehindɨ.
Suda-yafe bogorɨ ai hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo yowanɨ mehomopurɨ
17Hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai ranɨ-moatükunɨ ra ramarunda Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ai Sadyusi-babɨdɨmbo ŋgɨnɨndɨ-memo. 18Ranɨyo ahamumbo kɨkɨhɨrɨpundümo mburumbo karabusambe hɨnɨŋgɨmarupurɨ. 19Ŋga asu nɨmbokoanɨ Adükarɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ai karabus worɨ yipurɨ ra sübüdɨmarɨhenda tükümefundɨ. Ranɨyo sünambeahɨndɨ nendɨ ranai hoafɨyuhü yahuya, 20“Ŋgomo Godɨndɨ worambe nɨŋgomombo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo sɨmborɨ hohoanɨmo ranahambo wataporɨmbo-ndundürɨ,” mehupurɨ. 21Ranɨyo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨ-yomo houmbo Godɨndɨ worɨna siambe hondü homo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yamundɨ-marundürɨ.
Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ ai ahandɨ wandafɨ-babɨdɨmbo tüküyafundühɨ-yomo Suda-yei kansɨr asu bogorɨ hondü ahamumbo gugurɨfe wataporɨmbo hoafɨmemo. Ranɨyo nindou bɨdɨfɨrɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo karabus worambeahɨndɨ sepurɨmɨndɨmbo koamarɨ-houpurɨ. 22Ŋga asu nindou ranai homo hɨmboyomondane, hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranai karabusɨ worambe moai nɨmarɨmo. Ranɨyo hɨhɨrɨyafu homo Suda-yei bogorɨ ranahamumbo hoafɨmemopurɨ. 23Ai homo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Karabus worɨ yipurɨ ra paru mburumbo karabus hɨfandɨru-rundeimbɨ ai yipurɨ hɨfandu manɨŋgomo. Ŋga asu yipurɨ sübüdɨhoehü hɨmboyefane, worɨ yaŋgɨrɨ mafondaro,” mehomo. 24Karabus worɨ hɨfandɨru-rundeimbɨ-yomondɨ bogorɨyu asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ-yomo ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo nünüŋgufemboyo yahomo houmbo afɨndɨ hohoanɨmo-memo.
25Nindou mamɨ ranai sünɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hɨmborɨyomo, nindou se karabusɨmarüpurɨ ranana Godɨndɨ worambe nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yamundundürühɨ mbanɨŋgomo,” mehu. 26Ranɨyo bogorɨ-mayu ranai ratüpurɨyomo-rundeimbɨ sepurɨmündü haya homo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ra masɨwapundümo. Ŋga asu nindou yamundɨmarundürɨ ranaheimboya, “Yɨhoefɨmbo nɨmoeinambo ndɨhümunɨmboyei,” yahomo houmbo moai nɨnɨ nünüŋgurüpurɨ.
Hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranai yɨhombokoate-kansɨrɨmbo Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmbo-marundɨ
27Karabus hɨfandɨrundeimbɨ nindou ranai sowapurɨndümo homo gugurɨyafu wataporɨmbo-marundɨ ranambe Suda-yei bogorɨ-yomondɨ hɨmboahü wagabe hɨnɨŋgɨmarupurɨ. Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ ai düdureapurühɨ yahuya, 28“Ro sɨhamumbo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo nindou ranahandɨ ndürɨ ranahambo wataporɨmbo yowanɨ masefɨ. Ŋga se wataporɨmbo marunda muŋguambo nindou Serusarem ŋgoafɨhü ranai sɨhamundɨ hoafɨ ra hɨmborɨmayei. Ran-ane se yɨhoefɨmboya, se-rurɨ nindou ranahambo hɨfokoamarüwurɨ yahomo houmbo papɨhoafarɨmunɨ,” mehomondamboyu. 29Asu Pita ai hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-babɨdɨmbo nɨŋgomombo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro Godɨndɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo süŋgundɨhumboyefɨ, ŋga ŋgɨrɨ hɨfɨ ndanɨhündambo nindou-yei hoafɨ ana süŋgundɨhundɨ. 30Se Sisasɨmbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ tɨkoründümo parüwurɨ mburümbo hɨfokoa-marüwurɨyosɨ. Ŋga sɨhefɨ amoao-yei God ranai yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ. 31God ai sünambe serümündɨ hafu ahandɨ warɨhondü waranɨ nindou sɨhefɨmbo aboedambofembo bogorɨmborirɨ hɨnɨŋgɨrira anüŋgu. Ahandɨ süŋgu anɨmbo muŋguambo Suda ai moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨ-ndɨhindühɨ aboedɨ hohoanɨmo süŋgundɨhinda ahei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbüsümbui. 32Ranɨ-moatükunɨ God ai ramareandɨ ra hoeirɨhu hoahu anɨhond-ane sefɨ wataporɨmborɨhu arɨhundɨ. Asu Yifiafɨ Aboedɨ ai-amboanɨ anɨhond-ane yaho arandɨ. Asu muŋguambo nindou dɨdɨyei Godɨndɨ hoafɨ süŋgurɨhinda ranaheimbo Yifiafɨ Aboedɨ sagadürɨ arandɨ,” mehu.
Gamarier ai kansɨrɨmboya hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo hɨnɨŋgɨrou-safɨndüpurɨ mehu
33Pita ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨmayuwa Suda-yei bogorɨ nindou ranai ŋgɨnɨndɨyomondühɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranahamumbo hɨfokoefepurɨmbo hohoanɨmo-memo. 34Ŋga gugurɨyafu wataporɨmbo-marundɨ ranambe ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamunde-randeimbɨ nindou Farisihündɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Gamarier ahambo ahɨnɨyei rɨhündeimbɨ manüŋgu. Ranɨyu hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranahamumbo gugurɨyafu wataporɨmbo-marundɨ ranambeahɨndɨ akɨdou tükümbeafundɨ mehu. 35Hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranai botɨyafu houmbo homondane Gamarier ai kansɨr ranahamumbo haofɨyupurühɨ yahuya, “Israer nindou se ranɨ-moatükunɨ ra hohoanɨmondɨmo hoeindundühɨ anɨmbo randundɨ mehupurɨ. 36Se Tadius tüküfi manüŋgu ra fɨfɨrundai. Ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Ro adükarɨ bogorɨ nindou-anahɨ,’ mehua 400 nindou ahambo süŋgumarurɨ. Ŋga ahambo gafman ai hɨfokoamarɨwura ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai fefondühɨ ahamundɨ ratüpurɨ ra hɨnɨŋgɨmarundɨ. 37Asükai süŋgunambo gafman ai ndürɨ semɨndambe Garirihündɨ nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Sudas amboanɨ gafmanɨ-babɨdɨ yifiarɨmbo nindou bɨdɨfɨrɨ masepurɨmündu. Ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ masepurɨmündu, ŋga ahambo hɨfokoa-marɨwuramboyo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai mafefoundɨ. 38Ranɨmboane ro haponda sɨhamumbo hoafehapurɨ, Se nindou ndanahamumbo nɨnɨ nünüŋgu-fepurɨpoanɨ. Ranɨ-moatükunɨ ai rawarundɨ ra hɨfɨ ndanɨhündambo nindou-yomondɨ ratüpurayo ana, ŋgɨrɨ aboedɨndo. 39Asu ranɨ-moatükunɨ ra Godɨndɨ-mayoayo ana, se ŋgɨrɨ yowanɨ mbɨsɨmo kɨkɨhɨ-ndüpurɨndümo. Rawarundɨ ana, se God-babɨdɨmbo-anemo yifiar-ayomo,” mehuamboemo.
40Suda-yafe bogorɨ ranai Gamarierɨndɨ hoafɨ süŋgurundühɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo mɨŋgɨyomo hürɨhoupura mahomondamboyo buburupurɨ mburumbo moanɨ koarɨhoupurühɨ yahomoya, “Se yowanɨ nɨmorehɨ nindowenihɨmbo Sisasɨndɨ ndürɨ ranahambo wataporɨmbo-yondürɨpoanɨ,” mehomopurɨ.
41Ranɨyo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ranai hɨhɨf-hɨhɨfɨ kapeihɨ mahomo. Sapo God ai ahamumbo Sisasɨndɨ süŋguna tɨŋɨrɨfo masagapurɨ ranɨmbo. 42Ranɨyo muŋguambo si Godɨndɨ worambe asu nindou-yei worambe homo aboedɨ hoafɨ yamundɨ-rundürühɨ nindou ranaheimboya, Sisas Krais ranana God ai ahandɨ nendambo aboedambo-fendürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨ-marir-ani, mehomo.
6Hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨmbo fehefembo nindou 7 kafoaru hɨnɨŋgɨmarupurɨ
1Ranɨ-sɨmboanɨ süŋgurɨhindeimbɨ ranai afɨndɨ hamɨndɨ tükümehindɨ. Ranɨyo asu süŋgurundeimbɨ Grik hoafɨ hoafümbɨ ai Aram hoafɨ hoafümbɨ ranahamumbo ŋgɨnɨndɨmarundürɨ. Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Muŋguambo si sehündɨ nindou sesɨkoate-yeimbɨ ranaheimbo farɨhehindürɨ arɨhündɨ, ŋga nɨmorehɨ kai rohündɨ ranaheimbo ana moai farɨhehindürɨ rɨhündɨ,” mehomo. 2Ranɨyo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ 12 ranai muŋguambo süŋgurɨhindeimbɨ mborai yahomo hürɨhoundürɨ houmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Asu ro Godɨndɨ hoafɨ bokarɨhefe ra hɨnɨŋgɨfe hefe sesɨ yimbufe ana, aboedɨ hamɨndɨyopoanɨ. 3Ranɨmboane wandafɨ mamɨ se sɨheiambeahɨndɨ nindou 7 ndofe fɨfɨrɨfe hohoanɨmo asu Yifiafɨ Aboedɨ ahamundɨ fiambe nɨmarɨpureimbɨ kaboadu hɨnɨŋgɨndüpurɨ. Rananɨmbo sɨhɨrɨ ranɨ ratüpurɨ ra hɨfandɨmbo ahamumbo hɨnɨŋgɨndɨhu-purɨmboane. 4Rananɨmbo asu ro nindoumbo Godɨndɨ hoafɨ yamundɨfe asu dɨdɨbafɨfe ra randɨhumboane,” mehomo.
5Muŋguambo nindou ranai ranɨ hohoanɨmo ranahambo yifirɨmayei. Ranɨyo Stifen ŋgɨnɨndɨ anɨhondümbore haya Yifiafɨ Aboedɨ ahandɨ fiambe adükarɨ nɨmaroweimbɨyu, Firip, Prokorus, Nikanor, Timon, Parmenas asu Nikoras Suda-yafe ndɨfohündɨ ahei rotu süŋgureandeimbɨyu. 6Nindou ranahamumbo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomondɨ hɨmboahü hɨnɨŋgɨmarupurɨ. Ranɨyo ranɨ ratüpurɨ ra refembohünda kafoefe hɨnɨŋgɨfembo ahamundɨwamɨ warɨ nandu houmbo dɨdɨbafɨmefundɨ. 7Ranɨyo Godɨndɨ hoafɨ ranai muŋguambo hɨfɨ hoahoaŋgohü Serusaremɨhü nindou süŋgurɨhindeimbɨ ranai adükarɨ tükümehindɨ. Ranɨyo asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ afɨndɨ ranai hoafɨ ra hɨmborɨyomondühɨ anɨhondümbo-marundɨ.
Suda ai Stifenɨmbo papɨ-hoafɨmarurɨ
8Stifenɨmbo God ai aboedɨ-aboedɨrirühɨ ŋgɨnɨndɨ masagadowa nɨmorehɨ nindowenihɨyei mbusümo hepünɨfeimbɨ moatükunɨ yare marandɨ. 9Asu Suda-yafe rotu, moanɨ ratüpurambeahɨndɨ aboedambomehindɨ sei arɨhündɨ ranambeahɨndɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ranai tüküyafu Stifen babɨdɨmbo hoafɨnambo sɨmborɨ hoafɨ-memo. Aiana Sairini, Areksandria ŋgoafɨ asu Sisiria, Esia profens hündɨ-yomo. 10Ŋga asu Yifiafɨ Aboedɨ ranai Stifenɨmbo farɨherühɨ ahandɨ hoafɨ ranai ŋgɨnɨndɨyo haya ndorɨhoeimbɨ-mayoa moai ai-babɨdɨmbo hoafɨnambo sɨmborɨ-sɨmborɨ-yomo.
11Ranɨyomo nindou bɨdɨfɨrambo dɨbo hüti-hüti-marüpurɨ ho hoafɨyowohüya, “Ro hɨmborɨyefanɨ Stifen ai Moses asu Godɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨmayu,” yahombo. 12Ramehomo-ndamboyo Suda-yafe boboagorɨ, ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ asu nindou muŋguambo aheimbo ŋgusüfoambe moaruwai-marandürɨ. Ranɨyo homo Stifenɨmbo kɨkɨhɨrundümo houmbo Suda-yafe boboagorɨ-yomondɨ fandɨfe hoafɨ fɨfɨrɨfe ranambe sowaründümo mahɨfomo. 13Ranɨyo nindou bɨdɨfɨrɨ sowapurɨndümo hɨnɨŋgɨmarupurɨ tɨkefehefe Stifenɨmbo wosɨhoaforɨyuhüya, “Nindou ndanai ana Godɨndɨ worɨ asu Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo tɨrɨfoefe hoafɨmayu. 14Ro hɨmborɨyefanɨ ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Sisas Nasaretɨhündɨ ai worɨ nda bɨrɨboade mbunda asu Mosesɨndɨ hohoanɨmo horombo sɨhefɨmbo masendɨ ra ŋgorü-süŋgundeambui,’ mehu,” mehomo. 15Muŋguambo nindou hoafɨ fɨfɨrɨfembo gugurɨmefundɨ ranai Stifenɨndɨ ŋgusümboarambe hoeirundane, ahandɨ ŋgusümboarɨ ranai sünambeahɨndɨ nendɨ-yomondɨ ŋgusümboarɨ nahuraimayo.
7Stifen ai kansɨrɨmbo hoafɨ bokarɨmarɨhendɨ
1Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ranai Stifenɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Ndanɨ-moatükunɨ wataporɨmbo-arundɨ ra anɨhondüyo?” mehuamboyo. 2Asu sɨmborɨ Stifen ai hoafɨyuhü yahuya, “Amoŋgo mam-anemo asu ape mam-anemo, awi se wandɨ hoafɨ hɨmborɨ-yomo. Sɨhefɨ amoao Abraham ai Haran ŋgoafɨnambo hokoate Mesopotemia hɨfɨhü nüŋguambe Adükarɨ God Ŋgɨnɨndeimbɨ ranai ahambo-o tükümefiyu. 3Ranɨyo God ai hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hɨfɨ asu fikɨmɨnɨndɨ hɨnɨŋgɨndo hawa ŋgorü hɨfɨ ro nafuindahanɨ ranɨnambo ŋgafɨ,” mehundo. 4Ranɨyo Abraham ai Kardia hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya hu Haran ŋgoafɨhü manüŋgu. Asu ahandɨ afɨndɨ ai yɨfɨmayuamboyo God ai koamarɨheira haponda se anɨŋgomo ndanɨhü hɨhɨrɨfi sünɨ manüŋgu. 5God ai moai Abrahamɨmbo hɨfɨ ra akɨdou-amboanɨ kɨkɨreando. Ŋga Abraham ai nɨmorɨkoate-yuambe God ai hoafɨyuhüya, “Hɨfɨ nda ndahanɨnanɨ sɨhafɨ nɨmorɨ asu ahuirɨhoandɨ ahei hɨfɨndɨmboe,” mehundo. 6God ai Abrahamɨmbo ndare hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ ahuirɨhoandɨ ranai hɨfɨkoate-ndei hehimbo ŋgorü nindou-yei hɨfɨhü ŋgei nɨmboeimboyei. Rananɨmbo nindou ranɨ hɨfɨhündɨ ranai 400 hɨmbanɨ aheimbo moanɨ ratüpurɨyei rɨhündeimbɨmbo ndɨhindürühɨ moaruwaimbo-ndɨhindürɨmboyei. 7Ŋga asu süŋgunambo ana nindou dɨdɨyei aheimbo moanɨ ratüpurɨyei rɨhündeimbɨmbo-arɨhindürɨ ranaheimbo tɨŋɨrɨfo ndahandürɨmboyahɨ. Asu süŋgunambo ahei nɨmorɨ ai ranɨ hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨndɨhi hehi ndühɨ dɨdei wambo ŋgusüfo pandɨhindɨrɨmboyei. 8Fihoearɨ kefe tɨrɨhefe hohoanɨmo ra God ai Abraham-dɨbo hoafɨ fɨramündɨ masɨhendɨ. Ranɨyo süŋgunambo Abraham ai ahandɨ nɨmorɨ Aisakɨmbo 8 siyuambe fihoearɨ kari tɨrɨmarɨherü. Aisak amboanɨ ahandɨ nɨmorɨ Sekopɨmbo hoearɨ kari tɨrɨmarɨherü, asu Sekop amboanɨ ahandɨ nɨmorɨ 12 sɨhefɨ amoao mamɨ ahamumbo ramareapurɨ.
9-10Sekopɨndɨ nɨmorɨ apodoho mamɨ-memo ranai ahamundɨ akɨdɨ Sosepɨmbo yɨboaruko-rüwurühɨ-yomo Isipɨnambo moanɨ ratüpurɨyo randeimbɨ nindoumbo-fembo nindou-yomondɨ warɨhümarüwurɨ. Ŋga God ai, ai-dɨbofihɨ ahandɨ tɨŋɨrɨfo ranambeahɨndɨ aboedambomarirɨ. God ai Sosepɨmbo ndorɨhoeimbɨ fɨfɨrɨfe masagado ranɨmbo ahandɨ adükarɨ bogorɨ ranai ahɨnɨrürühɨ hohoanɨmoyundo marandɨ. Ranɨmboyo Isip-yafe adükarɨ bogorɨ ranai gafmanɨ-yomondɨ adükarɨ bogorɨmbomarira ahandɨ worambe muŋgu-moatükunɨ eŋgoro ra hɨfandɨmarandɨ.
11Ranɨyo süŋgunambo Isip asu Kenan hɨfɨhü yahɨmo afɨndɨ tüküfehü nümbürɨhündɨ sesɨ yapataparɨyohü sesɨkoate-yeihɨ wembo afɨndɨ tükümefeyo. Ranɨyo Sekopɨndɨ nɨmorɨ sɨhefɨ amoao mamɨ ranai sesɨkoate-memo. 12Ŋga asu Sekop ai Isipɨhü wit eŋgoro hoafɨ hɨmborɨyu haya ahandɨ nɨmorɨ sɨhefɨ amoao mamɨ ra weaŋgurühɨ hondü koamarɨhepurɨ. 13Asükai hɨhɨrɨyafu mahomondamboyo Sosep ai ahandɨ amoŋgo mamɨmbo ro Sosep-anahɨ mehua asu Isip-yafe adükarɨ bogorɨ ranai Sosepɨndɨ amoŋgo mamɨ ra fɨfɨrɨmareapurɨ. 14Ranɨyo Sosep ai ahandɨ afɨndɨ Sekop asu fikɨmɨnɨndɨ 75 nɨmorehɨ nindowenihɨ ra semɨndɨndürɨ Isipɨnambo hombohünda nindou koamarɨhepurɨ. 15Ranɨyo Sekop ai ahandɨ nɨmorɨ-babɨdɨmbo homo Isipɨhü nɨŋgomombo sɨhefɨ amoao mamɨ ra ranɨhü muŋgu yɨfɨsafɨmemo. 16Ranɨyo asu ahamundɨ fi-nɨmoko ra Sekem ŋgoafɨnambo sowapurɨndümo mahɨfomo hɨfɨ-kefepurɨmbohünda. Sapo Sekem ŋgoafɨhü horombo Abraham ai Hamorɨndɨ nɨmorɨ-yomondɨ-mayo yɨfɨ samboefembo hɨfɨ kakɨnambo pemɨmayu ranambe samboefe-purɨmbohünda.
17Horombo God ai Abraham-dɨbo hoafɨ fɨramündɨ masɨhendɨ ra asu anɨhondü tüküfehü Israerɨhündɨ nindou Isipɨhü anɨmboei ranai afɨndɨ safɨ tükümehindɨ. 18Asükai süŋgunambo nindou mamɨ Sosepɨmbo fɨfɨrɨfikoate ai adükarɨ bogorɨmbofi tüküfi haya Isip hɨfandɨmarandɨ. 19Ranɨyo süŋgudɨdɨ adükarɨ bogorɨ-mayu ranai sɨhefɨ amoao mamɨmbo wosɨhoaforɨ-randürühɨ aheimbo moaruwaimbo-mareandürɨ. Ranɨyo ahei nɨmorɨ ra yɨfɨsafɨmbeyeia yahuhaya moanambühɨ hɨnɨŋgɨfendürɨmbo hütihoafɨmarandürɨ. 20Ranɨ-sɨmboanɨyo Mosesɨmbo hondɨ ai wakɨmarɨmɨndoa aboedɨ hɨmbomayua asu God ai ahambo hohoanɨmo-mayundo. Ranɨyo Mosesɨmbo ahandɨ afɨndandɨ worambe ŋgɨmɨ amoamo hɨfandɨmarɨhorɨ. 21Asu Mosesɨmbo moanambühɨ masɨhehoramboyo Isip-yei adükarɨ bogorɨndɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ ai serɨmɨndɨ haya ahandɨ nɨmorɨmbore moaŋguimarɨrɨ. 22Ranɨyo Isipɨhündɨ ranai Mosesɨmbo ahei muŋguambo hohoanɨmo aboedɨ ra yamundɨmarɨhorɨ. Asu ai ŋgɨnɨndɨ nindouyu haya muŋgu-moatükunɨ ai hoafɨyuhü yare marandɨ.
23Moses ai 40 hɨmbanɨyu haya ahandɨ nendɨ Israer aheimbo ho hoeifendürɨmbo hohoanɨmo-mayu. 24Moses ai huane Isipɨhündɨ nindou mamɨ ai Israerɨhündambo moaruwaimbomarirɨ. Ranɨyo Israerɨhündɨ-mayu ranahambo hoarehɨrümündɨ haya Isɨpɨhündɨ-mayu ranahmbo buburürɨ hɨfokoamarirɨ. 25Moses ai ahandɨ nendambo hohoanɨmoyuhüya, God ai wandɨ warɨ süŋgu afarɨhendürɨ ra fɨfɨrɨmbɨrɨhi-ndamboane mehu, ŋga ai moai fɨfɨrɨhindɨ. 26Ŋgorü sinambo asükai huane Israerɨhündɨ yimbu ranai yifiarɨ-mayafandamboyu kɨkɨfepɨrɨmbo mehu. Ranɨyu hoafɨyupɨrühɨ yahuya, ‘Se nɨmboe sɨmborɨ buburürɨ-ayafandɨ, ŋga se-ana apodoho-anafanɨ,’ mehupɨrɨ. 27Ranɨyu nindou ŋgorü, ŋgorü-dɨbo yifiarɨ botɨmareandɨ ranai Mosesɨmbo nɨnindirɨ pirirühɨ yahundoya, ‘Düdi sɨhambo yɨhoefɨ bogorɨmbore asu nindou yɨboboferambore hɨnɨŋgɨmareanɨna? 28Se hamanɨ Isipɨhündɨ hɨfokoamarɨworɨ nou asu wambo hɨfokoa-mandowandɨrɨyo?’ mehuamboyu. 29Moses ai ranɨ hoafɨ hɨmborɨyu haya Isip hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya hu Midian hɨfɨhü manüŋgu. Ai ranɨhü nüŋgumbo süŋguna nindouwenihɨ nɨmorɨ yimbu kamareapɨrɨ.
30Asu 40 hɨmbanɨ howane süŋgunambo sünambeahɨndɨ nendɨ ranai Mosesɨmbo-so nɨmɨ-wohɨ furɨkoate-reandühɨ Sainai wafukɨmɨ nɨmɨwamɨ hai imami ambere tükümefiyu. 31-32Moses ai ranɨ-moatükunɨ ra hoeire haya hepünɨfi afɨndɨ hohoanɨmoyuhü akɨmɨ türüfoefe hoeifembo mahu. Ranɨyo Adükarɨ ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Ro sɨhafɨ amoao mamɨ, Abraham, Aisak, Sekop ahamundɨ God-anahɨ,’ mehuamboyu Moses ai hɨhamɨndarɨyuhü hoeifembo yɨhɨmbomayu. 33Adükarɨ ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Sɨhafɨ yirɨ hoearɨ ra safurɨhoefɨ ŋga, se hɨfɨ haponda anɨmbafɨ ndanana wandɨ yaŋgɨr-ane. 34Wandɨ Israer nindou ranaheimbo Isipɨhü nɨne moaruwai moatükunɨ ramarɨhindɨ ra hoeirɨheandɨ. Asu ro ahei aranɨ ra hɨmborɨya heheamboyahɨ Isipɨyei warambeahɨndɨ aboedambo-fendürɨmbo makosahɨ. Ranɨmboane haponda Moses sɨhambo asükai Isipɨnambo koandɨheheanɨna ŋgamboyafɨ,’ mehu.
35Moses mamɨ ranahamboyo weaŋgurühɨ Israerɨhündɨ yimbu ai hoafɨyafɨnandowohüya, ‘Düdi sɨhambo bogorɨmbo-mareanɨnɨ asu hoafɨ hɨmborɨyohü yɨboboferambo mareanɨna?’ masafɨnando. Asu mamɨ aiyu God ai sünambeahɨndɨ nend nɨmɨwamɨ hai imamiambe tükümefiyu ahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo ahambo bogorɨmbofe asu Israerɨmbo aboedambofembo koamarɨherü. 36Moses ai Israerɨhündɨ nindou ranaheimbo Isipɨhündɨ semündündürɨ mahu. Ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ Isipɨhü asu Hambur sɨrɨwara ranɨhü rareandühɨ 40 hɨmbanɨ nɨmɨwohɨ furɨkoate-reandühɨ manɨboadei. 37Moses mamɨ ranaiyu Israer nindoumbo hoafɨyundürühɨ yahuya, ‘God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ro nahurai seambeahɨndɨ ndagadürɨmbui’ mehundürɨ. 38Moses mamɨ ranaiyu Israer-babɨdɨmbo nɨmɨwohɨ furɨkoate-reandühɨ gugurɨyahi mamarei. Asu ahamboyu Sainai wafuambe sünambeahɨndɨ nendɨ ai hoafɨmayundo. Ai Godɨndɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo sairandeimbɨ ra semündü haya sɨhefɨmbo masendɨ.
39Ŋga sɨhefɨ amoao mamɨ ranai moai Mosesɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei. Ai ahandɨ hoafɨ sahümündi pirɨhi hehi asükai Isipɨnambo hombo hohoanɨmomayei. 40Ai Aronɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, ‘Moses ai yɨhoefɨmbo Isipɨhündɨ semündümunɨ masüfu, ŋga ahambo nɨnɨ-moatükunɨyo tükümefeyo ra ro moai fɨfɨrɨhundɨ. Ranɨmbo anɨmbo se god mamɨ nafɨndandanɨ ai yɨhoefɨmbo aboedɨ nafɨ semündɨmunɨ mbɨhuwamboane,’ masei. 41Ranɨyo nindou-mayei ranai tɨkai god burmakau nɨmorɨ nahurai nafɨrühü mburɨhü sesɨ sɨhehindühɨ warɨnambo hüti nafɨyoweimbɨ tɨkai god ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei. 42Ranɨmboyo God ai aheimbo daboadɨ hɨhɨrɨ-mareandüra ai hüfɨhamɨndɨ, amoamo, mupui ranahambo hohoanɨmomayei. Sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ bukambe mapenɨŋgo süŋgu. God yahuya,
“Israer, se nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ 40 hɨmbanɨ manɨmboei
ra moai wambohünda sesɨ sɨhehindɨ.
43Se ser worɨmbombo sahümündi mahei ra wambo-hündambo-yopoanɨ,
ŋga tɨkai god Morek asu
Refan ranɨ god sɨsamɨ mupuiyo nafɨrühü mburɨhü hohoanɨmoyei marɨhündɨ.
Ranɨmbo-hündambo anɨmbo ndühɨndambo koandɨhe-heandüranɨ
Babiron hɨfɨnambo ŋgeimboyei,” Amos 5:25-27
mehu.
44Nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ nɨmboeiambe worɨmbombo ser ra ai-babɨdɨmbo meŋgoro ranambeyo God ai sɨhefɨ amoao mamɨmbo hoafɨyu marandɨ. Ser ranɨnambo worɨmbombo hohoanɨmo ra God ai Mosesɨmbo hoafɨmayu-ndowamboyo ahandɨ hohoanɨmo-mayu süŋguru worɨmbomarundɨ. 45Asükai süŋgunambo amoao mamɨ ranahei nɨmorɨ ranai ser ra sahümündi hehi Sosua-babɨdɨmbo ŋgorü nindou-yei hɨfɨ kosemɨndɨmbo mahei. Sɨhefɨ amoao mamɨ ranai tükümehindamboyu God ai ahei hɨmboarühɨ ŋgorü nindou ranaheimbo hemafoareandürɨ. Ranɨyo ser ranɨnambo worɨmborühü hɨnɨŋgɨrɨhinda nɨŋgo hombo adükarɨ bogorɨ Defit nüŋguambe tükümefeyo. 46Sapo Defit, God ai ahambo hɨhɨf-hɨhɨfɨyundo-randeimbɨ-mayu ranai dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, ‘Se yɨnɨ mbɨsafanɨ, ro Sekopɨndɨ God sɨhambo aboedɨ worɨ worɨmbondɨha,’ mehundo. 47Ŋga Soromonɨyu Godɨndɨ worɨ ra worɨmbomarandɨ. 48Ŋga God Nɨmoamo Hondü ranai ana moai worɨ nindou worɨmbo-rundeimbɨ ranambe nɨmaru, sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai hoafɨmayu süŋgu. 49God ai hoafɨyuhü yahuya,
‘Sünü ana wandɨ nɨmarɨmbo muŋgu-moatüknɨ hɨfandɨmbo fond-ane,
asu hɨfɨ ana wandɨ yitɨŋarɨ pühɨyo nɨmarɨmboane.
Asu se wambohünda nɨnɨ-moatükunɨ worɨ worɨmbo-mandundɨyo?
Asu ro fi hefe nɨmarɨ fondɨmbo ra hohoanɨmoyahai?
50Sapo se fɨfɨrɨ-ndɨhindɨ ro wandɨ warɨnamboyo muŋgu-moatükunɨ ra nafɨmarɨhandɨ,’ Aisaia 66:1-2
Adükarɨ ra mehu,” mehu.
51Stifen ai kansɨrɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sɨhamundɨ hohoanɨmo ana anɨhondümbofekoate nindou-yei nahurai tapɨhamɨyomboane. Se-ana hɨmboambekoate-yomondühɨ moai Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨ-yomo rundɨ. Ranɨmboane se Yifiafɨ Aboedɨndɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-ayomo sɨhamundɨ amoaomamɨ ramefundɨ nou. 52Sɨhamundɨ amoao ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ horombo hondü manɨŋgomonda hɨfokoefepurɨmbo mehomo. Ranai horombo hondü hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Süŋgunambo nindou mamɨ Mbumundɨ Hohoanɨmo-yurandeimbɨ tükündüfimbui,’ mehomo, ŋga sɨhamundɨ amoao ai hɨfokoamarüpurɨ. Asu se haponda ranahambo daboadɨ hɨhɨrundühɨ hɨfokoamarüwurɨ. 53Se Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo God ai sünambeahɨndɨ nendandɨ süŋgu masagado ra masahümündiyosɨ, ŋga se moai süŋgurɨhindɨ,” mehu.
Stifenɨmbo nɨmoeinambo hɨfokoamarüwurɨ
54Kansɨrɨ-memo ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo Stifenɨmbo ŋgɨnɨndɨrurühɨ yahafɨ hɨtɨmarundɨ. 55Ŋga Yifiafɨ Aboedɨ ranai Stifenɨndɨ fiambe farɨfehüyo sünambe hɨmbomayu hafu. Ranɨyo ai Godɨndɨ hɨmboa-mupuimbo-randeimbɨ si ra hoeireandane, asu Sisas ai ahandɨ warɨhondü waranɨ manüŋgu. 56Asu Stifen ai hoafɨyuhü yahuya, “Hɨmborɨyomo! Ro hoeirɨheanda sünü ai bureandühɨyo Nindou Hondü ranai Godɨndɨ warɨ hondü waranɨ manüŋgu,” mehu.
57Ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo, hɨmbo tühɨfo warɨnambo kɨkɨru papɨründümo mburu puküna hoafɨ karɨhoemo houmbo pɨpɨyomo homo Stifenɨmbo kɨkɨhɨmaründümo. 58Ranɨyo ŋgoaf-ambeahɨndɨ moanambühɨ sowaründümo homo hɨfokoefimbo yahomo houmbo nɨmoeinambo hüfütimarurɨ. Nindou horombo ahambo papɨ-hoafɨmarurɨ ranai ahamundɨ warɨ hoandarɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra yimündɨndümo nindou mamɨ hoarɨfɨ ahandɨ ndürɨ Sor ahandɨ yirɨkɨmɨ kurɨmarundɨ. 59Stifenɨmbo nɨmoeinambo hüfütirüwurambe dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, “Adükarɨ Sisas, se wandɨ yifiafɨ ndowandɨfɨ,” mehu. 60Ai piyu yimɨndoho yimbunambo nɨmarümbo puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Adükarɨ se yowanɨ ahamumbo moaruwai hohoanɨmo ndanɨmbohünda
8tɨŋɨrɨfo segupurɨpoanɨ,” yahu mbura yɨfɨmayu. 1Stifenɨmbo hɨfokoamarüwurɨ ra Sor ai aboed-ane, mehu.
Sor ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo moaruwaimbo mareandürɨ
Ranɨ-sɨmboanɨ muŋguambo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Serusaremɨhü manɨboadei ranaheimbo pɨyei hehi moaruwaimbo marɨhindüra Sudia asu Samaria-yafe hɨfɨna bukürümayei. Ŋga hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai yaŋgɨrɨ Serusaremɨhü manɨŋgomo. 2Anɨhondümbo-rundeimbɨ nindou bɨdɨfɨrɨ Godɨndɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgurundeimbɨ ai Stifenɨmbo pukünambo aranɨhoafɨrurɨ mburu hɨfɨ-kamarüwurɨ. 3Ranɨyo asu Sor ai anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ-yafe hohoanɨmo moaruwaimbo-reandürühɨ hu worɨnɨ-worɨnɨyuhü worambeahɨndɨ nɨmorehɨ nindouwenihɨ kifi hüramündɨndürɨ hu karabusambe hɨnɨŋgɨreandürɨ marandɨ.
Firip ai Sameria ŋgoafɨhü aboedɨ hoafɨ bokamarɨhendɨ
4Anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai muŋguambo ŋgoafɨ bukürümayei ranɨhü aboedɨ hoafɨ bokarɨhoemo marundɨ. 5Ranɨyo asu Firip ai Sameria-yafe adükarɨ ŋgoafɨna hanü Sisasɨmbo ai Krais-ani yahu wataporɨmbo-marandɨ. 6Ranɨyo asu nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyeihɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda hoeirɨhindühɨ ahandɨ hoafɨ wudɨpoaporɨhi hɨmborɨmayei. 7Nindou ranahei fiambe moaruwai nendɨ mamarondürɨyosɨ, ŋga Firip ai hemafoareandüra wurünɨyombo gorefoendühɨ nindou ranaheimbo hɨnɨŋgɨmarɨhindürɨ. Asu nindou afɨndɨ yirɨ warɨ nɨmokoyeimbɨ tɨŋarɨ moaruwaimbü ranai-amboanɨ aboedɨmayei. 8Ranɨyo asu nindou afɨndɨ ranai ranɨ ŋgoafɨhü afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-mayei.
9-10Ŋga nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Saimon ranɨ ŋgoafɨhü manüŋgu. Ai hɨmoarokora randeimbɨyu, ranɨyo asu Samariahündɨ ai hepünɨmehindɨ. Saimon ai hoafɨyu randühɨya, “Ro adükar-anahɨ,” yahu marandamboyei, amoŋgohoandɨ asu akohoandɨ muŋguambo ahandɨ hoafɨ wudɨpoaporɨhi hɨmborɨmayei. Nindou ranai hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou ra ŋgɨnɨndeimb-ani asu ŋgɨnɨndɨ ra Godɨndɨ nahurai adükar-ane,” sei marɨhündɨ. 11Asu Saimon ai afɨndɨmbo ŋgoŋgoanɨ hoafɨ yare maranda hepünahindühɨ ahandɨ süŋguyahi marɨhündɨ. 12Ŋga Firip ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ asu Sisas Kraisɨndɨ aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbo maranda nɨmorehɨ nindouwenihɨ ranai Firipɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyeihɨ hundürümayei. 13Saimon amboa Godɨndɨ hoafɨ anɨhondümbo-mareanda ahambo hundürümarüra asu Firip-dɨbo manüŋgu. Ai hoeireandane, Firip ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareanda, asu ai afɨndɨ hohoanɨmo-mayu.
14Ŋga asu ranɨyomo hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ Serusaremɨhü manɨŋgomo ai hoafɨ hɨmborɨyomondane, Sameriahündɨ ai Godɨndɨ hoafɨ anɨhondümbo-marɨhindɨ. Ranɨyo Pita asu Son aheimbo sowana koamarɨ-haupɨra mahanɨfanɨ. 15Ai tüküyafɨne anɨhondümbo-rɨhindembɨ-mayei, ranaheimbo-hündambo Godɨmbo dɨdɨbafɨ-yafɨneandühɨ safanɨya, “Sɨhafɨ Yifiafɨ Aboedɨ aheimbo dabadürɨ,” masafanɨ. 16Nindou ranai Sisasɨndɨ ndürɨnambo yaŋgɨrɨyei hundürümayei. Ŋga awi moai ranɨ sɨmbonɨ Yifiafɨ Aboedɨ ai aheiwamɨ koso. 17Ŋga asu süŋgunambo hoafɨ sowandɨfanɨ hafanɨ-rɨnandeimbɨ ai ahafandɨ warɨ aheiwamɨ nandɨne mburɨnambo, dɨdɨbafɨ-mefɨneanda, Yifiafɨ Aboedɨ ranai aheiwamɨ makoso.
18Saimon ai hoeireapɨrane hoafɨ sowandɨfanɨ hafanɨ-rɨnandeimbɨ ai ahafandɨ warɨ aheiwamɨ manandɨneanda, Yifiafɨ Aboedɨ ahei wamɨ makoso. Ranɨyu asu Saimon ai kakɨ semündü-haya, ahafanɨmbo sowana hu hoafɨyupɨrɨhü yahuya, 19“Ŋgɨnɨndɨ ra wambo amboa seneandɨrɨ, rananɨmbo asu ro-amboa wandɨ warɨ nindou ranaheiwamɨ nandɨheandanɨ, Yifiafɨ Aboedɨ aheiwamɨ mbɨkoso-amboane,” mehu. 20Ŋga Pita ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨ-moatükunɨ God ai moanɨ asendɨ ra, asu se nɨmboe kakɨnambo pemɨmbo hohoanɨmoayafa? Ranana se sɨhafɨ kakɨ ranɨ bɨtapɨndo yɨfɨndamboyafɨ. 21Se ŋgɨrɨ Godɨndɨ-mayo ratüpurɨ ndanambe keboawandɨ. Nɨmboe sapo sɨhafɨ hohoanɨmo ra Godɨndɨ hɨmboahü aboedɨyopoanɨ, ŋga moaruwai-ane. 22Ŋga ranɨmboane se dɨdɨboadɨndo hohoanɨmondafühɨ anɨmbo, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo randühɨndo hɨnɨŋgɨndowandɨ. Asu se Adükarɨmbo dɨdɨbafɨndafoando rananɨmbo ai sɨhafɨ ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbüsümbui. 23Ro fɨfɨrɨheandɨ, se-ana hohoaŋɨ afɨndeimbanafɨ asu sɨhafɨ ŋgusüfoambe moaruwai ranɨ hohoanɨmo ran-ane nɨmarɨrɨnɨmbo hɨfandaranɨnɨ,” mehu. 24Saimon ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se wambo farɨhefembohündambo Adükarɨmbo dɨdɨbafɨ-ndafoandanɨ anɨmbo, asu rananɨ moatükunɨ se hoafɨmayafɨ ra ŋgɨrɨ tükündɨfeyo,” mehu.
25Asu Pita weimbo Son ai nɨnɨ-moatükunɨ Adükarɨ ai ramareandɨ ra ai hoafɨyafɨnandürɨ mburɨnambo, asükai Serusaremɨnambo hɨhɨrɨyafɨne mahahüfanɨ. Nafɨnambo hahüfandühɨ, Samaria-yafeihɨ muŋgua ŋgoafɨ adaburo ranaheimbo Adükarɨndɨ hoafɨ ra bokamarɨheneandürɨ.
Firip ai Itiopia-hündambo aboedɨ hoafɨ bokamarɨhendɨ
26Sünambeahɨndɨ nendɨ mamɨ ai Firipɨmbo Serusaremɨhü hoafɨyuhü yahuya “Botɨyafo, gebü Gasa ŋgoafɨnambo nindou ŋgoafɨ naŋgokoateyo nafɨ gadɨfɨ,” mehu. 27Ranɨyu asu Firip ai botɨfi yaha hanühɨ ranɨ nafɨhü Itiopiahündɨ mamɨ hoeimarirɨ. Nindou ra Itiopia-yafe adükarɨ bogorɨ nɨmorehɨ Kandas ahandɨ kakɨ hɨfandɨrandeimbɨ bogorɨyu. Nindou ranai tɨmoefɨ karɨwurimb-ani. Ai rotumbo-hündambo Serusaremɨnambo mahafu. 28Asükai ahandɨ karisambe ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi mahu. Karisambe huhü Aisaia Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ ai bukambe sürü papɨmarandɨ ra nafɨna hübudümara hu. 29Ranɨyo Yifiafɨ Aboedɨ ai Firipɨmbo hoafɨyohü yahoya, “Akɨmɨ ŋgafɨ karisɨ-kɨmɨ nɨmbafɨ,” meho.
30Ranɨyu Firip ai pɨpɨyu hu, karisɨ fikɨmɨ-fiyuane, nindou ranai buk Aisaia sürü papɨmarandɨ ra ritimɨmaranda hɨmborɨyu haya düdufihɨ yahuya, “Hoafɨ se ritimɨmarandɨ ra awi fɨfɨrohawambo wamboyafɨ?” mehuamboyu. 31Asu ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou wambo hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ fɨfɨrɨfe hoafɨkoate-ayu ana, ro ŋgɨrɨ aboedɨ fɨfɨrɨndɨheandɨ. Ŋga se mborai sɨhüfɨ, fareafo, ro-dɨbo karisambe nɨmandembo,” mehundo.
32Nindou buk hoeimareandɨ ranai ndare hoafɨyohü yahoya,
“Ahambo sipsip hɨfokoefembo sowandümo ahomo nahuraiyo sowaründümo mahomo.
Sipsip wei nɨnendɨ tüpurɨ-hehindanɨ, heikoate-ayo nou
nindou nda moai sɨmborɨ yafambe fare hoafɨyu.
33Ai ahambo amoanɨ-ŋgeimbɨ moatükunɨ rarɨhindühɨ moai dɨdɨboa-dorɨhorɨ papɨ-hoafɨrɨhorɨ.
Hɨfɨ ndanɨhü hɨfokoa-marüwura ai nɨmorɨkoate yɨfɨmayu,
ranɨmboane ahandɨ nɨmorɨ nɨŋgo-koateayei,” meho. Aisaia 53:7-8
34Kakɨ hɨfandɨra randeimbɨ ranai Firipɨmbo düdufindowohü yahuya, “Hoafɨndafɨndɨrɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafimbɨ ra dabui hoafɨmayu? Ahandɨ fimboyu, asu nindou ŋgorümboyu?” mehuamboyo. 35Ranɨyo asu Firip ai ahambo Aisaiandɨ buk ranɨhü pɨyu hayambo, Sisasɨndɨ aboedɨ hoafɨ ra yamundɨmarirɨ.
36-37Ai nafɨsüŋgu hanɨfanɨ, hɨmonɨ tükümefɨneandɨ. Nindou kakɨ hɨfanda randeimbɨ ranai hoafɨyuhü yahuya, “Hoeiro, hoe apuiaro ra, ŋga wambo hundürüyondɨrɨmbo ra moai nɨnɨ-moatükunɨ gureandɨrɨ,” mehu. 38Nindou ranai karis ŋgɨŋgɨnɨ-mareanda manɨŋgo. Ranɨyafanɨ hanɨfanɨ hɨmonɨ kosɨfoene Firip ai ahambo hundürümarürɨ. 39Hoe hɨnɨŋgɨrɨne hena hahüfandane, Adükarɨndɨ Yifiafɨ ai Firipɨmbo nɨmai serɨmɨndɨ maho. Nindou kakɨ hɨfanda randeimbɨ ranai Firipɨmbo moai asükai hoeirirɨ, ŋga nindou ranai ahandɨ nafɨsüŋgu hɨhɨf-hɨhɨfɨ-kameihɨ mahu. 40Firip ai Asdot ŋgoafɨhü tüküfi haya Sisasɨndɨ aboedɨ hoafɨ wataporɨmbora hüfumbo Sisaria ŋgoafɨhü tükümefiyu.
9Sor ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-marirɨ
1-2Ranɨ-sɨmboanɨ Sor ai Adükarɨmbo süŋgurɨhoreimbɨmbo hɨfokoako-foefendürɨmbo hoafɨ, hoafɨyumarandɨ. Ranɨyu asu Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ bogorɨ adükarɨ sowahɨ hu, hoafɨyundühɨ yahuya, “Damaskus ŋgoafɨhü Suda-yei rotu worambe fandɨhi arɨhündɨ ranaheimbo pas papɨnda koandɨhawandɨ. Pas ranambe hoafɨndafühɨ anɨmboya, ‘Sor ai nindowenihɨyu nɨmorehɨyo Sisasɨndɨ nafɨ süŋgurɨhindeimbɨ ranaheimbo hoeiareandürɨ ana, watɨŋarɨ hüputüpu-ndɨhendürɨ ndemündündürɨ Serusaremɨna ŋgumbui,’ mbɨsafɨ,” mehu. 3Ranɨyo asu Sor ai pas ra semündü hu Damaskus ŋgoafɨkɨmɨ tüküfiyuane, nɨmehünou sünambeahɨndɨ wabürüsɨ nahurai ahandɨ fihɨ sümafoareandɨ. 4Sor ai hɨfɨnɨ pɨyu yaŋgurɨmbo hɨmborɨyuwane, hoafɨ mamɨ hoafɨyondowohü yahoya, “Sor, Sor, nɨmboeafɨ se wambo moaruwaimbo arowandɨrɨ?” mehondo. 5Ranɨyu asu ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Adükarɨ, Se dɨdɨyafa?” mehuamboyu hoafɨ ranai sɨmborɨ hoafɨyondowohü yahoya, “Ro Sisas-anahɨ, se wambo moaruwaimbo arowandɨrɨ. 6Se botɨyafo, hawa adükarɨ ŋgoafɨnambo ŋgafɨ. Ranɨhü nindou mamɨ ai se nɨnɨ-moatükunɨyo refembo ra hoafɨndünɨnɨmbui,” mehu.
7Sor-babɨdɨ nindou mahomo, ranai hoafɨkoate homo manɨŋgomo. Hoafɨ ra hɨmborɨyomo, ŋga asu nindou fi ra moai hoeirüwurɨ. 8Ranɨyo Sor ai botɨfi hɨmboarɨ bɨrɨhoei hɨmbomayu, ŋga asu moai nɨnɨ-moatükunɨ hoeireandɨ. Ranɨyo asu nindou ai-babɨdɨmbo mahomo ranai Damaskusɨnambo wamburündumo mahomo. 9Asu ŋgɨmɨ sihɨ ahandɨ hɨmboarɨ ranai rahurai yaŋgɨrɨ manɨŋgo howa moai sesɨ sesü, hoe sümündɨ randɨ.
10Sisasɨmbo süŋgureandeimbɨ nindou mamɨ Damaskusɨhü manüŋgu ra, ahandɨ ndürɨ Ananaias. Ai ranɨpoanɨ moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeireandane, Adükarɨ ai hoafɨyuhü yahuya, “Ananaias,” mehuamboyu. Ananaias ai yahuya, “Adükarɨ, ro-ana ndanɨmboahɨ nda,” mehu. 11Adükarɨ yahuya “Botɨyafo hawa, Nafɨ Mbumundɨ aho rasüŋgu ŋgafɨ Sudasɨndɨ worambe se Tarsusɨhündɨ nindou mamɨ hoeindɨworɨmboyafɨ, ahandɨ ndürɨ Sor. Ai dɨdɨbafɨyuhü mbamarü. 12Sor ai yafogoadɨnambo nahurai ranɨpoanɨmbo moatükunɨ ranambe hoeireandane, nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Ananaias ai ahandɨ hɨmboarɨ bɨrɨmbɨhoayuwambo yahu haya worambe kefuai nindou ranahandɨwamɨ warɨ manandeandɨ,” mehu. 13Ŋga Ananaias ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Adükarɨ, nindou afɨndɨ ai Sorɨmbohünda wambo hoafɨmehündɨrɨ. Sɨhafɨ nindou Serusaremɨhündɨ ranaheimbo moaruwaimbo mareandürɨ, ranahambo. 14Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai ahambo kamafoarüwurɨ, ai nindou afɨndɨ ndanɨhü sɨhafɨ ndürɨmbo hohoanɨmoyeihɨ dɨdɨbafɨ-yahünɨnɨ arɨhündɨ ranaheimbo karabusɨ-fendürɨmbohünda,” mehu. 15Ŋga Adükarɨ ai Ananaiasɨmbo hoafɨyunduhü yahuya, “Se ŋgafɨ. Nindou ra wandɨ ratüpurɨyu-randeimb-ani. Suda-yafe ndɨfo, nindou adükarɨ bogorɨ, asu Suda, ranaheimbo sowana hombo, ai wandɨ ndürɨ fɨfɨrɨfembohünda kamafoarɨhin-ani. 16Muŋguambo tɨŋɨrɨfo wambohünda ahambo tükündɨfemboe ra ro ahambo nafuindaha-ndomboyahɨ,” mehu.
17Ranɨyu asu Ananaias ai hu, worambe kefuai, Sorɨndɨ wamɨ ahandɨ warɨ nande haya hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandafɨ Sor, Adükarɨ Sisas nafɨnɨ sɨhambo sowahɨ tükümefiyu ranai wambo koamarɨhendɨra makosahane se asükai wudɨpoapofe hɨmboarɨyo asu Yifiafɨ Aboedɨ sɨhafɨ fiambe tüküfembohünda,” mehu. 18Ranɨyo asu hɨmboarɨhü kinɨ yapurɨ nahurai foare mapaiaro ranai nɨmai foarɨhoai pɨrɨmayo-wamboyu asu wudɨpoapore hɨmboarɨ-mayu. Ai botɨfi mamaru-wamboyo ahambo hɨmonɨ hundürümarürɨ. 19Asu süŋgunambo Sor ai sesɨ sesühɨyu, ahandɨ fi ra ŋgɨnɨmarɨmɨndo. Ai Damaskusɨhü yahunümbɨ si Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ-babɨdɨ manüŋgu.
Sor ai aboedɨ hoafɨ Damaskusɨhü hoafɨmayu
20Ai nɨmehünou Suda-yafe rotu worambe hoahoaŋgu waɨkɨre randühɨ yahuya, “Sisas ra Godɨndɨ nɨmor-ani,” yahu marandɨ. 21Ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyeihɨ, hepünahi hehi, hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou ndanɨmbaiyu Serusaremɨhü nindou afɨndɨ Sisasɨndɨ ndürɨna dɨdɨbafɨyei arɨhündɨ, ranaheimbo moaruwaimbo-rendürɨ marandɨ? Ranɨyo horombo ndanɨhü Sisasɨmbo süŋgurɨhorɨ-rɨhündeimbɨmbo watɨŋarɨ hüputüpuhefe semɨndɨ Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ sowana hombo hohoanɨmo-mayu ranɨmbeyu?” masei. 22Sorɨndɨ hoafɨ ŋgɨnɨndɨ ho-hombo adükarɨ tükümefeyo. Asu ai Sudahündɨ Damaskus ŋgoafɨhü anɨboadei ranɨ-babɨdɨ wataporɨ-mayua ahei hohoanɨmoambe seiya nɨnɨhoafɨyo anɨhondayo masei. Ranɨyo asu ai anɨhondümbo hamɨndɨ aheimbo nafuiyundürühɨ yahuya, Sisas ra Nindou God ai nindou aboedambo-fendürɨmbo kamafoarir-ani mehu.9:22 Suda-yafe hoafɨnambo nindou ra ahandɨ ndürɨ Mesaia-ani.
Sudahündɨ Sorɨmbo yɨboaruko-marɨhora mafifoendɨ
23Afɨndɨ siyo-hayamboyo, Suda ai hoafɨ fɨründümo sɨhou hou hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ Sorɨmbo hɨfokoa-ndɨhurɨmboane,” mehomo. 24Ŋga asu ranɨ hoafɨ ra Sor ai hɨmborɨmayu. Ranɨyo asu nɨmbɨ-nɨmbɨ si Suda ai ŋgoafɨ adükarɨ nɨmoei ginɨrɨ yipurɨkɨmɨ Sorɨmbo hɨfokoefimbo-hündambo sɨrɨfoaru nɨmarɨmo marundɨ. 25Ŋga nɨmboambo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai arambe sandüwurü hou ginɨrɨ nafɨtambe nafɨ masafoarüwurɨ hanɨmo.
Sor ai Serusaremɨhü manüŋgu
(Ratüpurɨ 4:26)
26Sor ai Serusaremɨnambo hu Adükarɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨfembo mehu. Ŋga asu ai ahambo yɨhɨmborurühɨ, ai-ana Sisasɨmbo süŋgurirɨ randeimbɨyupoanɨ mehomo. 27Ŋga asu Barnabas ai fɨfɨreapurɨ ai Sorɨmbo yɨhɨmbomemonda asu ai Sorɨmbo serümündü haya Godɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ sowana hu ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, Sor ai Damasakusɨna nafɨ huhɨ Adükarɨmbo hoeimarira ai ahambo hoafɨmayundo. Asu Damasɨkusɨhü Sor ai yɨhɨmbokoate Sisasɨndɨ hoafɨ bokarɨmarɨhendɨ, mehu. 28Ranɨyo asu Sor ai süŋgururü-rundeimbɨ-babɨdɨ nüŋgumbo Serusaremɨhü muŋguambo hoahoaŋgu wakɨreandühɨ yɨhɨmbokoate Sisasɨndɨ hoafɨ bokarɨhendürɨ marandɨ. 29Suda Grik hoafɨ fɨfɨrundeimbɨ ai Sor-babɨdɨ sɨmborɨ hoafɨ, sɨmborɨ hoafɨyomo marundɨ. Ranɨyo ahambo hɨfokoefimbo-hündambo nɨnɨ-süŋgundɨhurɨ, nɨnɨ-sɨŋgundɨhurɨ-memo. 30Ranɨyo asu süŋgunambo Sisasɨmbo anɨhondümbo-rundeimbɨ ai ra fɨfɨru mburümbo asu ahambo sowaründümo hanɨmo Sisaria ŋgoafɨhü koamarɨhawura Tarsusɨnambo mahu.
31Ranɨyo asu muŋguambo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Sudia, Gariri, Sameria-yafeambe manɨmboei, ranai aboedɨ manɨboadei. Adükarɨmbo ahɨnɨyei-ane, Yifiafɨ Aboedɨ aheimbo ŋgɨnɨmara-mɨndɨndüra asu nindou afɨndɨ Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindühɨ aboedɨ mamambeyahi manɨboadei.
Pita ai Ainiasɨmbo aboedɨmarirɨ
32Pita ai muŋgua ŋgoafɨ hoahoaŋguhü ŋgorü-sɨmboanɨ Godɨndɨ nendɨ Ridahü amarei ranaheimbo sowana ndüfosimbo mahu. 33Ranɨhü ai nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Ainias hoeimarirɨ. Ai yirɨ warɨ nɨmokoyu haya 8 hɨmbanɨyu worambe yaŋgɨrɨ mamaru. 34Pita ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ainias, hapoana Sisas Krais ai sɨhambo aboedareanɨnɨ. Botɨyafo, sɨhafɨ fondɨ dɨboadɨro,” mehundoa nɨmehünou botɨmefiyu. 35Ridahündɨ nindou-yei asu Seronɨhündɨ-yei ai hoeirɨhora mayoa ai Adükarɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
Pita ai Tabitambo botɨmareandɨ
36Sopa ŋgoafɨhü süŋgureandeimbɨ mamɨ ra ahandɨ ndürɨ Tabita-ane. Grikɨ-yafe hoafɨnambo ana, Dokas. Nɨmorehɨ ra ahandɨ hohoanɨmo aboedɨyo haya ai nindou napokoate-yeimbɨmbo farɨhendürɨ marandɨ. 37Ranɨ-sɨmboanɨ ai aŋgünümboyo mbura moaruwaimayo. Ranɨyo ahandɨ yɨfɨnɨmoko ra hundürühɨ mburɨhümbo, nɨmoamo yibadɨwamɨ manandɨhindɨ. 38Rida ra Sopa ŋgoafɨkɨm-ane. Asu Pita ai Rida ŋgoafɨhü nɨmaruane, Sopahündɨ süŋgurɨhindeimbɨ ai hɨmborɨyei hehi nindou yimbu ahambo sowana koamarɨhehipɨra mahafanɨ. Asu ai ahambo hoafɨyafɨnandowohü safanɨya, “Mborai, nɨmai ro-babɨdɨ ŋgefombo,” masafɨnando-amboyu.
39Pita ai botɨfi haya, ai-babɨdɨmbo homo tüküyafu hou ahambo nɨmoamo yibadɨnambo sowaründümo mahafomo. Asu ranɨhü nɨmorehɨ kaisahoabedɨ ai hei, Pitandɨkɨmɨ nɨboadeimbo Dokasɨmbo hohoanɨmoyeihɨ aranɨyeihɨ seiya, “Hoandarɨ hoearɨ asu bɨdɨfɨrɨ hoearɨ ro gudarɨhundɨ nda Dokas yaŋgɨrɨ nɨŋgombo nafɨmarand-ane,” sei hehi ahambo nafuimayei. 40Asu Pita ai muŋguambo nindou hɨhaimafoa-reandüra weindanɨ maheiya, yirɨ yimbu pusɨre nɨmarümbo, Godɨmbo dɨdɨbafɨfi mbura asu hɨhɨrɨfihɨ yahuya, “Tabita, se botɨyafo,” mehundo. Ranɨyo asu nɨmorehɨ ranai hɨmboarɨ bɨrɨhoai, Pitambo hoeirera mayowa, asu botɨfe mamaro. 41Ranɨyu asu Pita ai wambuamündɨ nüŋgumbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ asu nɨmorehɨ kaisahoabedɨmbo hoafɨmayua kamefoehinda ai Dokas nafuimendürɨ. 42Pita ai Dokasɨmbo yɨfɨhündɨ botɨmareandɨ hoafɨ ra Sopa ŋgoafɨ muŋgu ho meŋgorowa, nindou afɨndɨ ranai hɨmborɨyei hehi, Adükarɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ. 43Ranɨyo Pita ai Sopahü afɨndɨ si manüŋgu. Nindou mamɨ burmakau hoearɨ nafɨra randeimbɨ Saimon ra-dɨbo manüŋgu.
10Pita ai Korniriusɨmbo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmeindo
1Suda-yafe ndɨfo nindou mamɨ adükarɨ ŋgoaf Sisariahü manüŋgu, ahandɨ ndürɨ Kornirius. Ai Romɨ-yafe ami ranambe 100 ami Itari sei arɨhündɨ ra hɨfandapurɨ randeimb-ani. 2Ai Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ Godɨmbo ahɨnɨyei rɨhündeimb-anei. Asu Suda ai napo mbonɨmbo-marɨhümündia ahandɨmayo kakɨ adükarɨ sagadürɨ randühɨ asu Godɨmbo muŋguambo si dɨdɨbafɨfi marandɨ. 3Nɨmbambe safɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeireandane, Godɨndɨ nendɨ mamɨ ahambo sowahɨ kusü hoafɨyundühɨ yahuya “Kornirius,” mehu. 4Asu Kornirius ai ahambo yɨhɨmboyuhü hɨmboa parirühü hoafɨyundühü yahuya, “Adükarɨ, se nɨnɨmboeafa?” mehuamboyu. Asu Godɨndɨ nendɨ ai sɨmborɨ yahuya, “God ai sɨhafɨ dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨyumboani. Asu ai hoeireandɨ se nindou afɨndɨ napo mbonɨmbo rɨhümündeimbɨmbo farɨhawandürɨ marandɨ ranahambohünda God ai sɨhambo hohoanɨmo-yumboani. 5Haponda se nindou bɨdɨfɨrɨ Sopa-nambo koandɨhawapurɨ nindou ahandɨ ndürɨ Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ-mayu ranahambo fihimündɨ sɨnɨmbohünda. 6Ai ndürɨ mboafo Saimon burmakau hoearɨ nafɨra randeimbɨ-dɨbo manüŋgu. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨmɨ mafondaro,” mehu. 7Godɨndɨ nendɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindo ra huane asu Kornirius ai ahandɨ ratüpurɨyafanɨ rɨnandeimbɨ asu ami mamɨyu ranahamumbo mborai mehupurɨ. Ami ra Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu Korniriusɨmbo farɨherü randeimbɨyu. 8Asu Kornirius ai muŋgu-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo ndore wataporɨmbo-rapurɨ mbura Sopanambo koamarɨhepura mahomo.
Pita ai ranɨpoanɨmbo moatükunɨ hoeimareandɨ
9Ŋgorü sina ai homo Sopa ŋgoafɨ tebünanɨ tüküyafundane, hüfünɨmbo Pita ai Godɨmbo dɨdɨbafɨ-fembohünda worɨ bogɨmondɨwamɨ mahafu. 10Ranɨyo asu Pita ai wembomboyuhü sesɨ sesɨmbo hohoanɨmomayu. Ŋga awi sesɨ dɨdɨboadombarɨhi nou ranɨpoanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai Pitambo tükümefeyoa hoeimareandɨ. 11Ai hoeireandane, sünü sübüdɨhoehɨyo, asu nɨnɨ-moatükunɨmbai hoearɨ adükarɨ yimbuyimbu hɨmborümbɨ nahurai hɨfɨnambomare koso. 12Muŋgua mamɨkarambo yimbuyimbu tɨŋarümbɨ nɨnɨhondɨ asu wako, amoasɨrɨ ai hɨfɨsüŋgu hahabodei, asu ndu ai nɨmoamo botɨrɨhehi arɨhündɨ ranambe nɨnoumayo. 13Asu yafambe mamɨ Pitambo hoafɨyohü yahoya, “Pita, se botɨyafo, nɨnɨhondɨ hɨfokoaro, mando, sowasɨfɨ,” meho. 14Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, ro sesɨ Sudambo ai moaruwai-ane sei arɨhündɨ ra ŋgɨrɨ dagadɨhɨ,” mehu. 15Asu yafambe ranai asükaiyo yimbumbo hoafɨyohü yahoya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo God ‘aboed-ane’ mehu ra, se ŋgɨrɨ ‘moaruwai-ane’ mbɨsafɨ,” meho. 16Yafambe ra ŋgɨmɨmbo yare hoafɨmendowa, asu ranɨ-moatükunɨ ra nɨmehünou sünambe asükai hɨhɨrɨfe mahafo.
17Asu Pita ai ranɨpoanɨmbo moatükunɨ ahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo hohoanɨmoyuane, nindou Kornirius koamarɨhepurɨ ranai sɨnɨmo tüküyafu hou asu Saimonɨndɨ worɨ ranahambo düduyafu hou homo, ahandɨ ginɨrɨ yipurɨkɨmɨ manɨŋgomo. 18Asu ai mɨŋgɨyomo düduyafundühɨ yahomoya, “Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ ranai nüŋguwai wanɨyo?” mehomo. 19Pita ai yafogoadɨnambo nahurai hoeimareandɨ ranahambo hohoanɨmoyuhü nüŋguwane, Yifiafɨ Aboedɨ ai hoafɨyohü yahoya, “Se hɨmborɨyafɨ. Nindou ŋgɨmɨ ai sɨhambo kokoarunɨnɨ. 20Se botɨyafo hawa, hanɨfɨ hɨfɨnɨ yibadɨnambo asu se ŋgɨrɨ ai-babɨdɨ ŋgafɨhü afɨndɨ hohoanɨmondafɨ. Ŋga ranana ro koamarɨheheapura masɨnɨmo-ane,” meho.
21Pita ai ranahamumbo sowana hanü hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se wamboemo kokomaründɨrɨ, ŋga ro-ana nda. Nɨmboemo se masɨnɨmo-a?” mehuamboemo. 22Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ami bogorɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindoa ai koamarɨhemuna masɨnefɨ sɨhambo hoafɨyowanɨ se ahandɨ worɨna hɨfombohünda. Ai mbumund-ani asu Godɨmbo ahɨnɨyuhü ndore hohoanɨmoyumb-ani. Muŋgua Suda ai ‘Aboedɨ hohoanɨmoeimb-ani’ sei marɨhündɨ. Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya ‘Se Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda ahambo hoafɨndafɨ koaboadɨ-wandühɨ anɨmboya, “Wandɨ worɨna dɨdɨfɨ,” mbɨsafɨ,’ mehu.” 23Pita ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya “Se sɨnɨmo mamɨ nɨmbɨ ro-dɨbo apoefo,” mehuamboyo. Apomo mburu asu siambe ai botɨfi napoamündɨ haya mahomonda asu Sopahündɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai Pita-babɨdɨ mahomo.
Pita ai Korniriusɨndɨ worɨna mahu
24Ŋgorü sihɨ ai homo Sisariahü tükümefundɨ. Asu Kornirius ai ranɨhü ahamumbo hɨfandapurɨ mamaru. Ai ahandɨ mamɨsɨrɨ, asu ŋgunindɨ ranaheimbo hoafɨmayundüra ahandɨ worambe Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda gugurɨyahi mamarei. 25Pita ai hu worambe kefuai Korniriusɨndɨ hɨmboahü tüküfiyuane Kornirius ai ahambo adükar-ani yahu haya ahandɨ yirɨkɨmɨ piyu mamaru. 26Ŋga asu Pita ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Se botɨyafo. Ro-amboa nindou se nahurai-anahɨ,” mehu. 27Pita ai Kornirius-dɨbo wataporɨyu hu kefuai, asu nindou afɨndɨ fanda meŋgoro ra hoeimareandɨ.
28Asu Pita ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se sɨheihoarɨ fɨfɨrɨhindɨ ro yɨhoefɨ ndɨfo-babɨdɨ nɨmarɨpoanɨ asu ahei worambe kefoefepoanɨ sei arɨhündɨ. Ŋga God ai wambo nafuimayu, ro ŋgɨrɨ nindou mamɨ moaruwai-ani mbɨsahɨ. 29Ranɨmboanahɨ asu ro moai sɨmborɨ hoafɨ kɨkɨhɨrɨheandɨ wambo ndanɨhü sɨnɨmbo hoafɨmemo ra. Asu haponda sɨheimbo düduweheandɨ, nɨmboyei se wambo sɨnɨmbo hoafɨmayeia?” mahuamboyu.
30Asu Kornirius ai hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨhündɨ ro wandɨ worambe nɨmbambe safɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨ-yaheandane, asu nɨmehünou sünambeahɨndɨ nendɨ mamɨ ai wandɨ hɨmboarühɨ hɨmboarambe forɨhoeimbɨ hoearɨ güde haya manüŋgu. 31Asu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Kornirius, God ai se dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨ-yumboani. Asu se napo mbonɨmbo-rɨhümündi-mbɨmbo kakɨ napo sabadürɨ arandɨ ra fɨfɨreamboani. 32Ranɨmboane asu se sɨhafɨ nindou bɨdɨfɨrɨ koandɨhawapura Sopa-nambo ŋgomo Saimon Pitambo hoafɨndɨmondowa mbüsüfuwamboane. Saimon ai ahandɨ ndürɨmboafo Saimon-dɨbo-ani anüŋgu. Ŋgorü Saimon ai burmakau hoearɨ nafɨra randeimb-ani. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨm-ane afondaro,’ mehu. 33Ranɨmboyu asu sɨhambo sowana nindou bɨdɨfɨrɨ nɨmehünou koamarɨheheapurɨ. Asu se aboedɨ hamɨndɨyo ndanɨhü masɨfomo. Asu haponda muŋguambo ro sühifɨ ndanɨhü Godɨndɨ hɨmboarühɨ anɨboadefɨ. Muŋguambo hoafɨ Adükarɨ ai sɨhambo hoafɨmayu ra se hoafɨyowanɨ ro hɨmborɨmbo asefɨ,” mehu.
Pita ai Korniriusɨndɨ worambe hoafɨ bokamarɨhendɨ
34Asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Haponda ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨhea-mboanahɨ nindou muŋgua Godɨndɨ hɨmboahü sɨsɨmogodɨ yaŋgɨr-anefɨ. 35God ai muŋguambo nindou ahambo ahɨnɨyeihɨ ahandɨ hohoanɨmo süŋgurɨhinda ranaheimbo hohoanɨmoyundürɨ arandɨ. 36God ai Israer yɨhoefɨmbo aboedɨ hoafɨ koamarɨhendɨ ra se fɨfɨrɨhindɨ. Hoafɨ ra rahurai-ane, ‘Sisas Krais ai muŋguambo nindou ahei Adükar-ani asu ai sɨhefɨmbo God-babɨdɨmbo mamühɨ-mareamunɨ.’ 37Horombo Sudia-yafeambe muŋguambo nɨnɨ-moatükunɨyo tükümefeyo ra se fɨfɨrɨhimboanei. Horombo Son ai Garirihü boatei nindou hundürɨmbo hoafɨmayu. 38Se Sisas Nasaretɨhündɨ ra fɨfɨrɨhorɨ God ai Yifiafɨ Aboedɨ ŋgɨnɨndɨ kameihɨ masagado. Ai hoahoaŋgu wakɨreandühɨ nindou farɨhendürühɨ muŋgua Satanɨndɨ ŋgɨnɨndɨ hoarehɨ manɨmboei ranaheimbo aboedambo-mareandürɨ sapo God ai-dɨbo nüŋgumbo wambo. 39Suda-yafe hɨfambe asu Serusaremɨhü muŋgu-moatükunɨ ramareandɨ ra hoeirɨhu hohu anɨhond-ane sefɨ arɨhundɨ. Ŋga Suda ai ahambo Serusaremɨhü nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ parüwurɨ hou hɨfokoamarüwurɨ. 40Ŋga ŋgɨmɨ siyo haya God ai ahambo botɨmarira nindou hɨmboahü weindahɨ tükümefiyu. 41Nindou muŋgua moai ahambo hoeirɨhorɨ, ŋga wanɨ. Ŋga yɨhoefɨmbo horombo God ranahambo hoeife hefe hoafɨmbohündambo kafoare hɨnɨŋgɨ-mareamunɨ ro yaŋgɨrɨ hoeimarɨhurɨ. God ahambo yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ asu ro ai-babɨdɨ sesɨ sahusifɨ, hoe sɨmɨndefɨ marɨhundɨ. 42Asu ai yihoefɨmbo hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou muŋguambo se aboedɨ hoafɨ bokarɨndɨhoemo-ndühɨ anɨhondümbo hoafɨndomondühɨ anɨmboya, “God ai ahambo nindou yaŋgɨrɨ nɨboadeimbɨ asu yifɨyeimbɨ aheimbo refe yɨbobofembohünda kamafoarir-ani,” mbɨsɨmo,’ mehu. 43Horombo muŋgua Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ahambohündambo yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Muŋgua ahambo anɨhondümbo-ndɨhoranɨ ahandɨ ŋgɨnɨndɨna ranaheimbo God ai ahei moaruwai hohoanɨmo ra gogorɨndɨhe-ndürɨmbui,’ mehomo,” Pita ramehu.
God ai ahandɨ Yifiafɨ Aboedɨ Suda-yafe ndɨfoambo koamarɨhenda masahümündi
44Pita ai hoafɨyuambe Yifiafɨ Aboedɨ ai nindou muŋguambo hoafɨ hɨmborɨmayei ranaheiwamɨ makoso. 45Sudahündɨ anɨhondümbo-rundeimbɨ Pita-babɨdɨ masɨfomo ai hepünafu hou yahomoya, “God ai ahandɨ Yifiafɨ Aboedɨ Suda sɨhefɨ ndɨfoambo amboanɨ masagadürɨ,” mehomo. 46Suda-yafe ndɨfo ai ranɨpoanɨmbo ranɨpoanɨmbo hoafɨna wataporɨyeihü ‘God ai aboed-ani’ masei ra hɨmborɨmemo. 47Asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Aheimbo hɨmonɨ hundürümbo nindou dɨdai yowanɨ mambüsɨndüra. Ai Yifiafɨ Aboedɨ masahümündi sɨhɨrɨ masahumɨndefɨ nahurai-ane,” mehu. 48Asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Sisasɨndɨ ndürɨnambo sɨheimbo hundürü-ndürɨmboemo,” mehu. Asu ai Pitambo hoafɨyahündowohü seiya, “Se ro-babɨdɨ yahunümbɨmbo nɨmbafɨ,” masei.
11Pita ai Serusaremɨhü anɨhondümbo-rundeimbɨ ahamumbo ranɨ-moatükunɨ tükümefeyo ranɨmbo wataporɨmbo-marandɨ
1Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ asu anɨhondümbo-rundeimbɨ Suda-yafe hɨfambe anɨŋgomo ai hɨmborɨyomondane Suda-yafe ndɨfo ai-amboa Godɨndɨ hoafɨ ra masahümündi. 2-3Ranɨyo asu Pita ai Serusaremɨna hafuane anɨhondümbo-rundeimbɨ nindou fihoearɨ karu tɨrɨhoundeimbɨ ai ahambo ŋgɨnɨndɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se-ana nindou fihoearɨ kefe tɨrɨhefekoate-yomondɨ worambe apafɨ asu ai-babɨdɨ sesɨ masowasɨfɨ,” mehomo.
4Ranɨyo asu Pita ai piyu haya muŋgu-moatükunɨ tükümefeyo ra ndore wataporɨmbo-marandɨ. 5“Sapo ro adükarɨ ŋgoafɨ Sopahü nɨmboambo Godɨmbo dɨdɨbafɨ-yaheandühɨ nɨmboahanɨ ranɨpoanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai wambo sowahɨ tükümefeyoa hoeimarɨheandɨ. Ranɨyo hoearɨ adükarɨ nahurai nɨnɨmbai yimbuyimbu hɨmboranɨ kɨkɨhamɨndɨ haya asu wambo sowana sünambeahɨndɨ afurɨmare koso. 6Ro wagabe ragu hɨmboyahanɨyo nɨmambeahɨndɨ nɨnɨhondɨ, yimbuyimbu tɨŋarümbɨ, amoasɨrɨ asu ndu ra hoeimarɨheandɨ. 7Asu ro hɨmborɨyaha yafambe mamɨ wambo hoafɨyondɨrühɨ yahoya, ‘Pita, se botɨyafo, nɨnɨhondɨ hɨfokoaro mando sowasɨfɨ,’ meho. 8Ŋga ro hoafɨyahühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, wanɨ. Suda ro sesɨ moaruwai-ane sefɨ arɨhundɨ ra moai sahasɨ rɨhandɨ,’ masahando. 9Ŋga yafambe ranai sünambeahɨndɨ asükai wambo hoafɨyondɨrɨhü yahoya, ‘Nɨnɨ-moatükunɨ God nafɨmarandɨ ranana aboed-ane, ŋga se ŋgɨrɨ moaruwai-ane mbɨsafɨ,’ meho. 10Ranɨ-moatükunɨ ra refe hayambo-yowanɨyo asu muŋgua nɨnoumayo ra sünambe asükaiyo hümaramɨndo hafo.
11Asu ranɨ sɨmboanɨ hamɨndɨ nindou ŋgɨmɨ ai sɨnɨmo worɨ ro nɨmboaheimbɨ rasowahɨ tükümefundɨ. Nindou mamɨ Sisariahündɨ ai wambo fihemɨndɨrɨ hɨfombo-hündamboemo koamarɨhepura masɨnɨmo. 12Yifiafɨ Aboedɨ ai wambo hoafɨyohü yahoya, ‘Se yɨhɨmbokoate ai-babɨdɨ ŋgafɨ,’ meho. Ranɨyo anɨhondümbo-rundeimbɨ 6 anɨŋgomo ndanamboa ro-babɨdɨ mahomo. Asu ro hefɨ Korniriusɨndɨ worambe mafarɨyahundɨ. 13Asu ai hoafɨyumunühɨ yahuya sünambeahɨndɨ nendɨ mamɨ wandɨ worambe farɨfi manüŋguwa hoeimarɨhinɨ. Ai yahuya, ‘Nindou bɨdɨfɨrɨ Sopa-nambo koandɨhawapurɨ ndürɨ Saimonɨmboyu Pitamboyu-randeimbɨ ranahambo hoafɨyowanɨ sɨfombohünda. 14Ai sɨhambo hoafɨndünɨnɨmbui asu hoafɨ ranɨnambo God ai se sɨhafɨ fikɨmɨnɨndɨ-babɨdɨ aboedambo ndeandürɨmbui,’ mehu.
15Ro peya hehea wataporɨmbo-rɨhandambe Yifiafɨ Aboedɨ aheiwamɨ makoso, weaŋgurühɨ sɨhefɨwamɨ makoso nou. 16Ro Adükarɨndɨ hoafɨ asükai hohoanɨmo-mayahɨ. Horombo ai yahuya, ‘Son hoenambo hundüra-marandürɨ, ŋga Yifiafɨ Aboedɨ ai kosowohü ranambo se hundürɨ-ndeimboyei,’ mehu. 17Horombo sɨhɨrɨ Adükarɨ Sisas Krais anɨhondümbo-marɨhura God ai Yifiafɨ Aboedɨ moanɨ masemunɨ, ŋga haponda Yifiafɨ ra Suda-yafe ndɨfoambo amboanɨ moanɨ masagadürɨ. Ŋga ro nüŋgunahurai nindou-yahɨ anɨmbo Godɨndɨ nafɨ kɨkɨndɨhe gündɨheandanɨ hundürɨkoate-mandeia?” mehu.
18Asu Sudahündɨ ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo hou moai sɨmborɨ ahambo asükai hoafɨyomo, ŋga Godɨmbo adükar-ani yahomo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “God ai sɨhefɨ ndɨfoambo amboa mafarɨhendüra ahei hohoanɨmo moaruwai hɨnɨŋgɨndɨhi hehi asu yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨmboeimboyei,” mehomo.
Aboedɨ hoafɨ Andiokɨhü tükümefeyo
19Horombo Stifenɨmbo hɨfokoarɨhorɨ hehimboyowanɨ Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranaheimbo moaruwaimbo marɨhindüra bukürümehindɨ. Ai hei Finisia hɨfɨhü, Saiprus hɨfɨhü, Andiok ŋgoafɨhü tüküyahi hehi aboedɨ hoafɨ Sudambo yaŋgɨrɨ hoafɨmehündürɨ. 20Ŋga anɨhondümbo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ Saiprusɨhündɨ, Sairinihündɨ ai Andiokɨnambo homo Grikɨmbo amboanɨ Sisas Adükar-ani yahomo hou aboedɨ hoafɨ ra hoafɨmemo. 21Asu Adükarɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ai-babɨdɨ manɨŋgowa nindou afɨndɨ ai Ahambo anɨhondümbo-rɨhindühɨ süŋgumarɨhorɨ.
22Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Serusaremɨhü hoafɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi Barnabas koamarɨhehora Andiokɨna mahu. 23Barnabas ai hu tüküfi God ai nindou aboedɨ-aboedɨ-mareandürɨ ra hoeire haya hɨhɨf-hɨhɨfɨyuhü ahei ŋgusüfoambe ŋgɨnamündɨ-ndürühɨ yahuya, “Nɨmbɨ-nɨmbɨ si se Adükarɨmbo aboedɨ süŋgundɨhorɨ,” mehu. 24Barnabas ai nindou aboed-ani, ŋga Yifiafɨ Aboedeimbɨyu haya asu afɨndɨ hamɨndɨ anɨhondümbo-reandeimb-ani. Asu nindou afɨndɨ ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ babɨdɨmbo mamambe-mehindɨ.
25Ranɨyu asu Barnabas ai Sorɨmbo kokombo Tarsus ŋgoafɨna mahu. 26Ahambo hoeirirɨ mbura serɨmündü Andiokɨna mahafanɨ. Mamɨ hɨmbanɨyo haya nindou yimbu ranai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ babɨdɨmbo fandɨhimbo afɨndɨ yamundɨ-marɨneandürɨ. Asu Andiokɨhü weaŋgurühɨdɨdɨ Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranaheimbo Kristen anei masahündürɨ.
27Ranɨ-sɨmboanɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai Serusarem hɨnɨŋgɨru hou Andiokɨna makosɨmo. 28Nindou mamɨ aihündɨ Agabus-ani. Yifiafɨ Aboedɨ ai ahambo hoafɨmendoa ai botɨfi hoafɨyundürühɨ yahuya, “Süŋgunambo muŋgu hɨfɨ ndanɨhü wembo adükarɨ tükündɨfemboe,” mehu. Ai yare hoafɨmayu, ŋga süŋgunambo Krodius ai Romɨ-yafe adükarɨ bogorɨ nüŋguambe wembo ra tükümefeyo. 29Ranɨyu asu süŋgurɨhindeimbɨ ai Sudahündɨ wandafɨ mamɨ farɨhefembo-hündambo kakɨ koarɨhefembo hoafɨ fɨmarɨhümündi. Mamamɨ ai aheimbo kakɨ saimbo sei hehi hohoanɨmoyeihü kakɨ bɨdɨfɨrɨ yɨboborɨhi masɨhehindürɨ. 30Ai Barnabas asu Sor koamarɨ-hehipɨra kakɨ ra sowandɨfanɨ hena Serusaremɨna hahüfanɨ hɨfandɨ-rundembɨmbo masabɨnapurɨ.
12Herot ai Sems hɨfokoarirü mbura Pitambo karabusɨmarirɨ
1Ranɨ-sɨmboanɨ bogorɨ adükarɨ Herot ai Kraisɨndɨ nendɨ bɨdɨfɨrambo moaruwaimbo-mareandürɨ. 2Ai hoafɨmeyuwa Sems Sonɨndɨ amoŋgo pisao yihɨmɨndɨnambo hɨfokoamarüwurü. 3Herot ai hoeireanda Suda ai ranahambo aboed-ane maseiamboyu Pitambo kameihɨ karabusɨmarirɨ. Suda ai bret yisɨkoate-sesesɨ-mayei rasɨmboa Herot ai ramareandɨ. 4Ai Pitambo serümündü karabus worambe hɨnɨŋgɨmarira, yimbuyimbu bɨdɨfɨrambe yimbuyimbu ami ai hɨfandɨmarurɨ. Herot ai yare hohoanɨmoyuhüya, “Awi Suda ai bret yisɨkoate-sesesɨndei mbundühümbo anɨmbo ro Pitambo weindahɨ papɨ-hoafɨndühünɨ-mboeahɨ,” mehu. 5Asu Pita ai karabusɨ worambe mamaru, ŋga anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai ahambohünda Godɨmbo dɨdɨbafɨyei marɨhündɨ.
Pita karabus worɨ hɨnɨŋgɨmareandɨ
6Ndanɨ nɨmbɨnambo sümbu noufe Herot ai Pitambo papɨ-hoafɨmbo yahumboyu sen yimbunambo hüputüpurundümo ami yimbu-yafandɨ mbusümo sɨhawura mapu. Asu hɨfandɨru-rundeimbɨ ai karabus worɨ yipurɨkɨmɨ hɨfandɨmarundɨ. 7-8Nɨmehünou Adükarɨndɨ sünambeahündɨ nendɨ ai manüŋguamboyo asu worambe si pɨmayoa Pitambo ŋgɨrɨsafɨnɨ sindira botɨmefiwa hoafɨyuhü yahuya, “Nɨmai botɨyafo!” mehuamboyu nɨmehünou asu sen ai Pitandɨ warɨhündɨ fufurɨmarɨhoayo. Sünambeahɨndɨ nendɨ ai Pitambo hoafɨyuhü yahuya, “Hoearɨ yɨhuruyafɨ mbura su güdo,” mehuambo Pita ai rasüŋgu-mareandɨ. Asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai yahuya, “Sɨhafɨ hoandarɨ hoearɨ güdo mbura wandɨ süŋgu sɨnɨfɨ,” mehu. 9Ranɨyu asu Pita ai ahandɨ süŋgu karabus worɨ safambeahɨndɨ tükümefiyu. Ŋga Pita ai sünambeahɨndɨ nendɨ ramarirɨ ra moai weindahane yahu, ŋga yafogoadɨ-nambombai yahuhayamboyu. 10Yɨbobo ai hafanɨ yimbu hɨfandɨ-rɨnandeimbɨ ŋgasündɨne hena karabus ain yipurɨ ra-sowahɨ tükümefɨneandɨ. Yipurɨ ra ahafanɨmbo moanɨ timarɨhoayo-wamboyafanɨ weindanɨ tüküyafɨne hena adükarɨ nafɨ süŋgu hafanɨ asu nɨmehünou sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo hɨnɨŋgɨmarirɨ.
11Pita ai wudɨpoapore fɨfɨre hohoanɨmoyuhü yahuya, “Haponda ro anɨhondümbo fɨfɨrɨhe-amboanahɨ Adükarɨ ai ahandɨ nendɨ koamarɨheira kusü mafarɨhendɨra Herot ai ŋgɨrɨ wambo moaruwaimbo-ndeandɨrɨ. Suda ai wambo moaruwaimbo-fendɨrɨmbo mehomo, ŋga ŋgɨrɨ randundɨrɨ,” mehu. 12Ranɨyu asu ai Maria, Sonɨmboyu Makɨmboyu-randeimbɨ hondandɨ worɨna mahu. Nindou afɨndɨ ai ranɨhü Godɨmbo dɨdɨbafɨ-fembo-hündambo gugurɨmehindɨ. 13-14Ranɨyu asu Pita ai hu yipurühɨ pɨrako-pɨrako-marandamboyo nɨmorehɨ ratüpurɨyo-randeimbɨ ahandɨ ndürɨ Roda ai yipurɨ sübüdühefembo ho Pitandɨ yasɨmondɨ hɨmborɨyo haya hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayo. Ranɨyo asu yipurɨ moai sübüdühendɨ, ŋga hɨhɨrɨfe worɨ safana pɨpɨyo ho hoafɨyondürühɨ yahoya, “Pita yipurɨ nafɨtambehü anüŋgu,” mehoamboyo. 15Asu ai ahambo hoafɨyeihɨ seiya, “Se ra hɨhɨndɨ-hɨhɨndɨ-yafühɨyafɨ!” masei. Ŋga asu ai yahoya, “Tɨkaipoanɨ, ŋga anɨhondümbo asahɨ,” yahoenɨŋgo asükaiyo hoafɨmayo. Asu ai hoafɨyeihɨ seiya, “Awi sünambeahɨndɨ nendɨ Pitambo hɨfandɨrürɨ-randeimbɨ-mbai ranana?” masei.
16Asu Pita ai asükaiyu pɨrako-pɨrako-marandamboyo ai yipurɨ sübüdɨ-hehindɨhünda hoeirɨhorɨ hehi hepünɨmehindɨ. 17Pita ai aheimbo warɨnambo afoai yahu haya Adükarɨ ai ahambo karabus worambeahɨndɨ serümündü moanambühɨ tükümefiyu hoafɨ ra wataporɨmayu. Ai yahuya, “Sems asu wandafɨ mamɨ ranahamumbo hoafɨndahüpurɨ,” mehu. Asu ai Pita ranɨhü hɨnɨŋgɨrirɨ haya ŋgorü goanɨnɨ mahu.
18Asu ranɨyo ŋgorü siambeahɨ Pita ai nɨmarɨkoate-mayuwa, ami ai hepünafundühɨ afɨndɨ hohoanɨmo-yomondühɨ yahomoya, “Pita nüŋgufiyuwa?” mehomo. 19Herot ai Pitambo karabus worɨ muŋgu kokofoefimbo hoafɨmepuramboemo ramarundɨ, ŋga asu moai hoeirüwurü. Ranɨyo asu karabus hɨfandɨ-rundeimbɨmbo Pita ai aboedambomefiyu ranɨmbo düdumareapurɨ, ŋga ai moai dɨdɨboadoru hoafɨyomo. Ranɨyo asu ahamumbo hɨfokoefe-purɨmbo hoafɨmayu. Süŋguna ai Sudia hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya hanü Sisaria ŋgafɨhü mamaru.
Herot ai yɨfɨmayu
20Herot ai Tairɨhündɨ asu Saidonɨhündɨ ranaheimbo ŋgɨnɨndɨ-marandürɨ. Ranɨyei asu ai fandɨhi hehi nindou bɨdɨfɨrɨ ahambo sowana koamarɨhehipura mahomo. Weaŋgurühɨ ai Brastus, bogorɨ adükarɨndɨ ratüpurɨyu randeimbɨ-mayu, ranahambo yahomoya, “Farɨhawamunɨ,” mehomo-ndamboyu. “Fandɨhehea-purɨmboyahɨ,” mehu. Ai Herot soana homo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ aboedɨ-aboedɨ-ndahumboane,” mehomo. Nɨmboe hɨfɨ ra Herot ai hɨfandɨmarandɨ ranɨhü Tair asu Saidon ai ahei sesɨ sahümündi rɨhündühɨ wambo. 21Ranɨyo Herot ai mamɨ sihɨ ware haya, ahandɨ adükarɨ bogorɨ hoearɨ yihuru-ramündü haya, ahandɨ adükarɨ bogorɨ nɨmarɨ fondɨwamɨ nɨmarümbo nindou afɨndɨ ranaheimbo wataporɨmbo-marandürɨ. 22Asu nindou ranai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, “Ndanana god mamɨndɨ yafambe-ane! Ŋga nindou-yomondɨ yafambeyopoan!” masei. 23Asu Herot ai ahei hoafɨ ranɨmbo moai ambe yahu asu ai moai Godɨmbo adükar-ani yahu. Ranɨmboyo sünambeahɨndɨ nendɨ harɨ-memondowa nüŋgarɨ ahandɨ safɨ ra sahüsi wakɨrɨhi marɨhünda yɨfɨmayu.
24Ŋga asu Adükarɨndɨ hoafɨ ai ŋgɨnɨndɨ tüküfe haya muŋguambo ŋgoafɨ maho. 25Asu Barnabas, Sor ai ratüpurɨ Serusaremɨhü moendɨrɨne hena hɨhɨreafɨne Andiok ŋgoafɨna mahafanɨ. Ai Son Mak sowarɨndɨfanɨ hena ai-babɨdɨmbo mahomo.
13Barnabas Sorɨmbo Godɨndɨ ratüpurɨmbo koamarɨhaupɨra mahafanɨ
1Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Andiokɨhü anɨboadei ranahei mbusümo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ asu yamundu-rundeimbɨ manɨŋgomo. Ahamundɨ ndürɨ ra Barnabas, Simion, ahambo fi nɨmbandɨ sei marɨhündɨ, Rusius Sairinihündɨ, Manayen, ai Herot bogorɨndɨ ŋgunindɨyu asu Sor. 2Ai Godɨmbo hohoanɨmoyeihɨ sesɨ wehɨyeiane, asu Yifiafɨ Aboedɨ ai hoafɨyohü yahoya, “Ro Barnabas weimbo Sor wandɨ ratüpurɨ ratüpurɨmbo dɨbonɨmehapɨr-ane, ŋga se ahafanɨmbo ranɨ ratüpurɨmbo kaboadɨhi hɨnɨŋgɨndɨhipɨrɨ,” meho. 3Ranɨmboemo ai sesɨ wehɨyomondühɨ ahamundɨ warɨ ahafandɨwamɨ nandu houmbo koamarɨhaupɨra mahafanɨ.
Barnabas asu Sor Saipɨrasɨhü Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmefanɨ
4Yifiafɨ Aboedɨ ai Barnabas, Sor ahafanɨmbo koamarɨhepɨra Serusia ŋgoafɨna mahanɨfanɨ. Ranɨhü ai sipambe farefɨneanda sip ai Saiprus airanɨnambo sepɨrɨmɨndɨ maho. 5Ai Saramis ŋgoafɨhü tüküyafɨne hena Suda-yei rotu worambe Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmbo-marɨnandɨ. Son Mak ai-babɨdɨmbo manüŋgu ahafanɨmbo farɨhefepɨrɨmbohünda.
6Ai Saiprus airan ŋgasündɨne Pafosɨhü tükümefɨneandɨ. Ranɨhü tɨbagɨre randeimbɨ mamɨ hoeimarɨnerɨ, ahandɨ ndürɨ Barsisas. Ai Sudahündɨyu asu tɨkarehaya hoafɨyuhüya, “Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨya rɨhandeimb-anahɨ,” mehu. 7Ai gafman bogorɨ Sergus Paurus-dɨbo mamaru. Sergus Paurus ana aboedɨ hohoanɨmoyu kükühɨfoare fɨfɨreandeimb-ani. Ai Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbo yɨfiriyuhü asu Barnabas Sorɨmbo mborai mehupɨrɨ. 8Ŋga asu tɨbagɨre randeimbɨ Erimas ai gafman bogorɨ ranahambo Sisasɨndɨ hoafɨ anɨhondümbofembo ra yowanɨ yahundombo Sor weimbo Banabasɨmbo hɨfɨnambo-mareapɨrɨ. (Tɨbagɨre randeimbɨ Barsisas ndürɨ ra Grik hoafɨnambo Erimas-ane masei.) 9-10Ŋga Sor, Grik hoafɨna ahandɨ ndürɨ Por. Yifiafɨ Aboedɨndɨ ratüpurɨ worɨborɨ kɨdaboarɨ-mayu ranai Erimasɨmbo hɨmboa parirühɨ yahuya, “Se-ana Satanɨndɨ nɨmor-anafɨ asu se-ana aboedɨ hohoanɨmo ranahandɨ hürütimb-anafɨ. Muŋguambo tɨkai hoafɨ, moaruwai hohoanɨmo sɨhafɨ ŋgusüfoambe amaro ranana afɨndɨ hamɨnd-ane. Se-ana muŋguambo Adükarɨndɨ aboedɨ nafɨ moaruwaimboro randüh-anafɨ. Awi se ranɨ hohoamɨmo ra hɨnɨŋgɨfembo moei safɨmboyafa? 11Asu se hɨmborɨndafɨ! Hapondanɨ Adükarɨ ai sɨhambo hɨmboarɨ sündianɨnanɨ se tütümondamboyafɨ. Haponda se ŋgɨrɨ hüfɨhamɨndɨ hoeindowandɨ, ŋga akɨdou gedühɨ safɨ nɨmandɨmboyafɨ,” mehundo. Ranɨyo asu nɨmehünou mburɨŋgai peyowohüyo Erimasɨmbo nɨmbɨ mamaro. Ranɨyu asu ahambo watɨŋarɨhü kɨkɨhimündɨ hefembo nafɨ nafuimbohünda nafɨ kokomarandɨ. 12Gafman bogorɨ ai ra hoeire haya anɨhondümbo-mareandɨ. Asu ai Adükarɨmbo yamundɨfe hoafɨ hoafɨmefanɨ ra hɨmborɨyu haya hepünɨmefiyu.
Barnabas Sor ai Andiok ŋgoafɨhü Pisidia-yafeambe Adükarɨndɨ hoafɨ hoafɨmefanɨ
13Por asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨ Pafos ŋgoafɨ ŋgasündundanɨyo sip ai sepurɨmɨndɨ haya Perga ŋgoafɨnambo Pamfiria-yafeambe maho. Ŋga Son Mak ai hɨnɨŋgɨreapurɨ haya hɨhɨrɨfi Serusaremɨnambo mahu. 14Ai Perga ŋgasündɨne hena, hafanɨ Andiokɨhü Pisidia-yafeambe tükümefɨneandɨ. Ranɨyo asu moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si rasɨmboanɨ ai Suda-yafe rotu worambe kefoene mamarɨfanɨ. 15Mosesɨndɨ ahnümbɨ hoafɨ asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ ra bokarɨhoemo mburumbo asu hɨfandɨ-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Wandafɨ weimbo, se nindou-yei ŋgusüfoambe ŋgɨnemɨndɨmbo hoafɨ hohoanɨmo-ndafandühɨ ana, hoafɨndafanɨ,” mehomo. 16Por ai botɨfi nüŋgumbo warɨ pakarɨfoareandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Wandaf, Israerɨhündɨ asu nindou amurɨ Godɨmbo ahɨnɨrɨhorɨ rɨhündeimbɨ se hɨmborɨndei. 17Israer-yafe God ai sɨhefɨ amoao kamafoareandür-ane. Ai Isipɨhü fehefehündɨ-yahi nɨboadeiane, God ai ŋgorü süŋgumareanda nindou afɨndɨ momorɨmayei. Süŋgunambo ahandɨ adükarɨ ŋgɨnɨndɨnambo ai semündündürɨ Isip hɨnɨŋgɨrɨhi hehi mahei. 18Nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ nɨboadeimbo 40 hɨmbanɨ Godɨndɨ hoafɨmbo moei masei, ŋga asu God ai aheimbo fehefendürɨmbohünda tɨŋɨrɨfomayu. 19Kenan-yafe hɨfɨhü 7 sɨrɨ God ai aheimbo yɨhɨrɨrearühɨ hɨfɨ ra Israer aheimbo masagadürɨ horombo hoafɨmayu süŋgu. Horombo Israer ai Isip sowana hei nɨmareimbo asu süŋgunambo Kenanɨnambo mahei ra 450 hɨmbanɨyo. 20Süŋgunambo God ai Israerɨmbo hɨfandɨyo-ndürɨmbohünda yɨboboru rundeimbɨ nindou kamafoareapura ai hɨfandɨrundürɨ homomboyo süŋgunambo Samuer Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai tüküfi ahamundɨ fondɨ kasɨmaramündu.
21Ranɨ-sɨmboanɨ Israer ai adükarɨ bogorɨ semɨndɨmbo hoafɨmehündowamboyu asu God ai Sor, Kisɨndɨ nɨmorɨ, ahei adükarɨ bogorɨ kamafoarirɨ. Ai-ana Bensaminɨndɨ sɨrambeahɨnd-ani. Ranɨyu ai adükarɨ bogorɨmbo 40 hɨmbanɨ mamaru. 22Ŋga God ai ahambo raguanamborirɨ mburambo Defit ahei adükarɨ bogorɨmbo hɨnɨŋgɨmarirɨ. God ai ahambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Ro Sesindɨ nɨmorɨ Defit fɨfɨrɨhinɨ, ŋga wandɨ ŋgusüfo ai nindou rahurai ranahambo anahɨ hohoanɨmo-ayahɨ. Nɨmboe ai anɨmbo wandɨ hohoanɨmo süŋgundeambui,’ mehu. 23God ai Defitɨndɨ sɨrambeayahɨndɨ Sisas sɨhefɨmbo aboedambo-fembohünda Israer sowana koamarɨherü horombo hoafɨmayu süŋgu.
24Sisas ai weindahɨ tüküfekoate-yuambe Son ai Israerɨhündɨ muŋgu ranaheimbo aboedɨ hoafɨ bokarɨhendürühɨ yahuya, ‘Sɨhei hohoanɨmo moaruwai daboadanambo-ndɨhinda asu sɨheimbo hundürü-ndɨhandürɨ-mboyahɨ,’ mehu. 25Ndeara Son ai ahandɨ ratüpurɨ muŋgumbo yaŋgɨrɨ-yoanɨyo ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se hohoanɨmoyeiya ro dɨdeyaha? Ro-ana nindou sapo se hɨfandarɨhündɨ ranɨyahɨpoanɨ. Se hɨmborɨyei! Nindou ra süŋguna tükündɨfimbui, ŋga ro-ana ahandɨ sufihɨndɨ wofɨ fufurɨhefembo ra aboedɨyahɨpoanɨ,’ mehu.
26Wandafɨ mamɨ, se-ana Abrahamɨndɨ ahuirɨ anei, asu Suda-yafe ndɨfo se Godɨmbo hohoanɨmoyei arɨhündɨ God ai aboedambo-ndeamunɨmbui hoafɨ ranana ai sɨhefɨmbo soana koafoareamboani. 27Serusaremɨhündɨ nindou anei asu ahei bogor-anemo ai moai Sisasɨmbo aboedambore randeimb-ani sei ndorɨhorɨ fɨfɨrɨhorɨ. Asu ai moai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ muŋguambo ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranambe hoeiru marundɨ ra fɨfɨrɨhindɨ, ŋga wanɨ. Ai ahambo papɨ-hoafɨmarɨhorɨ horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ranɨ-moatükunɨ tükündɨfemboe mehomo süŋgu. 28Ŋga yɨbobofeambe Sisasɨmbo hɨfɨkoefimbo moai hoafɨ yaŋgoro, ŋga asu moanɨ hoaŋgɨrɨhi hehimboyei papɨ-hoafɨrɨhorühɨ Pairatɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, ‘Hɨfokoarɨworɨ,’ masei. 29Ai muŋguambo moatükunɨ ramarɨhindɨ ra horombo Baiborambe hoafɨmayo süŋgu. Ranɨyo süŋgunambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨndɨ foarɨndümo hanɨmo hoŋguambe masɨhawurɨ. 30-31Ŋga God ai ahambo yɨfɨhündɨ botɨmariramboyo nindou ai-babɨdɨ Gariri hɨnɨŋgɨru hou Serusaremɨnambo afɨndɨ si mahafomo ranai ahambo hoeimarüwurü. Nindou ranai haponda Sudambo ranɨmbo wataporɨmboru marundɨ.
32-33Haponda ro sɨheimbo yarɨho hoafayehɨ: God ai sɨhefɨ amoao mamɨmbo horombo hoafɨmayu süŋgu haponda ahei ahuirɨmamɨ sɨhefɨmbo anɨhondümbo tükümefeyo ra Sisas yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ. Ndanɨ-moatükunɨ hoafɨmayo ra Herü Buk yimbu ranambe amboa mbapenɨŋgo.
‘Se wandɨ nɨmor-anafɨ,
haponda ro sɨhafɨ ape-anahɨ.’ Buk Song 2:7
34God ai yɨfɨhündɨ ahambo botɨmarirɨ, ŋga ai ŋgɨrɨ hɨhɨndüfi ŋgu yɨfɨ ambe-ambe sümbondu. Ranɨ-moatükunɨ ra God ai hoafɨmayu süŋgu,
‘Ro sɨheimbo aboed-aboed-ndɨheandürühɨ
asu anɨhondü aboedɨ moatükunɨ ndahandürɨ-mboyahɨ
horombo ro Defitɨmbo saimbo hoafɨmayah süŋgu.’ Aisaia 55:3
35Ranɨmboyo ŋgorü Herü Bukambe hoafɨyohü yahoya,
‘Sürɨhoeimbɨ nindou ranahambo se ŋgɨrɨ hɨnɨŋgɨ-ndoworanɨ sümbondu,’ meho. Buk Song 16:10
36Defit ai nüŋguambe Godɨndɨ hohoanɨmo süŋgu ratüpurɨmayu. Süŋgunambo ai yɨfɨmayuwamboyo ahandɨ amoao-babɨdɨmbo masamboarɨhora asu ahandɨ fi ra sümbomayo. 37Ŋga sapo nindou God ai hoŋguambeahɨndɨ yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ ranana moai ahandɨ fi ra sümboyo. 38-39Ranɨmbo-anɨmbo, wandafɨ mamɨ, se fɨfɨrɨ-mbɨrɨhinda-mboane, ro sɨheimbo hoafɨ aboedɨ hoafɨyefühɨ sefɨya, Nindou ndanana waŋgei sɨhei moaruwai hohoanɨmo gogorɨndɨhembui. Muŋgu moaruwai hohoanɨmo ra Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ana ŋgɨrɨ gogorɨndɨhe mbunda nindou mbumundɨ mbɨso. Ŋga nindou Sisasɨmbo anɨhondümbo-arɨhorɨ ana, ahei moaruwai hohoanɨmo gogorɨhendühɨ nindou mbumundɨ mbüsümbui. 40Ranɨmbo anɨmbo se hɨbadühündɨ! Ŋga rananɨ moatükunɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundembɨ hoafɨmemo ra sɨheimbo sowahɨ tükündɨfemboe. 41Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya,
‘Anɨhondümbo-fekoate-yeimbɨ, se hɨmborɨndei,
Se-ana hepünündahi mbundühɨ ŋgei yɨfɨndei.
Nɨmboe se nɨboadeiambe ro mamɨ-moatükunɨ ratüpurɨ-ndamboyahɨ.
Nindou mamɨ ai ratüpurɨ ranahambo hoafayu ana,
se ŋgɨrɨ anɨhond-ane mbɨsei,’ Habakuk 1:5
mehomo,” mehu.
42Asu Por, Barnabas ai Suda-yafe rotu worɨ hɨnɨŋgɨrɨne hena hafandanɨyo, nɨmorehɨ nindowenihɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Ŋgoafɨmbo nɨmarɨ si ranambe hoafɨ nda süŋgunambo asükai yɨhoefɨmbo hoafɨndafanɨ,” masei. 43Rotu worɨ hɨnɨŋgɨrɨhi moanambühɨ tüküyahindanɨ, Suda nindou asu ndɨfo Suda-yafe rotumbo hei-rɨhündeimbɨ ai Por Barnabas yafandɨ süŋgu mahei. Aheimbo dɨbafɨrɨnearühɨ safanɨya, “Se Godɨndɨ moanɨ hɨpoambofe ranambe nɨmboei ŋgei,” masafanɨ.
44Asükai ŋgorü ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranambe nindou adükarɨ ŋgoafɨhündɨ muŋguambo ai Adükarɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbo mafandɨhindɨ. 45Asu Suda ai nindou afɨndɨ hoeirɨhi hehi ŋgusüfoambe moaruwaimayei. Ranɨyo ai Porɨndɨ hoafɨ hɨfɨnambo-rɨhindühɨ moaruwai moaruwaimbo-marɨhindɨ. 46Ranɨmboyo Por weimbo Barnabas ai yɨhɨmbokoate hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Godɨndɨ hoafɨ sɨheimbo boatei mbɨhowamboane. Ŋga asu se hoafɨ ndanahambo daboadanambo-arɨhindɨ. Ro rarɨhe hohoanɨmoayahɨ, se sɨheihoarɨ hohoanɨmoyeihɨ seiya, ‘Ro-ana koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo ra ŋgɨrɨndefɨ,’ asei. Ranɨmbo anɨmbo se hɨmborɨndei! Haponda sɨheimbo hɨnɨŋgɨrɨhorü hohoa sɨhei ndɨfo sowana ahehɨ. 47Adükarɨ ai yɨhoefɨmbo hoafɨyuhü yahuya,
‘God ai nindou aboedambo-fembo ranahambo muŋguambo hɨfɨ semɨndɨ hombohünda
ro sɨhambo Suda-yafe ndɨfombo si nahurai hɨnɨŋgɨ-marɨheanɨnɨ,’” masafanɨ.
48Suda-yafe ndɨfo ai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi hɨhɨf-hɨhɨfɨyeihɨ Adükarɨndɨ hoafɨ aboed-ane masei. Muŋguambo nindou God ai yaŋgɨrɨ gedühɨ nɨŋgombo kamafoareandürɨ ranai anɨhondümbo-marɨhindɨ. 49Adükarɨndɨ hoafɨ ra muŋgu hɨfɨ ranɨhü maho. 50Ranɨyo asu Suda ai ŋgoafɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ asu Suda-yafe ndɨfo nɨmorehɨ bogorɨ Godɨmbo hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨ ranaheimbo hohoanɨmo botɨmarɨhindüra Por Barnabasɨmbo moaruwaimbo-rɨhipɨrühɨ ahei ŋgoafɨhündɨ hemafoarɨhipɨrɨ. 51Ranɨmboyafanɨ ai ahei hohoanɨmo moaruwai ra fɨfɨrɨmbɨrɨhinda safanɨ hena nafuimbohünda hɨfɨ hasüfɨ ahafandɨ yirɨfihɨndɨ kükifoarɨne mburɨna asu Aikoniamɨnambo mahafanɨ. 52Yifiafɨ Aboedɨ ai Andiokɨhündɨ Sisasɨmbo süŋgurɨhoreimbɨ ranahei fiambe tükümefeyondüra afɨndɨ hɨhɨf-hɨhɨfɨmayei.
14Por Barnabas ai Aikoniamɨhü aboedɨ hoafɨ hoafɨmefanɨ
1Aikoniamɨhü Por weimbo Barnabas ai asükai mamɨ rasüŋgu-marɨneandɨ. Ai Suda-yafe rotu worambe hafanɨ kefoene hoafɨ dɨboadorɨne wataporɨmbo-marɨnandɨ ranɨ süŋgu asu Suda-yafe ndɨfo afɨndɨ ai anɨhondümbo-marɨhindɨ. 2Ŋga Suda bɨdɨfɨrɨ anɨhondümbo-fekoate-yeimbɨ ai nɨmorehɨ nindowenihɨ Suda-yafe ndɨfo bɨdɨfɨrɨ-yafe ŋgusüfoambe botɨmarɨhi-ndüramboyei anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo yiboaruko-marɨhindürɨ. 3Ai gedühɨ Aikoniamɨhü nɨmbafanɨmbo Adükarɨmbo-hündambo yɨhɨmbokoate hoafɨyafanɨ marɨnandɨ. Ranɨyo Adükarɨ ai ahafanɨmbo ŋgɨnɨndɨ masagapɨra hepünɨfeimbɨ asu ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ ramarɨneanda ai ahafandɨ hoafɨ ranai Adükarɨndɨ hɨpoambo ra anɨhond-ane yaho nafuimeyondürɨ. 4Ŋga nɨmorehɨ nindouwenihɨ adükarɨ ŋgoafɨhündɨ ai yikürübümehindɨ. Bɨdɨfɨrɨ ai Suda-babɨdɨmbo-yahindɨ asu bɨdɨfɨrɨ ai Kraisɨndɨ hoafɨ sowandɨfanɨ hafanɨ-rɨnandeimbɨ babɨdɨmbo-yahindɨ. 5Süŋgunambo Suda-yafe ndɨfo asu Suda ahei bogorɨ-babɨdɨmbo sübabɨ hoafɨrundühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ ahafanɨmbo moaruwaimbo-ndɨhupɨrühɨ nɨmoeinambo hɨfokoandɨhu-pɨrɨmboane,” mehomo. 6Ranɨyo ai ra fɨfɨrɨne hena fefoene hena Rikonia-yafeambe yimbu adükarɨ ŋgoafɨ Ristra asu Debi ŋgoafɨhü tüküyafɨne mburɨna ranɨ hɨfɨkɨmɨ mahafanɨ. 7Ranɨhü amboanɨ nɨmbafanɨmbo aboedɨ hoafɨ wataporɨmbo-marɨnandɨ.
Por Barnabas ai Ristrahü asu Debihü aboedɨ hoafɨ hoafɨmefanɨ
8Ristrahü nindou mamɨ tɨŋarɨ moaruwaimbü mamaru. Ahandɨ hondɨ ai rahurai wakɨmarɨmɨndo-ane, ŋga ŋgɨrɨ hoahoaŋgu ndandɨ. 9Asu ai Porɨndɨ hoafɨ hɨmborɨ-mayua, ahambo hɨmboarɨ parirɨ nüŋgumbo hoeirira ahandɨ anɨhondümbofe ranɨnambo God ai waŋgei aboedɨndirɨmbui. 10Ranɨmboyu Por ai puküna hoafɨyuhü yahuya, “Sɨhafɨ tɨŋarɨnambo botɨyafo nɨmbafɨ,” mehundowamboyu horɨpɨrɨhoei piyu mburambo hoahoaŋgu wakɨre marandɨ.
11Nindou afɨndɨ ai Por ramareandɨ ra hoeirɨhi hehi Rikonia-yei hoafɨnambo puküna hoafɨyeihɨ seiya, “God bɨdɨfɨrɨ nindoumbo-yafɨne henambo sɨhefɨmbo sowana makosafanɨ,” masei.14:11 Ai rarɨhi hohoanɨmoyeihɨ Sus ai ahei adükarɨ bogorɨ god-ani asu Hemis ai Susɨndɨ yasɨmondɨhündɨ hoafɨ semündü hu hoafɨyu-randeimb-ani masei.12Asu Barnabasɨmbo ndürɨ Sus dükamarɨhorɨ. Asu Por ai hoafɨ wataporɨmbora randeimbɨ-mayua ranɨyo asu ahambo Hemis-ani masahündo. 13Susɨndɨ adükarɨ rotu worɨ adükarɨ ŋgoafɨ hɨmboranɨkɨmɨ mafondaro. Ranɨyo Susɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ ai burmakau anamɨndɨ bɨdɨfɨrɨ asu nɨmɨ ahurɨ wofɨ amboa sifimbɨ semündü haya adükarɨ ŋgoafɨ yipurɨ nafɨtambekɨmɨ sünü tükümefiyu. Nindou afɨndɨ ai-babɨdɨ Por Barnabasɨmbo, “Ai yɨhoefɨ god-anafanɨ,” sei hehi burmakau hɨfokoefe segopɨmbo masei.
14Ŋga Kraisɨndɨ hoafɨ sowandɨfanɨ hafanɨ-rɨnandeimbɨ ai ranɨ hoafɨ hɨmborɨyafanɨ hena yowanɨmbo hohoanɨmo-yafandühɨ ahafandɨ hoearɨ hɨrɨne hena pɨpɨyafanɨ hafanɨ nindou afɨndɨ-yafe mbusümo puküna hoafɨyafandühɨ safanɨya, 15“Wandafɨ mamɨ se, nɨmboe ramarɨhinda? Ro-ana nindou yaŋgɨrɨ se nahurai-anehɨ. Ro sɨheimbo aboedɨ hoafɨ wataporɨmbo-rɨhoanda se nɨmɨndɨkoate-moatükunɨ ra hɨnɨŋgɨndɨhi hehi God Yaŋgɨrɨ Nüŋgumbü sowana ŋgei. Ai sünü, hɨfɨ, sɨrɨwara asu muŋgu-moatükunɨ ranambe eŋgoro ra nafɨmarandɨ. 16Horombo God ai nindou muŋguambo hɨfɨhü hɨnɨŋgɨreandüra, ahei hohoanɨmo süŋgu hei marɨhündɨ. 17Ŋga ai anüŋgu ra nafuimbohünda sɨhefɨmbo aboedɨreamunɨ arandɨ. Ai sɨheimbo sünambeahɨndɨ hoe koafoare nümbür-ambeahɨndɨ sesɨ yimuŋgu-remɨndambe sagadürɨ arandɨ. Ai sesɨ afɨndɨ asu ŋgusüfoambe hɨhɨf-hɨhɨfɨ sagadürɨ arandɨ,” masafanɨ. 18Ai ranɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-marɨnandɨ, ŋga nindou ai ahafanɨmbo burmakau hɨfɨkoefe sɨhefembo hohoanɨmo-mayei hei, ŋga ai kɨkɨfoefe-ndürɨmbohünda tɨŋɨrɨfomefanɨ.
Ai Porɨmbo nɨmoei pimarundɨ
19Ranɨyo Andiokɨhündɨ-yomo asu Aikoniamɨhündɨ-yomo Suda bɨdɨrɨfɨ ai sɨnɨmo nindou-yei ŋgusüfoambe botɨmarundüra ai Porɨmbo yɨfɨmbiyuwa yahomo houmbo nɨmoeinamborurü mburu asu ŋgoafɨ bɨdɨfɨranɨ kiafu hüründümo mahomo. 20Ŋga Sisasɨmbo süŋgurɨhorɨ-rɨhündeimbɨ ai sɨnei wakɨrɨhorɨ manɨmboeia ai botɨfi haya, asükai adükarɨ ŋgoafɨna mahu. Ranɨyu asu ŋgorü sina Barnabas dɨbombo Debinambo mahafanɨ. 21-22Ranɨ ŋgoafɨhü aboedɨ hoafɨ ra bokarɨmarɨ-heneanda asu nindou afɨndɨ ai Sisasɨmbo süŋgurɨhorɨ-rɨhündei-mbɨmboyahi tükümehindɨ. Ranɨyo asu ai hɨhɨrɨyafɨne Ristra, Aikoniam, asu Andiok ranɨnambo hafanɨ süŋgurɨhorɨ-rɨhündeimbɨ ŋgɨnandɨfɨ-nandürühɨ safanɨya, “Se Godɨmbo ndondɨhi anɨhondümbo-ndɨhorɨ ndühündɨ. Tɨŋɨrɨfo afɨndɨ sɨhefɨmbo tükündɨfemboe sɨhɨrɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe hombohünda,” masafanɨ. 23Asu mamamɨ ŋgoafɨhü anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranaheimbo nindou hɨfandɨ-yondürɨ rambo kafoarɨneapurɨ hena asu sesɨ wehɨyafandühɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨ-mefɨneandɨ. Asu ai Adükarɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ ahandɨ warɨwamɨ aheimbo hɨnɨŋgɨ-marɨneandürɨ.
Ai hɨhɨrɨyafɨne Siria-yafe-ambe Andiokɨnambo mahafanɨ
24-25Ranɨyo ai Pisidia-yafe mbusümo hafanɨmbo Pamfiria-yafeambe tüküyafɨne Pergahü hoafɨ-wataporɨmbo-rɨnɨrü mburɨna asu Atarianambo mahafanɨ. 26Ateriahü ai sipambe farɨyafɨne hena Andiokɨnambo sepɨmɨndɨ maho. Ranɨhü horombo Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai ahafanɨmbo Godɨndɨ ratüpurɨ ratüpurɨmbohünda hɨnɨŋgɨ-rɨhipɨrühɨ seiya, “God ai sɨhafanɨmbo hɨpoambo-ndeapɨrühɨ mbɨfarɨhepɨr-amboane,” masei. Asu ai ratüpurɨ ra ratüpurɨyafanɨ moendɨ-marɨneandɨ. 27Ai Andiokɨhü tüküyafɨne hena, anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo gugurɨ-marɨneandürɨ. Asu muŋgu-moatükunɨ God ai ahafandɨ warɨ süŋgu ratüpurɨ-mayu ranahambo hoafɨmefanɨ. Ai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “God ai ŋgorü nafɨ nafɨmaranda Suda-yafe ndɨfo ai-amboanɨ Godɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ,” masafanɨ. 28Asu ai afɨndɨ si Sisasɨmbo süŋgurɨhorɨ-rɨhündeimbɨ-babɨdɨmbo mamarɨfanɨ.
15Serusaremɨhü Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ-yafe bogorɨ ai gugurɨ-mefundɨ
1Ranɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sudianɨpoedɨ Andiokɨna kosɨmo Suda-yafe ndɨfo Sisasɨmbo anɨhondümbo-rüwureimbɨmbo yamundɨrüpurühɨ yahomoya, “Se Mosesɨndɨ hohoanɨmo süŋgufekoate-ndɨmondühɨ sɨhamundɨ fihoearɨ kefe tɨrɨhefekoate-ndɨmondanɨ asu ŋgɨrɨ aboedambo-ndafundɨ,” mehomo. 2Asu Por Barnabas ai Sudiahündɨ-babɨdɨmbo hoafɨna sɨmborɨ sɨmborɨ-memo. Ranɨmboemo anɨhondümbo-rundeimbɨ ai hoafɨ fɨründümondühɨ yahomoya, “Por, Barnabas asu nindou bɨdɨfɨr-amboanɨ ai Serusaremɨnambo mbɨhomo-ndamboane. Asu ai hoafɨ ra Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ asu hɨfandɨ-rundeimbɨ-babɨdɨmbo dɨdɨboado-mbɨrundamboane,” mehomo. 3Anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai koamarɨ-hehipura mahomo. Ai Finisia asu Samaria-yafeambe mbusümondühɨ homo hoafɨyomondürühɨ yahomoya, “Asu sɨhefɨ ndɨfo amboanɨ Sisasɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ,” mehomonda asu anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ muŋguambo ai afɨndɨ hɨhɨf-hɨhɨfɨ-mayei.
4Ai homo Serusaremɨhü tükümefunda anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ asu hɨfandɨ-rundeimbɨ ai ahamumbo hɨhɨfɨ-marɨhüpurɨ. Asu Por Barnabas ai muŋgua-moatükunɨ God ai ahafandɨ warɨ süŋgu ratüpurɨmayu ranahambo hoafɨmefɨnandürɨ. 5Ŋga asu anɨhondümbo-rundeimbɨ Farisihündɨ bɨdɨfɨrɨ ai botɨyafu hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhefɨ ndɨfo ai ahamundɨ fihoearɨ karu tɨrɨmbɨhou-ndamboane asu ai Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgu-mbɨrɨhind-amboane,” mehomo.
6Ranɨmboemo Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ asu hɨfandɨ-rundeimbɨ ai hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ wataporɨyo dɨdɨboado-fembohünda gugurɨmefundɨ. 7Ai wataporɨyomo homo muŋgumayoa asu Pita ai nüŋgumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandafɨ mamɨ, se fɨfɨrundɨ horombo hondü God ai seambeahɨndɨ wambo kafoare hɨnɨŋgɨmareandɨrɨ sɨhefɨ ndɨfo ranaheimbo wandɨ yasɨmondɨnambo aboedɨ hoafɨ hoafɨyowanɨ hɨmborɨyohü anɨhondümbo-fembohünda. 8God ai muŋguambo nindou-yafe hohoanɨmo ra fɨfɨreandɨ. Ai sɨhefɨ ndɨfo ranaheimbo yɨnɨ mehu ra nafuimbohünda Yifiafɨ Aboedɨ masagadürɨ sɨhefɨmbo masemunɨ nou. 9Ai moai sɨhefɨmbo ŋgorü süŋgureandühɨ aheimbo ŋgorü süŋgurearü, ŋga wanɨ. Ai anɨhondümbo-marɨhinda asu God ai ahei ŋgusüfoambe ramareandüra sürühehindeimbɨ tükümehindɨ. 10Ŋga nɨmboe asu se Godɨmbo randɨhu hoeindɨhurü yahomo houmboa? Se ŋgɨrɨ sɨhefɨ ndɨfoambo sɨhamundɨ fihoearɨ karu tɨmbɨrɨhound-amboane mbɨsɨmondühɨ aheiwamɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ nandundɨ. Ŋga horombo sɨhefɨ amoao asu sɨhɨr-amboanɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ ra ŋgɨrɨ ndahumɨndefɨ. 11Suda sɨhɨrɨ ndarɨhu anɨhondümbo-arɨhundɨ ana, Sisasɨndɨ hɨpoambonambo aboedambo-ndahumboyefɨ, ŋga asu sɨhefɨ ndɨfo ai-amboanɨ ranɨnambo aboedambo-ndahimboyei,” mehu. 12Barnabas Por ai Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ nafuimbo moatükunɨ asu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ra God ai Suda-yafe ndɨfombo ahafandɨ warɨsüŋgu ramareandɨ ranahambo ndorɨne wataporɨmbo-marɨnandɨ. Asu muŋgu ai wataporɨ ra hɨhɨmborɨ-yomondühɨ hɨmbo yaŋgɨrɨ kümarundɨ.
13Hoafɨ moendɨmayowa asu Sems ai hoafɨyuhü yahuya, “Wandafɨ mamɨ. Se wandɨ hoafɨ hɨmborɨyomo. 14Saimon ai haponda ndore korɨfoare hoafɨyuhü yahuya, God ai ahandɨ hɨpoambofe hohoanɨmo nafuiyuhü sɨhefɨ ndɨfo bɨdɨfɨrambo weaŋgurühɨ wand-anei mehu. 15Asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ-amboa mamɨ yahurai-ane. Ai yaru hoafɨ nda sürü papɨmaründɨ: 16Adükarɨ ai hoafɨyuhü yahuya,
‘Defitɨndɨ mamɨsɨrɨ ai worɨ nahurai bɨrɨmefoendɨ,
ŋga süŋgunambo ro hɨhɨndahe koda
asu ahandɨ mamɨsɨrɨ ra asükainda botɨndɨhe-amboyahɨ
nindou ai worɨ bɨrɨfoare mbura sɨmborɨ worɨmbo-arandɨ nou.
17-18Rananɨmbo asu nindou amurɨ ai randɨhi Adükarɨmbo kokondɨ-horɨmboyei.
Asu muŋguambo Suda-yafe ndɨfo ro wand-anei masahɨ ranai-amboa kokondɨ-horɨmboyei. Hoafɨ nda horombo hondü ndanɨ-moatükunɨ tükündɨfemboe mehu-ane.
Adükarɨ ai yare hoafɨmayu ai ranɨ-moatükunɨ raremarandɨ,
asu horombo hondü nindou ai ra fɨfɨrɨmarɨhindɨ,’ mehu.” Amos 9:11-12
19Ranɨmboyo asu Sems ai hoafɨyuhü yahuya, “Ro rarɨhe hohoanɨmoayahɨ sɨhefɨ ndɨfo ai hɨhɨrɨyahi Godɨmbo sowana mahei ranaheimbo sɨhɨrɨ ŋgɨrɨ tɨŋɨrɨfo ndahundürɨ. 20Wanɨ, ŋga sɨhɨrɨ aheimbo pasambe ndandɨhu hoafɨnde-fomboane. Kabomombo sesɨ dɨdɨbafɨfe sɨhefeimbɨ sesɨpoanɨ, nɨmorehɨ sɨsɨhɨmopoanɨ asu anamɨndɨhoandɨ bɨrabɨrɨyopoanɨ, nɨnɨhondɨ amɨnda-wofɨfeimbɨ asu horɨ sesɨpoanɨ. 21Ai ŋgɨrɨ randɨhindɨ ra nɨmboe horombo peyomo houmbo haponda muŋguambo ŋgoafɨ adükarambe nindou ai Mosesɨndɨ hoafɨ bokarɨhoemo arundɨ. Asu muŋguambo ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranambe Suda-yei rotu worambe ritimɨru arundɨ,” mehu.
Suda-yafe ndɨfo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ahei pas-ane nda
22Ranɨmboane asu Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomo hɨfandɨru-ndeimbɨ-yomo asu anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ-yei ai hoafɨ fɨrɨhümündihɨ seiya, “Sɨhɨrɨ-hündɨ bɨdɨfɨrɨ ai Por Barnabas babɨdɨmbo Andiokɨnambo hombohünda koandɨhehu-purɨmboane,” masei. Ai Sudas, ahandɨ ndürɨ ŋgorü Barsabas, asu Sairas ahafanɨmbo ŋgafanɨ sei hɨnɨŋgɨ-marɨhipɨrɨ. Yimbu ai anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ-yei bogorɨ-yafanɨ. 23Ahafandɨ warɨhü ai pas mamɨ koarɨhoe-mondühɨ hoafɨyo-mondühɨ yahomoya:
“Ro Kraisɨndɨ hoafɨ sahumɨndefɨ hefɨ rɨhundeimb-anefɨ asu hɨfandɨrɨhu-hundeimb-anefɨ. Suda-yafe ndɨfo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Andiokɨhü, Siriahü, Sirisiahü anɨboadei, se karɨhasɨ-handürɨ.
24Ro hɨmborɨ-yeifɨmboanefɨ rohündɨ bɨdɨfɨrɨ ai homo wataporɨ-memondamboyo sɨhei hohoanɨmo mamɨkarɨ-marandürɨ, ŋga asu ro moai ahamumbo randundɨ sefɨ. 25Ranɨmboane asu ro hoafɨ fɨrɨhumɨndefɨ mburɨhu sefɨya ro nindou sɨheimbo sowana koandɨhe-hupurɨmboyefɨ. Ro nindou ra yɨhoefɨ ŋgunindɨ Barnabas asu Por-babɨdɨ koamarɨhehupɨrɨ. 26Ai moai ahafandɨ fimbo hohoanɨmo-yafanɨ, ŋga ai sɨhefɨ Adükarɨ Sisas Krais ahambo-hündambo ahandɨ ratüpurɨ ratüpurɨ-mayafanɨ. 27Ranɨmboyefɨ ro Sudas asu Sairasɨmbo koandɨhehupɨra ŋgafanɨ hoafɨ ro sürü paparɨhundɨ rahurai randɨne ahafandɨ yafambenambo hoafɨndamboyafanɨ. 28Yifiafɨ Aboedɨ ai yɨhoefɨ mbusümo nɨmarɨmbo asu ro mamɨ mamamberɨhu hohoanɨmo-yefühɨ sefɨya, ‘Ro ŋgɨrɨ ŋgorü tɨŋümbɨ hohoanɨmo sɨhei wamɨ nandɨhundɨ,’ masefɨ, ŋga se ndanɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ anɨmbo randɨhimboyei. 29Se kabomombo sesɨ dɨdɨbafɨfe sɨhefeimbɨ sesɨpoanɨ, horɨ sesɨpoanɨ, nɨnɨhondɨ amɨnda-wofɨfeimbɨ sesɨpoan, nɨmorehɨ sɨsɨhɨmopoanɨ asu anɨmɨndɨhoandɨ bɨrabɨrɨ-yopoanɨ. Se ranɨ hohoanɨmo süŋgufepoanɨ. Se ranɨ-moatükunɨ ra hɨnɨŋgarɨhindɨ ana, aboedɨndeimboyei. Yɨhoefɨ hoafɨ ndear-ane, ŋga se aboedɨ nɨboadei,”
mehomo.
30Ranɨyo asu Serusaremɨhündɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai nindou yimbuyimbu ra koamarɨ-hehipura Andiokɨnambo mahanɨmo. Asu ai anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ gugurundürɨ mburu pas ra masabudürɨ. 31Anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai pas ranambeahɨndɨ aheimbo ŋgɨnemɨndɨndürɨmbo hoafɨ hoeirɨhi hehimbo hɨhɨf-hɨhɨfɨ-mayei. 32Sudas asu Sairas ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyafanɨ rɨnandeimb-anafanɨ. Ranɨyo asu yimbu ai aheimbo afɨndɨ ŋgɨnemɨndɨmbo hoafɨ hoafɨyafɨnandürɨ marɨnandɨ. 33-34Yimbu ai Andiokɨhü nɨŋgo-nɨŋgo-yafɨne mburɨna anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai ahafanɨmboya, “God ai aboedɨ-aboedɨ mbɨreapɨr-amboane asu ŋgusüfoambe afurɨnde kündeambui,” sei hehi nindou koamarɨ-houpɨrɨ ranahamumbo sowana koamarɨhehipɨra hɨhɨrɨyafɨne mahafanɨ. 35Ŋga Por asu Barnabas ai Andiokɨhü manɨmbafanɨ. Ranɨhü yimbu ai nindou bodɨmondɨ-babɨdɨ Adükarɨndɨ hoafɨ bokarɨhe-neandühɨ yamundɨ-marɨneandürɨ.
Por Barnabas ai yükürübɨ-mefɨneandɨ
36Süŋgunambo Por ai Barnabasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Sɨhɨrɨ muŋgu ŋgoafɨ adükarɨ sapo Godɨndɨ hoafɨ horombo bokamarɨ-hehoandɨ ranɨ ŋgoafɨnambo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai nüŋgumbayahi ranɨ ndüfosimbo gagimboane,” mehu. 37Barnabas ai Sonɨmboyu Makɨmboyu randeimbɨ-mayu ranahambo ai-babɨdɨ semündü hombo mehu. 38Horombo Son Mak ai Pamfiria ŋgoafɨhü ahafanɨmbo hɨnɨŋgɨmareapɨrɨ, ŋga moai ai-babɨdɨ Adükarɨndɨ ratüpurɨ, ratüpurɨyu hu. Ŋga asu Por ai ahambo moai semündü-hombo yifirɨyu. 39Yimbu ai sɨmborɨ hoafɨyafɨne hena yükürübɨ-mefɨneandɨ. Barnabas ai Mak serümündü haya sipambe farɨyafɨne hena Saiprusɨnambo mahafanɨ. 40Ŋga Por ai Sairas serümündü mahafanɨ. Anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai ahafanɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Adükarɨ ai sɨhafanɨmbo moanɨ hɨpoambo-ndeapɨrühɨ mbɨfarɨhepɨr-amboane,” masei. 41Yimbu ai Siria, Sirisia-yafeambe hahabodɨfanɨ wakɨrɨneandühɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo ŋgɨnɨmarɨ-nandɨfɨnandürɨ.
16Timoti ai Por-dɨbo mahu
1Por ai Derbe ŋgoafɨ hu ŋgasünde haya Ristra ŋgoafɨna mahu. Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨ mamɨ, ahandɨ ndürɨ Timoti ai ranɨhü mamaru. Ahandɨ hondɨ ai Sudahündɨ anɨhondümbo-reandeimbɨyo, ŋga asu ahandɨ afɨndɨ anɨmbo Grikɨhündɨyu. 2Ristrahündɨ asu Aikoniamɨhündɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai Timotimbo ahɨnɨyeihɨ seiya ai nindou aboed-ani masei. 3Asu Por ai Timotimbo ahandɨ süŋgu semündü-hombo yahu haya hohoanɨmo-mayu. Ai Sudahündɨ ranɨ hɨfɨhü manɨŋgomo ranahamumbo hohoanɨmoyuhü ahambo serümündü haya ahandɨ fi hoearɨ ra karirɨ tɨmarɨherü. Sapo muŋguambo ai fɨfɨrundɨ Timotindɨ afɨndɨ ra Grikɨhündɨ-mayuwambo. 4Ai ŋgoafɨ adükarɨnambo homo tüküyafu, homo tüküyafu rundühɨyo asu horombo Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ asu hɨfandɨ-rundeimbɨ Serusaremɨhü hoafɨ ranɨ süŋguru masɨhoemo ra anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo masabudürɨ. 5Asu ranɨmboyo Kraisɨndɨ nendɨ ranai hoafɨ ranɨnambo ŋgɨnɨndɨ anɨhondümbo-rɨhindühɨ muŋguambo si aho ra nindou ai afɨndɨ tüküyahi marɨhündɨ.
Por nindou mamɨ Masedoniahündɨ hoeimarirɨ
6Ŋgɨmɨ ai Frigia, Garesia-yafeambe homondane, Yifiafɨ Aboedɨ ranai ahamumbo nindou Esia hɨfambe ranaheimbo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyo-ndürɨpoanɨ meho. 7Ranɨyomo ai Bitinia hɨfɨnambo hombo yahomo houmbo Misia-yafe yüpupuikɨmɨ tüküyafundane, asu Sisasɨndɨ Yifiafɨ ranai ahamumbo ranafɨ hombo yowanɨ mehopurɨ. 8Ranɨyomo asu ai Misia nafɨyafu hou Troas ŋgoafɨnambo mahanɨmo. 9Ranɨyu asu ranɨ nɨmbokoanɨ Por ai yafogoadɨnambo nahurai ranɨpoanɨmbo moatükunɨ hoeireandane, nindou mamɨ Masedoniahündɨ ai botɨfi nüŋgumbo hüti-hütirürühɨ yahuya, “Se ndanafɨ kosafɨ yɨhoefombo farɨhawamunɨ,” mehu. 10Por ai ranɨ-moatükunɨ hoeire hayamboyu ro hohoanɨmo-yefomboanefɨ God ai ranaheimbo ahandɨmayo hoafɨ ra hoafɨmbohünda koamarɨhemunɨ. Ranɨmboane asu nɨmehünou ro Masedonia hɨfɨnambo hombo naporɨhundühɨ nafɨ kokomarɨhundɨ.
Ridia ai Godɨndɨ hoafɨ süŋgumareandɨ
11Sipambe farɨyahu Troas ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu asu Samotres airanɨnambo hefɨ asu ŋgorü sihü Neaporis ŋgoafɨhü tükümehundɨ. 12Ranɨyefɨ asu ranɨhü hɨnɨŋgɨrɨhu hohu hefɨ, Firipai ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Masedonia-yafe hɨfambe Firipai ŋgoafɨ adükarɨ Rom ai hɨfandɨ-marundɨ. Ranɨhü tüküyahu yahunümbɨ nɨmbɨ manɨmboefɨ. 13Ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si tüküfeyoane, asu ro hefɨ ginɨrümbɨ ŋgoafɨ tebünanɨ tüküyahu mburɨhu, hoekɨmɨ mahefɨ. Hoe ranɨ fikɨmɨ ranɨpoanɨmbo fondɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨ-fembohünda fondɨ mbanɨŋgoyo sefɨ hoahumboyefɨ mahefɨ. Ranɨhü nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ ai gugurɨyahi nɨmarei-ane asu ro ai-babɨdɨ wataporɨmayefɨ. 14Nɨmorehɨ mamɨ adükarɨ ŋgoafɨ Taiatairahündɨ, ahandɨ ndürɨ Ridia, ai hoafɨ ro hoafɨmayefɨ ra hɨmborɨmayo. Ranai ana Godɨmbo dɨdɨbafɨfe hoafɨyorandeimbɨ asu ai hamburɨ hoearɨfihɨ kakɨ semɨndɨ-randeimb-ane. Adükarɨ ai ahandɨ ŋgusüfoambe hohoanɨmo botɨmare-andamboyo Por ai hoafɨ, hoafɨmayu ra anɨhondümbo-mareandɨ. 15Ai ahandɨ worambeahɨndɨ-babɨdɨmbo hɨmonɨ hundürümayei. Ai hɨmonɨ hundürüyo mbura yɨhoefɨmbo hoafɨyohü yahoya, “Se ro Godɨmbo anɨhondümbo-marɨhinɨ ra fɨfɨrɨndundühɨ ana, se wandɨ worambe dɨfomo nɨmandomo,” meho. Ai yɨhoefɨmbo hüti-hüti-maramuna-mboyefɨ, asu ro ahandɨ hoafɨ süŋgu mahefɨ.
Por ai Sairas-dɨbo Firipai ŋgoafɨhü karabusɨ-mefɨneandɨ
16Mamɨmbo ro Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo fondühɨ hefane, moanɨ ratüpurɨyo-randeimbɨ nɨmorehɨ mamɨ yɨhoefɨmbo nafɨnɨ hoeimareamunɨ. Ŋga moaruwai nendɨ ahandɨ fiambe nɨmarɨmbo nɨnɨ-moatükunɨ süŋgunambo tüküfemboayo ra hoafɨyo-marandɨ. Ranɨmboyo asu nindou ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo ranahambo hɨfandɨru-rundeimbɨ ahamumbo kakɨ adükarɨ sahüpurɨ marɨhündɨ. 17Ranɨyo nɨmorehɨ ranai Por-babɨdɨmbo yɨhoefɨ süŋgu hohüyo asu ai yare puküna hoafɨyowohü yahoya, “Nindou ndanai ana God Nɨmoamo Hondü amaru ranahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimb-anemo. Rananemo asu God ai sɨheimbo aboedambo-fendürɨmboayu hoafɨ ra hoafɨyomo rundühanemo,” yaho marandɨ. 18Muŋguambo si ai rapomayo hoamboyu asu Por ai ranahambo yɨboaruko-yɨboarukofi haya, asu ai hɨhɨrɨfi nüŋgumbo moaruwai nendɨ amaro ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro Sisasɨndɨ ndürɨnambo hoafayahɨ se nɨmorehɨ ranahambo hɨnɨŋgɨndo hawa ŋgafɨ,” mehundo. Ranɨyo asu moaruwai nendɨ ranai mamɨ ranɨ sɨmboanɨ hɨnɨŋgɨre haya maho.
19Ahambo hɨfandɨru-rundeimbɨ ranai ahamundɨ kakɨ semɨndɨ nafɨ awarɨmarɨhoayo ra fɨfɨrɨmarundɨ sapo nɨmorehɨ ra ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨ tüküfemboayo ra asükai hoafɨndo. Ranɨmbo-anemo ai Sairas asu Por ahafanɨmbo kɨkɨhɨrüpɨndümo mburümbo kiafu hürüpündɨmo nindou adükarɨ ahamundɨ koadürü guguru nɨmarɨmo rundühɨ mahomo. 20Ai ahafanɨmbo sowapündümo nindou hoafɨ hɨmborɨyomo-rundeimbɨ ahamumbo soana homo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou yimbu ndanana Sudahünd-anafanɨ, ŋga aiyafanɨ nindou sɨhefɨ adükarɨ ŋgoafɨhü amarei ranaheimbo moaruwai hohoanɨmo botɨmarɨneandɨ. 21Ran-anafanɨ nindou Romɨhündɨ sɨhɨrɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgukoatembo-mayo ranahambo yamundarɨneandɨ,” mehomo. 22Ranɨyei asu nindou afɨndɨ ranai ahafanɨmbo ranɨmbohünda papɨ-hoafɨ-marɨhüpɨrɨ. Ranɨyomo asu hoafɨ hɨmborɨyomo-rundeimbɨ ai ahafandɨ hoearɨ yümündühaupürɨ mburu hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ahafanɨmbo wofɨ bogorɨnambo harɨmbemopɨra-mboane,” mehomo. 23Ranɨyomo asu ahafanɨmbo wofɨ bogorɨ-mayo ranambo puküna buburüpɨrɨ mburu, asu karabusɨ-marupɨrɨ. Ranɨyomo nindou karabus worɨ hɨfandɨ-randeimbɨ ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se ahafanɨmbo wudɨpoapondo hɨbadapɨrɨ,” mehomo. 24Ranɨyu nindou ranai hoafɨ ranahambo hɨmborɨyu mbura ahafanɨmbo karabus worɨ safambe ragu nɨmɨ ahi yɨrɨfoneimbɨnambo yitɨŋarɨhü hüputüpu-rapürɨmündɨ hɨnɨŋgɨmareapɨrɨ.
25Ranɨyafanɨ Por Sairas ai nɨmbɨ mbusümondühɨ nɨmarɨfanɨmbo herüyafandühɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨ-mefɨneando. Asu nindou bɨdɨfɨrɨ karabusɨyafu mamarɨmo ranai ahafanɨmbo hɨmborɨ-memopɨrɨ. 26Asu nɨmehünou hɨfɨhe afɨndɨ tüküfehüyo karabus worɨ kambohoanɨ ranai fɨfɨmɨmayo. Ranɨyo nɨmai yipurɨ ranai sübüdɨhoehüyo nindou karabus worambe mamarɨmo ahamundɨ fihɨndɨ sen makiaro ra fufurɨmarɨhoayo. 27Ranɨyu asu karabus hɨfandarandeimbɨ ranai botɨfi yipurɨ sübüdɨhoai meŋgorowa hoeire haya nindou ai mbafefou yahu haya yɨhɨmboyuhü penau hoandarɨ semündü haya wandɨhoarɨ hɨfokoandɨhea yahu haya ramefiyu. 28Ŋga Por ai heiyuhü yahuya, “E! Se sɨhafɨ fi yimbündamboyafɨ! Ro-ana muŋgu amarefɨ,” mehuamboyu. 29Ranɨyu karabus hɨfandɨ-randeimbɨ ai nindoumbo hai sowandümo sɨnɨmo yahu mɨŋgɨyu hoafɨyu mbura nɨmai worɨ safambe pɨpɨyu hu Por Sairas yafandɨ yirɨkɨmɨ hɨhamɨndarɨyuhü piyu meŋguru. 30Ranɨyu ai ahafanɨmbo sepɨrɨmündɨ weindanɨ hüfu nɨmarümbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Rɨtɨfo yimbu, ro nɨnɨ nünüŋgundɨheanda God ai wambo aboedambo-mandeandɨra?” mehuamboyafanɨ.
31Asu ai sɨmborɨ safanɨya, “Se Sisas Adükarɨ ranahambo anɨhondümbo-ndɨworanɨ anɨmbo asu God ai sɨhambo, sɨhafɨ worambeahɨndɨ-babɨdɨ aboedambo-ndeandürümbui,” masafanɨ. 32Asu ranɨyo Por Sairas ai karabus hɨfandɨ-randeimbɨ-mayu ranahambo nindou mamɨ ranɨ worambe manɨmboei aheimbo kameihɨ parɨnerɨ hena Adükarɨndɨ hoafɨ hoafɨmefɨnandürɨ. 33Ranɨyo asu ranɨ nɨmbokoanɨ karabus hɨfandɨ-randeimbɨ-mayu ranai ahafanɨmbo sepɨrɨmündɨ mbura ahafandɨ masɨmei ra popoaimarandɨ. Ranɨyo asu ai ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ-babɨdɨmbo muŋgu hundürümayei. 34Ranɨyu ai ahafanɨmbo sepɨrɨmündɨ hafu ahandɨ worambe nɨmarümbo sesɨ sagapɨra masowasɨfanɨ. Asu ai ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ-babɨdɨ haponda Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei mburɨhü anɨhondümbo-marɨhindɨ ranɨmbohünda hɨhɨf-hɨhɨfɨmayei.
35Ranɨyomo siambe hoafɨ hɨmborɨyomo-rundeimbɨ ai prisman bɨdɨfɨrɨ koarɨhoupurühɨ yahomoya, “Hapoana se nindou yimbu ranahafanɨmbo hɨnɨŋgɨndowapɨra mbɨhafanda-mboane,” mehomo. 36Ranɨyu nindou karabusɨmbo hɨfandɨ-randeimbɨ ai Porɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Hoafɨ hɨmborɨyomo-rundeimbɨ ai ‘hɨnɨŋgɨndowapɨra mbɨhafanda-mboane,’ mehomonda-mboanahɨ sɨnɨ hoafayahapɨrɨ, ŋga hapoana se aboeda ŋgafanɨ,” mehupɨrɨ. 37Asu Por ai prisɨmanɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-ana Romɨhünd-anehɨ, ŋga ai yɨhoehɨmbo nɨnɨhümboyo hoafɨ hɨmborambe nindou hɨmboahü buburümunɨ mburu, karabus worambe koamafoarümunɨ. Asu ran-anemo haponda ŋgoafɨna yɨhoehɨmbo dɨbo semɨndɨmunɨ koehefembo hohoanɨmoemo. Refeana wanɨ! Ŋga ahamundɨhoarɨ anɨmbo sɨfomo sowandümomunɨ koarɨhoumuna ŋgemboyehɨ,” masafandamboemo.
38Asu prisman ranai ahafandɨmayo hoafɨ ra hoafɨ hɨmborɨyomo-rundeimbɨmbo hoafɨmemo-puramboemo. Ranɨyomo asu Por Sairas ai Romɨhünd-anafanɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo mburu yɨhɨmbo-memo. 39Ranɨyomo asu ai homombo ahafanɨmboya, “Karɨhapɨsɨ, ro hütiyefɨ,” yahomo mburu moanambühɨ sowapündümo mahomo. Asu ranɨyomo ahafanɨmbo hoafɨyomopɨrühɨ yahomoya, “Se ŋgoafɨ nda hɨnɨŋgɨndɨne hena ŋgorü goanɨnɨ ŋgafanɨ?” mehomo. 40Ranɨyafanɨ ai karabus worɨ ra hɨnɨŋgɨrɨne hena Ridiandɨ worɨna mahafanɨ. Ranɨhü anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai mafandɨ-hindamboyo asu aheimbo ŋgusüfoambe kɨkɨmɨ-foarɨneirɨ hena mahafanɨ.
17Tesaronaika-hündɨ ai Por Sairasɨmbo hürütümarɨhüpɨrɨ
1Ranɨyafanɨ Por Sairas ai hafanɨ Amfiporis Aporonia ŋgoafɨ kefoene hena hafanɨ Tesaronaika ŋgoafɨhü tükümefɨneandɨ. Ranɨhü Suda-yafe rotu worɨ mamɨ mafondaro. 2Ranɨyu asu Por ai yaremarandɨ süŋgu Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfu nɨmarümbo ŋgɨmɨmbo moanɨ nɨmarɨmbo si ra ai-babɨdɨmbo Baibor-ambeahɨndɨ hoafɨ ranahambo ndorɨhi wataporɨmbo-marɨhündɨ. 3Ai aheimbo Godɨndɨmayo hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra wataporɨmbo-randühɨ yahuya, “Nindou God ai ahambo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo aboedambo-fendürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ ra Krais-ani asu ai asübusɨ afɨndɨ semündü haya yɨfɨyu mbura asükaiyu botɨmefiyu,” mehu. Asükaiyu hoafɨyuhü yahuya, “Sisas ndanahambo ro sɨheimbo hoafayahɨ ai Krais-ani,” mehu. 4Nindou bɨdɨfɨrɨ ranɨhündambo ai hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-rɨhi mburɨhü, Por Sairasɨ-yafandɨ süŋgu mahei. Nindou bɨdɨfɨrɨ Grikɨhündɨ Godɨmbo hohoanɨmo parɨhoreimbɨ asu nɨmorehɨ afɨndɨ bogorɨmbo-yahindeimbɨ ai-amboa ahafandɨ süŋgu mahei.
5Ranɨmboyo asu Sudahündɨ bɨdɨfɨrɨ ai ŋgusüfoambe moaruwai-marapura nindou bɨdɨfɨrɨ funɨru wakɨrundeimbɨ maketambe manɨŋgomo ranahamumbo gugurɨmarüpura ai homo nindou afɨndɨ gugurɨpurɨ mburümbo hohoanɨmo botɨmarɨpura ŋgoafambe ŋgɨnɨndɨ hoafemo wakɨmarundɨ. Ranɨyomo asu ai Por Sairas kɨkɨhepɨmɨndɨ nindou afɨndɨ burɨmemo ranahamumbo sowana sepɨmɨndɨ hombohünda ahafanɨmbo kokorupɨrühɨ Sesonɨndɨ worɨna pɨpɨna mahomo. 6Ŋga ranɨyomo ahafanɨmbo hoeifepɨrɨkoate-yomondühɨ-yomo, ai Sesonɨyu asu anɨhondümbo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ahamumbo nindou bogorɨmboyafu mamarɨmo ahamumbo sowana kiafu hürüpundümo mahomo. Ai homo puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanai ana muŋguambo hɨfɨ ranɨhü moaruwai hohoanɨmoyomo marundɨ ran-anemo asükai haponda ndanɨhü tüküyafu anɨŋgomo. 7Asu Seson ai ahafanɨmbo worɨnɨmareapɨrɨ. Ŋga nindou muŋgu ndanai ana adükarɨ bogorɨ hondü Sisarɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo gogonɨmbo-rɨheneandühɨ safanɨya, ‘Awi nindou adükarɨ bogorɨ ŋgorü manüŋgu, ŋga ahandɨ ndürɨ Sisas-ani,’ safanɨ marɨnandɨ,” mehomo. 8Ranɨyomo ŋgoafɨhündɨ bogorɨ-yomo asu nindou afɨndɨ-yei ranai hoafɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ ŋgusüfoambe moaruwai-marandürɨ. 9Ranɨmboemo nindou bogorɨ ai Sesonɨyu bodɨmondɨ-yomo ahamumbo kot pemɨndomo mehomonda asu ai kakɨ masabupura hɨnɨŋgɨmarɨpura mahomo.
Por Sairas ai Beria ŋgoafɨhü mamarɨfanɨ
10Mamɨ ranɨ nɨmbokoanɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai Beria ŋgoafɨnambo Por Sairas koamarɨhehipɨra mahafanɨ. Ai hafanɨ Beria ŋgoafɨhü tüküyafɨne mburɨna Suda-yafe rotu worɨ mafeŋgoro ranambe kefoene mahüfanɨ. 11Beria ŋgoafɨhü Suda mamarei ahei hohoanɨmo ra Tesaronaikahündɨ-yafe hohoanɨmo ŋgasündɨmareandɨ. Beriahündɨ ai Por Sairas-yafandɨ hoafɨ hɨmborɨyei mburɨhü, asu hoafɨ ranahambo masahümündi. Ranɨyo ai muŋguambo si maho Bukambeahɨ hoafɨ ra hoeirɨhi marɨhündɨ ahafandɨ hoafɨ ra anɨhondümbayo sei hehi. 12Ranɨyei asu Sudahündɨ afɨndɨ ranai hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ. Asu Grikɨhündɨ nɨmorehɨ ndüreimbɨ bogorɨmbo-yahindeimbɨ afɨndɨ asu nindouwenihɨ afɨndɨ ai hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ.
13Por ai Beriahündambo Godɨndɨ hoafɨ bokarɨ-marɨhendürɨ ranahambo Tesaronaikahündɨ Suda ai hɨmborɨyei hehi Beria ŋgoafɨhü amboa hei tükümehindɨ. Ranɨyo asu Tesaronaikahündɨ ai nindou Beriahündɨ-mayei ahei ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmo botɨmarɨhindürɨ. 14Ranɨyei asu anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai hohoanɨmoyeihɨ seiya Porɨmbo moaruwaimbo ndɨhorɨmboyei sei hehi ahambo hoekɨmɨ koamarɨhehora mahanu, ŋga Sairas Timoti ai Beriahü mamarɨfanɨ. 15Ranɨyomo nindou bɨdɨfɨrɨ ai Por sowaründümo hou ai-babɨdɨ Atens ŋgoafɨna mahomo. Asu Por ai yahuya, “Sairas Timoti ai nɨmai wambo-sowana mbɨsɨnɨ-fandamboane,” mehuamboemo asu hoafɨ ra sowandümo hou hɨhɨrɨyafu Berianambo mahomo.
Porɨ ai Atens ŋgoafɨhü Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmayu
16Por ai Atens ŋgoafɨhü Sairas asu Timoti ahafanɨmbo hɨfandapɨrühɨ nɨmarümbo hoeireandane, ŋgoafɨ ranɨhü tɨkai god sɨsamɨ afɨndɨ burɨmayo ranɨmbo ŋgusüfoambe nɨmbɨmayu. 17Ranɨyu Por ai Suda-yafe rotu worambe Grikɨhündɨ bɨdɨfɨrɨ asu Suda bɨdɨfɨrɨ anɨhondümbo Godɨmbo hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ ahamumbo wataporɨmbo-marapurɨ. Ranɨyu muŋguambo si maho ra nɨmorehɨ nindowenihɨ maketambe gugureyahi nɨmareiane, hu ai-babɨdɨ nɨmarümbo wataporɨyu marandɨ. 18Ranɨyomo Epikurian asu Stoik fɨfɨrundeimbɨ nindou ranai Por-babɨdɨ hoafɨnambo sɨmborɨ-sɨmborɨ-memo. Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou hoafɨ afɨndeimbɨ ndanai nɨnɨ hoafɨ, hoafɨnda yahumboyuwa?” mehomo. Asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi, ai ndɨfo-yafe sɨsamɨ god mamɨ ranahambo hoafɨmbo yahumboani,” mehomo. Ŋga Por ai Sisas yɨfɨhündɨ botɨmefiyu hoafɨ ra hoafɨmayuwambo ranɨmboemo asu ai rahurai yaru hoafɨmemo. 19Ranɨyomo ai kansɨr Areopagus wafuwamɨ mafandundɨ ahamumbo sowana Porɨmbo sowaründümo mahafomo. Ai homo ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro sɨmborɨ hoafɨ nda se nindou aheimbo hoafɨyafɨ arandɨ ra hɨmborɨmbo sefomboanefɨ. 20Asu ro sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨyefɨ hohu hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨndɨhu sefomboanefɨ,” mehomo. 21Ŋga nindou Atens ŋgoafɨhü amarei anei asu ŋgorü ŋgoafɨhündɨ sühüsi Atens ŋgoafɨhü amarei anei ranai moai amurɨ hohoanɨmoyei rɨhündɨ, ŋga wanɨ. Ai ana hoafɨ sɨmborɨ eŋgoro ranahamboane hoafɨyo asu hɨmborɨyo ranɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmoayei.
22Ranɨyu asu Por ai Areopagus wafuwamɨ kansɨr-yomondɨ mbusümo nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Nindou Atensɨhündɨ, ro hoeirɨheandane se-ana muŋguambo god ranaheimbo süŋgufe hohoanɨmo-ane hohoanɨmo-memo. 23Ŋga ro nafɨna habodɨhühɨ sɨhei sɨsamɨ god hoeimarɨheandürɨ. Asu sɨsamɨ godɨmbo sesɨ sɨhefe randeimbɨ fondɨ mamɨ hoeimarɨheandɨ ranɨfihɨ se sürü papɨmarɨhündɨ ra yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Ndanana sɨsamɨ god ro fɨfɨrɨfekoate-mayefɨ ran-ane,’ meho. Ŋga asu se moai ranɨ god ra ahambo fɨfɨrɨhorɨ, ŋga se ahambo moanɨ hohoanɨmoyei marɨhündɨ God ranahambo haponda ro hoafɨndahandürɨ samboanahɨ.
24God ai hɨfɨ nafɨra mbura asu muŋguambo moatükunɨ ranɨfihɨ nafɨra hɨnɨŋgɨmareanda anɨŋgo ranai Adükar-ani sünambeahɨ asu hɨfɨnɨ. Ranɨmboani aiana ŋgɨrɨ nindou ai ahei warɨnambo worɨmbo-rɨhündeimbɨ worɨ ranambe ana nɨmandu, ŋga wanɨ. 25Ai moai rananɨ moatükunɨ mbonɨmboramündɨ randɨ ranɨmboane asu ŋgɨrɨ nindou ahei warɨna ahambo raranɨ-moatükunɨ fandɨhehurɨ. Sapo ai-ani nindoumbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmo, yafui asu muŋguambo ranɨ-moatükunɨ ra saimunɨ arandɨ. 26Amoao mamɨ ranahandambo-hündɨyo God ai nindou muŋgua sɨrɨ nafɨmarandɨ muŋguambo hɨfɨhü nɨŋgombohünda. Asu ai ahandɨhoarɨ horombo nindou ranɨhü nɨŋgombo asu hɨfɨ yüpupui kɨkɨre hɨnɨŋgɨmareandɨ. 27God ai yare hɨnɨŋgɨre hayambo hohoanɨmoyuhü yahuya, ‘Ranɨhü dɨboadimbo anɨmbo asu ai wambo ro anɨmboahɨ ra koko-mbɨrɨhündɨr-amboane,’ mehu. Ranɨmbo-hündambo anɨmbo nindou ai God nahi anüŋgu ranahambo kokondɨhorɨ hoeindohorɨ-mboyei. Ŋga God ai mamamɨ sɨhefɨmbo sowahɨ anŋgunɨyupoanɨ. 28Sɨhɨrɨ ai-dɨbo yaŋgɨrɨ anɨmboefɨ, ai-dɨbo ahahabodefɨ asu ai-dɨbo-anefɨ anɨboadefɨ. Rahurai-ane sɨhei herü fɨfɨrundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Sɨhɨr-amboanɨ Godɨndɨ nɨmor-anefɨ anɨmboefɨ,’ mehomo. 29Sɨhɨrɨ Godɨndɨ nɨmor-anefɨ asu ŋgɨrɨ sɨhɨrɨ randɨhu hohoanɨmondefühɨya, God ai gor, sirfa kapa, nɨmoei ranɨ sɨsamɨyu mbɨsefɨ. Asu ŋgɨrɨ hohoanɨmo-ndefühɨya, God moanɨ sɨhefɨhoarɨ hohoanɨmoyefɨ hohu sɨhefɨ warɨnambo nafɨmarɨhur-ane mbɨsefɨ, ŋga yowanɨ. God ai-ana gor, sirfa kapa, nɨmoei ranɨ sɨsamɨyupoanɨ.
30Horombo nindou ai Godɨmbo fɨfɨrɨfikoate-mayeiamboyu rasɨmboanɨ ai moai aheimbo ŋgɨnɨndɨrandürɨ. Ŋga hapondanambe ai muŋguambo nindou muŋguambo hɨfɨhü ranaheimbo yahuya, ‘Se sɨhei hohoanɨmo moaruwai daboadanambo-ndɨhi hehi wandɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ,’ mehu. 31Ŋga asu ai mamɨ sihɨ dɨbonɨyu hɨnɨŋgɨmareandɨ si ranambe ai mbumundɨ hohoanɨmo süŋgundeandühɨ ahei hohoanɨmo ranɨ sɨmogodühɨ muŋguambo nindou yɨbobo-ndeandürɨmbui. Ŋga ai nindou mamɨ ranɨ-moatükunɨ ra hɨfandɨmbohünda hɨnɨŋgɨrirɨmboani. Nindou ra yɨfɨmayuwa God ai hoŋguambeahɨndɨ botɨmarirɨ ranani, ŋga ranahambo anɨmbo sɨhɨrɨ anɨhondümbo-ndɨhurɨmboane,” mehu.
32Nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨfembo hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo-yomo asu ai ahambo sɨsɨndɨ hoafɨmarurɨ. Ŋga bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Asükaindefɨ ranɨ-moatükunɨ ranahambo sɨhafɨ hoafɨ hɨmborɨndefo,” mehomondo. 33Asu Por ai kansɨrɨ-yomondɨ wataporɨ yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya mahu. 34Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahambo süŋgurɨhorühɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ. Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Dionisius Areopagusɨhündɨ ai kansɨrɨmbofi mamaru. Asu nɨmorehɨ ahandɨ ndürɨ Damaris ai-amboanɨ anɨhondümbo-mareanda asu nindou bɨdɨfɨrɨyei hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ.
18Por Korin ŋgoafɨhü amaru
1Süŋgunambo Por ai Atens ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre haya Korin ŋgoafɨna mahu. 2Ranɨhü ai Sudahündɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Akwira hoeimarirɨ. Aiana Pondus-hündɨyu. Nindou ranɨyu ai ahandɨ nɨmorehɨ Prisira-dɨbo Itari hɨfɨ hɨnɨŋgɨrɨne hena asu Korinɨna mahafe. Nindou mamɨ Rom ŋgoafɨhü adükarɨ bogorɨmbofi nɨmarümbɨ ahandɨ ndürɨ Krodius ai Sudahündɨ nindou muŋgu aheimbo yahuya, “Se Rom ŋgoafɨ nda hɨnɨŋgɨndɨhi hehimbo ŋgorü hɨfɨna-ndahindɨ,” mehuamboyafe ai Korinɨnambo mahafe. Ranɨyu asu Por ai ahafembo ranɨhü hoeifepɨrɨmbo mahu. 3Nindou yimbu ranai Por-babɨdɨ mamɨ ranɨ ratüpurɨ ra ratüpurɨyei rɨhündeimbɨ wamboyu Por ai, ai-dɨbo nüŋgumbo serɨ worɨ kakɨyei marɨhündɨ. 4Muŋguambo moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si Por ai Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfu nüŋgumbo Sudahündɨ nindou ranaheimbo wataporɨyu marandɨ. Nindou Sudahündɨ asu Grikɨhündɨ aheimboya ahei ŋgusüfoambe botɨndɨheiranɨ asu Sisasɨmbo anɨhondümbo-mbɨrɨhinda yahuhayamboyu hüfu hoafɨmendürɨ.
5Sairas asu Timoti ai Masadonia hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨrɨne hena Korin ŋgoafɨna kosafandanɨ Por ai Sudahündɨ ranaheimbo aboedɨ hoafɨ yamundeandürühɨ manüŋgu. Ai Suda-mayei aheimbo anɨhondümbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Sisas ana nindou God ai nindou aboedambofembo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarir-ani,” mehu. 6Ŋga ai ahandɨ hoafɨ ra sahümündi pirɨhi mburɨhü asu ahambo tɨrɨfoarɨhorɨ hoafɨmehündo. Ranɨyu asu Por ai ahandɨ hoearɨ fihɨndɨ düdübudɨ püpürüfɨ-foareandühɨ sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se hoafɨ ra hɨmborɨkoate-yeihɨ awararɨhehindɨ ana, ro hütirɨharüpoanɨ, ŋga sɨheihoar-anei. Ŋga haponda ndühünda ro-ana sɨheimbo hɨnɨŋgɨndɨhearü hehea asu nindou sɨhefɨ ndɨfo sowana, ŋgamboyahɨ,” mehu. 7Ranɨyu asu ai rotu worɨ ra hɨnɨŋgɨre haya worɨ akɨmɨ Titius Sastusɨndɨ worɨna mahu. Nindou ranai ana Suda-yafe ndɨfoyu, ŋga asu Godɨndɨ hoafɨ süŋgure randeimbɨyu. 8Suda-yafe rotu worɨ hɨfanda-randeimbɨ ahandɨ ndürɨ Krispusɨyu asu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ-yei ai Adükarɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ. Asu nindou afɨndɨ Korin ŋgoafɨhündɨ ranai Porɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei mburɨhü anɨhondümbo-marɨhinda aheimbo hundürümarandürɨ.
9Por ai mamɨ nɨmbokoanɨ ranɨpoanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeireandane, God ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ, ŋga hoafɨndafɨ ndandɨ. 10Ŋga ro se-dɨbo nɨmboamboanahɨ ranɨmboane asu sɨhambo nindou ŋgorü ai ŋgɨrɨ moaruwaimbo-ndeanɨnɨ. Ŋga wandɨ nendɨ afɨndɨ ai adükarɨ ŋgoafɨ ndanɨhü nɨmandeimboyei,” mehu. 11Ranɨmboyu Por ai mamɨ hɨmbanɨ asu 6 amoamo ranɨhü nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ aheimbo yamundeandürɨ marandɨ.
12Gario ai Akaia-yomondɨ gafman bogorɨmbofi nüŋguambeahɨyo asu Suda ai mamɨhüyafu mburümbo Porɨmbo ŋgɨnɨndɨmarurɨ. Ranɨyomo ai ahambo sowaründümo hoafɨ dɨdɨboadofe worɨna mahomo. 13Ai yahomoya, “Nindou ndanai ana nɨmorehɨ nindouwenihɨ aheimbo Godɨmbo hohoanɨmombo ra ranɨpoanɨmbo yamunde-andürühani asu ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo hɨfɨnambo-mareandɨ,” mehomo. 14Por ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyupurɨmbo yahuhayamboyusɨ, ŋga Gario ai Sudambo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ndanai sɨhefɨ gafmanɨ-yafe hohoanɨmo ra hɨfɨnamboreandühɨ moaruwai hohoanɨmombei-mbonana ro sɨhamundɨ hoafɨ ra hɨmborɨya. 15Ŋga Suda se-ana sɨhamundɨ hoafɨ, ndürɨ asu sɨhamundɨ hohoanɨmo ranɨmboanemo se wambo sɨfomo düduefundɨrɨ, ŋga ambe, ranɨ-moatükunɨ ana sɨhamundɨhoarɨ ŋgomo dɨdɨboadondundɨ. Ro-ana yahurai hoafɨ hɨmborɨyo mburɨmbo yɨbobofembo-yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ,” mehu. 16Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambeahɨndɨ koamarɨhepurɨ. 17Ranɨyomo nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou ahandɨ ndürɨ Sostenis, Suda-yomondɨ rotu worɨ hɨfanda-randeimbɨ bogorɨ, ranahambo kɨkɨhɨrundümo mburu hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranɨ haŋgɨfoanɨ harɨmemondo. Ŋga asu Gario ai moai ranɨ-moatükunɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyu, ŋga wanɨ.
Por Andiok ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi mahüfu
18Por ai Korin ŋgoafɨhü afɨndɨ si nüŋgu mbura asu ai anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ aheimbo hɨnɨŋgɨreandürɨ haya Senkrianambo mahu. Ranɨyo Prisira asu Akwira ai Porɨndɨ süŋgu mahafe. Horombo Por ai Godɨmbo hoafɨyunduhü yahuya ro mamɨ moatükunɨ randɨheamboyahɨ mehu. Ranɨmbo nafuimbohünda ai ahandɨ mbɨro ra tüpurɨmarandɨ. Ranɨyei asu ai Sirianambo sipambe farɨyahi hehi mahei. 19Ai hei Efesus ŋgoafɨhü tüküyahi mburɨhümboyei asu ranɨhü Prisira Akwira hɨnɨŋgɨreapɨrɨ haya ai yaŋgɨrɨ Suda-yafe rotu worɨ ranambe kefuai hüfu nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ ai-babɨdɨmbo wataporɨmayu. 20Ranɨyomo asu ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Awi se ndanɨhü gedühɨ nɨmbafɨ,” mehomondo, ŋga “Ŋgɨrɨndahɨ,” mehu. 21Asükaiyu ahamumbo hɨnɨŋgɨfepurɨmbo yaŋgɨrɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ai yifirayu ana, awi ro asükainda hɨhɨrɨndahe dɨdɨmboyahɨ,” mehu. Ranɨyu asu ai sipambe farɨfi mbura Efesus ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre haya mahu. 22Ranɨyo asu sip ai ho Sisaria ŋgoafɨhü tükümefeyo-wamboyu asu Por ai kusɨfoai haya hafu Serusarem ŋgoafɨhü anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo hɨhɨfɨrɨrü haya Andiokɨnambo mahanu.
Aporos ai Godɨndɨ hoafɨ Efesus ŋgoafɨhü hoafɨmayu
23Ranɨyu asu Por ai Andiok ŋgoafɨhü gedühɨ nüŋgu mburamboyu Garesia asu Frisia-yafeambe ŋgoafɨ daburɨ wakɨreandühɨ ranɨhü Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ amarei aheimbo kɨkɨmɨ-foefendürɨmbo mahu.
24Nindou mamɨ, ahandɨ ndürɨ Aporos Sudahündɨ, Areksandria ŋgoafɨhündɨ Efesus ŋgoafɨhü manüŋgu. Nindou ai-ana hoafɨ aboedɨ hoafɨyu-randeimbɨ asu Godɨndɨ hoafɨ ra aboedɨ hamɨndɨ ndore fɨfɨreandeimbɨyu. 25Horombo ahambo Adükarɨmbo süŋgufi hombo ranɨ hohoanɨmo ra yamundɨ-marɨhor-ane. Ranɨyu asu ai ŋgusüfoambe botɨreirühɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo hoafɨ aboedɨ sagadürühɨ Sisas ai nindou God koamafoarirɨ ranahambo wudɨpoapore hoafɨyundürɨ marandɨ. Ŋga ai moai Sisasɨndɨ hoafɨ aboedɨ muŋgua fɨfɨreandɨ, ŋga Son hundürü-marandürɨ ranahambo yaŋgɨrɨ fɨfɨrɨmareandɨ. 26Asu ai hüfu Suda-yafe rotu worambe kefuai nüŋgumbo yɨhɨmbokoate pɨyu haya Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmayundürɨ. Prisira asu Akwira ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyafe hena ahambo sowarɨndɨfe hüfe ahafe worambe Godɨmbo süŋgufimbo hohoanɨmo ra ndorɨne hoafɨmefɨnando. 27Ranɨyu asükai Aporos ai Akaia-yafe hɨfɨna ŋga yahu haya ramefiyu-wamboyei, Efesusɨhündɨ ai ahambo farɨhehorɨ hehi Aporos ai tükündɨfiyuanɨ ndahorɨmɨndei sei hehi Godɨndɨ hoafɨ süŋgurɨhi-ndeimbɨmbo pas sürü papɨmarɨhündɨ. Ranɨyu Aporos ai hu Akaia hɨfambe tüküfi mbura asu nindou ranɨhünda God ai aheimbo hɨpoambo-mareandüra anɨhondümbo-marɨhindɨ ranaheimbo afɨndɨmbo aboedɨ mafarɨhendürɨ. 28Ai Suda-babɨdɨ sɨmborɨ-sɨmborɨyuhɨ ndore hoafɨyuhü ahei hoafɨ hɨfɨnambo-mareandɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ-yafe hɨmboahü. Ai Godɨndɨ Bukambe hoafɨ ranɨnambo Sisas ra God ai nindou aboedambo-fendürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarir-ani yahu hoafɨyuhü nafuimayundürɨ.
19Por ai Efesus ŋgoafɨhü ratüpurɨmayu
1Aporos ai Korin ŋgoafɨhü nüŋguambe Por ai hɨfɨ wafuambe ŋgoafɨ adaburo ra hoahoaŋgu hu Efesus ŋgoafɨhü tüküfi Sonɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ hoeimareapurɨ. 2Asu ai ahamumbo dudufipurühɨ yahuya, “Se Godɨmbo anɨhondümbo-rɨwuranɨ ahandɨ Yifiafɨ Aboedɨ sɨhamundɨ wamɨ kosowai wanɨyo?” mehuamboemo. Asu ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Yifiafɨ Aboedɨ ra ro moai hɨmborɨyefɨ,” mehomondoamboyu. 3Ai yahuya, “Nɨnɨ süŋgure hayamboyu sɨhamumbo hundürü-marapura?” mehuamboemo. Asu ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Sonɨndɨ süŋguyo hundürü-maramunɨ,” mehomondamboyu.
4Por ai hoafɨyuhü yahuya, “Sonɨndɨ hundürü ranana nindou ai moaruwai hohoanɨmo daboadanambofe hefembo aboedɨ hohoanɨmo süŋgufembo-hündamboane. Ranɨyu asu ai nindou Israerɨhündɨ ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, ‘Se nindou wandɨ süŋgu tükefiyu ranahambo anɨhondümbo-ndɨhorɨ. Nindou ranana Sisas-ani,’ mehu. 5Sonɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo Adükarɨ Sisasɨndɨ ndürɨnambo hundürü-memo. 6Ranɨyu Por ai ahamundɨwamɨ warɨ manande-apuramboemo Yifiafɨ Aboedɨ ranai ahamundɨ wamɨ kosɨwohü ranɨpoanɨmbo hoafɨnambo wataporɨ-yomondühɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nahurai hoafɨmemo. 7Ramefundɨ ranana 12 nindou-yomo. 8Ŋgɨmɨ amoamo Por ai Suda-yafe rotu worɨ ranambe kefuai hüfu nüŋgumbo yɨhɨmbokoate hoafɨyu marandɨ. Ai aheimboya, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo anɨhondümbo-mbɨrɨhinda yahuhayamboyu wataporɨmborarü marandɨ. 9Ŋga nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahei hohoanɨmo tapɨhamɨ-randürühɨ anɨhondümbofe-koateyeihɨ Sisasɨndɨ nafɨ ranahambo nindou hɨmboahü moaruwai hoafɨmayei. Ranɨyu asu Por ai aheimbo ranɨhü hɨnɨŋgɨrearü haya, Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨmbo sepurümündɨ haya hu Tiranusɨndɨ yamundɨfe worambe muŋguambo si wataporɨmbora marandɨ. 10Ranɨ-moatükunɨ ra yimbu hɨmbanɨ yare marandamboyei Sudahündɨ asu Grikɨhündɨ muŋguambo Esia hɨfɨhü amarei, ai Adükarɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨmayei.
Skefandɨ nindouwenihɨ nɨmorɨ
11God ai ranɨpoanɨmbo hepünɨfeimbɨ moatükunɨ Porɨndɨ warɨsüŋgu yare marandɨ. 12Ranɨyo nindou bɨdɨfɨrɨ ai yikunɨmɨ gedühefe hoearɨ asu güdɨfe hoearɨ ra Porɨndɨ fi sündiandeimbɨ sahümündi hei nindou aŋgünümboyeimbɨ aheiwamɨ manandɨhinda ahei aŋgünü ranai muŋguyowohü moaruwai nendɨ ranai hɨnɨŋgɨ-rɨhindürɨ hehi mahei.
13Ŋga Sudahündɨ bɨdɨfɨrɨ ai hoahoaŋgomo wakɨrundühɨ moaruwai nendɨ nindou fiambeahɨndɨ ranɨpoanɨmbo ŋgɨnɨndɨna raguanamboru marundɨ. Ai moaruwai nendɨ hefoefembohünda Sisasɨndɨ ndürɨna yaru hoeimarundɨ. Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Por Sisasɨndɨ hoafɨ hoafɨyu marandɨ ranahandɨ ndürɨ ranɨnambo ro sɨheimbo anɨhondümboanefɨ hoafayefɨ, ŋga se nindou ranaheimbo hɨnɨŋgɨrɨhindürɨ,” mehomo. 14Nindou mamɨ Sudahündɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ bogorɨ ahandɨ ndürɨ Skefa. Ahandɨ nɨmorɨ 7-yomo ai ranɨ-moatükunɨ ra ratüpurɨyomo marundɨ. 15Ŋga asu mamɨ sihɨ moaruwai nendɨ ranai hoafɨyopurühɨ yahoya, “Ro Sisasɨmbo fɨfɨrɨhinɨ asu Porɨmbo fɨfɨrɨhinɨ, ŋga se dɨdemoa?” mehopurɨ. 16Ranɨyu asu nindou mamɨ ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ nɨmarümbɨ-mayu ranai ahamundɨ wamɨ horɨpɨrɨhoei piyuhü bubuhaimepura ai horɨ kapehü ahandɨ worambeahɨndɨ safɨ yaŋgɨrɨ mafefoundɨ. 17Nindou muŋgu Sudahündɨ asu Grikɨhündɨ Efesus ŋgoafɨhü mamarei ranai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi, yɨhɨmboyeihɨ Adükarɨ Sisasɨmbo adükar-ani masei. 18Ranɨyei asu Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhoreimbɨ ai nindou hɨmboahü tüküyahi moaruwai moatükunɨ ratüpurɨyei marɨhündɨ ranahambo weindahɨ hoafɨmayei. 19Hɨmoarokoru-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ranai ahei buk ranɨpoanɨmbo hɨmoarokombo hoafɨ ranambe eŋgoro ra mamambe-mamamberühi sahümündi hei nindou-yei hɨmboahü fufusɨmarɨhindɨ. Horombo buk masahümündi kakɨ ra tapuiyei heimbo 50,000 kakɨfihɨyo masahümündi. 20Ranɨ hohoanɨmo ranɨnamboyo Adükarɨndɨ hoafɨ ranai ŋgɨnɨndɨ tüküfehü muŋguambo hɨfɨ yaŋgorɨ wakɨmareandɨ.
Efesus ai Porɨmbo hɨmbosɨ papɨmarɨhorɨ
21Ranɨ-moatükunɨ ranai ramefeyo-wamboyu Por ai hohoanɨmoyuhü yahuya, ro Masedonia asu Grik hɨfɨ, ŋgasündɨ-heapɨrɨ mbundɨha sipambe fandahe hehea Serusaremɨnambo, ŋgamboyahɨ mehu. Ai yahuya, “Ranɨ nafɨ boatei ŋga heheambo anɨmbo, asu ŋga Rom ŋgoafɨ hoeindɨhea,” mehu. 22Ranɨyu ahambo farɨhenerɨ-rɨnandeimbɨ, Timoti asu Irastusɨmbo Masedonianambo koarɨhepɨra ai-boatei mahafanda, asu ai Esia hɨfɨhü akɨdou gedühɨ safɨ manüŋgu.
23Ranɨ-sɨmboanɨ Efesus ŋgoafɨhü Sisasɨndɨ hohoanɨmo ranahambo hümbo hoafɨnambo sɨmborɨ-sɨmborɨmayei. 24Nindou mamɨ Demitrius ai sirfanambo muŋguambo sɨsamɨ nafɨra randeimb-ani. Ranɨyu ranɨ-moatükunɨ-nambo tɨkai god sɨsamɨ Atemisɨndɨ rotu worɨ nafɨramarandɨ. Asu sɨsamɨ nafɨru rundeimbɨ ai ranɨfihɨ kakɨ afɨndɨ sowandümo marundɨ.19:24 Atemis ai tɨkai god sɨsamɨ nɨmoreh-ane. Ahandɨ rotu worɨ adükarɨ Efesus ŋgoafɨhü mafondaro, ŋga muŋgu ai worɨ ranahambo aboedɨ saf-ane masei.25Ranɨyu Demitrius ai sɨsamɨ nafɨru-rundeimbɨ-yomo asu nindou amurɨ muŋgu sɨmogodɨ ratüpurɨ, ratüpurɨ-yomorundeimbɨ ahamumbo gugureapurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wai, se fɨfɨrarundɨ sɨhefɨ ratüpurɨ ndanamboane kakɨ ra tükefeyo. 26Sɨhamundɨhoarɨ se hoeirundɨ asu hɨmborɨyomo nɨne-moatükunɨ Por ratüpurɨmayu ra. Ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Sɨsamɨ god warɨnambo ratüpurɨyo-weimbɨhündɨ ana god hondüyopoanɨ,’ yahu arandɨ. Nindou afɨndɨ ranaheimbo gugurearü haya hohoanɨmo ŋgorü süŋguarearü marandɨ ra Efesus hɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨ randürɨpoanɨ, ŋga bɨdɨfɨrɨ muŋgu Esia hɨfɨhündɨ kameihɨ randürɨ. 27Porɨndɨ hoafɨ ranambo ana sɨhefɨ kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨ ra moaruwai-ane mbɨseimboyei. Ranɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga sɨsamɨ god rehɨ Atemisɨndɨ worɨ ra nindou-yei hɨmboahü moaruwai hɨmbondɨmboe. Asu ahandɨ ndürɨ adükarɨ ra hɨfɨnambo-ndeamboe. Sapo nindou afɨndɨ Esia hɨfɨhü asu muŋguamho hɨfɨhü ahambo dɨdɨbafɨyahindo arɨhündɨ,” mehu.
28Ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi nindou ranai ŋgɨnɨndɨyeihɨ puküna seiya “Efesusɨ-yafe Atemis ana Adükar-ane!” masei. 29Ranɨyo hoafɨ ra adükarɨ ŋgoafɨ Efesusühɨ mahoamboyo nindou ranai muŋgumbo hoafɨ warapomayei. Ranɨyomo bɨdɨfɨrɨ ai Masedoniahündɨ Gaius asu Aristakusɨmbo kiafu hürɨpɨndɨmo ahei gugurɨhi nɨmarei rɨhündanambo mahomo. Nindou yimbu ra Por-babɨdɨ hahabodɨfanɨ rɨnandeimbɨyafanɨ. 30Ranɨyu Por ai nindou afɨndɨ ahei mbusümo ŋga mehuamboemo asu süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai ranambe hombo yowanɨ mehomondo. 31Porɨndɨ ŋgunindɨ Esia hɨfɨhündɨ, gafman bogorɨ ai-amboanɨ hoafɨyomo koarɨhoemondühɨ yahomoya, “Ambe, se gugurɨfe wataporɨyorambo ranambe hopoanɨ,” mehomo.
32Nindou afɨndɨ ai mamɨkarɨ hohoanɨmoyeihɨ nɨnüŋgu-yefühɨyefɨ masei. Bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-moatükunɨ hoafɨyeiane, asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-moatükunɨmbo hoafɨmayei. Ŋga nindou afɨndɨ nɨmboeyei muŋgu mafandɨhindɨ ra ai moai fɨfɨrɨhindɨ. 33Ranɨyomo Sudahündɨ bɨdɨfɨrɨ ai Areksandambo ahei hɨmboahü nɨnendɨhorɨ hei hɨnɨŋgɨmarɨhora manüŋgu. Ranɨyo nindou bɨdɨfɨrɨ ai hoeirüwurü houmbo moaruwai hohoanɨmo nɨmɨndɨhümbai mehomo. Ranɨyu Sudambo fehefendürɨmbo hünda ai warɨ nɨmoamo-mareandɨ hoafɨ kɨkɨmbɨrɨhümündia yahu haya. 34Ŋga ai Sudahündɨ-mayuwa ahambo fɨfɨrɨhorɨ ranɨyei puküna yimbu awa mamɨ afɨndɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Efesus-yafe Atemis ana adükar-ane,” masei.
35Ranɨyu asu Efesus-yafe kuskus ai ahei hoafɨ gobadɨhendürühɨ yahuya, “Efesusɨhündɨ se hɨmborɨyei. Muŋguambo ai fɨfɨrɨhindɨ nɨmoei sɨsamɨ Atemis sünambeahɨndɨ pɨyo haya makoso asu ahandɨ hoafɨyorambo worɨ Efesus ŋgoafɨ ra ai hɨfandarandɨ. 36Nindou mamɨ ai-amboanɨ ŋgɨrɨ hoafɨ ndanahambo tɨkai-ane mbüsu. Ŋga ranɨmbo-hündambo-anɨmbo se sɨhei hoafɨ ra kɨkɨndɨhümündi. Ŋga se awi ranahambo hohoanɨmokoate-yirünɨmbo randɨhimboyei. 37Asu se nindou yimbu ndanahafanɨmbo sahüpɨrɨmündi masühüsi. Ŋga asu ai moai nɨnɨ-moatükunɨ sɨsamɨ godɨndɨ worambeahɨ hümbuhünɨyafanɨ asu worɨ moaruwaimbo-rɨneandɨ. Asu moai ai nɨmorehɨ god sɨhefɨ ranahambo tɨrɨfoefe hoafɨ, hoafɨyafanɨ. 38Ŋga asu Demitrius ai ahandɨ mamɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ babɨdɨmbo ahamundɨ hoafɨ eŋgoro ranana awi ŋgorü-sɨmboanɨ ranɨpoanɨmbo anɨmbo fɨfɨrɨfemboane. Asu bogorɨ gafman ai nɨmarɨmo-mboanemo, ŋga ai anɨmbo hoafɨ ranahambo fɨfɨrɨndumboemo. 39Ŋga sɨhamundɨ hoafɨ ra yagodowanɨ ana, mamɨ wataporambe anɨmbo ranahambo anɨhondü wataporɨmbo-mboane. 40Haponda sɨhɨrɨ hoafɨ afɨndɨ ndahumɨ-ndemboyefɨ, nɨmboe sɨhɨrɨ ndanɨ sihɨ sɨmborɨ hoafɨmayefɨ ranɨmbohünda. Ranahandɨ nɨmɨndɨhündɨ ana moai hoafɨ yaŋgoro, ŋga moanɨyefɨ sɨmborɨ hoafɨmayefɨ. Ŋga sɨhefɨ gugurɨfe moaruwai ranahambo düduwehimunɨ ana, asu anɨkɨrɨ sɨmborɨ hoafɨmandefɨ,” mehu. 41Ai yare hoafɨyundürɨ mburamboyu asu koamarɨheira bukürümehindɨ.
20Por ai Masedonia asu Grik hɨfɨna mahu
1Süŋgunambo hoafɨ afɨndɨ-afɨndɨmayei ranai ho sɨsɨhɨ-mareandamboyu, Por ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ gugureandürɨ haya ŋgusüfoambe ŋgɨnɨramɨndürɨ mbura asürahɨnɨ-mareandürɨ. Ranɨyu asu ai yare hɨnɨŋgɨrearü haya Masedonia hɨfɨna mahu. 2-3Ranɨyu ai ranɨ hɨfambe huhü Sisasɨmbo süŋgurɨhindeimbɨ afɨndɨ ranaheimbo ŋgusüfoambe ŋgɨnɨndɨ kürɨhi hohoanɨmo-mbeyeia yahuhaya hoafɨmeindürɨ. Ranɨyu asu Masedonia hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya Grik hɨfɨhü tüküfi ŋgɨmɨ amoamo manüŋgu. Ranɨyu süŋgunambo ai Siria hɨfɨna sipambe hombo hohoanɨmo-mayuwamboemo, Suda ai ahambo hɨfokoefimbo yahomo houmbo hoafɨ fɨmaründümo. Ranɨmboyu asu asükai hɨhɨrɨfe hefe Masedonianambo hombo hohoanɨmo-mayu. 4Asu Sopater, Pirasɨndɨ nɨmorɨ, Beria ŋgoafɨhündɨ ai Por-dɨbo mahüfu. Ranɨyo Tesaronaikahündɨ Aristarkus Sekundus yafanɨ, Gaius, Derbe-hündɨyu, Timotiyu asu Tikikus, Trofimus Esia hɨfɨhündɨ-yafanɨ ai muŋgu Por-babɨdɨ mahɨfomo. 5Muŋgu ai-boatei hɨfomo Troas ŋgoafɨhü nɨmarɨmo yɨhoefɨmbo hɨmbomemo. 6Ranɨyefɨ Suda ai Bret yisɨkoate sesɨmbo si ranai muŋgumayowamboyo Firipai ŋgoafɨhündɨ sipambe farɨyahu hohu hondahüfeimbɨ siyefɨ mburɨhu hefɨ Troas ŋgoafɨhü ahamumbo sowahɨ tükümehundɨ. Ranɨyefɨ Troas ŋgoafɨhü 7 si mamarefɨ.
Por ai Yutikusɨmbo yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ
7Ranɨyefɨ asu Sande Adükarɨndɨ sesɨ, sesɨmbohünda gugurɨmehundɨ. Ranɨyu Por ai sümbo nafɨ hɨmbowambo nindou afɨndɨ ranaheimbo gedühɨ wataporɨyu humbo nɨmbɨ mbusümondühɨ tükümefiyu. 8Worɨ ro nɨmarefɨ wataporɨyefeimbɨ ranambe nɨmoamo yibadɨwamɨ ram afɨndɨ siyowohü haŋgɨfoanɨ burɨmayo. 9Nindou hoarɨfɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Yutikus ranai nafɨtambe karɨhoemo hɨnɨŋgɨmarundɨ ranɨwamɨ mamaru. Por ai hoafɨmayu hoaŋguamboyu Yutikus ai yapombo hoafɨnambo kümeru. Ranɨwamɨ yapombofi nɨmarühündamboyu fɨmaramündu yaŋgɨrɨ hanü ŋgɨmɨ yibadɨ ŋgasünde haya hɨfɨnɨ pɨmayu. Bɨdɨfɨrɨ ai hanɨmo sowaründɨmondane, ai nɨmoko meŋguru. 10Ranɨyu Por ai hanü ahandɨ fi kameihɨ amofi hanühüyu wagɨdɨrümündühɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se awi ŋgusüfo kɨkɨboadɨhindühɨ afɨndɨ hohoanɨmo-ndeimboyei, ŋga nindou ndanana yaŋgɨr-ani,” mehu. 11Refi mburamboyu asükaiyu nɨmoamo farɨfi hafu bret hɨfɨrɨre mbura masahüsi. Ai aheimbo gedühɨ wataporɨmbo-randürɨ mbura süŋgunambo siambe hüfɨhamɨndɨ masüfuwamboyu hɨnɨŋgɨrearü haya mahu. 12Yutikus ai yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨmefiyu-wamboyei asu ai ahambo ŋgoafɨna sahorɨmɨndei hei ŋgusüfoambe aboedɨ kürɨhi hehimbo mamarei.
Por Troas ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre haya Miretusɨnambo mahu
13Ŋga ro-boatei sipambe farɨyahu hohu Asos ŋgoafɨhü Porɨmbo fihimündɨ hefe hombohünda mahefɨ. Ai hɨfɨ nafɨ huhü hoafɨyumunühɨ randafundɨ mehumunamboyefɨ ahambo nafɨnɨ fihimɨndɨmbo mahefɨ. 14Ranɨyu asu Por ai yɨhoefɨmbo Asos ŋgoafɨhü süfu mbureamunɨ haya, asu sipambe sahurɨmɨndefɨ hohu, Mitirini ŋgoafɨnambo mahefɨ. 15Ranɨyefɨ sipambe farɨyahu hohu Mitirini ŋgoafɨhündɨ hefɨmbo siambe Kios airanɨkɨmɨ tükümehundɨ. Apoefɨ simayowamboyefɨ asu siambe Samos airan tüküyahu mburɨhu asükai ŋgorü sihɨ Meretus ŋgoafɨhü tükümehundɨ. 16Por ai Efesus ŋgoafɨ ŋgasündɨfe hefe Esia hɨfɨhü gedühɨ hɨfo nɨŋgombo moei yahuhayamboyu hohoanɨmomayu. Ai nɨmehünou Serusaremɨnambo hɨfo ahei hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbo si Pendikos tüküfemboayo ra hoeifemboyu hohoanɨmomayu.
Por ai nindou bogorɨ Efesusɨhündɨ ahamumbo asürahɨnɨre hɨnɨŋgɨmareapurɨ
17Por ai Miretus ŋgoafɨhü tüküfi nɨmarümboyu Efesus ŋgoafɨnambo hoafɨ koamarɨhendɨ Kraisɨndɨ nendɨmbo hɨfandu-rundeimbɨmbo ai sɨfomonda hoeindɨheapurɨ yahuhaya. 18Ai sɨfomo tükümefundamboyu hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro boatei tüküyahe Esia hɨfɨhü nɨmboambo asu muŋguambo si se-babɨdɨ anɨmboahɨ nɨnɨ-moatükunɨyo ramarɨheandɨ ra sɨhamundɨhoarɨ se fɨfɨrumboanemo. 19Ranɨ-sɨmboanɨ Suda ai wambo moaruwaimbo-fendɨrɨmbo hoafɨ fɨmarɨndümonda, ranɨyo asu afɨndɨ hohoanɨmoyahühɨ aranɨmbo yaŋgɨrɨmayahɨ. Ro wandɨ fi hɨfɨnambo-rɨheandühɨ Adükarɨndɨ ratüpurɨ ranɨ yaŋgɨrɨ sahamɨndɨ manɨmboahɨ. 20Se fɨfɨrundɨ ro sɨhamumbo farɨhefepurɨmbo aboedɨ hoafɨ bokarɨhefembo moai awi sahɨ, ŋga nindou afɨndɨ hɨmboahü asu sɨhamundɨ mamamɨ worambe yamundɨheapurɨ marɨhand-ane. 21Ro Suda, Grik yɨboboambo ahɨnɨ hoafɨyahɨndurühɨ sahɨya, ‘Se sɨhei hohoanɨmo moaruwai hɨnɨŋgɨndɨhi hehi Godɨmbo hohoanɨmondei asu Sisas sɨhefɨ Adükarɨ ranahambo anɨhondümbo-ndɨhorɨ,’ sa marɨhandɨ. 22Ŋga hapoana Yifiafɨ Aboedɨ ranai wambo koamarɨhendɨra Serusaremɨnambo ahühɨ, ŋga ro ranɨhü ŋgühanɨ nɨnɨ-moatükunɨ wambo tüküfemboayo ra ro moai fɨfɨrɨheandɨ. 23Ŋga ro rarɨhe fɨfɨrɨheandɨ, Yifiafɨ Aboedɨ ai mamamɨ ŋgoafɨhü tüküyaheandanɨ wambo hoafɨyondɨrɨhü yahoya, ‘Se hɨbadambo ŋgafɨ, ŋga karabusɨndafo nɨmborɨ afɨndɨ ndowandɨfɨ ndamboyafɨ,’ yaho arandɨ. 24Ŋga ro moai wandɨ fimbo adükarɨ moatükun-ane sahɨ. Ŋga Adükarɨ Sisas ai wambo ratüpurɨ asendɨ ra tɨŋɨrɨfoyo ho moendɨfembo saheheamboanahɨ hohoanɨmoayahɨ. Wandɨ ratüpur-ane nda, God ai nindou moanɨ hɨpoamboreandürɨ arandɨ ranɨnambo aboedɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo hoafɨndamboyahɨ.
25Horombo ro sɨhamundɨ mbusümo hahabodühɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo hoafɨya marɨhandɨ. Ŋga haponda ro fɨfɨrɨheandɨ süŋgunambo ana se muŋguambo ŋgɨrɨ wandɨ ŋgusümboarɨ asükaindɨmo hoeindundɨ. 26Ranɨmboanahɨ haponda ro sɨhamumbo anɨhondümbo hoafehapurɨ. Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai awararɨhoayu ana, ro hütirühünɨpoanɨ. 27Ro moai Godɨndɨ hohoanɨmo muŋguambo sɨhamumbo ranahambo hoafɨmbohünda mbosɨyahɨ. 28Se sɨhamundɨhoarɨ asu muŋguambo Godɨndɨ nendɨ amboa wudɨpoapondu hɨbadündürɨ. Yifiafɨ Aboedɨ ai aheimbo hɨbadɨyondürɨrambo kafoare hɨnɨŋgɨmareapurɨ. Se Godɨndɨ nendɨ hɨbadundündürɨ sipsip hɨfandɨra-randeimbɨ nou. Ŋga aheimbo ahandɨ horɨna pemɨyu haya masemündündürɨ. 29Ro fɨfɨrɨheamboanahɨ, sɨhamumbo hɨnɨŋgɨ-rɨheapurɨ hehea ahahɨ ana, wosɨhoafɨ hoafeimbɨ nendɨ ai nɨmambeahɨndɨ yaforɨ nahurai tükündahi sɨhamundɨ mbusümo nɨmboeimbo sipsip ra moaruwaimbo-ndɨhindürɨmboyei. 30Asu nindou bodɨmondɨ sɨheiambeahɨndɨ anɨmbo bogorɨmbondafu nɨŋgomboemo. Ai anɨmbo Sisasɨndɨ süŋgurɨhi-ndeimbɨmbo ahamundɨ süŋgu hombohünda tɨkai hoafɨ yamundundüra asu ai ahamundɨ süŋgu ŋgeimboyei. 31Ranɨmbo-hündambo anɨmbo se hɨbadümbo nɨŋgomo! Ŋga se ranɨmbo ndondu fɨfɨrɨndundɨ. Ŋgɨmɨ hɨmbanɨ maho ra nɨmbɨ-nɨmbɨsi ro aranɨ kapehü moai mamamɨ sɨhamumbo ahɨnɨ hoafɨmbo mbosɨyahɨ. 32Asu haponda ro sɨhamumbo Godɨndɨ warɨwamɨ hɨnɨŋgarɨheapurɨ asu se ahandɨ hɨpoambofe hoafɨ ranahambo hohoanɨmondɨmo. Hoafɨ rananɨmbo sɨhamumbo ŋgɨnɨndamɨndɨ-purɨmboe asu muŋguambo aboedɨ-moatükunɨ God ai nindou wandanei mehu ranaheimbo dagadürümbui.
33Ro-ana moai nindou ŋgoründɨ gor, kakɨ, hoearɨ napo ranɨmbo hohoaŋɨrɨhe rɨhandɨ. 34Se sɨhamundɨhoarɨ yaru fɨfɨrundɨ, ro wandɨhoarɨ wandɨ warɨnambo ratüpurɨmayahɨ ra nɨne-moatükunɨ ro mbonɨmbo-rɨhamɨndɨhühɨ wandɨ fi farɨhehe-rɨhandɨhümbo asu nindou ro-dɨbo nɨŋgomondeimbɨ ranahamumbo farɨheheapurɨ marɨhandɨ. 35Ro raranɨ ratüpurɨ, ratüpurɨyahühɨ sɨhamumbo rarɨhe nafuimehapurɨ nindou düdi ai fi ŋgɨnɨndɨkoate ranaheimbo fandɨhe-hurɨmboane. Adükarɨ Sisas ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou ai ŋgorümbo raranɨ napo segodombo hɨhɨfɨ-hɨhɨfayu ana, asu nindou ai napo semɨndɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ ŋgasündeamboane,’ mehu ranahambo sɨhɨrɨ ndondɨhu fɨfɨrɨndɨhumboane,” Por ra mehu.
36Por ai ahamumbo ranɨ hoafɨ ra hoafɨyupurɨ mburamboyu, asu nindou bogorɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo yimɨndɨho pusɨre nɨmarümbo Godɨmbo dɨdɨbafɨmefiyu. 37Ranɨyomo asu ai muŋguambo arasɨranɨ-yomondühɨ-yomo Porɨmbo mburündümo houmbo wakɨkɨhɨmarüwurɨ. 38Ranɨyu Por ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hapondanɨ ana se ŋgɨrɨ kaindɨmo wandɨ ŋgusümboarɨ hoeindundɨ,” mehuamboyomo, asu ai ranɨmbo ŋgusüfo afɨndɨ kürundühɨ hɨpoambo-marüwurɨ. Ranɨyomo asu ai ahambo sip sowanambo koakomarürɨ hanɨmo.
21Por ai Serusaremɨnambo mahu
1Ranɨhü Efesusɨhündɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ hɨnɨŋgɨrɨhupurɨ mburɨhu sipambe farɨyahu hohu refe ho refe ho rakoate Kos airanɨna mahefɨ. Ranɨhünda simayowa Rodes airanɨna hefɨ mburɨhu asükai hefɨ adükarɨ ŋgoafɨ Patarahü tükümehundɨ. 2Ranɨhü tüküyahundane, sip mamɨ ranai Finisia hɨfɨna hombo yahohaya ramefeyo-wamboyefɨ hoeirɨhu hohu ranambe farɨyahu hohu mahefɨ. 3Mamɨ hefɨ Saiprus airan hoeirɨhu hohu warɨ kadüdanɨ hefɨ hohu Siria hɨfɨnambo mahefɨ. Ranɨyefɨ asu hefɨ Tair ŋgoafɨhü tükümehundɨ sip ai ranɨhü napo mbahɨbadɨ-foefembomayowa. 4Ranɨhü hefɨ nindou Adükarɨmbo süŋgurɨhindeimbɨ mamareia hoeirɨhurɨ hohu asu ai-babɨdɨ 7 si manɨmboefɨ. Yifiafɨ Aboedɨ ranai aheimbo ŋgusüfoambe botɨmareandüra Porɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Se yowanɨ Serusaremɨnambo hɨfopoanɨ,” masahündo. 5Ndeara ranɨhü nɨmboefɨ mburɨhumboyefɨ asu ranɨhünda botɨyahu hohu mahefɨ. Ranɨyomo asu Adükarɨmbo süŋguru-reimbɨ ai ahamundɨ nɨmorehɨ nɨmoakɨdɨbou-babɨdɨ adükarɨ ŋgoafɨ tebünanɨ sahümündihümunɨ hei gudihɨ tüküyahu yirɨ yimbu pupusɨrɨhu nɨmarefɨmbo ai-babɨdɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨmefɨ. 6Ranɨyefɨ sɨmborɨ hɨhɨfürɨyefɨ mburɨhu asu ro sipambe farɨyahu hohu mahefa ai asükai hɨhɨrɨyahi ŋgoafɨna mahüsi.
Sisaria ŋgoafɨhü Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ nindou Agabus ai Porɨmbo hoafɨ masagado
7Sipambe farɨyahu hohu hefɨ Tair ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu hefɨ Toremes ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Ranɨyefɨ ranɨhü anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ wandafɨ mamɨ aheimbo hoeirɨhundürɨ hohu asu ranɨhü mamɨ si mamarefɨ. 8Asükai ŋgorü sihɨ Toremes ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu hefɨ Sisaria ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Asu nindou mamɨ Firip aboedɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨndɨ worambe farɨyahu mapoefɨ. Nindou ranai ana farɨhoundürɨ rundeimbɨ 7 ranambeahɨndɨ mbusümonɨndɨyu hayamboyu. 9Nindou ranai ana nɨmorehɨ nɨmorɨ yimbuyimbu anamɨndɨhü-fekoate Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyei rɨhündeimbɨ-yei afɨndɨyu. 10Ro Sisaria ŋgoafɨhü yahunümbɨ nɨmbɨ nɨmarefanɨyo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Agabus ai Sudia hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya Sisaria ŋgoafɨnambo makusu. 11Ranɨyu ai yɨhoefɨmbo sowahɨ kusü tüküfi haya Porɨndɨ-mayo hoearɨ kɨkɨhɨrɨhefembo ret ra semündü haya ahandɨ yitɨŋarɨ watɨŋarɨ ra ahandɨhoarɨ hüputüpo-marɨhoayu. Ai hoafɨyuhü yahuya “Yifiafɨ Aboedɨ ai yare hoafɨmayo, ‘Ndahurai nindou Sudahündɨ Serusaremɨhü mamarɨmo ranai ana hoearɨ kɨkɨhɨrɨhefembo aharambürɨ ndanahambo hüputüpugawurɨ mbundu Suda-yafe ndɨfombo dabupurɨmboemo ahambo moaruwaimbo-fimbohünda,’ mehu,” mehu.
12Nɨmorehɨ nindouwenihɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ-babɨdɨ ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyefɨ hohumboyefɨ asu Porɨmbo Serusarem ŋgoafɨna se hafopoanɨ sefɨ hohu kɨkɨfoefimbɨ hoafɨ hoafɨmehundo. 13Ranɨyu asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se nɨmboe aranɨ-aranɨyeihɨ wandɨ hohoanɨmo moaruwaimbo-arɨhinda? Ro moai karabusɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmoyahɨ, ŋga ro Serusarem ŋgoafɨhü Adükarɨ Sisasɨndɨ süŋgu yɨfɨmbo waŋgei samboanahɨ hohoanɨmoayahɨ,” mehu. 14Ŋga ro ŋgɨrɨ Porɨndɨ hohoanɨmo ŋgorü-süŋgundɨhundɨ sefɨ hohumboyefɨ asu hoafɨ ranahambo ambe masefɨ. Ranɨyefɨ hoafɨyefühɨ sefɨya, “Adükarɨndɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨr-anɨmbo ranɨ moatükunɨ ra tükümbɨfeyo-wamboane,” masefɨ.
Por ai Serusarem ŋgoafɨhü hafu tükümefiyu
15Yahunümbɨ nɨmbɨyefɨ mburɨhu asükai yɨhoefɨ napo fufurɨhumɨndefɨ hohu Serusaremɨnambo mahahifɨ. 16Ranɨyei asu süŋgurɨhindeimbɨ nindou Sisariahündɨ ai ro-babɨdɨ mahüsi. Ai yɨhoefɨmbo nindou mamɨ Saiprusɨhündɨ horombo ai boatei Sisasɨmbo süŋgurireimbɨ ahandɨ ndürɨ Nason ahandɨ worɨnambo sowandümunɨ houmbo mahefɨ ahandɨ worambe nɨŋgombohünda. 17Hefɨ Serusarem ŋgoafɨhü tükümehu-ndamboyei süŋgurɨhindeimbɨ ai yɨhoefɨmbo hoeirɨhimunɨ hehi hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei. 18Ŋgorü sihɨ Por ai ro-babɨdɨ Semsɨmbo hoeifimbohünda hefane, asu hɨfandɨ-rundeimbɨ muŋgu ranɨhü mamarɨmo. 19Por ai ahamumbo hɨhɨfɨrapurɨ mbura muŋgua-moatükunɨ God ai ahandɨ warɨ süŋgu Suda-yafe ndɨfoyei mbusümo ramareandɨ ranahambo ndore wataporɨmbo-marandɨ.
20Ranɨyomo ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo hou Godɨmbo aboed-ani mehomo. Asu ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Wandafɨ, se fɨfɨrowandɨ. Sudahündɨ nindou afɨndɨ tausen ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhorɨmboanei. Ŋga muŋgua anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranai Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra süŋgufembohünda tɨtaboarayei. 21Ŋga nindou bɨdɨfɨrɨ ai sɨhambohünda hoafɨyahündürühɨ seiya, ‘Por ai Suda bɨdɨfɨrɨ Grikɨ-yomondɨ hɨfɨhü anɨboadei aheimbo hoafɨyundüruhü yahuya, “Mosesɨndɨ hohoanɨmo ra se süŋgundɨhindühɨ asu nɨmoakɨdɨbou-yomondɨ hoearɨ kandɨhi tɨrɨndɨhehimboyei. Yaboateihündɨ hohoanɨmo ranana se süŋgundühümboyei,” mehu,’ masei. 22Se sühüfɨmboanafɨ hoafɨ ra ai hɨmborɨ-ndeimboyei. Ŋga sɨhambo moaruwaimbofembo hohoanɨmo-ndeiyeiya, asu sɨhɨrɨ nüŋgumanda-hunda? 23Ŋga ro sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨndahunɨnanɨ anɨmbo asu se ranɨ-süŋgundɨwandɨ. Yɨhoefɨ-memo nindou yimbuyimbu Godɨmbo mamɨ moatükunɨ refemboane yahomo houmbo-anemo anɨŋgomo. 24Se ai-babɨdɨ ŋgafühɨ anɨmbo asu ahamundɨ fi Godɨndɨ hɨmboahü aboedɨ tüküfembo hohoanɨmo ra randundɨ. Asu ahamumbohünda kakɨ dabapura ai ahamundɨ mbɨrɨnaŋɨ ra kɨkɨmbɨru-ndamboane. Ai randundanɨ rananɨmbo asu Suda ai sɨhambo nɨne hoafɨmemo ra nindou-yei hɨmboahü tɨkai nahurai hɨmbondɨmboe. Rananɨmbo ai-amboanɨya awi Por amboanɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo süŋgureandeimb-ani mbɨseimboyei. 25Suda-yafe ndɨfo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranaheimbo pas sürü papɨrɨhu koarɨhehundühɨ hoafɨmayefɨ sapo horombo ro Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo masɨhehundɨ ranɨmbohünda. Pas ranambe se sɨsamɨ godɨmbo sesɨ dɨdɨbafɨfe sɨhefeimbɨ sesɨpoanɨ, se horɨ sesɨpoanɨ, se nɨnɨhondɨ amɨndawofɨfeimbɨ sesɨpoanɨ asu se nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyo nindouwenihɨ bɨrabɨrɨ-yorapoanɨ, masefɨ,” mehomo. 26Ranɨyu Por ai ŋgorü sihɨ nindou ranahamumbo sepurɨmündü haya hanü fi aboedɨ tüküfembo moatükunɨ ra ai-babɨdɨ ramareandɨ. Ranɨyu ai Godɨndɨ worambe kamefuendɨ. Ranɨ si fi aboedɨ tüküfembo hohoanɨmo ra moendɨndowanɨ anɨmbo asu mamamɨ Godɨmbo sesɨ segodɨmbo ranahambo Por ai sesɨ sɨhou-rundeimbɨmbo hoafɨmepurɨ.
Godɨndɨ worambe Porɨmbo Suda ai kɨkɨhɨ-maründümo
27Fi aboedɨ tüküfembo moatükunɨ moendɨmayowamboyo 7 si ra muŋgumbo yaŋgɨrɨ-yoambeyahɨ Suda bɨdɨfɨrɨ ai Esia hɨfɨhündɨ Porɨmbo Godɨndɨ worambe hoeimarüwurɨ. Ranɨyomo asu ai nindou afɨndɨ ranahamumbo ŋgusüfoambe botɨmarɨpura Porɨmbo kɨkɨhɨmaründümo. 28Ai puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Israerɨhündɨ nindou, se farɨhaumunɨ! Nindou ndan-ani muŋguambo hɨfɨ ra hoahoaŋguhü nindou muŋguambo sɨhɨrɨ Israerɨhündɨ asu sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo asu Godɨndɨ worɨ ndanahambo hɨfɨnambore arandɨ. Ranɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga haponda ai nindou Grikɨhündɨ sɨhefɨ Godɨndɨ worɨ ndanambe sepurümündü kefue raraorandühɨ worɨ nda moaruwaimbo-reamboani,” mehomo. 29Grik hɨfɨhündɨ Efesus ŋgoafɨhündɨ Trofimus ai Por-dɨbo Serusarem ŋgoafɨhü manüŋguwa hoeirüwurɨ houmboemo ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou yɨhoefɨ ndɨfohündɨ ndanana Por ai Godɨndɨ worɨ ranambe serümündü kambeifuai,” yahomo houmbo hoafɨmemo. 30Ranɨyo hoafɨ ra Serusarem ŋgoafɨhü mahowa hɨmborɨyomo houmbo muŋgu fandu mburu pɨpɨna mahomo. Ranɨyomo asu ai Porɨmbo kɨkɨhɨründümo houmbo Godɨndɨ worambeahɨndɨ weindana kiafu hüründümondühɨ nɨmai worɨ yipurɨ ra pamarundɨ.
31Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai Por hɨfokoefimbo sei hehimbo hohoanɨmomayei. Ranɨyo hoafɨ afɨndɨ afɨndɨmayeiya, Rom ami bogorɨ hondü Serusaremɨhü amaru ranai tɨŋɨrɨfo tükefeyo yahu fɨfɨrɨmareandɨ. 32Ranɨyo asu nɨmehünou ami bogorɨ hondü ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bogorɨ-yomo asu ami bɨdɨfɨrɨ-yomo ahamumbo sepurümündü haya ahamumbo sowana pɨpɨmemo hanɨmo. Nindou afɨndɨ ranai ami bogorɨ asu ami hoeirüpurɨ houmboemo Porɨmbo bubumarüwurɨ hündɨ kɨkɨmaründümo. 33Ranɨyu ami bogorɨ ai Por sowana hüfu kɨkɨhɨrümündɨ mbura hoafɨyuhü sen yimbunambo hüputüpugawurɨ mehu. Ranɨyu ai düdufihɨ yahuya, “Nindou nda düdia? Asu ai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai rareanda?” mehuamboyomo. 34Ranɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü hoafɨ hoafɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-moatükunɨ hoafɨyomondühɨ hoafɨ afɨndɨ afɨndɨmemo. Ai mamɨpo hoafɨkoate ŋgorü kiafu ŋgorü kiafu raraomarundamboyu ami bogorɨ ai fɨfɨrɨfekoateyuhü ahandɨ amimbo yahuya, “Ndowaründümo ami worɨna gafomo keboundɨ,” mehupurɨ. 35Por ai yɨpɨŋɨ saboagoambe tüküfiyuane, nindou afɨndɨ ranai ahambo bubumbo mehomonda ami ai hoeiru houmbo warɨhü-warɨhüru sowaründümo mahafomo. 36Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ Porɨndɨ süŋgu mahomo ranai puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ahambo hɨfokoarüwurɨ,” mehomo homo.
Por ai Sudambo ahandɨ anɨhondümbofe ranahambo hoafɨmendürɨ
37Ami ai ndeara Porɨmbo ahamundɨ worɨ safanambo sowaründümo hafomo kefoefembo yaŋgɨrɨ-memondamboyu asu Por ai ami bogorɨ hondümbo hoafɨyundowohü yahuya, “Ro awi sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨndahanɨnɨ samboanahɨ,” mehuamboyu. Asu ami bogorɨ ai düdufindowohü yahuya, “Se Grik hoafɨyafɨ-randühɨyafɨ?” 38Hamanda Isipɨhündɨ mamɨ ai gafman-babɨdɨ yifiarɨ botɨmareandɨ. Ai 4,000 yifiarɨyomo-rundeimbɨ sepurɨmündü nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ mahu. Se-mbayafɨnawe masahɨ, ŋga wanɨ. Nɨmboe se Grik hoafɨ fɨfɨrowandɨ,” mehundowamboyu. 39Asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro-ana Sudahünd-anahɨ. Ro-ana Tarsus ŋgoafɨ Sirisia hɨfɨhünd-anahɨ. Ŋga wandɨ ŋgoafɨ ana ndürɨ adükarɨ yaŋgorümb-ane. Ŋga karɨhasɨ awi ro nindou ndanaheimbo hoafɨnda samboanahɨ,” mehuamboyu. 40Asu ami-yomondɨ bogorɨ ai hoafɨyafɨpurɨ mehuamboyu Por ai yɨpɨŋɨwamɨ botɨfi nüŋgumbo nindou ranahamumbo warɨna pakamafoareapurɨ. Muŋgu ai hoafɨ kɨbodɨrɨ-maründümo-ndamboyu Por ai Hibru ahamundɨ hoafɨnambo hoafɨmepurɨ.
221Por ai yahuya, “Wandɨ wandafɨmamɨ, asu apemamɨ se hɨmborɨyomo ro wandɨ fimbo hoafɨ hoafombo samboanahɨ,” mehu. 2Por ai Hiburu ahamundɨ hoafɨnambo wataporɨ-mayuamboemo asu ai hoafɨ kɨbodɨründümo houmbo manɨŋgomo-ndamboyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, 3“Ro-ana Sudahündɨ asu Tarsus ŋgoafɨhü Sirisia hɨfambe tükümeheandɨ, ŋga asu Serusarem ŋgoafɨ ndanɨhü adükarɨmayahɨ. Ranɨyahɨ ro Gamerier-dɨbo nɨmboambo ai wambo sɨhefɨ boagɨrɨ-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra yamundɨ-mareandɨra ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨmarɨheandɨ. Ranɨyahɨ ro Godɨndɨ hohoanɨmo süŋgufembo tɨŋɨrɨfomayahɨ haponda se tɨŋɨrɨfoayei nou. 4Nindou bɨdɨfɨrɨ Adükarɨndɨ Nafɨ süŋgurɨhindeimbɨ aheimbo ro moaruwaimbo-marɨheandüra bɨdɨfɨrɨ ai yɨfɨmayei. Ro bɨdɨfɨrɨ aheimbo senɨnambo hüputüpurɨhehearü mburɨha karabusɨna sahamɨndɨharü mahahɨ. 5Sesɨ sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨyu asu kansɨr muŋgu ai ro nindou moaruwaimbo-marɨheandɨ hoafɨ ra anɨhond-ane mbɨsɨmo hoafɨndɨmboemo. Sudahündɨ Damaskus ŋgoafɨhü amarei ra aheimbo ai pas sürü papɨru koamarɨ-hoemonda sahamɨndɨ Damaskusɨnambo mahahɨ. Ranɨyahɨ ro nindou Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranɨhü amarei ranaheimbo hüputüpurɨhefendürɨ semündɨndürɨ Serusaremɨna ho karabusɨ-fendürɨmbohünda mahahɨ.
6Ro ha ndeara Damaskus ŋgoafɨkɨmɨ hüfɨnɨmbo tüküyaheandane nɨmehünou sünambeahɨndɨ si adükarɨ ranai kosɨ wambo boakɨmafoareandɨrɨ. 7Ranɨyahɨ ro hɨfɨnɨ pɨya yaŋgora hɨmborɨyahane hoafɨ mamɨ ranai hoafɨyohü yahoya ‘Sor, Sor, se nɨmboe wambo moaruwai-mborowandɨrɨ aranda?’ mehondɨrɨ. 8Asu ro düduyaheandühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, se dɨdɨyafa?’ ‘Ro Sisas Nasaretɨhünd-anahɨ, ŋga asu se wambo süŋgurɨhi-ndeimbɨmbo moaruwaimbo-arɨwandürɨ ana, wambo amboa moaruwaimbo rowandɨrüh-anafɨ,’ mehundɨrɨ. 9Ranɨyomo asu wandɨ wandafɨ mamɨ ai si ra hoeimarundɨ, ŋga asu ai nindou düdi wambo hoafɨmayundɨrɨ ranahandɨ hoafɨ moai hɨmborɨyomo. 10Asu ro düduyaheandühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, ro nüŋgumandahea?’ masahamboyu. Asu ai hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Se botɨndafo hawa Damaskusɨnambo ŋgafɨ, ŋga ranɨhü anɨmbo God ai sɨhambo muŋgu-moatükunɨ ratüpurɨndafɨ mehu ra nindou ranɨhü amaru ranai hoafɨndünɨnɨmbui,’ mehundɨrɨ. 11Si ranai ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨyo haya hɨmboamupui-randühɨ muŋgu-moatükunɨ hoeifekoate-mehamboemo nindou ro-dɨbo masɨnɨmo ranai wambo warɨhü kɨkɨhɨ-rundümondɨrɨ houmbo Damaskusɨnambo mahefɨ.
12Ranɨhü nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Ananaias Suda sɨhefɨ Godɨmbo ahɨnɨrürühɨ Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra ndore süŋgureandeimbɨ manüŋgu. Nindou ranahambo Sudahündɨ Damaskusɨhü anɨmboei ranai aboed-ani masei. 13Nindou ranai wandɨ fikɨmɨ süfu nüŋgumbo hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Wandafɨ Sor, se asükaindafɨ ndondo hɨmboarɨndafɨ!’ mehundɨrɨ. Asu hoafɨ ra nɨŋgowambe asükaiya aboedɨ hɨmboarɨyahühɨ ahambo hoeimarɨhinɨ. 14Ranɨyu asu Ananaias ai yahuya, ‘Sɨhefɨ amoao-yafe God ai sɨhambo, ahandɨ yifirɨ süŋgufembo horombo hondü kafoare hɨnɨŋgɨmareanɨnɨ. Nindou mbumundɨ hamɨndɨ Sisas ranahambo hoeifihɨ asu nɨne hoafɨ ahandɨ yahamonɨndɨ tükefeyo ra hɨmborɨmbohünda kafoare hɨnɨŋgɨmareanɨnɨ. 15Seanɨmbo muŋguambo nindou ranaheimbo Adükarɨmbohünda weindahɨ hoafɨndafɨndürɨ nɨne-moatükunɨ se hoeiro asu hɨmborɨyafɨ marandɨ ranahambo. 16Asu se haponda nɨmboe gedühɨ hɨfandaranda? Botɨyafo hawa hundüründafühɨ asu ahandɨ ndürɨnambo hoafɨnda-fɨndoanɨ sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ra popoaimbɨhenda-mboane,’” mehu.
God ai Porɨmbo koamarɨheira Suda-yafe ndɨfo sowana mahu
17-18Por ai hoafɨyuhü yahuya, “Asükaiya ro Serusaremɨnambo ha ranɨhü Godɨndɨ worɨ ranambe dɨdɨbafɨ-yaheandühɨ nɨmboahanɨ yafogoadɨnambo nahurai ranambe Sisasɨmbo hoeimarɨhinɨ. Ranɨyo ai wambo yare hoafɨyundɨrühü yahuya, ‘Nɨmai se Serusarem ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨro hawa hafɨ, ŋga nindou ndanɨ ŋgoafɨhündɨ ranai ana se wambohünda hoafayafɨ ra ŋgɨrɨ hɨmborɨndei,’ mehundɨrɨ. 19Asu ro sɨmborɨ hoafɨyahühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, horombo ro Suda-yafe rotu worɨ afɨndɨ mafeburo ranambe kefoehe hühühɨ nindou sɨhambo anɨhondümbo-rɨhinɨnei-mbɨmbo karabusɨ-rɨherü hehea harɨyahandürɨ marɨhandɨ ra ai fɨfɨrɨhindɨ,’ masahɨ. 20Sɨhambo wataporɨmbora randeimbɨ Stifen hɨfokoarüwurɨ sɨmboanɨ ro fikɨmɨ nɨmboambo wandɨ ŋgusüfoambe aboed-ane masahɨ. Ranɨyahɨ asu nindou ahambo hɨfokoamarüwurɨ ranahamundɨ hoandarɨ hoear ra sahamɨndɨ manɨmboahɨ. 21Ranɨyo asu adükarɨ ai hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Hafɨsɨ, ŋga ro sɨhambo aŋgunɨ Suda-yafe ndɨfo sowana koandɨhe-heanɨna ŋgamboyafɨ,’” mehu.
Rom ami-yomondɨ bogorɨ Porɨmbo mafarɨherü
22Nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨhɨmborɨyei heimbo asu ‘Suda-yafe ndɨfo’ ra hoafɨmayu-wamboyei puküna hoafɨyeihü seiya, “E, ahambo hɨfokoefimboani, ŋga nindou ndahurai ana ŋgɨrɨ yaŋgɨrɨ nüŋgu!” masei. 23Ranɨyei ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ ahei hoearɨ-mayo ra wurakamo-rɨhündühɨ hɨfɨ hasüfɨ nɨmoamo karühümündi pimarɨhindɨ. 24Ranɨmboyu asu ami bogorɨ ai amimbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Por ndowaründümo gafomo sɨhamundɨ worambe koaboadüwurɨ. Suda ai ahambo puküna hoafɨmemondo nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨfembohünda ahambo bubundürühɨ düdundafundo,” mehu. 25Ŋga asu ai ahambo bubumbohünda kɨkɨhɨruründümo mburumbo hüputüpo-marɨhawu-ramboyu asu Por ai ami bogorɨ ŋgorü akɨmɨ manüŋgu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Romɨhündɨ mamɨ ahandɨ hoafɨ dɨboadɨfekoate-ayuambe ahambo bubumbo ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo yaŋgoroai wanɨyo?” mehuamboyo.
26Asu ami bogorɨ ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya hu ahamundɨ bogorɨ hondü hɨfanda randeimbɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ŋgɨrɨ rasüŋgundɨworɨ. Nindou ndanana Romɨhünd-ani,” mehu. 27Ranɨyu asu ami bogorɨ hondü ai Porɨmbo hüfu hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wambo hoafɨyafɨndɨrɨ, se Romɨhündɨ hondüyafɨ?” mehuamboyu. Asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Yɨnɨ, ro rananahɨ,” mehundo. 28Ranɨyu asu ami bogorɨ hondü ai hoafɨyuhü yahuya, “Ro kakɨ afɨndɨ pirɨheandühɨyahɨ asu Romɨ-hündɨmboyahe tükümeheandɨ,” mehu. Asu Por ai yahuya, “Ŋga wambo wandɨ me ai wakɨmaramɨndɨ-ndɨramboyahɨ ro Romɨ-hündɨmboyahe manɨmboahɨ,” mehu. 29Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ahambo düdufihɨ bubumbo yaŋgɨrɨ-memo ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo nɨmai hɨnŋgɨrüwurɨ süsühümefundɨ. Ranɨyu asu ami bogorɨ hondü ai ahambo hoeirira mayowa nindou ranai Romɨhündɨ-mayuwa ai senɨna hüputɨpo-marɨhawurɨ ranahambo ai-amboanɨ yɨhɨmbo-mayu.
30Porɨmbo Suda ai papɨ-hoafɨmarürɨ nɨmɨndɨ ra ami-yomondɨ bogorɨ hondü ai wudɨpoapondɨhe fɨfɨndɨhea mehu. Ranɨmboyu asu ai rasinambo Porɨmbo senɨnambo hüputüpu-marɨhawurɨ ra fufurɨherü haya Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-yomo asu Suda-yafe kansɨr-yomo ai babɨdɨ gugurɨfe wataporɨmbo hoafɨmepurɨ. Ranɨyu asu ai Porɨmbo ahamundɨ hɨmboahü nɨŋgombohünda serümündü mahu.
23Por ai Suda-yomondɨ kansɨrɨmbo hoafɨmepurɨ
1Por ai kansɨrɨmbo hübudureapurühɨ yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, ro Godɨndɨ hɨmboahü moai nɨnɨ moaruwai yarɨheandɨ. Ro nɨne wandɨ ŋgusüfoambe aboed-ane masahɨ ranɨyo yarɨhe marɨhandɨ,” mehu. 2Ai hoafɨmayuwamboyu asu sesɨ sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ Ananaias ai nindou Porɨndɨ fikɨmɨ manɨŋgomo ahamumbo Porɨmbo yafambe hoearühɨ harɨmbo hoafɨmepurɨ. 3Asu Por ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se-ana yimbu hohoanɨmoeimb-anafɨ. Ŋga asu God ai harɨndününɨmbui. Se ndanɨhü amarɨfɨ ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgufehü wambo hoafɨ dɨboadofembo safɨmboanafɨ, ŋga se-ana ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra sowandɨfɨ pirowandühɨ wambo harɨmbo hoafɨmefɨpurɨ,” mehuamboyu.
4Nindou Porɨndɨ fikɨmɨ manɨŋgomo ranai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Awi se-ana Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ranahambo moaruwai hoafɨyafɨndowohanafɨ,” mehomondo. 5Asu sɨmborɨ ai yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, nindou ranai Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ-mayu ra ro moai fɨfɨrɨhinɨ. Godɨndɨ Buk ai hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou sɨhei bogorɨ ranahambo se moaruwai hoafɨndamboyafɨ,’ meho ra fɨfɨrɨheandɨ,” mehu. 6Por ai fɨfɨreandɨ kansɨr bɨdɨfɨrɨ ai Sadyusi-yomo asu bɨdɨfɨrɨ ai Farisi-yomo. Ranɨmboyu ai ahamumbo puküna hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, ro-ana Farisi ambeahɨnd-anahɨ asu wandɨ ape-amboanɨ Farisi-ambeahɨnd-ani. Ro anɨhondümbo fɨfɨrɨheamboanahɨ nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ ranai ana asükaindei botɨndahi-mboyei ranɨ hoaf-ane nda hoafayahɨ. Ranɨmbo-hündamboane wambo hoafɨ eŋgoro,” mehu.
7Ranɨyo Por ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨmayuwambo Sadyusi Farisi ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomo-ndühɨyomo yɨbobomarundɨ. 8Ŋga Sadyusi ai hoafɨyomondühɨ yahomoya nindou yɨfɨhündɨ botɨfe asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai yifiafɨkoate-anei yahomo marundɨ. Ŋga Farisi ai muŋguambo hoafɨ ranahambo anɨhondümboru marundɨ. 9Ranɨyo asu Sudahündɨ ranai pukünambo hoafɨyomo wakɨmarundɨ. Asu Farisi-ambeahɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai botɨyafu nɨŋgomombo puküna sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanahambo ana ro hoeirɨhuranɨ moai ahandɨ nɨnɨ hoafɨ yaŋgoro. Ao, yifiafɨ mamɨmbayo asu sünambeahɨndɨ nendɨmbayo ahambo hoafɨmendo ra anɨhondüyohüpo,” mehomo. 10Sɨmborɨ hoafɨ ranai moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ tükümefeyo-wamboyu asu ami bogorɨ hondü ranai Porɨmboya hɨfokoandüwurɨ-mboemo yahuhaya yɨhɨmbomayu. Ranɨyu asu ai ahandɨ amimbo se hanɨmo Porɨmbo ahamundɨ warambeahɨndɨ hüründümo houmbo sɨhamundɨ worɨna hafomo mehu.
11Ŋgorü nɨmbokoanɨ Adükarɨ ai Porɨmbo sowahɨ tüküfi nüŋgumbo hoafɨyundowohü yahuya, “Se ŋgɨnɨndɨ nɨmbafɨ! Serusarem ŋgoafɨhü ndanɨhü se wambohünda anɨhondümbo hoafɨmayafɨ, ŋga asu Rom ŋgoafɨhü amboanɨ rahurai anɨmbo hoafɨndafɨ,” mehu.
Suda ai Porɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ fɨmaründümo
12Ranɨyomo asu siambe Suda bɨdɨfɨrɨ ai gugurɨyafu hoafɨ fɨmaründümo. Ranɨyomo ai dabarɨyafundühɨ yahomoya, ŋgɨrɨ sesɨ dagudifɨ hoe ndɨmɨndefɨ ndɨhundɨ, ŋga Porɨmbo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo randɨhumboyefɨ mehomo. 13Nindou bodɨmondɨ 40 ŋgasünde-andeimbɨ-yomo hoafɨ ra fɨründümo masɨhoemo. 14Ranɨyomo ai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu Suda-yomondɨ bogorɨ sowahɨ hafomo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro-ana Porɨmbo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo sesɨ dagudimboyefɨ sefɨ anɨhondümbo dabarɨmehundɨ. 15Ranɨmbo-hündambo anɨmbo se-anemo asu kansɨr-anemo se ami bogorɨ hondü ranahambo sɨhamumbo sowana Porɨmbo semündü-kosɨmbohünda hoafɨ koandɨhoemo. Rananɨmboya kudüwanɨ ahandɨ hoafɨ eŋgoro ra wudɨpoapondɨhu fɨfɨrɨndɨhumboane mbɨsɨmo. Ŋga ro-ana muŋguambo moatükunɨ nafɨrɨhumɨndefo-mboanefɨ, ŋga ndühɨ tüküfekoate-yuwambe anɨmbo nafɨnɨ ahambo hɨfokoa-ndɨhurɨmboyefɨ,” mehomo.
16Ŋga Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ ai hoafɨ fɨmaründümo ra hɨmborɨyu haya ami-yomondɨ worambe farɨfi hu Porɨmbo ranɨ hoafɨ ra hoafɨmeindo. 17Ranɨyu asu Por ai ami bogorɨ ŋgorü hoafɨmeinduwa makusuwambo hoafɨyunduwohü yahuya, “Nindou hoarɨfɨ nda sowarɨndɨfɨ ami bogorɨ hondü sowana hafɨ. Ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ahambo hoafendombo yahumboani,” mehundo. 18Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ serümündü haya hahüfanɨ bogorɨ hondü-mayu ranahambo sowahɨ tüküyafɨne hoafɨyundühɨ yahundoya, “Sapo karabusɨhündɨ Por ranai wambo hoafɨyu koamarɨhendɨra nindou hoarɨfɨ nda sɨhambo sowana sahümɨndɨ asɨhühɨ. Ai sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨyonɨnɨ-mbohünda,” mehundo.
19Ranɨyo asu ami bogorɨ hondü ranai nindou ranahambo wamburümündɨ haya aipoanɨmbo hafanɨ düdufindühɨ yahuya, “Nɨnɨ hoafɨmboyafɨ hoafɨyondɨrɨmbo masafa?” mehundo. 20Asu Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Suda ai sɨhambo tɨkandu houmbo anɨmboya sümbu se Por kansɨrɨmbo sowana semündü hanɨ ahamumbo sowahɨ ahandɨ hoafɨ eŋgoro ra wudɨpoapofe fɨfɨrɨfembo hünda mbɨsɨmboemo. 21Se hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-ndowamboyafɨ, ŋga sapo nindou bodɨmondɨ 40 ŋgasündeandeimbɨ nafɨnɨ worarɨndu houmbo hɨbadümboemo Porɨmbo hɨfokoe-fimbohünda. Ai yahomoya awi ŋgɨrɨ sesɨ dagudifɨ hoe ndɨmɨndefɨ ndɨhundɨ, ŋga ahambo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo randɨhumboyefɨ mehomo. Ai-ana ndeara muŋgu-moatükunɨ nafɨrundümo houmbo-anemo asu sɨhamboane türu hɨfandarundɨ se yɨnɨ mbɨsafanɨ anɨmbo yahomo houmbo,” mehundowamboyu. 22Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ hondü ranai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nindou ŋgorümbo hoafɨndafühɨya wamboya ahambo rarɨhe hoafɨmehando mbɨsamboyafɨ, ŋga yowanɨ.” Rayahundo mburamboyu asu ai nindou hoarɨfɨ-mayu ranahambo koamarɨheira mahu.
Porɨmbo Feriks sowana koamarɨhawurɨ
23Ami bogorɨ hondü ai ahandɨ hoarehɨ bogorɨ-mefanɨ ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ami 200 pisao sowandümondeimbɨ, asu 70 nindou hos wamɨ nɨmarɨmondeimbɨ ŋgorü, 200 nindou yifiarɨ sowandümondeimbɨ ra gugurɨndɨneapurɨ mbundɨna muŋgu-moatükunɨ nafɨndündümo dɨgau houmbo anɨmbo asu Sisaria ŋgoafɨna nɨmoakɨdɨbou boabofoefeambe gadɨmo. 24Hos bɨdɨfɨrɨ Por ai ranɨwamɨ hanɨmbohünda kokoboadu hɨnɨŋgɨndu mbundümbo anɨmbo asu ahambo ndondurɨ Rom bogorɨ nindou Feriks sowana hɨbadürɨ gadɨmo,” mehu. 25Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai pas ra ndare sürü papɨrandühɨya.
26Karɨhasɨ, Ro Krodius Risias-anahɨ gafmanɨ-yomondɨ bogorɨ adükarɨ Feriksɨmbo pas nda sürü paparɨhandɨ: 27Suda ai nindou ndanahambo mburündümo houmbo ndeara akɨmɨ hɨfokoefimbo yaŋgɨrɨmemo. Ŋga asu ro hɨmborɨmayahɨ ananɨya ai ana Romɨhündɨ mayuwamboyahɨ asu ro wandɨ ami-babɨdɨmbo ahambo ahamundɨ warambeahɨndɨ hümarɨhehurɨ. 28Ai nɨmborurɨ ahambo papɨ-hoafarurɨ saheheamboyahɨ asu ro ahamundɨ kansɨr sowana sahümɨndɨ mahanɨhɨ. 29Ro hoeirɨheandanɨ ana ai ahamundɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranɨmboyo moanɨ hoaŋgɨrüwurɨ houmbo papɨ-hoafɨmarurɨ. Ŋga moai nɨnɨ hoafɨ ahambo hɨfokoefi asu karabusɨfi rambo papɨ-hoafɨ ranambe tüküfeyo, ŋga wanɨ. 30Suda ai Porɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ dɨbo masɨhoemo ra ro hɨmborɨmayahɨ. Ranɨmboanahɨ asu sɨhambo sowana ro ahambo nɨmai koarɨhehina akusu. Nindou düdi ahambo papɨ-hoafɨmarürɨ ranahamumbo sɨhambo sowahɨ tüküyafu hoafɨ dɨdɨboado-mbɨrundamboane sahehea hoafɨmehapurɨ.
31Ranɨyomo asu ami ai ahamundɨ ratüpurɨwambo refembo yahomo houmbo Porɨmbo sowaründümo ranɨ nɨmbokoanɨ Andipatris ŋgoafɨna mahanɨmo. 32Ŋgorü sihɨ ami hɨfɨnafɨ mahanɨmo ranai ahamundɨ worɨna hɨhɨrɨyafu Serusaremɨnambo hafomondühɨ-yomo asu hosɨwamɨ homo-rundeimbɨ ahamumbo koamarɨ-haupura Porɨmbo Sisaria ŋgoafɨnambo sowaründümo mahanɨmo. 33Ai sowaründümo hanɨmo Sisaria ŋgoafɨhü tüküyafu gafmanɨ-yomondɨ nindou bogorɨ Feriksɨmbo pas sabudowohü asu Porɨmbo ahambo sowahɨ pamarüwurɨ. 34-35Feriks ai pas ra hoeireandanɨ mayowamboyu asu Porɨmbo se nɨnɨ hɨfɨhündɨyafɨ yahu haya düdumefindo. Por ai Sirisia hɨfɨhündɨ-mayu ranɨmbo ai fɨfɨre hayamboyu asu ai hoafɨyuhü yahuya, “Awi ro sɨhafɨ hoafɨ hɨmborɨ-ndamboyahɨ nindou sɨhambo papɨ-hoafɨmaranɨnɨ ranai kodɨmondanɨ,” mehu. Ranɨyu asu Herotɨndɨ worɨ adükarɨ ranambe Porɨmbo koafoefi mburumbo hɨfandümbo hoafɨmayu.
24Suda ai Porɨmbo papɨ-hoafɨmarürɨ
1Hondahüfeimbɨ si muŋgumayowa asu Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ bogorɨ adükarɨ ahandɨ ndürɨ Ananaias ai nindou bogorɨmbo yafundeimbɨ-yomo asu Terturus Romɨ-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨreandeimbɨ nindou ra-babɨdɨ Sisaria ŋgoafɨna mahanɨmo. Ranɨyomo asu ai tüküyafu gafman bogorɨ hondü Feriks ahandɨ hɨmboahü Porɨmbo papɨ-hoafɨmarurɨ. 2Ranɨyo Porɨmbo mborai yahundowanɨ süfu tükümefɨyuwa asu Terturus ai ahambo papɨ-hoafɨrürühɨ yahuya, “Feriks nindou adükarɨ, se hɨfandamunambe ana, ro moai yifiarɨ-yifiarɨyefɨ rɨhundɨ, ŋga aboedɨ hamɨndɨ manɨmboefɨ. Ranɨyo asu sɨhafɨ-mayo hohoanɨmo aboedɨ ranambo ndanɨ hɨfɨhü ro sɨmborɨ hohoanɨmo süŋgurɨhu marɨhundɨ. 3Ranɨmbo-hündamboane muŋguambo ŋgoafɨ muŋguambo si yɨhoefɨ ŋgusüfoambe aboedɨ fufurɨfoare-amunühɨ asu sɨhambo hɨhɨfarɨhunɨnɨ.
4Awi ro sɨhambo gedühɨ kɨkɨhemɨndɨmbo moeisahɨ, ŋga yɨhoefɨmbo hɨpoambo-ndowamunühɨ yɨhoefɨ hoafɨ akɨdou nda hɨmborɨndafɨ sefomboanefɨ. 5Ro hoeirɨhuranɨ nindou ndanana afɨndɨmbo moaruwai hohoanɨmoyu randeimb-ani asu muŋguambo hɨfɨ Suda-yomondɨ mbusümo ai harɨ hoafɨ botɨre-arandɨ. Por ai nindou bɨdɨfɨrɨ aipoanɨmbo hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨ Sisas Nasaretɨhündɨ süŋgurɨhurɨ-rɨhundeimb-anefɨ sei arɨhündɨ ahei bogorɨyu. 6-7Ranɨyu asu Godɨndɨ worɨ ranamboanɨ moaruwaimbo-ndɨheya yahuhaya hohoanɨmo-mayuwa asu ro ahambo kɨkɨhɨmarɨ-hurɨmɨndefɨ. Ro ahambo yɨhoefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranambo yɨbobofembo masefɨ, ŋga ami bogorɨ hondü Risias ai kusü ahandɨ ŋgɨnɨndɨ-nambo yɨhoefɨ warambeahɨndɨ hümarümündu. 8Ranɨyu Risias ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Ahambo papɨ-hoafɨmbo nindou ranai sɨhafɨ hɨmboahü tükümbɨyafu-ndamboane,’ mehu. Asu nindou ranahambo düduarɨworɨ ana, se sɨhafɨhoarɨ muŋgu-moatükunɨ ro ahambo papɨ-hoafɨ-marɨhurɨ ra anɨhondümbo fɨfɨrɨndowamboyafɨ,” mehu. 9Muŋguambo Suda ai Terturus-babɨdɨ Porɨmbo papɨ-hoafɨrurühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ra e, anɨhond-ane,” mehomo.
Por ai Feriksɨndɨ hɨmboahü hoafɨmayu
10Ranɨyu asu Feriks ai Porɨmbo hoafɨyafɨ yahumbo warɨnambo yaŋgɨrɨ koamarɨherü. Ranɨyu asu Por ai hoafɨyuhü yahuya, “Se afɨndɨ hɨmbanɨ ndanɨ hɨfɨhü yɨboboro-randeimbɨ manɨmbafɨ ra ro fɨfɨrɨhe-amboanahɨ. Ranɨmboanahɨ ro ahamumbo sɨmborɨ hoafombohünda moai yɨhɨmboyahɨ. 11Se düdu-düduayafɨ ana, fɨfɨrɨndowamboyafɨ, ŋga 12 si maho ra ro Godɨmbo hohoanɨmombohünda Serusaremɨnambo hahühane. 12Ro-ana moai nindou ŋgorü-dɨbo Godɨndɨ worambe sɨmborɨ hoafɨyahɨ. Asu ro moai Suda-yafe rotu worambe adükarɨ ŋgoafɨhü amboanɨ harɨ hohoanɨmo botɨrɨheandɨ. Ro raweheanda asu Suda ai moai hoeirundɨrɨ, ŋga wanɨ. 13Haponda ai wambo papɨ-hoafaründɨrɨ ra ŋgɨrɨ aboedɨ hoafɨndomondanɨ fɨfɨrɨndowandühɨ anɨhond-ane mbɨsafɨ.
14Ŋga ro nda anɨhond-ane asahɨ. Ro yɨhoefɨ amoao-yafe Godɨmbo hohoanɨmoyahando arɨhandɨ nafɨ ra Suda ai ŋgorüpoanɨmboane asei. Asu muŋguambo hoafɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmoambe eŋgoro ranane asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ sürü papɨmaründɨ anɨhondümbo-arɨheandɨ. 15Rananahɨ asu ro anɨhondümbo-rɨheandühɨ God ai moaruwai asu aboedɨ hohoanɨmoyeimbɨ yɨfɨmayei muŋguambo botɨfendü-rɨmboayu ranɨ si ranahambo hɨfandarɨhandɨ nindou ranai hɨfandarundɨ nou. 16Ranɨmboanahɨ asu ro muŋguambo si wandɨ ŋgusüfoambe aboedɨ hohoanɨmo God asu nindou-yafe hɨmboahü aboedɨ mbɨmarowa sahehea tɨŋɨrɨfoayahɨ.
17Ro afɨndɨ hɨmbanɨ maho ra habodɨmboyahɨ asu süŋgunambo wandɨ sɨrambeahɨndɨ Suda aheimbo saiwanɨ Godɨmbo saimbohündambo Serusaremɨna mahahühɨ. 18Ro rarɨhe hehea wandɨ fi aboedɨ tükümefeyowa Godɨndɨ worambe Godɨmbo sɨheheandane, Suda ai wambo hoeimarundɨrɨ. Ŋga asu ranɨ-sɨmboanɨ ranɨhü nindou afɨndɨ moai ro-dɨbo nɨŋgombo hoafɨ gobadɨrundɨ, ŋga wanɨ. 19Ŋga asu Esia hɨfɨhündɨ Suda bɨdɨfɨrɨ ai manɨŋgomo. Ai-boatei wambo papɨ-hoafɨmarundɨrɨ. Ŋga nindou ranai ahamumbo sowahɨ wandɨ hoafɨ eŋgoro-ana, ai sɨhambo sowahɨ ndühɨ sɨfomo wambo papɨ-hoafɨ-mbɨründɨramboane. 20Ai refekoate-ayomo ana, asu nindou ndanai ro Suda-yomondɨ kansɨr ahamundɨ hɨmboahü nɨmboambo nɨne moaruwai ramarɨheandɨ ra hoeiarundɨrɨ ana, asu ai ndühɨ tükündafu sɨhafɨ hɨmboahü hoafɨndɨ-nɨnɨmboemosɨ. 21Mamɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ mbeŋgorɨmbai? Horombo ro kansɨr ahamundɨ mbusümo nɨmboambo rarɨhe puküna hoafɨyahühɨ sahɨya, ‘Yɨfɨyeimbɨ aiana botɨndahimboyei sa anɨhondümbo-arɨheandɨ masahɨ ranɨmboanemo ai sɨhafɨ hɨmboahü hoafemo ranana?’ masahɨ,” mehu.
22Feriks ai Adükarɨmbo anɨhondümbo-rɨhoreimbɨ-yafe hohoanɨmo ra aboedɨ fɨfɨreandɨ, ŋga ranɨmboyu asu Sudambo awi hɨbadu nɨŋgomo mehupurɨ. Asu ai Suda ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi ami bogorɨ hondü Risias ai kudüwanɨ anɨmbo asu ro sɨhamundɨ hoafɨ ra dɨdɨboado-ndɨheamboyahɨ,” mehupurɨ. 23Ranɨyu asu ami bogorɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ahambo hɨbadɨrɨhü awi hɨnɨŋgɨrou-hɨnɨŋgɨroundɨrɨ. Asu Porɨndɨ ŋgunindɨ ai ahambo nɨne akɨdou moatükunɨ farɨhefimbo ra se yowanɨ mbɨsamboyafɨ,” mehu.
Feriks ai Porɨmbo yimbu hɨmbanɨ karabusɨ-fimbohünda hüputüpo-marɨherü
24Yahunümbɨ nɨmbɨyo hayamboyowane, Feriks ai ahandɨ nɨmorehɨ Drusira-dɨbo makosafe. Ahandɨ nɨmorehɨ ranai ana Suda sɨrambeahɨndɨyo. Ranɨyu asu Feriks ai Porɨmbo mborai yahundo hürüherü haya Porɨndɨ Sisas Kraisɨmbo anɨhondümbofe hoafɨ hɨmborɨ-mayundo. 25Ranɨyu Por ai mbumundɨ hohoanɨmo, nindou ai ahandɨ hohoanɨmo ra ndonde hɨbadandɨ hoafɨ, asu God ai süŋgunambo sɨhefɨmbo yɨbobonde-amunümbui hoafɨ ra hoafɨmayuwa asu Feriks ai hoafɨ ranahambo yɨhɨmbomayu. Ranɨyu asu Feriks ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Andai ŋgafɨ, ŋga awi süŋgunambo ranɨpoanɨmbo ambe-yaŋgɨrühɨ sɨhambo mborai mbɨsahanɨmboyahɨ,” mehundo. 26Ŋga asu Feriks ai mamɨ moatükunɨmbo kameihɨyu hɨmboyu marandɨ. Ai ndanananɨya Por ai kakɨ ndembui yahuhayamboyu asu afɨndɨmbo ahambo mborai yahundo haya wataporɨmborürɨ marandɨ. 27Süŋgunambo yimbu hɨmbanɨ ranai howane, asu nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Posius Festus ai Feriksɨndɨ fondɨ masemündu. Ranɨyu asu Feriks ai Sudambo hoafɨ nafɨreapurühɨ Por karabusambe hɨnɨŋgɨmarirɨ.
25Por ai Rom adükarɨ bogorɨ Sisar papɨ-hoafɨ hɨmborɨmbo hoafɨmayu
1Festus ai Sudia-yafe adükarɨ bogorɨmbofi haya hu ranɨhü tükümefiyu. Asu ŋgɨmɨ nɨmbɨ howane, ranɨ-sɨmboanɨ Festus ai Sisaria ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre haya hafu Serusarem ŋgoafɨhü tüküfi manüŋgu. 2Ranɨyo ranɨhü Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-yomo asu Suda bogorɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ranai ahambo sowana Porɨmbo papɨ-hoafɨyumbo hoafɨ sowandümo mahomo. 3Ai Festusɨmbo düdu-düduyomo-ndühɨ yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo fandɨhawamunɨ hawambo anɨmbo Porɨmbo koandɨhaworanɨ Serusaremɨnambo mbɨsüfu-wamboane,” mehomo. Ai ramehomo ra nafɨnɨ worarɨfe nɨmarɨhefe Porɨmbo hɨfokoefimbo yahomo houmboemo. 4Ranɨyu asu Festus ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Por ana Sisaria ŋgoafɨhü karabusambe mbanüŋgu. Ŋga ro-amboanɨ ŋgɨrɨ amɨtata Sisaria ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨndahe gadɨhɨ. 5Rananɨmbo asu sɨhamundɨ bogorɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ranai ro-babɨdɨ mbɨhanɨmo-ndamboane. Asu nindou ranai moaruwai hohoanɨmonduanɨ ana, ai ahambo ranɨhü papɨ-hoafɨmbɨru-ramboanesɨ,” mehu.
6Festus ai, ai-babɨdɨ 8 simbaiyo asu 10 simbaiyo nɨmarü mbura asükaiyu Sisaria ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨfi mahanu. Ranɨyu asu ranɨ sinambo papɨ-hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambe nɨmarümbo Porɨmbo papɨ-hoafɨmbohünda ndowaründümo tükündafundɨ mehu. 7Ranɨyo asu Por ai ahambo sowahɨ tükümefiyu-wamboemo Suda Serusarem ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨru houmbo makosomo ranai botɨyafu ahandɨ fikɨmɨ wakɨru nɨŋgomombo ahambo papɨ-hoafɨmarurɨ. Ai moaruwai moatükunɨ ramareandɨ yahomo houmbo hoafɨ ranahambo anɨhond-ane yahombo moai nɨnɨ Festusɨmbo nafuiyomo, ŋga wanɨ. 8Ranɨyu asu Por ai sɨmborɨ ahamumbo güre-gürerapurühɨ yahuya, “Ro moai nɨnɨ moaruwai moatükunɨ nünüŋgurɨheandɨ. Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo, Godɨndɨ adükarɨ worɨ asu Romɨ-yafe bogorɨ adükarɨ Sisarɨmbo amboanɨ muŋguambo ro moai nɨnɨ moaruwai nünüŋgurɨheandɨ, ŋga wanɨ,” mehuamboyu. 9Ranɨyu asu Festus ai Suda-memo hɨhɨf-hɨhɨfɨ-yopurɨmbohünda Porɨmbo düdufindowohü yahuya, “Awi se Serusaremɨnambo hafombo safomboyafɨ? Refe-anasɨ ro sɨhafɨ papɨ-hoafɨ eŋgoro ra gagü Serusarem ŋgoafɨhü fɨfɨrɨndɨheamboane,” mehunduwamboyu. 10Ŋga asu Por ai hoafɨyuhü yahuya, “Haponda hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ndanambe anɨmboahɨ nda ai Romɨ-yafe bogor adükarɨ Sisarɨndɨ wor-ane. Worɨ ndanambe anɨmbo wandɨ hoafɨ nda ndanɨhü dɨdɨboadofemboane. Ŋga se wudɨpoaporo fɨfɨrowandai ro moai Suda ahamumbo nɨnɨ-moaruwai nünüŋgurɨheapurɨ. 11Asu ro ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra hɨfɨnambo-rɨheandühɨ nɨnɨ-moatükunɨ rawarɨheandɨ ana, ai wambo hɨfokoandundɨra yɨfɨmbo aboed-ane anasɨ. Ŋga ro moai fefoefembo hoafɨyahɨ. Ŋga asu ai wambo papɨ-hoafarundɨrɨ ranɨ-moatükunɨ ai tɨkai yaŋgɨrayo ana, asu dɨdai wambo ahamundɨ warɨhündeandɨrɨ, ŋga wanɨ. Ŋga awi ro Sisarɨmbo hoafɨndahanɨ anɨmbo ai wandɨ hoafɨ nda hɨmborɨmbiyu-wamboane,” mehu. 12Asu Festus ai kansɨr-babɨdɨ wataporɨ-yomo mburu hoafɨyuhü yahuya, “Se Sisarɨmbo ai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbiyu-wamboane masafɨ ranɨmbohünda se ahambo sowana ŋgafɨ,” mehundo.
Festus ai Agripambo Porɨndɨ hoafɨmbo düdumefiyu
13Ranɨyo asu yahunümbɨ nɨmbɨ howane, Suda-yafe adükarɨ bogorɨ ahandɨ ndürɨ Agripa ai ahandɨ rehɨ Bernaisi-dɨbo Sisarianambo makosafe Festusɨmbo wakɨfoefimbohünda. 14Afɨndɨ si Agripa ahoroho ai ranɨ ŋgoafɨhü nɨmbafe hafembo mefeyamboyu asu Festus ai adükarɨ bogorɨ Agripambo Porɨndɨ hoafɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ndanɨhü mbanüŋgu horombo Feriks ai karabusambe hɨnɨŋgɨmarirɨ. 15Horombo ro Serusarem ŋgoafɨhü tüküyahe nɨmarɨhane, Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu Suda-yafe bogorɨ ai Porɨmbo papɨ-hoafɨrurühɨ-yomo asu ai wamboya se ahambo wagɨrɨyafɨsɨ, ŋga karabusɨ-ndafoandɨ mbɨsafɨndo mehomondɨrɨ. 16Ranɨyahɨ asu ro ahamumbo hoafɨyahapurühɨ sahɨya, ‘Rom-yafe hohoanɨmo süŋgu ro-ana moai moaruwai hohoanɨmo ratüpurɨ ra nindou ŋgorümbo moanɨ-hoaŋgɨrɨhu hohu nɨmborɨ sehu rɨhundɨ. Nindou ranai ahambo hoafɨ eŋgoro ana, ai sapo düdi nɨmorɨ ai ahambo papɨ-hoafɨmarürɨ ahamundɨ hɨmboahü nüŋguanɨ anɨmbo asu ahambo nafɨ sɨhefendowanɨ ai nɨnɨ-moatükunɨmboyo hoafɨ-memondo ranahambo ahandɨhoarɨ güre-gürerandühɨmbo fɨfɨre hoafɨmbiyu-wamboane,’ masahɨ.
17Ranɨmboanahɨ asu ai tükümefunda ro moai afurɨ hɨhɨnɨŋgɨ-rɨheandɨ. Ŋga rasinambo siambe hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambe nɨmarɨmboyahɨ nindou ranahambo sowaründümo sɨfomo masahapurɨ. 18Ŋga asu nindou sapo ai ahambo papɨ-hoafɨyumbo-memo ranai botɨyafu manɨŋgomo, ŋga asu ai moai ahambo moaruwai moatükunɨmbo papɨ-hoafɨrurɨ. Asu ro ahambo ranɨ-moatükunɨ ranɨmbo randüwurɨmboemo masahɨ, ŋga wanɨ. 19Ŋga ai-ana Porɨmbo hoafɨnambo yaŋgɨrɨyo ahamundɨ Godɨmbo süŋgufi asu nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Sisas yɨfɨmayu ranahambohünda raraomarurɨ. Ŋga Por ai yahuya, Sisas ai moai yɨfɨyu, ŋga yaŋgɨrɨ mbanüŋgu mehu. 20Ro hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨhündɨ ra fɨfɨrɨndɨhe türüboadɨhea saheheamboyahɨsɨ, ŋga asu wambo hohoanɨmo ranai mamɨkar-andɨrühɨyo ro moai fɨfɨrɨheandɨ. Ranɨmboyahɨ asu ro Porɨmbo Serusaremɨnambo gagüfanɨ anɨmbo ranɨhü sɨhafɨ hoafɨ ra yɨbobo-mbɨrundamboane sahehea düdumeheando. 21Ranɨyu asu Por ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Ro-ana moeisahɨ, ŋga awi moanɨ ratüpurɨndahɨhü nɨmboahanɨ Sisar ai anɨmbo hoafɨ wandɨ ra dɨdɨboado-mbɨreand-amboane,’ mehu. Ranɨmboane ahambo awi karabusambe kɨkɨhɨrümündɨ mbura süŋguna Sisar sowana Romɨnambo koandɨheira mbühuwa samboanahɨ,” mehu. 22Agripa ai Festusɨmbo yahuya, “Ro wandɨhoarɨ Porɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨ-ndahando samboanahɨ,” mehundowamboyu. Asu sɨmborɨ Festus ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Refe-anasɨ, sümbu anɨmbo hoafɨ ra hɨmborɨndafɨndo,” mehundo.
23Ranɨyo asu siambe Agripa ai Bernaisi-dɨbo yihuru saharɨ-saharɨyafe hena mahüfe. Ranɨyafe ai ami-yomondɨ bogorɨ-yomo asu nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ bogorɨmbo-yafundeimbɨ-babɨdɨ hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambe kefoehi mahüsi. Ranɨyu asu Festus ai hoafɨmayuwa Porɨmbo sowaründümo mahɨfomo. 24Ranɨyu asu Festus ai hoafɨyuhü yahuya, “Adükarɨ bogorɨ Agripa-ani asu nindou se muŋgu ro-babɨdɨ anɨŋgomo ran-anemo se muŋguambo nindou ndanahambo hoeirüwurɨ. Nindou ranahambo afɨndɨ Sudahündɨ ai ana Serusaremɨhü asu ndanɨhü amboanɨ wandɨ hɨmboahü ahambo papɨ-hoafɨrɨhorühɨ puküna hoafɨyeihɨ seiya, ‘Ahambo hɨfokoandɨworɨ, ŋga ai-ana ŋgɨrɨ asükaindu yaŋgɨrɨ nüŋgu!’ masei. 25Asu ro hoeirɨ-heandanɨ ana ai moai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai ratüpurɨyuwanɨ wambo ahambo hɨfokoa-mandüwurɨ-yopoanɨ. Ŋga ahandɨhoarɨ Rom adükarɨ bogorɨ hondü Sisarɨmbo yahuya, ai anɨmbo wandɨ hoafɨ nda dɨdɨboado-mbɨreand-amboane, mehu. Ranɨmboanahɨ ro ahambo koarɨhefiyuwanɨ hombo hoafɨ nda dɨdɨboadorɨhe asɨheheandɨ. 26Ŋga ro hoeirɨheandanɨ moai ahandɨ hoafɨ ra aboedɨ fɨfɨrɨheandɨ, ranɨmbo-hündambo anɨmbo asu ro sɨhefɨ bogorɨ adükarɨmbo sowana pas nda sürü papɨndɨhɨ koandɨheheamboyahɨ. Bogorɨ Agripa, ranɨmboanahɨ se-anafɨ asu nindou muŋguamboanei sɨheimbo sowana nindou nda sahümɨndɨ koarɨhehina asünu. Sɨhɨrɨ ahandɨ hoafɨ bɨdɨfɨrɨ ndondɨhu hɨmborɨndefɨ mbundɨhumbo anɨmbo asu ro bɨdɨfɨrɨ papɨ-hoafɨ pasambe Sisar sowanambo sürü papɨndɨhamboane. 27Asu ro nindou karabusɨhündɨ koarɨhehinühɨ nɨne hoafɨ nindou ranahambo papɨ-hoafarɨhorɨ ra pasambe pefe koehefekoate-ayahɨ ana, wandɨ hɨmboahü aboedɨ hamɨndɨyopoanɨ,” mehu.
26Por ai Agripandɨ hɨmboahü hoafɨmayu
1Ranɨyu asu Agripa ai Porɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Hapoananɨ se sɨhafɨ fimbo hoafɨ ra hoafɨyafɨsɨ,” mehuwamboyu. Ranɨyu asu Por ai ahandɨ warɨ nɨmoamoreandühɨ ahandɨ fimbo yare hoafɨyuhü yahuya, 2“Bogorɨ adükarɨ Agripa, ro hohoanɨmoyahanɨ aboedɨ saf-ane sɨhafɨ hɨmboahü Suda ai wambo papɨ-hoafɨ-maründɨrɨ ranahambo weindahɨ hoafɨndamboyahɨ. 3Ndanana awi anɨhond-ane, ranɨ-moatükunɨ ra nɨmboe se Suda yɨhoefɨ Godɨmbo hohoanɨmo sɨmborɨ hoafɨyefɨ arɨhundɨ ra wudɨpoaporo fɨfɨrowandɨ. Ranɨmbo anɨmbo asu se wandɨ hoafɨ nda afurɨndo nɨmandɨfɨ hɨmborɨndafɨ.
4Horombo ro akɨdouyahambe peya hehea hahambo haponda ndanɨ sɨmboanɨ tükeheandɨ ra Suda ai ro hohoanɨmo süŋguarɨheandɨ ra fɨfɨrundɨ. Horombo ro wandɨ hɨfɨhüyo asu Serusarem ŋgoafɨhü nɨmboahambe peyomo houmbo ai wandɨ hohoanɨmo fɨfɨrundɨ. 5Farisi-yafe hohoanɨmo ranana ai tüŋümbɨ safɨyo hayamboyo asu Suda yɨhoefɨ hohoanɨmo ranahambo ŋgasünde-andeimbɨyo. Ro ranɨ hohoanɨmo süŋgumarɨhandɨ. Ai fɨfɨrundɨrɨ-mboanemo, ŋga asu ai hoafɨndɨmondühɨ ana, ra anɨhond-ane mbeyahomo-ndamboane. 6Ŋga haponda ro ndanɨhü manɨmboaha ai wambo papɨ-hoafaründɨrɨ. Ndanahandɨ nɨmɨndɨ nda yahurai-ane: God ai yɨhoefɨ amoao mamɨ ranaheimboya sɨheimbo aboedɨ-aboedɨ ndɨheandürɨ-mboyahɨ mehu ranɨmbo anɨhondümborɨhe heheamboanahɨ hɨfandɨhɨ anɨmboahɨ. 7Yɨhoefɨ 12 sɨrɨ ranai Godɨmbo nɨmboambo sɨrühɨ dɨdɨbafɨyahindo rɨhündühɨ ranɨ-moatükunɨ ranahambo yaŋgɨrɨyei ai anɨhondümborɨhi hehi hɨfandɨmarɨhündɨ. Ŋga Bogorɨ, ro-amboanɨ hoafɨ ranahamboane anɨhondümborɨhe hehea hɨfandarɨhandɨ. Ŋga ranahandɨ nɨmɨndɨhündɨyo Suda ai wambo papɨmaründɨrɨ. 8Nɨmboe bɨdɨfɨrɨ se ŋgɨrɨ ro-ana God ai yɨfɨyeimbɨ nendɨ botareandürɨ ranahambo anɨhondümbo-ndɨhundɨ aseia? God ai aboedɨ-aboedɨ-ndemunühɨ yɨfɨhündɨ botɨnde-amunɨmbui.
9Horombo ro wandɨhoarɨ rarɨhe hohoanɨmoyahühɨ sahɨya awi ro Sisas Nasaretɨhündɨ ahandɨ ndürɨ hɨfɨnambofimbo afɨndɨ ratüpurɨ ratüpurɨnda masahɨyosɨ. 10Ranɨyo asu ranɨ-moatükunɨ ra Serusarem ŋgoafɨhü ramarɨheandɨ. Ranɨyahɨ ro Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-yomondɨ ŋgɨnɨndɨ sahamɨndɨ hehea asu Godɨndɨ nendɨ aheimbo karabusɨ-marɨheandürɨ. Ranɨyahɨ asu ro nindou bɨdɨfɨrɨ-babɨdɨyahe hehea aheimbo hɨfokoefendürɨmbo sahehea refemboane masahɨ. 11Asu ro aheimbo afɨndɨmbo Suda-yafe rotu worɨ muŋguambo ranambe tɨŋɨrɨfo afɨndɨ sahandürɨ marɨhandɨ. Ro aheimbo ramarɨheandürɨ ra Adükarɨmbo moaruwai-moaruwaimbofe hoafɨ, hoafɨmbeyahündowa saheheamboyahɨ ramarɨheandürɨ. Ro ŋgusüfoambe ŋgɨnɨndɨ-rɨhandürühɨ aheimbo ŋgoafɨ adükarɨ aŋgunɨ manaŋgo ranɨhü amboanɨ ha kokofoa-rɨheandürɨ marɨhandɨ.”
Por ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-marirɨ ranahambo hoafɨmayu
12“Ranɨyo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai wambo yɨnɨ yahomo houmbo ŋgɨnɨndɨ masaundɨra Damaskus adükarɨ ŋgoafɨnambo mahahɨ. 13Nindou Bogorɨ Adükarɨ, ro hüfɨnɨmbo nafɨ mbusümo hahühɨ si mamɨ sünambeahɨndɨ makosowa hoeimarɨheandɨ. Si ranai ana hüfɨhamɨndɨ siayu ranahambo ŋgasünde-andeimbɨyo. Ranɨyo asu si ranai nindou ro-babɨdɨ nafɨsüŋgu mahefɨ yɨhoefɨmbo kosɨ boakɨma-foareamunɨ. 14Ranɨyefɨ asu ro muŋguambo hɨfɨnɨ pütapɨyefɨ korɨyefɨmbo ro hɨmborɨyahane, hoafɨ mamɨ ai yare hoafɨyowohü Hibru-yafe hoafɨnambo yahoya, ‘Sor! Sor! Nɨmboe se wambo moaruwai-mboarowandɨra? Se ana yihɨmɨndɨ moatükunɨmbo yitarowandɨ ranɨmboane asu sɨhafɨhoarɨ asübusɨmboayafɨ,’ mehoamboyahɨ. 15Asu ro duduyaheandühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, se dɨdɨyafa?’ masahamboyu. Asu sɨmborɨ Adükarɨ ai hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Ro Sisas-anahɨ, ŋga asu se-ana wamboane moaruwaimbo-arowandɨrɨ. 16Se botɨyafo nɨmbafɨ. Ro tükümeheandɨ nda sɨhambo wandɨ ratüpurɨ-mbohünda kafoefe hɨnɨŋgɨfenɨnanɨ wandɨ ratüpurɨ semɨndɨmboyahɨ. Ro sɨhambo nɨne-moatükunɨ haponda nafuimehanɨnɨ, asu süŋgunambo nafuinda-hanɨnɨmboyahɨ ranɨ-moatükunɨ ranahambo nindou bɨdɨfɨrambo anɨhond-ane mbɨsafɨ. 17Ro ŋgɨrɨ hɨnɨŋgɨ-ndɨheanɨnanɨ, sɨhafɨ nendɨ Suda anei asu ahei ndɨfo anei ranai moaruwaimbo-ndɨhinɨnɨ. Ŋga ro aheimbo sowanamboanahɨ koararɨ-heheanɨnɨ. 18Rananɨmbo se ahei hɨmboarɨ bɨrɨdɨhawandüra nɨmbɨ ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi si ranɨ-sowana mbeyahindamboane. Asu Satanɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi God sowana mbeyahindamboane. Rananɨmbo asu wambo anɨhondümbo-ndɨhindɨranɨ ahei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbɨsahanɨ asu nindou God ai wand-anei mehundürɨ ranɨ-babɨdɨmbo nɨmandeimboyei,’ Adükarɨ ai ramehundɨrɨ,” mehu.
Por ai ahandɨ ratüpurɨmbo hoafɨmayu
19Por ai asükai hoafɨyuhü yahuya, “Bogorɨ Agripa, ro sünambeahɨndɨ moatükunɨ tükümefeyo ra hoeirɨhe heheambowambo asu ro ŋgɨrɨ hoafɨ hɨmborɨnda hɨnɨŋgɨ-ndɨheandɨ. 20Ŋga Damaskus ŋgoafɨhü boatei hoafɨyahandürɨ heheamboyahɨ asu Serusarem ŋgoafɨhü, Sudia-yafe hɨfambe, Suda-yafe ndɨfo aheimbo amboanɨ hoafɨmehandürɨ. Ro sahɨya, ‘Se sɨhei moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨndɨhi hehi God sowana ŋgei. Asu se sɨhei moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨfembo nafuimbohünda aboedɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ,’ masahɨ. 21Ranɨmbo-hündamboyo Suda ai wambo Godɨndɨ worambe kɨkɨhɨründümondɨrɨ mburu hɨfokoe-fendɨrɨmbo mehomo. 22Ŋga God ai mafarɨhendɨra aboedɨ nɨmboambo nindou moanɨnd-anei asu bogorɨmbo-yafundeimb-anemo mamamɨ sɨheimbo hoafɨ nda hoafehandürɨ. Ro ŋgorüpoanɨmbo hoafɨrɨhandɨpoanɨ hoafayahɨ, ŋga Godɨndɨ hoafɨ, hoafɨyomo-rundeimbɨ asu Moses ai hoafɨmemo ranahanda-mbohünd-ane hoafayahɨ. 23Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Krais ranai yɨfɨndu mbunda asu muŋguambo nindou ai botɨfekoate-yeiambe ai-boatei botɨndüfimbui. Rananɨmbo Suda anei asu ahei ndɨfo ran-anei aheimbo aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-ndandürümbui,’ mehomo,” mehu.
Por ai Agripambo anɨhondümbo-ndowandɨ mehu
24Por ai ranɨ hoafɨ ra ahandɨ fimbo güre-gürerandühɨ hoafɨmayu huwamboyu asu Festus ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Por, se-ana mamɨkarɨ hohoanɨmoayafɨ. Se sɨhafɨ fɨfɨrɨfe afɨndɨ yamundɨmara hafɨ, ranɨnamboane sɨhambo mamɨkarɨ hohoanɨmoaranɨnɨ,” mehuamboyu. 25Asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ Festus, ro-ana moai mamɨkarɨ hohoanɨmoyahɨ. Ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨhe heheamboanahɨ anɨhondümbo hoafayahɨ. 26Bogorɨ Adükarɨ Agripa ai ndanɨ-moatükunɨ ra muŋgu fɨfɨreamboani, ŋga ahambo yɨhɨmbokoate-nɨmboambo hoafayahando. Ro fɨfɨrɨheandɨ ai moai ranɨ-moatükunɨ ra mamamboanɨ bodɨfoareandɨ, ŋga nɨnɨ-moatükunɨ Sisasɨmbo tükümefeyo ra moai dɨbo tüküfeyo. 27Bogorɨ Adükarɨ Agripa, se Godɨndɨ hoafɨ, hoafɨyomo-rundeimbɨ yomondɨ hoafɨ anɨhondümbo-rowandai? Awi ro fɨfɨrɨheamboanahɨ, se-ana rambefoandɨ!” mehuamboyu.
28Asu Agripa ai Porɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “E, nɨmboea, hapondanɨ yaŋgɨrɨ hamɨndɨ se wambo rando hoafɨndafɨndɨra Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨheandeimbɨ tükümandaheyo?” mehu. 29Ranɨyu asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Bodɨfohüyo asu hoandarühɨyo ranamboa aboed-ane. Ŋga ro yarɨhe Godɨmbo dɨdɨbafeheandɨ. Se-anafɨ asu nindou muŋgu düdi ai haponda wandɨ hoafɨ hɨhɨmborayei muŋguambo se ro nahurai tükündahindɨ samboanahɨ. Ŋga asu sɨheimbo senɨnambo nahurai hɨmondɨ-hefendüra se karabusambe nɨmarɨmbo ro moei asahɨ,” mehuamboemo.
30-31Asu ranɨyomo bogorɨ adükarɨ Agripa, gafmanɨ-yomondɨ bogorɨ Festus, Bernaisi asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨ mamarei ranai bobotɨyahi hehimbo ŋgorü-goanɨnɨ heihü ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, “Nindou ndanai ana moai nɨnɨ moaruwai ratüpurɨ mamamboa rareandɨ, ŋga ranɨmboane ai ŋgɨrɨ yɨfɨndu asu karabusɨndüfiyu,” masei. 32Ranɨyu asu Agripa ai Festusɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou ndanai Sisarɨmbo hoafɨyowanɨ ahandɨ papɨ-hoafɨ hɨmborɨkoate-yumbonana se ahambo moanɨ koarɨhawuranɨ hu,” mehu.
27Porɨmbo Romɨnambo hombohünda sipambe hɨnɨŋgɨmarüwurɨ
1Ro Itari hɨfɨnambo sipambe hombo hoafɨ ra fɨmarɨndümo. Ranɨyo Romɨhündɨ ami-yomondɨ bogorɨ Surius ai Por asu karabus nindou bɨdɨfɨrɨ ahamumbo Itarinambo hɨfandɨmarapurɨ hu. Surius ai Romɨ-yomondɨ bogorɨ adükarɨndɨ ami bɨdɨfɨr-ambeahɨnd-ani. 2Ro sip mamɨ Adramitium ŋgoafɨhündɨ-mayo ranai ndeara Esia hɨfambe hɨmbomayo ranambe kefohu hohu mahefɨ. Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Aristarkus Tesaronaikahündɨ Masedonia hɨfambeahɨndɨ ranai-amboanɨ ro-babɨdɨmbo mahu. 3Siambe hefɨ Saidon ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Ranɨyo asu ranɨhü Surius ai Porɨmbo aboedɨ ndore hohoanɨmo-yundowohü yahuya, “Se ŋgafɨ sɨhafɨ ŋgunindɨ sɨhambo fehefenɨnɨmbo hoeindowapurɨ,” mehundo. 4Asu ranɨhünda botɨyahu hohu sipambe hefane werɨnambo semɨndɨmunɨ koamarɨhemuna Saiprus airanɨkɨmɨ mahefɨ. 5Asu ro Sirisia hɨfɨ asu Pamfiria hɨfɨkɨmɨ sɨrɨwara haŋgɨfo süŋgu hefɨ Risia hɨfambe Maira ŋgoafɨhü tükümehundɨ. 6Ranɨhü ami-yomondɨ bogorɨ ranai ŋgorü sipɨ Areksandriahündɨ Itari hɨfɨnambo hɨmbomayo ra fɨfɨre hayamboyu asu ai yɨhoefɨmbo sip ranambe koamarɨhemunɨ. 7Asu sip ranai werɨ afɨndɨwambo moanɨ hɨnɨŋgɨrou mahowa ranambe yahunümbɨ siyefɨ hohu, moanɨ afɨndɨ tɨŋɨrɨfombü hɨnɨŋgɨrou safɨ Nidus ŋgoafɨkɨmɨ tükümehundɨ. Ŋga ranafɨ hombo werɨ ranai gümareamunambo tɨŋɨrɨfoyefühɨ asu Krit airan Sarmone bɨdɨfɨranɨ raguanɨ hundünɨ wakɨmehundɨ. 8Asu ro sɨrɨwara hɨmborɨ süŋgu moanɨ hürütümbo hefɨ hohoe mamɨ ahandɨ ndürɨ Hohoe Aboedɨ sei arɨhündɨ Rasea ŋgoafɨkɨmɨ ranɨhü tükümehundɨ.
9Ro moanɨ gedühɨ nɨmarefɨ hefɨ hefɨmbo asu Suda ai sesɨ wehɨmbo si ranai ho hayambo wambo sɨrɨwara ranai afɨndɨ-afɨndɨ mayowambo sipambe hombomayo ra moaruwai hamɨndɨyo. Ranɨmboyu asu Por ai ahamumbo ahɨnɨ hoafɨmayupurɨ. 10Ai yahuya, “Wai, ro rarɨhe fɨfɨrɨheandɨ sɨhɨrɨ moanɨ haponda botɨyahu ahefɨ ana, moaruwai hamɨndɨ tükündɨfemboe asu ŋgɨrɨ napo sip yaŋgɨrɨndo, ŋga sɨhɨr-amboa kapeihü anɨmbondemboyefɨ,” mehu. 11Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai moai Porɨndɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-reandɨ, ŋga sip semündü-hurandeimbɨ nindou-mayu asu sip aharambürɨ ranahafandɨ hohoanɨmo süŋgumareandɨ. 12Aboedɨ hohoe ranana ai werɨ afɨndɨyowambe ra aboedɨyopoanɨ sip ho paiarɨ rambo. Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ sipambe mamarɨmo ranai ranɨhünda botɨfe hefe sɨrɨwara süŋgu ho Finiks hohoeambe nɨmarɨmbo hohoanɨmo-memo. Finiks hohoe Krit airanɨhane apuiaro. Ranɨhü anɨmbo ai werɨ afɨndambe aboedɨ nɨmandeimboyei.
Sɨrɨwara ambe hoewerɨ afɨndɨ tükümefeyo
13Refe hayamboyowane, süŋgunambo werɨ akɨdou ranai hoarinafɨnɨpoedɨ werɨmayo. Ranɨyomo asu nindou ranai yaru hoafɨyomondühɨya awi ndandɨfeyowanɨ ana, aboedɨ safɨ ŋgemboyefɨ mehomo. Ranɨyomo ai sipɨmbo kɨkɨhɨyɨmɨndɨ nɨŋgombo moatükunɨ ahandɨ ndürɨ aŋga ra hüründümo foaru houmbo ai Krit airanɨ hɨmborɨkɨmɨ mahomo. 14Ŋga asu homondane, moai amɨtata ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ werɨ ahandɨ ndürɨ ‘Ndɨhoanɨpoedɨ Werɨ’ ranai Krit airan ranafɨpoedɨ masɨno. 15Ranɨyo asu werambe sip semɨndɨ hɨmbomayo ra ŋgɨrɨndɨmo. Ŋga ro moanɨ rarɨhu hɨnɨŋgɨrɨhundane, werɨ ai sip ra semɨndɨ maho. 16Ranɨyefɨ asu ro rebanafɨ airanɨ akɨdou mamɨ ahandɨ ndürɨ Kauda hundünɨ werɨkoate-yowanɨ wakɨmehundɨ. Ranɨhü ro sapo bot akɨdou sipambeahɨndɨ makiaro ranahambo hürütümbo tɨŋɨrɨfoyefühɨ kiahu hühɨmarɨhundɨ. 17Ranɨyomo asu bot akɨdou ranahambo sipambe hüründümo nandu hüputüpumaründümo. Asu wofɨ ŋgɨnɨndɨ bɨdɨfɨrɨ sip hoarehɨ safoaru hanɨmo mburu hühɨru hɨnɨŋgɨmarundɨ. Sip ranai Ribia-yafe hɨfɨkɨmɨ gudi karɨhoeimbɨ ranɨ süŋgu ŋgomboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ ser sipɨfihɨ makiaro ra hɨfɨnamaru hanɨmo. Sip ra werɨnambo yaŋgɨrɨ funamɨndɨ mbɨho yahomo houmbo. 18Moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ hoewerɨ ranai yare matiyaro-wamboemo, asu ŋgorü sinambo bɨdɨfɨrɨ napo sip ranambeahɨndɨ hɨmonɨ fufumafoarundɨ. 19Asükai ŋgorü sina ai sip ranahandɨ napo ra masafoarundɨ. 20Afɨndɨ si maho ra moai ro akɨdou-amboanɨ hüfɨhamɨndɨ mupui hoeirɨhundɨ. Ŋga werɨ ranai moanɨ afɨndɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ tümero ho. Ranɨyefɨ asu ro ŋgɨrɨ aboedambo-ndahundɨ sefɨ hohu hohoanɨmomefɨ.
21Nindou sipambe mamarɨmo ranai sesɨ, sesɨkoate-moanɨ gedühɨ heimbo süŋgunambo Por ai botɨfi haŋgɨfoanɨ nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Awi se wandɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbei-mbonana ŋgɨrɨ Krit airan ra hɨnɨŋgɨrɨhi hei. Asu ranɨmbe-mbonana ŋgɨrɨ muŋguambo napo ra yare yahurai moaruwaimbo reandühɨ yeimbɨrɨhundɨ, ŋga wanɨ. 22Ŋga asu ro haponda sɨheimbo nda hoafehandürɨ, awi hapoana ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Nindou se-ana ŋgɨrɨ mamɨ ai-amboanɨ yɨfɨndu, ŋga sip ranai yaŋgɨrɨ anɨmbo awarɨndɨhoemboe. 23Ro Godɨndɨ nindouya hehea asu ahambo hohoanɨmoya rɨhandeimbɨ mayahambo nɨmbokoanɨ ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ wambo-so tükümefiyu. 24Ai wambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Por, awi se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ! Ŋga se Romɨ-yomondɨ bogorɨ hondü Sisarɨndɨ hɨmboahü mbɨnɨmbafamboane. God ai sɨhambo aboedɨ hohoanɨmo-yunɨnühɨ nindou se-babɨdɨmbo sipambe ahei ranai ŋgɨrɨ moaruwaimbo-ndahindɨ,’ mehu. 25Ranɨmbo-hündambo anɨmbo awi nindou nda se ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ! Ro Godɨmbo anɨhondümbo-rɨhinɨmboanahɨ, ŋga ranɨ-moatükunɨ ra sünambeahɨndɨ nendɨ hoafɨmayundɨrɨ yahurai hamɨndɨ anɨmbo tükündɨfemboe. 26Ŋga awi sɨhɨrɨ hoe mbusümondühɨ ŋgorü airanɨ amaro ranɨ hɨmborɨkɨmɨ ŋgefɨ tɨrɨmondɨ-humboyefɨ,” mehu.
27Ndeara 14 nɨmbɨyefɨ hohu hoewer-ambeahɨndɨ Edriak Sɨrɨwara ambe mahefɨ. Nɨmbɨ mbusümondühɨ nindou sip sowandümo homondeimbɨ-memo ranai yaru hohoanɨmo-yomondühüya, ndeara gudianɨ tüküyahu-ndühanefɨ mehomo. 28Ranɨyomo asu ai wofɨ hoandarɨ ranɨfihɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ paru hɨmondɨ-marundümo ra hɨmonɨ sɨmoŋgoru hoeirundane, asu hoe hohoe ranai 40 mita sɨmoŋgorɨfihɨ hanɨ kaimayo. Asükaiyomo akɨdou sühɨyafu homo mburumbo safoaru sɨmoŋgorundane, 30 mita sɨmoŋgorühü hanɨ kaimayo. 29Sip ranai nɨmoei yahafɨ hɨmonɨ nɨnouayo ranɨfihɨ ŋgo pandarɨmboe yahomo houmbo yɨhɨmbo-yomondühɨ-yomo, asu ai sip kɨkɨhɨyɨmɨndɨ moatükunɨ aŋga yimbuyimbu ra sipambeahɨndɨ daboadanɨpoedɨ safoarundühɨ simbeyowa yahomo houmbo dɨdɨbafɨmemo. 30Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ sip sowandümo homo-rundeimbɨ-memo ranai sipambeahɨndɨ fefoefe hefe aboedambofembo yahomo houmbo nafɨ kokomarundɨ. Ranɨyomo ai botɨ akɨdou sipambe mafoero ra sowandümo houmbo sip haŋgɨfoanɨ aŋga safoefe tɨtanɨmemo. 31Ŋga asu Por ai ami-yomondɨ bogorɨ-mayu asu ami bɨdɨfɨrɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu nindou ndanai sipambe refe nɨmarɨkoate-ayomo ana, asu se ŋgɨrɨ aboeda gudianɨ ŋgomo tükündafundɨ,” mehupurɨ. 32Ranɨyomo asu ami ai wofɨ botɨfihɨ makiaro ra kɨkɨmarunda bot ranai hɨmonɨ pɨmayo.
33Ndeara simbo yaŋgɨrɨmayo-wamboyu Por ai aheimbo sesɨ sahüsi yahuhaya hoafɨmendürɨ. Ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se 14 nɨmbɨ ra afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ hɨfandɨmarɨhü hei-ane. Asu ranambe se moai nɨnɨ sesɨ akɨdou-amboanɨ kɨkɨfoarɨhindɨ. 34Haponda ro sɨheimbo hüti hoafehandürɨ, ŋga se yaŋgɨrɨ nɨŋgombohünda sesɨ bɨdɨfɨrɨ dagüdi. Asu ŋgɨrɨ sɨhei akɨdou moatükun-amboa moaruwaindo, ŋga se moanɨ aboedɨ nɨboadeimboyei.” 35Por ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu mbura süŋguna bret bɨdɨfɨrɨ fufuramündü haya ahei hɨmboahü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura karamündɨ haya masesu. 36Ranɨyei asu muŋguambo nindou-mayei ranai aheimbo ŋgusüfoambe aboedɨ ndore küreandürühɨ asu ai-amboanɨ sesɨ ra sahümündi hehi masahüsi. 37Nindou muŋguambo ro sip ranambe mamarefɨ ra 276 nindou-yefɨ. 38Ndeara muŋguambo nindou ai sesɨ, sesɨ sɨmogodühɨ sahüsi nafɨrɨhümündihɨ nɨboadeimbo sip ranai nɨmborɨkoate yɨmoembɨreandɨ yahomo houmbo wit bɨdɨfɨrɨ ra sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ.
Sip ra ho gudifihɨ pareandühɨ butakɨ-marɨhoayo
39Ndeara sifoai peyoane, asu ai moai hɨfɨ gudikɨmɨ ra ndoru hoeirundühɨ fɨfɨrundɨ. Ŋga asu ai wafoeho kare sɨhendanɨ gudi aboedɨ pimaramɨndo ranɨ yaŋgɨrɨ hoeiru houmbo awi sɨhɨrɨ ranambe anɨmbo sip semɨndɨ homboane yahomo houmbo hohoanɨmomemo. 40Ranɨyomo asu ai aŋga ranahandɨ wofɨ ra kɨbodɨru mburu sɨrɨwara ambe fufumafoarundɨ. Rarundühɨ nɨŋgomomboemo asu ai maru wofɨ sapo sip nɨmɨndɨ kɨkɨhemɨndɨ horambomayo ranɨfihɨ hɨmondɨmemɨndo ra fufurɨmarɨhoemo. Ranɨyomo asu ai serɨ haŋgɨfoanɨ botɨmaru hafomo sipɨmbo semɨndɨ mbɨhowa yahomo houmbo. Ranɨyefɨ asu ro gudianɨ mahefɨ. 41Ŋga asu sip ranai gudianɨ hɨfo hɨmonɨ gudiambe kɨkɨhɨyo haya mamaro. Ranɨyo sip haŋgɨfoyowanɨ ranai kɨkɨhɨyowohü asu daboadanɨ ranai werɨyafuinambo butakɨmarɨhoayo. 42Ranɨyomo asu ami ai karabus nindou ranahamumboya, hɨfokoandɨhupuranɨ anɨmbo mamɨ ai-amboanɨ boborɨyo aboedambofekoate-mbeyomonda yahomo houmbo, hoafɨ fɨfɨrɨmarundɨ. 43Ŋga asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai Porɨmbo aboedambofimbo yahuhaya hohoanɨmo-mayundo. Ranɨyu asu ai ami ranahamumbo refe hohoanɨmo ana yowanɨ yahuhaya refepoanɨ mehupurɨ. Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨya, nindou muŋguambo düdi ai boborɨyu-randeimbɨ ranai boatei sipambeahɨndɨ hɨmonɨ horɨpɨndohoai pündu haya gudianɨ boborɨndu ŋgu tükündüfiyu,” mehupurɨ. 44Rananɨmbo asu amurɨ ai nɨmɨ goesürɨ asu sip butakɨ-rɨhoeimbɨ-mayo ranɨfihɨ kɨkɨhɨ-ndündümo houmbo funɨ-funɨndu ŋgomo mehupurɨ. Ai rawoyafu houmboemo boborɨyomo homo gudianɨ muŋgua aboedɨ tükümefundɨ.
28Por ai Marta airanɨhü manüŋgu
1Asu ro aboeda gudianɨ tüküyahu hoeirɨhu-ndühɨyefɨ awi nda Marta airanɨ sei arɨhünd-ane, masefɨ. 2Nindou ranɨhündambo mayei ranai yɨhoefɨmbo aboedɨ-boedɨmarɨhimunɨ. Hoeyowohümbo ŋgɨsɨharɨ-mayowamboyei, asu ai hai püpirɨhündühɨ yɨhoefɨmbo muŋguambo se mborai sühüsi haihehüyei, masei. 3Por ai hai dɨdarɨ fufuramündü hai-mayo ranɨwamɨ daburɨfiyuwane, amoasɨrɨ ai ranambeahɨndɨ hai hüfɨnambo tükümefeyo. Ranɨyo ai Porɨndɨ warɨfihɨ ŋgamondamɨndɨ haya makiaro. 4Nindou ranɨhündambo-mayei ranai hoeirɨhindane, amoasɨrɨ ranai Porɨndɨ warɨhü ŋgamondamɨndɨ haya makiaro-wamboyei, ai aheihoarɨ sɨmborɨ ndüwurɨ-yahindühɨ seiya, “Awi nindou ndanai nindou hɨfokoare randeimb-ani. Ai sɨrɨwara ambe moai yɨfɨyu, ŋga asu mbumundɨ hohoanɨmo ranai moai ahambo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmoyo,” masei. 5Ŋga asu Por ai amoasɨrɨ ranahambo kɨkimarɨhoayuwa haiambe kɨkefoai pɨmayo, ŋga Porɨmbo moai nɨnɨ-moatükunɨ akɨdou-amboanɨ tüküfeyo. 6Ai ahambo watɨŋarɨ fimandɨyo asu moanɨ nɨmai yɨfɨ pɨmandüyo sei hehi hɨfandɨmarɨhorɨ. Ai ahambo gedühɨ hɨfandühɨ heimboyeianɨ ahambo nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai tüküfendokoate-mayowa, asu süŋguna ŋgorü süŋgurɨhi hohoanɨmoyeihɨ seiya, “Awi ai-ana god-ani,” masahündo.
7Asu nindou mamɨ hɨfɨ ranɨhünda bogorɨ ahandɨ ndürɨ Pubrius ahandɨ hɨfɨ ra ŋgoafɨkɨmɨ manɨŋgo. Ranɨyu nindou ranai yɨhoefɨmbo aboedɨ hamɨndɨ mborai-mboraifi semündümunɨ ahandɨ worɨnɨ-mareamuna asu ro ahambo-so ŋgɨmɨ si manɨmboefɨ. 8Ranɨyo asu ranɨhü Pubriusɨndɨ afɨndɨ ranai furɨmboyuhü aŋgünümbo fondɨhü mapu. Ahandɨ fi ranai hüfɨ afɨndɨ tüküfe asu furɨmboyuhü ahandɨ fondanɨ mapu. Ranɨyo asu Por ai kefuai hüfu warɨ ahandɨwamɨ nande mbura dɨdɨbafɨfihɨ aŋgünü ra aboedɨmarirɨ. 9Por ai ranɨ-moatükunɨ ra ramareandamboyo asu muŋguambo aŋgünümbɨ nindou hɨfɨ ranɨhündambo-mayei ranai masɨneia ahei aŋgünü ra aboedɨmareandürɨ. 10Ranɨyei ro sipambe hombo masefa ai yɨhoefɨmbo bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ro mbonɨmbo-marɨhumɨndefɨ ra fufumasehümunɨ.
Por ai Romɨnambo mahu
11Asu ro ŋgɨmɨ amoamo ranɨhü nɨmboefɨmbo süŋgunambo sip mamɨ airanɨ ranɨhü hoewerɨ afɨndɨmayowa mamaro ranambe kamefoehundɨ. Sip ranana Areksandria-yafe sipɨyo. Asu sip haŋgɨfoyowamɨ Mboafo god sɨsamɨ ra mapaiaro. Ranɨyefɨ ro sipambe kefoehu hohu ranɨ hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨrɨhu hohu mahefɨ. 12Ranɨyo asu hefɨ hefɨmbo Sirakyus ŋgoafɨhü tüküyahu ranɨhü ŋgɨmɨ si mamarefɨ. 13Asükai ranɨhünda botɨyahu hohu hefɨ hefɨmbo Regium ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Mamɨ ŋgorü si ranambo werɨ ranai hoarinɨpoedɨ werɨmayo asu yimbu siyefɨ mburɨhu hefɨ Puteori ŋgoafɨhü tükümehundɨ. 14Ranɨhü ro anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ manɨmboeia hoeimarɨhundürɨ. Ranɨyei ai yɨhoefɨmbo ai-babɨdɨmbo ranɨhü mamɨ wik nɨŋgombo hoafɨmayeia manɨmboefɨ. Nɨmboefɨ mburɨhu asu süŋguna Rom ŋgoafɨhü hefɨ tükümehundɨ. 15Romɨhündɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai ro ranɨ ŋgoafɨhü tüküyahumboanefɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehimbo, asu ai Apiusɨndɨ Maket sowahɨ nindou aporambo worɨ ŋgɨmɨ fondarühɨ sɨnei mbumarɨhimunɨ. Ranɨyu Por ai aheimbo hoeireandürɨ haya, Godɨmbo hɨhɨfɨrürühɨ ŋgusüfoambe afure kümareandɨ.
Por ai Romɨhü Godɨndɨ hoafɨ bokamarɨhendɨ
16Hifɨ Rom ŋgoafambe tüküyahundane, ranɨhünda gafman nindou ranai Porɨmboya se sɨhaf-amboanɨ worɨ mamɨ ranambe nɨmbafanɨ ami mamɨ ai sɨhambo hɨfandɨ-mbɨranɨnamboane mehomondo. 17Ŋgɨmɨ si ra howane, asu Por ai Suda-yei bogorɨ-memo ranahamumbo wataporɨmbohünda mborai yahupurɨ haya hümarɨhepurɨ. Ai muŋgu mafandunda, hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandafɨ mamɨ. Ro moai nɨnɨ akɨdou-amboanɨ rarɨheandɨ sɨhefɨ nindou asu sɨhefɨ amoao mamɨ-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo hɨfɨnambo-fembohünda. Ŋga Suda ai moanɨ wambo Serusaremɨhü kɨkɨhɨründümondɨrɨ mburu Romɨ-yomondɨ warɨhümarundɨrɨ. 18Ranɨyomo Rom ai wandɨ papɨ-hoafɨ hɨmborɨ-yomonda ro moai nɨnɨ-moatükunɨ rarɨheanda hoeirundɨ wambo hɨfokoefe-ndɨrɨmbohünda. Ranɨyo ai wambo aboedambo koarɨhefe-ndɨrɨmbo mehomo. 19Ŋga asu Suda ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨkoate-memonda asu ro hoafɨmbo moai ŋgorü nafɨ yaŋgoro. Ranɨyahɨ ro Rom adükarɨ bogorɨ Sisar ai wandɨ hoafɨ ra awi hɨmborɨmbiyu masahɨ. Ranɨ-moatükunɨ rameheandɨ ra ro moai akɨdou-amboanɨ nindou ro-mayei ranaheimbo papɨ-hoafɨrɨhandürɨ, ŋga moanɨ hamɨndɨyo rameheandɨ. 20Ranɨ hoafɨ ranɨmboyahɨ ro sɨhamumbo mborai-sa hümarɨheheapurɨ hoeifepurühɨ wataporɨmbo-yopurɨmbo sambo. Ro anɨhondümborɨhe heheamboanahɨ hɨmboayahɨ sapo nɨne-moatükunɨ Israer muŋguambo hɨmboayei ranahambo. Ranɨ-moatükunɨ ranahandɨ nɨmɨndɨhünd-ane sen haponda wambo hüputüpu-rɨhendɨrɨmboayo,” mehupurɨ. 21Ranɨyomo asu ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyomo-ndowohü yahomoya, “Ro moai Sudia-yafe-mayo pasɨ sɨhambohünda akɨdou-amboanɨ sahumɨndefɨ. Asu moai yɨhoefɨ wandafɨ mamɨ Suda ai ranɨhündambo sɨhambo hoafɨmbo hündɨ hoafɨ sowandümo sɨfomo. Asu moai sɨhambo moaruwai hoafɨyoweimbɨ hündɨ hoafɨ ra tüküfe raraorandɨ, ŋga wanɨ. 22Ŋga awi ro sɨhafɨ hohoanɨmo ra hoafɨyafanɨ hɨmborɨmbo sefomboanefɨ. Ranɨ-moatükunɨ ra nɨmboe sapo ro fɨfɨrɨhundɨ muŋguambo nindou Sisas ai Godɨndɨ nɨmor-ani seimbɨ aipoanɨmbo-mehindɨ ranai se nɨmbafambeahɨndɨ ranahambo moaruwaimbofe hoafɨmayei,” mehomondo.
23Ranɨyomo asu ranɨ-sɨmboanɨ fandɨhumboane yahomo houmbo, nindou afɨndɨ ranai Por nɨmarühɨ mafandundɨ. Ranɨyu Por ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo wataporɨmbo-marandɨ. Ranɨyo nindou ranai Sisasɨmbo anɨhondümbo-mbɨrüwuramboane yahu haya Mosesɨndɨ-mayo ahɨnümbɨ hohoanɨmo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ yomondɨ-mayo hoafɨ sürü pefe masɨhefeyo ranahandɨ nɨmɨndɨ ra wataporɨmbo-marandɨ. Ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ hapoadümbo siambe piyu haya wataporɨmbora hu-hu-humbo nɨmbokoanɨ kɨkɨmaramündu. 24Ranɨyomo asu nindou-memo ranai bɨdɨfɨrɨ ahandɨ hoafɨ ra anɨhondümborundɨ, ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ai awi moai ranahambo anɨhondümborundɨ. 25Por ai mamɨ hoafɨ ra hoafɨyu hayamboyuwane, asu süŋgunambo ai bobotɨyafu houmbo ahamundɨhoarɨ hoafɨ ranahambo sɨmborɨ hoafɨyomo houmbo bukürümefundɨ. Sapo Por ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Yifiafɨ Aboedɨ ranai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia ranahandɨ yafambe süŋgure haya asu sɨhamundɨ amoao mamɨ ranahamumbo anɨhondü hoafɨmayu! 26Aisaia ai yare hoafɨyuhü yahuya,
‘Se ŋgafɨ nindou ndanaheimbo hoafɨndafɨndürɨ.
Se hɨmborɨ yaŋgɨrɨ hɨhɨmborɨpo-ndeimboyei,
ŋga asu ŋgɨrɨ fɨfɨrɨndɨhi türüboadɨhindɨ.
Se hɨmboapondei ŋgeimboyei,
ŋga asu ŋgɨrɨ hoeindɨhindɨ.
27Nɨmboe sapo nindou ndanahei hohoanɨmo ranai tapɨhamɨ-yondürühɨ
ahei hɨmboambe ra güre papɨreandürɨ
asu ahei hɨmboarɨ ra dɨkɨreandürɨ raraora hayambo wambo.
Refekoate-ndeianɨ, nindou ranɨ-mayei ranai awi ahei hɨmboarɨnambo hoeirɨhi,
ahei hɨmboambe ranambo hɨmborɨyei
asu ahei hohoanɨmo ranai korɨfoareandürühɨ
ai wambo sowana hehüpo ro aheimbo aboedɨ-aboedɨ fendürɨmbo-hünda,’ Aisaia 6:9-10
mehu,” mehu.
28-29Ranɨyu asu Por ai ndeara bɨdɨfɨrana hoafɨyuhü yahuya, “Awi se ranɨ-moatükunɨ ranahambo hohoanɨmo türüboadühi fɨfɨrɨndɨhindɨ. Sapo God ai nindou aboedambofembo hoafɨ ra Suda-yafe ndɨfo ranaheimbo-so maho-ane, ŋga asu ai-amboanɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨ-ndeimboyeisɨ!” mehu. 30Por ai worɨ mamɨ ahandɨ pemɨyu haya ranambe yimbu hɨmbanɨ manüŋgu. Ranɨyu asu ai nindou dɨdɨyei ahambo-so tüküyahindanɨ mborai-mboraifi semündündürɨ dɨdɨboado-reandürɨ marandɨ. 31Ai rarearühɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo aheimbo yɨhɨmbokoate-wataporɨmbo-randürühɨ Sisas Krais Adükarɨ-mayu ranahambo yamundeandürɨ marandɨ, ŋga nindou mamamboa moai yowanɨ yahundo.